(1)

Rada svojím nariadením (ES) č. 1193/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČLR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí 6,6 % až 42,7 %.

(2)

Rozhodnutím 2008/899/ES (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala cenové záväzky ponúknuté šiestimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami (vrátane jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov) spolu s Čínskou obchodnou komorou dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“). Išlo o výrobcov Anhui BBCA Biochemical Co., Ltd. [dnes COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co., Ltd.]; Laiwu Taihe Biochemistry Co., Ltd.; RZBC Co., Ltd. a RZBC (Juxian) Co., Ltd.; TTCA Co., Ltd.; Weifang Ensign Industry Co., Ltd. a Yixing Union Biochemical Co., Ltd. (dnes Jiangsu Guoxin Union Energy Co., Ltd.).

(3)

Rozhodnutím 2012/501/EÚ (4) Komisia odvolala prijatie záväzku ponúknutého jedným z vyvážajúcich výrobcov, t. j. spoločnosťou Laiwu Taihe Biochemistry Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť Laiwu Taihe“).

(4)

Nariadením (EÚ) 2015/82 (5) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v ČĽR po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(5)

Nariadením (EÚ) 2016/32 (6) Komisia rozšírila opatrenia uložené na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne aj na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii.

(6)

Nariadením (EÚ) 2016/704 (7) Komisia odvolala prijatie záväzku od dvoch ďalších spoločností na základe zistení o porušeniach záväzku a jeho nerealizovateľnosti, pričom obe tieto zistenia boli dôvodom pre odvolanie prijatia záväzku.

(7)

Nariadením (EÚ) 2018/1236 (8) Komisia ukončila prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania opatrení uložených na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne prostredníctvom dovozu kyseliny citrónovej odosielanej z Kambodže bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kambodži.

(8)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú od 15,3 % do 42,7 % v prípade dovozu od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a na dovoz od všetkých ostatných spoločností sa uplatňuje colná sadzba 42,7 %.

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(10)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložili 21. októbra 2019 spoločnosti N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG (ďalej len „žiadatelia“) v mene výrobcov z Únie predstavujúcich 100 % celkovej výroby kyseliny citrónovej v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(11)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne. Komisia 20. januára 2020 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (10) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľov, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí revízneho prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(14)

Zainteresované strany mali takisto možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že dvaja známi výrobcovia z Únie – N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG – museli predložiť vyplnený dotazník do 37 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala aj ďalších výrobcov z Únie a prípadné zastupujúce združenia, aby sa prihlásili a vyžiadali si dotazník. Neprihlásil sa žiadny ďalší výrobca z Únie ani zastupujúce združenie.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(18)

Jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Vzhľadom na nízky počet odpovedí Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(20)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na nízky počet odpovedí Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(21)

Spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov bola celkovo nedostatočná. Spoločnosť Laiwu Taihe, najväčší vyvážajúci výrobca predstavujúci viac ako 53 % vývozu z Číny do Únie, pri súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nespolupracovala. Komisia namiesto toho použila údaje štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(22)

Komisia pri začatí revízneho prešetrovania sprístupnila dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, ako aj na webovom sídle GR pre obchod (11). Komisia okrem toho zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(23)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od žiadateľov, jedného dovozcu, štyroch používateľov a štyroch vyvážajúcich výrobcov. Čínska vláda na dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne neodpovedala.

(24)

Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté na riešenie tejto situácie, ako sa podrobne uvádzajú v oznámení uverejnenom v spise k prípadu (ďalej len „oznámenie v súvislosti s ochorením COVID-19“ (12)), Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia v priestoroch subjektov, ktoré predložili vyplnené dotazníky.

(25)

Namiesto toho Komisia na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia. Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností/strán:

(26)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(27)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu kyseliny citrónovej požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Príslušné informácie predložili štyria čínski vyvážajúci výrobcovia.

(28)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Čínska vláda však na dotazník neodpovedala. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(29)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komora CCCMC v reakcii na oznámenie o začatí revízneho prešetrovania predložila pripomienky k existencii výrazných deformácií. Tieto pripomienky sú podrobne analyzované v bode 3.2.

(30)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(31)

Komisia 5. marca 2020 uverejnila prvý záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam z 5. marca 2020“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia (13). V tomto zázname do spisu Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú napríklad materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala v tejto fáze ako možné reprezentatívne krajiny Brazíliu, Kolumbiu a Thajsko. Na žiadosť komory CCCMC Komisia 13. marca 2020 zverejnila prílohu IV k záznamu z 5. marca 2020, ktorá obsahuje verejne dostupné údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (14), ktorú útvary Komisie navrhli použiť na vstupné materiály a vedľajšie produkty uvedené v zázname z 5. marca 2020.

(32)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcov, komory CCCMC a žiadateľov. Čínska vláda neposkytla žiadne pripomienky.

(33)

Komisia sa pripomienkami doručenými k záznamu z 5. marca zaoberala v druhom zázname týkajúcom sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty z 30. novembra 2020 (ďalej len „záznam z 30. novembra 2020“) (15). Komisia takisto stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a dospela k záveru, že v danej fáze plánuje použiť Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili, a pripomienky doručili žiadatelia a komora CCCMC. Tieto pripomienky sú podrobne analyzované v bodoch 3.3 a 3.4.

(34)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to konkrétne kyselina citrónová a trinátrium-citrát dihydrát, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 2918 14 00 a ex 2918 15 00 (kód TARIC 2918150011 a 2918150019) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(35)

Kyselina citrónová slúži ako okysľovadlo a regulátor pH na širokú škálu použití, napríklad v čistiacich prostriedkoch do domácnosti, nápojoch, potravinách, kozmetických a farmaceutických výrobkoch. Hlavnými surovinami na jej výrobu sú cukor/melasa, tapioka, kukurica alebo glukóza (získaná z obilnín) a rôzne činidlá pre submerznú mikrobiálnu fermentáciu uhľovodíkov.

(36)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(37)

Tieto výrobky sa preto považovali za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(38)

Komisii neboli doručené žiadne tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku. Komora CCCMC vo svojich pripomienkach k začatiu revízneho prešetrovania poznamenala, že prešetrovaný výrobok vymedzený v oznámení o začatí revízneho prešetrovania zahŕňa druhy výrobku, na ktoré sa vzťahujú pôvodné opatrenia, ako aj druhy, na ktoré sa vzťahuje prvé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(39)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Číny.

(40)

Celková deklarovaná výrobná kapacita spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavovala približne 72 % z celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia uplatnila článok 18 a svoje zistenia o čínskom trhu s kyselinou citrónovou vrátane výroby, kapacity a voľnej kapacity založila na dostupných skutočnostiach.

(41)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania dumpingu uvedené ďalej sa zakladali najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistike založenej na údajoch, ktoré členské štáty oznámili Komisii v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“), ako aj na odpovediach poskytnutých na účely výberu vzorky v čase začatia revízneho prešetrovania a na vyplnených dotazníkoch. Komisia navyše použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako sú databázy GTA a Orbis Bureau van Dijk (16) (ďalej len „Orbis“).

(42)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa však stanovuje, že ak sa zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, a táto vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.

(44)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(45)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(46)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(47)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(48)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“ alebo „správa o Číne“) (17), v ktorej sa poukazuje na existenciu podstatného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(49)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ okrem zopakovania zistení uvedených v správe, najmä pokiaľ ide o chemický priemysel, uviedol aj ďalšie informácie o predchádzajúcich antidumpingových konaniach v USA týkajúcich sa kyseliny citrónovej, a najmä o zisteniach vyplývajúcich z najnovšieho konania, ktoré boli uverejnené v prehľade Issues and Decision Memorandum for the Final Results of Countervailing Duty Administrative Review: Citric Acid and Certain Citrate Salts (Memorandum o spore a rozhodnutí vo veci konečných výsledkov správneho revízneho prešetrovania vyrovnávacieho cla: kyselina citrónová a určité citrátové soli) zo 7. decembra 2015. Žiadateľ uviedol najmä zistenia, pokiaľ ide o: úvery motivované štátnou politikou (úvery, ktoré štátom vlastnené banky sprístupňujú pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej, pričom úrokové sadzby sú nižšie ako komerčné sadzby); znížené dane z príjmov (odvetvie výroby kyseliny citrónovej využíva nižšie dane z príjmov a uplatňuje si daňové úľavy pri nákupe tuzemských zariadení); lacnejší prístup k pomocným surovinám, najmä chemikáliám, napríklad kyseline sírovej, hydroxidu sodnému, bituminóznemu uhliu, uhličitanu vápenatému alebo vápnu; pozemky (zistenia o právach na využívanie pôdy, ktoré boli udelené za nižšiu než primeranú odplatu); elektrickú energiu (zistenie Ministerstva obchodu USA, že prešetrovanej spoločnosti bola poskytovaná elektrická energia za nižšiu než primeranú odplatu), ako aj subvencie vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov a kompenzácie environmentálnej dane.

(50)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 23 a 28, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(51)

Pripomienky v tejto súvislosti boli doručené od komory CCCMC v mene spolupracujúcich výrobcov, ktorí sú členmi CCCMC, v reakcii na začatie prešetrovania prípadu.

(52)

Prvým tvrdením komory CCCMC bolo, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s právom WTO. Po prvé, komora CCCMC tvrdila, že v antidumpingovej dohode WTO sa pojem „výrazné deformácie“ neuznáva, keďže jej článok 2.2 umožňuje vytvorenie normálnej hodnoty len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. CCCMC poznamenala, že výrazné deformácie umožňujúce vytvorenie normálnej hodnoty sa v tomto článku neuvádzajú. Po druhé, komora CCCMC tvrdila, že aj keby bol pojem „výrazné deformácie“ v súlade s právom WTO, vytvorená hodnota by sa mala počítať podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a v súlade s jej výkladom podľa odvolacieho orgánu WTO vo veci EÚ – bionafta (DS478). Po tretie, komora CCCMC uviedla, že aj keď pojem „bežný obchod“ nie je v antidumpingovej dohode výslovne vymedzený, v článku 2.2.1 sa stanovuje, že predaj výrobku sa môže považovať za predaj mimo bežného obchodu a môže sa ignorovať „len vtedy, ak […] sa takýto predaj uskutočňuje počas dlhšieho obdobia v značných množstvách a za ceny, ktoré neumožňujú náhradu všetkých nákladov […]“. Po štvrté, v antidumpingovej dohode sa vyžaduje, aby sa normálna hodnota stanovovala na základe predajných cien alebo nákladov, ktoré odrážajú úroveň cien alebo nákladov v krajine pôvodu. Cena vytvorená na základe reprezentatívnej krajiny preto nemôže odrážať úroveň cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Podľa komory CCCMC neexistuje v práve WTO žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo použitie údajov z tretej krajiny.

(53)

Komisia sa domnieva, že ustanovenie článku 2 ods. 6a je plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje komora CCCMC. Komisia zastáva názor, že v súlade so stanoviskom poroty WTO a odvolacieho orgánu vo veci EÚ – bionafta (DS473) platí, že ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článku 2 ods. 5 druhého pododseku, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v tomto ustanovení predpokladá, že výrobné a predajné náklady sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(54)

Druhým tvrdením komisie CCCMC bolo, že v predmetnom prípade neexistuje dôkaz o výrazných deformáciách. Po prvé, komisia CCCMC uviedla, že žiadatelia neposkytli dostatočné dôkazy o existencii výrazných deformácií, ktoré by odôvodňovali začatie prešetrovania v súlade s článkom 5 ods. 3 základného nariadenia, najmä preto, že dôkazy boli veľmi všeobecné a nie špecifické pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej. Po druhé, správa bola uverejnená v decembri 2017, ale ORP v tomto prešetrovaní sa vzťahovalo na rok 2019. Dôkazy zhromaždené v správe boli preto zastarané a nevystihovali situáciu odvetvia výroby kyseliny citrónovej v predmetnom prípade. Po tretie, odvolací orgán vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína) (článok 21.5) (DS437) konštatoval, že „existencia cenovej deformácie vyplývajúcej zo zásahu vlády sa musí preukázať a primerane vysvetliť“ a že „stanovenie […] sa musí vykonať individuálne“. Komora CCCMC preto uviedla, že správa nie je dostatočným zdrojom na to, aby sa použila ako dôkaz v prípade odvetvia výroby kyseliny citrónovej, keďže opisuje deformácie v širšom sektore chemického priemyslu. Po štvrté, komisia CCCMC tvrdila, že antidumpingové konania USA uvedené žiadateľmi sú v tomto prípade irelevantné, keďže sa týkajú zistení pred ORP.

(55)

Komisia v reakcii na to pripomenula, že v bode 4.1 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania sa uvádza viacero prvkov čínskeho trhu s kyselinou citrónovou, ktoré zdôvodňujú, že trh je ovplyvnený deformáciami prítomnými v čínskom odvetví surovín, petrochémie a chemického priemyslu. Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. I keď zistenia z prešetrovaní dumpingu, ktoré uskutočnili orgány iných krajín, v antidumpingových prešetrovaniach EÚ nepredstavujú automaticky dôkaz o deformáciách, môžu obsahovať relevantné dôkazové prvky, ktoré preukazujú, že na relevantnom trhu vyvážajúcej krajiny existujú určité abnormality, ako to bolo aj v tomto prípade v súvislosti s čínskym odvetvím výroby kyseliny citrónovej.

(56)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia pripomenula, že doteraz neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že správa je zastaraná. Naopak, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy obsiahnuté v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli stále relevantné aj počas ORP a že CCCMC ani iné strany nepreukázali, že to tak nebolo.

(57)

Komisia ďalej pripomenula, že vec USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína) (DS437) sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní. Daný spor sa týkal odlišnej skutkovej situácie a išlo v ňom o výklad Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, nie o antidumpingovú dohodu. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 49 a 55, predložené dôkazy v každom prípade evidentne súviseli s čínskym trhom s kyselinou citrónovou, a teda s výrobkom prešetrovaným v predmetnom prípade. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(58)

Pokiaľ ide o posledné tvrdenie komory CCCMC, že zistenia v antidumpingových konaniach v USA sú v tomto prípade irelevantné, Komisia poznamenáva, že dôkazy, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o revízne prešetrovanie, zahŕňali okrem výsledkov prešetrovaní v USA aj iné zistenia, a to najmä niekoľko dôkazov vychádzajúcich zo správy. Tieto dôkazy sa považovali za postačujúce na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Prešetrovanie v USA sa síce uskutočnilo pred ORP, ale pripomienky žiadateľov pri začatí prešetrovania poslúžili ako ďalší podporný znak svedčiaci o nezrovnalostiach na čínskom trhu.

(59)

Komora CCCMC ďalej predložila pripomienky k prvému záznamu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. V tomto podaní komora CCCMC najprv zopakovala svoje pripomienky, ktoré predložila pri začatí prešetrovania. Po druhé, tvrdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa nedeformovanými cenami alebo referenčnými hodnotami mali nahradiť len tie výrobné a predajné náklady, pri ktorých sa preukázalo, že sú deformované. Komora CCCMC konkrétne poznamenala, že žiadatelia nepreukázali deformáciu nákladov práce v Číne, takže Komisia mala použiť skutočné náklady práce, ako ich uviedli vyvážajúci výrobcovia. Komora CCCMC uviedla, že je nelogické nahrádzať náklady práce nákladmi v tretej krajine, pretože sú ovplyvnené viacerými faktormi, napríklad vzťahom ponuky a dopytu na dotknutom trhu, stupňom automatizácie výroby a cenovou úrovňou komodít v regióne, v ktorom sa výrobcovia nachádzajú. Komora CCCMC dodala, že náklady práce sa líšia nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi jednotlivými čínskymi výrobcami. Okrem toho uviedla, že aj náklady na energiu sa líšia v závislosti od viacerých faktorov, napríklad od druhu energie a jeho dostupnosti v danej oblasti, technológie výroby energie, vzťahu medzi ponukou a dopytom atď. Ceny energie v jednej krajine preto nemôžu odrážať cenovú úroveň energie za normálnych trhových podmienok v inej krajine.

(60)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a) písmenom a). Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady iba vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vzhľadom na dostupné dôkazy však nebolo možné preukázať, že individuálne náklady práce a náklady na energie, resp. iné vstupné náklady na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku, neboli nedeformované. Ako sa preukázalo v oddieloch 3.2.1.1 až 3.2.1.9, Komisia zistila existenciu výrazných deformácií v odvetví výroby kyseliny citrónovej a nebol predložený žiadny nesporný dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované.

(61)

Výpočet nákladov práce a nákladov na energie vychádzal v každom prípade z príslušného množstva práce a energie, ktoré sa spotrebujú vo výrobnom procese, ako ich deklarovali vyvážajúci výrobcovia. Množstvo práce a energie teda zodpovedalo skutočnému využitiu týchto faktorov čínskymi výrobcami, pričom nedeformovanou hodnotou z reprezentatívnej krajiny sa nahradili iba náklady práce a náklady na energiu. Hoci môže byť pravda, že náklady práce a náklady na energie sa môžu medzi rôznymi geografickými oblasťami do istej miery líšiť, Komisia pracuje iba s nákladmi, ktoré vo vhodnej reprezentatívnej krajine nepodliehajú deformáciám podľa článku 2 ods. 6a písm. a). Komisia uverejnila dva záznamy do spisu o výrobných faktoroch, a tým stranám poskytla dostatočnú príležitosť vyjadriť sa, napríklad poukázaním na akékoľvek možné abnormality alebo ďalšie aspekty, ktoré by ich mohli ovplyvňovať v reprezentatívnej krajine alebo krajinách. Zainteresované strany v tejto súvislosti nespochybnili úroveň nákladov práce ani nákladov na energie v príslušnej reprezentatívnej krajine, ako sa stanovila v zázname z 30. novembra 2020. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(62)

Po tretie, komora CCCMC poznamenala, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa existencia výrazných deformácií mala vyhodnotiť pre každého vyvážajúceho výrobcu osobitne. Komisia teda bola povinná zanalyzovať situáciu každého čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky a rozhodnúť, či v ich jednotlivých prípadoch sú niektoré faktory výrobných a predajných nákladov deformované.

(63)

Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na celoštátnej úrovni, a teda sa vzťahuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov v danej krajine, ako je to aj v tomto prípade. Ako sa uvádza v odôvodnení 60, v každom prípade platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť domáce náklady, ak sa preukáže, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami, a vtedy sa použijú na výpočet normálnej hodnoty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(64)

Vyvážajúci výrobcovia Weifang Ensign Industry, RZBC a Jiangsu Guoxin Union Energy v samostatných podaniach zopakovali tvrdenia komory CCCMC k prvému záznamu. Okrem toho vyvážajúci výrobca COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) vo svojom podaní uviedol, že uplatňovanie článku 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s ustanovením článku 2.2 antidumpingovej dohody.

(65)

Komisia poznamenala, že otázka zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a s právom WTO už bola vysvetlená v odôvodnení 53.

(66)

Komora CCCMC a spoločnosti Weifang Ensign Industry, RZBC a Jiangsu Guoxin Union Energy (ďalej len „traja vyvážajúci výrobcovia“) predložili po poskytnutí informácií súbor pripomienok týkajúcich sa existencie výrazných deformácií.

(67)

Po prvé, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia zopakovali tvrdenie, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkami 2.2.1.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a so zisteniami v týchto prípadoch WTO: EÚ – bionafta (Argentína) (zistenia poroty a odvolacieho orgánu), EÚ – bionafta (Indonézia) (zistenia poroty), Ukrajina – dusičnan amónny (zistenia poroty a odvolacieho orgánu), Austrália – kopírovací papier (zistenia poroty) a EÚ – metodiky úpravy nákladov (zistenia poroty). Tieto strany osobitne odkazujú na zistenia uvedené v správe poroty v poslednom menovanom prípade, konkrétne na to, že údajné zásahy ruskej vlády/deformácia trhu nepredstavovali dostatočný základ na vyvodenie záveru, že v záznamoch vyvážajúcich výrobcov neboli v dostatočnej miere zohľadnené náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku.

(68)

Komisia pripomenula, že žiadny z uvedených prípadov WTO sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podmienok jeho uplatňovania. Skutkové stavy vo všetkých týchto uvedených prípadoch sa navyše líšia od východiskovej situácie a kritérií, na základe ktorých sa uplatňuje metodika podľa daného ustanovenia základného nariadenia. Pokiaľ ide o spor vo WTO týkajúci sa EÚ a metodík úpravy nákladov, Komisia pripomenula, že tak EÚ, ako aj Rusko sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré preto nie sú právoplatné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. V každom prípade sa v správe poroty osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Porota dospela k záveru, že tieto ustanovenia majú inú podstatu a odlišné právne dôsledky ako ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré boli predmetom uvedeného sporu, a že ustanovenia článku 2 ods. 6a ich po svojom zavedení nenahrádzajú (18). Zistenia v uvedených prípadoch preto nie sú relevantné pre uplatňovanie článku 2 ods. 6a, ktorý je novým ustanovením a nikdy nebol predmetom žiadneho konania v rámci WTO a nenahrádza článok 2 ods. 5, resp. článok 2 ods. 3 Tieto zistenia preto nemajú význam pre posúdenie zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a s príslušnými pravidlami WTO. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(69)

Po druhé, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že napriek zisteniam WTO uvedeným v odôvodnení 67, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zistení EÚ o normálnej hodnote podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa v poskytnutí informácií neuvádza žiadne odôvodnenie toho, ako je toto ustanovenie v súlade s ustanoveniami článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a zodpovedajúcimi ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Neuviedli sa v ňom ani žiadne súvislosti medzi článkom 2 ods. 6a a potenciálnou „osobitnou situáciou na trhu“, ako sa uvádza v článku 2.2 antidumpingovej dohody a zodpovedajúcich ustanoveniach článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia okrem toho tvrdili, že Komisia nevysvetlila, ako článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia odôvodňuje použitie údajov z tretích krajín Komisiou. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia preto tvrdili, že Komisia nedokázala vysvetliť právny súlad článku 2 ods. 6a s citovanou judikatúrou WTO.

(70)

Komisia v prvom rade pripomenula, že ustanovenia článku 2 ods. 5 a článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa vzťahujú na antidumpingové prešetrovania za predpokladu, že sú splnené príslušné podmienky týchto dvoch konkrétnych ustanovení. Naopak, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa týkajú špecifických prípadov prešetrovaní výrobkov s pôvodom v krajinách, v ktorých sa potvrdila existencia významných deformácií a táto existencia významných deformácií spôsobuje to, že domáce náklady a ceny na domácom trhu nie sú vhodné na účely výpočtu normálnej hodnoty. Postup uplatnený podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podstata posúdenia sa preto líšia od postupu a posúdenia podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia predpokladajú, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú nevyhnutne naviazané na ustanovenia článku 2 ods. 5 a článku 2 ods. 3 základného nariadenia, a preto tvrdia, že Komisia by mala právne odôvodniť uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a vzhľadom na článok 2 ods. 5, resp. článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Tento predpoklad komory CCCMC a troch vyvážajúcich výrobcov bol čisto špekulatívny, pretože v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa stanovuje, že po splnení príslušných podmienok na jeho uplatňovanie sa musí uplatniť metodika podľa tohto článku. V tomto ustanovení sa neuvádzajú žiadne požiadavky na vykonanie doplnkovej právnej analýzy podľa článku 2 ods. 3, resp. článku 2 ods. 5 základného nariadenia, nieto ešte ich základnej judikatúry, ako to nesprávne tvrdia CCCME a traja vyvážajúci výrobcovia. Tieto ustanovenia navzájom nijako nesúvisia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(71)

Po tretie, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zistenia poroty vo veci EÚ – metodiky úpravy nákladov týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa vzťahujú aj na článok 2 ods. 6a. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že v poskytnutí informácií sa neuvádzala žiadna zmienka o úpravách kolumbijských údajov s cieľom zohľadniť výrobné náklady v Číne, čo by bolo vyžadovaným krokom podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody – v ňom sa predpokladá úprava údajov z akejkoľvek tretej krajiny, ktoré prešetrujúci orgán použil, nevyhnutná na zohľadnenie výrobných nákladov v krajine pôvodu.

(72)

Komisia v odpovedi uviedla, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 68 a 70, že zistenia z doterajších prešetrovaní WTO vrátane veci EÚ – metodiky úpravy nákladov sa netýkajú špecificky uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Najdôležitejšie je však to, že zistenia z uvedeného sporu nie sú právoplatné, keďže EÚ aj Rusko sa proti nim odvolali, a preto podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. V uvedenej správe poroty sa navyše výslovne uvádzalo, že príslušné ustanovenia nemajú rovnakú podstatu a majú odlišné právne dôsledky ako článok 2 ods. 6a. Rovnako dôležité je aj to – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 53 a podrobnejšie rozoberá v odôvodnení 74 –, že príslušná judikatúra WTO umožňuje v odôvodnených prípadoch použiť údaje z tretej krajiny. Pokiaľ ide o kolumbijské údaje, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia opäť založili svoje tvrdenie na pomiešaní ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Ako je podrobne vysvetlené ďalej v oddieloch 3.3 až 3.8 tohto nariadenia a v osobitných poskytnutiach informácií, Komisia použila príslušné údaje z Kolumbie (alebo z iných zdrojov pre určité výrobné faktory) v plnom súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Vykonali sa určité úpravy príslušnej hodnoty s cieľom stanoviť nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na vytvorenie normálnej hodnoty. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(73)

Po štvrté, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zistenie Komisie o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu zverejnené v odôvodneniach 170 – 186 poskytnutia informácií a jej zámer zachovať existujúce opatrenia boli nezákonné vzhľadom na zistenia poroty vo veci EÚ – metodiky úpravy nákladov, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 11 ods. 3 antidumpingovej dohody. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia naliehavo vyzvali Komisiu, aby podrobne vysvetlila a odôvodnila svoje právne tvrdenie uvedené v odôvodnení 53 poskytnutia informácií, že metodika založená na článku 2 ods. 6a základného nariadenia je v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami antidumpingovej dohody a judikatúrou.

(74)

Komisia opäť zdôrazňuje, že zistenia z uvedenej správy poroty WTO nie sú právoplatné, keďže EÚ aj Rusko sa proti nim odvolali, a preto podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. Okrem toho porota výslovne rozhodla, že článok 2 ods. 6a je mimo rámca jej pôsobnosti, keďže má odlišnú podstatu a právne dôsledky v porovnaní s článkom 2 ods. 5 Ďalej – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 53 – Komisia je presvedčená, že v súlade so zisteniami vo veci EÚ – bionafta (DS473) platí, že ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a to najmä článku 2 ods. 5 druhého pododseku, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Keďže orgán WTO na urovnávanie sporov nedospel k žiadnym konkrétnym zisteniam týkajúcim sa ustanovení článku 2 ods. 6a, Komisia usúdila, že ak sa zistenia vo veci EÚ – bionafta (DS473) považujú za relevantné v rôznych súvislostiach a situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia, v každom prípade by boli plne v súlade s možnosťou použiť údaje pochádzajúce z inej krajiny pre potreby získania nedeformovaných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(75)

Po piate, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že od uplynutia platnosti protokolu o pristúpení Číny k WTO v decembri 2016 neexistuje v rámci WTO právny základ na uplatnenie výpočtu normálnej hodnoty nad rámec antidumpingovej dohody WTO. EÚ je preto viazaná svojimi medzinárodnými záväzkami prísne dodržiavať ustanovenia článku 2 antidumpingovej dohody, ktoré sa týkajú určenia normálnej hodnoty.

(76)

Komisia hneď na začiatku pripomenula, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Komisia okrem toho pripomenula, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 (19) s odkazom na článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jeho právny základ. Ako sa objasňuje aj v odôvodnení 53, ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane príslušných pravidiel WTO. Keďže Komisia v oddiele 3.2.1 dospela k záveru, že v tomto prešetrovaní je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia a toto ustanovenie je plne v súlade s pravidlami WTO, predmetné tvrdenie bolo zamietnuté.

(77)

Po šieste, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že zistenia v prešetrovaní sa vo všeobecnosti zakladali na správe Komisie z roku 2017, ktorá sa netýka konkrétne odvetvia výroby kyseliny citrónovej, ale skôr všeobecnejšie chemického odvetvia v širšom zmysle, dodávateľských trhov so surovinami a/alebo prvkov čínskeho hospodárstva a politík čínskej vlády, ktoré zjavne nie sú špecifické pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej. V tejto súvislosti komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia poznamenali, že podľa zistení odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia je Komisia povinná vykonať individuálne určenie prípadných deformácií. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia dodali, že nesúhlasia s vyhlásením Komisie, že tieto zistenia sú v tomto prípade irelevantné, pretože sa týkajú Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia zdôraznili, že dané zistenia sú relevantné aj v tomto prípade.

(78)

Komisia pripomenula, že v zmysle Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa kontext deformácií rieši z osobitného zreteľa subvencovania, ktoré tým vznikajú v prospech vyvážajúcich výrobcov. Dôsledkom týchto konaní je uplatnenie vyrovnávacieho cla osobitne vypočítaného na základe výšky subvencovania spôsobujúceho ujmu, ktorú zistil prešetrujúci orgán. Naopak, v antidumpingovom kontexte podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa analýza nezameriava na to, či tieto deformácie predstavujú napadnuteľnú subvenciu a či spĺňajú príslušné podmienky, ale či sú významné v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), a teda odôvodňujú uplatnenie metodiky výpočtu normálnej hodnoty stanovenej v tomto ustanovení. Základný právny poriadok, situácie a kontext sú odlišné, slúžia na rôzne účely a majú rôzne právne dôsledky. Komisia preto trvala na svojom stanovisku, že zistenia v uvedenej veci nie sú relevantné pre súčasné prešetrovanie, a preto toto tvrdenie zamietla.

(79)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa Komisie z roku 2017 neobsahuje osobitnú kapitolu o kyseline citrónovej, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré viedli k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly vzťahujúcej sa na prešetrovaný výrobok. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky. Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9, odvetvie výroby kyseliny citrónovej je predmetom niekoľkých vládnych zásahov opísaných v správe (vzťahujú sa naň päťročné plány a iné dokumenty, deformácie trhu so surovinami, finančné deformácie atď.), ktoré sú výslovne uvedené a na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení. Navyše sa v odôvodneniach 94, 97, 100 a 101 tohto nariadenia okrem výrazných deformácií, ktoré už sú uvedené v správe, podrobne opisuje aj niekoľko deformácií týkajúcich sa odvetvia výroby kyseliny citrónovej, resp. jeho surovín a vstupov. Trhové podmienky a základné politiky a plány, ktoré spôsobujú výrazné deformácie, ešte stále platia pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej a jeho výrobné náklady, napriek tomu, že správa bola vydaná v decembri 2017. Žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(80)

Po siedme, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že hoci Komisia uviedla rôzne usmerňujúce vládne koncepcie a vykonávacie ustanovenia, ktoré umožňujú vládne zásahy do hospodárstva a dokonca ich môžu výslovne nariadiť, Komisia nepreukázala existenciu skutočných deformácií v dôsledku týchto zásahov. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia dodali, že podľa zistení odvolacieho orgánu vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia platí, že „existencia cenovej deformácie vyplývajúcej zo zásahu vlády sa musí preukázať a primerane vysvetliť“ a že „stanovenie sa musí vykonať individuálne“. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že deformáciu cien musí Komisia analyzovať na báze jednotlivých výrobcov a jednotlivých nákladov, pretože prípadný skutočný vládny zásah môže byť realizovaný napríklad na rôznych úrovniach štátnej správy alebo v súvislosti s rôznymi regiónmi krajiny, takže nemá rovnaký vplyv na všetkých výrobcov prešetrovaného výrobku z rôznych častí krajiny.

(81)

Komisia pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. b) sa uvádza, že pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií Komisia musí prihliadať na „potenciálne dôsledky“ faktorov vymenovaných v uvedenom článku. Zo zistení v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9 tohto nariadenia vyplýva, že čínski výrobcovia kyseliny citrónovej majú preferenčný prístup k štátnemu financovaniu a že existujú celoštátne deformácie, pokiaľ ide o všetkých šesť prvkov poukazujúcich na deformácie uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b). Prítomnosť takýchto deformácií v odvetví je preto relevantná pre posúdenie existencie deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Komisia ďalej pripomenula, že bez ohľadu na to, či vyvážajúcich výrobcov skutočne ovplyvňuje priame štátne zasahovanie, ako napríklad využívanie subvencií, ich dodávatelia alebo iné subjekty zapojené do dodávateľského alebo odberateľského trhu výroby dotknutého výrobku boli pravdepodobne ovplyvnení zásahom štátu, napríklad preferenčným prístupom k financovaniu, čo je ďalší ukazovateľ toho, že ceny alebo náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. Pokiaľ ide o odkaz na zistenia WTO vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia, Komisia opätovne zdôrazňuje – ako je vysvetlené v odôvodneniach 57 a 78 –, že v kontexte tohto prešetrovania nie sú relevantné, keďže sa týkajú antisubvenčného nástroja a v žiadnom prípade nemenia zistenia o existencii výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(82)

Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia napokon uviedli, že v poskytnutí informácií neboli nikdy uvedené príklady skutočného zasahovania vlády do činností čínskych výrobcov kyseliny citrónovej, či už ide o odkazy na politiky alebo plány verejnej správy alebo o údajné vládne zásahy konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej, v dôsledku ktorých dochádza ku skresleniu cien týchto výrobcov. Ako príklad komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia citovali vládny plán uvedený v odôvodnení 76 poskytnutia informácií, v ktorom sa výrobcovia kyseliny citrónovej nabádajú, aby prostredníctvom fúzií a reorganizácií vytvárali väčšie podniky. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uvedený plán sa týka len určitých provincií, regiónov alebo oblastí výroby, čo znamená, že ani takéto odporúčanie nie je komplexne určené všetkým výrobcom z celej Číny, čo by bolo ďalším dôvodom pre analýzu a poskytnutie informácií na báze jednotlivých výrobcov. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia navyše dodali, že samotné „odporúčanie“ sa v skutočnosti nerovná skutočnému zásahu, ktorým by sa nariaďovali fúzie/reorganizácie, a Komisia teda neposkytla príklady skutočného zásahu. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia napokon uviedli, že ten istý dokument obsahoval aj iné opatrenia, napríklad uplatňovanie noriem ochrany životného prostredia, úsilie o kontrolu ekologickosti výroby a komplexné zlepšenia v oblasti šetrenia energie a znižovania emisií, zníženie spotreby energie a vody a podporu čistej výroby a recyklácie. Uplatňovanie všetkých týchto opatrení by bolo určite efektívnejšie, ak by výrobné jednotky boli v súlade s odporúčaním väčšie.

(83)

Komisia pripomenula, že vládne „odporúčania“ určitých opatrení, ako sú napríklad fúzie a reorganizácie na vytvorenie väčších konglomerátov, nie sú len prázdne vyhlásenia a návrhy, ale že v oficiálnych plánoch existujú skutočné finančné stimuly na podporu odporúčaní zo strany vlády (pozri oddiel 3.2.1.8 a najmä odôvodnenie 110). Aj keby čínska vláda nenútila ani nezaväzovala spoločnosti na základe svojho plánu, aby sa zoskupovali do väčších subjektov (čo nie je tento prípad), podniky, ktoré sa rozhodnú nasledovať odporúčania plánu, majú v každom prípade k dispozícii určité finančné výhody alebo priaznivé úverové podmienky, takže voľné trhové sily, ktorými by sa tieto spoločnosti riadili v prípade neexistencie takýchto plánov, sú deformované. Z analýzy a zistení uvedených v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9 tohto nariadenia v každom prípade jasne vyplýva existencia výrazných deformácií v odvetví výroby kyseliny citrónovej a skutočnosť, že pravdepodobne ovplyvňujú dodávateľov surovín pre výrobcov dotknutého výrobku.

(84)

Komisia teda pristúpila k preskúmaniu, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do čínskeho hospodárstva vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

(85)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (20). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: Čína sa podľa neho nachádza v primárnom štádiu socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (21).

(86)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu čínskeho typu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (22). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vláda uplatňuje všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(87)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (23). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(88)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.1.5) (24).

(89)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej) (25). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (26).

(90)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (27). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napríklad zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (28).

(91)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (29).

(92)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(93)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (30). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (31). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví výroby kyseliny citrónovej, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.1.4.

(94)

Konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej je zrejmý istý stupeň vlastníctva čínskou vládou. Prešetrovaním sa zistilo, že najmenej traja vyvážajúci výrobcovia – COFCO, Jiangsu Guoxin Union Energy a Laiwu Taihe – sú štátom vlastnené podniky. Navyše podľa 13. päťročného plánu spracovania obilnín a oleja sa odvetvie výroby kyseliny citrónovej vyzýva k tomu, aby prostredníctvom fúzií a reorganizácií vytváralo väčšie podniky (32). Takáto výzva svedčí o tom, že vláda sa angažuje v otázkach priemyslu.

(95)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia výroby kyseliny citrónovej a vzhľadom na prevahu štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní na základe trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví výroby kyseliny citrónovej totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa ďalej uvádza v oddiele 3.2.1.5.

(96)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (33), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (34)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (35). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (36). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov kyseliny citrónovej a dodávateľov ich vstupov.

(97)

Konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej sú – ako sa už poukázalo – niektorí výrobcovia vo vlastníctve štátu. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že piati výrobcovia kyseliny citrónovej, a to spoločnosti Cofco, Weifang Ensign, RZBC, Jiangsu Guoxin a Laiwu Taihe Biochemistry, majú vrcholový manažment prepojený na Komunistickú stranu Číny a podieľajú sa na budovaní strany.

(98)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (37). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví výroby kyseliny citrónovej a v iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(99)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (38).

(100)

Hoci samotné odvetvie výroby kyseliny citrónovej nie je čínskym kľúčovým odvetvím, suroviny používané pri výrobe kyseliny citrónovej sú v Číne výrazne regulované. Hlavná surovina – kukurica – podlieha intenzívnej regulácii.

(101)

Čína drží veľké množstvo zásob kukurice, čo vláde umožňuje umelo znižovať alebo zvyšovať ceny tejto komodity nákupom alebo predajom veľkých objemov kukurice na trhu. Hoci Čína začala v roku 2016 riešiť problém nadmerných rezerv kukurice, stále má veľmi veľké zásoby, čo má rušivý vplyv na ceny (39). Vláda okrem toho kontroluje rôzne aspekty celého hodnotového reťazca kukurice, ako sú napríklad subvencie na produkciu kukurice (40) a dohľad nad jej spracovaním: „[v]šetky miestne orgány v príslušných oblastiach musia rozšíriť monitorovanie a analýzu ponuky a dopytu, pokiaľ ide o kukuricu, posilniť dohľad nad fázou budovania projektov na intenzívne spracovanie kukurice aj fázou po ich vybudovaní, podporiť rovnováhu medzi ponukou kukurice a dopytom po nej a zaistiť národnú potravinovú bezpečnosť“ (41). V ČĽR sa uplatňujú aj opatrenia na kontrolu investícií: „[ž]iadosti týkajúce sa budovania projektov intenzívneho spracovania kukurice sú predmetom harmonizovaného riadenia v súlade s vyhláškou Štátnej rady č. 673“ (42). Toto zapojenie vlády do celého hodnotového reťazca má prinajmenšom potenciálne rušivý vplyv na ceny.

(102)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane produkcie kukurice, pričom kukurica je hlavnou surovinou používanou pri výrobe kyseliny citrónovej. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(103)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (43).

(104)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (44). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (45). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (46).

(105)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného práva, práva spoločností a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie tým, že platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a tým, ako sa udeľujú práva na využívanie pôdy v Číne. Podobne ako ostatné odvetvia čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia kyseliny citrónovej podliehajú týmto právnym predpisom, sú teda vystavení deformáciám zhora nadol, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania týchto právnych predpisov alebo ich nedostatočného presadzovania. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali.

(106)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví výroby kyseliny citrónovej, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(107)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (47). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (48). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (49). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(108)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie výroby kyseliny citrónovej nepodliehalo tu opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie výroby kyseliny citrónovej teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(109)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(110)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (50), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (51), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (52). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (53).

(111)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(112)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (54).

(113)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (55). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(114)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(115)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(116)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(117)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(118)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať odvetvia výroby kyseliny citrónovej, resp. dodávateľov pre toto odvetvie. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(119)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.1.1 až 3.2.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.1.6 až 3.2.1.8 a v časti B správy.

(120)

Komisia pripomenula, že na výrobu kyseliny citrónovej je potrebná široká škála vstupov vrátane kukurice, sušených sladkých zemiakov, kyseliny sírovej, kyseliny chlorovodíkovej, uhlia atď. Podľa dôkazov v spise väčšina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získava všetky svoje vstupy v Číne a u vyvážajúcich výrobcov, ktorí získavajú určité vstupy v zahraničí, predstavujú dovážané vstupy len zanedbateľnú časť surovín. Keď výrobcovia kyseliny citrónovej nakupujú alebo kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré vykazujú ako náklady), sú jednoznačne ovplyvnené rovnakými systémovými deformáciami, ktoré už boli uvedené. Dodávatelia vstupov napríklad zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Prípadne si vzali pôžičky, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(121)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny kyseliny citrónovej na domácom trhu, ale ovplyvnené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a so surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že každý vstup vyrobený v Číne – aj keď je kombináciou rôznych výrobných faktorov – je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by preukazovali opak.

(122)

Analýzou uvedenou v oddieloch 3.2.1.2 – 3.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby kyseliny citrónovej (vrátane prešetrovaného výrobku), sa preukázalo, že ceny a náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(123)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(124)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia vybrala vhodnú reprezentatívnu krajinu na určenie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt nákladov na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku na základe týchto kritérií:

(125)

Na tomto základe Komisia uverejnila dva záznamy do spisu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty a o reprezentatívnej krajine.

(126)

V zázname z 5. marca 2020 Komisia poskytla podrobné informácie o uvedených kritériách a ako potenciálne vhodné reprezentatívne krajiny určila Brazíliu, Kolumbiu a Thajsko. Komisia takisto identifikovala výrobcov prešetrovaného výrobku v potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajinách, ku ktorým zistila verejne dostupné finančné údaje.

(127)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky. Komisia dostala pripomienky od komory CCCMC, štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie týkajúce sa rôznych aspektov výberu reprezentatívnej krajiny.

(128)

Komora CCCMC a štyria čínski vyvážajúci výrobcovia vo svojich podaniach z 23. marca 2020 uviedli, že najlepšou reprezentatívnou krajinou by bola Brazília. Po prvé, podľa databázy Svetovej banky je hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“) Brazílie najbližšie k HND Číny, zatiaľ čo Kolumbia a Thajsko majú HND oveľa nižší. Okrem toho dve spoločnosti z Brazílie, ktoré boli identifikované ako výrobcovia kyseliny citrónovej, boli v posledných rokoch ziskové. Brazília má navyše primeranú úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany. Komora CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zároveň vyjadrili nesúhlas s výberom Kolumbie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Tvrdili, že niektoré údaje o dovoze Kolumbie týkajúce sa určitých výrobných faktorov nie sú dostupné alebo nie sú reprezentatívne. Tvrdili tiež, že ceny, za ktoré Kolumbia dováža niektoré kľúčové suroviny (t. j. kyselinu sírovú, kyselinu chlorovodíkovú a surové uhlie) sú podstatne a neprimerane vyššie ako ceny v prípade ostatných potenciálnych reprezentatívnych krajín, a preto by sa nemali považovať za nedeformované ceny, ktoré by sa mohli použiť na vytvorenie normálnej hodnoty kyseliny citrónovej.

(129)

CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vhodnou reprezentatívnou krajinou nie je ani Thajsko, keďže dvaja z troch identifikovaných výrobcov kyseliny citrónovej neboli v roku 2018 ziskoví a tretí sa zameriaval najmä na vývozné trhy.

(130)

Výrobné odvetvie Únie vo svojom podaní považovalo za najprimeranejšiu voľbu na určenie nedeformovaných nákladov Kolumbiu. Upozornilo, že finančné údaje spoločností v Thajsku nie sú podrobované auditu, čo výrazne znížilo ich hodnotu z hľadiska spoľahlivosti. Okrem toho tvrdilo, že dvaja z troch identifikovaných výrobcov v Thajsku boli vo väčšinovom vlastníctve čínskych spoločností alebo čínskeho štátu a boli orientovaní na vývoz. Pokiaľ ide o Brazíliu, výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že dve brazílske spoločnosti patrili do skupín, pričom vplyv skupiny na finančné údaje by bolo zjavne ťažké posúdiť, a tieto spoločnosti zároveň predávali širokú škálu výrobkov.

(131)

Komisia po podrobnej analýze uvedených tvrdení uverejnila 30. novembra 2020 druhý záznam, v ktorom sa zaoberala všetkými týmito pripomienkami na základe uvedených kritérií, a informovala zainteresované strany o svojich predbežných záveroch. Komisia v tomto zázname uviedla, že ak sa potvrdí existencia výrazných deformácií, plánuje použiť Kolumbiu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu. Komisia ďalej uviedla, že na výpočet normálnej hodnoty môže použiť aj vhodné nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty a za nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk môže považovať všetky vhodné alternatívy dostupné v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Keďže jediná kolumbijská spoločnosť vyrábajúca prešetrovaný výrobok dosahovala v roku 2018 nízku ziskovosť a v roku 2017 bola stratová – podobne ako výrobcovia v Thajsku a Brazílii –, Komisia by zvažovala novšie údaje, ak by boli k dispozícii a ak by vykazovali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskovosti. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(132)

Komisii boli doručené pripomienky od komory CCCMC a výrobcov z Únie týkajúce sa záznamu z 30. novembra 2020.

(133)

Komora CCCMC vo svojom podaní z 9. decembra 2020 trvala na tom, že Kolumbia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou a namiesto nej by sa mala ako vhodná krajina vybrať Brazília. Tvrdila, že nižšie dovozné ceny kukurice v Brazílii sú dôsledkom výhod plynúcich z prepravných vzdialeností a množstva, a nie nejakej deformácie. Ďalej tvrdila, že ak by nebolo možné použiť brazílske dovozné ceny, mali by sa použiť medzinárodné ceny namiesto toho, aby bola Brazília úplne vylúčená z výberu reprezentatívnej krajiny. Komora CCCMC takisto tvrdila, že Kolumbia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, keďže identifikovaný výrobca má neprimerané prevádzkové náklady.

(134)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou je Kolumbia. Keďže kolumbijská spoločnosť vyrábajúca prešetrovaný výrobok bola stratová alebo vykazovala nízku ziskovosť v roku 2018 aj 2019, za ktoré sa medzičasom sprístupnili údaje, jeden z výrobcov z Únie identifikoval niekoľko spoločností vyrábajúcich výrobok, ktorý je podobný prešetrovanému výrobku. Výrobca z Únie sa zameral najmä na spoločnosti vyrábajúce zložky pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel v Kolumbii, z ktorého finančných údajov vyplýva, že dosahuje primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

(135)

Komisia dôkladne zvážila všetky tvrdenia predložené všetkými stranami. Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia súhlasila s komorou CCCMC a výrobcom z Únie, že nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, keďže výrobcovia prešetrovaného výrobku sú stratoví, resp. sú dcérskymi spoločnosťami čínskych spoločností a navyše existujú obmedzenia vývozu určitých výrobných faktorov. Okrem toho spoločnosti vyrábajúce prešetrovaný výrobok nepreukázali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Thajsko sa preto zamietlo.

(136)

Komisia sa preto vo svojej analýze zamerala na Brazíliu a Kolumbiu. Komisia najprv analyzovala, či existujú obmedzenia vývozu alebo iné narušenia týkajúce sa hlavných výrobných faktorov. Hlavným výrobným faktorom v prípade prešetrovaného výrobku je kukurica, ktorá pre vyvážajúcich výrobcov predstavuje viac ako 70 % celkových nákladov na vstupné materiály. Komisia poznamenala, že množstvo dovozu kukurice do Brazílie predstavovalo len 1,5 milióna ton v porovnaní s domácou výrobou kukurice v Brazílii, ktorá presahuje objem 100 miliónov ton (56). Komora CCCMC spochybnila skutočnosť, že takéto množstvá dovozu kukurice do Brazílie sú nízke. V porovnaní s veľkosťou brazílskej výroby však tieto dovozné množstvá predstavujú len 1,5 % výroby. Vzhľadom na toto veľmi obmedzené množstvo dovozu v pomere k veľkej domácej výrobe Komisia takisto skontrolovala dovozné ceny do Brazílie a poznamenala, že sa výrazne líšia od medzinárodných cien kukurice. Komora CCCMC vo svojich pripomienkach k záznamu z 30. novembra spochybnila, že ceny sa výrazne líšia, a požiadala o doplňujúce informácie k porovnaniu cien. Priemerná medzinárodná cena kukurice v roku 2019, ktorú Komisia uviedla v zázname z 30. novembra, predstavovala 151 EUR za tonu na základe FOB podľa portálu IndexMundi (57), zatiaľ čo priemerná dovozná cena kukurice do Brazílie podľa GTA predstavovala len 116 EUR za tonu na základe FOB. Z tohto údaju jasne vyplýva, že dovozné ceny do Brazílie boli výrazne nižšie ako medzinárodný cenový index.

(137)

Komora CCCMC okrem toho tvrdila, že dovozné ceny kukurice boli v Brazílii nižšie ako v Kolumbii z dôvodu nižších nákladov na dopravu, keďže dovoz do Brazílie sa uskutočňoval najmä zo susedných krajín, ako sú Argentína a Paraguaj, pričom Kolumbia dováža kukuricu prevažne z USA a Argentíny. Toto tvrdenie nebolo podložené, keďže komora CCCMC nepreukázala skutočný pôvod a vstupný prístav v príslušných krajinách, ani nepreukázala objem nákladov na dopravu kukurice do príslušných krajín. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(138)

Komora CCCMC takisto uviedla, že čínski výrobcovia nakupujú veľké množstvá kukurice na domácom trhu. Tvrdila preto, že brazílska dovozná cena by lepšie vystihovala situáciu, pokiaľ ide o nákupy kukurice čínskych výrobcov. Komisia poznamenala, že tento argument nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že množstvá dovozu do Brazílie sú objektívne nízke v porovnaní s veľkosťou domácej výroby, čím sa oslabuje reprezentatívnosť dovoznej ceny kukurice do Brazílie. Ani toto tvrdenie nemení záver, že dovozné ceny do Brazílie sa výrazne líšia od medzinárodných cien kukurice, čo je pravdepodobne spôsobené nízkou úrovňou dovozu a významným objemom domácej výroby. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(139)

Komora CCCMC ďalej tvrdila, že aj keby nebolo možné použiť dovozné ceny kukurice do Brazílie, pretože sú nereprezentatívne – čo ani nie je možné –, Brazília by sa mala aj tak vybrať za reprezentatívnu krajinu a namiesto brazílskych dovozných cien by sa mala použiť primeraná nedeformovaná medzinárodná cena kukurice.

(140)

V reakcii na to Komisia poznamenala, že – ako je ďalej vysvetlené v tomto oddiele – v tomto prešetrovaní považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu Kolumbiu, a to na základe príslušných prvkov uvedených v základnom nariadení, ako sú napríklad dostupnosť vhodnejších finančných údajov o výrobcoch výrobkov podobných kyseline citrónovej v porovnaní s Brazíliou. Pokiaľ ide o kolumbijské dovozné množstvá a ceny kukurice, podľa portálu IndexMundi dosahuje celková domáca výroba kukurice v Kolumbii objem 1,5 milióna ton, pričom podľa údajov GTA predstavuje dovoz kukurice približne 5,5 milióna ton, čiže 365 % výroby. Z tohto porovnania vyplýva, že množstvá dovozu do Kolumbie sú podľa všetkého reprezentatívne vzhľadom na veľkosť domácej výroby, na rozdiel od Brazílie. Pokiaľ ide o ceny kukurice, priemerná dovozná cena kukurice do Kolumbie v roku 2019 bola podľa GTA na úrovni 174 EUR za tonu na základe CIF, čo je oveľa bližšie k priemernej medzinárodnej cene kukurice vo výške 151 EUR za tonu na základe FOB a v súlade s ňou, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že medzinárodná dovozná cena na základe CIF by bola vyššia. Keďže Kolumbia sa považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu aj v iných ohľadoch, ako sa podrobnejšie uvádza ďalej v texte, dovozné ceny kukurice do Kolumbie sú vo veľkej miere v súlade s medzinárodnými cenami kukurice a nič nenasvedčuje tomu, že by v Kolumbii dochádzalo k deformácii cien kukurice, nie je dôvod vybrať Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu a použiť medzinárodnú referenčnú hodnotu namiesto dovozných cien do vhodnej reprezentatívnej krajiny, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a písm. a) druhom pododseku prvej zarážke.

(141)

Pokiaľ ide o zostávajúce výrobné faktory, obmedzenia vývozu pre určité výrobné faktory existujú v Brazílii (požiadavka vývozných licencií na vápno) aj v Thajsku (požiadavka vývozných licencií na sadrovec), zatiaľ čo v Kolumbii neexistujú žiadne, ako to potvrdzuje príslušný zoznam OECD. (58) Hoci vo výrobných nákladoch určitých vyvážajúcich výrobcov majú tieto faktory oveľa obmedzenejšiu váhu a nevzťahovali sa na všetkých vyvážajúcich výrobcov, bol to ďalší relevantný prvok pre výber vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(142)

Pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny sa Komisia v súlade so základným nariadením sústredila aj na dostupnosť verejných finančných údajov o výrobcoch prešetrovaného výrobku v Thajsku, Brazílii a Kolumbii.

(143)

Keďže Thajsko sa nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, Komisia sa pri porovnávacej analýze zamerala na Brazíliu a Kolumbiu.

(144)

Pokiaľ ide o Brazíliu a Kolumbiu, Komisia v zázname z 5. marca uviedla spoločnosti vyrábajúce kyselinu citrónovú v týchto krajinách. V danom čase neexistovali v Brazílii ani Kolumbii žiadni výrobcovia s primeraným ziskom za rok 2018.

(145)

V zázname z 30. novembra 2020 Komisia uviedla, že kolumbijská spoločnosť Sucroal SA, ktorá mala verejne dostupné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, bola vhodnou reprezentatívnou spoločnosťou, keďže vyrába prešetrovaný výrobok a sortiment výrobkov, ktorý má bližšie ku kyseline citrónovej. Spoločnosť Sucroal SA zároveň vykázala v roku 2018 nízku úroveň ziskovosti a v roku 2017 bola stratová.

(146)

Podobná situácia bola v Brazílii, kde brazílska spoločnosť s verejne dostupnými finančnými údajmi – veľký konglomerát vyrábajúci širšiu škálu výrobkov vrátane kyseliny citrónovej – vykázala v roku 2018 nízku ziskovosť. Komisia v zázname z 30. novembra 2020 upozornila, že ak budú k dispozícii novšie údaje za rok 2019, mohla by použiť tieto údaje, ak by vykazovali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskovosti, alebo ak by to tak nebolo, Komisia by zvážila všetky vhodné dostupné alternatívy.

(147)

Po uverejnení tohto záznamu z 30. novembra 2020 sa v databáze Orbis sprístupnili údaje spoločnosti Sucroal SA za rok 2019. Keďže spoločnosť Sucroal SA dosiahla v roku 2019 stratu, finančné údaje za túto spoločnosť sa nemohli považovať za primerané na stanovenie nedeformovanej úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(148)

Komisia preto zvážila vhodné alternatívy. Konkrétne v situáciách, keď žiadny výrobca prešetrovaného výrobku v potenciálnej reprezentatívnej krajine nevykazuje primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, môže Komisia zvážiť výrobcov výrobku patriaceho do tej istej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia ako prešetrovaný výrobok, ku ktorým existujú verejne dostupné finančné údaje, z ktorých vyplýva primeraná úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(149)

Komora CCCMC uviedla, že keďže spoločnosť Sucroal SA vykázala za rok 2019 stratu, Kolumbia by sa nemala považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu a namiesto nej by sa mala použiť Brazília. CCCMC poznamenala, že identifikovaný výrobca Cargill Agricola bol v roku 2019 opäť ziskový, takže jeho predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli primerané potrebám prešetrovania. Komisia však poznamenala, že zisk spoločnosti Cargill Agricola predstavoval menej ako jedno percento jej obratu v roku 2019, a teda bol ešte nižší ako jej zisk v roku 2018. Táto nízka úroveň zisku bola na podobnej úrovni ako v prípade spoločnosti Sucroal SA v tom istom roku a nepovažovala sa za primeranú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Výrobné odvetvie Únie v dvoch súboroch pripomienok navrhlo použiť údaje od spoločností z tej istej krajiny, ktoré vyrábajú rovnakú kategóriu tovaru ako prešetrovaný výrobok alebo pôsobia v rovnakom výrobnom odvetví. Navrhlo kategóriu výrobcov zložiek pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel v Kolumbii a uviedlo aj zoznam jedenástich spoločností pôsobiacich v tomto odvetví.

(151)

Vzhľadom na všetky skutočnosti prešetrovania a prijaté pripomienky Komisia vyhľadala v databáze Orbis kód NAICS 325998 (Výroba všetkých ostatných rôznych chemických výrobkov a prípravkov). Rovnaký kód používajú spoločnosti Cargill Agricola SA a Sucroal SA. Toto vyhľadávanie ukázalo omnoho vyšší počet spoločností, ktoré vykazujú primeranú úroveň zisku, v Kolumbii než v Brazílii, z čoho vyplýva, že dostupnosť verejných finančných údajov je reprezentatívna a spoľahlivá aj v Kolumbii. Okrem toho s cieľom zúžiť výsledky tohto vyhľadávania na spoločnosti vyrábajúce výrobok podobný kyseline citrónovej Komisia podrobne analyzovala činnosť a výrobu všetkých ziskových kolumbijských spoločností. Na základe opisu ich podnikateľskej činnosti dostupnej v databáze Orbis napokon Komisia identifikovala sedem spoločností, ktoré v Kolumbii vyrábajú výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk týchto spoločností sa považovali za spoľahlivé. Na porovnanie, Komisia poznamenala, že v Brazílii neboli v rovnakej oblasti činnosti žiadne spoločnosti, ktoré by mali v databáze Orbis verejne dostupné finančné údaje za rok 2019.

(152)

Kolumbijské spoločnosti, ktoré Komisia takto identifikovala, zodpovedali spoločnostiam, ktoré výrobné odvetvie Únie určilo ako vhodné spoločnosti patriace do rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia ako prešetrovaný výrobok. Výrobné odvetvie Únie navrhlo okrem týchto siedmich spoločností aj ďalšie štyri spoločnosti v Kolumbii, pre ktoré však v databáze Orbis neboli ľahko dostupné finančné údaje ani opis činnosti. Tieto spoločnosti sa preto nezohľadnili pri stanovovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(153)

Na základe všetkých uvedených skutočností, a najmä na základe dostupných finančných údajov a reprezentatívnosti dovoznej ceny kukurice, ktorá predstavuje hlavný výrobný faktor, Komisia dospela k záveru, že Kolumbia je vhodnou reprezentatívnou krajinou na výpočet normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní.

(154)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili výber Kolumbie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Zopakovali uvedené tvrdenie, že výber Kolumbie nebol logický, keďže ani jeden kolumbijský výrobca kyseliny citrónovej nebol počas obdobia revízneho prešetrovania ziskový, zatiaľ čo brazílsky výrobca ziskový bol. Zopakovali aj uvedené tvrdenie, že ceny kukurice v Brazílii neboli deformované. Keďže tieto tvrdenia sa riešili už v odôvodneniach 136 a 149 tohto nariadenia a v tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové dôkazy, dané tvrdenia sa zamietli.

(155)

Uvedené strany ďalej tvrdili, že Komisia použila údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a ziskovosti kolumbijských spoločností v iných odvetviach výroby bez toho, aby preukázala, že tieto spoločnosti majú rovnakú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku ako výrobcovia kyseliny citrónovej.

(156)

V súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia sa v prípade potvrdenia prítomnosti výrazných deformácií normálna hodnota vytvorí na základe výrobných nákladov a nákladov na predaj, ktoré vyjadrujú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty. Vytvorená normálna hodnota zahŕňa nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Keďže predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk kolumbijskej spoločnosti Sucroal SA nebolo možné použiť z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 145 a 147, Komisia použila údaje z najbližšieho odvetvia, ktoré zahŕňa prešetrovaný výrobok, v ktorom sa uvedené nákladové prvky považovali za nedeformované a primerané. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento záver, a predovšetkým to, že úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku kolumbijských spoločností v odvetví najbližšom k výrobe kyseliny citrónovej by nebola primeraná podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(157)

Komisia ďalej poznamenala, že na rozdiel od výrobného odvetvia Únie komora CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neposkytli ani nenavrhli zoznam výrobcov v rovnakej potenciálnej reprezentatívnej krajine, ktorí vyrábajú rovnakú alebo podobnú kategóriu tovaru alebo pôsobia v rovnakom alebo podobnom výrobnom odvetví ako prešetrovaný výrobok, ktorých finančné údaje by Komisia mohla použiť.

(158)

Z tohto dôvodu a z dôvodov uvedených v odôvodnení 151 Komisia považovala finančné údaje od siedmich spoločností, ktoré identifikovala v Kolumbii a ktoré vyrábajú výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej, za primeranú náhradu pre nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa použijú pri vytváraní normálnej hodnoty v danom prešetrovaní. Tvrdenie komory CCCMC a troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietlo.

(159)

Na základe informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a iných relevantných informácií, ktoré sú k dispozícii v spise, Komisia vytvorila zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ako sú napríklad materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(160)

Komisia takisto uviedla zdroje, ktoré sa použijú na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia (GTA, vnútroštátne štatistiky atď.). V tom istom zázname Komisia určila kódy harmonizovaného systému (HS) jednotlivých výrobných faktorov, o ktorých sa na základe informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne uvažovalo na účely analýzy podľa GTA.

(161)

V zázname z 30. novembra 2020 Komisia potvrdila, že použije údaje GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov výrobných faktorov vrátane surovín.

(162)

V prípade elektrickej energie Komisia použila ľahko dostupný cenový formulár spoločnosti Enel, ktorá je hlavným dodávateľom elektrickej energie v Kolumbii. Tento zdroj poskytuje jednotnú priemernú cenu elektriny za mesiac.

(163)

Sadzba za vodu bola ľahko dostupná od spoločnosti Acueducto, ktorá zodpovedá za zásobovanie vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd v Bogote. Tieto informácie umožnili zistiť sadzby platné pre priemyselných používateľov v období revízneho prešetrovania.

(164)

Na stanovenie miezd v Kolumbii Komisia použila štatistiky MOP (59). Poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom za týždeň v Kolumbii v roku 2019.

(165)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k zdrojom použitým na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu, vodu a prácu, a preto tieto zdroje použila na stanovenie normálnej hodnoty.

(166)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by vytvorená normálna hodnota mala zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Okrem toho sa musela stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch.

(167)

Na stanovenie nedeformovanej hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila podiel výrobných nákladov, ktorý predstavujú predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnych spoločnostiach v Kolumbii, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.

(168)

Výsledné hodnoty vyjadrené ako percentuálny podiel príjmov predstavovali 14,2 % v prípade zisku a 17 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(169)

Pri všetkých surovinách a pomocných materiáloch Komisia vychádzala z dovozných cien v reprezentatívnej krajine. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových dovozných cien zo všetkých tretích krajín okrem Číny. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny z dôvodu existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami boli ovplyvnené aj tieto ceny. Podobne bol vylúčený aj dovoz do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (60).

(170)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny. V neskoršej fáze, počas výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia, Komisia k dovoznej cene pripočítala konkrétne náklady danej spoločnosti na vnútroštátnu dopravu. Náklady na vnútroštátnu dopravu v prípade všetkých surovín boli založené na overených údajoch, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(171)

V prípade surovín so zanedbateľným vplyvom na náklady, ktoré spoločnosti neoznámili v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania, boli tieto náklady zahrnuté do režijných nákladov spojených s výrobou, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.8. Tieto výrobné faktory vyjadrené ako režijné náklady sú uvedené v osobitných poskytnutiach informácií jednotlivým spoločnostiam.

(172)

Výrobné odvetvie Únie vo svojich pripomienkach zo 16. marca 2020 poznamenalo, že v prípade niektorých surovín neexistujú priemerné hodnoty dovozu alebo priemerné hodnoty sa týkajú malých množstiev, a preto sú nespoľahlivé, alebo existujú iné dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o ich spoľahlivosti. Navrhlo, aby sa v týchto prípadoch použili hodnoty zo štatistík za daný región alebo hodnoty z prieskumov trhu od takých poskytovateľov, ako sú ArgusMedia, AgroChart alebo IntraTec.

(173)

Výrobné odvetvie Únie vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2020 zopakovalo, že v prípade Kolumbie by sa náklady na výrobu mohli určiť pomocou údajov o dovoze a dostupných verejných údajov o cenách elektrickej energie, vody a z verejných údajov o nákladoch práce. Zdôraznilo, že priemerné hodnoty dovozu niektorých menej významných nákladových faktorov sú podľa všetkého vysoké, a navrhlo ich nahradiť údajmi od špecializovaných poskytovateľov služby vyhľadávania údajov.

(174)

Komora CCCMC vo svojom podaní z 23. marca 2020 uviedla, že niektoré dovozné ceny určitých kľúčových materiálov, ako sú napríklad uhlie, kyselina sírová a kyselina chlorovodíková, sú v Kolumbii abnormálne vysoké, a preto nie sú reprezentatívne. Takisto tvrdila, že existujú veľké rozdiely medzi zverejnenými dovoznými cenami Kolumbie, Thajska a Brazílie a že dovozné ceny sa výrazne líšia dokonca aj v prípade rovnakého materiálu dovážaného do tej istej krajiny, čo môže byť spôsobené kvalitatívnymi rozdielmi v rámci toho istého kódu HS. Komora CCCMC vyzvala Komisiu, aby určila dôvod týchto rozdielov a riešila ich. Komisia zvážila toto tvrdenie a v odôvodnených prípadoch nahradila nereprezentatívne dovozné ceny spoľahlivými zdrojmi, ako sa podrobne uvádza v tabuľke A.

(175)

Komora CCCMC takisto tvrdila, že vzhľadom na to, že niektoré suroviny používané na výrobu prešetrovaného výrobku sa nakupujú na domácom trhu v Číne, je neprimerané jednoducho použiť dovozné ceny konkrétnej tretej krajiny, keďže tieto ceny pravdepodobne zahŕňajú vyššie náklady na prepravu/dodanie ako ceny surovín nakupovaných na domácom trhu. Týka sa to najmä nebezpečných chemikálií, ako sú kyselina sírová a kyselina chlorovodíková, ktoré sa dodávajú v špeciálnych vozidlách. Komora CCCMC sa preto domnievala, že je potrebné vykonať náležité úpravy, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie.

(176)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že z dôvodov uvedených v oddiele 3.2.1 uplatňuje v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto zisťuje nedeformované náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine, aby sa zabezpečilo, že uplatňované náklady nie sú ovplyvnené deformáciami a sú založené na ľahko dostupných údajoch. Keďže neexistujú žiadne informácie o možných deformáciách na trhu reprezentatívnej krajiny v súvislosti s týmito nebezpečnými chemikáliami a keďže komora CCCMC neposkytla údaje na odôvodnenie svojho tvrdenia o vysokých nákladoch na dopravu, dovozné hodnoty reprezentatívnej krajiny sa považujú za hodnoty spĺňajúce kritériá článku 2 ods. 6a základného nariadenia a za hodnoty umožňujúce primeraný odhad ceny v reprezentatívnej krajine vrátane nákladov na dopravu. Okrem toho ich Komisia považovala za spoľahlivý ukazovateľ, keďže dovážané vstupy si konkurujú na domácom trhu reprezentatívnej krajiny z hľadiska cien.

(177)

Komisia následne použila dovozné ceny do Kolumbie podľa GTA. V prípadoch, keď tieto ceny neboli reprezentatívne alebo boli inak nespoľahlivé, zisťovali sa medzinárodné referenčné hodnoty. Ak tieto neboli k dispozícii, použili sa spoľahlivé ceny z iných zdrojov, ako sa podrobne uvádza v tabuľke A.

(178)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré sa získali pri krížových kontrolách na diaľku, boli identifikované tieto výrobné faktory a kódy colného sadzobníka príslušne používané v Brazílii, Kolumbii alebo Thajsku:

Tabuľka A

(179)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(180)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady (zahŕňajúce spotrebu surovín, prácu a energiu). Nedeformované jednotkové náklady na základe uvedených zdrojov uplatnila na skutočnú spotrebu individuálnych výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(181)

Po druhé, s cieľom získať nedeformované výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a pomocné materiály uvedené v odôvodnení 171 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(182)

Komisia napokon na uvedený výpočet uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a vážený priemer zisku siedmich reprezentatívnych kolumbijských výrobcov zložiek pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel.

(183)

Tieto hodnoty vyjadrené ako percentuálny podiel výrobných nákladov predstavujú 24,82 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 20,72 % v prípade zisku. Vo vyjadrení ako percentuálny podiel príjmov predstavujú 17 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 14,2 % v prípade zisku.

(184)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku pre každého zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(185)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena teda bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(186)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(187)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Na základe toho sa upravili rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch, bankových poplatkoch a províziách, kde to bolo vhodné a opodstatnené.

(188)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty pre každý druh podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(189)

Vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, tak predstavuje 42 % pre spoločnosť Weifang Ensign Industry Co., Ltd a 144 % pre spoločnosť COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co. Ltd. Dumping sa nevypočítal pre spoločnosti RZBC Group, RZBC (Juxian) Co., Ltd. a prepojeného obchodníka RZBC Imp. & Exp. Co., Ltd. ani pre spoločnosť Jiangsu Guoxin Union Energy Co. Ltd, na ktorých sa vzťahujú cenové záväzky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 191.

(190)

Komisia stanovila aj priemerné dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Na základe dostupných skutočností sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia použilo najvyššie dumpingové rozpätie spolupracujúcich výrobcov, v neposlednom rade vzhľadom na výrazne nižšiu úroveň vývozných cien nespolupracujúcich spoločností.

(191)

Celkovo sa väčšina čínskeho vývozu do EÚ (70 až 90 %) počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňovala za výrazne dumpingové ceny. Zvyšný čínsky vývoz uskutočňovali dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, u ktorých nebol zistený dumping. Na týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov sa vzťahujú cenové záväzky a ich vývoz do Únie sa uskutočňoval za minimálnu dovoznú cenu. Ich vývozné ceny do Únie sa preto považovali za ovplyvnené záväzkami, a preto nedostatočne spoľahlivé na to, aby sa v kontexte tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti použili na určenie toho, či dumping bude pokračovať.

(192)

Celkovo možno konštatovať, že dumping pokračoval v prípade veľkej väčšiny čínskeho vývozu do Únie. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(193)

V nadväznosti na zistenie o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v dotknutej krajine a atraktívnosť trhu Únie; vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a praktiky obchádzania.

(194)

Ako už bolo uvedené, prihlásili sa len štyria čínski vyvážajúci výrobcovia. Informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii o výrobnej a voľnej kapacite od čínskych vyvážajúcich výrobcov, boli teda obmedzené.

(195)

Z tohto dôvodu musela byť väčšina zistení uvedených ďalej v texte, ktoré sa týkajú pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, založená na iných zdrojoch, a to konkrétne na databáze Eurostatu a databáze GTA a na informáciách, ktoré uviedlo výrobné odvetvie Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie. Z analýzy uvedených informácií vyplynuli tieto zistenia.

(196)

Prešetrovaním výlučne na základe vyplnených dotazníkov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistili voľné výrobné kapacity predstavujúce približne 129 000 ton, čo predstavuje 20 až 40 % dopytu EÚ. V ORP sa celková čínska výrobná kapacita odhaduje na trojnásobok až štvornásobok celkovej spotreby v EÚ.

(197)

Domáci dopyt v Číne bol odhadnutý na približne 465 000 ton, čo je menej ako 24 % výrobnej kapacity krajiny. Z plánovaného ďalšieho zvýšenia kapacity navyše vyplýva, že táto výrobná kapacita dosiahne v roku 2021 úroveň celkovej svetovej spotreby (62), čím sa ešte viac vyhrotí existujúca čínska nadmerná kapacita. Tieto nové kapacity sa s najväčšou pravdepodobnosťou premietnu do ešte vyššieho tlaku na vývoz, v neposlednom rade vzhľadom na rozdiel medzi kapacitou a uvedenými úrovňami domáceho dopytu. Je veľmi nepravdepodobné, že čínska domáca spotreba by sa zvýšila do takej miery, aby bola schopná absorbovať existujúcu kapacitu, nieto ešte zvýšenú. Okrem toho opatrenia, ktoré sú už zavedené na viacerých iných trhoch, spôsobujú vysokú pravdepodobnosť toho, že v prípade zrušenia opatrení v Únii dôjde k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu.

(198)

Atraktívnosť trhu Únie pre čínsky vývoz bola zjavná vzhľadom na jeho neustálu a masívnu prítomnosť – a to aj pri opatreniach –, ktorá dosahuje 30 až 50 % podielu na trhu Únie.

(199)

Atraktívnosť trhu Únie ďalej zdôrazňovala skutočnosť, že čínsky investor buduje v Únii nový závod s kapacitou až 60 000 ton. (63)

(200)

Okrem toho čínsky vývoz na iné dôležité trhy, ako sú USA, Brazília, Kolumbia, India alebo Thajsko, obmedzovala existencia opatrení na ochranu obchodu.

(201)

Atraktívnosť trhu Únie ďalej potvrdzovali cenové prvky uvedené ďalej v texte.

(202)

Vývozné ceny štyroch spolupracujúcich spoločností do tretích krajín boli o 20 až 40 % nižšie ako vývozné ceny do Únie, čo opäť zdôrazňuje jej atraktívnosť.

(203)

Praktiky obchádzania cez Malajziu, ktoré v januári 2016 viedli k uloženiu ciel zameraných proti obchádzaniu, ako sa uvádza v odôvodnení 5, takisto svedčia o atraktívnosti trhu Únie pre čínsky vývoz.

(204)

Ako už bolo vysvetlené, dumping pokračuje pri veľkej väčšine čínskeho vývozu.

(205)

Okrem toho všetky indície svedčili o tom, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa predaj uskutočňoval na dumpingových úrovniach.

(206)

Po prvé, skutočnosť, že všetky spoločnosti so záväzkami predávali presne za minimálnu dovoznú cenu podľa záväzku, naznačovala, že tento záväzok pôsobil ako spodná hranica ceny. Ak by neexistovala takáto spodná hranica a firmy by museli čeliť konkurencii zo strany iných čínskych vývozov, ktoré by mali o 30 až 40 % nižšie ceny, ako sú ceny podľa záväzku, firmy by museli predávať svoje výrobky za toto nižšie cenové rozpätie, aby sa udržali na trhu. To by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k vyšším dumpingovým rozpätiam pre všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje záväzok.

(207)

Po druhé, obchádzanie bolo možné považovať za ďalší faktor poukazujúci na záujem vývozcov o vstup na trh Únie a na ich neschopnosť konkurovať na trhu Únie pri nedumpingových úrovniach. Prítomný bol aj model nespravodlivého cenového správania čínskych firiem pri vývoze na iné trhy, čo dokazuje vysoký počet opatrení na ochranu obchodu v prípade kyseliny citrónovej v tretích krajinách uvedených v odôvodnení 200.

(208)

Po tretie, vývozné ceny štyroch spolupracujúcich spoločností do tretích krajín boli oveľa nižšie ako vývozné ceny do Únie, čo naznačuje pravdepodobnosť ďalšieho poklesu vývozných cien, a teda ďalšieho zvýšenia dumpingových rozpätí, ak by platnosť opatrení uplynula.

(209)

Z uvedenej analýzy vyplynulo, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pokračoval a veľmi pravdepodobne by došlo k zvýšeniu dumpingových rozpätí, pričom dovoz na atraktívny trh Únie by bol ešte výraznejšie prítomný.

(210)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili závery o voľnej kapacite. Tvrdili, že na základe vlastných výpočtov Komisie sa voľná kapacita znížila zo 192 000 ton v roku 2015 (predchádzajúce revízne prešetrovanie) na 129 000 ton v ORP, čo je v rozpore so zistením o čoraz väčšej voľnej výrobnej kapacite, ktorá sa premieta do vyššieho tlaku na vývoz. Komisia poznamenala, že voľnú kapacitu posúdila na základe údajov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Títo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sú iní ako spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní. Porovnanie, ktoré pripravila komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, je z tohto dôvodu chybné. V každom prípade predstavuje 129 000 ton obrovskú nadmernú kapacitu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(211)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia neoverila spoľahlivosť a presnosť údajných dôkazov o plánovanom zvýšení kapacity, ktoré predložilo výrobné odvetvie Únie. Komisia poznamenala, že v tejto súvislosti dôkladne preskúmala podania výrobného odvetvia Únie aj komory CCCMC a z tohto preskúmania nevyplynuli žiadne prvky, ktoré by mohli zmeniť jej zistenia uvedené v odôvodnení 197.

(212)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že záver Komisie, že vývozné ceny do Únie by v prípade neexistencie nových opatrení klesli na úroveň tretích krajín, predstavuje absolútnu špekuláciu. Takisto tvrdili, že Komisia neposkytla žiadnu kvantifikáciu ani analýzu, pokiaľ ide o záver, že v prípade neexistencie opatrení by sa vývoz z ČĽR pravdepodobne zvýšil a uskutočňoval sa za vyšších dumpingových rozpätí. Napokon tvrdili, že Komisia nepredložila spoľahlivé ekonomické odôvodnenie toho, prečo by čínski vyvážajúci výrobcovia v prípade neexistencie obnovených opatrení podstatne znížili svoje ceny do Únie.

(213)

V reakcii na to Komisia poznamenala, že prešetrovaním sa jasne stanovilo, že dumping pokračuje, a to aj na základe vývozných cien, ktoré majú vytýčenú minimálnu dovoznú cenu podľa záväzkov. Ceny vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahujú záväzky, boli výrazne nižšie, čo jasne svedčí o tom, že v prípade neexistencie záväzkov by ceny pravdepodobne klesli. Komisia okrem toho zistila, že vývozné ceny do Únie sú v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú záväzky, výrazne vyššie ako vývozné ceny na iné trhy, čo naznačuje, že atraktívnosť trh Únie by viedla k nárastu dovozu. Tieto prvky spolu s významnou voľnou kapacitou v ČĽR jednoznačne podporili zistenie, že ak by sa opatrenia zrušili, vývoz do Únie by sa pravdepodobne naďalej uskutočňoval za dumpingové ceny a pri zvýšených objemoch.

(214)

Podobný výrobok vyrábali počas ORP dvaja výrobcovia z Únie. Títo dvaja výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(215)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria len dvaja výrobcovia, Komisia predkladá niektoré údaje v tomto nariadení formou rozsahov a/alebo indexov v súlade s článkom 19 základného nariadenia s cieľom chrániť dôverné informácie.

(216)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená v rozsahu 300 000 až 350 000 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe vyplnených dotazníkov od dvoch výrobcov z Únie.

(217)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu v Únii na základe predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie a na základe dovozu z ČĽR a iných tretích krajín, ako sa uvádzali vo vyplnených dotazníkoch a v dovozných štatistikách databázy podľa článku 14 ods. 6

(218)

Spotreba na voľnom trhu Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(219)

Spotreba v Únii sa spočiatku zvýšila o 7 %, pričom vrchol spotreby sa dosiahol v rokoch 2017 a 2018. Medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania spotreba mierne klesla, ale aj tak zostala o 3 % vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(220)

Dôvodom zvýšenia spotreby kyseliny citrónovej bol nárast spotreby výrobkov z rôznych odvetví, v ktorých sa prešetrovaný výrobok používa, ako sú napríklad potraviny, detergenty pre domácnosť, farmaceutické a kozmetické výrobky. K zvýšeniu spotreby prešetrovaného výrobku prispeli aj právne predpisy vyžadujúce si náhradu fosfátov v detergentoch pre domácnosť, keďže kyselina citrónová patrí medzi najvhodnejšie náhrady fosfátov pri týchto použitiach.

(221)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vyplnených dotazníkov od výrobného odvetvia Únie.

(222)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(223)

Objem dovozu z Číny bol počas posudzovaného obdobia značný a v období revízneho prešetrovania zostal v porovnaní s rokom 2016 na takmer rovnakej úrovni. Nižší dovoz v roku 2017 a vyšší dovoz v roku 2018 súvisia s tým, že kyselina citrónová je výrobok prepravovaný vo veľkých množstvách a takéto veľké množstvo sa dostalo na trh Únie v januári 2018, a preto sa pripísalo k dovozu v roku 2018 (dovoz z januára 2018 je približne o 50 % vyšší ako v decembri 2017). Objem dovozu z Číny bol celkovo stabilný.

(224)

Dovoz kyseliny citrónovej z Číny dosahoval významný podiel na trhu a zostal prevažne v rozsahu 40 %, pričom v posudzovanom období došlo k miernemu poklesu o 1,4 percentuálneho bodu. Keďže dovoz z iných krajín takisto klesal, ako sa uvádza v odôvodneniach 234 až 235, Komisia poznamenala, že zvýšený dopyt počas posudzovaného obdobia bol uspokojený nárastom výroby výrobného odvetvia Únie.

(225)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(226)

Cena kyseliny citrónovej dovážanej z Číny bola počas posudzovaného obdobia stabilná. Celkovo sa cena čínskej kyseliny citrónovej v porovnaní s rokom 2016 znížila o 5 %. Dovozné ceny z Číny zostali podstatne nižšie ako ceny Únie, ako sa uvádza v tabuľke 8.

(227)

Zvýšenie dovozných cien v roku 2017 môže súvisieť s nárastom spotreby, ktorá – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 219 – bola v roku 2017 mimoriadne vysoká v dôsledku legislatívnej zmeny v súvislosti s fosfátmi opísanej v odôvodnení 220. Tento nárast dopytu vyvolal zvýšenie dovozných cien. Keď sa dopyt ustálil, ceny v rokoch 2018 a 2019 opäť klesli.

(228)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(229)

Ďalej sú uvedené dve úrovne rozpätia podhodnotenia ceny – prvá sa vzťahuje na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahuje záväzok uvedený v odôvodnení 189. Druhá úroveň zahŕňa aj troch spolupracujúcich výrobcov, na ktorých sa záväzok vzťahoval. Toto rozlíšenie sa uplatňuje preto, lebo ceny spoločností, na ktoré sa vzťahuje záväzok, boli ovplyvnené podmienkami záväzku.

(230)

V prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemohlo byť cenové podhodnotenie stanovené použitím cien podľa druhu výrobku, keďže tieto informácie neboli k dispozícii. Cenové podhodnotenie sa preto stanovilo porovnaním celkového váženého priemeru predajných cien tak pre výrobcov z Únie, ako aj pre nespolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(231)

Cenové porovnania sa uskutočnili podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledky porovnaní boli vyjadrené ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyplynul z nich vážený priemer rozpätí podhodnotenia ceny vyšší ako 19 % pre vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahujú záväzky, a vyšší ako 10 % pre vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahuje záväzok.

(232)

Dovoz kyseliny citrónovej z tretích krajín iných ako Čína pochádzal najmä z Kambodže, Kolumbie a Thajska.

(233)

(Súhrnný) objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu kyseliny citrónovej z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(234)

Najväčšie objemy dovozu kyseliny citrónovej z tretích krajín iných ako Čína pochádzali v posudzovanom období z Thajska. Dovoz z Thajska sa počas posudzovaného obdobia znížil o 31 %. Ceny v každom roku posudzovaného obdobia sledovali trend vývoja cien čínskeho dovozu, ale boli o 11 až 15 % vyššie.

(235)

Dovoz kyseliny citrónovej zo všetkých tretích krajín klesol počas posudzovaného obdobia o 30 %. Jeho cena bola tiež vyššia v porovnaní s cenami dovozu z Číny.

(236)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(237)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem výroby v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity

(238)

Objem výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 9 %, pričom vrchol výroby sa dosiahol v roku 2017 (keď bol o 14 % vyšší ako v roku 2016). Trend objemu výroby výrobného odvetvia Únie vo veľkej miere kopíruje trend spotreby v Únii.

(239)

Výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia stabilne rástla a v porovnaní s rokom 2016 bola v období revízneho prešetrovania o 13 % vyššia.

(240)

Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia kolísalo a najnižšiu úroveň dosiahlo počas obdobia revízneho prešetrovania, kedy bolo o 3 % nižšie ako v roku 2016.

(241)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu v Únii

(242)

Predaj na trhu vlastnej spotreby, ktorý je spojený najmä s výrobou špeciálnych výrobkov a špeciálnych solí, v ktorých sa kyselina citrónová používa ako vstupný materiál, dosahoval v každom roku posudzovaného obdobia nízku úroveň pod hranicou 5 000 ton, a preto nemal žiadny výrazný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie vrátane jeho podielov na trhu.

(243)

Predaj sa vyvíjal podobne ako trend výroby a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 10 %, pričom v roku 2017 dosiahol najvyššiu úroveň.

(244)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu predstavoval v každom roku posudzovaného obdobia 50 % až 64 %. V období revízneho prešetrovania sa zvýšil približne o 4 percentuálne body.

(245)

Zamestnanosť a produktivita v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita v Únii

(246)

Počet zamestnancov vyjadrený v ekvivalente plného pracovného času sa počas posudzovaného obdobia zvýšil približne o 7 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol úroveň viac ako 640 zamestnancov.

(247)

Produktivita sa počas posudzovaného obdobia zvýšila len mierne, a to približne o 2 %. V tejto súvislosti sa produktivita vyjadruje ako počet ton na počet zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času) počas roka.

(248)

Vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie zmiernili záväzky, ktoré sa vzťahovali na cenovú úroveň veľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, pričom pôsobili ako spodná hranica ceny pre príslušné čínske vývozné ceny.

(249)

Preto možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z ujmy spôsobenej minulým dumpingom zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov. Proces zotavovania výrobného odvetvia Únie pokračoval aj počas posudzovaného obdobia, o čom svedčí priaznivý trend hlavných ukazovateľov ujmy.

(250)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(251)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii bol veľmi stabilný a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil len o 1 %.

(252)

Jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia kolísali a v období revízneho prešetrovania dosiahli úroveň o 5 % vyššiu v porovnaní s rokom 2016. Zvýšenie nákladov a len malé zvýšenie predajných cien viedli k zníženiu ziskovosti, ako sa uvádza v odôvodnení 257.

(253)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(254)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 4 %, čo je menej ako inflácia v Únii počas tohto obdobia.

(255)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(256)

Konečný stav zásob výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Úroveň zásob je po zvýšení predaja a výroby stabilná. Oveľa nižšia úroveň zásob na konci roka 2017 bola výnimkou. Táto výnimka súvisí so zvýšeným dopytom po kyseline citrónovej v dôsledku nahradenia fosfátov v chemickom zložení určitých výrobkov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 220.

(257)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(258)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(259)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia dosiahla najvyššiu úroveň v roku 2017. Tieto mimoriadne okolnosti súviseli s nahradením fosfátov, ako sa uvádza v odôvodnení 220, a vyššia ziskovosť v danom roku by mala súvisieť so zvýšeným dopytom v tomto špecifickom roku. Celková ziskovosť výrobného odvetvia v období revízneho prešetrovania presiahla 10 %.

(260)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Jeho vývoj zostal počas posudzovaného obdobia na podobnej úrovni, s výnimkou roku 2017.

(261)

Návratnosť investícií je zisk ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa podobne ako vývoj ziskovosti, pričom počas celého posudzovaného obdobia zostala na uspokojivej úrovni.

(262)

Žiadny z výrobcov z Únie nehlásil počas posudzovaného obdobia ťažkosti so získavaním kapitálu.

(263)

Väčšina ukazovateľov ujmy, ako sú výroba, objem predaja, zamestnanosť, kapacita, produktivita a peňažný tok, sa vyvíjala pozitívne. Zatiaľ čo vývoj finančných ukazovateľov, ako sú ziskovosť a návratnosť investícií, je negatívny, ich absolútne úrovne sú uspokojivé a nevykazujú znaky značnej ujmy.

(264)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(265)

Komisia v odôvodnení 262 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu, a v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti čínskemu dovozu. (64)

(266)

Uvedené trendy týkajúce sa cien a objemov dovozu prešetrovaného výrobku z Číny ukazujú, že hoci si čínski vývozcovia zachovali značnú prítomnosť na trhu Únie, platné opatrenia (clo a záväzky) viedli k zlepšeniu podmienok na trhu. Najväčší prospech z tohto vývoja malo výrobné odvetvie Únie, keďže prítomnosť ostatných tretích krajín na trhu zostala obmedzená. Z toho vyplýva, že ujma sa odstránila najmä vďaka existencii platných opatrení.

(267)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 196 až 197, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú obrovskú a neustále rastúcu voľnú kapacitu, ktorá im umožňuje veľmi rýchlo zvýšiť vývoz. Okrem toho, vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s väčšinou trhov tretích krajín je pravdepodobné, že významné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do týchto krajín, by sa v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť predmetných antidumpingových opatrení, mohli takisto presmerovať na trh Únie.

(268)

Hlavné medzinárodné trhy majú navyše zavedené opatrenia na ochranu obchodu proti kyseline citrónovej z Číny. Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov bude preto ťažšie predávať na týchto trhoch než na nechránenom trhu Únie, ak by sa nechala uplynúť platnosť daných antidumpingových opatrení.

(269)

Okrem toho cenové úrovne čínskych vývozcov výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a to aj pri zavedených opatreniach. Bez ciel by podhodnocovanie zo strany vyvážajúcich výrobcov bez záväzkov presiahlo úroveň 29 %. Z uvedeného vidieť cenové úrovne, s ktorými by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne vstupovali na trh Únie v prípade neexistencie opatrení. Bez zavedených opatrení by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné udržať si svoje ceny, čo by mu pravdepodobne spôsobilo straty ako v pôvodnom prešetrovaní.

(270)

Pravdepodobnosť vstupu lacného čínskeho vývozu v prípade neexistencie opatrení potvrdzujú aj mnohé antidumpingové prešetrovania týkajúce sa čínskej kyseliny citrónovej v iných krajinách uvedených v odôvodnení 200.

(271)

Kombinácia vysokej vývoznej kapacity čínskych výrobcov a cien spôsobujúcich ujmu by viedla priamo k rýchlej strate predaja výrobného odvetvia Únie a/alebo k poklesu jeho cien, a to by malo za následok hlboký finančný úpadok, čo by ohrozilo prežitie výrobného odvetvia Únie, ako vyplýva zo zániku ostatných výrobcov z Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 276.

(272)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky týkajúce sa pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, a síce že zvýšený dovoz za nižšie ceny by v prípade uplynutia platnosti opatrení nemal komerčný ani trhový zmysel. Komora CCCMC okrem toho tvrdila, že opatrenia na ochranu obchodu v iných krajinách by nemali významný vplyv na rozhodovanie vyvážajúcich výrobcov z Číny. Tieto tvrdenia neboli podložené ani nijako nepreukázali, že by široká škála uvedených vecných prvkov a odôvodnení bola nesprávna. Komisia navyše zistila, že dovozné ceny bez ciel, ako sa uvádza v tabuľke 3, sú už teraz oveľa nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie (ako sa uvádza v tabuľke 11). V dôsledku toho by aj zachovanie takýchto nízkych dovozných cien vytvorilo tlak na výrobné odvetvie Únie, ktorý by sa pravdepodobne opäť pretavil do ujmy. Tieto tvrdenia preto nemožno akceptovať.

(273)

Možno teda konštatovať, že absencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(274)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(275)

Pri tomto prešetrovaní spolupracovali obaja výrobcovia z Únie, ktorí spolu predstavujú 100 % výroby Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 263, výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z ujmy spôsobenej minulým dumpingom a jeho činnosti sú životaschopné, ak nie sú vystavené nekalej hospodárskej súťaži spôsobenej dumpingovým dovozom.

(276)

Výrobné odvetvie Únie sa riadilo zvýšeným dopytom po kyseline citrónovej, a to aj pri investíciách potrebných na zvýšenie svojej výrobnej kapacity a plánov na jej ďalšie rozšírenie.

(277)

Odstránenie opatrení by zároveň veľmi pravdepodobne viedlo k zvýšeniu nekalej súťaže zo strany dumpingového čínskeho dovozu, čo by ohrozilo pokračovanie činnosti zostávajúcich výrobcov v inak životaschopnom odvetví. Je potrebné pripomenúť, že pred uložením opatrení proti dovozu z Číny ukončili činnosť traja výrobcovia z Únie.

(278)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie platných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(279)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, dotazník vyplnil iba jeden neprepojený dovozca. Dovozcovia preto nemali veľký záujem o súčasné prešetrovanie.

(280)

Dovozcovia kyseliny citrónovej často obchodujú so širšou škálou chemických výrobkov, a preto sa neobmedzujú len na kyselinu citrónovú. Obchodníci navyše dovážajú chemické výrobky z iných tretích krajín okrem Číny a obchodujú aj s výrobkami, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie. Preto sa očakáva, že potenciálny vplyv na dovozcov pri zachovaní ciel by bol veľmi obmedzený.

(281)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, Komisia dostala vyplnené dotazníky od štyroch používateľov z odvetvia zdravotníctva, kozmetiky a domácej hygieny. Napriek tomu, že odvetvie výroby potravín a nápojov predstavuje najväčšieho používateľa kyseliny citrónovej, pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny používateľ z tohto výrobného odvetvia.

(282)

Pre väčšinu používateľov predstavuje kyselina citrónová malú alebo dokonca zanedbateľnú časť ich nákladovej štruktúry. V niektorých špecifických druhoch výrobkov, najmä v oblasti domácej hygieny, ako sú napríklad tablety do umývačiek riadu, je obsah kyseliny citrónovej oveľa vyšší.

(283)

Spolupracujúci používatelia vo svojich pripomienkach tvrdili, že výrobné odvetvie Únie sa úplne zotavilo, a uviedli, že nedokáže plne uspokojiť dopyt v Únii. V pripomienkach sa tiež uvádzalo, že najmä v prípade výrobkov s mimoriadne vysokým obsahom kyseliny citrónovej je výroba týchto výrobkov v Únii menej konkurencieschopná v porovnaní s krajinami, v ktorých kyselina citrónová nepodlieha clám. Používatelia poukázali aj na dobrú finančnú situáciu výrobcov z Únie.

(284)

Existujúce opatrenia neovplyvnili dostupnosť kyseliny citrónovej zo zdrojov mimo Únie, čo potvrdzuje pretrvávajúca značná prítomnosť čínskeho vývozu. V Únii sa plánuje zvýšenie výrobnej kapacity, a to zo strany výrobcov z Únie, ako aj formou čínskych investícií v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 199.

(285)

Ziskovosť spolupracujúcich používateľov bola vysoká a pre veľkú väčšinu používateľov bol finančný vplyv nákladov na kyselinu citrónovú ako surovinu zanedbateľný. Pre používateľov, ktorí sa venujú výrobe výrobkov druhu obsahujúceho vyšší obsah kyseliny citrónovej, boli tieto výrobky len časťou oveľa širšieho portfólia. Počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pri ktorom spolupracovalo viac používateľov, Komisia zistila, že kyselina citrónová nepredstavuje viac ako 5 % nákladov na suroviny pre používateľov vyrábajúcich chemické výrobky. Účinok opatrení na týchto používateľov sa preto považoval za obmedzený.

(286)

Celkovo možno konštatovať, že pozitívny vplyv opatrení na výrobné odvetvie Únie ďaleko prevažoval obmedzený negatívny vplyv platných opatrení na používateľov.

(287)

Bezpečnosť dodávok je dôležitým prvkom trhu s kyselinou citrónovou. Pri väčšine použití kyseliny citrónovej bol cenový faktor zanedbateľný, zatiaľ čo dostupnosť prešetrovaného výrobku ako suroviny bola rozhodujúca. V prípade neexistencie opatrení by bolo ohrozené samotné prežitie tohto výrobného odvetvia, čo by malo vplyv aj nad rámec samotného výrobného odvetvia, napríklad by sa zmenšili dostupné zdroje zásobovania alebo by sa znížil počet konkurentov na trhu.

(288)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne.

(289)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s opätovným výskytom dumpingu, opätovným výskytom ujmy a záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa kyseliny citrónovej z Číny mali zachovať.

(290)

Vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) z Európskej únie s účinnosťou od 1. januára 2021 Komisia analyzovala aj vplyv takéhoto vystúpenia na závery tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(291)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že podiel celkového dovozu kyseliny citrónovej do Spojeného kráľovstva z celkového dovozu do EÚ-28 bol počas posudzovaného obdobia nižší ako 10 % (zdroj: databáza podľa článku 14 ods. 6). Zmenšenie vnútorného trhu na EÚ-27 by nemalo mať vplyv na atraktívnosť trhu Únie, ani na cenovú úroveň dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(292)

Predaj uskutočňovaný dvoma jedinými výrobcami z Únie do Spojeného kráľovstva bol rádovo v rovnakej výške.

(293)

Pokiaľ ide o dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, pre ktorých sa dumpingové rozpätie vypočítalo podľa vysvetlenia v odôvodnení 189, odstránenie predaja na vývoz do Spojeného kráľovstva na účely výpočtu dumpingového rozpätia by nemalo vplyv presahujúci 1 percentuálny bod. V dôsledku toho by sa nezmenili ani dumpingové rozpätia pre nespolupracujúcich výrobcov.

(294)

Komisia preto dospela k záveru, že výsledky tohto prešetrovania, ktoré viedli k zachovaniu antidumpingových opatrení, by sa nezmenili bez ohľadu na to, či sa v analýze zohľadňuje Spojené kráľovstvo alebo nie. K tomuto bodu nepredložila pripomienky žiadna zainteresovaná strana.

(295)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(296)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (65), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(297)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,