(1)

Je potrebné posilniť rozvoj cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii, aby mohla verejná správa v Únii spolupracovať a aby verejné služby fungovali cezhranične. Súčasnú neformálnu spoluprácu by mal nahradiť jednoznačný právny rámec, ktorý by umožňoval interoperabilitu na rôznych administratívnych úrovniach a v rôznych sektoroch a uľahčil by plynulé cezhraničné toky údajov pre skutočne európske digitálne služby, ktoré pri dodržaní zásady subsidiarity posilnia vnútorný trh. Interoperabilita verejného sektora má významný vplyv na právo na voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu stanovené v zmluvách, keďže zaťažujúce administratívne postupy môžu vytvárať značné prekážky, a to najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(2)

Spoluprácou subjektov verejného sektora v oblasti cezhraničnej interoperability sa môžu riešiť spoločné výzvy, najmä v pohraničných regiónoch, a môžu sa zabezpečiť plynulé cezhraničné toky údajov.

(3)

Únia a členské štáty už viac ako dve desaťročia pracujú na podpore modernizácie verejnej správy prostredníctvom digitálnej transformácie a na posilnení úzkych prepojení potrebných pre skutočne európsky digitálny priestor. Vo svojom oznámení z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob Komisia zdôraznila potrebu urýchliť digitalizáciu verejných služieb do roku 2030, a to aj zabezpečením interoperability na všetkých úrovniach správy a vo všetkých verejných službách. Okrem toho rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (4) stanovuje jasný cieľ, aby poskytovanie kľúčových verejných služieb bolo do roku 2030 dostupné online na 100 %. Pandémia ochorenia COVID-19 okrem toho zvýšila rýchlosť digitalizácie, čím sa na verejnú správu vyvíjal tlak, aby sa prispôsobila online paradigme, a to aj pokiaľ ide o cezhraničné digitálne verejné služby, ako aj o inteligentnejšie a ekologickejšie využívanie technológií v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky stanovenými v Európskej zelenej dohode a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5). Zámerom tohto nariadenia je významne prispieť k týmto cieľom Únie vytvorením rámca štruktúrovanej spolupráce pre cezhraničnú interoperabilitu medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a členskými štátmi na podporu zavádzania digitálnych verejných služieb, a tak občanom, podnikom a verejnému sektoru pomôcť znížiť náklady a ušetriť čas.

(4)

Pri snahe o posilnenie cezhraničnej interoperability v Únii je nevyhnutné zdôrazniť, že hoci je interoperabilita mimoriadne dôležitá, sama osebe nezaručuje prístupnosť a plynulosť transeurópskych digitálnych verejných služieb. Pre dosiahnutie cieľov uvedených v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481 je rovnako dôležitý komplexný a udržateľný ekosystém digitálnych infraštruktúr s primeranou finančnou podporou. V súlade s oznámením Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 by sa osobitná pozornosť mala venovať rozšíreniu pripojiteľnosti na vidiecke a vzdialené oblasti v Únii, oblasti postihnuté priemyselnou transformáciou a regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú ostrovy, cezhraničné a horské regióny, aby sa zabezpečilo, že prínosy digitálnej transformácie budú v súlade so zavedenými iniciatívami Únie na posilnenie regionálnej inkluzívnosti a pripojiteľnosti a podporia ich.

(5)

Pri rozvoji cezhraničnej interoperability transeurópskych digitálnych verejných služieb stanovenom v tomto nariadení by sa mala zohľadniť právna interoperabilita. Právna interoperabilita ako katalyzátor rozvoja organizačnej, sémantickej a technickej interoperability uľahčuje využívanie výhod cezhraničnej interoperability vo všeobecnosti, vrátane rýchleho prístupu podnikov a občanov k informáciám, rýchlejšie postupy a služby alebo odstraňovanie administratívnych prekážok. Okrem toho, keďže jazyková bariéra je jednou z prekážok interoperability, opätovného použitia riešení a zriadenia cezhraničných služieb, je sémantická interoperabilita kľúčovým aspektom na uľahčenie účinnej komunikácie v rôznych viacjazyčných prostrediach, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni.

(6)

Transeurópske digitálne verejné služby sú digitálne služby, ktoré si subjekty Únie alebo subjekty verejného sektora poskytujú navzájom alebo fyzickým alebo právnickým osobám v Únii a ktoré si vyžadujú interakciu naprieč hranicami členských štátov, medzi subjektmi Únie alebo medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora prostredníctvom ich sietí a informačných systémov. Transeurópske digitálne verejné služby by mali okrem iného zahŕňať kľúčové verejné služby v zmysle vymedzenia v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481, ktoré sa vzťahujú na základné služby, ktoré sú dôležité pri významných životných udalostiach fyzických osôb, ako je nájdenie zamestnania alebo štúdium, a pre právnické osoby v ich profesionálnom životnom cykle. Kľúčové verejné služby s transeurópskym významom budú mať po dosiahnutí cezhraničnej interoperability veľký prínos pre občanov. Príkladmi transeurópskych digitálnych verejných služieb sú služby, ktoré prostredníctvom cezhraničnej výmeny údajov umožňujú vzájomné uznávanie akademických diplomov alebo odborných kvalifikácií, výmenu údajov o vozidlách v záujme bezpečnosti cestnej premávky, prístup k údajom o sociálnom zabezpečení a zdravotným údajom vrátane preukazov o pandémii a očkovaní, prístup k systémom centrálneho elektronického priečinka, výmenu informácií týkajúcich sa daní, ciel, akreditácie pre verejné obstarávania, digitálneho vodičského preukazu alebo obchodných registrov a vo všeobecnosti všetky tie služby, ktoré pri prístupe k cezhraničným údajom a ich výmene uplatňujú zásadu „jedenkrát a dosť“.

(7)

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov vymedziť, čo tvorí verejné služby, sa subjekty Únie a subjekty verejného sektora nabádajú, aby pri navrhovaní a vývoji takýchto služieb zvažovali potreby používateľov a prístupnosť v súlade s Európskym vyhlásením z 15. decembra 2022 o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (6). Subjekty Únie a subjekty verejného sektora sa takisto nabádajú, aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia a iné zraniteľné skupiny budú môcť využívať verejné služby na úrovniach služieb porovnateľných s tými, ktoré sa poskytujú ostatným občanom.

(8)

Mala by sa zriadiť nová riadiaca štruktúra s ústredným výborom pre interoperabilnú Európu (ďalej len „výbor“) a mala by mať právny mandát, aby spolu s Komisiou viedla ďalší rozvoj cezhraničnej interoperability v Únii vrátane európskeho rámca interoperability a iných spoločných právnych, organizačných, sémantických a technických riešení interoperability, ako sú špecifikácie a aplikácie. Okrem toho by sa týmto nariadením malo zaviesť jasné a ľahko rozpoznateľné označenie pre niektoré riešenia interoperability (ďalej len „riešenia pre interoperabilnú Európu“). Malo by sa podporiť vybudovanie dynamického spoločenstva v oblasti otvorených technologických riešení pre verejné správy.

(9)

Regionálne a miestne orgány budú zohrávať pri vývoji riešení interoperability aktívnu úlohu. Mali by sa tiež snažiť zapojiť MSP, výskumné a vzdelávacie organizácie a občiansku spoločnosť a podeliť sa o výsledky takýchto výmen.

(10)

V záujme jednotného prístupu k interoperabilite verejného sektora v celej Únii a podpory zásady dobrej správy vecí verejných a voľného pohybu osobných a iných ako osobných údajov v rámci Únie je čo najviac zosúladiť pravidlá pre všetky subjekty Únie a subjekty verejného sektora, ktorými sa stanovujú záväzné požiadavky na transeurópske digitálne verejné služby, a tým ovplyvniť schopnosť týchto subjektov a orgánov vymieňať si údaje prostredníctvom svojich sietí a informačných systémov. Tento cieľ zahŕňa Komisiu a iné subjekty Únie, ako aj subjekty verejného sektora v členských štátoch na všetkých úrovniach správy: celoštátnej, regionálnej a miestnej. Subjekty Únie zohrávajú dôležitú úlohu pri získavaní údajov regulačného oznamovania od členských štátov. Preto by do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mala patriť aj interoperabilita takýchto údajov.

(11)

Základné právo na ochranu osobných údajov sa zaručuje najmä nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a (EÚ) 2018/1725 (8). Súkromný život a dôvernosť komunikácií navyše chráni smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (9), okrem iného podmienkami týkajúcimi sa všetkých osobných a iných ako osobných údajov, ktoré sú uložené v koncovom zariadení alebo ku ktorým sa pristupuje prostredníctvom koncového zariadenia. Uvedené právne predpisy Únie poskytujú základ pre udržateľné a zodpovedné spracúvanie údajov vrátane prípadov, keď súbory údajov obsahujú kombináciu osobných a iných ako osobných údajov. Týmto nariadením sa dopĺňa právo Únie týkajúce sa ochrany osobných údajov a súkromia, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ktoré ním nie je dotknuté. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemožno uplatňovať alebo vykladať tak, aby sa ním oslabovalo alebo obmedzovalo právo na ochranu osobných údajov alebo právo na súkromie a dôvernosť komunikácií.

(12)

Cezhraničná interoperabilita nie je založená len na centralizovaných digitálnych infraštruktúrach členských štátov, ale aj na decentralizovanom prístupe. To zahŕňa potrebu dôvery medzi verejnými správami, ktorá umožní výmenu údajov medzi miestnymi samosprávami v rôznych členských štátoch bez toho, aby nevyhnutne prechádzali cez národné uzly. Preto je potrebné vyvinúť spoločné riešenia interoperability, ktoré budú opätovne použiteľné na všetkých administratívnych úrovniach. Riešenia interoperability zahŕňajú rôzne formy od nástrojov na vyššej úrovni, ako sú koncepčné rámce a usmernenia, až po technickejšie riešenia, ako sú referenčné architektúry, technické špecifikácie alebo normy. Riešeniami interoperability môžu byť aj konkrétne služby a aplikácie, ako aj zdokumentované technické komponenty, ako je zdrojový kód vrátane artefaktov a modelov umelej inteligencie, ak sa zaoberajú právnymi, organizačnými, sémantickými alebo technickými aspektmi cezhraničnej interoperability. Potreby cezhraničných digitálnych interakcií sa zvyšujú, čo si vyžaduje riešenia, ktoré môžu uvedené potreby uspokojiť. Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a stimulovať výmenu medzi všetkými úrovňami správy, prekonať cezhraničné prekážky a administratívnu záťaž, a tým zvýšiť efektívnosť verejných služieb v celej Únii.

(13)

Interoperabilita uľahčuje úspešné vykonávanie politík, najmä tých, ktoré majú silné prepojenie s verejným sektorom, ako je spravodlivosť a vnútorné veci, dane a clá, doprava, energetika, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a zamestnanosť, ako aj regulácia podnikov a priemyslu. Perspektíva interoperability v rámci samostatných odvetví je však spojená s rizikom, že prijatie rozdielnych alebo nezlučiteľných riešení na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni vytvorí nové elektronické prekážky, ktoré budú brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacim slobodám pohybu. Okrem toho hrozí, že by sa ňou oslabila otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie služieb všeobecného záujmu občanom a podnikom. Toto nariadenie by preto malo aj uľahčovať a podporovať medziodvetvovú interoperabilitu a vzťahovať sa na ňu, čím by sa podporilo odstraňovanie prekážok, nezlučiteľností a fragmentácie digitálnych verejných služieb.

(14)

S cieľom odstrániť fragmentáciu v oblasti interoperability v Únii by sa malo presadzovať jednotné chápanie interoperability v Únii a celostný prístup k riešeniam interoperability. Štruktúrovaná spolupráca by mala podporovať opatrenia, ktorými sa presadzuje politika, ktorá je od začiatku nastavená na pripravenosť na digitalizáciu a interoperabilitu už v štádiu návrhu. Okrem toho by mala podporovať efektívne riadenie a využívanie infraštruktúr digitálnych služieb a ich príslušných zložiek subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora, ktoré umožňujú zriaďovanie a prevádzku udržateľných a efektívnych verejných služieb, s cieľom zabezpečiť prístupnosť až na najnižšiu úroveň verejnej správy.

(15)

Subjekty Únie a subjekty verejného sektora môžu zaviesť záväzné požiadavky na transeurópske digitálne verejné služby. S cieľom zabezpečiť, aby si takéto služby mohli vymieňať údaje cezhranične, by sa mal zriadiť mechanizmus, ktorý umožní zistiť právne, organizačné, sémantické a technické prekážky cezhraničnej interoperability (ďalej len „posudzovanie interoperability“). Tento mechanizmus by mal zabezpečiť primerané zohľadnenie aspektov cezhraničnej interoperability vo všetkých rozhodnutiach, ktoré môžu mať účinok na dizajn takýchto služieb.

(16)

Pri zavádzaní záväzných požiadaviek na transeurópske digitálne verejné služby je dôležité sústrediť sa čo najskôr v procese tvorby politík na aspekt interoperability v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“ a prístupom „interoperabilita už v štádiu návrhu“. Preto by subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora, ktoré majú v úmysle stanoviť záväzné požiadavky pre jednu alebo viacero transeurópskych digitálnych verejných služieb, ktoré majú účinok na cezhraničnú interoperabilitu, napríklad v priebehu digitalizácie kľúčových verejných služieb, ako sa uvádza v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481, mali vykonať posúdenie interoperability. S cieľom zabezpečiť účinnosť a efektívnosť tejto úlohy môže členský štát rozhodnúť o vlastných zdrojoch a potrebnej spolupráci medzi svojimi subjektmi verejného sektora s cieľom podporiť vykonávanie týchto posúdení interoperability.

(17)

Posúdenie interoperability je potrebné na pochopenie rozsahu vplyvu plánovaných požiadaviek a na navrhnutie opatrení na zúročenie výhod a riešenie potenciálnych nákladov. V situáciách, keď posúdenie interoperability nie je povinné, môže subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora rozhodnúť, že vykoná posúdenie interoperability dobrovoľne. Toto nariadenie preto podporuje interoperabilitu vo všeobecnosti.

(18)

Záväzné požiadavky môžu zahŕňať akékoľvek povinnosti, zákazy, podmienky, kritéria alebo obmedzenia právnej, organizačnej, sémantickej alebo technickej povahy v rámci zákona, iného právneho predpisu, správneho opatrenia, zmluvy, výzvy na predkladanie ponúk alebo iného úradného dokumentu. Záväzné požiadavky ovplyvňujú spôsob, akým sa transeurópske digitálne verejné služby a siete a informačné systémy používané na ich poskytovanie navrhujú, obstarávajú, vyvíjajú a realizujú, čím ovplyvňujú prichádzajúce alebo odchádzajúce toky údajov v rámci týchto služieb. Úlohy ako postupná údržba, ktoré nezavádzajú podstatnú zmenu, bezpečnostné alebo technické aktualizácie alebo jednoduché obstarávanie štandardného vybavenia v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), však zvyčajne nemajú vplyv na cezhraničnú interoperabilitu transeurópskych digitálnych verejných služieb, a preto nevedú k povinnému posúdeniu interoperability v zmysle tohto nariadenia.

(19)

Prístup k vykonávaniu posúdení interoperability by mal byť primeraný a diferencovaný podľa úrovne, na ktorej sa vykonávajú, a ich rozsahu. Za určitých okolností môže byť rozumné a hospodárne, aby bol predmet posúdenia interoperability širší ako jediný projekt, a to aj keď subjekty verejného sektora zamýšľajú vytvoriť spoločnú aplikáciu či spracovateľskú platformu. V takýchto prípadoch by sa malo dôrazne podporovať, aby posudzovanie interoperability presiahlo rámec plnenia cieľov interoperabilnej Európy smerom k zavedeniu interoperability v plnom rozsahu. Podobne by požiadavky na posúdenia interoperability vykonávané na úrovni realizácie jednotlivých projektov, napríklad v miestnom orgáne, mali byť pragmatické a mali by umožňovať úzke zameranie, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že širšie prínosy posúdení interoperability vo všeobecnosti vznikajú v počiatočných fázach vypracúvania politiky a vývoja referenčnej architektúry, špecifikácií a noriem. Výbor by pri prijímaní usmernení k obsahu posúdenia interoperability mal okrem iného zohľadniť kapacity regionálnych a miestnych subjektov verejného sektora a vyhnúť sa nadmernému administratívnemu zaťaženiu.

(20)

V procese konzultácií s priamo dotknutými subjektmi alebo ich zástupcami by subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora mal mať možnosť využívať zavedené konzultačné postupy a aktuálne údaje.

(21)

V posúdení interoperability by sa mali vyhodnotiť účinky plánovaných záväzných požiadaviek na transeurópske digitálne verejné služby na cezhraničnú interoperabilitu, napríklad so zreteľom na pôvod, povahu, osobitosť a rozsah týchto účinkov. Výsledok tohto posúdenia by sa mal zohľadniť pri určovaní vhodných opatrení, ktoré je potrebné prijať s cieľom stanoviť alebo upraviť záväzné požiadavky na transeurópske digitálne verejné služby.

(22)

Subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora by mali uverejniť správu o výsledku posúdenia interoperability na verejnej lokalite určenej príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo koordinátormi interoperability pre subjekty Únie, a to aspoň na oficiálnom webovom sídle v strojovo čitateľnom formáte. Zverejnením výsledku by sa nemali ohroziť práva duševného vlastníctva alebo obchodné tajomstvá a zverejnenie by malo byť obmedzené, ak je to opodstatnené z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti. Malo by sa dodržiavať právo Únie upravujúce ochranu osobných údajov. Subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora by mali výsledky posúdení interoperability elektronicky poslať výboru. Na tomto základe by mal výbor analyzovať a predkladať návrhy s cieľom zlepšiť cezhraničnú interoperabilitu transeurópskych digitálnych verejných služieb. Návrhy výboru by sa mali uverejniť na portáli interoperabilnej Európy.

(23)

Na uľahčenie úloh subjektov Únie a subjektov verejného sektora pri vykonávaní posúdení interoperability a na to, aby výbor mohol na základe ich výsledkov vyvodzovať odporúčania s cieľom zlepšiť cezhraničnú interoperabilitu, je potrebný spoločný kontrolný zoznam pre správy o týchto posúdeniach. V správe, ktorá predstavuje výsledok postupu posúdenia interoperability, by sa preto mali zhrnúť účinky posudzovanej požiadavky na právny, organizačný, sémantický, technický a správny rozmer cezhraničnej interoperability, typ riešení pre interoperabilnú Európu použitých na riešenie takýchto účinkov a ostávajúce prekážky, ktoré sa zatiaľ neriešia. Používanie tohto spoločného kontrolného zoznamu by sa malo podrobnejšie vysvetliť usmerneniami, ktoré prijme výbor.

(24)

Komisia by mala zabezpečiť používateľsky ústretové prostriedky na zaoberanie sa výsledkami posúdení a ich zasielanie, vrátane strojovo čitateľného formátu. Online nástroj pre správy o posúdení interoperability by mal slúžiť na zabezpečenie jednoduchého a používateľsky ústretového rozhrania na vypracúvanie a uverejňovanie takýchto správ. Na účely monitorovania možno použiť štandardizovaný výstup podávania správ v strojovo čitateľnom formáte. Takýto nástroj by mal umožňovať aj automatizovaný preklad a mal by sa začleniť do portálu interoperabilnej Európy. V záujme podpory interoperability a bezproblémovej integrácie by online nástroj mal využívať a dodržiavať aj model otvorených údajov odvodený zo spoločného kontrolného zoznamu pre správy o posúdení interoperability. Je nevyhnutné zabezpečiť aplikačné programovacie rozhranie, ktoré umožní integráciu nástroja do existujúcich platforiem na podávanie správ, čím sa maximalizuje užitočnosť a efektívnosť pre všetky zainteresované strany. Hoci používanie online nástroja by malo byť dobrovoľné, predložením potrebných údajov a umožnením ich uverejnenia na portáli interoperabilnej Európy by sa povinnosť subjektu Únie alebo subjektu verejného sektora uverejniť správu obsahujúcu výsledok posúdenia interoperability na verejnej lokalite mala považovať za splnenú.

(25)

Subjekty Únie alebo subjekty verejného sektora, ktoré hľadajú riešenia interoperability, by mali mať možnosť požadovať od iných subjektov Únie alebo subjektov verejného sektora riešenia interoperability, ktoré tieto subjekty používajú, ako sú osvedčené postupy, špecifikácie a softvérový kód, spolu so súvisiacou dokumentáciou. Zdieľanie by sa malo stať štandardom. Okrem toho by sa subjekty Únie alebo subjekty verejného sektora mali snažiť vyvíjať nové riešenia interoperability alebo rozvíjať existujúce riešenia interoperability. Mali by pritom uprednostniť riešenia, ktorých súčasťou nie sú obmedzujúce licenčné podmienky, ak sú takéto riešenia rovnocenné. Spoločné využívanie riešení interoperability by sa však nemalo chápať ako požiadavka, aby sa subjekty Únie a subjekty verejného sektora vzdali svojich práv duševného vlastníctva.

(26)

Keď verejná správa zdieľa svoje riešenia s inými verejnými správami alebo s verejnosťou, koná vo verejnom záujme. Ešte viac to platí pre inovačné technológie. Napríklad vďaka otvorenému kódu sa algoritmy stávajú transparentnými, čo umožňuje nezávislé audity a reprodukovateľné moduly. Zdieľaním riešení interoperability verejnou správou by sa mali vytvoriť podmienky na dosiahnutie otvoreného ekosystému digitálnych technológií pre verejný sektor, ktorý môže priniesť viaceré prínosy.

(27)

Pri monitorovaní koherentnosti odporúčaných riešení interoperability a navrhovaní opatrení na zabezpečenie ich zlučiteľnosti s existujúcimi riešeniami, ktoré majú spoločný účel, by výbor mal zohľadňovať zastarávanie riešení.

(28)

Európskym rámcom interoperability by sa mala zabezpečiť koherentnosť a mal by byť uznávaný ako jednotný referenčný bod pre prístup Únie k interoperabilite v sektore verejných služieb. Potreby konkrétnych sektorov, oblastí alebo administratívnych úrovní sa môžu riešiť špecializovanými rámcami interoperability. Týmito rámcami, ktoré majú nezáväzný charakter, by sa mala okrem toho podporovať realizácia riešení interoperability a prístup interoperability už v štádiu návrhu.

(29)

Európsky rámec interoperability by mal okrem iného podporovať zásadu viacjazyčnosti vo verejnom sektore.

(30)

Európsky rámec interoperability by mal byť vypracovaný výborom. Výbor by mal byť zložený z jedného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Členské štáty sú teda spolu s Komisiou v centre rozvoja a vykonávania európskeho rámca interoperability. Výbor by mal v prípade potreby európsky rámec interoperability aktualizovať.

(31)

V špecializovaných rámcoch interoperability vydaných na doplnenie európskeho rámca interoperability by sa mali zohľadňovať existujúce osobitné sektorové rámce vyvinuté na úrovni Únie, napríklad v sektore zdravotníctva, ktoré by nimi nemali byť dotknuté.

(32)

Interoperabilita priamo súvisí s otvorenými špecifikáciami a normami a závisí od ich používania. Verejný sektor Únie by preto mal mať možnosť dohodnúť sa na prierezových otvorených špecifikáciách a iných riešeniach na podporu interoperability. Novým rámcom by sa mal zabezpečiť jasný proces vytvárania a podpory odporúčaných riešení interoperability v budúcnosti s označením „riešenie pre interoperabilnú Európu“. Verejný sektor tak bude mať jednotnejší hlas, ktorým bude komunikovať svoje potreby a verejné hodnoty v širších diskusiách. Výbor by sa mal dohodnúť na všeobecných kritériách, ktoré by riešenia interoperability mali spĺňať. Výbor by mal mať možnosť stiahnuť svoje odporúčania. Ak výbor stiahne svoje odporúčania, príslušným riešeniam interoperability by sa malo odňať označenie „riešenie pre interoperabilnú Európu“ a tieto riešenia interoperability by sa v prípade potreby mali odstrániť z portálu interoperabilnej Európy.

(33)

Mnohé špecifikácie interoperability, ktoré používa verejný sektor, by sa dajú odvodiť z existujúceho práva Únie. Preto je potrebné vytvoriť prepojenie medzi všetkými špecifikáciami pre transeurópske digitálne verejné služby, ktorých používanie je povinné podľa práva Únie. Pre vykonávacie orgány nie je vždy ľahké nájsť požiadavky v najaktuálnejšom a strojovo čitateľnom formáte. Jednotné miesto vstupu vo forme portálu interoperabilnej Európy a jasné pravidlá týkajúce sa metaúdajov informácií v súvislosti s takýmito požiadavkami majú pomôcť subjektom verejného sektora zabezpečiť, aby ich infraštruktúry digitálnych služieb boli v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami.

(34)

Portál interoperabilnej Európy by mal vychádzať z existujúcich iniciatív a mal by byť vytvorený ako ľahko dostupný referenčný bod pre riešenia interoperability, posúdenia, poznatky a spoločenstvo. Portál interoperabilnej Európy by mal byť vytvorený ako odkaz na oficiálne zdroje a mal by byť otvorený aj príspevkom spoločenstva pre interoperabilnú Európu zriadeného týmto nariadením.

(35)

Na portáli interoperabilnej Európy by sa mali verejne sprístupniť riešenia interoperability, ktoré sa riadia zásadami európskeho rámca interoperability, a to otvorenosťou, prístupnosťou, technologickou neutralitou, opätovnou použiteľnosťou, bezpečnosťou a ochranou súkromia, a tieto riešenia by sa mali dať prostredníctvom portálu vyhľadávať. Malo by sa jasne rozlišovať medzi riešeniami pre interoperabilnú Európu, ktoré odporúča výbor a inými riešeniami interoperability, ako sú riešenia, ktoré proaktívne zdieľa na opätovné použitie verejná správa, riešenia spojené s politikami Únie a relevantné riešenia z vnútroštátnych portálov. Prípady použitia na portáli interoperabilnej Európy by sa mali dať vyhľadávať podľa krajiny alebo podľa typu verejnej služby, ktorú podporujú. O tom ako sa majú riešenia kategorizovať na portáli interoperabilnej Európy by sa malo konzultovať s výborom.

(36)

Keďže otvorený zdrojový kód umožňuje používateľom aktívne posudzovať a kontrolovať interoperabilitu a bezpečnosť riešení, je dôležité, aby podporoval vykonávanie riešení interoperability. V tejto súvislosti by sa malo podporovať používanie licencií s otvoreným zdrojovým kódom, aby sa zlepšila právna zrozumiteľnosť a vzájomné uznávanie licencií v členských štátoch. Komisia prostredníctvom verejnej licencie Európskej únie (ďalej len „EUPL“) už ponúka riešenie pre takéto udeľovanie licencií. Portály členských štátov, na ktorých sa zhromažďujú riešenia s otvoreným zdrojovým kódom a ktoré sú prepojené s portálom interoperabilnej Európy, by mali umožňovať používanie EUPL, pričom by sa nemala vylúčiť možnosť, že takéto portály môžu umožniť používanie iných licencií s otvoreným zdrojovým kódom.

(37)

Verejné služby Únie, ktoré sú poskytované alebo spravované elektronicky v súčasnosti často závisia od poskytovateľov mimo Únie. Je v strategickom záujme Únie zabezpečiť, aby si zachovala a rozvíjala základné technologické kapacity na zabezpečenie svojho digitálneho jednotného trhu, a najmä aby zabezpečila poskytovanie služieb, chránila kritické siete a informačné systémy a poskytovala kľúčové verejné služby. Podporné opatrenia pre interoperabilnú Európu by mali pomôcť verejnej správe, aby sa rozvíjala a bola schopná začleňovať nové výzvy a nové oblasti v cezhraničnom kontexte. Interoperabilita je predpokladom na zabránenie odkázanosti na určitého dodávateľa technológií, umožňuje technický rozvoj a podporuje inovácie, ktoré by mali posilniť globálnu konkurencieschopnosť, odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu Únie.

(38)

Je potrebné vytvoriť mechanizmus správy na uľahčenie vykonávania politík Únie spôsobom, ktorým sa zabezpečí interoperabilita. Uvedený mechanizmus by sa mal zamerať na interoperabilné digitálne vykonávanie politík po ich prijatí vo forme právnych aktov a mal by slúžiť na vývoj riešení interoperability na základe potrieb. Mechanizmus by mal podporovať subjekty verejného sektora. Výbor by mal Komisii navrhovať projekty na podporu vykonávania politík na podporu subjektov verejného sektora a Komisia by mala rozhodnúť, či sa podporné projekty zriadia, s náležitým ohľadom na prípadnú potrebu neautoritatívnych, strojovo vykonateľných verzií politiky, ako sú referenčné implementačné modely alebo zdrojové kódy, ktoré by sa dali opätovne používať na všetkých úrovniach správy.

(39)

Všetky úrovne správy by mali pri navrhovaní, vývoji a prevádzke verejných služieb spolupracovať s inovatívnymi organizáciami, vrátane spoločností a neziskových subjektov. Podpora spolupráce GovTech medzi subjektmi verejného sektora, výskumnými a vzdelávacími inštitúciami, startupmi a inovatívnymi MSP, a organizáciami občianskej spoločnosti (CivicTech) je účinným prostriedkom podpory inovácie verejného sektora, flexibility a podpory využívania nástrojov interoperability medzi súkromným a verejným sektorom. Podpora otvoreného ekosystému GovTech v Únii, ktorý spája verejné a súkromné subjekty cez hranice a zahŕňa rôzne úrovne správy, by mala umožniť vývoj inovatívnych iniciatív, pokiaľ ide o navrhovanie a zavádzanie riešení interoperability GovTech.

(40)

Identifikovanie spoločných inovačných potrieb a priorít a zameranie spoločného úsilia GovTech a experimentovania cez hranice by pomohlo subjektom verejného sektora v Únii podeliť sa o riziká, vymieňať si získané poznatky a výsledky inovačných opatrení. Tieto činnosti budú čerpať najmä z bohatej zásoby technologických startupov a MSP v Únii. Úspešné projekty GovTech a inovačné opatrenia, ktoré sa skúšobne vykonávajú v rámci inovačných opatrení interoperabilnej Európy, by mali pomôcť rozšíriť nástroje GovTech a riešenia interoperability na opätovné použitie.

(41)

Podporné opatrenia pre interoperabilnú Európu by mohli využívať výhody vyplývajúce z bezpečných priestorov na experimentovanie a zároveň zabezpečiť zodpovedné inovácie a integráciu vhodných opatrení na zmiernenie rizika a záruk. Na zabezpečenie právneho rámca, ktorý bude podnecovať inovácie a bude odolný voči budúcim zmenám a narušeniam, by sa mala zabezpečiť možnosť vykonávať takéto projekty v experimentálnych regulačných prostrediach pre interoperabilitu. Experimentálne regulačné prostredia pre interoperabilitu by mali pozostávať z kontrolovaných testovacích prostredí, ktoré uľahčia vývoj a testovanie inovačných riešení pred integráciou takýchto riešení do sietí a informačných systémov verejného sektora. Vytvorenie experimentálnych regulačných prostredí pre interoperabilitu by sa malo zamerať na podporu interoperability prostredníctvom inovačných riešení, a to vytvorením kontrolovaného prostredia na experimentovanie a testovanie s cieľom zabezpečiť súlad riešení s týmto nariadením a iným príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, posilnenie právnej istoty inovátorov a príslušných orgánov a zvýšenie pochopenia príležitostí, vznikajúcich rizík a vplyvov nových riešení. Na zabezpečenie jednotného vykonávania v celej Únii a úspor z rozsahu je vhodné stanoviť spoločné pravidlá implementácie experimentálnych regulačných prostredí pre interoperabilitu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má právomoc v súvislosti s experimentálnymi regulačnými prostrediami pre interoperabilitu uložiť subjektom Únie správnu pokutu v súlade s článkom 58 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(42)

Je potrebné stanoviť pravidlá používania osobných údajov získaných na iné účely s cieľom vyvinúť určité riešenia interoperability vo verejnom záujme v rámci experimentálneho regulačného prostredia pre interoperabilitu v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 5 nariadenia (EÚ) 2018/1725 bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (10). Všetky ostatné povinnosti prevádzkovateľov a práva dotknutých osôb podľa nariadení (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernice (EÚ) 2016/680 zostávajú uplatniteľné. Toto nariadenie predovšetkým neposkytuje právny základ v zmysle článku 22 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článku 24 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1725. Cieľom tohto nariadenia je iba stanovenie spracúvania osobných údajov v kontexte experimentálneho regulačného prostredia pre interoperabilitu. Akékoľvek iné spracúvanie osobných údajov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by si vyžadovalo samostatný právny základ.

(43)

S cieľom zvýšiť transparentnosť spracúvania osobných údajov subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora by mal portál interoperabilnej Európy poskytovať prístup k informáciám o spracúvaní osobných údajov v kontexte experimentálnych regulačných prostredí pre interoperabilitu v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725.

(44)

Je potrebné zlepšiť správne chápanie otázok interoperability, a to najmä medzi zamestnancami verejného sektora. V tomto ohľade je kľúčová pokračujúca odborná príprava a v tejto oblasti by sa mala podporovať spolupráca a koordinácia. Okrem odbornej prípravy v oblasti riešení pre interoperabilnú Európu by mali všetky iniciatívy v náležitých prípadoch vychádzať zo zdieľania skúseností a riešení a výmeny a podpory najlepších postupov alebo by mali byť nimi dopĺňané. Na tento účel by Komisia mala vyvinúť programy odborného vzdelávania a vypracovať vzdelávacie materiály a podporovať rozvoj certifikačného programu v otázkach interoperability s cieľom podporiť najlepšie postupy, kvalifikácie pre ľudské zdroje a kultúru excelentnosti. Komisia by mala prispieť k zvýšeniu všeobecnej dostupnosti a využívania odbornej prípravy v oblasti interoperability verejného sektora na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v súlade so stratégiami Únie pre digitálne zručnosti. Komisia a členské štáty by mali podporovať budovanie kapacít, najmä vo verejnej správe, pokiaľ ide o rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

(45)

Na vytvorenie mechanizmu, ktorým sa uľahčí proces vzájomného učenia medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora a zdieľanie najlepších postupov pri vykonávaní riešení pre interoperabilnú Európu v členských štátoch, je potrebné prijať ustanovenia o procese partnerského preskúmania. Partnerské preskúmanie by malo viesť k cenným poznatkom a odporúčaniam pre subjekt verejného sektora, ktorý je predmetom takého preskúmania. Mohlo by prispieť najmä k uľahčeniu transferu technológií, nástrojov, opatrení a procesov medzi účastníkmi partnerského preskúmania. Partnerské preskúmanie by malo vytvoriť funkčnú cestu pre výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a subjektmi Únie s rôznymi úrovňami vyspelosti v oblasti interoperability. Malo by byť možné, aby sa partnerské preskúmanie uskutočnilo na dobrovoľnom základe na žiadosť subjektu Únie alebo v prípade potreby subjektu verejného sektora. Aby sa zabezpečilo, že proces partnerského preskúmania bude nákladovo efektívny a prinesie jasné a presvedčivé výsledky, a aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, Komisia by mala mať možnosť prijať usmernenia o metodike a obsahu partnerského preskúmania na základe potrieb a po konzultácii s výborom.

(46)

Výbor by mal uľahčiť rozvoj všeobecného smerovania štruktúrovanej spolupráce v rámci interoperabilnej Európy pri podpore digitálneho prepojenia a interoperability verejných služieb v Únii a na účely dohľadu nad strategickými a vykonávacími činnosťami súvisiacimi s touto spoluprácou. Výbor by mal vykonávať svoje úlohy s prihliadnutím na pravidlá a riešenia cezhraničnej interoperability, ktoré už boli zavedené pre existujúce siete a informačné systémy.

(47)

Boli vytvorené určité subjekty Únie, ako napríklad Európsky dátový inovačný výbor a Rada európskeho priestoru pre zdravotné údaje, ktorých úlohou je okrem iného zlepšiť interoperabilitu na úrovni konkrétnej oblasti alebo politiky. Žiadny z existujúcich subjektov však nemá za úlohu riešiť záväzné požiadavky na transeurópske digitálne verejné služby. Výbor by mal podporovať subjekty Únie, ktoré pracujú na politikách, opatreniach a riešeniach relevantných pre cezhraničnú interoperabilitu transeurópskych digitálnych verejných služieb, napríklad v oblasti sémantickej interoperability pre prenosnosť a opätovnú použiteľnosť dátových priestorov. Výbor by mal interagovať so všetkými príslušnými subjektmi Únie, aby sa zabezpečilo zosúladenie a synergia medzi opatreniami v oblasti cezhraničnej interoperability a osobitnými sektorovými opatreniami. Na tento účel môže Komisia, ako predseda výboru, prizvať odborníkov s osobitnými kompetenciami v prerokúvanej téme vrátane zástupcov regionálnych a miestnych orgánov a komunít, ktoré sa zaoberajú otvoreným zdrojovým kódom a normalizáciou.

(48)

Pokrok v oblasti interoperability verejného sektora si vyžaduje aktívne zapojenie a angažovanosť expertov, odborníkov z praxe, používateľov a zainteresovaných občanov v členských štátoch. Uvedené úsilie sa týka všetkých úrovní správy – celoštátnej, regionálnej a miestnej – a zahŕňa medzinárodných partnerov, výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ako aj príslušné komunity a súkromný sektor. Ich odborné znalosti, zručnosť a kreativita by sa mali využiť prostredníctvom spoločenstva pre interoperabilnú Európu, vyhradeného otvoreného fóra, ktorým by sa malo pomôcť sprostredkovať spätnú väzbu, potreby používateľov a prevádzkové potreby, identifikovať oblasti ďalšieho rozvoja a priority spolupráce v oblasti interoperability v Únii. Vytvorením spoločenstva pre interoperabilnú Európu by sa mala podporiť koordinácia a spolupráca medzi strategickými a operačnými kľúčovými hráčmi v oblasti interoperability.

(49)

Spoločenstvo pre interoperabilnú Európu by malo byť otvorené všetkým zainteresovaným stranám. Prístup do spoločenstva pre interoperabilnú Európu by mal byť čo najjednoduchší, bez zbytočných prekážok a administratívneho zaťaženia. Spoločenstvo pre interoperabilnú Európu by malo spájať verejné a súkromné zainteresované strany vrátane občanov so znalosťou z oblasti cezhraničnej interoperability z rôznych prostredí, ako je akademická obec, výskum a inovácie, vzdelávanie, normalizácia a špecifikácie, podnikanie a verejná správa na všetkých úrovniach. Aktívna účasť v spoločenstve pre interoperabilnú Európu by sa mala podporovať, a to aj určením podporných opatrení a možností financovania.

(50)

S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne vykonávanie tohto nariadenia, je potrebné určiť príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za jeho vykonávanie. V mnohých členských štátoch už niektoré subjekty plnia úlohu rozvoja interoperability. Tieto subjekty by mali mať byť schopné prevziať úlohu príslušného orgánu v súlade s týmto nariadením a ak existuje viac ako jeden príslušný vnútroštátny orgán, malo by sa spomedzi nich určiť jednotné kontaktné miesto.

(51)

Ako hlavný nástroj Únie na koordináciu verejných investícií do riešení interoperability a na stanovenie plánu vykonávania tohto nariadenia by sa mal vypracovať program interoperabilnej Európy. Programom by sa mal zabezpečiť komplexný prehľad možností financovania a finančných záväzkov v tejto oblasti, pričom v relevantných prípadoch by sa ním mali integrovať súvisiace programy Únie. Malo by to prispieť k vytváraniu synergií a koordinácii finančnej podpory súvisiacej s rozvojom interoperability a k predchádzaniu duplicite na všetkých úrovniach správy.

(52)

S cieľom usmerniť účinné a efektívne vykonávanie tohto nariadenia vrátane informácií na podporu práce výboru a vstupov pre hodnotenie tohto nariadenia v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11) by sa mali zhromažďovať informácie. Komisia by preto mala vykonávať monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia. Hodnotenie by malo byť založené na piatich kritériách efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty s osobitným zameraním na vplyv tohto nariadenia na cezhraničnú interoperabilitu transeurópskych digitálnych verejných služieb ako faktor umožňujúci plynulé a prístupné digitálne verejné služby, na zníženie administratívnej záťaže a na potrebu akýchkoľvek dodatočných opatrení a politík na úrovni Únie. Hodnotenie by malo takisto slúžiť ako základ pre posúdenia vplyvu prípadných ďalších opatrení. Komisia by okrem toho mala po konzultácii s výborom vypracovať metodiku, proces a ukazovatele monitorovania. Monitorovací mechanizmus by mal byť navrhnutý tak, aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie členských štátov opätovným používaním existujúcich zdrojov údajov v čo najväčšej miere a vytváraním synergií s existujúcimi mechanizmami monitorovania, ako je index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, referenčné kritérium elektronickej verejnej správy a trajektórie politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 zriadeného nariadením (EÚ) 2022/2481.

(53)

Komisia by mala predložiť a predstaviť výročnú správu o interoperabilite v Únii Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa by mala zohľadňovať pokrok smerom k cezhraničnej interoperabilite transeurópskych digitálnych verejných služieb, prekážky a hnacie sily vykonávania a výsledky dosiahnuté v priebehu času v súlade s témami monitorovania uvedenými v tomto nariadení. Pokiaľ ide o ukazovatele, pre ktoré nie sú údaje k dispozícii, by členské štáty mali údaje poskytnúť včas prostredníctvom výboru, aby sa zabezpečilo účinné predloženie správy. Kvalita tejto správy závisí od včasnej dostupnosti údajov.

(54)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie pravidiel a podmienok zriadenia a prevádzky experimentálnych regulačných prostredí pre interoperabilitu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(55)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie vnútorného trhu podporou cezhraničnej interoperability transeurópskych digitálnych verejných služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(56)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť na tri mesiace odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, aby sa členským štátom a subjektom Únie poskytol dostatočný čas pripraviť sa na jeho uplatňovanie. Tento odklad je potrebný na zriadenie výboru a spoločenstva pre interoperabilnú Európu a určenie koordinátorov interoperability. Okrem toho by toto nariadenie malo členským štátom a subjektom Únie poskytnúť čas na prípravu na účinné vykonávanie posúdení interoperability a každému členskému štátu na určenie jedného alebo viacerých príslušných vnútroštátnych orgánov a jednotného kontaktného miesta. Ustanovenia o posúdeniach interoperability, príslušných vnútroštátnych orgánoch a jednotných kontaktných miestach by sa preto mali uplatňovať deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(57)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 13. januára 2023 (13) vydal svoje stanovisko,