11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/41

1.1

Záujem európskych inštitúcií o dialóg s občianskou spoločnosťou, najmä s organizovanou občianskou spoločnosťou na európskej úrovni za posledných desať až pätnásť rokov neprestajne narastá. Inštitúcie uznali skutočnosť, že dobrá politika nemôže existovať bez úsilia načúvať občanom, bez účasti a súhlasu osôb, ktorých sa rozhodnutia Spoločenstva týkajú.

1.2

Skúsenosti a znalosti/odbornosť aktérov občianskej spoločnosti, vedenie dialógu s orgánmi a verejnými inštitúciami na každej úrovni, rokovanie a hľadanie zhody, či dokonca dohody, umožňujú vznik návrhov v duchu všeobecného záujmu. Tento proces zvyšuje kvalitu a dôveryhodnosť politického rozhodovacieho procesu, keďže takto prijaté rozhodnutia sú pre verejnosť ľahšie pochopiteľné a prijateľnejšie.

1.2.1

Tým, že participatívna demokracia vytvára pre občanov možnosť zúčastňovať sa jednotlivo alebo kolektívne, prostredníctvom konkrétnych príspevkov organizovanej občianskej spoločnosti na riadení verejných vecí, obohacuje reprezentatívnu demokraciu, čím posilňuje demokratickú legitimitu Európskej únie.

1.3

Tu treba poznamenať a podčiarknuť, že vďaka zloženiu a úlohe, ktoré sú mu od jeho vytvorenia stanovené Zmluvami, je Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) historicky, od svojho začiatku, súčasťou európskej participatívnej demokracie a tvorí jej najstaršiu zložku.

1.4

„Právo účasti“, ktoré občianska spoločnosť a organizácie aktívne na európskej úrovni oddávna požadovali, nadobúda v súčasnosti ešte väčší význam. Úlohy a výzvy, ktorým musí Európska únia čeliť, si vyžadujú aktivizáciu všetkých miestnych aktérov a ich zástupcov.

1.5

Túto potrebu uznala v súvislosti s realizáciou Lisabonskej stratégie (1) najmä Európska rada, ktorá sa zišla v Lisabone 23. a 24. marca 2000 a opäť ju zdôraznila na svojom stretnutí 22. a 23. marca 2005 v kontexte obnovenia tejto stratégie (2).

1.6

V Bielej knihe o európskom riadení (3) z júla 2001 Komisia povyšuje účasť občianskej spoločnosti na vypracúvaní a zavádzaní politiky Únie do praxe na jeden zo základných princípov dobrého riadenia a na jednu z najdôležitejších oblastí činnosti obnovenia integračnej metódy a zlepšenia demokratického fungovania inštitúcií.

1.7

Princíp participatívnej demokracie je tiež zakotvený v článku I-47 Zmluvy o Ústave pre Európu  (4). V tomto zmysle a napriek rizikám procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave, musia inštitúcie EÚ nasledovať túto logiku a vytvoriť skutočnú participatívnu demokraciu. Avšak na to, aby participatívna demokracia spĺňala požiadavky moderného európskeho riadenia, je potrebné vytvoriť nástroje, ktoré by umožnili európskym občanom a najmä organizáciám, v ktorých aktívne pôsobia, zapájať sa do diskusií a konzultácií a v konečnom dôsledku ovplyvňovať rozvoj Únie a jej politiku v rámci skutočného štruktúrovaného občianskeho dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou.

1.8

Pokiaľ ide o EHSV, výbor aktívne pracuje na rozvoji participatívnej demokracie v spolupráci s inými inštitúciami Únie a organizáciami občianskej spoločnosti.

1.8.1

EHSV usporiadal v októbri 1999 prvý Konvent o úlohe a príspevku organizovanej občianskej spoločnosti k budovaniu Európy a odvtedy vypracoval viacero stanovísk, ktorých cieľom je perspektívny rozvoj a budovanie dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami (5)  (6).

2.1

Aktéri občianskeho dialógu na európskej úrovni sú organizácie, ktoré predstavujú osobitné a/alebo všeobecné záujmy občanov. Z tohto dôvodu je prirodzeným poslaním európskych organizácií sociálnych partnerov zúčastňovať sa na občianskom dialógu. Občiansky dialóg predstavuje v tomto zmysle dobrý príklad konkrétneho uplatňovania princípu participatívnej demokracie. V každom prípade treba zdôrazniť základný rozdiel medzi sociálnym dialógom a dialógom občianskym. V prípade európskeho sociálneho dialógu sú jasne určení jednak jeho účastníci, jednak zámery a používané postupy. Európski sociálni partneri navyše majú takmer legislatívnu moc (8). Špecifickosť sociálneho dialógu vychádza zo špecifických právomocí a účastníkov, ktorí konajú nezávisle.

2.2

Na európskej úrovni majú tieto organizácie rôzne formy a pomenovania: združenie, federácia, nadácia, fórum a sieť sa vyskytujú najbežnejšie (9). Tieto rôzne druhy organizácií sú často zoskupené pod hlavičkou „mimovládne organizácie“ (MVO, angl. skratka NGO), ktorá v skutočnosti zahŕňa všetky druhy nezávislých a neziskových organizácií. Mnohé európske organizácie sú súčasťou medzinárodnej štruktúry.

2.3

Európske organizácie koordinujú činnosť svojich členov a partnerov v rôznych členských štátoch a často i mimo nich. Okrem toho stále častejšie vytvárajú európske siete, ako je to v prípade sociálnych vecí, životného prostredia, ľudských práv, problematiky spotrebiteľov a rozvojovej pomoci, alebo sociálnej ekonomiky.

2.4

Na ilustráciu záberu európskych organizácií občianskej spoločnosti a spôsobu ich usporiadania v prílohe tohto stanoviska uvádzame prehľad organizácií, federácií a najvýznamnejších sietí rôznych sektorov organizovanej občianskej spoločnosti na európskej úrovni, okrem socioprofesných organizácií. Tento dokument pokrýva približne dvadsať konkrétnych sektorov.

2.4.1

Tento prehľad je dôkazom stále väčšieho členenia organizovanej európskej občianskej spoločnosti a rozmanitosti členenia samotných organizácií: môžu sa skladať len z národných organizácií (dokonca v niektorých prípadoch z regionálnych a miestnych organizácií), ktoré zastupujú daný sektor, ich členmi môžu byť európske a národné organizácie, ako aj právne a fyzické osoby na všetkých úrovniach. Do sietí sa zoskupujú buď európske organizácie daného sektora alebo národne a európske organizácie.

2.5

Je zrejmé, že istý počet európskych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj niektoré národné organizácie alebo siete, majú vo všeobecnosti skúsenosti a znalosti, ktoré ich oprávňujú žiadať o účasť na konzultačnom procese formovania politiky Únie. V každom prípade je rovnako jasné, že kvôli absencii objektívnych hodnotiacich kritérií je reprezentatívnosť európskych občianskych organizácií, okrem organizácií sociálnych partnerov, často predmetom diskusie. Sektor občianskych organizácií je ponímaný ako nejednotný, pretože je často rozdrobený na množstvo organizácií, zastupujúcich skôr osobné záujmy členov než všeobecný záujem a kvôli nedostatku transparentnosti je navyše mnohými vnímaný ako neschopný skutočne vplývať na proces formovania politiky a príprav rozhodnutí.

3.1

EHSV už niekoľkokrát zdôraznil, že iba jasne definovaná reprezentatívnosť môže poskytnúť aktérom občianskej spoločnosti právo zúčastňovať sa na procese formovania politiky a príprav rozhodnutí Spoločenstva.

3.1.1

Potreba reprezentatívnosti občianskej spoločnosti vychádza zo základného demokratického princípu a okrem toho prispieva k napĺňaniu cieľu zvýšenia jej viditeľnosti a vplyvu na európskej úrovni.

3.1.2

EHSV vypracoval v tejto súvislosti kritériá reprezentatívnosti, ktoré nedávno sformuloval vo svojom stanovisku z 20. marca 2002 na tému Bielej knihy o európskom riadení (10).Aby bola určitá organizácia považovaná za reprezentatívnu, musí spĺňať deväť kritérií, t. j.:

3.1.3

EHSV v uvedenom stanovisku navrhol„rozvíjať o týchto kritériách diskusiu s inštitúciami a občianskymi organizáciami, ktorá bude základom budúcej spolupráce“.

3.2

Aby sa predišlo nedorozumeniam o rozsahu uplatňovania kritérií reprezentatívnosti definovaných v tomto stanovisku, je potrebné jasne rozlíšiť medzi „procesom konzultácie“, teoreticky prístupným pre všetky organizácie, ktoré majú v danej oblasti potrebnú odbornosť, a „účasťou“ , ako možnosťou určitej organizácie formálne a aktívne zasiahnuť do kolektívneho rozhodovacieho procesu, vo všeobecnom záujme Únie a jej občanov. Tento proces, ktorý sa opiera o demokratické princípy, umožňuje občianskym organizáciám reálne sa podieľať na tvorbe politiky a príprave rozhodnutí o rozvoji a budúcnosti EÚ a jej politiky (11).

3.2.1

Hoci by sa zdalo, že tento rozdiel je hlavne akademického charakteru, je dôležitý: reprezentatívnosť je podmienkou účasti na rozhodovacom procese v tom zmysle, že mu dodáva legitimitu. Cieľom konzultačného procesu je vypočuť názory a využiť skúsenosti aktérov občianskej spoločnosti bez stanovovania predbežných podmienok. Konzultácia je takisto dôležitým prvkom občianskeho dialógu.

3.3

Vo vyššie spomínanej Bielej knihe o európskom riadení Komisia navrhla vytvoriť v sektoroch, kde sa už konzultačný proces zaužíval, partnerské dohody presahujúce minimálne konzultačné pravidlá pre všetky svoje oddelenia. Komisia však uzatvorenie takých dohôd podmieňovala zárukami zo strany organizácií občianskej spoločnosti v oblasti ich otvorenosti a reprezentatívnosti, no neriešila otázku platných kritérií.

3.4

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2002 (12), ktoré zavádza všeobecné zásady a minimálne predpisy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami, rozlišuje medzi tzv. „otvorenými“ konzultáciami, ktoré prebiehajú v rámci globálneho a nevýhradného prístupu a „cielenými“ konzultáciami, ktorých účastníci a zainteresované strany (cieľové skupiny) sú podľa textu oznámenia určení na základe „jasných“ a „transparentných“ výberových kritérií. Avšak ani tu sa neurčujú žiadne kritériá.

3.4.1

V uvedenom oznámení Komisia ďalej zdôrazňuje význam, ktorý prikladá príspevkom predstaviteľov reprezentatívnych európskych organizácií, no odvoláva sa na skoršie práce EHSV v otázke kritérií reprezentatívnosti pre výber organizácií vhodných na účasť na občianskom dialógu.

3.5

Zmluva z Nice posilnila EHSV v úlohe výsadného prostredníka medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a rozhodujúcimi orgánmi Únie a uložila mu zvýšenú zodpovednosť za:

3.6

Treba však podčiarknuť, že spomenuté stanovisko sa nezameriava na:

3.7

Vypracovanie tohto stanoviska je v prvom rade súčasťou snahy o vyjasnenie a racionalizáciu vzťahov EHSV s európskymi organizáciami a sieťami občianskej spoločnosti. Jeho cieľom je posilnením legitimity týchto európskych organizácií a sietí zvýšiť dôveryhodnosť dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou.

3.7.1

Tieto snahy sú pokračovaním zavádzania posilneného a štruktúrovaného dialógu s európskou organizovanou občianskou spoločnosťou, a to:

3.8

Toto stanovisko by mohlo rovnako:

3.9

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zavedenie systému na akreditovanie občianskych organizácií pri európskych inštitúciách so sebou prináša výhody aj nevýhody. Avšak toto stanovisko nie je pre EHSV vhodným priestorom na vyjadrenie pozitív takéhoto systému. Je však toho názoru, že existuje úzky vzťah medzi touto otázkou a otázkou reprezentatívnosti, a preto by tieto mali byť posudzované súčasne v rozsiahlej diskusii všetkých dotknutých strán, európskych inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti.

4.1

EHSV si je vedomý skutočnosti, že jeho zloženie odráža iba sčasti rozmanitosť a vývoj obsiahnuté v pojme „organizovaná občianska spoločnosť“, a preto podnikol iniciatívy a zaviedol reformy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť čo najrozsiahlejšie zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti.

4.2

Do svojej štruktúry a činnosti zapája rôznymi formami a čoraz väčšmi najmä európske organizácie a siete občianskej spoločnosti, ktoré ešte nie sú vôbec, alebo sú len nepriamo zastúpené v EHSV. Takéto zapájanie však nie je založené na kritériách jasnej reprezentatívnosti.

4.2.1

Každá z troch skupín  (14) EHSV uznáva určité európske organizácie a udeľuje im štatút uznanej organizácie. Členovia EHSV majú väčšinou priame alebo nepriame spojenie s týmito organizáciami, ale neplatí to absolútne.

4.2.2

Na úrovni odborných sekcií  (15) sa európske organizácie, ktoré môžu niečím prispieť počas procesu vypracovania stanoviska, často zúčastňujú na prácach. Sú informované o prebiehajúcich prácach, poskytujú pripomienky a môžu byť zastúpené expertmi a zúčastňovať sa organizovaných verejných diskusií alebo konferencií.

4.2.3

EHSV organizuje podujatia (konferencie, semináre, verejné diskusie atď.) na prierezové témy, akou bola napríklad nedávno Lisabonská stratégia, trvalo udržateľný rozvoj a finančné výhľady na obdobie rokov 2007-2013, spomenieme ešte stretnutia zamerané na pokračovanie prác týkajúcich sa Konventu o budúcnosti EÚ (16).

4.2.3.1

Účastníci z kruhov organizovanej občianskej spoločnosti sú vyberaní pragmatickým spôsobom na základe žiadostí skupín, členov EHSV, sekcií alebo sekretariátu. Tieto podujatia sú v princípe otvorené aj pre zástupcov občianskych organizácií, ktorí o ne spontánne prejavili záujem.

4.3

Ďalším krokom v tejto spolupráci bolo vytvorenie kontaktnej skupiny medzi EHSV a zástupcami základných sektorov európskej organizovanej spoločnosti v roku 2004. V súčasnosti ju tvorí okrem desiatich zástupcov EHSV (predsedníčka EHSV, predsedovia troch skupín a šiestich odborných sekcií) aj štrnásť členov hlavných organizácií a aktívnych sietí pôsobiacich v sektoroch zastúpených v kontaktných skupinách, bez ohľadu na to, či ide o organizácie so štatútom uznanej organizácie.

4.3.1

Úlohou kontaktnej skupiny je na jednej strane zabezpečiť koordinovaný prístup EHSV voči organizáciám a európskym sieťam občianskej spoločnosti a na strane druhej pokračovať v spoločne prijatých iniciatívach.

4.4

Tento prehľad svedči o pragmatickom prístupe, ktorý EHSV vždy zaujímal a ktorý vo všeobecnosti vedie k uplatňovaniu otvoreného a nevýlučného prístupu pri postupnom vytváraní štruktúry jeho vzťahov s európskou organizovanou občianskou spoločnosťou. V prípade udelenia štatútu uznanej organizácie alebo sektorových porád sa však postupuje cielenejšie.

4.5

V tomto zmysle záverečná správa ad hoc skupiny z 10. februára 2004„Štruktúrovaná spolupráca s organizáciami a sieťami európskej občianskej spoločnosti“ zdôrazňuje, že „otázka reprezentatívnosti si nepopierateľne zaslúži veľkú pozornosť“, ale že„táto otázka nesmie prekážať na ceste vpred“ a odporúča prístup, ktorý „nevylučuje opatrnosť, ale žiada byť otvorený a pragmatický.“

5.1

Kritériá EHSV stanovené v jeho stanovisku o Bielej knihe o európskom riadení neboli vždy formulované jasne. Treba upresniť ich význam a dosah, aby boli zjavné a použiteľné v praxi.

5.2

V tomto kontexte je EHSV názoru, že je dôležité zaviesť jasný, jednotný a jednoduchý postup na hodnotenie reprezentatívnosti európskych organizácií občianskej spoločnosti a vyhnúť sa zložitým a kontroverzným otázkam.

5.3

Tento postup musí umožniť preskúmanie kritérií štruktúry a jestvujúcich spôsobov práce európskych organizácií. Mal by byť tiež založený na princípe účasti samotných organizácií na procese spomenutého hodnotenia. EHSV nemá v žiadnom prípade záujem obmedzovať samostatnosť týchto organizácií.

5.4

Preto by mal tento postup vychádzať z nasledujúcich zásad:

5.5

Výbor navrhuje, aby postup zahŕňal tri hodnotiace prvky, t. j.:

5.5.1

Prvé dva hodnotiace prvky sú jasné a vzťahujú sa na štruktúru každej organizácie. Ponúkajú možnosti dobrého a relatívne objektívneho hodnotenia reprezentatívnosti organizácie a zachovávajú popri tom dynamiku občianskej spoločnosti. Tretí rozmer je komplexnejší.

5.6

EHSV zastáva názor, že navrhnutý postup neobsahuje žiadne bremeno alebo konkrétny problém pre dotknuté organizácie, ale vyžaduje transparentnosť ich štruktúr a operačných spôsobov. Transparentnosť predstavuje mimochodom základný demokratický princíp a princíp všeobecného záujmu, pretože umožňuje rôznym záujmovým skupinám pôsobiacim v spoločnosti, ako aj individuálnym občanom a takisto aj verejným úradom, oboznámiť sa so štruktúrami a aktivitami organizácií a vytvoriť si o nich vlastný úsudok.

5.7

Na základe týchto princípov a hodnotenia by mal byť EHSV schopný vypracovať postup na posúdenie reprezentatívnosti európskych občianskych organizácií. Tento postup by mohol byť uvedený do činnosti špeciálnymi prostriedkami hodnotenia, predovšetkým v rámci spolupráce kontaktnej skupiny s organizáciami a európskymi sieťami občianskej spoločnosti.

6.1

EHSV zastáva názor, že existuje priame prepojenie medzi prijatými kritériami a stanovami, ktorými sa riadia európske občianske organizácie.

6.2

V podstate všetky organizácie pôsobiace – či už de iure, alebo de facto – na európskej úrovni, by mali disponovať štatutárnymi normami (17).

6.3

V zmysle už definovaných (18) kritérií EHSV a s cieľom, aby sa ich používanie čo najväčšmi rozšírilo, stanovy európskej organizácie by mal obsahovať tieto ustanovenia:

6.4

V prípade, že neexistuje príslušná európska legislatíva, každá organizácia prijme nezávisle svoje stanovy v rámci príslušnej národnej legislatívy (19).

6.4.1

V tomto zmysle pripomenieme, že v roku 1991 (20) Európska komisia navrhla právny predpis na vytvorenie „európskych združení“. Cieľom tohto textu bolo vytvorenie právnej formy charakteristickej pre združenia, ktorých pobočky sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, podľa už existujúceho vzoru pre akciové spoločnosti a družstvá. Samotné ustanovenia návrhu sa zhodujú s vyššie uvedenými návrhmi na obsah stanov.

6.4.2

Tento návrh, ktorý EHSV podporil (21), bol kvôli odporu istých členských štátov zablokovaný a v súčasnosti ho Komisia dokonca stiahla. EHSV je naďalej presvedčený, že takýto štatút je hlavným prostriedkom na potvrdenie práva združovania ako základnej slobody zakotvenej v Charte základných práv Únie a vyjadrením európskeho občianstva. Okrem toho sa výbor nazdáva, že princípy vyjadrené v článku I-47 Zmluvy o Ústave by mali podnietiť opätovné preskúmanie tejto otázky.

6.4.3

Preto EHSV znovu žiada o zavedenie európskeho štatútu nadnárodných organizácií, obdobne so štatútom európskych politických strán, ktorý vstúpil do platnosti v novembri 2003 (22). Táto požiadavka je tiež v súlade s návrhmi formulovanými v tomto stanovisku.

6.5

Treba vychádzať zo zásady, že je na členských organizáciách, aby vhodnými mechanizmami a postupmi zaručili dodržiavanie štatutárnych noriem a ich uplatňovanie vo vnútornom demokratickom rozhodovacom procese každej z dotknutých organizácií.

6.6

Na zabezpečenie skutočnej transparentnosti fungovania európskych občianskych organizácií by bolo vhodné, aby stanovy, finančné správy a výročné správy o činnosti, rovnako ako všetky informácie o finančných záväzkoch členských organizácií a finančných zdrojoch bola zverejnené, pokiaľ možno, aj na internetových stránkach týchto organizácií.

7.1

Podľa navrhnutých kritérií EHSV musí mať európska organizácia vo väčšine členských štátov pobočky, ktoré sú uznávané ako reprezentatívne v oblasti, ktorú zastupuje.

7.2

Vzhľadom na uplatňovanie tohto kritéria sa EHSV domnieva, že na to, aby európska organizácia mohla byť považovaná za reprezentatívnu, musí byť zastúpená vo viac ako polovici členských štátov Európskej únie. Táto požiadavka by mala zostať zachovaná, hoci nedávne rozšírenie EÚ situáciu skomplikovalo.

7.3

Na ohodnotenie tejto členskej základne by každá európska organizácia mala systematicky zverejňovať zoznam svojich členských organizácií, či už sú to organizácie (právnické osoby), ktoré sú nezávislé od vonkajších záujmov reprezentujúcich občiansku spoločnosť v členských štátoch a/alebo európske združenia organizácií rovnakej povahy.

7.4

Určenie stupňa, kedy európska organizácia, alebo jej národná členská organizácia, môže byť považovaná za uznávanú a reprezentatívnu je vždy ťažké. Pri tomto určení by mali byť zvážené nasledujúce body.

7.5

Je vhodné vychádzať z princípu, že členstvo organizácie, či už národnej alebo nadnárodnej, v európskej organizácii zodpovedá nielen kritériám členstva stanoveným v štatúte dotknutej európskej organizácie, ale takisto samotným predpisom členskej organizácie.

7.6

Preto je potrebné, aby národné organizácie, pričlenené k európskym organizáciám, transparentne zverejnili svoje stanovy a správu o činnosti, čím sa zviditeľní štruktúra takýchto organizácií a metódy ich činnosti. Tiež by bolo vhodné poznať počet ich individuálnych členov, ktorí sú s nimi priamo alebo nepriamo spojení, ako to požaduje Rada Európy.

8.1

Kritéria, o ktorých sme hovorili vyššie, môžu svojou vlastnou podstatou byť predmetom objektívneho, relatívne ľahkého hodnotenia. Kvalitatívne kritéria hodnotenia sú obtiažnejšie. Je však pravdou, že stanovy organizácie, najmä jej ciele a prostriedky činnosti, rovnako ako geografický rozsah členskej základne, poskytujú určité prvky na hodnotenie. Môžu sa však ukázať ako nedostačujúce na ohodnotenie reprezentatívnosti organizácie. Kvalitatívne kritéria poskytujú skôr nástroje na hodnotenie schopností organizácií prispieť ku konzultačnému procesu.

8.2

V tomto kontexte treba znova pripomenúť, že toto stanovisko sa nevzťahuje na organizácie, ktoré majú požadovanú odbornosť na účasť v procese otvorenej konzultácie (pozri vyššie), ale na tie, ktoré sú prizývané, aby sa zúčastnili reálne a formálnym spôsobom na procese tvorby politík. Táto skutočnosť potvrdzuje potrebu hĺbkovej analýzy.

8.3

Kvalitatívne kritéria na jednej strane teda odkazujú na skúsenosti organizácie a jej schopnosť reprezentovať záujmy občanov voči európskym inštitúciám a na strane druhej, na dôveru a povesť, ktoré jej inštitúcie, ako aj iné zložky európskej organizovanej občianskej spoločnosti priznávajú.

8.4

Preto treba posudzovať schopnosť európskej organizácie prispievať ku konzultačnému procesu európskych inštitúcií, a teda aj jej kvalitatívnu reprezentatívnosť, a to podľa toho, ako daná organizácia prostredníctvom svojej činnosti dokáže preukázať stupeň zapojenia do konzultačného procesu.

8.5

V tomto zmysle je dôležité, aby uvedené európske organizácie prezentovali správy o svojej činnosti a ďalšie dôležité informácie transparentným spôsobom. Mohli by sa tu využiť ukazovatele výkonu, tzv. „benchmarks“ rovnako ako je to zvykom v akademickej a výskumnej oblasti, ktoré by sa definovali v spolupráci s európskymi občianskymi organizáciami.

8.6

V každom prípade EHSV má v úmysle konať transparentným, pragmatickým a objektívnym spôsobom, ako súčasť dynamického a otvoreného procesu.

Prvou formou je dialóg o vývoji a budúcnosti Únie a jej politike medzi európskymi organizáciami, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť.

Druhou formou je štruktúrovaný a pravidelný dialóg medzi týmito organizáciami a Úniou.

Treťou formou je každodenný sektorový dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a ich partnermi v rámci legislatívnych a exekutívnych orgánov.