3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/66

1.1

Hodnotu systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) bude možné posúdiť na základe jeho dosahu na úroveň emisií skleníkových plynov v Európe, jeho významu pri podnecovaní činnosti na celom svete a jeho pôsobenia ako vzoru v tomto smere či jeho presadenia sa za celosvetovo uplatňovaný systém. V tejto súvislosti:

1.2

Systém obchodovania s emisnými kvótami musí podporovať hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, ochranu klímy, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a ich zmierňovanie.

1.3

ETS by sa mal usilovať o minimalizáciu byrokratických prekážok a dosiahnutie jasnosti a transparentnosti.

1.4

Systém obchodovania s emisnými kvótami by mal byť chápaný ako spravodlivé riešenie v celej EÚ, pričom je potrebné uznať naliehavú potrebu krajín, ktoré sa nachádzajú vo fáze industrializácie, ako aj menej rozvinutých krajín v súvislosti s vytváraním udržateľného rastu a zmierňovaním chudoby.

2.1

Systém obchodovania s emisnými kvótami bol vytvorený na základe smernice 2003/87/ES v októbri 2003. Jeho zámerom je kontrola faktorov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, konkrétne antropogénnych (t. j. človekom spôsobených) skleníkových plynov, a to prostredníctvom poskytovania hospodárskych stimulov na podporu znižovania emisií. Ide o tzv. „cap and trade“ systém, v rámci ktorého je stanovená horná hranica (cap) emisií (najmä CO2), ktoré možno vypúšťať. ETS je najdôležitejším mechanizmom EÚ na obmedzovanie emisií skleníkových plynov, ktorý býva uprednostňovaný pred priamym zdaňovaním vyprodukovaného CO2 či priamou reguláciou.

3.1

ETS sa v súčasnosti vzťahuje na vyše 10 000 zariadení v energetike a priemysle, ktoré dovedna produkujú 40 % emisií skleníkových plynov v rámci celej EÚ. Zariadeniam sú ex ante vydávané emisné povolenia, pričom zariadenia sa musia vzdať istého počtu kvót (alebo kreditov), ktoré predstavujú právo vypúšťať presne stanovené množstvo emisií, ktoré zodpovedá skutočnému objemu ich emisií. Celková suma pridelených kvót či kreditov nesmie presiahnuť hornú hranicu stanovujúcu celkový objem emisií pre danú úroveň. Spoločnosti produkujúce vyššie množstvo emisií skleníkových plynov ako majú povolené na základe kvót, ktoré im boli pridelené, si musia kúpiť kredity od tých podnikov, ktoré znečisťujú menej, alebo v rámci aukcie iných kvót.

3.2

Prenos kvót sa označuje ako obchodovanie. Každý znečisťovateľ v rámci systému platí poplatok za znečisťovanie, pričom každé zariadenie získa odmenu, ak zníži emisie viac než sa vyžaduje. Preto, teoreticky, podniky, ktoré dokážu jednoduchým a cenovo najvýhodnejším spôsobom znížiť objem emisií, tak aj urobia, čím obmedzia znečistenie za najnižšie možné náklady pre spoločnosť. „Kvóta“ znamená v rámci ETS právo vyprodukovať jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého za určité obdobie – iné skleníkové plyny sa prepočítavajú na ekvivalenty CO2.

3.3

Členské štáty môžu taktiež umožniť využitie kreditov (rovnakým spôsobom ako sa využívajú kvóty) získaných na základe realizácie projektov zameraných na zníženie emisií v tretích krajinách. Takéto projekty musia byť uznané v rámci kjótskeho mechanizmu spoločnej implementácie (JI) alebo mechanizmu čistého rozvoja (CDM).

4.1.1

Počas prvej fázy zameranej na získanie skúseností bola vytvorená infraštruktúra obchodovania s emisiami, avšak jej účinnosť bola značne obmedzená, pretože členské štáty pridelili nadmerné množstvo kvót (počas prvej a druhej fázy členské štáty vypracovali národné alokačné plány – NAP – stanovujúce celkovú úroveň emisií a počet kvót pre jednotlivé zariadenia). Počas tohto obdobia sa vyskytli výrazné rozdiely v cenách za kvóty, vrátane prepadu cien emisií oxidu uhličitého pred koncom prvého obdobia obchodovania.

4.1.2

V súvislosti s ETS sa objavilo množstvo kritických názorov, ktoré sa týkali najmä počiatočných metód prideľovania kvót, použitia výnosov z predaja kvót v aukcii, úrovne hornej hranice, problémov v oblasti spravodlivosti, zložitosti, monitorovania a presadzovania predpisov, rizika podnecovania k premiestňovaniu podnikov najväčších znečisťovateľov do krajín bez podobnej regulácie, hodnoty, dôveryhodnosti a spoľahlivosti kreditov JI/CDM a zvýšenia výrobných nákladov v budúcnosti, ktoré môže oslabiť konkurencieschopnosť postihnutých podnikov. Ukázalo sa, že ak sa má ETS stať vierohodným pre priemysel aj mimovládne organizácie, je potrebné tieto problémy riešiť a príslušné zmeny do systému zakomponovať.

4.2.1

Táto fáza sa vzťahuje na všetkých 27 členských štátov a zhoduje sa s prvým obdobím záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu, ako aj s požiadavkou znížiť emisie skleníkových plynov. Doposiaľ mala cena kvóty stabilný stúpajúci trend na úrovni, ktorá výrazne podporuje prijímanie opatrení na zníženie emisií. Momentálne (v máji 2008) sa jej cena pohybuje na úrovni okolo 25 EUR za tonu. V rámci daného obdobia vykonala Európska komisia systematické hodnotenie hornej hranice, ktorú navrhli členské štáty na základe overených úrovní emisií. Na základe získaných výsledkov Komisia stanovila pre odvetvia v rámci ETS hornú hranicu emisií v priemere o 6,5 % nižšiu ako úroveň z roku 2005. Počas druhého obdobia obchodovania nebolo veľa možností na zmenu či úpravu systému, hoci znečisťovatelia naďalej aktívne reagujú na požiadavky a prispôsobujú sa im. Naďalej sa získavajú a overujú údaje, zhromažďujú sa aj skúsenosti z obchodovania, ktoré vo väčšine prípadov potvrdzujú správnosť koncepcie tvoriacej základ systému obchodovania s kvótami.

4.3.1

Komisia v súčasnosti navrhuje výrazné zmeny ETS, ktoré nadobudnú účinnosť práve počas tejto fázy. To je aj účelom zmeny a doplnenia smernice 2003/87/ES.

5.1

Hoci vytvorením EÚ ETS vznikol najväčší jednotný trh s emisiami CO2 na svete (1), šance na dosiahnutie vytýčených cieľov oslabilo počiatočné nadmerné prideľovanie (bezplatných) kvót v rámci národných alokačných plánov, ktoré jednoznačne nebolo v súlade s úsilím o zníženie emisií v odvetviach v rámci ETS v celej EÚ. V kontexte pevného záväzku dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov sa považuje revidovaný ETS za nevyhnutný pre poskytnutie dlhodobého signálu o cenách emisií CO2, podporu investícií súvisiacich s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a transformovanie Európy na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov.

5.2

Cieľom zmien a doplnení bude:

5.3

Od roku 2013 sa bude množstvo kvót každoročne znižovať (2), čoho výsledkom bude do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach v rámci EÚ ETS, Tento proces znižovania emisií bude rovnakým tempom pokračovať aj počas štvrtej fázy (2021 – 2028). Zároveň sa zvýši podiel vydražených kvót, začínajúc podielom 60 % v roku 2013. Navrhuje sa, aby odvetviu výroby elektrickej energie neboli od roku 2013 prideľované žiadne bezplatné kvóty, v dôsledku čoho by toto odvetvie muselo nakupovať kvóty v aukcii alebo na sekundárnom trhu. Zároveň by sa do roku 2020 postupne prestali prideľovať bezplatné kvóty aj ostatným odvetviam. Výnimkou budú odvetvia považované za pomerne rizikové pokiaľ ide o presun emisií CO2, t. j. premiestňovanie podnikov do krajín bez podobných obmedzení týkajúcich sa produkcie emisií, čím by došlo k celosvetovému zvýšeniu emisií. Týmto odvetviam by mohli byť prideľované kvóty bezplatne až do výšky 100 %. O tejto otázke sa rozhodne v roku 2011. Členské štáty budú uskutočňovať aukcie a budú podnecované, aby výnosy využili na investovanie do politických opatrení na podporu ochrany životného prostredia, avšak nebude sa to od nich vyžadovať.

5.4

Je isté, že kredity JI/CDM (od tretích krajín), ktoré si v súčasnosti môžu kúpiť prevádzkovatelia z EÚ, bude možné použiť až do roku 2020. Celkové množstvo, ktoré je možné použiť počas uvedeného obdobia, zodpovedá celkovému množstvu, ktoré bolo možné použiť počas druhého obdobia obchodovania, t. j. 1,4 mld. kvót, čo zodpovedá jednej tretine z celkového plánovaného zníženia. Keď EÚ zvýši svoje úsilie o zníženie emisií v kontexte medzinárodnej zmluvy o klíme, bude možné dosiahnuť 50 % dodatočného úsilia pomocou kreditov JI/CDM.

5.5

Hoci kredity z využívania pôdy (zachytávanie oxidu uhličitého v lesoch) nebudú povolené, domáce kredity z programov na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje ETS, by mohli byť povolené za predpokladu, že bude možné navrhnúť jasné pravidlá.

5.6

Boli vypracované opatrenia, aby bol EÚ ETS prepojený s ostatnými systémami obchodovania; čím by sa podporil rozvoj celosvetovo platného systému.

5.7

Ak bude uzavretá medzinárodná dohoda, bude počet kvót v rámci ETS znížený v súlade s touto dohodou, pričom sa rozšíria možnosti využitia CDM.

5.8

Pre nové zariadenia, ktoré do systému vstúpia po roku 2013, bude vyhradených 5 % kvót. Emisie z leteckej dopravy sa pravdepodobne koncom druhého obdobia stanú súčasťou ETS, tejto otázke sa však venuje osobitný návrh (3).

5.9

Pre zaradenie námornej dopravy do ETS neexistujú žiadne ustanovenia.

6.1

Systém ETS nie je vedeckým pokusom ani typom „zeleného“ zdaňovania. Spája prvky voľného trhového prístupu na jednej strane, s reguláciou a všeobecným smerovaním, ktorý je výsledkom politického procesu, na strane druhej. Jednotlivé spoločnosti sa môžu rozhodnúť ako a či vôbec budú obmedzovať svoje emisie a na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z právnej úpravy v oblasti znečisťovania by si mali zvoliť cestu najnižších nákladov. Hlavnou úlohou ETS je teda vytvárať stimuly, ktoré umožnia znížiť náklady potrebné na dosiahnutie cieľového obmedzenia znečistenia. EHSV schvaľuje a podporuje tento prístup.

6.2

Náklady na dosiahnutie stanoveného cieľa obmedzenia znečistenia, ktorým je stabilizácia úrovne skleníkových plynov v atmosfére na hodnotu 450 – 550 ppm do roku 2050, sa odhadujú na približne 1 % svetového HDP. Nečinnosť by spôsobila zníženie svetového HDP o 20 % (4). Neustále pribúdajúce dôkazy a výskum (5) však upozorňujú na narastajúcu produkciu emisií skleníkových plynov, znižovanie absorpčnej schopnosti zemegule a spochybňujú adekvátnosť stanovených cieľov znižovania emisií.

6.3

ETS sa snaží o jednoznačnú vedúcu úlohu v oblasti, ktorá sa musí stať celosvetovým úsilím. Tento proces sa odohráva v celosvetovom kontexte, pretože atmosféra je spoločným vlastníctvom celého sveta. Pri hodnotení tohto systému sa preto nesmie vynechať jeho interakcia a vplyv na svetových znečisťovateľov.

6.4

Je potrebné poznamenať, že návrhy právnych noriem v USA, ktoré pravdepodobne nová administratíva uvedie do platnosti, sú založené na systéme určovania horných hraníc a obchodovania s emisiami (cap-and-trade system) s podobnými črtami. Vytvorenie spoločného programu EÚ a USA by bolo veľmi významným krokom smerom k celosvetovému systému. Rovnako dôležité sú aj prepojenia s inými systémami navrhovanými v krajinách OECD.

6.5

EHSV preto venuje osobitnú pozornosť úlohe ETS pri nestrannom a trvalo udržateľnom pôsobení na celosvetové znižovanie emisií skleníkových plynov. Znamená to, že opatrenia na európskej úrovni sú dôveryhodné a účinné? V tejto súvislosti treba povedať, že cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 (na ktorom sú ETS a návrhy na rozdelenie zaťaženia založené) je nižší, ako obmedzenie o 25 – 40 % pre priemyselne rozvinuté krajiny, ktoré EÚ podporila v decembri 2007 na konferencii o klimatických zmenách na Bali. Komisia vychádza z cieľov odsúhlasených na zasadnutí Európskej rady na jar 2007 a necháva pritom nezodpovedanú otázku, či táto miera obmedzenia je skutočne postačujúca na dosiahnutie celosvetových cieľov, alebo či je to len maximálne možné obmedzenie, ktoré je prijateľné pre členské štáty vzhľadom na ich krátkodobé politické a ekonomicky motivované záujmy. EHSV konštatuje, že hromadiace sa dôkazy o klimatických zmenách si vyžadujú prehodnotenie cieľov so zámerom dosiahnuť výraznejšie obmedzenie emisií skleníkových plynov.

6.6

EHSV podporuje kroky smerom k intenzívnejšiemu obchodovaniu s kvótami. Obchodovanie je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, predchádza neočakávaným ziskom, podnecuje investovanie do zariadení a výrobkov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a zabezpečujú ich financovane a tým podporuje aj inovácie.

6.7

V súčasnosti je veľa nevyriešených otázok, ktoré sa týkajú európskych podnikov vo všeobecnosti. Najdôležitejšie otázky súvisia so skutočnosťou, že revidovaný ETS môže pre podniky znamenať konkurenčnú nevýhodu, predovšetkým v porovnaní s novo industrializovanými krajinami mimo EÚ. Tieto krajiny do určitej miery oprávnene argumentujú, že je potrebné vziať do úvahy dve storočia západnej industrializácie a s ňou súvisiace emisie skleníkových plynov, ako aj ich úsilie dostať podstatnú časť ich obyvateľstva spod hranice chudoby. Na dosiahnutie celosvetovej dohody v týchto otázkach bude potrebné viac podpory a pochopenia pre tieto faktory zo strany spotrebiteľov a podnikov v krajinách OECD.

7.1

Ak sa má EÚ ETS stať celosvetovou normou pre obchodovanie s CO2, potom je nevyhnutné, aby bol tento systém čo najdôkladnejší a najúčinnejší. EHSV preto odporúča:

7.1.1

Bezplatné prideľovanie kvót pre špecifické energeticky náročné odvetvia a pododvetvia citlivé na medzinárodnú konkurenciu by sa mali zvážiť len v prípade chýbajúcej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien, ktorá by uvalila záväzky na zníženie emisií na všetky príslušné odvetvia priemyslu na celom svete. EÚ ETS nesmie negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

7.1.2

Pokiaľ možno, malo by sa prijať včasnejšie rozhodnutie týkajúce sa odvetví, na ktoré sa bude vzhľadom na riziko presunu emisií CO2.vzťahovať bezplatný prídel kvót. Tieto odvetvia budú stanovené do júna 2010, avšak rozhodnutie v súvislosti so smernicami by malo byť prijaté skôr, aby sa predišlo neistote v investičnom prostredí a aby príslušné odvetvia mohli vypracovať potrebné dlhodobé plány.

7.1.3

Hoci obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie má byť hlavnou metódou ich prideľovania, takmer nič nenaznačuje, ako by toto obchodovanie malo prebiehať. Odkaz na zavedenie právnej úpravy obchodovania formou aukcie až pred 31. decembrom 2010 znamená pre všetkých účastníkov EÚ ETS ďalšiu neistotu v súvislosti s nevyhnutnými očakávanými značnými investíciami do odvetvia energetiky.

7.1.4

Je potrebné zvážiť vyrovnanie záťaže medzi odvetviami v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami a mimo neho. EHSV spochybňuje odôvodnenosť rozdelenia záväzkov zníženia emisií medzi odvetvia v rámci ETS (– 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005) a ostatné odvetvia (– 10 % v porovnaní úrovňou v roku 2005). Podľa výsledkov výskumu (6) je možné v niektorých odvetviach mimo ETS, najmä v dvoch najväčších – stavebníctve a doprave, znížiť emisie bez akýchkoľvek nákladov či dokonca pri dosiahnutí zisku. Okrem toho je riziko presunu emisií oxidu uhličitého v týchto odvetviach pomerne nízke, resp. žiadne. Stavebníctvo má navyše výrazný potenciál pre vytváranie pracovných miest v rámci EÚ.

7.1.5

Všetky kvóty, ktoré budú pridelené odvetviu leteckej dopravy po jej zaradení do ETS, budú určené na dražbu (7).

7.1.6

V prípade, že Medzinárodná námorná organizácia (IMO) bezodkladne nepredloží účinné návrhy, by mala Komisia, vzhľadom na nárast emisií z lodnej dopravy (1,12 mld. ton na celom svete, t. j. dvojnásobok objemu emisií z leteckej dopravy (8)), predložiť opatrenia na zaradenie námornej dopravy do ETS.

7.1.7

Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na 50 mld. EUR ročne do roku 2020, by mali byť v oveľa väčšej miere určené na financovanie ochrany klímy a realizáciu opatrení na zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa im. Osobitná pozornosť by sa v tomto smere mala venovať zraniteľným, menej rozvinutým krajinám a podpore výskumu a vývoja. V návrhu sa uvádza (článok 10 ods. 3), že úroveň 20 % je nedostatočná, v dôsledku čoho nám uniká šanca výrazne podporiť posun k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2. EHSV odporúča, aby sa na uvedené ciele venovalo najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie. Pozornosť je potrebné venovať podpore úlohy lesného hospodárstva, zalesňovaniu a predchádzaniu odlesňovania v EÚ a všade tam, kde sa ukázalo, že lesy účinne zachytávajú CO2.

7.1.8

Lepšiu zrozumiteľnosť a transparentnosť si vyžadujú tie opatrenia uvedené v návrhu, ktorých vývoj v súčasnosti podlieha komitologickému postupu.

7.1.9

Za predpokladu, že budú zavedené rovnocenné kompenzačné opatrenia, by mala Komisia zvážiť zvýšenie limitu (z 10 000 ton na 25 000 ton) pre vyňatie malých zariadení zo systému ETS.

7.1.10

V návrhu Komisie by malo byť jasne uvedené, akým spôsobom sa bude EÚ usilovať o splnenie svojho záväzku znížiť emisie CO2 o 30 % namiesto 20 % v prípade uzavretia medzinárodnej dohody.

7.1.11

Výbor vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje vstupné sadzby, aby tak predišli nepriaznivému dosahu na rast a prínos systémov kogenerácie (kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie).

7.1.12

V prípade diaľkového vykurovania by bolo potrebné prijať opatrenia, ktorými by sa predišlo strate záujmu o nasledovanie fungujúcich príkladov, ktoré predstavujú tieto programy.

7.1.13

Je nevyhnuté nájsť riešenie možných problémov v tých východoeurópskych členských štátoch, ktorých elektrická rozvodná sieť je zásobovaná hlavne z Ruska, a nie z EÚ.

7.1.14

Je potrebné preskúmať súčasný návrh na obmedzenie možnosti využívať kredity JI/CDM pred prijatím medzinárodnej dohody, najmä vzhľadom na nepriaznivý dosah na rozvíjajúci sa medzinárodný kapitálový trh, v rámci ktorého sa získavajú zdroje na financovanie takýchto programov.