22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/19

1.1

víta zelenú knihu komisie o verejno-súkromných partnerstvách a právo EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách, pretože spolupráca medzi obcami/regiónmi a obchodnou sférou sa v Európskej únii stáva čoraz dôležitejšou. Otázky rastu, kohézie a hospodárskej súťaže možno spojiť do jedného z najdôležitejších aspektov lisabonskej stratégie: zlepšenie prostredia pre fungovanie vnútorného trhu. Výbor chce zároveň zdôrazniť značné rozdiely medzi členskými štátmi a medzi rozličnými oblasťami činnosti z hľadiska foriem spolupráce a ich rozsahu;

1.2

poznamenáva, že zelená kniha neobsahuje žiadne konkrétne návrhy. Predsa si však kladie za cieľ poukázať na rozsah, v akom sa komunitárne pravidlá uplatňujú vo fáze výberu súkromného partnera a na následnú fázu s cieľom identifikovať akékoľvek nejasnosti a analyzovať vhodnosť komunitárneho právneho rámca pre úlohy a špecifické charakteristiky PPPs (pozn. prekl. Public-Private Partnerships = verejno-súkromné partnerstvá = VSP). Zelená kniha tiež kladie množstvo otázok a očakáva sa, že odpovede na ne budú veľmi dôležité pre budúcu prácu Komisie.

1.3

myslí si, že verejno-súkromné partnerstvo nemožno považovať za čisto technickú právnu záležitosť; musí byť rozšírené a ilustrované z politickej perspektívy;

1.4

dúfa, že všetky otázky spojené s partnerstvom, obstarávaním a službami všeobecného záujmu sa budú riešiť holisticky;

1.5

verí, že miestne a regionálne orgány, t.j. tie, ktoré sú najbližšie k občanom, majú najlepšiu pozíciu na to, aby rozhodli, či budú poskytovať služby sami, poverovať ich výkonom tretiu stranu alebo vykonávať ich v spolupráci s inými partnermi. Výbor by rád zdôraznil rozhodujúcu úlohu politických zhromaždení pri určovaní toho, kto má riadiť verejne financované služby;

1.6

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány majú často najlepšiu pozíciu na to, aby určili spôsob, akým majú byť služby financované;

1.7

rád by zdôraznil rozličné úlohy, ktoré hrajú obce a regióny, pretože okrem organizovania, riadenia a monitorovania operácií riadia aj domáce služby;

1.8

neverí tomu, že na partnerstvá by sa malo pozerať ako na zázračné riešenie; potenciálna pridaná hodnota verejno-súkromného partnerstva sa musí zhodnotiť pri každom projekte jednotlivo;

1.9

súhlasí s tvrdením zelenej knihy, že verejný partner musí byť schopný definovať ciele, ktoré treba dosiahnuť z hľadiska verejného záujmu, kvality poskytovaných služieb a cenovej politiky, a prebrať zodpovednosť za dosiahnutie týchto cieľov.

1.10

poznamenáva, že „partnerstvo“ sa interpretuje omnoho širšie, než sa pôvodne zamýšľalo;

1.11

navrhuje, že „verejno-súkromné partnerstvo“ by sa malo v budúcnosti definovať viac reštriktívne, aby označovalo predĺžené vzťahy, spoločné preberanie rizík a veľké finančné záväzky;

1.12

myslí si, že v dôsledku toho je mimoriadne dôležité lepšie definovať pojem verejno-súkromného partnerstva, aby sa stanovila vhodná diskusia ohľadom akýchkoľvek budúcich iniciatív Komisie;

1.13

pozoruje, že partnerstvo/spolupráca je zvyčajne chápané ako širší fenomén ako len verejno-súkromné partnerstvo. Obecné a regionálne úrady pracujú aj s mnohými ďalšími aktérmi, napríklad s inými miestnymi a regionálnymi úradmi, univerzitami, odborovými zväzmi, náboženskými spoločenstvami, združeniami, sociálnymi a profesionálnymi záujmovými skupinami, dobrovoľnými organizáciami a súkromnými osobami. Očakáva sa, že títo partneri v budúcnosti tiež získajú na význame;

1.14

všíma si, že tradičné formy obstarávania, v ktorých sa strany usilujú o užšiu spoluprácu a spoločnú zodpovednosť, sa tiež niekedy označujú ako verejno-súkromné partnerstvo alebo „zmluvné verejno-súkromné partnerstvo“;

1.15

myslí si, že tesnejšia spolupráca je dôležitá aj v tradičných postupoch obstarávania, najmä počas fázy zavádzania;

1.16

zdôrazňuje, že v spoločnom partnerstve, alebo „inštitucionálnom“ partnerstve verejného a súkromného sektoru, najvyššia zodpovednosť je kladená na verejný orgán. Pridaná hodnota vyplýva z väčšej zodpovednosti, pretože má na starosti súkromný sektor, a zo spoločného financovania, nových nápadov a prístupov a zriadenia dlhodobého vzťahu.

1.17

Výbor zdôrazňuje existenciu viacnásobnej kontroly zo strany zainteresovaných verejných subjektov všeobecne pri poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj v prípade partnerstiev. Nemalo by sa zabúdať na to, že rozhodnutia ekonomického a politického charakteru podliehajú procesu viacnásobného demokratického hlasovania, a tým predbežným kontrolám, ako aj dohľadu vlastných kontrolných orgánov, čo je zárukou kvalifikovaného zverejnenia.

2.1

zdôrazňuje, že princípy Zmluvy o EÚ, napríklad princíp transparentnosti, rovnosti príležitostí, proporcionálnosti a vzájomnom uznaní musia podopierať všetky rozličné typy projektov partnerstva;

2.2

nepovažuje za vhodné zavádzať nijakú komunitárnu legislatívu partnerstva, pretože pojem „partnerstvo“ ešte nebol jasne definovaný. Výbor neverí, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť včlenené do smerníc Spoločenstva o obstarávaní, pretože tieto smernice neposkytujú dostatočné povzbudenie pre iniciatívu, podstupovanie rizík a flexibilitu. Regulačný rámec je nedostatočne flexibilný, pretože partnerstvá znamenajú skôr aktívnejšiu úlohu partnera ako tradičného poskytovateľa služieb. Je pravda, že Komisia si všimla skoršie stanoviská Výboru regiónov, ale to nestačí;

2.3

zdôrazňuje centrálnu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri definovaní, organizovaní, financovaní a monitorovaní služieb všeobecného záujmu;

2.4

verí, že vzhľadom na povinnosť verejných orgánov zaručiť prístup k službám verejného záujmu by mali mať verejné orgány voľnú ruku pri voľbe a experimentovaní s rozličnými modelmi za predpokladu, že budú splnené určité princípy ako napríklad transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, proporcionálnosť a vzájomné uznanie;

2.5

myslí si, že miestne a regionálne orgány majú aj najlepšiu pozíciu, aby rozhodovali o type služieb, formáte a požiadavkách na kvalitu, pretože sú najbližšie k občanom. Navyše je garantovaná kvalifikovaná kontrola a transparentnosť demokratických pravidiel, ktorým podliehajú verejní činitelia pri takýchto rozhodnutiach

2.6

považuje za dôležité opätovne zdôrazniť, že tieto orgány by mali mať voľnosť rozhodovania, či budú poskytovať domáce služby, zabezpečovať zmluvne alebo vykonávať ich v spolupráci s inými stranami;

2.7

zdôrazňuje potrebu, aby boli miestne a regionálne orgány schopné rozvíjať individuálne, flexibilné formy spolupráce;

2.8

zdôrazňuje potrebu sústrediť sa viac na občanov, pretože služby sa poskytujú pre občanov;

2.9

presadzoval vo svojom stanovisku k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov pre uzatváranie verejných dodávateľských zmlúv, zmlúv na poskytovanie verejných služieb a verejných prác, že projekty verejno-súkromného partnerstva musia byť flexibilné a všeobecne prístupné. Zdôraznil tiež potrebu intenzívneho dialógu medzi kupujúcim a dodávateľom počas procesu obstarávania;

2.10

všimol si v tom istom stanovisku, že „sa musí stanoviť, aby obstarávanie regionálnymi a miestnymi orgánmi ich vlastnými nezávislými právnickými subjektami nespadalo pod dosah smerníc a že musí byť považované za činnosť vykonávanú pod ich vlastným manažmentom“;

2.11

víta tvrdenie zelenej knihy, že „komunitárne právo o verejnom obstarávaní a koncesiách je neutrálne, čo sa týka voľby uplatňovanej členskými štátmi na poskytovanie verejných služieb nimi samými, alebo na ich zverenie tretej strane“;

2.12

poznamenáva, že mnohé krajiny rozvíjajú istý druh partnerstva, v ktorom sa jednotliví občania rozhodujú, kto bude poskytovať služby. Úloha verejného orgánu sa viacej týka zaručenia úrovní minimálnej kvality a zaistenia spoločnosti sú bona fide. Bežné pravidlá obstarávania neberú do úvahy tieto situácie, kde sú občania dôležití aktéri a prijímajú záverečné rozhodnutie o tom, kto vykoná konkrétnu službu;

2.13

ešte nie je schopný povedať, či by sa mala zaviesť komunitárna legislatíva o koncesiách na vykonávanie služieb, pretože ešte nebol definovaný výraz „partnerstvo.“ Výbor neverí, že koncesie na vykonávanie služieb by mali spadať pod komunitárne smernice o obstarávaní, pretože koncesie si vyžadujú flexibilnejší postup ako obstarávanie;

2.14

poznamenáva, že súčasná legislatíva o obstarávaní je ešte stále komplikovaná a nepodporuje flexibilitu, ani inovatívne myšlienky;

2.15

zdôrazňuje potrebu rozhodnutia, aby prevod spoločnosti z verejného do súkromného sektora bol rozhodnutím ekonomickej politiky a v dôsledku toho výlučnou kompetenciou členských štátov;

2.16

dúfa, že prv, než by sa navrhli ďalšie opatrenia, prijmú sa skúsenosti vyplývajúce z konkurenčného dialógu. Výbor tiež zdôrazňuje, že podľa jeho názoru o smerniciach o obstarávaní vyjadril výhrady o tomto type obstarávania a namiesto toho sa dovolával, že by sa malo viac využívať dojednané obstarávanie;

2.17

dúfa, že Komisia objasní právnu situáciu vo svetle prípadu Teckal, pretože tento prípad je v jednotlivých členských štátoch rôzne interpretovaný. Výbor neverí tomu, že činnosti vykonávané úplne vlastnenou verejnou spoločnosťou by mali byť riadené komunitárnou legislatívou obstarávania, pretože sú verejne kontrolované a ekvivalentné domácim prevádzkam. Okrem toho väčšina práce sa vykonáva v spojení s verejnými orgánmi, ktoré ju vlastnia;

2.18

by rád zdôraznil potrebu politického miestno-regionálneho konsenzu v prípade uzatvárania dlhodobých zmlúv;

2.19

by rád zdôraznil, okrem potreby konkurencie, aj potrebu zohľadnenia demokratických požiadaviek, ktoré musia odrážať želania občanov;

2.20

plánuje vrátiť sa k tejto záležitosti, len čo bude definovaný výraz „partnerstvo“;

2.21

nakoniec by rád nadniesol niekoľko ďalších otázok: