31.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/1

1.1

Ako je uvedené v dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu, ECB len nedávno prijala odporúčanie ECB/2006/13 zo 6. októbra 2006 o prijatí niektorých opatrení na účinnejšiu ochranu eurobankoviek proti falšovaniu (2) (ďalej len „odporúčanie ECB“). V tomto odporúčaní ECB zastáva názor, že zatiaľ čo vo všeobecnosti trestné právo a trestné konanie nepatrí do právomoci Spoločenstva, môže sa tak stať v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie účinnosti práva Spoločenstva (3). ECB osobitne odporučila, aby Komisia „zvážila navrhnutie rozšírenia právomocí NAC [národné centrá pre analýzu falzifikátov] a NCB [národných centrálnych bánk], ktoré nie sú NAC, tak, aby tieto subjekty mohli zadržiavať identifikované a analyzované vzory sfalšovaných bankoviek a tiež požiadať a zákonne prepravovať takéto bankovky v rámci EÚ na účely [testovania podľa] rámca [na detekciu falzifikátov a triedenie eurobankoviek úverovými inštitúciami a ostatnými spracovateľmi peňazí podľa upotrebiteľnosti]. Najmä by sa mal zmeniť a doplniť článok 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1338/2001 a následne zrušiť článok 4 ods. 3. Prinajmenšom by sa mal článok 4 ods. 3 zmeniť a doplniť tak, aby použitie alebo zadržanie sfalšovaných bankoviek ako dôkazu v trestnom konaní nebránilo uplatňovaniu článku 4 ods. 2 v plnom rozsahu okrem prípadov, keď je takéto uplatňovanie vzhľadom na množstvo a typ zaistených falzifikátov nemožné“. V navrhovanom nariadení neboli tieto odporúčania zohľadnené.

1.2

ECB v zásade víta každé použitie právneho aktu prvého piliera, ktorý je prijatý podľa zmluvy, na ochranu eura proti falšovaniu a uprednostňuje ho pred použitím právneho aktu tretieho piliera z oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, keďže právne akty prvého piliera predstavujú jediný možný právny prostriedok na ochranu eura proti falšovaniu v rámci hospodárskej a menovej únie Spoločenstva (4).

2.1

Navrhované rozšírenie rozsahu pôsobnosti názvu článku 4 nariadenia (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (5) s cieľom uložiť povinnosť odosielať nové a staré druhy sfalšovaných bankoviek na iné účely ako je identifikácia, čiastočne zohľadňuje odporúčanie ECB. Navrhovaná zmena a doplnenie článku 4 ods. 2 však nezabráni používaniu alebo zadržaniu podozrivých sfalšovaných bankoviek v trestnom konaní podľa článku 4 ods. 3, čo je v rozpore s rozširovaním rozsahu pôsobnosti názvu článku a ohrozuje účinnosť zmeneného a doplneného ustanovenia. Uplatňovanie tohto ustanovenia bude tak naďalej v plnej miere závisieť od vnútroštátneho trestného práva a od voľnej úvahy súdnych orgánov alebo orgánov prokuratúry. Nie je vylúčené, že by v jednej krajine mohli byť odhalené vzorky nových alebo obzvlášť nebezpečných falzifikátov prostredníctvom jednorazového zaistenia a súdny orgán alebo orgán prokuratúry by zamietol ich vydanie na účely testovania alebo by mu v takomto vydaní bránilo vnútroštátne trestné právo, čím by sa zmaril účel tohto nového ustanovenia. ECB si neželá, aby boli dotknuté práva podozrivého a obvineného v trestnom konaní, ako je uvedené v odseku 2 odporúčania ECB. V tomto ohľade je však rovnováha záujmov, ktorá je ustanovená nariadením (ES) č. 1338/2001 a zachovaná aj v navrhovanom nariadení, narušená v neprospech ochrany eura proti falšovaniu. S cieľom zabezpečiť takúto ochranu by mali byť ECB a národné centrálne banky spravidla oprávnené získať vzorky bankoviek, ktoré boli použité alebo zadržané ako dôkaz v trestnom konaní okrem prípadov, keď to nie je možné so zreteľom na množstvo a typ zaistených falzifikátov.

2.2

Ako je uvedené v dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu, ECB už prijala rámec na detekciu sfalšovaných bankoviek (6), ktorý sú národné centrálne banky Eurosystému povinné implementovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov. ECB tak urobila pri plnení svojich úloh podľa článku 106 ods. 1 zmluvy a článku 16 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, aby zaistila integritu a ochranu eurobankoviek v obehu, a širšie aj dôveru verejnosti v eurobankovky. Uvedené by malo byť v plnej miere zohľadnené v navrhovanej zmene a doplnení článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1338/2001 formou zavedenia výslovného odkazu na právomoci ECB v oblasti stanovenia noriem pre triedenie tak pre kontrolu upotrebiteľnosti eurobankoviek v ďalšom obehu, ako aj pre kontrolu ich pravosti a na dosiaľ vykonanú prácu Eurosystému v tejto oblasti.

2.3

Navrhovaná zmena a doplnenie článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1338/2001 ukladá „úverovým inštitúciám a všetkým ostatným inštitúciám, ktoré vykonávajú triedenie a distribúciu bankoviek a mincí pre verejnosť ako profesionálnu činnosť“ povinnosť zabezpečiť, aby sa skontrolovala pravosť bankoviek a mincí, ktoré prijali a aby sa odhalili falzifikáty. Zatiaľ čo účel tejto povinnosti je jasný a želateľný, slovná formulácia „ostatné inštitúcie, ktoré vykonávajú triedenie a distribúciu bankoviek a mincí pre verejnosť ako profesionálnu činnosť“ nezahŕňa iné organizácie, ktoré prevádzkujú vlastné samoobslužné zariadenia na vydávanie eurobankoviek verejnosti, aj keď nejde o profesionálnu činnosť. Praktická implementácia rámca ECB na vnútroštátnej úrovni skutočne odhalila úzky rozsah tohto pojmu, najmä pokiaľ ide o obchodníkov, ktorí napĺňajú bankomaty (miesta na výber hotovosti). Tento úzky rozsah pôsobnosti so zreteľom na adresátov povinnosti uvedenej v článku 6 môže predstavovať medzeru v právnej úprave, v dôsledku ktorej eurobankovky a euromince nebudú kontrolované v súlade s postupmi ECB a Komisie, a to na ujmu širokej verejnosti a úverových inštitúcií v eurozóne, pretože tieto subjekty budú podliehať prísnejším normám. Najvhodnejším riešením by preto bolo širšie vymedzenie.

2.4

Navrhovaným nariadením sa do článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1338/2001 dopĺňa ustanovenie, ktoré od členských štátov požaduje, aby prijali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na uplatnenie povinnosti úverových a iných inštitúcií zabezpečiť, aby sa pravosť bankoviek a mincí skontrolovala a aby sa falzifikáty odhalili v súlade s postupmi, ktoré stanoví ECB a Komisia. Členské štáty by mali byť povinné prijať tieto zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia najneskôr k 31. decembru 2009 a bezodkladne o tom informovať ECB a Komisiu. ECB zastáva názor, že ak sú ECB a Komisia zodpovedné za ustanovenie postupov, ktoré sa týkajú tejto povinnosti, mali by lehoty na ich implementáciu stanoviť ECB a Komisia tak z dôvodov praktických, ako aj právnych. Z praktického pohľadu si stanovenie lehôt na implementáciu vyžaduje odbornú znalosť, pokiaľ ide o know-how a schopnosti miestnych prevádzkovateľov. Je potrebné tiež zvážiť náklady na výrobu a zaobstaranie nových detektorov a náklady na prechod na tieto detektory. Stanovenie jednej lehoty podľa navrhovaného nariadenia by sa tak mohlo ukázať ako neflexibilné. Z právneho pohľadu by mal byť orgán, ktorý má právomoc stanoviť postupy vo vzťahu k normám tak pre kontrolu upotrebiteľnosti eurobankoviek a euromincí, ako aj pre kontrolu ich pravosti, taktiež tým orgánom, ktorý stanovuje lehoty na ich uplatňovanie. Navrhuje sa preto vypustenie tejto lehoty z navrhovaného nariadenia a namiesto toho by sa malo ustanoviť, že lehoty na uplatňovanie tejto povinnosti v súlade s postupmi vymedzenými ECB a Komisiou, by sa mali stanoviť v tých istých postupoch.

2.5

Pokiaľ ide o postavenie mincí v rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia na rovnakú úroveň, akú majú bankovky, a s ohľadom na svoju právomoc vo veciach, ktoré sa týkajú eurobankoviek, by ECB chcela poznamenať, že by tento prístup mohol ohroziť retailové platby v členských štátoch, keďže technická uskutočniteľnosť navrhovanej požiadavky na kontrolu, ktorá sa týka mincí je – na rozdiel od tej, ktorá sa týka bankoviek – zatiaľ neistá.

2.6

Keďže nie je celkom jasné, či odkaz v nariadení (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (7) na nariadenie (ES) č. 1338/2001 je dynamický, je potrebný ďalší návrh nariadenia, ktorý rozšíri účinky navrhovaného nariadenia na členské štáty mimo eurozóny (8), konkrétne pokiaľ ide o články 4 a 5. Avšak v súvislosti s „postupmi, ktoré stanoví Európska centrálna banka“, na ktoré bude, ako je uvedené vyššie, navrhované nariadenie odkazovať v článku 6 ods. 1 zmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1338/2001, má ECB najlepšie predpoklady rozhodovať o implementácii svojich postupov, ktoré sa týkajú eurobankoviek. V tejto súvislosti a s ohľadom na obmedzenia geografickej oblasti, v ktorej je euro zákonným platidlom, ECB v júli 2006 (9) rozhodla, že uvedené postupy nadobudnú v nových zúčastnených členských štátoch účinnosť hneď ako prijmú euro.