52006IP0115

P6_TA(2006)0115

Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (2005/2147(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1997 o správe Komisie pre Radu a Európsky parlament o demografickej situácii v Európskej únii (1995) [1],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 1998 o správe Komisie o demografickej situácii z roku 1997 [2],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2000 o oznámení Komisie "Na ceste k Európe pre všetky vekové skupiny - podpora prosperity a medzigeneračnej solidarity" [3],

- so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament "Odpoveď Európy na starnutie svetovej populácie - podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku v starnúcom svete - príspevok Európskej komisie k druhému Svetovému zhromaždeniu o starnutiu" (KOM(2002)0143),

- so zreteľom na Európsky pakt mládeže, ktorý bol schválený na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 22. a 23. marca 2005,

- so zreteľom na oznámenie Komisie - Zelená kniha "Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami" (KOM(2005)0094),

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0041/2006),

A. keďže demografická zmena, ktorá je okrem iného spôsobená zvýšenou priemernou dĺžkou života, nesmie byť stigmatizovaná iba ako problém, ale predstavuje pre spoločnosť aj pozitívnu výzvu, aby bolo možné hľadať kontakt s ľuďmi všetkých vekových skupín a ponúkať možnosti, ktoré predtým neexistovali,

B. keďže lisabonská stratégia podčiarkuje potrebu zvýšenej účasti žien na trhu zamestnanosti pre dosiahnutie lisabonských cieľov plnej zamestnanosti prostredníctvom kvalitných pracovných miest,

C. keďže smernica 92/85/EHS [4] ustanovuje opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,

1. víta oznámenie Komisie - Zelená kniha "Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami", ďalej len "Zelená kniha";

2. víta, že Komisia predložením Zelenej knihy zaujala stanovisko týkajúce sa celej Európy, ktoré sa vzťahuje na to, čo predstavuje jednu z najväčších politických a sociálnych výziev; pripomína však zároveň, že množstvo otázok súvisiacich s demografickým vývojom spoločnosti spadá do výlučnej kompetencie členských štátov, takže Spoločenstvo nemá žiadne všeobecné kompetencie na ustanovenie európskych predpisov v tejto oblasti;

3. ľutuje, že Zelená kniha Komisie nezahŕňa systematicky rodovú perspektívu do analýz na globálnej úrovni alebo mikro úrovni, hoci by to mohol byť zásadný faktor pre rozvinutie komplexných úvah a akcií;

4. domnieva sa, že demografická zmena a jej následky na spoločnosť majú rozhodujúci význam pre budúcnosť členských štátov a EÚ; žiada preto Komisiu, aby uznala demografickú zmenu ako horizontálnu úlohu a aby ju primerane zohľadnila formou integrácie do politík Spoločenstva vo všetkých činnostiach EÚ;

5. poznamenáva, že v dôsledku demografickej zmeny spojenej s nízkym hospodárskym rastom/pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou tieto problémy postupom času exponenciálne rastú; domnieva sa preto, že je potrebné zvýšiť rast a znížiť vysokú nezamestnanosť, aby bolo možné čeliť nepriaznivým následkom demografických zmien;

6. vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že sa Zelená kniha iba zbežne zmieňuje o zdravotno-politických aspektoch demografických zmien; zdôrazňuje, že sa v dôsledku starnutia obyvateľstva zvyšuje dopyt po zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej službe z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska; je presvedčený, že investície do dlhodobej prevencie pred chorobami predstavujú dôležitý krok pri vyrovnávaní sa s demografickými zmenami z ľudského a finančného hľadiska; upozorňuje na to, že čím dlhšie sa môžu ľudia tešiť z rokov plného zdravia, tým dlhšie môžu ostať aktívni a pracovať;

7. súhlasí, že pri klesajúcej miere reprodukcie je možné dosiahnuť hospodársky rast prostredníctvom opatrení zameraných na vyššiu zamestnanosť, inovácie a zvyšovanie produktivity práce, ako aj modernizáciou sociálnej ochrany;

8. vyslovuje sa vzhľadom na výrazne zmenené demografické rámcové podmienky za novú solidaritu medzi generáciami a za ďalší rozvoj súčasných sociálnych modelov v EÚ, ktorej hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie účasti v spoločnosti, sociálnej istoty a sociálnej súdržnosti pre všetkých, ako aj podpora potenciálov všetkých generácií;

9. uznáva, že jednotlivé členské štáty bojujú v tejto oblasti so spoločnými problémami a s odlišnou mierou úspešnosti hľadajú rôzne riešenia; domnieva sa, že neexistujú univerzálne "správne" odpovede, a najmä nie v EÚ s 25 alebo viac členskými štátmi; zdôrazňuje, že potreba diferencovaného prístupu pri riešení demografických výziev je ešte výraznejšia v dôsledku existencie významných rozdielov medzi rôznymi regiónmi a subregiónmi; takéto rozdiely si budú vyžadovať vynaliezavé riešenia, ktoré nie sú univerzálne;

10. vyjadruje ľútosť nad tým, že Zelená kniha neberie zreteľ na dôležitosť reprodukčného a sexuálneho zdravia pri demografických zmenách; zdôrazňuje, že neplodnosť, a najmä neplodnosť u mužov, narastá, a to hlavne v priemyselne najrozvinutejších regiónoch, a že v niektorých európskych krajinách môže neplodnosť spôsobená okrem iného chemickým znečistením zasiahnuť až 15 % párov;

11. ľutuje, že Zelená kniha nevenuje pozornosť rastúcemu počtu neúplných rodín, pričom v 85 % sú v nich hlavou rodiny ženy, väčšina z nich je viac vystavená hrozbe chudoby, preto je potrebné poskytnúť im osobitnú podporu;

12. berie na vedomie skúsenosť členských štátov, kde existuje "minimálny garantovaný príjem";

13. je znepokojený nad rozdielmi v systémoch zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi, regiónmi a sociálnymi skupinami; zdôrazňuje, že rozdiely v zdravotnom stave (kratšia priemerná dĺžka života, častejšie chronické ochorenia, choroby vyvolané životnými podmienkami) spolu s nízkou mierou pôrodnosti a vysťahovaním môžu viesť k ďalšiemu nárastu regionálnych nerovností a k vzniku začarovaného kruhu, ktorý sa dá ťažko prelomiť; žiada členské štáty, aby informovali o rozdieloch v zdravotnom stave s cieľom dosiahnuť, s pomocou Komisie, systematickú výmenu osvedčených postupov a účinné prekonávanie týchto rozdielov;

14. žiada členské štáty, aby uznali demografickú zmenu ako spoločnú výzvu a aby na jarnom zasadnutí Európskej rady rozhodli o posilnení výmeny skúseností týkajúcich sa následkov demografickej zmeny a o osvedčených postupoch, najmä v oblastiach, akými sú aktívne starnutie, životné podmienky rodín a zlučiteľnosť pracovného a rodinného života;

15. je presvedčený o tom, že všetky členské štáty sa môžu lepšie navzájom od seba učiť tým, že si budú intenzívnejšie vymieňať najlepšie skúsenosti, a to najmä s tými škandinávskymi krajinami, kde sa vysoká miera účasti mužov a žien na trhu práce spája s mierou pôrodnosti v Európe, ktorá patrí medzi najvyššie, a kde dostupnosť bezplatných alebo cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti, možnosti rodičovskej dovolenky a predpisy o materskej dovolenke sú faktormi, ktoré prispievajú k vysokej účasti žien na trhu práce;

16. víta skutočnosť, že EÚ chce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rámcových podmienok podporovať členské štáty pri znižovaní rozdielu medzi tým, koľko detí si rodičia želajú (2,3) a koľko ich majú v skutočnosti (1,5);

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali štúdie o populačných zmenách v jednotlivých členských štátoch so zreteľom na príčiny a krátkodobé pravdepodobné dôsledky a aby uverejnili výsledky týchto štúdií;

18. navrhuje, aby sa pri porovnávaní najlepších skúseností týkajúcich sa účasti žien na trhu práce vyžadovali porovnávania s inými krajinami;

19. zdôrazňuje, že vzhľadom na spoločenské a ekonomické problémy vyplývajúce zo zníženia miery pôrodnosti jednou z podmienok existencie a rozvoja spoločnosti je vytvorenie priaznivých podmienok na to, aby páry mohli mať toľko detí, koľko si želajú, a preto by sa malo niečo urobiť na podporu materstva a otcovstva;

20. domnieva sa, že rozhodnutie mnohých žien alebo párov obmedziť počet detí alebo odložiť narodenie dieťaťa alebo detí nemusí byť ich vlastnou voľbou, ale riešením, ktoré si vynútila potreba zladiť pracovný, súkromný a rodinný život; domnieva sa, že umožniť rodičom, aby mohli mať toľko detí, koľko si želajú, a v čase, kedy si ich želajú, nie je iba v záujme rodičov samotných, ale aj v záujme spoločnosti ako celku vzhľadom na to, že v súčasnosti pôrodnosť v Európe klesá; dôrazne preto žiada členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia a podporia zriaďovanie a prevádzku vysokokvalitných jasieľ/zariadení dennej starostlivosti o deti, starších ľudí, ľudí s postihnutím a iné závislé osoby, ktoré budú cenovo dostupné pre všetkých bez ohľadu na výšku príjmu; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné pre to, aby bola umožnená plná a rovnoprávna účasť mužov a žien na trhu práce; aby sa ženám umožnilo prispôsobiť ich účasť na trhu práce ich životnému rytmu a aby sa im pomohlo zladiť rodinný a pracovný život;

21. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali daňové opatrenia na podporu vyššej miery pôrodnosti a upozorňuje na potrebu zabezpečiť ženám po pôrode, hlavne mladým slobodným matkám, špeciálnu ochranu a podporu;

22. žiada členské štáty, aby preskúmali náklady a prínosy neplatenej, dobrovoľnej a nestabilnej práce vykonávanej mladými ľuďmi ako spôsob preniknutia na trh práce; poukazuje na možnú súvislosť medzi takýmito činnosťami a nízkou úrovňou pôrodnosti v dôsledku zhoršeného prístupu k bývaniu a zníženej stability; vyzýva súkromné spoločnosti, aby v tejto súvislosti prehodnotili svoj prístup;

23. domnieva sa, že rodová rovnosť a boj proti diskriminácii žien na pracovisku, a to na úrovni zamestnania a zverením zodpovednosti a na úrovni odmeňovania, by mohli a mali zohrávať kľúčovú úlohu pri zakladaní rodín, ich podpore a zároveň v boji proti nízkej pôrodnosti v Európe;

24. vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali identifikovať a prekonať všetky prekážky podpory rodín vrátane mimopracovných prekážok pomocou týchto opatrení:

i) umožnenie väčšej pružnosti pracovného času, zohľadňujúc potreby pracovníkov, ktorí tak budú môcť lepšie prispôsobiť svoj pracovný čas požiadavkám rodinného života a v súvislosti s nevyhnutnými nákupmi;

ii) zlepšenie obmedzeného prístupu na trh bývania, napríklad podporou ľahšieho prístupu k hypotekárnym zdrojom, aby sa viac ľudí mohlo stať vlastníkmi nehnuteľností a získať tak skôr nezávislosť;

iii) uplatňovanie daňových politík, ktoré sú priaznivejšie pre rodiny;

iv) podpora komplexnejších a prístupnejších zariadení starostlivosti o deti a závislé osoby;

v) podpora úspešných miestnych škôl;

vi) zlepšenie zlučiteľnosti pracovného času s vyučovacími hodinami a zároveň podpora pružného pracovného času a boj proti kultúre dlhého pracovného času;

vii) pokračujúca podpora rovnosti na pracovisku;

viii) opätovné úsilie o podporu rovnosti v domácnosti, spravodlivejšie rozdeľovanie povinností v domácnosti a rodine a odstraňovanie stereotypov prostredníctvom kampaní zameraných na informovanie verejnosti a zvyšovanie povedomia;

25. vyzýva členské štáty, aby v rámci a vidieckeho rozvoja a mestského a regionálneho plánovania zlepšili dostupnosť vhodného ubytovania pre rodiny, najmä pre rodiny s jedným rodičom a pre starších ľudí (napríklad podporou "medzigeneračných projektov");

26. žiada modernizáciu a rozvoj národných systémov sociálneho zabezpečenia, najmä v oblasti dennej starostlivosti o deti a závislé osoby, pričom uznáva, že táto oblasť spadá do pôsobnosti členských štátov; konštatuje, že neúplné rodiny s jedným rodičom a osamelé staršie ženy sú osobitne ohrozené sociálnym vylúčením, izoláciou a zbedačením, a preto by sa v rámci tejto reformy mala venovať osobitná pozornosť zlepšovaniu životnej úrovne a sociálneho začlenenia tejto rastúcej skupiny obyvateľstva;

27. želá si pôsobenie členských štátov zamerané na odstránenie byrokracie spojenej s opatreniami na podporu rodín v oblasti starostlivosti o deti;

28. zdôrazňuje, že napriek pokrokom, ktoré dosiahli členské štáty v oblasti zvýšenia miery zamestnanosti žien, naďalej pretrvávajú alebo silnejú iné diskriminácie spojené s prácou žien; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy [5]; zdôrazňuje, že pretrvávajúci rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami a prijímanie žien na slabšie platené pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, poškodzuje potrebnú ekonomickú nezávislosť žien, čo má priamy vplyv na ich rozhodovanie o tom, či budú mať dieťa; odporúča členským štátom podporovať rozvoj pracovnej aktivity žien, prístup žien ku kvalitným pracovným miestam a rovnosť v mzdovom zaobchádzaní;

29. žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na vytvorenie kvalitných a cenovo prístupných zariadení starostlivosti o deti a iných závislých osôb v súlade s cieľmi, ktoré stanovila Európska rada v Barcelone v roku 2002 a v ktorých sa uvádza, že do roku 2010 by mali členské štáty poskytovať starostlivosť pre minimálne 90 % detí vo veku od troch rokov do veku nástupu do školy a pre minimálne 33 % detí vo veku nižšom ako tri roky; navrhli podobné ciele týkajúce sa zariadení starostlivosti o starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím;

30. domnieva sa, že demografická zmena si bude vyžadovať novú a rozšírenú vzdelávaciu a sociálnu infraštruktúru pre mladých aj starších ľudí vrátane väčšieho počtu zariadení celoživotného vzdelávania, starostlivosti o deti, opatrovateľskej starostlivosti a starostlivosti o starších; upozorňuje na potrebu rozšírenej sociálnej infraštruktúry zameranej na podporu vitality starých ľudí a ich aktívnejšie opätovné začleňovanie do spoločenského života;

31. zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch existuje značné riziko, že verejné finančné záväzky sa z dlhodobého hľadiska stanú neudržateľnými, čo svedčí o naliehavej potrebe reformy; podčiarkuje mimoriadny význam toho, aby osoby s rozhodovacou právom ocou v EÚ zohľadnili finančný vplyv nových a súčasných právnych predpisov v sociálnej oblasti;

32. vyzýva členské štáty, aby podporili kvalitu pracovných miest a pracovného prostredia, aby sa tak uľahčilo zavádzanie odborného vzdelávania počas celého života, ktoré umožní mužom a ženám plniť si svoje rodinné záväzky a nároky trhu práce;

33. vyzýva členské štáty, aby stanovili rovnoprávnosť medzi pohlaviami a rovnováhu medzi prácou a súkromným životom za priority vlád;

34. uvedomuje si, že rast nákladov na sociálne zabezpečenie si vyžiada dynamický hospodársky rast, aby bolo možné tieto náklady financovať; upozorňuje, že k tomu môže dôjsť iba vtedy, ak budú podporované inovácie; poznamenáva, že daňové metódy, ako napr. zvyšovanie daní na financovanie sociálneho zabezpečenia, sú z dlhodobého hľadiska menej udržateľné vzhľadom na klesajúci daňový základ a vyšší podiel závislých obyvateľov, ako aj na naliehavú potrebu podporiť podnikateľský sektor v Európe; poukazuje preto na potrebu holistického prístupu v politike, pokiaľ ide o posudzovanie reformy sociálneho zabezpečenia;

35. je presvedčený o tom, že je nutné prekonať koncepciu "sociálneho štátu", podľa ktorého má štát hlavnú zodpovednosť za sociálne zabezpečenie, a smerovať viac smerom k "sociálnej spoločnosti", v ktorej všetky zainteresované strany uznávajú, že majú takisto zodpovednosť za vzájomnú starostlivosť a že táto zodpovednosť môže byť vzájomne posilňujúca;

36. zastáva názor, že lepšia vyváženosť medzi pracovným a súkromným životom jednotlivcov by mala byť trvalou prioritou vlád; domnieva sa, že táto vyváženosť môže byť ohrozená v dôsledku zvyšujúcej sa nezamestnanosti a rastúceho pracovného zaťaženia jednotlivcov; podotýka, že pružnejší pracovný čas pre ženy a mužov, ak ide o slobodné rozhodnutie a nie je vnútený pod ekonomickým tlakom, môže prispieť k lepšiemu zladeniu rodinného a pracovného života; usudzuje, že by to malo znamenať povinnosť vlád, aby umožnili jednotlivcom rozhodovať skutočne slobodne namiesto toho, aby vlády rozhodovali za nich;

37. vyzýva Komisiu, aby konzultovala so sociálnymi partnermi o otázke lepšej zlučiteľnosti pracovného a rodinného života;

38. domnieva sa, že zodpovednosť podnikov za vytváranie pracovísk priaznivejších pre rodiny by sa mala posilniť; odporúča, aby členské štáty vypracovali usmernenia pre podniky, ktoré si želajú prijať takéto opatrenia, pričom zohľadnia osobitné otázky týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP);

39. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pravidlá zavádzajúce platené materské/rodičovské dovolenky po narodení dieťaťa a aby podporovali spravodlivé rozdelenie práva na rodičovskú dovolenku medzi mužov a ženy; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti ekonomickým, sociálnym a kultúrnym predsudkom, ktoré sú spojené s rodičovskou dovolenkou otcov; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC [6]; domnieva sa, že rodičovskú dovolenku by mali využívať tak otcovia, ako aj matky, pričom bude súčasne garantované ich pracovné miesto; podporuje systém stimulov, ktorý zvýhodňuje rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi partnerov a umožňuje kompenzovanie nákladov spojených s výchovou detí; žiada Komisiu, aby konzultovala so sociálnymi partnermi o otázke možných zmien týkajúcich sa reformy v oblasti rodičovskej dovolenky z roku 1996, ktorých cieľom by mohlo byť predĺženie minimálneho obdobia z troch na šesť mesiacov;

40. pripomína členským štátom tretiu zásadu Európskej charty malých podnikov, podľa ktorej môžu byť malé podniky oslobodené od niektorých regulačných povinností; vyzýva členské štáty, ako aj Komisiu, aby uplatňovali túto zásadu v praxi;

41. čo najdôraznejšie pripomína význam prístupu k vzdelaniu, rozvoju schopností, technológiám a príležitostiam na celoživotné vzdelávanie spolu s podporou kultúry vzdelávania, ktorá podnecuje účasť ľudí všetkých vekových skupín, najmä tých, ktorí prvýkrát alebo opätovne vstupujú na trh práce; zdôrazňuje, že by sa mal klásť väčší dôraz na skutočné kvalifikácie, akými sú technické a jazykové schopnosti, z hľadiska optimalizácie mobility, prispôsobivosti a zamestnateľnosti jednotlivcov, ako aj ich sebarealizácie; zdôrazňuje význam preventívnych zásahov s cieľom zabrániť predčasnému opusteniu školy, ako aj potrebu hľadať alternatívne spôsoby hodnotenia s ohľadom na prístup k ďalšiemu vzdelávaniu; osobitne zdôrazňuje potrebu vzdelávania starších ľudí v oblastiach, akými sú informačné technológie, aby bolo možné odstrániť prekážky ich priebežnej účasti na trhu práce; s týmto zámerom podporuje vývoj osobitných metód vzdelávania, ktoré sú zamerané na starších ľudí;

42. vyzýva preto členské štáty, aby najmä starším pracovníkom umožnili využívať programy odborného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa títo ľudia až do dôchodkového veku mohli aktívne zúčastňovať pracovného života; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby schválila operačné programy v rámci Európskeho sociálneho fondu iba vtedy, ak obsahujú prioritu týkajúcu sa opatrení ďalšieho vzdelávania zameraných na starších ľudí;

43. podporuje uzatváranie partnerstiev medzi vládami a sociálnymi partnermi v súlade so zvyklosťami a obvyklými postupmi v jednotlivých členských štátoch s cieľom podporovať zamestnanosť starších pracovníkov prostredníctvom opatrení zameraných na boj proti diskriminácii na základe veku, prostredníctvom pružného pracovného času a opatrení zameraných na opätovné začleňovanie starších nezamestnaných pracovníkov;

44. domnieva sa, že európske súkromné spoločnosti, najmä s ohľadom na potrebu ochraňovať najviac ohrozené sociálne skupiny (vrátane starých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a najmä mladých rodičov), zvyšovať bezpečnosť na pracovisku a podporovať také formy organizácie práce, ktoré môžu pomôcť pri zlepšovaní dostupnosti, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri aktívnej podpore a presadzovaní rovnakých príležitostí, najmä s ohľadom na rodinnú politiku a v boji proti diskriminácii na základe veku, pohlavia a rodinného stavu; dodáva, že spoločnosti by mali vziať na seba sociálnu zodpovednosť podnikov a riešiť problémy v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom prostredníctvom takých iniciatív, akou je presadzovanie pružného pracovného času a práce na čiastočný úväzok, zameraných napríklad na rodičov, budúcich rodičov a starších pracovníkov;

45. upozorňuje, že právne predpisy EÚ o diskriminácii na základe veku sú zatiaľ neúčinné v dosahovaní svojich cieľov a vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie uplatňovať existujúce právne predpisy EÚ o nediskriminácii v tejto oblasti, najmä smernicu 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní;

46. podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa rámcovej smernice na vykonávanie článku 13 Zmluvy o ES;

47. usudzuje, že dôvody podnikov za udržanie starších pracovníkov by mali byť vzhľadom na potenciál tejto skupiny posilnené; domnieva sa, že by sa mal klásť dôraz na podporovanie ľudí v tom, aby pracovali dlhšie a aby im to bolo umožnené, a že zamestnávatelia by mali byť vedení k tomu, aby pochopili, že je to v záujme oboch strán; domnieva sa, že zdraví starší ľudia by mali pre spoločnosť predstavovať pozitívny zdroj, a nie ekonomickú hrozbu; domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na pozitívny výsledok Európskeho roka starších a solidárneho spoločenstva generácií (1993);

48. žiada podniky, aby ponúkli flexibilnejšie modely organizácie pracovného času, ktoré zohľadňujú rôzne obdobia života a otvárajú, rozširujú či ponúkajú možnosti zamestnania najmä pre rodičov a starších pracovníkov, ktoré zodpovedajú ich potrebám;

49. domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať spoločnosti vo vývoji koncepcie označovanej ako "home-sourcing", kde inovatívne spoločnosti zamestnávajú jednotlivcov, ktorí chcú pracovať doma v čase, ktorý si sami určia, pričom sú kolektívne spojení prostredníctvom internetu s hlavným podnikom;

50. zastáva názor, že sociálni partneri by mali zabezpečiť existenciu prispôsobivého trhu práce, aby bolo možné vytvárať viac flexibilných pracovných miest, čo zaručí, že na trhu práce bude pre každého existovať možnosť umiestnenia a uplatnenia;

51. uvedomuje si, že vzhľadom na mobilitu európskych pracovníkov a centralizáciu trhov práce je v súčasnosti potrebné nielen zlepšiť vzájomné porozumenie rôznym systémom sociálneho zabezpečenia, ale aj zabezpečiť plynulý prechod medzi jednotlivými národnými systémami formou, ktorá sa dá uplatniť na verejné, súkromné a iné formy poistenia;

52. zdôrazňuje význam preberania znalostí od zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku, najmä vo verejnom sektore, pričom napríklad vo Francúzsku bude mať počas nasledujúcich desiatich rokov nárok na odchod do dôchodku 50 % zamestnancov vo verejnom sektore; nalieha na členské štáty, aby podporovali súkromný aj verejný sektor v prijímaní proaktívnych opatrení zameraných na zabránenie strate cenných skúseností a poznatkov, napríklad inštruktáž pracovníkov vstupujúcich na trh práce, postupný odchod do dôchodku a zavádzanie programov celoživotného vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli MSP osobitnú pomoc;

53. je presvedčený o tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať najstaršej vekovej skupine (t. j. vyše 80-ročným), z ktorých 25 % nie je sebestačných, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh zameraný na dosiahnutie zníženia tohto podielu prostredníctvom kolektívnych a individuálnych opatrení a na riešenie problémov v súvislosti s poskytovaním štátnej sociálnej starostlivosti a zdravotníckych a sociálnych služieb pre tých, ktorí nie sú sebestační;

54. uznáva však, že profesie náročné na prácu, akými sú pokrývačstvo, stavebníctvo a poľnohospodárstvo, čelia väčším problémom pri využívaní výrobnej kapacity starších pracovníkov a pri nábore mladých pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali osvedčené postupy pre tieto profesie a zabránili tak nedostatku personálu a stratám odborných schopností;

55. je si vedomý potenciálu systému asistovaného bývania, ktorý umožňuje starším ľuďom dlhšie viesť samostatný život v spoločnom prostredí, kde môžu bývať medzi seberovnými so zdravotnou starostlivosťou a v prípade potreby poskytnutím pomoci priamo doma;

56. vyzýva členské štáty a súkromné spoločnosti, aby oddelili vyšší vek a automaticky vyššie mzdové úrovne a uznali pritom, že niektorí ľudia pred nástupom do dôchodku, oceňujúc nejaký príjem, nemusia požadovať rovnakú úroveň platu alebo rovnaký pracovný čas ako počas ich pôsobenia v minulosti; zdôrazňuje význam flexibilnejších pracovných príležitostí, akou je práca na čiastočný úväzok, ktorá je vo vyššom veku potenciálnym riešením;

57. vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky prekážky pre starších ľudí týkajúce sa pokračovania v ich pracovnom živote, najmä v súvislosti s daňami a dôchodkami, a aby preskúmali možnosť odobratia časti dôchodku pracovníkom v dôchodkovom veku, pokým naďalej poberajú príjem zo zamestnania;

58. poukazuje na to, že starší ľudia môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri zabezpečovaní starostlivosti o deti, a že naopak príslušníci mladších generácií často musia zohrávať úlohu pri zabezpečovaní starostlivosti o závislé osoby; žiada členské štáty a zamestnávateľov, aby preukázali, že túto skutočnosť uznávajú v plnšej miere;

59. poznamenáva, že v niektorých prípadoch, napríklad v prípade právnych predpisov zameraných na boj proti diskriminácii na základe veku, môže byť niekedy zákon kontraproduktívny v tom zmysle, že môže odradiť spoločnosti od zamestnávania starších pracovníkov, alebo im v tom dokonca môže brániť; žiada, aby členské štáty dôkladnejšie preskúmali vplyv a uplatňovanie takýchto právnych predpisov s cieľom posúdiť, či takéto opatrenia majú želaný účinok; naliehavo žiada, aby sa dodržiaval duch aj obsah takejto antidiskriminačnej legislatívy;

60. zdôrazňuje, že starnúce obyvateľstvo EÚ pravdepodobne bude mať za následok zvýšený podiel ľudí so zdravotným postihnutím; berie na vedomie trvalo vysoké úrovne nezamestnanosti v tejto skupine ľudí; vyzýva vlády a spoločnosti, aby uľahčili začlenenie týchto ľudí do pracovného procesu príkladom;

61. vyslovuje poľutovanie nad tým, že "aktívne starnutie" je v lisabonskej stratégii takmer výlučne definované v súvislosti s plateným zamestnaním, zatiaľ čo tento pojem by sa mal používať v širšom zmysle a mal by zahŕňať aj neplatené činnosti, akou je práca v občianskych, politických a iných dobrovoľných organizáciách; uznáva, že takáto aktívna angažovanosť v spoločnosti formou neplatenej práce si vyžaduje dostatočný príjem z iných zdrojov; uznáva, že "aktívne starnutie" je úzko spojené so zvyšovaním dôchodkového veku, a považuje takéto opatrenie za jednu z možných odpovedí na demografickú zmenu;

62. uznáva, že dôchodkové systémy spadajú do pôsobnosti členských štátov; domnieva sa však, že v súvislosti s nárokmi na dôchodok by sa pracovníci vo verejnom a súkromnom sektore mali posudzovať rovnocenne a nemali by byť uprednostňovaní pracovníci jedného z týchto sektorov; domnieva sa, že je taktiež potrebné prijať opatrenia na podporu postupného a pružného odchodu do dôchodku, pričom bude zohľadnená zvýšená dĺžka života a vyššia úroveň verejného zdravia; uznáva, že s ohľadom na to, že ľudia žijú dlhšie, môžu dlhšie aj pracovať, a vyzýva vlády, aby vytvorili finančné stimuly, ktoré by v tom ľudí podporovali;

63. je presvedčený o tom, že všetky členské štáty sa môžu lepšie navzájom od seba učiť tým, že si budú intenzívnejšie vymieňať najlepšie skúsenosti v súvislosti s dôchodkovou reformou;

64. zdôrazňuje, vzhľadom na demografický vývoj, kľúčový význam výkonnosti a finančnej udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primerané a udržateľné dôchodky, a systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú založené na zásadách solidarity, spravodlivosti a univerzálnosti, aby sa pre všetkých občanov zlepšila dostupnosť primeranej a vysokokvalitnej starostlivosti v prípade choroby, alebo ak si vyžadujú stálu opateru; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na modernizovanie dôchodkových systémov, aby sa zabezpečila ich finančná a spoločenská životaschopnosť a aby dokázali riešiť dôsledky starnutia populácie;

65. je presvedčený o tom, že reformy národných dôchodkových systémov by sa nemali sústreďovať iba na to, aby sa tieto systémy stali finančne udržateľnými, ale mali by aj pomôcť pri tom, aby sa životy starších ľudí stali finančnej udržateľnejšími;

66. uznáva však, štátom financované dôchodky môžu iba ťažko uspokojiť finančné potreby dôchodcov; domnieva sa, že členské štáty by mali pripisovať väčší význam a venovať viac energie vytvoreniu vhodných doplnkových dôchodkových systémov a podpore individuálneho sporenia;

67. domnieva sa, že štátom financované dôchodky poskytované jednotlivými štátmi na úrovni, ktorú stanovili jednotlivé členské štáty, by mali byť rovnako prístupné pre všetkých a mali by byť nárokom, ktorý nepodlieha skúmaniu finančnej situácie osôb;

68. pripomína, že vlastníci malých podnikov podliehajú demografickej zmene rovnakým spôsobom ako zamestnaní pracovníci; je znepokojený tým, že v nasledujúcich 10 rokoch odíde do dôchodku tretina vlastníkov malých podnikov v Európe, a vyzýva všetky zainteresované strany, aby podporovali podnikateľov s cieľom nielen prebrať schopnosti a znalosti tejto skupiny, ale aj vykompenzovať negatívne následky pre rast;

69. domnieva sa, že prisťahovalecké politiky, ktoré sa usilujú o udržateľnú ekonomickú, sociálnu a právnu integráciu migrantov, sú nevyhnutné pre dosiahnutie rovnováhy medzi právami a povinnosťami migrantov a hosťujúcich spoločenstiev, a že mechanizmy prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín musia byť riadené efektívne a transparentne; základnými predpokladmi procesu integrácie sú rovnaké zaobchádzanie vďaka odstráneniu všetkých foriem diskriminácie migrantov a ich potomstva a úzke prepojenie s politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; takéto politiky by mali byť podporované v rámci úsilia o zmiernenie niektorých demografických problémov; uznáva však, že prisťahovalectvo samo osebe nevyrieši všetky problémy spojené s demografickou zmenou a taktiež spôsobuje špecifické problémy;

70. konštatuje, že v regiónoch východnej Európy dochádza k výraznému migračnému úbytku mladých žien a že je tam preto potrebná zodpovedná hospodárska a zamestnanecká politika a cielené použitie európskych štrukturálnych fondov v záujme žien, vychádzajúc zo súčasných predpisov o uplatňovaní rodového hľadiska a plánovaní rozpočtu pre oblasť rodovej rovnosti;

71. uznáva, že riadenie prisťahovalectva spadá do pôsobnosti členských štátov; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie zamerané na vzdelávanie a rozvoj schopností, osobitne prisťahovalcov a etnických spoločenstiev;

72. domnieva sa, že podiel príslušníkov etnických menšín medzi staršími ľuďmi, ktorí si vyžadujú dlhodobú starostlivosť, v niektorých členských štátoch výrazne rastie; okrem toho sa domnieva, že by sa nemalo predpokladať, že migranti a ich potomstvo uprednostnia návrat do ich krajiny pôvodu, osobitne v staršom veku alebo vtedy, ak ich potomstvo vyrastalo v EÚ; dodáva, že hoci je dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a starších dôležitá pre všetky etnické skupiny, najmä pre všetky ženy, jej vplyv na každú etnickú skupinu je rozdielny, čo by sa malo náležite zohľadniť pri plánovaní týchto služieb; zdôrazňuje, že pri poskytovaní týchto služieb je tiež kľúčovým faktorom boj proti diskriminácii a rovnaké zaobchádzanie; odporúča venovať väčšiu pozornosť tomuto aspektu, najmä pokiaľ ide o porovnávanie najlepších postupov;

73. konštatuje, že integrácii migrantov sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť, čo sa okrem iného prejavuje nízkou úrovňou úspešnosti vo vzdelaní a pokračujúcim vyčleňovaním týchto nových spoluobčanov; žiada preto členské štáty, aby posilnili integračné opatrenia, najmä pre migrantov, ktorí už dlhšiu dobu žijú v EÚ;

74. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú prisťahovalkyne, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich integračných politikách uznali pre tieto ženy také miesto, aké si zasluhujú, a aby im zabezpečili neporušenosť ich práv; poukazuje na trend, že ženy, ktoré sú prisťahovalkyňami bez náležitých dokladov, sú stále častejšie zamestnávané ako pracovníčky v domácnosti, aby sa starali o závislé osoby; konštatuje, že táto skupina môže byť objektom využívania, a vyzýva členské štáty, aby riešili tento problém;

75. upozorňuje, že prisťahovalcom, ktorí prichádzajú vo veku, keď sú tridsiatnikmi alebo štyridsiatnikmi, zrejme nemusí byť vyplácaný dôchodok; vyzýva členské štáty, aby našli najlepší postup pri riešení tejto situácie a predišli tak ešte väčšiemu tlaku na dôchodkové systémy;

76. pripomína členským štátom, že demografická zmena sa týka aj najmenej rozvinutých krajín, ktoré tiež čelia výzvam v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom, chudobou a nerovným rozdeľovaním príjmov, ako aj narastajúcim problémom s nezamestnanosťou mladých ľudí; povzbudzuje vlády členských štátov a EÚ, aby tento faktor zohľadnili pri príprave programov pomoci a spolupráce;

77. upozorňuje, že politiky, ktoré medzi prisťahovalcami uprednostňujú kvalifikovaných pracovníkov, aby posilnili ekonomiky EÚ, taktiež spôsobujú opačný výsledok, ktorým je oslabenie ekonomík v krajinách, z ktorých títo kvalifikovaní prisťahovalci prišli; domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali uznať svoju zodpovednosť;

78. naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili úroveň poskytovania služieb všeobecného záujmu vo vidieckych oblastiach, čím umožnia starším ľuďom po dlhšiu dobu ostať nezávislými, znížia tlak na systémy zdravotnej starostlivosti a systémy sociálneho zabezpečenia a zabránia kultúre predčasnej závislosti;

79. konštatuje, že v dôsledku demografickej zmeny je potrebné v členských štátoch zabezpečiť služby starostlivosti a opatrovníctva a žiada posilnenú výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti; žiada, aby boli služby starostlivosti a opatrovníctva ochraňované ako služby všeobecného záujmu, a vyzýva preto Komisiu, aby túto ochranu ustanovila v Zelenej knihe o sociálnych službách;

80. zdôrazňuje význam výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi v súvislosti s možnosťami prípravy systémov zdravotnej starostlivosti na zvýšené požiadavky zo strany starnúceho obyvateľstva;

81. odporúča členským štátom realizovať politiky na zabránenie rizika vylúčenia, najmä s osobitným ohľadom na vylúčenie zo vzdelania a straty ubytovania, a pripomína, že je dôležité uprednostňovať všetky aktivity smerujúce k ochrane rodinnej solidarity, najmä vo sfére ochrany práv dieťaťa, pričom ale treba rovnako rešpektovať aj práva rodičov;

82. zdôrazňuje význam poskytovania kultúrnych aktivít a aktivít vo voľnom čase zameraných na staršiu generáciu, čo je prejavom uznania možností, ktoré predstavuje "strieborná ekonomika";

83. odporúča venovať väčšiu pozornosť štandardizácii odlišných postupov, ktoré používajú jednotlivé členské štáty pri odovzdávaní informácií Eurostatu, aby bolo možné lepšie porovnávať a taktiež osvojovať si najlepšie postupy;

84. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili budúci 7. rámcový program pre výskum v otázkach týkajúcich sa demografických trendov, podpory rodín a zlepšovania zdravia;

85. vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho programu Spoločenstva PROGRESS vykonala rozsiahle prieskumy, analýzy a hodnotenia partnerov týkajúce sa demografickej zmeny a jej následkov na spoločnosť a príslušné oblasti politiky;

86. usudzuje, že zatiaľ čo EÚ by mala naďalej porovnávať a hodnotiť výsledky, skúsenosti a najlepšie postupy členských štátov pri riešení rôznych problémov spojených s demografickou zmenou, existujúce inštitúcie EÚ sú na tento účel postačujúce a nie sú potrebné žiadne ďalšie štruktúry EÚ;

87. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. ES C 115, 14.4.1997, s. 238.

[2] Ú. v. ES C 104, 6.4.1998, s. 222.

[3] Ú. v. ES C 232, 17.8.2001, s. 381.

[4] Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19.

[6] Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 4.

--------------------------------------------------