1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/128

A.

keďže poľnohospodárstvo je hospodárskym odvetvím, ktoré vo veľkej miere závisí od prírodných javov a ktoré má súčasne značný potenciál na uplatnenie vonkajších opatrení,

B.

keďže poľnohospodárstvo je najlepším prostriedkom na zabránenie zhoršeniu kvality pôdy a preto treba vypracovať primeranú stratégiu, ktorá by prispela k zachovaniu tejto činnosti,

C.

keďže vidiecke obyvateľstvo Únie zohráva významnú úlohu v boji proti dezertifikácii, keďže výrobcovia z EÚ podstatne prispievajú k ochrane pôdneho porastu v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom a keďže najmä trvalé kultúry, lúky a lesy prinášajú mimoriadny úžitok pre zachytávanie vody,

D.

keďže zhoršovanie životného prostredia v dôsledku negatívneho spolupôsobenia ľudskej činnosti a klimatických udalostí má dosah najmä na poľnohospodársku pôdu v južnej Európe, ale aj v iných regiónoch členských štátov,

E.

keďže k erózii pôdy môže prispieť aj príliš intenzívna poľnohospodárska činnosť, a taká pôda potom už neprináša výnosy,

F.

keďže dezertifikácia je v súčasnosti považovaná za jeden z najvážnejších javov, ktoré ohrozujú pôdu v stredomorských krajinách,

G.

keďže pôda je základom pre produkciu potravín určených na ľudskú spotrebu, krmiva, textilu a palív a keďže zohráva významnú úlohu pri zachytávaní CO2; keďže pôda je však viac ako kedykoľvek doposiaľ vystavená nezvratnému poškodzovaniu, ktoré spôsobuje veterná a laminárna erózia, znečisťovanie, zasoľovanie, nepriepustnosť, úbytok organických látok a strata biologickej diverzity pôdy;

H.

keďže medzi doteraz zaznamenané negatívne vplyvy patrí narušenie hydrogeologickej rovnováhy, prenikanie morskej vody do podzemných vôd na pobreží, zasoľovanie pôd, úbytok poľnohospodárskej pôdy, znižovanie biodiverzity a rastúca náchylnosť na javy, ako sú požiare, choroby rastlín a živočíchov,

I.

keďže uvedené zmeny vo vzájomnom pôsobení medzi životným prostredím a človekom a jeho výrobnou činnosťou značne ovplyvňujú pestovanie plodín a chov zvierat, spôsob využitia pôdy z hľadiska výrobnej činnosti a ponuku potravín, čo má zjavný dosah na potravinovú bezpečnosť, a rovnako ovplyvňujú aj sociálnu, kultúrnu a hospodársku štruktúru daných oblastí v dôsledku upúšťania od poľnohospodárskej činnosti, pričom majú vplyv aj z hydrogeologického hľadiska,

J.

keďže zavlažovanie slúži takisto na udržanie vlhkosti v pôde, ako aj na zvýšenie množstva vody, a keďže tieto činitele by sa mali zohľadniť pri vytváraní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

K.

keďže nedostatok vody a sucho vedú k ešte výraznejšiemu rastu cien poľnohospodárskych surovín, ale keďže je zároveň potrebné zabezpečiť plynulé zásobovanie obyvateľstva potravinami,

L.

keďže riadenie poľnohospodárskych a lesníckych systémov umožňuje prijímať opatrenia v oblasti celkového uhlíkového cyklu, čím možno prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov,

M.

poukazujúc na vyššie uvedený dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ktorého cieľom je bojovať proti poškodzovaniu ornej pôdy a suchu, a poukazujúc na to, že Európsky parlament podporuje tento dohovor,

N.

uznávajúc, že rámcová smernica o vode (smernica 2000/60/ES (3)) obsahuje dôležité ustanovenia a slúži ako základný nástroj na ochranu pôdy, ktorý podporuje medziregionálnu spoluprácu, trvalo udržateľné využívanie vody a ochranu dostupných vodných zdrojov a zároveň prispieva k zmierneniu dôsledkov spôsobených povodňami a suchom,

O.

vzhľadom na potrebu integrovaného a multidisciplinárneho prístupu s cieľom zamedziť hľadaniu riešení v núdzových situáciách, čo by v budúcnosti mohlo mať negatívne dôsledky a reťazovo sa šíriace škodlivé účinky,

P.

keďže je potrebné monitorovať situáciu, pokiaľ ide o vývoj daných javov a výskyt nových rizikových situácií, prostredníctvom špecializovaného využitia systémov satelitného merania a geobiochemických (kartografických) modelov,

Q.

keďže sa zvýšila frekvencia výskytu extrémnych meteorologických podmienok so striedaním období sucha a intenzívnych zrážok, ktoré urýchľujú proces degradácie litosféry, najmä v oblastiach, v ktorých je pôda z hľadiska štruktúry najzraniteľnejšia, a to tak na severe, ako aj na juhu Európy,

R.

keďže na celosvetovej úrovni sa zvýšil dopyt po potravinách a ich ceny vzrástli,

1.

považuje za potrebné, aby medzi usmernenia a metódy riadenia SPP boli explicitne zahrnuté zásady a nástroje na ochranu klímy vo všeobecnosti, ktoré by zároveň boli zamerané na obmedzenie škôd spôsobených poškodzovaním pôdy;

2.

zdôrazňuje, že financovanie opatrení zo strany Spoločenstva, ktorých cieľom je prispôsobiť odvetvie poľnohospodárstva zmene klímy, musí vychádzať z územného prístupu, pri ktorom sa zohľadní stupeň ohrozenia rôznych regiónov Únie; poukazuje na to, že poľnohospodárska pôda v južnej Európe je viac vystavená vplyvu zmeny klímy, ako to uvádzajú spoľahlivé posudky vypracované na medzinárodnej a európskej úrovni;

3.

vyslovuje poľutovanie nad nedostatočnou prezieravosťou hláv štátov a predsedov vlád, ktorí sa rozhodli znížiť rozpočet na rozvoj vidieka, a konštatuje, že v druhom pilieri je zahrnutých primálo prostriedkov na to, aby sa mohli riešiť nové úlohy v súvislosti so zmenou klímy;

4.

domnieva sa, že súčasné problémy vrátane nedostatku potravín a vody, nárastu teplôt a evapotranspirácie a zhoršovania kvality pôdy si vyžadujú nové, súhrnné a vedecké poľnohospodárske politiky prispôsobené stredomorským klimatickým podmienkam; zastáva názor, že pomocou vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií Únie musia tieto politiky odrážať výskum a vývoj miestnych plodín prispôsobených novým environmentálnym potrebám aj v oblasti úspory vody, pričom sa musí poľnohospodárom zabezpečiť dostatok príjmov na udržanie európskej životnej úrovne;

5.

domnieva sa, že v rámci stratégie na ochranu pôdy by zásady SPP týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu mali významne podporovať činnosti zamerané na posúdenie a zlepšenie funkčnosti a environmentálnej udržateľnosti existujúcich zavlažovacích a odvodňovacích systémov, a to tým, že sa vypracujú environmentálne udržateľné plány vodného hospodárstva prispôsobené miestnym podmienkam a poľnohospodárom, ktorí hospodária na miestach ohrozených suchom, sa bude poskytovať poradenstvo zamerané na úspešné pestovanie kultúr prispôsobených miestnym podmienkam a spojených s menšou spotrebou vody;

6.

zasadzuje sa o to, aby Únia výraznejšie podporovala zlepšovanie vodného hospodárstva na poľnohospodársky využívaných plochách, z čoho by vyplývala potreba zavádzať zavlažovacie systémy, ktoré by boli účinnejšie a lepšie prispôsobené konkrétnym plodinám, podporovať výskum v tejto oblasti a poskytovať stimuly na využívanie pokroku v oblasti biotechnológií;

7.

považuje za potrebné vytvoriť tzv. mikrozásobníky na zavlažovanie (jazierka na návršiach) a na boj proti požiarom, ktoré by spravovali družstvá a ktoré by boli umiestnené nad oblasťou, ktoré sa má zavlažovať prirodzenými zrážkami, čo umožní dosiahnuť optimálne prevádzkové náklady, pričom sa zároveň využijú mestské odpadové vody čistené technikami rastlinných čističiek a povrchových zásobníkov;

8.

vyzdvihuje význam terasovitého obrábania pôdy v boji proti erózii a v rámci zlepšovania schopnosti pôdy zadržiavať vodu a považuje za zmysluplné prijímať opatrenia na zachovanie, obnovu a tvorbu nových terás;

9.

domnieva sa, že systémy v odvetviach poľnohospodárstva a lesníctva by mali zahŕňať programy zalesňovania okrajových a/alebo znečistených poľnohospodárskych pozemkov vzhľadom na to, že korene krovín môžu zaručiť uchytenie vrchnej nestabilnej vrstvy na stabilnú spodnú horninu, ktorá funguje ako filtračný substrát;

10.

zasadzuje sa o vytvorenie politiky Spoločenstva v oblasti lesného hospodárstva, ktorej hlavným cieľom by bol boj proti zmene klímy;

11.

okrem toho považuje za potrebné poskytnúť podporu poľnohospodárskym opatreniam zameraným na ochranu pôdneho porastu, aby nedochádzalo k zasoľovaniu riečísk v dôsledku erózie;

12.

poukazuje na to, že mnoho stredomorských krovinatých rastlinných druhov má dobrú odolnosť voči požiarom a vynikajúcu schopnosť regenerácie, a preto by sa mali využívať, a to aj preto, že ich koreňová sústava je vhodná na zamedzenie procesu erózie pôdy;

13.

domnieva sa, že na tento účel by sa mohlo presadzovať pestovanie druhov, ktoré si vyžadujú menej vody, resp. že v určitých prípadoch by sa mohli jarné plodiny nahrádzať zimnými plodinami, ktoré nielenže potrebujú menej zavlažovania, ale predstavujú aj účinnú ochranu pôdy a umožňujú bojovať proti erózii vytvorením vegetačného pokrytia v kritickom zimnom období;

14.

domnieva sa, že miestne záhradníctva môžu vyšľachtiť ekotypy, ktoré sú lepšie prispôsobené danému životnému prostrediu, a že ich preto treba stimulovať osobitnými opatreniami;

15.

žiada, aby sa podporovalo zachovanie a pestovanie drevinových medzí, najmä v oblastiach, z ktorých sa počas uplynulých rokov vytratili;

16.

uznáva významnú úlohu rastlinných genetických zdrojov z hľadiska prispôsobenia poľnohospodárstva meniacim sa klimatickým podmienkam; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli programy, ktoré podporia poľnohospodárov a záhradníkov, ako aj malé a stredné stanice pre šľachtenie rastlín v ich činnostiach zameraných na zachovanie a ďalší rozvoj rastlinných genetických zdrojov;

17.

pripomína význam pôdy vyňatej z produkcie pre obnovu poľnohospodárskej pôdy a pre zachytávanie vody; žiada Komisiu a príslušné členské štáty, aby podporili poľnohospodárske systémy prispôsobené pôdam ekosystémov v stredomorskej oblasti;

18.

domnieva sa, že v rámci kritérií na udržanie organickej zložky pôdy by sa zásadami SPP týkajúcimi sa dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu mali stimulovať systémy vstrebávania a premiestňovania uhlíka prostredníctvom optimalizácie používania techník obrábania pôdy bez závlahy (minimálne povrchové obrábanie, striedanie plodín, genotypy prispôsobené prostrediu, sledovanie evapotranspirácie, cielené hnojenie, integrovaná ochrana proti škodcom atď.);

19.

vyzýva príslušné orgány na miestnej úrovni, aby sa zasadili o vytvorenie plánov riadenia a technológií využívania vody na zavlažovanie podľa nových environmentálnych potrieb a podmienok, aby zabezpečili cielené využívanie vodných zdrojov podľa ich kvality a aby zasiahli na úrovni subjektov riadenia zavlažovacích vôd, s cieľom dosiahnuť optimalizáciu riadenia vodných zdrojov, ktoré sú k dispozícii, so zreteľom na potrebu obmedziť plytvanie zdrojmi v distribučných systémoch;

20.

zasadzuje sa o vytvorenie európskeho orgánu pre pozorovanie sucha, ako špeciálneho oddelenia Európskej agentúry pre životné prostredie v Kodani, a o zvýšenie reakčnej kapacity v rámci boja proti požiarom koordinovanej Úniou, pretože suchá a požiare prispievajú k dezertifikácii a zhoršovaniu kvality poľnohospodárskej pôdy, a to osobitne v stredomorskom regióne;

21.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia účinnosti informácií, ktoré poskytujú členské štáty, ako aj vzájomnej koordinácie členských štátov;

22.

odporúča vypracovať systém rýchleho varovania a stáleho monitorovania stavu pôdy s cieľom včas zasiahnuť proti erózii a ochudobneniu o organickú hmotu, ktoré spôsobujú skleníkové plyny, ako aj proti strate ornej pôdy a biodiverzity;

23.

následne žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu novej definície horských a ostrovných oblastí a iných oblastí s nepriaznivými prírodnými podmienkami, ktorý plánuje predložiť v roku 2009, zohľadnila v rámci prioritných parametrov hodnotenia stupeň rizika, ktoré daným monitorovaným oblastiam hrozí v súvislosti so zhoršovaním kvality pôdy a dezertifikáciou;

24.

považuje za potrebné posilniť výskum, vývoj a inováciu, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac postihnuté nedostatkom vody a suchom, a zohľadniť biotechnologický pokrok;

25.

vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie vykonávania 7. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti polovici obdobia, ktorá je naplánovaná na rok 2009, zohľadnila významné stimuly členských štátov na podporu programov v oblasti výskumu a vývoja, ktorých cieľom je zlepšenie poznatkov na udržateľnejšie riadenie využívania pôdy a oblastí postihnutých javmi, ktoré zhoršujú kvalitu pôdy;

26.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné vytvoriť rámec, ktorý by bol zameraný na boj proti príčinám a dôsledkom zmeny klímy, najmä v súvislosti so zhoršovaním kvality pôdy;

27.

domnieva sa, že vhodné programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania by mali byť adresované tak zamestnancom v danom odvetví, ako aj verejnosti, pričom ich cieľom by malo byť jednak hľadanie konkrétnych riešení a jednak zvyšovanie informovanosti užívateľov o kolektívnej zodpovednosti pri využívaní zdrojov danej oblasti;

28.

žiada, aby Únia vykonávala informačné a vzdelávacie opatrenia zamerané najmä na mladých poľnohospodárov s cieľom podporovať zavádzanie poľnohospodárskych postupov, ktoré majú priaznivý vplyv z hľadiska ochrany pôdy, a to najmä o vplyvoch zmeny klímy a úlohe, ktorú zohráva poľnohospodárska produkcia z hľadiska klímy;

29.

pripomína, že ako sa uvádza v jeho uznesení z 5. júna 2008 o budúcnosti mladých poľnohospodárov v rámci súčasnej reformy SPP (4), finančné prostriedky určené na projekty bude treba prednostne prideľovať tým činnostiam, ktoré by mohli podporiť mladých začínajúcich poľnohospodárov;

30.

považuje za nevyhnutné, aby Únia posilnila svoju nezávislosť od dovozu krmív a potravín a sebestačnosť, a to aj prostredníctvom zlepšenia ochrany poľnohospodárskej pôdy a posilnenia jej produktivity a najmä podporou trvalo udržateľného využívania pastvín na chov dobytka (prostredníctvom programov na výrobu mäsa z ekologicky chovaného dobytka, prémií na pasenie rešpektujúce ochranu životného prostredia atď.) s cieľom dosiahnuť väčšiu nezávislosť od dovozu krmív; domnieva sa, že ak má SPP prispieť k potravinovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti na celom svete, musí sa zameriavať na dosiahnutie vyváženého pomeru rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a výroby energie v rámci poľnohospodárstva Únie;

31.

žiada, aby sa v rámci celosvetového trhu s emisiami CO2 podporovalo zachovanie lesov a ich obnova, pričom sa uprednostnia tie členské štáty, ktoré prišli o svoje prirodzené lesy, a zároveň zdôrazňuje potrebu zaviesť v rámci Únie integrované a trvalo udržateľné lesné hospodárstvo;

32.

zdôrazňuje úlohu lesov v kolobehu vody, ako aj význam vyrovnaného zloženia lesných plôch, lúk a pastvín a pestovateľských plôch pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou; zdôrazňuje najmä funkciu pôdy s vysokým obsahom organickej hmoty a vhodné striedanie plodín; varuje pred skutočnosťou, že nadmerné využívanie pôdy predstavuje hrozbu pre poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou;

33.

žiada, aby v rámci poľnohospodárskych činností týkajúcich sa údržby lúk, stálych pastvín a lesných porastov bola uznaná možnosť spojiť vydávanie zelených certifikátov s uskutočňovaním verejnoprospešnej činnosti (ukladanie CO2, biodiverzita, udržovanie kvality pôdy);

34.

žiada členské štáty, aby využili druhý pilier SPP s cieľom poskytovať prémie na poľnohospodárske činnosti týkajúce sa údržby lúk, stálych pastvín a lesných porastov, a tým prispievať k uskutočňovaniu verejnoprospešnej činnosti (ukladanie CO2, biodiverzita, udržovanie kvality pôdy); žiada Komisiu, aby ochranu pastvín považovala za prioritu;

35.

žiada Radu a Komisiu, aby preskúmali stratégie na obnovu poškodenej pôdy prostredníctvom podporných mechanizmov, ktoré obmedzujú poškodzovanie pôdy;

36.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.