6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/153

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie o zelenej infraštruktúre a jej zámer podporovať projekty zelenej infraštruktúry sériou opatrení.

1.2

Výbor odporúča využiť skúsenosti s uskutočňovaním tohto balíka opatrení na vytvorenie stratégie pre zelenú infraštruktúru ohlasovanej v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

1.3

EHSV podporuje cieľ spojiť prostredníctvom projektov zelenej infraštruktúry environmentálne prínosy s hospodárskymi a sociálnymi prínosmi. Cieľom je infraštruktúra s prírodnými, poloprírodnými, úžitkovými alebo sídelnými štruktúrami krajiny, ktoré prispievajú k zachovaniu biodiverzity a ostatných aspektov životného prostredia a súčasne poskytujú spoločnosti nákladovo prijateľné a udržateľné služby. Na rozdiel od sústavy Natura 2000 nie je podpora zelenej infraštruktúry právnym nástrojom. Cieľom iniciatívy týkajúcej sa zelenej infraštruktúry nie je vytvorenie ďalšej siete chránených oblastí popri sústave Natura 2000.

1.4

EHSV podotýka, že hlavnú zodpovednosť za projekty zelenej infraštruktúry nesú členské štáty, najmä orgány zodpovedné za regionálne a miestne plánovanie. Európska únia má pri presadzovaní zelenej infraštruktúry v prvom rade podpornú úlohu. Koncepciu zelenej infraštruktúry treba bezodkladne účinne začleniť predovšetkým do takých oblastí politiky, ako je poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ochrana prírody, vodné hospodárstvo, morské prostredie, rybné hospodárstvo, regionálna politika a politika súdržnosti, mestské plánovanie, klimatická, dopravná a energetická politika, civilná ochrana a využívanie pôdy, ako aj do príslušných finančných nástrojov EÚ.

1.5

V prípade projektov zelenej infraštruktúry s celoeurópskym významom musí EÚ prevziať priamu zodpovednosť. EHSV podporuje návrh, aby sa analogicky ako pri transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sieťach zaviedla transeurópska sieť zelenej infraštruktúry (TEN-G) na financovanie zelenej infraštruktúry, spolu so zoznamom kartograficky znázornených projektov zelenej infraštruktúry s celoeurópskym významom.

1.6

Hlavnými aktérmi pri projektoch zelenej infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni sú orgány zodpovedné za regionálne a miestne plánovanie, mestá a obce, realizátori projektov infraštruktúry, napr. v oblasti výstavby ciest, železníc, vodných diel a protipovodňovej ochrany, poľnohospodári a lesníci, stavební dodávatelia a stavebníci, environmentálne organizácie občianskej spoločnosti a odborové zväzy. Je potrebné týchto aktérov posilniť, pretože úspech projektov zelenej infraštruktúry závisí v rozhodujúcej miere od toho, či ich títo aktéri iniciujú, akceptujú a realizujú.

1.7

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa včasnému zapojeniu občianskej spoločnosti do projektov zelenej infraštruktúry venovalo oveľa viac pozornosti, než sa mu venuje v oznámení Komisie. Participatívne procesy plánovania s včasným zapojením občanov a organizácií občianskej spoločnosti majú rozhodujúci význam.

1.8

Pritom treba brať do úvahy, že projekty zelenej infraštruktúry môžu vyvolať aj konflikty medzi oprávnenými záujmami rôznych zúčastnených strán, a preto je potrebné mať k dispozícii vhodné mechanizmy na riešenie konfliktov, dosiahnutie rovnováhy záujmov a optimalizáciu projektov. Ak sa zelená infraštruktúra bude správne využívať, môže prispieť k tomu, že sa tradičné rozpory v oblasti ochrany prírody medzi jej ochranou a využívaním zmiernia alebo prekonajú. EHSV zdôrazňuje, že na mobilizáciu potrebných prostriedkov súkromných investorov sa musia vytvoriť dostatočné stimuly.

2.1

Zachovanie a obnova biologickej rozmanitosti má vzhľadom na vnútornú hodnotu biodiverzity a služby, ktoré ako prírodný kapitál poskytuje, rozhodujúci význam pre blaho ľudí, hospodársky blahobyt a životné podmienky ľudí. Vo svojej Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (1) si preto Európska komisia vytýčila cieľ zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb a v najväčšej možnej miere ich obnoviť. Európskou stratégiou pre zelenú infraštruktúru sa má podporiť najmä zelená infraštruktúra.

2.2

Oznámenie na tému „Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“, ktoré Komisia prijala 6. mája 2013, sa zameriava na:

2.3

Vo svojom stanovisku k stratégii v oblasti biodiverzity z 26. októbra 2011 (2) EHSV túto stratégiu v zásade privítal, ale vyjadril sa kriticky k tomu, že chýba analýza príčin nesplnenia cieľov v oblasti biodiverzity. Jej účinnému uplatňovaniu bráni najmä chýbajúca politická vôľa v členských štátoch.

3.1

Názornú definíciu zelenej infraštruktúry použil David Rose v dokumente „Green Infrastructure. A Landscape Approach“: „Ako zelená infraštruktúra sú označované prvky, ktoré spájajú prírodné prostredie so zastavaným prostredím a vytvárajú z miest lepšie miesto pre život, ako sú napr. parky, chodníky, vegetačné strechy a ulice so zeleňou a stromové porasty v mestách. Na regionálnej úrovni zahŕňa zelená infraštruktúra sieť prírodných území, plôch zelene, ciest so zeleňou, (lesných a poľnohospodárskych) úžitkových plôch a ďalších prvkov, ktoré dohromady prinášajú mnohoraký úžitok pre zdravie a pohodu ľudí a pre ekosystémy (…)“.

3.2

Medzi príklady zelenej infraštruktúry patria:

3.3

Mimo sústavy Natura 2000 sa nachádza 82 % plochy EÚ. Takže je zrejmé, že zachovanie a obnova biologickej rozmanitosti podporovaním zelenej infraštruktúry je aj mimo sústavy Natura 2000 nevyhnutná tak pre funkčnosť siete chránených oblastí, ako aj celkovo pre poskytovanie ekosystémových služieb. Na rozdiel od sústavy Natura 2000 nie je podpora zelenej infraštruktúry právnym nástrojom. Nemôže preto nahradiť uskutočňovanie sústavy Natura 2000, ale dopĺňa ju o ďalší prvok. Na druhej strane nie je cieľom iniciatívy týkajúcej sa zelenej infraštruktúry vytvoriť ďalšiu sieť chránených oblastí popri sústave Natura 2000. EHSV sa prihovára za to, aby sa iniciatíva týkajúca sa zelenej infraštruktúry využila na podporu spolupráce pri ochrane prírody resp. životného prostredia a na jej výrazné presadzovanie vo všetkých členských štátoch.

3.4

EHSV zdôrazňuje naliehavú potrebu včasného a aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti do projektov zelenej infraštruktúry, ako sa stanovuje aj v Aarhuskom dohovore o účasti verejnosti na záležitostiach životného prostredia. Mnohé príklady ukazujú, ako veľmi úspech projektov závisí od súhlasu alebo odmietnutia občianskou spoločnosťou. Preto by sa v stratégii Európskej komisie mal oveľa jednoznačnejšie zdôrazniť prístup zdola nahor, ako aj vytváranie partnerstiev so zástupcami obcí, realizátormi projektov infraštruktúry, zástupcami priemyslu a odborov, poľnohospodárstva a lesníctva, vodohospodárstva a ochrany pobrežia, ako aj mimovládnych organizácií bojujúcich za ochranu životného prostredia.

3.5

EHSV s poľutovaním konštatuje, že oznámenie Komisie o zelenej infraštruktúre nie je európskou stratégiou pre zelenú infraštruktúru ohlasovanú v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. EHSV však víta aktivity uvedené v oznámení ako krok správnym smerom. Skúsenosti s uskutočňovaním týchto opatrení by sa mali využiť na ich pretvorenie do stratégie pre zelenú infraštruktúru.

3.6

EHSV považuje za potrebné stanoviť ešte viac priorít pri uskutočňovaní zelenej infraštruktúry, než je ich uvedených v oznámení. Tak ako v stratégii v oblasti biodiverzity aj v oznámení chýba jasná analýza príčin, prečo sa zelená infraštruktúra nepresadzuje v dostatočnej miere. Nedostatok politickej vôle v jednotlivých členských štátoch uskutočňovať tieto koncepcie sa nebude dať vyriešiť iba navrhovanými technickými usmerneniami a zlepšením informovanosti a znalostnej základne. Účinná stratégia pre zelenú infraštruktúru si podľa názoru EHSV vyžaduje dôsledné monitorovanie, kritickú analýzu opatrení v členských štátoch a v prípade potreby aj cielené následné opatrenia na podporu členských štátov alebo regiónov s výraznými nedostatkami.

4.1.1

Hlavnú zodpovednosť za projekty zelenej infraštruktúry nesú členské štáty, najmä orgány zodpovedné za regionálne a miestne plánovanie. Európska únia má v prvom rade podpornú úlohu spočívajúcu v sprostredkúvaní koncepcie zelenej infraštruktúry verejnosti a – ako sa uvádza v oznámení Komisie – v poskytovaní vhodných a ľahko dostupných informácií a znalostí. Okrem toho majú finančné nástroje EÚ značný vplyv na regionálne a miestne plánovanie, a preto musí mať zaradenie koncepcie zelenej infraštruktúry do týchto finančných nástrojov vysokú prioritu.

4.1.2

V prípade určitých projektov zelenej infraštruktúry s celoeurópskym významom musí EÚ prevziať priamu zodpovednosť. Takéto projekty sa zvyčajne týkajú cezhraničných krajinných jednotiek, ako sú horské pásma, rieky alebo lesné oblasti. V oznámení sa ako vydarený príklad spomína Zelený pás Európy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj cezhraničným údoliam riek ako základu európskej zelenej infraštruktúry. Najmä v prípade riek, ako je Dunaj alebo Labe, ktoré v tomto roku opäť spôsobili vážne povodňové škody, je možné pomocou koncepcií zelenej infraštruktúry spojiť zlepšenie protipovodňovej ochrany so zachovaním chúlostivých vodných oblastí, ktoré sú v celej Európe pre biodiverzitu dôležité, a tiež s rozvojom hospodárstva a cestovného ruchu.

4.1.3

EHSV sa prihovára za podporu strategicky naplánovanej európskej siete projektov zelenej infraštruktúry spolu so zoznamom kartograficky znázornených projektov. Tomuto zámeru sa musí v rámci iniciatívy TEN-G priznať podobná dôležitosť ako európskym infraštruktúrnym iniciatívam v energetike, doprave a telekomunikáciách.

4.3.1

Pokiaľ ide o dostupnosť prírodných, poloprírodných alebo sídelných území, situácia sa v jednotlivých členských štátoch a regiónoch veľmi líši. Kým v niektorých husto osídlených regiónoch a mestách sú plochy v extrémne veľkej miere využité na „sivú infraštruktúru“, disponujú iné regióny veľkými prírodnými územiami. Pri európskych opatreniach na podporu zelenej infraštruktúry sa musí rozlišovať medzi takými regiónmi, v ktorých ide o vytvorenie novej zelenej infraštruktúry, a takými regiónmi, kde sa dôraz kladie skôr na zachovanie krajiny a starostlivosť o ňu.

4.4.1

Účinnému začleneniu aspektov zelenej infraštruktúry do širokej škály oblastí politiky sa v oznámení celkom správne prisudzuje najvyššia priorita.

4.4.2

EHSV víta úmysel vypracovať technické usmernenia so zásadami a rámcovými podmienkami zaradenia aspektov zelenej infraštruktúry do regionálnej politiky a politiky súdržnosti, klimatickej politiky a politiky ochrany životného prostredia, politiky ochrany zdravia a spotrebiteľov, ako aj do spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane súvisiacich mechanizmov financovania. Tieto usmernenia by sa mali rýchlo zverejniť, aby ich členské štáty, ktoré už teraz pracujú na operačných plánoch, mohli využiť na programové obdobie 2014 – 2020.

4.4.3

Zelená infraštruktúra je odkázaná nielen na verejné, ale aj na súkromné investície. EHSV zdôrazňuje, že súkromné investície do zelenej infraštruktúry si vyžadujú dostatočné stimuly. EHSV víta zámer vytvoriť v spolupráci s EIB osobitný finančný nástroj EÚ.

4.5.1

V oznámení sa síce uznáva potreba začleniť zelenú infraštruktúru do regionálneho územného plánovania a miestneho plánovania, podľa EHSV však v akčnom pláne chýbajú v tomto smere konkrétne opatrenia. Práve územné a krajinné plánovanie a miestne plánovanie výstavby má značný vplyv na uskutočňovanie zelenej infraštruktúry, avšak podľa zásady subsidiarity ho možno na európskej úrovni ovplyvniť len v obmedzenej miere.

4.5.2

EHSV žiada, aby sa zabezpečila najmä včasná účasť regionálnych a miestnych aktérov občianskej spoločnosti, bez ktorých nebude možné realizovať projekty zelenej infraštruktúry, resp. bez ich akceptácie tieto projekty stroskotajú. Potrebné sú participatívne procesy plánovania, v ktorých by títo aktéri zohrávali aktívnu a určujúcu úlohu. Pritom by sa malo brať do úvahy, že pri rozhodnutiach o zelenej infraštruktúre nie sú len situácie, pri ktorých získajú všetci, ale jednotlivé zúčastnené strany musia počítať aj s nevýhodami (napr. keď má zachovanie zelenej infraštruktúry na brehu rieky alebo na morskom pobreží za následok zákaz výstavby). O konfliktných cieľoch z dôvodu konkurujúcich si nárokov na využívanie (napr. produkcia potravín, sídelná štruktúra a infraštruktúra, prepojenie biotopov, biodiverzita) by sa malo jasne hovoriť a mali by sa načrtnúť riešenia.

4.6.1

Podľa EHSV majú opatrenia týkajúce sa zelenej infraštruktúry sídelných území ohromný potenciál. Prinášajú zdravotné výhody, zlepšujú mestskú klímu, vytvárajú pracovné miesta a zvyšujú príťažlivosť miest. Práve v mestách je dôležité zlepšiť porozumenie pre riešenia zelenej infraštruktúry, a to už na školách, a posilniť aktívnu spoluprácu občianskej spoločnosti. Súčasný veľký záujem o záhradkárstvo a poľnohospodársku výrobu v mestách považuje EHSV za silný znak toho, že mnohí občania sú ochotní sami prispieť k neporušeným ekosystémom a vyskúšať si nové formy spoločenstva a spolupatričnosti.

4.7.1

Spôsob a rozsah začlenenia zelenej infraštruktúry tu rozhodujúcim spôsobom závisí od výsledkov spoločnej poľnohospodárskej politiky a viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014 – 2020. Pre obidve oblasti sa dosiahli politické dohody. EHSV sa opakovane zasadzoval za multifunkčné poľnohospodárstvo, ako aj funkčne orientované priame platby. Pri nadchádzajúcej poľnohospodárskej reforme bolo v rámci väčšej ekologizácie európskeho poľnohospodárstva okrem iného poskytovanie priamych platieb viazané na splnenie vyšších environmentálnych noriem a vyčlenenie oblastí s ekologickým zameraním. EHSV dôkladne preskúma rozhodnutia o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a porovná ich so svojimi postojmi.

4.7.2

EHSV očakáva, že z Európskeho fondu pre rozvoj vidieka a najmä v rámci agroenvironmentálnych opatrení sa budú poskytovať ďalšie prostriedky na účely ekologickej prepojenosti. EHSV opakovane poukazoval na to, že veľká časť poľnohospodárov a lesníkov má kladný vzťah k ochrane prírody a biotopov. Mnohé modelové projekty ukazujú, že v partnerskej spolupráci sa dajú dosiahnuť pozitívne výsledky. EHSV navrhuje zapojiť do projektov zelenej infraštruktúry tak extenzívne, ako aj intenzívne poľnohospodársky využívané plochy, ktoré sú obhospodarované spôsobom efektívne využívajúcim zdroje. Tu by sa mali uprednostniť dobrovoľné opatrenia, ktoré sú súčasťou výroby. Je tiež potrebné využiť potenciál zelenej infraštruktúry na rozvoj vidieka zo sociálneho a demografického hľadiska.

4.8.1

Integrovaná správa vodstva a pobrežia by mala potenciál zelenej infraštruktúry čo najúčinnejšie využiť (4).

4.8.2

Zhoršenie ekosystémov v EÚ je predovšetkým dôsledkom stále väčšieho záberu pôdy, fragmentácie plôch a ich intenzívnejšieho využívania. Zelená infraštruktúra môže tomuto vývoju zabrániť. Mala by byť podporená posilnenými opatreniami európskej politiky ochrany pôdy na obmedzenie záberu pôdy, vrátane legislatívnych krokov (5).

4.8.3

Zelená infraštruktúra funguje ako zachytávač CO2 predovšetkým tým, že chráni prírodné pôdy. Vzhľadom na všeobecný cieľ klimatickej politiky, ktorým je rozvoj európskeho biohospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, budú dobre fungujúce ekosystémy o to dôležitejšie. Mnohoraký úžitok zelenej infraštruktúry by sa mal osobitne zohľadniť v stratégiách členských štátov na prispôsobenie sa zmene klímy.