15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/33

A.

keďže problém nedostatku vody a problém sucha nie je geograficky ohraničený na EÚ, ale má medzinárodný rozmer a predstavuje celosvetový problém; keďže voda je už príčinou medzinárodných konfliktov a existuje rastúce nebezpečenstvo, že konflikty sa budú vyskytovať častejšie,

B.

keďže voda je nevyhnutná pre život a je verejným statkom, preto by nemala byť vnímaná obmedzene len ako komodita; keďže zabezpečenie spravodlivého prístupu k vode pre všetkých vrátane budúcich generácií je potrebné zahrnúť do všetkých politík týkajúcich sa vody,

C.

keďže nedostatok vody a sucho predstavujú v EÚ významný problém s vážnymi sociálno-ekonomickými a environmentálnymi následkami; keďže celková hospodárska škoda v EÚ v dôsledku sucha za posledných 30 rokov sa odhaduje na 100 miliárd EUR,

D.

keďže nedostatok vody a sucho už postihujú rôzne časti EÚ, pričom asi jedna pätina populácie EÚ žije v krajinách, v ktorých existuje napätie v súvislosti so zdrojmi vody,

E.

keďže rozširovanie púští, ktoré v rôznej miere ovplyvňuje krajiny Spoločenstva, ochudobňuje prirodzené prostredie a spôsobuje degradáciu pôdy a z toho vyplývajúcu stratu ich poľnohospodárskej hodnoty,

F.

keďže nedostatok vody a sucho nie sú rovnako pálčivé vo všetkých regiónoch EÚ, ale najvážnejšie sú v členských štátoch s južnejšou polohou,

G.

keďže existujú podstatné regionálne rozdiely v spôsobe prejavovania sa problémov vyplývajúcich z nedostatku vody a zo sucha; keďže by bolo najlepšie, keby sa opatrenia na riešenie týchto problémov zakladali na regionálnom prístupe,

H.

keďže nedostatok vody a sucho sa v posledných tridsiatich rokoch vyskytujú čoraz častejšie a s vážnejšími dôsledkami a zmena klímy pravdepodobne ešte zhorší situáciu, keď prispeje k nárastu extrémnych hydrologických udalostí v EÚ i mimo nej a pravdepodobne ovplyvní kvalitu aj množstvo vodných zdrojov,

I.

keďže vývoj v oblasti využívania vody v EÚ je trvalo neudržateľný, pretože sa tu v dôsledku neefektívnosti plytvá dvadsiatimi percentami vody,

J.

keďže intenzívne sucho spojené s malou zrážkovou činnosťou zvyšuje nebezpečenstvo lesných požiarov, čo potvrdili ničivé požiare, ktoré nedávno zasiahli južnú Európu,

K.

keďže neexistuje komplexné, technicky a vedecky podložené vyhodnotenie stavu zásob vody v EÚ; keďže dostupné regionálne hydrometeorologické údaje a údaje o rozdieloch v jednotlivých ročných obdobiach sú veľmi obmedzené,

L.

keďže nedostatok vody môže byť spôsobený prírodnými faktormi, ľudskou činnosťou alebo spolupôsobením týchto dvoch faktorov, a to buď prostredníctvom nadmerného využívania prirodzených dodávok, alebo prostredníctvom znižovania kvality vody; keďže nesprávne využívanie vody je jednou z príčin rozširovania púští,

M.

keďže cestovný ruch naďalej spôsobuje zvyšovanie dopytu po vode, predovšetkým v letnom období a v prímorských oblastiach južnej Európy,

N.

keďže zvyšovanie informovanosti a poskytovanie kvalitných informácií obyvateľom v rôznej podobe, napríklad prostredníctvom informačných a vzdelávacích kampaní, má kľúčový význam, ak majú zmeniť svoje správanie, zaužívanú prax a vypestovať si kultúru šetrenia vodou a jej účinného využívania,

O.

keďže verejná dodávka vody je základnou verejnou službou spojenou s verejným zdravím, ktorá by sa nemala prerušovať,

P.

keďže nedostatok vody a sucho predstavujú zložitú otázku v oblasti životného prostredia, a preto je potrebné, aby sa ako také regulovali v úzkej spojitosti a s ohľadom na ďalšie otázky týkajúce sa životného prostredia,

Q.

keďže poľnohospodárstvo ako výrobný sektor vážne trpí vplyvom nedostatku vody a sucha, no zároveň zohráva dôležitú úlohu pri trvalo udržateľnom hospodárení s dostupnými zdrojmi vody,

R.

keďže multifunkčné poľnohospodárstvo v EÚ zohráva dôležitú úlohu pri ochrane krajiny, biodiverzity a čistej vody, a z tohto dôvodu si vyžaduje finančnú podporu pre určité opatrenia, ako aj vedecké odporúčania v súvislosti s hospodárením s vodou,

S.

keďže nedostatok vody a sucho sú významným faktorom nárastu cien poľnohospodárskych surovín; keďže je potrebné zaručiť stabilnú dodávku potravín pre obyvateľstvo,

T.

keďže poľnohospodárstvo si vyžaduje veľké množstvá vody, a je preto od dodávok vody závislé, je nevyhnutné, aby bolo začlenené ako zodpovedný činiteľ do integrovaných regionálnych systémov hospodárenia s vodou, pokiaľ ide o vyvážené využívanie vody, zastavenie plytvania vodou, úpravu krajiny, pestovateľské plánovanie, ako aj ochranu vody pred znečistením,

U.

keďže sucho takisto prispieva k šíreniu určitých fytosanitárnych katastrof, čo má za následok výrazne nižšiu úrodu,

V.

keďže v štvrtej správe Komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273) sa zmena klímy, najmä sucho a nedostatok vody, označuje za jeden z nových problémov významného územného dosahu, na ktoré musí nájsť kohézna politika riešenie, pretože doteraz postihol už 11 % obyvateľstva a 17 % územia EÚ,

1.

víta oznámenie a podporuje navrhnutý prvý súbor politických možností na uskutočnenie opatrení, ale vyjadruje poľutovanie, že jeho pôsobnosť je obmedzená len na EÚ a členské štáty; pripomína, že nedostatok vody a sucho predstavujú problém s medzinárodným rozmerom a podľa toho je potrebné prijímať aj opatrenia;

2.

zdôrazňuje, že skutočnosť, že povodia riek prechádzajú regiónmi a hranicami štátov, môže mať vážny cezhraničný dosah na regióny na hornom a dolnom toku a že je preto nevyhnutné, aby členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány spolupracovali pri riešení nedostatku vody a sucha a zabezpečili trvalo udržateľné a spravodlivé využívanie vodných zdrojov; domnieva sa, že špecifický problém nedostatku vody a sucha vyžaduje koordinovanú činnosť na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj na úrovni regionálnej a miestnej samosprávy;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa obmedzuje len na podporu všeobecných cieľov, navrhuje iba obmedzený počet konkrétnych opatrení, ale žiadny presný harmonogram ich plnenia v regiónoch ohrozených nedostatkom vody a suchom; ľutuje, že oznámenie neobsahuje reálne ciele a časové vymedzenie ich plnenia a že sa nekladie dostatočný dôraz na potrebu úzkej spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby predložila aktuálny program, predovšetkým správu o dosiahnutom pokroku v roku 2009 a revíziu a vytvorenie stratégie EÚ;

4.

zdôrazňuje význam regiónov ako hnacej sily technologických inovácií v oblasti vodného hospodárstva, keďže efektívne využívanie vody bude čoraz dôležitejším faktorom konkurencieschopnosti; vyzýva preto regionálne orgány, aby zvážili vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu medzi regiónmi, výmenu informácií a strategické partnerstvá s cieľom zabezpečiť efektívne hospodárenie s vodou na regionálnej úrovni;

5.

žiada regionálne a miestne orgány, aby využili rozsiahle možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, a investovali do zlepšenia alebo obnovenia existujúcej infraštruktúry a technológií (najmä v regiónoch, kde sa s vodnými zdrojmi plytvá v dôsledku unikania vody z vodovodných potrubí), a to najmä do čistých technológií, ktoré uľahčujú efektívne využívanie vody a ktoré môžu byť spojené s integrovaným hospodárením s vodnými zdrojmi (IRM), najmä s cieľom riešiť otázku efektívneho využívania vody (pokiaľ ide o úspory a opätovné využívanie vody) v priemyselnom a poľnohospodárskom odvetví, ako aj v domácnostiach;

6.

v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa prostriedky na infraštruktúru prideľovali na vykonávanie opatrení na zlepšenie hospodárenia s vodou a zásobovania kvalitnou vodou v súlade s existujúcimi potrebami;

7.

pripomína, že pri riadení vodných zdrojov by sa mal uplatňovať prístup založený na dopyte; domnieva sa však, že je potrebné, aby EÚ zvolila holistický prístup pri riadení vodných zdrojov, spájaní opatrení v oblasti riadenia dopytu, opatrení na optimálne využitie existujúcich zdrojov v rámci vodného cyklu a opatrení na vytvorenie nových zdrojov, a že tento prístup musí zahŕňať environmentálne, sociálne a hospodárske okolnosti;

8.

konštatuje, že by sa malo takisto uvažovať aj o opatreniach zameraných na dodávku, s cieľom dosiahnuť najhospodárnejšie a environmentálne najefektívnejšie riešenie, ktoré optimalizuje rovnováhu medzi dopytom a ponukou a zaistí neprerušované verejné dodávky vody aj počas období sucha v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti; domnieva sa, že je potrebné podporiť činnosti na vytvorenie účinnej hierarchie využívania vody a že problém nedostatku vody sa nemá riešiť budovaním rozvodov na dopravu vody na veľké vzdialenosti; zdôrazňuje však význam, ktorý môžu mať opatrenia zamerané na dodávky pre oblasti najviac postihnuté nedostatkom vody a suchom, ktoré môžu mať formu tradičných možností, ako napríklad budovanie infraštruktúry na reguláciu vodných tokov alebo alternatívnych a inovačných riešení, ako je trvalo udržateľné opätovné využívanie odpadovej vody alebo odsoľovanie;

9.

poukazuje na príspevok európskych poľnohospodárov v boji proti erózii pôdy a rozširovaniu púští a žiada o uznanie kľúčovej úlohy európskych výrobcov pri zachovávaní rastlinnej pokrývky v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom alebo ohrozených naviatym pieskom; zdôrazňuje výhody, ktoré predstavujú predovšetkým trvalé plodiny, ovocné sady a vinice, pastviny, lúky a lesné porasty, pokiaľ ide o zachytávanie vody;

10.

zdôrazňuje význam otázky hospodárenia s vodou v horských oblastiach a vyzýva Komisiu na podporu miestnych a regionálnych orgánov s cieľom rozvíjať zmysel pre solidaritu medzi používateľmi v nižšie a vo vyššie položených oblastiach;

11.

pripomína spojitosť medzi zmenou klímy, nedostatkom vody a suchom a integrovanou územnou starostlivosťou zameranou na zachovanie a ochranu miestnych vodných zdrojov a vyjadruje vážne obavy v súvislosti s ich možným vplyvom na verejné zdravie; žiada, aby sa pri navrhovaní politík na boj proti zmene klímy vzal na vedomie ich vplyv na vodné zdroje; žiada vypracovať hĺbkovú štúdiu o vzájomnej súvislosti medzi rozvojom biopalív a dostupnosťou vodných zdrojov; podobne žiada vypracovať osobitné hodnotenie vplyvu zariadení s vysokou spotrebou vodných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zaradiť otázku vody do všetkých oblastí politiky a pristupovať k jej riešeniu skutočne integrovane so zahrnutím všetkých finančných a právnych nástrojov EÚ; zdôrazňuje, že do tohto procesu by sa mali zapojiť všetky politické úrovne (celoštátna, regionálna i miestna);

12.

domnieva sa, že je potrebné vytvoriť prepojenie medzi nedostatkom vody a zmenou klímy a ich osobitnými stratégiami, vzhľadom na skutočnosť, že je nevyhnutné začleniť otázky týkajúce sa prispôsobenia zmene klímy ako priority do vykonávania rámcovej smernice o vode;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že odlesňovanie a neobmedzený mestský rozvoj prispievajú k narastajúcemu nedostatku vody; vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby zohľadňovali aspekty týkajúce sa vody pri plánovaní využívania pôdy, najmä v súvislosti s rozvojom hospodárskych činností v zraniteľných povodiach vrátane ostrovov a najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že akékoľvek zásobovanie vodou bez ohľadu na účel jej využitia musí byť v súlade so zásadou spravodlivej cenovej politiky vo vzťahu k vode, čo povzbudí spoločnosti najmä k tomu, aby využívali vodu efektívnejšie;

14.

zdôrazňuje, že v rámci revízie rozpočtových priorít Spoločenstva by sa na poprednejšie miesto mali dostať environmentálne opatrenia, a najmä politiky zamerané na boj proti vplyvu zmeny klímy vrátane sucha a nedostatku vody, pričom by sa mala zabezpečiť dostupnosť ďalších potrebných zdrojov;

15.

žiada Komisiu, aby vzala do úvahy medzisektorovú súvislosť medzi sociálnym a ekonomickým vplyvom zmeny klímy na využívanie pôdy a energetickými nákladmi spojenými so zmenou klímy; nabáda EÚ, aby pomocou cieľov a hospodárskych ukazovateľov vykonala všetky hodnotenia efektívnosti využívania vody;

16.

uznáva, že nedostatok vody a sucho má priamy vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; trvá na tom, že tento aspekt by sa mal primeraným spôsobom zohľadniť pri rozvoji budúcej kohéznej politiky a že na tento účel treba sprístupniť všetky potrebné rozpočtové opatrenia a ďalšie nástroje;

17.

poukazuje na to, že pre hospodársku situáciu, konkurencieschopnosť a možnosti rozvoja regiónu sú dôležité komplexné environmentálne otázky uvedené v oznámení;

18.

uznáva dôležitosť rámcovej smernice o vode ako rámca na dosiahnutie „dobrej situácie“ v oblasti vody vo všetkých európskych krajinách, na podporu spolupráce medzi regiónmi, trvalo udržateľného využívania a ochrany dostupných vodných zdrojov, ktorý súčasne prispieva k zmierneniu účinkov záplav a sucha, a vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali jej ustanovenia a zabezpečili, že opatrenia týkajúce sa nedostatku vody a sucha nebudú mať negatívny vplyv na ciele v oblasti kvality vody;

19.

zdôrazňuje nevyhnutnosť ujasniť definíciu tzv. dlhodobého sucha (v súvislosti s rámcovou smernicou o vode) a jeho vplyv na dosiahnutie environmentálnych cieľov rámcovej smernice o vode v obdobiach sucha a po takýchto obdobiach; zdôrazňuje, že nedostatok vody a sucho spolu súvisia, avšak nie sú totožné, a je nevyhnutné prijať pre ne rôzne stratégie;

20.

zdôrazňuje, že sucho, erózia pôdy, rozširovanie púští a lesné požiare sú úzko spojené;

21.

je toho názoru, že plány vodohospodárskeho manažmentu povodí požadované v rámcovej smernici o vode by mali zahŕňať aj manažment sucha a iných hydrometeorologických katastrof a ustanoviť krízový manažment prispôsobený konkrétnym potrebám povodí ohrozených nedostatkom vody a suchom vrátane cezhraničnej koordinácie, verejnej účasti a systémov včasného varovania, ktoré budú pracovať na rôznych úrovniach, napríklad na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť vytváraniu prekážok prirodzenému toku riek v snahe minimalizovať záplavy, a podporuje širšie hodnotenie vplyvu zablokovania prirodzených trás vodných tokov;

22.

zdôrazňuje úlohu lesov vo vodnom cykle a význam rovnovážneho pomeru lesov, pastvín a polí pre trvalo udržateľné vodné hospodárstvo; zdôrazňuje predovšetkým úlohu pôd s vysokým obsahom organických látok a s prispôsobeným striedaním plodín; upozorňuje na skutočnosť, že zvýšená spotreba pôdy ohrozuje poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo;

23.

zdôrazňuje, že rozširovanie púští úzko súvisí s lesným hospodárstvom; nalieha, aby sa viac využívalo zalesňovanie s cieľom obmedziť a zmierniť extrémny odtok povrchových a podzemných vôd a bojovať proti degradácii a erózii pôdy;

24.

odporúča, aby mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany zahŕňal ustanovenie o zasahovaní v krízových situáciách spôsobených extrémnym suchom;

25.

zdôrazňuje význam opätovného odhadu dostupného množstva spodných vôd v EÚ a pravidiel, ktoré riadia ich využívanie, pričom hlavným cieľom by malo byť zaistenie racionálneho využitia zdrojov spodných vôd podľa potrieb jednotlivých dotknutých krajín;

26.

konštatuje, že v oznámení Komisie sa neriešia problémy, ktoré vznikajú v mnohých regiónoch v dôsledku nečistenia odpadových vôd;

27.

zdôrazňuje, že v prípade začlenenia zdrojov podzemných vôd do celkového hospodárenia s vodnými zdrojmi by sa nemalo zabúdať na potrebu ochrany týchto zdrojov;

28.

žiada Radu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zohľadňovali skutočnosti uvedené v oznámení aj v iných sektorových politikách, aby sa zabránilo kontraproduktívnym účinkom v oblasti ochrany vodných zdrojov;

29.

zdôrazňuje, že celosvetové skúsenosti dokazujú, že odklon riek vedie k nenapraviteľnému narušeniu ekologických a hydromorfologických podmienok a môže viesť k nútenému sťahovaniu obyvateľstva a premiestňovaniu podnikov, čím by sa narušila sociálna a hospodárska súdržnosť; vyzýva členské štáty, aby zabránili akémukoľvek narušeniu svojich povodí a v plnej miere rešpektovali požiadavky stanovené v článkoch 1 a 4 rámcovej smernice o vode, a vyzýva Komisiu, aby prideľovala finančné prostriedky EÚ iba tým projektom, ktoré v plnej miere spĺňajú tieto požiadavky;

30.

dôrazne žiada Radu, aby vzhľadom na to, že Európsky parlament schválil svoju pozíciu už 18. mája 2006 (4), bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia o zriadení Fondu solidarity EÚ (KOM(2005)0108) s cieľom lepšie definovať kritériá a oprávnené prípady vrátane prípadov sucha, aby bolo možné účinnejším, flexibilnejším a pohotovejším spôsobom sa vyrovnať so škodami spôsobenými prírodnými katastrofami;

31.

víta skutočnosť, že šetrenie vodou je základnou prioritou Komisie pri riešení problému nedostatku vody a sucha; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že využívanie štrukturálnych fondov nebude v rozpore s touto prioritou, aby medzi kritériá, ktoré musia spĺňať projekty, začlenila trvalo udržateľné hospodárenie s vodou a aby požadovala dôkazy o tom, že miestne a regionálne orgány využívajú úspory vody a spĺňajú požiadavky rámcovej smernice o vode, a až potom im udeľovala finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov;

32.

považuje za nevyhnutné, aby sa v prípade vodných tokov, ktoré pretekajú cez viac ako jeden členský štát, vytvorila medziregionálna a nadnárodná spolupráca zameraná na integrované hospodárenie s vodnými tokmi, najmä vo vzťahu k poľnohospodárstvu;

33.

pripomína, že takmer 20 % vody v EÚ sa stratí v dôsledku neúčinného hospodárenia s vodou, a zdôrazňuje potrebu veľkých investícií na zlepšenie technického pokroku vo všetkých hospodárskych odvetviach (so zameraním na najintenzívnejšie využívanie vody a na odvetvia s najvýznamnejším potenciálom na šetrenie vodou); konštatuje, že slabé vodné hospodárstvo je problémom, ktorý ovplyvňuje nedostatok vody a ktorý môže mať v čase sucha viac negatívnych vplyvov, ale nespôsobuje ho, pretože sucho je prírodný úkaz;

34.

navrhuje Komisii zahrnúť kritérium hospodárneho využívania vody do systému podmienok na pridelenie dotácií z prostriedkov EÚ, vzhľadom na skutočnosť, že problém nedostatku vody a problém sucha úzko súvisí s otázkami týkajúcimi sa nehospodárneho využívania vody;

35.

vyzýva EÚ, aby podporovala technológie, výmenu osvedčených postupov a inovácie, ktoré sú menej náročné na vodu a energiu a ktoré sú zamerané na zlepšenie efektívnosti využívania vody;

36.

vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na skutočnosť, že straty z presakovania vodovodného potrubia siete verejného vodovodu v mestských centrách môžu presiahnuť 50 %, preskúmala možnosť propagovania siete miest na podporu trvalo udržateľného využívania vody s cieľom vymieňať si osvedčené postupy, ako sú opätovné využitie, šetrenie a lepšia účinnosť využívania vody, a spoločne vykonávať skúšobné demonštračné projekty; podobne vyzýva miestne orgány, aby zlepšili zastarané distribučné siete dodávok vody;

37.

zdôrazňuje, že by sa mohlo ušetriť 40 % vody používanej v EÚ; požaduje konkrétne opatrenia a finančné stimuly na podporu efektívnejšieho a trvalo udržateľného využívania vody; podobne požaduje rozsiahlu inštaláciu zariadení na meranie spotreby vody s cieľom podporiť šetrenie, opätovné využívanie a účinné a racionálne využívanie vody; nabáda najviac postihnuté členské štáty, aby využili časť svojich štrukturálnych fondov na projekty na zlepšenie využívania vody a šetrenie vodou; nabáda správy povodí, aby sa vo všetkých sektoroch riadili analýzou nákladov a výhod pre opatrenia alternatívneho vodohospodárstva;

38.

zdôrazňuje nevyhnutnosť bojovať proti využívaniu odpadových a zostatkových vôd, predovšetkým prostredníctvom opätovného využitia, vzhľadom na ich početné hodnoty – biologickú, sociálnu, environmentálnu, symbolickú, kultúrnu a hodnotu súvisiacu s krajinou a cestovným ruchom;

39.

pripomína, že článok 9 ods. 1 rámcovej smernice o vode stanovuje, že „členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby (…) v súlade s princípom znečisťovateľ platí“ a „do roku 2010 zabezpečia, aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov (…) [a zabezpečia] primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby“;

40.

domnieva sa, že kým politiky v oblasti vodného hospodárstva sa musia zakladať na zásade „znečisťovateľ platí“, je tiež potrebné, aby boli spojené s opatreniami na zabránenie podstatným stratám, ktoré sú výsledkom poškodeného zariadenia a nevhodných plodín a poľnohospodárskych systémov;

41.

zdôrazňuje, že v odvetví poľnohospodárstva v niektorých krajinách možno dosiahnuť oveľa efektívnejšie využívanie vody; dúfa, že revízia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky zohľadní tento problém a navrhne konkrétne opatrenia na podporu trvalejšie udržateľného využívania vody prostredníctvom stimulov na zabezpečenie najlepších dostupných technológií, prostredníctvom krížového plnenia, uplatnením zásady „znečisťovateľ platí“ a programov rozvoja vidieka; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ podporovala opatrenia na zlepšenie vodohospodárstva v poľnohospodárstve, ktoré podporujú modernizácie zavlažovacích systémov s cieľom znížiť spotrebu vody a podporiť výskum v tejto oblasti;

42.

zdôrazňuje úlohu, ktorú pri tvorbe stimulov pre poľnohospodárske postupy zamerané na ochranu trvalej udržateľnosti a čistoty vodných zdrojov zohrávajú environmentálne programy v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že výroba biopalív zvýši dopyt po veľkých množstvách vody, a zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladne sledovať vplyv využívania biopalív a pravidelne revidovať európske a vnútroštátne politiky v oblasti biopalív;

44.

zdôrazňuje, že hlavní spotrebitelia vody (ako napríklad jadrové elektrárne) vodu nespotrebúvajú, ale po jej využití ju uvoľňujú do vodného cyklu; zdôrazňuje, že táto činnosť vážne ovplyvňuje dostupnosť povrchových vôd, ekologické systémy a verejné zdravie prostredníctvom zvýšenia teploty vody; zdôrazňuje nevyhnutnosť vziať do úvahy tieto vplyvy;

45.

pripomína, že v úsilí dosiahnuť trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov v EÚ zohrávajú spotrebitelia významnú úlohu, vyzýva preto EÚ, aby začala verejnú informačnú a vzdelávaciu kampaň, v ktorej bude obyvateľov informovať o problematike vody a nabádať ich ku konkrétnym opatreniam;

46.

pripomína Komisii, že navrhnutím efektívnej cenovej politiky v súvislosti s vodou, ktorá vyjadruje skutočnú hodnotu vody, môže podnietiť spotrebiteľov, aby boli pri využívaní vody šetrnejší;

47.

zdôrazňuje vedúcu úlohu regionálnych a miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti v informačných kampaniach a pri organizácii vzdelávacích aktivít;

48.

vyzýva Komisiu a regióny a mestá členských štátov, aby podporovali rozvoj kultúry šetrenia vodou v rámci EÚ, a to podporovaním zachytávania dažďovej vody a uskutočňovaním kampaní na zvyšovanie informovanosti občanov v otázke šetrenia vody, napríklad prostredníctvom vhodných vzdelávacích programov; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, mestami a organizáciami občianskej spoločnosti so zameraním na šetrenie vodou (vrátane čistenia dažďovej a odpadovej vody), zvýšenie efektívnosti využívania vody a manažment rizika sucha;

49.

považuje za potrebné podporovať informačné kampane, kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti a kampane odbornej prípravy určené pre výrobcov s cieľom aktívne prispieť k trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi;

50.

domnieva sa, že systém označovania výrobkov údajmi o spotrebe vody, ktorý je v súčasnosti zavedený na označenie energetickej účinnosti, bude vhodným nástrojom na dosiahnutie trvalo udržateľnejšej spotreby vody, ale zdôrazňuje, že:

51.

nalieha, aby kritériá týkajúce sa hospodárneho využívania vody boli, ak je to možné, súčasťou noriem týkajúcich sa výstavby budov;

52.

vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vypracovali dobrovoľný systém označovania v súvislosti s trvalo udržateľným hospodárením s vodou a navrhli dobrovoľné programy v oblasti šetrenia vodou v rôznych hospodárskych odvetviach (napríklad poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, priemyselnej výrobe);

53.

zastáva názor, že voda musí zostať verejným statkom a základným prvkom suverenity krajín a mala by byť prístupná každému za primerané „sociálne a environmentálne ceny“, pričom sa osobitne zohľadnia špecifická situácia každej krajiny a rôzne existujúce systémy poľnohospodárstva, ako aj spoločenská úloha, ktorú poľnohospodári zohrávajú;

54.

vyzýva Komisiu, aby na rok 2009 zvážila financovanie pilotného projektu v oblasti výskumu, posudzovania a monitorovania vývoja preventívnych činností na zastavenie rozširovania púští a stepí v Európe, vďaka ktorým by sa zabránilo erózii, veternej erózii a stratám v poľnohospodárstve a v biodiverzite a zároveň by sa zvýšila ochrana pôdy, jej úrodnosť a schopnosť zadržiavať vodu, ako aj jej schopnosť tvoriť uhlie; opätovne pripomína význam zavedenia spoľahlivých a transparentných údajov, aby bola politika skutočne účinná;

55.

víta zriadenie Európskeho monitorovacieho strediska pre sucho a systému včasného varovania; zdôrazňuje význam rozšírenej diskusie o jeho základných cieľoch, rozpočte a organizácii;

56.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala sfunkčnenie Európskeho monitorovacieho strediska pre sucho v rámci Európskej environmentálnej agentúry, a zdôrazňuje, že by jeho úlohou malo byť dopĺňanie vnútroštátnych údajov štandardnými regionálnymi a miestnymi sezónnymi informáciami o zrážkach a spotrebe jednotlivých sektorov s cieľom posilniť správne strategické rozhodovanie;

57.

zdôrazňuje význam, ktorý pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou majú pôda bohatá na humus, prispôsobený systém rotácie plodín a vyvážený pomer lesnej, lúčnej a poľnohospodárskej pôdy; upozorňuje, že zvýšené využívanie pôdy predstavuje hrozbu pre poľnohospodárstvo, bezpečnosť dodávok potravín a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou;

58.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri opätovnom zalesňovaní oblastí, ktoré sú zasiahnuté periodickým suchom a požiarmi, na základe rešpektovania ich bioklímy a ekologických vlastností, a vyjadruje nádej, že obnova vidieckej a mestskej krajiny sa bude považovať za významnú otázku, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť špecifickým miestnym podmienkam;

59.

zastáva názor, že nedostatok vody a periodické sucho zosilňujú negatívny vplyv požiarov a ich závažnosť, pričom sa tiež zvyšuje zraniteľnosť a riziko zániku mnohých druhov, ktoré sú charakteristické pre lesy v krajinách južnej Európy a pre ktoré lesy často predstavujú najvýznamnejší prirodzený zdroj;

60.

zdôrazňuje, že pri plánovaní európskeho poľnohospodárskeho modelu by sa mali zohľadniť najčastejšie a najvážnejšie environmentálne riziká, ako aj nedostatok vody a sucho, a že v tejto súvislosti by mal účinný mechanizmus krízového riadenia predstavovať základný prvok spoločnej poľnohospodárskej politiky;

61.

zastáva názor, že environmentálnu hodnotu lesov a poľnohospodárskej produkcie je potrebné v súvislosti so zmenou klímy prehodnotiť, keďže je veľmi dôležité vyvážiť zvyšovanie emisií skleníkových plynov zvýšením rozsahu lesných porastov, ktorých prínos k absorpcii uhlíka sa musí zohľadniť vo všetkých politikách týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov;

62.

podporuje záväzok Komisie naďalej poukazovať na problém nedostatku vody a problém sucha na medzinárodnej úrovni, predovšetkým prostredníctvom Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy;

63.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.