15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/56

A.

keďže zdravie je jedným z najcennejších statkov, keďže naším cieľom je zdravie pre všetkých a keďže musíme zabezpečiť vysokú úroveň zdravia,

B.

keďže v článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, a podľa jej článku 35 má každý právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti, ako aj právo využívať lekársku starostlivosť a že sa zároveň musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia,

C.

keďže pozitívnym účinkom vývoja v oblasti zdravia je, že stále viac a viac ľudí žije dlhšie,

D.

keďže rastúci výskyt rakoviny, cukrovky, srdcovo-cievnych a reumatických ochorení, duševných ochorení, problémov súvisiacich s nadváhou a obezitou, podvýživou a nedostatočnou výživou, HIV/AIDS, nízka kvalita životného prostredia a opätovný výskyt niektorých chorôb súvisiacich s rastom sociálnych nerovností, ako aj nové problémy čoraz viac ohrozujú zdravie občanov v EÚ i mimo nej, čo zvyšuje potrebu prevencie a formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie po chorobe,

E.

keďže nové hrozby pre zdravie s cezhraničným rozmerom, ako sú pandémie, nová štruktúra prenosných chorôb, tropické choroby a bioterorizmus, a na dôsledky zmeny klímy a globalizácie, najmä čo sa týka vody, potravín, rastu chudoby a migrácie, ako aj na existujúce hrozby, ako znečistenie životného prostredia, ktoré sú čoraz závažnejšie,

F.

keďže podporné systémy zdravotnej starostlivosti sú podstatným prvkom európskeho sociálneho modelu a sociálne a zdravotné služby všeobecného záujmu plnia úlohu všeobecného záujmu, čím významne prispievajú k sociálnej spravodlivosti a súdržnosti,

G.

keďže starnutie obyvateľstva mení štruktúru chorôb, čím zvyšuje potrebu formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a zaťažuje udržateľnosť zdravotníckych systémov, a keďže je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore výskumu a inovácií vo verejnom i súkromnom sektore, a keďže sú potrebné silné politiky na podporu prvých etáp života, a to predovšetkým v niektorých členských štátoch,

H.

keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú priepastné rozdiely v zdravotnej starostlivosti,

I.

keďže občania čoraz viac očakávajú, že sa v oblasti zdravia uskutočnia spoločné a účinné opatrenia,

J.

keďže je zároveň nutné rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti zdravia a ich slobodu v rozhodovaní o tom, aký druh zdravotných služieb považujú za vhodné poskytovať, a to pri prísnom dodržaní zásady subsidiarity, vrátane rešpektovania rozdielnych systémov riadenia a špecifických prístupov členských štátov pri integrácii verejného a súkromného poskytovania zdravotných služieb,

K.

keďže v prípade obáv vychádzajúcich z etických základov ostáva naďalej v kompetencii členských štátov určiť, či istá služba je zdravotnou službou alebo nie,

L.

keďže choroby z povolania a bezpečnosť pri práci sú oblasťou zdravia, v ktorej má EÚ jasné právomoci pre svoju činnosť,

M.

keďže sú oblasti, v ktorých členské štáty nemôžu efektívne konať samostatne a keďže EÚ sa zaviazala k spoločnej politike v oblasti zdravia, ktorá môže byť prínosom (napríklad výmena informácií a osvedčených postupov),

N.

keďže investície do zdravia majú zásadný význam pre ľudský rozvoj a nepriamo ovplyvňujú rôzne odvetvia hospodárstva,

O.

keďže počet jednotlivých pracovných okruhov a pracovných programov v oblasti zdravia nie je dostatočne jasný,

P.

keďže možnosti prevencie chorôb zostávajú nevyčerpané,

Q.

keďže antibiotiká sa stávajú čoraz viac nepoužiteľnými, ako narastá odolnosť voči nim, keďže úroveň odolnosti je v rámci EÚ rôzna, čo je výsledkom rozdielnych prístupov k používaniu a kontrole antibiotík (3 až 4-krát vyššia spotreba antibiotík v niektorých členských štátoch oproti iným členským štátom), keďže odolnosť voči antibiotikám je európskym problémom, pretože často dochádza k presunom vrátane cestovného ruchu, ktoré zvyšujú riziko šírenia odolných baktérií, a preto by sa neprimerané používanie antibiotík malo monitorovať a malo by sa podporovať ich striedme používanie, a keďže Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) slúži ako vhodný orgán na koordináciu týchto činností,

R.

keďže 40 % výdavkov v oblasti zdravia súvisí s nezdravým životným štýlom (vyplývajúca napr. z konzumácie alkoholu, fajčenia, nedostatočnej aktivity a nesprávneho stravovania),

S.

keďže účinná ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci môže zabrániť pracovným úrazom, obmedziť výskyt chorôb z povolania a znížiť počet osôb trvalo zdravotne postihnutých osôb z dôvodov súvisiacich s ich prácou,

T.

keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (15) dostatočne nechráni občanov EÚ pri práci pred vystavením látkam toxickým pre reprodukciu,

U.

keďže podvýživa, ktorá postihuje veľký počet občanov EÚ vrátane odhadom 40 % pacientov v nemocniciach a 40 % až 80 % starších ľudí v opatrovateľských domoch, stojí európske systémy zdravotnej starostlivosti podobne veľa ako obezita a nadváha,

V.

keďže zdravie neovplyvňujú len alkohol, tabak, nedostatočná aktivita, stravovanie a podobné vonkajšie faktory, a preto by sa viac pozornosti malo venovať psychosomatickej dimenzii mnohých chorôb a hlbším príčinám rastúceho počtu ľudí postihnutých depresiou a inými psychickými problémami,

W.

keďže členské štáty by mali viac propagovať pomoc pre ľudí trpiacich chronickými chorobami a/alebo zdravotným postihnutím, aby im tak umožnili začlenenie do spoločnosti v čo najväčšej možnej miere,

X.

keďže v mnohých členských štátoch vyvoláva rastúci dopyt po zdravotných službách naliehavú potrebu podniknúť aktívne kroky na prijímanie a udržanie zdravotníckeho personálu a poskytovať služby na podporu príbuzných a priateľov, ktorí poskytujú neplatenú starostlivosť na nich závislým osobám,

Y.

keďže v stratégii politiky EÚ v oblasti zdravia by sa malo viac pozornosti venovať dlhodobej starostlivosti za použitia nových technológií, starostlivosti o osoby trpiace chronickými chorobami a poskytovaniu domácej zdravotnej starostlivosti starším osobám a osobám s telesným alebo duševným postihnutím, ako aj službám pre tých, ktorí sa o takéto osoby starajú, a keďže v tejto súvislosti by sa malo vyvíjať úsilie o účinné spolupôsobenie zdravotných a sociálnych služieb,

1.

víta vyššie uvedenú bielu knihu Komisie o strategickom prístupe EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2008 – 2013 a podporuje hodnoty, zásady, strategické ciele a osobitné činnosti, ktoré sú v nej stanovené;

2.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasnú činnosť v oblasti zdravia s cieľom stanoviť, ktoré pracovné okruhy sú pre Spoločenstvo a členské štáty hodnotné; v rámci tejto činnosti vyzýva Komisiu, aby určila, ktoré pracovné metódy a postupy sú pre činnosť členských štátov v oblasti zdravia pridanou hodnotou a ktoré by sa mali lepšie koordinovať;

3.

domnieva sa, že vzhľadom na existenciu nových hrozieb pre zdravie je potrebné zaoberať sa zdravím ako zásadnou politickou otázkou Lisabonskej stratégie, čo zahŕňa potrebu poskytnúť občanom prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti najvyššej dostupnej kvality na zabezpečenie zdravej a konkurencieschopnej pracovnej sily;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že biela kniha nestanovuje konkrétne kvantifikovateľné a merateľné ciele, dosiahnutie ktorých by mohlo viesť k hmatateľným výsledkom, a odporúča prijatie takýchto cieľov;

5.

zdôrazňuje, že zdravotnú starostlivosť treba podporovať účinnými politikami vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach v členských štátoch a v EÚ (zdravie vo všetkých politikách), ako aj na celosvetovej úrovni;

6.

zdôrazňuje zásadný význam uznania práva mužov a žien viac rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ich zdravia a starostlivosti, ako aj práva detí na neobmedzenú ochranu svojho zdravia na základe všeobecných zásad univerzálnosti, rovnosti a solidárnosti;

7.

konštatuje, že podľa WHO začínajú chronické ochorenia, najmä infarkty a srdcové ochorenia, postupne prevažovať nad infekčnými ochoreniami;

8.

odporúča ako súčasť úsilia o prevenciu chorôb rozsiahle zavedenie praxe hodnotenia vplyvov na zdravie, keďže vplyv rozhodnutí rozhodovacích orgánov na rôznych úrovniach vrátane miestnych a regionálnych orgánov a národných parlamentov na ľudské zdravie je merateľný;

9.

zdôrazňuje, že akčné plány by sa mali zaoberať predovšetkým príčinami určitých chorôb a potrebou znížiť a zabrániť výskytu epidémií a pandémií; poukazuje na to, že existujú i problémy, ktoré sa viažu na určité pohlavie, ako napríklad rakovina prostaty v prípade mužov a rakovina krčka maternice v prípade žien, a že na riešenie týchto problémov by sa mali vytvoriť osobitné politiky;

10.

odporúča, aby sa mandát ECDC rozšíril na neprenosné choroby;

11.

navrhuje, aby Komisia stanovila za prioritný cieľ zmiernenie odstrániteľných nerovností a nespravodlivosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj medzi rôznymi sociálnymi triedami a skupinami obyvateľstva vrátane mužov a osôb trpiacich psychickými problémami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali právne predpisy Spoločenstva, ako je smernica o transparentnosti (16);

12.

zdôrazňuje, že činnosti zamerané na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia by mali zahŕňať cielenú podporu, vzdelávanie verejnosti a programy prevencie;

13.

domnieva sa, že treba výrazne zvýšiť úsilie o prevenciu chorôb a očkovacie kampane tam, kde sú k dispozícii účinné produkty; naliehavo preto žiada Komisiu, aby vypracovala ambiciózny plán preventívnych opatrení na celé päťročné obdobie; súhlasí s tým, že výdavky na zdravie, najmä na prevenciu a včasnú diagnostiku chorôb, nie sú len nákladmi, ale aj investíciou, ktorá by mohla byť v podobe tzv. rokov prežitých v zdraví hodnotená ako lisabonský štrukturálny ukazovateľ;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že zdravie je stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a neznamená len absenciu choroby či telesnej chyby;

15.

zdôrazňuje, že prístup k spoľahlivým, nezávislým a porovnateľným informáciám o zdravom správaní, chorobách a možnostiach liečby je nevyhnutným predpokladom účinnej stratégie prevencie chorôb;

16.

zdôrazňuje, že túžba predchádzať chorobám nesmie viesť k takej klíme v spoločnosti, ktorá by bránila v narodení deťom s chronickými chorobami či zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, aby podporovala konkrétnu pomoc rodičom detí s chronickými chorobami a/alebo zdravotným postihnutím;

17.

ďalej zdôrazňuje, že na podporu investícií do oblasti zdravia je nevyhnutné zistiť aktuálnu efektivitu investícií, a tieto zistenia zverejniť;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité uskutočniť dobre zorganizované, komplexné a účinné kontrolné programy na uľahčenie včasného odhalenia a okamžitého liečenia chorôb, čím sa zníži s nimi spojená úmrtnosť a chorobnosť;

19.

domnieva sa, že právo občanov na prístup k zdravotnej starostlivosti a ich osobná zodpovednosť za vlastné zdravie by mali byť zásadné vzhľadom na to, že EÚ ukladá prísne normy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti potravín po celý ľudský život, a žiada ďalšie investície do výskumu zdravotnej gramotnosti s cieľom odhaliť najvhodnejšie stratégie riešenia tejto otázky v rôznych skupinách obyvateľstva; podporuje všetky zložky spoločnosti v tom, aby viedli zdravý životný štýl;

20.

zdôrazňuje, že koncepciu tzv. zdravého životného štýlu (t. j. zdravá výživa, neužívanie drog a dostatočná telesná aktivita) treba doplniť psychosociálnym rozmerom (t. j. vyváženým prístupom k pracovnému a rodinnému životu); zastáva názor, že zdravý životný štýl zahŕňa dobré psychické a fyzické zdravie a že tieto sú tiež významnými faktormi pri udržovaní konkurencieschopného hospodárstva;

21.

očakáva, že Komisia bude venovať osobitnú pozornosť otázke trvalej udržateľnosti zdravotných systémov a v tejto súvislosti aj úlohe a zodpovednosti farmaceutického priemyslu;

22.

víta zámer Komisie sformulovať základné hodnoty v oblasti zdravia a zriadiť systém zdravotných ukazovateľov (na národnej a nižšej úrovni) a podporovať programy zdravotnej gramotnosti a programy prevencie zdravotných problémov;

23.

zdôrazňuje, že zákaz toho, aby sa ľudské telo a jeho časti využívali na dosiahnutie zisku, ako to uvádza článok 3 Charty základných práv Európskej únie, by sa mal v oblasti zdravia považovať za vedúci princíp, a to najmä v oblasti darcovstva a transplantácií buniek, tkaniva a orgánov;

24.

víta zámer Komisie podporovať v duchu hesla „zdravie pre všetkých“ zdravie a prevenciu chorôb vo všetkých vekových skupinách; zdôrazňuje potrebu upozorňovať na kľúčové otázky súvisiace so zdravím, ako sú výživa, obezita, podvýživa, fyzická aktivita, konzumácia alkoholu, drog, fajčenie a riziká pre životné prostredie vrátane znečistenia ovzdušia, a to na pracovisku i doma, v súlade so zásadou rovnosti medzi mužmi a ženami, a zároveň poskytovať podporu pre zdravé starnutie a znížiť zaťaženie, ktoré predstavujú chronické choroby;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala holistickejší prístup k výžive a aby z podvýživy popri obezite urobila kľúčovú prioritu v oblasti zdravia a všade tam, kde to bude možné, ju začleňovala do výskumu vzdelávania a iniciatív na propagáciu zdravia financovaných z prostriedkov Spoločenstva, ako aj do partnerstiev na úrovni EÚ;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia pracovali na vývoji usmernení pre spoločné vymedzenie pojmu zdravotné postihnutie, ktoré môže zahŕňať osoby s chronickými chorobami alebo rakovinou, a tiež vyzýva členské štáty, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby čo najrýchlejšie zahrnuli tieto osoby do svojho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie;

27.

ďalej žiada, aby prioritu získalo zabezpečenie toho, aby osoby so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup ku zdravotnej starostlivosti a aby sa poskytovali finančné prostriedky, ktoré by tomuto zameraniu zodpovedali;

28.

žiada účinné opatrenia na boj proti odolnosti voči antibiotikám vrátane opatrení, na základe ktorých by antibiotiká boli len na predpis, ako aj usmernení na zníženie množstva predpisovaných antibiotík, ktoré by ich obmedzili len na prípady, kedy je ich použitie skutočne nevyhnutné, vrátane úsilia o zlepšenie testovania s cieľom podporovať opatrnejšie používanie antibiotík a, kde to je vhodné, hygienických noriem; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť baktérii staphylococcus aureus rezistentnej voči meticilínu (MRSA); pripomína, že ECDC by malo monitorovať a vyhodnocovať uplatňovanie usmernení a noriem;

29.

upozorňuje Komisiu a členské štáty, že je potrebné podporovať výskum a propagovať prevenciu, včasnú diagnostiku a vhodnú liečbu chronických chorôb s cieľom zabezpečiť chorým dobré životné podmienky a kvalitu života;

30.

uznáva životne dôležitú úlohu opatrovateľov pre zdravie a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto žiada, aby sa pozornosť venovala politikám, ktoré podporujú týchto opatrovateľov, a chránia ich zdravie tak, ako zdravie tých, o ktorých sa starajú;

31.

konštatuje, že na uľahčenie mobility zdravotníckeho personálu a zaistenie bezpečnosti pacientov v celej EÚ je pre zdravotnícky personál nevyhnutné zdieľať informácie medzi členskými štátmi a ich regulačnými orgánmi;

32.

žiada v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia efektívnejšiu výmenu osvedčených postupov v rámci EÚ vo všetkých oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä vo vzťahu ku skríningovým programom a diagnostike a liečbe vážnych ochorení, napríklad rakoviny;

33.

domnieva sa, že EÚ by mala uskutočniť ďalšie kroky na ochranu zdravotníckeho personálu pred úrazmi alebo zraneniami na pracovisku, ak existuje vedecký alebo medicínsky dôkaz takejto potreby;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula látky toxické pre reprodukciu do svojho najbližšieho návrhu na zmenu a doplnenie smernice 2004/37/ES;

35.

podporuje opatrenia požadované vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 15. januára 2008 a naliehavo vyzýva Komisiu, aby rešpektovala stanovisko Európskeho parlamentu, prijala požadované opatrenia a navrhla potrebné iniciatívy, medzi ktoré by mali patriť:

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu Komisia ešte nenavrhla zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (17) s cieľom riešiť vážne riziká pre zdravotníckych pracovníkov vyplývajúce z práce s ihlami a ostrými zdravotníckymi pomôckami; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103), a žiada prijatie primeranej zmeny v dostatočnom predstihu pred koncom súčasného legislatívneho obdobia v súlade so svojím vyššie uvedeným uznesením zo 6. júla 2006;

37.

domnieva sa, že nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia má takisto nepriaznivý vplyv na zdravotný stav občanov EÚ;

38.

zdôrazňuje, že v niektorých situáciách čelia občania EÚ problémom ako znečistenie ovzdušia, ktoré predstavujú značné riziká pre zdravie, majú vplyv na riadny vývoj detí a znižujú predpokladanú dĺžku života v rámci EÚ (18);

39.

je presvedčený, že na podporu zdravého životného štýlu v rodinách, na školách, v nemocniciach, opatrovateľských domovoch, na pracoviskách a v centrách voľného času sú nevyhnutné kroky pre úspešné predchádzanie chorobám a dobré psychické zdravie; uznáva, že rodina je pre vytvorenie modelu tzv. zdravého životného štýlu, ktorý sa v neskoršom živote často opakuje, životne dôležitá;

40.

upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý žiada od zákonodarných orgánov, aby záujmy dieťaťa boli ich prvoradým záujmom, pričom jedným zo spôsobov je prijatie predpisov na materskú a rodičovskú dovolenku, na ochranu zdravia a prístupu ku zdravotnej starostlivosti počas materstva, najmä vzhľadom na účinky prítomnosti a lásky rodičov a dojčenia na duševný a telesný vývoj dojčaťa;

41.

zdôrazňuje potrebu skvalitňovania zdravotnej starostlivosti a informovanosti ťarchavých a dojčiacich žien v súvislosti s rizikami spojenými s požívaním alkoholu, drog a fajčením počas ťarchavosti a dojčenia;

42.

zdôrazňuje potrebu zvýšenia verejného povedomia o reproduktívnom a sexuálnom zdraví s cieľom zabraňovať neželanej ťarchavosti a šíreniu pohlavných chorôb a zmenšovať sociálne a zdravotné problémy spôsobené neplodnosťou;

43.

podporuje opatrenia týkajúce sa konkrétnych druhov ochorení a domnieva sa, že ich zefektívnenie si vyžaduje, aby sa našli vhodné pracovné metódy a spôsoby organizácie na zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, do akej miery by integrované sociálne a zdravotné politiky (sociálne relevantné poskytovanie zdravotných služieb) mohli prispieť k modernému prístupu k podpore a ochrane zdravia, najmä čo sa týka najzraniteľnejších častí obyvateľstva, akými sú malé deti a tí, ktorí sa o seba nedokážu postarať;

45.

domnieva sa, že EÚ by svoje úsilie vo výskumnom programe mala čoraz viac zameriavať na dôležité, ale často zanedbávané skupiny pacientov, akými sú pacienti s psychickými problémami a muži;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia ďalej venovali spolupôsobeniu vedecko-technického výskumu, najmä pokiaľ ide o nové druhy výskumu v oblasti medicíny, ktorým sa v súčasnosti neposkytuje dostatok finančných prostriedkov, na jednej strane, a rozvoju nových lekárskych odvetví a terapií na druhej strane s cieľom umožniť prístup k týmto terapiám všetkým ľuďom, pretože môžu mať veľmi pozitívny vplyv na zdravotný stav občanov EÚ a na zvýšenie efektívnosti systému;

47.

víta Komisiou navrhovaný prístup v oblasti účinného boja proti falšovaniu liekov a vyzýva Komisiu, aby podporovala vypracovanie medzinárodného dohovoru na túto tému alebo pripojenie ďalšieho protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermský dohovor);

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriaďovali centrá excelentnosti pre každú významnú skupinu chorôb, ktoré by mali slúžiť ako referenčné, informačné a poradné miesta pre pacientov a ich rodiny, lekárov, zdravotných pracovníkov, priemysel a iné subjekty;

49.

poukazuje na skutočnosť, že regionálne a miestne zdravotnícke úrady v mnohých členských štátoch často zodpovedajú za plánovanie, riadenie, fungovanie a rozvoj sektora zdravotníctva a často nesú za tento sektor finančnú zodpovednosť, pričom sektor zdravotníctva dôkladne poznajú a sú ústrednými partnermi pri tvorbe a realizácii politiky v oblasti zdravia;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili uznávaný pozitívny vplyv termálnych kúr na rekonvalescenciu a na zachovanie zdravia ľudí;

51.

vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj elektronického zdravotníctva, nových technológií zdravotnej starostlivosti a užívateľských inovácií zdravotníckych prístrojov;

52.

víta návrh Komisie vytvoriť mechanizmus štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ a nadviazať užšiu spoluprácu so zúčastnenými stranami za účasti občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu zahŕňať do partnerstiev aj organizácie zamestnávateľov a zamestnancov;

53.

vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby využili mechanizmus spolupráce na zlepšenie výmeny osvedčených postupov; vyzýva Komisiu, aby bola pri príprave usmernení a odporúčaní založených na týchto osvedčených postupoch aktívnejšia;

54.

súhlasí s tým, že činnosti v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia sa musia do konca súčasného finančného rámca (2007 – 2013) podporovať existujúcimi finančnými nástrojmi bez ďalšieho dopadu na rozpočet;

55.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila, aby do svojich národných stratégií v oblasti zdravia zahŕňali priority, ktoré treba sledovať v iných projektoch, ktoré sa neobmedzujú len na oblasť verejného zdravia;

56.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.