27.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 81/24

(1)

Právo obvinenej osoby byť prítomná na konaní je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie ustanoveného v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Tento súd tiež vyhlásil, že právo obvinenej osoby byť prítomná na konaní nie je absolútne a obvinená osoba sa môže za určitých okolností z vlastnej slobodnej vôle výslovne alebo konkludentne, avšak jednoznačne, vzdať uvedeného práva.

(2)

V rôznych rámcových rozhodnutiach, ktorými sa vykonáva zásada vzájomného uznávania konečných justičných rozhodnutí, sa otázka rozhodnutí vydaných v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila, neupravuje jednotne. Táto rôznorodosť by mohla sťažiť prácu právnikov v praxi a byť prekážkou justičnej spolupráce.

(3)

Riešenia v týchto rámcových rozhodnutiach nie sú postačujúce v prípadoch, keď dotknutá osoba nemohla byť informovaná o konaní. Rámcové rozhodnutia 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (2), 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (3), 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (4), a 2008/947/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov a probačných rozhodnutí na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (5) umožňujú vykonávajúcemu orgánu odmietnuť výkon takýchto rozsudkov. Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV o európskom zatýkacom rozkaze a o vydávacom konaní medzi členskými štátmi (6) umožňuje vykonávajúcemu orgánu požiadať vydávajúci orgán o primeranú záruku na ubezpečenie dotknutej osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, že bude môcť podať návrh na obnovu konania v členskom štáte pôvodu a byť prítomná na vyhlásení rozsudku. O primeranosti takejto záruky má rozhodnúť vykonávajúci orgán, preto je ťažké odhadnúť, kedy sa výkon môže odmietnuť.

(4)

Je preto potrebné ustanoviť jasné a spoločné dôvody odmietnutia uznania rozhodnutí vydaných v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila. Toto rámcové rozhodnutie má za cieľ upresniť vymedzenie takýchto spoločných dôvodov, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia vykonať rozhodnutie napriek neprítomnosti dotknutej osoby na konaní pri úplnom rešpektovaní práva tejto osoby na obhajobu. Účelom tohto rámcového rozhodnutia nie je upraviť formy a metódy vrátane procesných požiadaviek, ktoré sa využívajú na dosiahnutie výsledkov vymedzených v tomto rámcovom rozhodnutí a ktoré sa spravujú vnútroštátnym právom členských štátov.

(5)

Takéto zmeny si vyžadujú zmenu a doplnenie platných rámcových rozhodnutí, ktorými sa vykonáva zásada vzájomného uznávania konečných justičných rozhodnutí. Nové ustanovenia by mali byť tiež základom pre budúce nástroje v tejto oblasti.

(6)

Ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia, ktorými sa menia a dopĺňajú iné rámcové rozhodnutia, stanovujú podmienky, za ktorých by sa uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila, nemali odmietnuť. Toto sú alternatívne podmienky; ak je jedna z podmienok splnená, vydávajúci orgán vyplnením zodpovedajúcej časti európskeho zatykača alebo príslušného osvedčenia iného rámcového rozhodnutia dáva záruku, že požiadavky boli alebo budú splnené, čo by malo na účely výkonu rozhodnutia na základe zásady vzájomného uznávania stačiť.

(7)

Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila, by sa nemali odmietnuť, ak bola dotknutá osoba osobne predvolaná a tým informovaná o stanovenom termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, alebo ak sa jej inými prostriedkami skutočne doručili úradné informácie o stanovenom termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že táto osoba si bola vedomá plánovaného konania. V tejto súvislosti sa predpokladá, že dotknutej osobe sa museli takéto informácie doručiť „včas“, teda v dostatočnom časovom predstihu, aby sa jej umožnilo zúčastniť sa konania a účinne uplatniť svoje právo na obhajobu.

(8)

Právo na spravodlivé súdne konanie obvinenej osoby je zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Toto právo zahŕňa právo dotknutej osoby byť osobne prítomná na konaní. Aby mohla toto právo uplatniť, musí dotknutá osoba o stanovenom termíne konania vedieť. Podľa tohto rámcového rozhodnutia by vedomosť dotknutej osoby o konaní mal každý členský štát zabezpečiť v súlade so svojím vnútroštátnym právom, pričom sa predpokladá, že to musí byť v súlade s požiadavkami tohto dohovoru. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva by sa pri zvažovaní, či je spôsob poskytnutia informácie postačujúci na to, aby sa zabezpečila vedomosť dotknutej osoby o konaní, mohla prípadne venovať osobitná pozornosť aj snahe dotknutej osoby získať informáciu, ktorá jej bola určená.

(9)

Stanovený termín konania možno z praktických dôvodov spočiatku vyjadriť ako niekoľko možných termínov v rámci krátkeho časového úseku.

(10)

Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila, by sa nemali odmietnuť, ak dotknutú osobu vedomú si plánovaného konania obhajoval v konaní ňou splnomocnený právny zástupca a právna pomoc je praktická a účinná. V tejto súvislosti nie je dôležité, či si právneho zástupcu zvolila, vymenovala a platila dotknutá osoba, alebo či bol tento právny zástupca ustanovený a platený štátom, pričom sa predpokladá, že dotknutá osoba si úmyselne zvolila zastupovanie právnym zástupcom namiesto svojej účasti na konaní. Vymenovanie právneho zástupcu a súvisiace otázky sú vecou vnútroštátneho práva.

(11)

Spoločné riešenia týkajúce sa dôvodov odmietnutia uznania v príslušných platných rámcových rozhodnutiach by tiež mali zohľadniť rozmanitosť situácií, pokiaľ ide o právo dotknutej osoby na obnovu konania alebo odvolanie. Takáto obnova konania alebo odvolanie majú za cieľ zabezpečiť právo na obhajobu a vyznačujú sa týmito prvkami: dotknutá osoba má právo byť prítomná, (opätovne) sa skúma samotná vec vrátane nových dôkazov a konanie môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového.

(12)

Právo na obnovu konania alebo odvolanie by sa malo zaručiť, ak rozhodnutie už bolo doručené, ako aj v prípade európskeho zatykača, ak ešte nebol doručený, ale bude bezodkladne doručený po odovzdaní. Týmto prípadom sa myslí situácia, keď orgány nemohli kontaktovať osobu najmä preto, lebo sa snažila uniknúť spravodlivosti.

(13)

Ak sa európsky zatykač vydáva na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia a dotknutej osobe sa nedoručili úradné informácie o tom, že voči nej prebieha trestné konanie ani sa jej nedoručil rozsudok, táto osoba by mala na základe žiadosti vo vykonávajúcom členskom štáte dostať kópiu rozsudku iba na účely informácie. Ak je to vhodné, vydávajúci súdny orgán a vykonávajúci súdny orgán by sa mali poradiť o potrebe a existujúcich možnostiach poskytnúť dotknutej osobe preklad rozsudku alebo jeho hlavných častí v jazyku, ktorému táto osoba rozumie. Toto poskytnutie rozsudku by nemalo spôsobiť prieťahy pri postupe odovzdávania alebo pri výkone európskeho zatykača.

(14)

Toto rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na upresnenie vymedzenia dôvodov odmietnutia uznania v nástrojoch, ktorými sa vykonáva zásada vzájomného uznávania. Preto je pôsobnosť ustanovení, ako napríklad ustanovení o práve na obnovu konania, obmedzená na vymedzenie týchto dôvodov odmietnutia uznania. Ich cieľom nie je harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov. Týmto rámcovým rozhodnutím nie sú dotknuté budúce nástroje Európskej únie určené na aproximáciu právnych predpisov členských štátov v oblasti trestného práva.

(15)

Dôvody odmietnutia uznania sú nepovinné. Miera uváženia členských štátov pri transpozícii týchto dôvodov do vnútroštátneho práva sa však riadi najmä právom na spravodlivé súdne konanie pri zohľadnení celkového cieľa tohto rámcového rozhodnutia posilniť procesné práva osôb a uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach,

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Rozhodnutia vydané v konaní, ktorého sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila

1.   Vykonávajúci súdny orgán môže tiež odmietnuť vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, ak sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, okrem prípadov, keď sa v európskom zatykači uvádza, že dotknutá osoba v súlade s ďalšími procesnými požiadavkami vymedzenými vo vnútroštátnom práve členského štátu pôvodu:

2.   Ak sa európsky zatykač vydáva na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia za podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) a dotknutej osobe sa nedoručili úradné informácie o tom, že voči nej prebieha trestné konanie, táto osoba môže pri oboznámení sa s obsahom európskeho zatykača žiadať kópiu rozsudku pred tým, ako bude odovzdaná. Vydávajúci orgán bezodkladne po tom, ako bol informovaný o tejto žiadosti, poskytne hľadanej osobe kópiu rozsudku prostredníctvom vykonávajúceho orgánu. Žiadosť dotknutej osoby nespôsobí prieťahy pri postupe odovzdávania alebo pri výkone európskeho zatykača. Rozsudok sa dotknutej osobe poskytuje iba na účely informácie; nepovažuje sa za formálne doručenie rozsudku ani nespôsobuje začatie plynutia žiadnych lehôt na podanie odvolania alebo návrhu na obnovu konania.

3.   Keď sa osoba odovzdáva za podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) a táto osoba podala návrh na obnovu konania alebo odvolanie, väzba osoby čakajúcej na takúto obnovu konania alebo odvolanie sa až do skončenia konania skúma v súlade s právom členského štátu pôvodu pravidelne alebo na žiadosť dotknutej osoby. Takéto skúmanie zahŕňa najmä možnosť pozastavenia alebo prerušenia väzby. Obnova konania alebo odvolacie konanie začne bez zbytočného odkladu po odovzdaní.“

2.

V článku 5 sa vypúšťa odsek 1.

3.

V prílohe („EURÓPSKY ZATYKAČ“) sa písmeno d) nahrádza takto:

1.

Článok 7 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 7 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 a odseku 2 písm. c), g), i) a j) sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu skôr, než prijme rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní rozhodnutia, akýmkoľvek vhodným prostriedkom poradí s príslušným orgánom štátu pôvodu a prípadne ho požiada o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.“

3.

V prílohe („OSVEDČENIE“) v písmene h) sa bod 3 nahrádza takto:

1.

V článku 8 ods. 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

2.

V prílohe („OSVEDČENIE“) sa písmeno j) nahrádza takto:

1.

V článku 9 ods. 1 sa písmeno i) nahrádza takto:

2.

V prílohe I („osvedčenie“) v písmene i) sa bod 1 nahrádza takto:

1.

V článku 11 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:

2.

V prílohe I („osvedčenie“) sa písmeno h) nahrádza takto:

a)

rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím, a

b)

uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.