27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/38

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie. Výbor je presvedčený, že Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi veľkou mierou prispeje k realizácii dôstojnej práce v rámci EÚ i v tretích krajinách.

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že posilňovanie sociálnych cieľov nesmie byť zneužívané na protekcionistické účely.

1.1.1

Výbor vyzýva Komisiu, aby zapojila EHSV do prípravy monitorovacej správy k oznámeniu, ktorá vyjde najneskôr v lete 2008.

1.1.2

Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala primerané ukazovatele pre hodnotenie uplatňovania programu dôstojnej práce Európskou úniou.

1.1.3

Komisia by mala jasne vysvetliť finančné dôsledky jej príspevku k podpore dôstojnej práce tak v rámci EÚ ako aj mimo nej. Patria sem informácie o tom, ako zamýšľa podporovať MOP pri uskutočňovaní svojho programu dôstojnej práce.

1.2

Komisia by mala sledovať ten istý prístup, ktorý odporúča EHSV vo svojom stanovisku o sociálnej dimenzii globalizácie z marca 2005: pridŕžať sa pozitívneho dosahu globalizácie a posilňovať ho a súčasne prijímať opatrenia na boj proti jej negatívnym dôsledkom. Výbor znovu opakuje závery zo svojho stanoviska z marca 2005.

1.3

Opatrenia v oblasti dôstojnej práce, tak v rámci EÚ ako aj mimo nej, môžu byť úspešné len vtedy, keď budú sociálni partneri a širšia občianska spoločnosť v plnom rozsahu zapojení.

1.4

Pri sledovaní cieľa dôstojnej práce má politická súdržnosť a koordinácia na všetkých úrovniach, vrátane vnútroštátnej, rozhodujúci význam.

1.5

Kľúčovým faktorom pri podpore dôstojnej práce je posilňovanie kontrolného systému MOP.

1.6

EHSV vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi analyzovala dôvody pre neratifikáciu Medzinárodného dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch prijímajúcimi krajinami.

1.7

Ratifikácia a právne a praktické uskutočňovanie príslušných Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce v rámci EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám je nevyhnutné.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu aby zdôrazňovala význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci ako jedného z kľúčových faktorov pri dosahovaní dôstojnej práce.

1.9

Komisia by mala predložiť akčný plán opatrení v oblasti dôstojnej práce tak v rámci EÚ ako aj mimo nej, vrátane rozpočtových údajov.

2.1

Výbor víta toto oznámenie. Program dôstojnej práce je dôležitou reakciou na globalizáciu a môže významne prispieť k uskutočneniu rozvojových cieľov tisícročia, ako potvrdila Organizácia spojených národov. Uskutočňovaním tohto programu „doma “ako aj jeho podporou v rámci svojich rozmanitých vzťahov s tretími krajinami, skupinami krajín a medzinárodnými inštitúciami môže Európska únia ako dôležitý člen svetového spoločenstva mať skutočnú pridanú hodnotu. Dôstojná práca priamo súvisí s uskutočňovaním lisabonského programu, pretože významne prispieva k udržateľnému formovaniu pracovného života v EÚ. Zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dôstojnej práce pre všetkých je nielen neoddeliteľnou súčasťou Európskej sociálnej agendy a úsilia EÚ propagovať svoje hodnoty, ale i v záujme EÚ, ak sa chce vyhnúť tomu, aby globalizácia neoslabila európsky sociálny model.

2.2

„Dôstojná práca “je pojem, ktorý zaviedla Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 1999 (1). Je definovaný ako „konvergenčný bod “všetkých štyroch strategických cieľov MOP:

Táto koncepcia je základnou súčasťou sociálneho modelu EÚ, ktorý je zameraný na právo na produktívnu, slobodne zvolenú prácu, v ktorej sú chránené práva a je zaručený primeraný príjem a primeraná sociálna ochrana, a ktorá kladie dôraz na rovnosť príležitostí. Tripartita a sociálny dialóg zabezpečujú účasť a demokratický proces.

Rodová rovnosť a rozvoj sú považované za prelínajúce sa témy.

2.2.1

Oznámenie Komisie by malo v súlade s pracovným programom MOP o podpore dôstojnej práce zdôrazniť význam rodovej rovnosti a posilnenia úlohy žien pri prekonávaní chudoby, najmä pokiaľ ide o rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie.

2.3

Vo svojom stanovisku k sociálnej dimenzii globalizácie (2) EHSV označil dôstojnú prácu ako kľúčový cieľ a ako prvoradú otázku EÚ a jej členských štátov tak v rámci Spoločenstva ako aj vo vonkajších vzťahoch a v rozvojovej pomoci.

2.4

Výbor súhlasí s vyjadreniami v úvode oznámenia, ktoré charakterizujú program dôstojnej práce ako súbor univerzálnych usmernení, ktoré nie sú spojené s konkrétnym modelom rozvoja a ako nástroj, ktorého zámerom je orientovať rozvoj podľa hodnôt a zásad činnosti a správy vecí verejných, ktoré združujú hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť. Základom dôstojnej práce je koncepcia, podľa ktorej si každá krajina, nezávisle od úrovne rozvoja, stanovuje svoje vlastné ciele s cieľom zmenšiť priepasť medzi cieľom a nepostačujúcimi možnosťami zamestnávania, porušovaním pracovného práva, neprimeranou sociálnou ochranou a nedostatkami v sociálnom dialógu.

2.5

Výbor ďalej víta dôraz, ktorý sa v oznámení kladie na to, že sa všetky multilaterálne inštitúcie a všetky vlády musia v súlade s deklaráciou Hospodárskej a sociálnej rady OSN (UN ECOSOC) z júla 2006 zaviazať ku koncepcii dôstojnej práci.

2.6

Výbor berie so záujmom na vedomie, že viaceré odporúčania EHSV z jeho stanoviska k sociálnej dimenzii globalizácie boli v tomto oznámení zohľadnené.

2.7

Ľutuje však, že koncepcia politickej koordinácie a súdržnosti v rámci medzinárodných finančných inštitúcií (IFI), Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a medzi nimi, predovšetkým na úrovni členských štátov, sa neuskutočnila spôsobom, v aký EHSV dúfal. Výbor požiadal Komisiu a Radu ministrov, aby prijali opatrenia na podporu väčšej koordinácie a súdržnosti na úrovni členských štátov s plnou účasťou občianskej spoločnosti.

Výbor znovu opakuje túto žiadosť s cieľom podpory dôstojnej práce zo strany Komisie a členských štátov v týchto inštitúciách.

Komisia by mala podporovať jednotnejší prístup členských štátov v medzinárodných finančných inštitúciách (IFI), predovšetkým v súvislosti s ich politickým poradenstvom, programami rozvojovej pomoci s vládami a ich pôžičiek súkromným podnikom.

2.8

Výbor zastáva názor, že návrhy opatrení, ktoré Komisia v oznámení predkladá, sú vo všeobecnosti dobre zvolené a konštruktívne.

2.8.1

Hlavným chýbajúcim aspektom je potvrdenie, že posilnenie kontrolného systému MOP je kľúčovým faktorom pri podpore dôstojnej práce. Ratifikácia dohovorov je dôležitá, ale nestačí. Každodenná realita, t. j. úplné právne a praktické uskutočňovanie, musí byť neustále braná do úvahy. Výbor vyzýva Komisiu, aby s týmto cieľom podporila a koordinovala v úzkej spolupráci s MOP spoločné iniciatívy členských štátov.

2.8.2

Ďalší prvok, ktorý by výbor chcel zdôrazniť, je ten, že globalizácia nielen núti MOP aktualizovať svoje dohovory a odporúčania, ale tiež od nej nevyhnutne vyžaduje, aby vytvorila nové normy na zvládnutie nových skutočností vo svete práce tak, ako budú postupne vznikať. Je treba zaistiť, aby boli nové nástroje predmetom príslušných tém a aby tieto ustanovenia vychádzali zo skutočnosti. EÚ a jej členské štáty (a sociálni partneri v členských štátoch) musia byť povzbudzovaní k tomu, aby prevzali v tejto oblasti aktívnu úlohu.

3.1.1

V oznámení Komisia hovorí o sociálnom dialógu na dvojstrannej a trojstrannej úrovni ako aj o „zapojení sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti“/„zapojení sociálnych partnerov a iných účastníkov občianskej spoločnosti“. Komisia by mala objasniť, že „sociálny dialóg “sa uskutočňuje medzi sociálnymi partnermi s predstaviteľmi vlády alebo bez nich, zatiaľ čo na „občianskom dialógu “sa zúčastňujú aj neštátne organizácie a iné skupiny účastníkov. V kontexte oznámenia musí byť jasné, že naozajstný sociálny dialóg môžu dosiahnuť iba slobodné, nezávislé a demokratické organizácie.

3.1.2

Táto kapitola sa zaoberá všetkými prvkami koncepcie dôstojnej práce. Je zarážajúce, že bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci sa tu zaoberá iba v malej miere (krátka zmienka o „kvalite pracovných miest“). Zdá sa, že to nie je náhoda, pretože bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa v celom texte oznámenia veľmi neobjavujú. Môže to súvisieť s problematickým postojom Komisie a členských štátov voči Dohovorom MOP v tejto oblasti. Len veľmi málo dohovorov bolo ratifikovaných členskými štátmi EÚ, hoci úroveň ochrany pracovníkov, ktorú im poskytujú predpisy EÚ je pochopiteľne zvyčajne vyššia než tá, ktorú poskytujú zodpovedajúce nástroje MOP. Táto slabá miera ratifikácie nie je práve odporúčaním pre ostatné krajiny, aby ratifikovali dohovory MOP o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. EÚ tým program dôstojnej práce nepodporuje. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preverili, ako by sa súčasná neuspokojivá situácia v blízkej budúcnosti dala zlepšiť. Výbor rovnako zastáva názor, že členské štáty by mali vypovedať dohovor MOP týkajúci sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci až vtedy, keď sa rozhodnú ratifikovať aktuálnejší dohovor o podobnom probléme.

3.1.3

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že prijatie cieľov sociálneho charakteru sa nesmie využívať na ochranárske účely. Súčasne by chcel zdôrazniť, že „sociálna klauzula “v multilaterálnych obchodných zmluvách, prediskutovaná v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, sa nemôže využívať na ochranárske účely, pretože pozostáva výhradne z ôsmich základných noriem ľudských práv MOP (právo organizovať sa/právo na kolektívne vyjednávanie, zákaz nútenej práce, diskriminácie pri práci a v zamestnaní a zákaz detskej práce), ktoré boli všetky veľkou väčšinou členských štátov MOP ratifikované. Ak si členské štáty splnili svoje ústavné povinnosti, stali sa tieto normy neoddeliteľnou súčasťou ich národných právnych predpisov, príp. iných príslušných ustanovení v súlade s požiadavkami MOP a pod jej dohľadom.

3.1.4

EÚ musí otázku dôstojnej práce v plnom rozsahu prijať do svojej rozvojovej politiky a svoje politické rozhodnutia podoprieť primeranými finančnými prostriedkami.

3.2.1

V rámci EÚ by sa mala dôstojná práca podporovať tým, že členské štáty ratifikujú a uplatnia všetky relevantné dohovory MOP, vrátane tých, ktoré sa týkajú nediskriminácie a integrácie najzraniteľnejších skupín.

3.2.2

V pododdieli „Väčšie zapojenie vonkajších politík EÚ“, v kapitole „Rozšírenie “sa zdá, akoby predmetom Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní boli podľa názoru Komisie iba práva odborov. To je nesprávne: ide tu aj o práva zamestnávateľov. Obidve tieto základné práva – práva odborov a práva zamestnávateľov – musí Komisia podporovať.

3.2.3

Výbor súhlasí s názorom Komisie na politiku „susedstva“. Domnieva sa však, že v tejto oblasti by sa náležitá pozornosť mala venovať aj sociálnemu dialógu/ratifikácii Dohovoru MOP č. 144 o rokovaniach tripartity.

3.2.4

V súvislosti s pododdielom „Regionálne a dvojstranné vzťahy “výbor konštatuje, že Čína predstavuje zvláštny problém, ktorým by sa Komisia mala zaoberať a prediskutovať ho. Čína sa otvorene stavia proti slobode združovania a kolektívneho vyjednávania nezávislých odborov a zamestnávateľských organizácií. Vzhľadom na význam Číny vo svete sa toto nesmie prehliadať, ak má program dôstojnej práce priniesť pokrok.

3.2.5

Do zoznamu opatrení v kapitole „Rozvojová spolupráca “by Komisia mala zaradiť aj také opatrenia, ktoré by mali byť prijaté v spolupráci s MOP s cieľom pomôcť integrovať tieňové hospodárstvo do formálneho hospodárstva. Dôstojná práca je rovnako dôležitá pre tieňové ako aj pre formálne hospodárstvo. Komisia by mala spolupracovať s MOP pri hľadaní nových spôsobov, ako pomôcť aktérom vypracovať opatrenia na ochranu práv a na zlepšenie spôsobilostí ľudí, ktorí pracujú v tieňovom hospodárstve a umožniť novým aktérom prístup k záujmovému zastúpeniu.

3.2.6

Okrem toho Komisia v tej istej kapitole navrhuje zahrnúť aj podporu podnikom sociálneho hospodárstva ako napr. družstvám. Toto je jedna z prioritných otázok, ktorá je nastolená v stanovisku EHSV o sociálnej dimenzii globalizácie.

3.2.7

Komisia by tiež mala zvážiť (v úzkej spolupráci s MOP) opatrenia na posilnenie úlohy malých a stredných podnikov pri podpore dôstojnej práce.

3.2.8

Pokiaľ ide o kapitolu „Obchod, faktor trvalo udržateľného rozvoja “Výbor poukazuje na návrhy týkajúce sa spoločných bilaterálnych observatórií a exportných výrobných zón vo svojom stanovisku o sociálnej dimenzii globalizácie.

3.2.9

Výbor víta podporu širokej ratifikácie a ozajstného uplatňovania dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zo strany Komisie, ale poznamenáva, že v oblasti medzinárodného obchodu by mohol byť tento záväzok formulovaný konkrétnejšie. Po prvé, na multilaterálnej úrovni musí Komisia presadzovať dôstojnú prácu ako jeden z hlavných cieľov EÚ a Svetovej obchodnej organizácie (SOO). Je potrebné uvažovať o vytvorení výboru pre „Obchod a dôstojnú prácu “v rámci štruktúry SOO, a podobne aj výboru pre „Obchod a životné prostredie“. Dôstojná práca by mala byť podľa prehľadov obchodnej politiky SOO chápaná ako súčasť „trvalo udržateľného rozvoja“. A vyžaduje sa pracovný program SOO, spolu s MOP. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť aktívne úsilie spolu s ostatnými členmi SOO s cieľom presvedčiť ich o výhodách venovania takej pozornosti dôstojnej práci v rámci štruktúr MOP.

3.2.10

Po druhé, Komisia by vo svojich bilaterálnych obchodných vzťahoch, tak ako aj v dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) mala dať prednostné postavenie vo svojich rokovaniach ratifikácii a implementácii hlavných pracovných noriem MOP. Vo všetkých týchto rokovaniach by mali byť uskutočnené hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré zahŕňajú aj indikátory dôstojnej práce, a mali by sa zohľadňovať ich odporúčania.

3.2.11

Vzhľadom na systém všeobecných preferencií (SVP) plus systém obchodných stimulov sa vyžadujú silné sprievodné opatrenia, ak má byť tento systém účinný, najmä podľa strednodobých prehľadov SVP plus krajín, ktoré majú byť uskutočnené začiatkom roku 2007 s cieľom zabezpečiť, aby vlády uznali, že musia skutočne implementovať príslušné dohovory a začať podnikať vhodné kroky.

3.2.12

V kapitole „Lepšie riadenie hospodárskej migrácie “by podľa názoru výboru mala byť znovu nastolená otázka Medzinárodného dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch. Je to ťažká a komplikovaná téma. Ani jedna dôležitá „prijímajúca krajina “tento dohovor doteraz neratifikovala. Vo svojom stanovisku z júna 2004 (3) výbor zaujal pozitívny postoj k tomuto dohovoru. Je zarážajúce, že Komisia sa k tomuto dohovoru vo svojom oznámení vôbec nevyjadruje. Výbor žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi analyzovala dôvody pre chýbajúcu ratifikáciu a na tomto základe stanovila jasné politické opatrenia. Vyzýva tiež Komisiu, aby spoločne s tými členskými štátmi, ktoré doteraz neratifikovali Dohovory MOP č. 97 a 143 o migrujúcich pracovníkoch, hľadali možnosti pre ich ratifikáciu v blízkej budúcnosti.

3.2.13

Zámerom Komisie je podporovať snahy o uzatváranie nadnárodných kolektívnych dohôd a svetových rámcových dohôd (kapitola „Práca s občiansku spoločnosťou a podnikmi“). Výbor zastáva názor, že toto je potrebné preskúmať v úzkej spolupráci s príslušnými konfederáciami zamestnávateľských a odborových zväzov.

3.2.14

Okrem toho by Komisia mala s týmito združeniami a inými relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti prerokovať podporu opatrení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov v krajinách, v ktorých je priepasť medzi právnymi predpismi a praktickou implementáciou právnych predpisov obzvlášť veľká. Výbor zdôrazňuje, že podniková sociálna zodpovednosť právne predpisy dopĺňa, nemôže ich však nahradiť.

Výbor odporúča Komisii, aby povzbudila podniky k tomu, aby do svojich dobrovoľných kódexov správania zaradili explicitné odkazy na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranné prehlásenie MOP o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike.