(1)

V článku 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa stanovuje mechanizmus, na základe ktorého je Komisia splnomocnená prijímať rozhodnutia o rovnocennosti, ktorými sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny vyhlásia za rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, takže v prípade protistrán, ktoré uzatvárajú určitú transakciu v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, pričom aspoň jedna z protistrán je usadená v danej tretej krajine, sa uvedené požiadavky považujú za splnené, ak protistrana spĺňa požiadavky stanovené v právnom režime tejto tretej krajiny. Vyhlásenie o rovnocennosti prispieva k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, konkrétne k zníženiu systémového rizika a zvýšeniu transparentnosti derivátových trhov, a to tak, že sa zaistí medzinárodne jednotné uplatňovanie zásad dohodnutých s tretími krajinami, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení.

(2)

V článku 11 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré bolo doplnené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 149/2013 (2) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/2251 (3), sa stanovujú právne požiadavky Únie, pokiaľ ide o včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch, vykonávanie kompresie portfólia a dohody, na základe ktorých sa zosúlaďujú portfóliá v prípade zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou (ďalej len „centrálna protistrana“). V uvedených ustanoveniach sa okrem toho stanovujú aj povinnosti v súvislosti s oceňovaním a riešením sporov, ktoré sa uplatňujú na uvedené zmluvy („postupy zmierňovania operačného rizika“), a povinnosti v súvislosti s výmenou kolaterálu („marže“) medzi protistranami.

(3)

Aby sa mohol režim tretej krajiny v oblasti práva, dohľadu a presadzovania považovať za rovnocenný s režimom Únie, pokiaľ ide o postupy zmierňovania operačného rizika a požiadavky na marže, vecný výsledok uplatniteľných právnych opatrení a opatrení dohľadu a presadzovania by mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie uvedenými v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a zaisťovať rovnocennú ochranu služobného tajomstva s ochranou stanovenou v článku 83 uvedeného nariadenia. Okrem toho sa rovnocenné právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania musia v danej tretej krajine účinne uplatňovať spravodlivým a nenarúšajúcim spôsobom. Pri posudzovaní rovnocennosti sa preto overuje, či sa právnymi opatreniami a opatreniami dohľadu a presadzovania danej tretej krajiny zabezpečuje, aby zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana a ktoré uzatvorila aspoň jedna protistrana usadená v danej tretej krajine, nevystavovali finančné trhy v Únii vyššej úrovni rizika, a nepredstavovali tak neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii.

(4)

Toto rozhodnutie však nie je založené len na porovnávacej analýze právnych požiadaviek a požiadaviek dohľadu a presadzovania uplatňovaných v Brazílii, ale aj na posúdení výsledku týchto požiadaviek a ich primeranosti z hľadiska toho, či sú schopné zmierňovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou spôsobom, ktorý sa považuje za rovnocenný s výsledkom požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania, ktoré sa uplatňujú v Brazílii na zmluvy o mimoburzových derivátoch, sú stanovené v právnych predpisoch, ako aj v obežníkoch, uzneseniach a pokynoch, ktoré vydali Banco Central do Brasil (ďalej len „BCB“), Comissão de Valores Mobiliários (ďalej len „CVM“) a Conselho Monetário Nacional (ďalej len „CMN“). Brazílsky trh s cennými papiermi je regulovaný najmä zákonom č. 6.385/76; pokynom CVM 461/07 sa upravujú regulované trhy s cennými papiermi, ktoré zahŕňajú organizované burzy cenných papierov, organizovaný trh s mimoburzovými derivátmi a neorganizovaný trh s mimoburzovými derivátmi. V obežníku BCB 3.082/02 sa stanovujú kritériá na účtovanie derivátov vo vlastníctve finančných inštitúcií a iných inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad BCB; uznesením CMN 3.505/07 sa regulujú zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré v Brazílii uzatvorili brazílske finančné inštitúcie a iné inštitúcie pod dohľadom BCB; uznesením CMN 4.277/13 sa stanovujú požiadavky na oceňovanie podľa trhovej hodnoty a na oceňovanie na základe modelu v prípade derivátových zmlúv, ktoré uzatvorili finančné inštitúcie a iné inštitúcie pod dohľadom BCB. V pokyne CVM 438/06 sa stanovujú požiadavky na oceňovanie podľa trhovej hodnoty pre určité typy vzájomných fondov; uznesením 4.662/18 sa stanovuje rámec požiadaviek na bilaterálne marže; uznesením BCB 3.263/05 sa upravuje kompresia portfólia; uznesením CMN 4.373/14 sa stanovujú požiadavky pre investorov, ktorí nie sú usadení v Brazílii a uzatvárajú transakcie s mimoburzovými derivátmi v Brazílii; a napokon zákony č. 4.595/64, 6.385/76, 10.214/01, 12.810/13 upravujú služobné tajomstvo, dohľad a presadzovanie.

(6)

V uznesení BCB 3.263/05 sa nestanovujú žiadne požiadavky na vykonanie kompresie portfólia ani žiadny rámec odporúčaní na vykonanie kompresie. Finančným inštitúciám a iným inštitúciám pod dohľadom BCB však umožňuje uzavrieť dohodu, ktorá to umožňuje. Neexistujú žiadne osobitné právne predpisy, ktoré by upravovali postupy riešenia sporov. Pravidlá riešenia sporov sú určované archívmi obchodných údajov. Brazílske opatrenia v súvislosti s kompresiou portfólia a riešením sporov sa preto nemôžu považovať za rovnocenné s požiadavkami Únie.

(7)

Každý brazílsky subjekt uzatvárajúci transakcie s mimoburzovými derivátmi musí takúto transakciu oznámiť archívu obchodných údajov zriadenému a regulovanému v Brazílii. Podľa zákona č. 6.385/76 je platnosť transakcie podmienená jej oznámením archívu obchodných údajov. V súlade s uznesením CMN 4.373/14 musia byť investori, ktorí nie sú usadení v Brazílii a uzatvárajú transakcie s mimoburzovými derivátmi v Brazílii, registrovaní v CVM a musia dodržiavať právne záväzné potvrdzovanie svojich transakcií. Keďže transakciu musia oznámiť obe strany, neexistuje žiadna iná právna požiadavka než pravidlá archívu obchodných údajov upravujúce potvrdzovanie transakcií, zosúlaďovanie bilaterálnych portfólií alebo riešenie sporov. Potvrdenie je simultánne a podmienené oznamovaním. Oznamovanie sa musí uskutočniť čo najskôr a zvyčajne sa uskutoční v ten istý deň, ako sa transakcia uskutoční. Keďže transakcie oznamujú obe strany a súčasne ich potvrdzujú archívy obchodných údajov, podobne ani v tomto prípade neexistuje požiadavka na vykonanie zosúladenia portfólia, pretože vzhľadom na povahu systému nemôže byť medzi portfóliami zmluvných strán žiadna diskrepancia. Brazílske opatrenia v súvislosti s včasným potvrdením a zosúladením portfólia by sa preto mali považovať za rovnocenné so zodpovedajúcimi požiadavkami Únie.

(8)

Podľa uznesenia CMN 3.505/07 a uznesenia CMN 4.277/13 je oceňovanie, či už prostredníctvom oceňovania podľa trhovej hodnoty alebo oceňovania na základe modelu, každodennou povinnosťou pre sprostredkovateľské banky, miestne pobočky zahraničných bánk, miestne dcérske spoločnosti zahraničných bánk, ako aj pre fondy a správcov aktív, ktoré sú všetky regulované BCB. Táto povinnosť sa nevzťahuje na družstvá, poisťovateľov, zaisťovateľov, penzijné fondy a iné protistrany z radov nefinančných podnikov, ktoré sú povinné vykonávať denné oceňovanie len vtedy, keď sú súčasťou finančného konglomerátu, ktorý zahŕňa aj univerzálnu, komerčnú, investičnú alebo devízovú banku či sporiteľňu. Brazílske opatrenia sa preto môžu považovať za rovnocenné so zodpovedajúcimi požiadavkami Únie len v rozsahu, v akom je toto rozhodnutie obmedzené na transakcie uzavreté s protistranami regulovanými BCB.

(9)

Vzhľadom na povinnosť oznamovať transakcie s mimoburzovými derivátmi archívom obchodných údajov regulovaným v Brazílii a právne dôsledky takejto povinnosti sa preto v prípade Brazílie môže zvážiť dvojstupňový prístup, ktorý umožňuje vyvodiť záver, že pokiaľ ide o včasné potvrdenie a zosúladenie portfólia, požiadavky uplatniteľné v Brazílii možno považovať z hľadiska výsledku za rovnocenné s požiadavkami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) č. 149/2013. Pravidlá, ktoré sa v Brazílii uplatňujú na denné oceňovanie, sú navyše rovnocenné s pravidlami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) č. 149/2013, pokiaľ sa transakcie vykonávajú so sprostredkovateľskými bankami, miestnymi pobočkami zahraničných pobočiek, miestnymi dcérskymi spoločnosťami zahraničných bánk, fondmi a správcami aktív, ako aj s družstvami, poisťovateľmi a zaisťovateľmi, penzijnými fondmi a inými protistranami z radov nefinančných podnikov, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, ktorý zahŕňa aj univerzálne, komerčné, investičné alebo devízové banky či sporiteľne. Keďže väčšinu cezhraničných transakcií s mimoburzovými derivátmi vykonávajú protistrany regulované BCB, toto rozhodnutie by sa malo obmedziť na transakcie, ktoré sa uzatvárajú medzi protistranami regulovanými BCB a protistranami usadenými v Únii, na ktoré sa vzťahuje zodpovedajúca požiadavka podľa delegovaného nariadenia (EÚ) č. 149/2013.

(10)

Pokiaľ ide o marže pre zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou, právne záväzné požiadavky Brazílie pozostávajú z uznesenia CMN 4.662/18 a obežníka BCB 3.902/18 (pravidlá Brazílie pre marže).

(11)

Ako sa stanovuje v pravidlách Brazílie pre marže, dotknutými protistranami sú všetky finančné inštitúcie alebo iné inštitúcie regulované BCB, ktoré majú priemernú súhrnnú operačnú pomyselnú hodnotu transakcií skupiny nad 25 miliárd BRL. Medzi dotknuté transakcie patrí súbor transakcií s mimoburzovými derivátmi, ktoré sú rovnocenné s transakciami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012, pričom výnimkou sú fyzicky plnené komoditné deriváty, no patria sem aj deriváty zlata, ktoré sa považujú za dotknuté transakcie, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Únie pre marže, no nevzťahujú sa na ne pravidlá Brazílie pre marže; a opcie na akcie, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Brazílie pre marže, ale vzťahuje sa na ne dočasná výnimka podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251. Navyše podobne ako v prípade platného rámca v Únii sú zo súboru dotknutých transakcií vylúčené transakcie v rámci skupiny, fyzicky plnené devízové forwardy a swapy a transakcie s nástrojmi, ktorých vymedzenie je podobné vymedzeniu krytých dlhopisov v Únii. Mali by sa však započítať pri určovaní priemernej súhrnnej operačnej pomyselnej hodnoty skupiny. Toto rozhodnutie by sa preto nemalo uplatňovať na fyzicky plnené komoditné deriváty s výnimkou derivátov zlata.

(12)

Dotknuté zmluvné strany musia od 1. septembra 2019 skladať a vyberať variačnú maržu. Dotknuté protistrany s priemernou súhrnnou operačnou pomyselnou hodnotou transakcií skupiny nad 2,250 miliárd BRL musia počiatočnú maržu skladať a vyberať od 1. septembra 2019, zatiaľ čo dotknuté protistrany, ktoré tento prah nedosahujú, musia počiatočnú maržu zložiť a vyberať od 1. septembra 2020. Toto rozhodnutie sa preto obmedzuje na transakcie medzi protistranami, na ktoré sa vzťahuje článok 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a dotknutými protistranami, ktoré podliehajú požiadavke na skladanie a vyberanie variačnej a počiatočnej marže podľa pravidiel Brazílie pre marže.

(13)

V pravidlách Brazílie pre marže sa povoľuje aj kombinovaná minimálna suma prevodu počiatočných a variačných marží vo výške 1,5 milióna BRL, pričom prahová hodnota v článku 25 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251 je 500 000 EUR. Pravidlá Brazílie pre marže takisto umožňujú, aby sa počiatočná marža znížila o sumu až do výšky 150 miliónov BRL. Dotknuté protistrany s kombinovanou sumou počiatočnej marže pod touto prahovou hodnotou nie sú povinné vymieňať počiatočnú maržu. V článku 29 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251 sa vymedzuje podobná úľava, pričom prahová hodnota je stanovená vo výške 50 miliónov EUR. Vzhľadom na zanedbateľný rozdiel v hodnote týchto mien by sa tieto sumy mali považovať za rovnocenné.

(14)

Podobne ako pri štandardizovanej metóde výpočtu počiatočnej marže stanovenej v prílohe IV k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2016/2251 aj pravidlá Brazílie pre marže umožňujú používanie štandardizovaného modelu rovnocenného s modelom stanoveným v uvedenej prílohe. Pravidlá Brazílie pre marže však neumožňujú, aby sa na výpočet počiatočnej marže použili interné modely alebo modely tretích strán. Aj keď sú teda požiadavky vymedzené v pravidlách Brazílie pre marže v súvislosti s výpočtom počiatočnej marže reštriktívnejšie než požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012 a v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251, mali by sa na účely tohto rozhodnutia považovať za rovnocenné.

(15)

Požiadavky vymedzené v pravidlách Brazílie pre marže v súvislosti s prípustným kolaterálom a spôsobom, ako sa uvedený kolaterál drží a oddeľuje, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251. Pravidlá Brazílie pre marže síce obsahujú rovnocenný zoznam prípustných kolaterálov, nevyžadujú však od protistrán, aby primerane diverzifikovali vybraný kolaterál, a to ani obmedzením cenných papierov s nízkou likviditou, s cieľom predísť koncentrácii kolaterálu podobným spôsobom, ako sa to vyžaduje v článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251. Keďže sa však tieto požiadavky na koncentráciu podľa článku 8 vzťahujú na protistrany z Únie, možno vyvodiť záver, že požiadavky na kolaterál podľa pravidiel Brazílie pre marže vedú k výsledku, ktorý je rovnocenný s výsledkom delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251. Požiadavky Brazílie na marže v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch nezúčtovávanými centrálnou protistranou by sa preto mali považovať za rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(16)

Pokiaľ ide o rovnocennú úroveň ochrany služobného tajomstva v Brazílii, zákony č. 4.595, z roku 1964, 6.385 z roku 1976, 10.214 z roku 2001 a 12.810 z roku 2013 splnomocňujú BCB a CVM, aby od archívov obchodných údajov vyžadovali akékoľvek údaje týkajúce sa derivátových transakcií. V doplňujúcom zákone 105 z roku 2001 (LC 105) sa tiež bližšie určuje, že so všetkými údajmi sa musí zaobchádzať ako s dôvernými. V tejto súvislosti platí, že ak ktorýkoľvek iný vnútroštátny alebo cudzí orgán potrebuje údaje z brazílskych archívov obchodných údajov, mal by o to formálne požiadať BCB a/alebo CVM, ktoré vykonajú analýzu, v rámci ktorej posúdia okrem iného aj obmedzenia uložené zákonom LC 105, pričom potreba prípadnej formálnej dohody sa bude analyzovať v každom jednom prípade osobitne. Spolu by sa tieto zákony preto mali považovať za zákony, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany služobného tajomstva s úrovňou stanovenou v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(17)

CMN je najvyšším orgánom v rámci národného finančného systému v Brazílii a vo všeobecnosti zodpovedá za formulovanie menovej a úverovej politiky. BCB je podriadená CMN a zodpovedá za menovú politiku, správu medzinárodných rezerv, bankový dohľad a dohľad nad zahraničným kapitálom a úvermi. BCB presadzuje prudenciálne predpisy a pôsobí aj ako menový orgán a ako taká zodpovedá za zabezpečenie systémovej stability. S cieľom obmedziť nezákonné praktiky, zaviesť výchovné opatrenia a riešiť situácie, ktoré môžu ohroziť vnútroštátny finančný systém, môže BCB ukladať administratívne sankcie, prijímať preventívne alebo predbežné opatrenia, vydávať záväzné prísľuby a ukladať pozastavenia alebo obmedzenia. Orgán CVM je podriadený orgánu CMN a je zodpovedný za reguláciu kapitálových trhov a dohľad nad nimi, čo zahŕňa aj emitentov cenných papierov, burzy a mimoburzové trhy a inštitúcie, ktoré sú súčasťou systému distribúcie cenných papierov. Cieľom CVM je udržiavať efektívnosť trhu a podporovať rozvoj a zároveň sa usiluje o ochranu investorov a zachovanie spravodlivých postupov na trhu s cennými papiermi, pričom presadzuje pravidlá týkajúce sa zverejňovania informácií a transparentnosti. Opatrenia, ktoré môžu prijímať BCB a CVM, by sa preto mali považovať za opatrenia, ktoré zabezpečujú účinné uplatňovanie príslušných právnych opatrení a opatrení dohľadu a presadzovania podľa pravidiel Brazílie pre mimoburzové deriváty, a to spravodlivým a nenarúšajúcim spôsobom, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad a presadzovanie.

(18)

Týmto rozhodnutím sa uznáva rovnocennosť záväzných požiadaviek, ktoré sú stanovené v brazílskom zákone o zmluvách o mimoburzových derivátoch a ktoré sú platné v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia bude v spolupráci s orgánom ESMA naďalej pravidelne monitorovať vývoj právnych opatrení a opatrení dohľadu a presadzovania v súvislosti s týmito zmluvami o mimoburzových derivátoch a ich konzistentné a účinné vykonávanie, pokiaľ ide o včasné potvrdenie, kompresiu a zosúladenie portfólia, oceňovanie, riešenie sporov a požiadavky na maržu, ktoré sú uplatniteľné na zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtované centrálnou protistranou, v súvislosti s ktorými bolo toto rozhodnutie prijaté. Komisia môže v rámci svojho úsilia o monitorovanie požiadať BCB a CVM o poskytnutie informácií o vývoji v oblasti regulácie a dohľadu. Komisia môže kedykoľvek vykonať osobitné preskúmanie, pokiaľ bude vzhľadom na príslušný vývoj nutné, aby opätovne prehodnotila vyhlásenie o rovnocennosti priznané týmto rozhodnutím. Takéto prehodnotenie môže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho by protistrany automaticky opäť podliehali všetkým požiadavkám stanoveným v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,