1.   V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a vykoná na svojom území príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané iným členským štátom v rámci konania v trestných veciach.

2.   Toto nariadenie nemá za následok zmenu povinnosti rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o EÚ.

3.   Vydávajúce orgány zabezpečia, aby sa pri vydávaní príkazov na zaistenie alebo príkazov na konfiškáciu dodržiavali zásady nevyhnutnosti a proporcionality.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané v rámci konaní v občianskych a správnych veciach.

1.   Príkazy na zaistenie alebo príkazy na konfiškáciu sa vykonajú bez overenia obojstrannej trestnosti činov, ktoré viedli k vydaniu takýchto príkazov, ak sa tieto činy vo vydávajúcom štáte trestajú odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a predstavujú podľa práva vydávajúceho štátu jeden alebo viacero z týchto trestných činov:

2.   V prípade iných trestných činov, než sú trestné činy uvedené v odseku 1, môže vykonávajúci štát podmieniť uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu tým, aby činy, ktoré viedli k vydaniu príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu, boli trestnými činmi podľa práva vykonávajúceho štátu, a to bez ohľadu na znaky skutkovej podstaty alebo na to, ako sú opísané v práve vydávajúceho štátu.

1.   Príkaz na zaistenie sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na zaistenie. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie stanovené v článku 6 priamo vykonávajúcemu orgánu, prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť pravosť osvedčenia k príkazu na zaistenie.

2.   Členské štáty môžu vydať vyhlásenie, v ktorom uvedú, že keď sa im zasiela osvedčenie k príkazu na zaistenie na účely uznania a výkonu príkazu na zaistenie, vydávajúci orgán zašle pôvodný príkaz na zaistenie alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením k príkazu na zaistenie. Preložiť sa však musí len osvedčenie k príkazu na zaistenie podľa článku 6 ods. 2

3.   Členské štáty môžu vyhlásenie uvedené v odseku 2 vydať pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo kedykoľvek potom. Členské štáty môžu vziať takéto vyhlásenie kedykoľvek späť. Členské štáty informujú Komisiu, keď takéto vyhlásenie vydajú alebo vezmú späť. Komisia takéto informácie sprístupní všetkým členským štátom a EJS.

4.   Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na zaistenie, ktorý sa týka peňažnej sumy, opodstatnene domnieva, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na zaistenie, má majetok alebo príjem v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie tomuto členskému štátu.

5.   Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na zaistenie, ktorý sa týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, opodstatnene domnieva, že takéto veci sa nachádzajú v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie tomuto členskému štátu.

6.   Osvedčenie k príkazu na zaistenie:

7.   Ak má vydávajúci orgán informácie o akýchkoľvek dotknutých osobách, informuje vykonávajúci orgán. Na základe žiadosti vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu aj akékoľvek informácie týkajúce sa akéhokoľvek nároku, ktorý môžu mať dotknuté osoby k danému majetku, a to vrátane akýchkoľvek informácií na identifikáciu týchto osôb.

8.   Ak napriek informáciám sprístupneným v súlade s článkom 24 ods. 3 nie je príslušný vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta EJS, s cieľom určiť, ktorý orgán je príslušný uznať a vykonať príkaz na zaistenie.

9.   Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bolo doručené osvedčenie k príkazu na zaistenie, nemá právomoc uznať príkaz na zaistenie alebo prijať opatrenia potrebné na jeho vykonanie, okamžite zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie príslušnému vykonávajúcemu orgánu vo svojom členskom štáte a informuje o tom vydávajúci orgán.

1.   Osvedčenie k príkazu na zaistenie možno podľa článku 4 zaslať vždy iba jednému vykonávajúcemu štátu s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje odsek 2 alebo 3 tohto článku.

2.   Ak sa príkaz na zaistenie týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, možno osvedčenie k príkazu na zaistenie súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak:

3.   Ak sa príkaz na zaistenie týka peňažnej sumy, možno osvedčenie k príkazu na zaistenie súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak sa vydávajúci orgán domnieva, že je tak obzvlášť potrebné urobiť, najmä ak odhadovaná hodnota majetku, ktorý možno zaistiť vo vydávajúcom štáte a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na zaistenie celej sumy, na ktorú sa vzťahuje príkaz na zaistenie.

1.   S cieľom zaslať príkaz na zaistenie, vydávajúci orgán vyplní osvedčenie k príkazu na zaistenie uvedené v prílohe I, podpíše ho a osvedčí presnosť a správnosť jeho obsahu.

2.   Vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu preklad osvedčenia k príkazu na zaistenie v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v ktoromkoľvek inom jazyku, ktorý bude vykonávajúci štát akceptovať v súlade s odsekom 3.

3.   Ktorýkoľvek členský štát môže kedykoľvek uviesť vo vyhlásení predloženom Komisii, že bude akceptovať preklady osvedčení k príkazu na zaistenie do jedného alebo viacerých úradných jazykov Únie iných ako úradný jazyk alebo úradné jazyky tohto členského štátu. Komisia sprístupní vyhlásenia všetkým členským štátom a EJS.

1.   Vykonávajúci orgán uzná príkaz na zaistenie zaslaný v súlade s článkom 4 a prijme opatrenia potrebné na jeho vykonanie rovnakým spôsobom ako v prípade vnútroštátneho príkazu na zaistenie vydaného orgánom vykonávajúceho štátu, pokiaľ tento vykonávajúci orgán nerozhodne o uplatnení niektorého z dôvodov neuznania a nevykonania, ktoré sú stanovené v článku 8, alebo niektorého z dôvodov odkladu, ktoré sú stanovené v článku 10.

2.   Vykonávajúci orgán podá vydávajúcemu orgánu správu o vykonaní príkazu na zaistenie, vrátane opisu zaisteného majetku a prípadne s odhadom jeho hodnoty. Takáto správa sa podá akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, bezodkladne po tom, ako bol vykonávajúci orgán informovaný o vykonaní príkazu na zaistenie.

1.   Vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o neuznaní a nevykonaní príkazu na zaistenie, iba ak:

2.   Skôr ako vykonávajúci orgán v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odseku 1 rozhodne o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie, poradí sa akýmkoľvek vhodným spôsobom s vydávajúcim orgánom a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

3.   Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie sa prijme bezodkladne a oznámi sa vydávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

4.   Ak vykonávajúci orgán uznal príkaz na zaistenie, ale počas jeho vykonania zistí, že sa uplatňuje jeden z dôvodov neuznania alebo nevykonania, kontaktuje okamžite vydávajúci orgán akýmkoľvek vhodným spôsobom s cieľom rokovať o prijatí vhodných opatrení. Vydávajúci orgán môže na uvedenom základe rozhodnúť o späťvzatí príkazu na zaistenie. Ak sa po takýchto rokovaniach nenájde žiadne riešenie, vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o zastavení vykonania príkazu na zaistenie.

1.   Vykonávajúci orgán po tom, ako mu bolo doručené osvedčenie k príkazu na zaistenie, prijme rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie a vykoná uvedený príkaz bezodkladne a rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Ak vydávajúci orgán v osvedčení k príkazu na zaistenie uviedol, že vykonanie príkazu na zaistenie sa má vykonať v určitý deň, vykonávajúci orgán to v čo najväčšej miere zohľadní. Ak vydávajúci orgán uviedol, že je potrebná koordinácia medzi dotknutými členskými štátmi, vykonávajúci orgán a vydávajúci orgán sa skoordinujú s cieľom dohodnúť sa na dátume vykonania príkazu na zaistenie. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, vykonávajúci orgán rozhodne o dátume vykonania príkazu na zaistenie, pričom v čo najväčšej miere zohľadní záujmy vydávajúceho orgánu.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, ak vydávajúci orgán v osvedčení k príkazu na zaistenie uviedol, že je potrebné bezodkladné zaistenie, pretože sa možno legitímne domnievať, že dotknutý majetok bude čoskoro presunutý alebo zničený, alebo na účely akýchkoľvek vyšetrovacích alebo procesných potrieb vo vydávajúcom štáte, vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní príkazu na zaistenie najneskôr do 48 hodín odvtedy, ako mu bol doručený. Najneskôr do 48 hodín po prijatí takéhoto rozhodnutia prijme vykonávajúci orgán konkrétne opatrenia potrebné na vykonanie príkazu.

4.   Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie vydávajúcemu orgánu.

5.   Ak v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehoty stanovené v odseku 3, vykonávajúci orgán to okamžite a akýmkoľvek spôsobom oznámi vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné tieto lehoty dodržať a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie.

6.   Uplynutie lehôt stanovených v odseku 3 nezbavuje vykonávajúci orgán povinnosti bezodkladne prijať rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie a bezodkladne tento príkaz vykonať.

1.   Vykonávajúci orgán môže odložiť vykonanie príkazu na zaistenie zaslaného v súlade s článkom 4, ak:

2.   Vykonávajúci orgán okamžite a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na zaistenie, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.

3.   Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu, vykonávajúci orgán okamžite prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

1.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán počas vykonávania príkazu na zaistenie náležite zohľadnia dôvernú povahu vyšetrovania, v súvislosti s ktorým bol príkaz na zaistenie vydaný.

2.   Vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právom zaručí dôvernosť skutočností a podstaty príkazu na zaistenie s výnimkou rozsahu potrebného na jeho vykonanie. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, ihneď po vykonaní príkazu na zaistenie, vykonávací orgán informuje dotknuté osoby o vykonaní príkazu na zaistenie v súlade s článkom 32.

3.   Na účely ochrany prebiehajúcich vyšetrovaní môže vydávajúci orgán požiadať vykonávajúci orgán, aby odložil informovanie dotknutých osôb o vykonaní príkazu na zaistenie podľa článku 32. Ihneď ako už nebude potrebné odkladať informovanie dotknutých osôb v záujme ochrany prebiehajúceho vyšetrovania, vydávajúci orgán o tom informuje vykonávajúci orgán, aby vykonávajúci orgán mohol informovať dotknuté osoby o vykonaní príkazu na zaistenie v súlade s článkom 32.

4.   Ak vykonávajúci orgán nemôže dodržať povinnosti týkajúce sa dôvernosti podľa tohto článku, okamžite o tom informuje vydávajúci orgán a, ak je to možné, pred vykonaním príkazu na zaistenie.

1.   Majetok, ktorý je predmetom príkazu na zaistenie, zostane zaistený vo vykonávajúcom štáte až dovtedy, kým príslušný orgán tohto štátu definitívne neodpovie na príkaz na konfiškáciu zaslaný v súlade s článkom 14 alebo kým vydávajúci orgán neinformuje vykonávajúci orgán o akomkoľvek rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého sa v súlade s článkom 27 ods. 1 príkaz stane nevykonateľným alebo spôsobí jeho späťvzatie.

2.   Vykonávajúci orgán môže pri zohľadnení okolností prípadu predložiť vydávajúcemu orgánu odôvodnenú žiadosť o ohraničenie obdobia, počas ktorého má byť majetok zaistený. Takáto žiadosť sa spolu so všetkými relevantnými podpornými informáciami zašle akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vydávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť jej pravosť. Pri skúmaní takejto žiadosti zohľadní vydávajúci orgán všetky záujmy vrátane záujmov vykonávajúceho orgánu. Vydávajúci orgán odpovie na žiadosť čo najskôr. Ak vydávajúci orgán nesúhlasí s časovým ohraničením, o dôvodoch informuje vykonávajúci orgán. V takom prípade zostane majetok zaistený v súlade odsekom 1. Ak vydávajúci orgán neodpovie do šiestich týždňov od doručenia žiadosti, vykonávajúci orgán nie je viac povinný príkaz na zaistenie vykonať.

1.   Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že príkaz na zaistenie nie je možné vykonať, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

2.   Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán sa pred informovaním vydávajúceho orgánu v súlade s odsekom 1 poradí s vydávajúcim orgánom.

3.   Nevykonanie príkazu na zaistenie podľa tohto článku možno odôvodniť, len ak:

4.   Pokiaľ ide o situácie podľa odseku 3 písm. b), d) a e), ak vykonávajúci orgán následne získa informácie, ktoré mu umožnia zistiť miesto, kde sa majetok nachádza, vykonávajúci orgán môže vykonať príkaz na zaistenie bez toho, aby mu bolo zaslané nové osvedčenie k príkazu na zaistenie, pokiaľ vykonávajúci orgán pred vykonaním príkazu na zaistenie u vydávajúceho orgánu overil, že daný príkaz na zaistenie je stále platný.

5.   Bez ohľadu na odsek 3, ak vydávajúci orgán uviedol, že možno zaistiť majetok zodpovedajúcej hodnoty, vykonávajúci orgán nemusí vykonať príkaz na zaistenie, ak existuje niektorá zo skutočností stanovených v odseku 3 a neexistuje žiaden majetok zodpovedajúcej hodnoty, ktorý možno zaistiť.

1.   Príkaz na konfiškáciu sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na konfiškáciu. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu stanovené v článku 17 priamo vykonávajúcemu orgánu, prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť pravosť osvedčenia k príkazu na konfiškáciu.

2.   Členské štáty môžu vydať vyhlásenie, v ktorom uvedú, že keď sa im zasiela osvedčenie k príkazu na konfiškáciu na účely uznania a výkonu príkazu na konfiškáciu, vydávajúci orgán zašle pôvodný príkaz na konfiškáciu alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením k príkazu na konfiškáciu. Preložiť sa musí len osvedčenie k príkazu na konfiškáciu v súlade s článkom 17 ods. 2

3.   Členské štáty môžu vyhlásenie uvedené v odseku 2 vydať pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo kedykoľvek potom. Členské štáty môžu vziať takéto vyhlásenie kedykoľvek späť. Členské štáty informujú Komisiu, keď takéto vyhlásenie vydajú alebo vezmú späť. Komisia takéto informácie sprístupní všetkým členským štátom a EJS.

4.   Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na konfiškáciu, ktorý sa týka peňažnej sumy, opodstatnene domnieva, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na konfiškáciu má majetok alebo príjem v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu tomuto členskému štátu.

5.   Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na konfiškáciu, ktorý sa týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, opodstatnene domnieva, že takéto veci sa nachádzajú v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu tomuto členskému štátu.

6.   Ak má vydávajúci orgán informácie o akýchkoľvek dotknutých osobách, informuje vykonávajúci orgán. Na základe žiadosti vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu aj akékoľvek informácie týkajúce sa akéhokoľvek nároku, ktorý môžu mať dotknuté osoby k danému majetku, a to vrátane akýchkoľvek informácií na identifikáciu týchto osôb.

7.   Ak napriek informáciám sprístupneným v súlade s článkom 24 ods. 3 nie je príslušný vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta EJS, s cieľom určiť, ktorý orgán je príslušný uznať a vykonať príkaz na konfiškáciu.

8.   Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bolo doručené osvedčenie k príkazu na konfiškáciu, nie je príslušný uznať príkaz na konfiškáciu alebo prijať opatrenia potrebné na jeho vykonanie, okamžite zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu príslušnému vykonávajúcemu orgánu vo svojom členskom štáte a informuje o tom vydávajúci orgán.

1.   Osvedčenie k príkazu na konfiškáciu možno podľa článku 14 zaslať vždy iba jednému vykonávajúcemu štátu s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje odsek 2 alebo 3 tohto článku.

2.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, možno osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak:

3.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy, možno osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak príslušný vydávajúci orgán usúdi, že je tak obzvlášť potrebné urobiť, najmä ak:

1.   Zaslanie príkazu na konfiškáciu v súlade s článkami 14 a 15 neobmedzuje právo vydávajúceho štátu, aby tento príkaz vykonal.

2.   Celková suma získaná vykonaním príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej sumy nesmie presiahnuť maximálnu sumu uvedenú v tomto príkaze, bez ohľadu na to, či tento príkaz bol zaslaný jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom.

3.   Vydávajúci orgán okamžite a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vykonávajúci orgán, ak:

Ak sa uplatňuje prvý pododsek písm. a), vydávajúci orgán informuje čo najskôr vykonávajúci orgán o tom, kedy riziko uvedené v tomto písmene pominulo.

1.   S cieľom zaslať príkaz na konfiškáciu, vydávajúci orgán vyplní osvedčenie k príkazu na konfiškáciu uvedené v prílohe II, podpíše ho a osvedčí presnosť a správnosť jeho obsahu.

2.   Vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu preklad osvedčenia k príkazu na konfiškáciu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v ktoromkoľvek inom jazyku, o ktorom vykonávajúci štát v súlade s odsekom 3 uviedol, že ho bude akceptovať.

3.   Ktorýkoľvek členský štát môže kedykoľvek uviesť vo vyhlásení predloženom Komisii, že bude akceptovať preklady k príkazu na konfiškáciu do jedného alebo viacerých úradných jazykov Únie iných ako úradný jazyk alebo úradné jazyky tohto členského štátu. Komisia by mala sprístupniť vyhlásenia všetkým členským štátom a EJS.

1.   Vykonávajúci orgán uzná príkaz na konfiškáciu zaslaný v súlade s článkom 14 a prijme opatrenia potrebné na jeho vykonanie rovnakým spôsobom, ako v prípade vnútroštátneho príkazu na konfiškáciu vydaného orgánom vykonávajúceho štátu, pokiaľ vykonávajúci orgán nerozhodne o uplatnení niektorého z dôvodov neuznania a nevykonania stanoveného v článku 19, alebo niektorého z dôvodov odkladu, ktoré sú stanovené v článku 21.

2.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa môžu dohodnúť, ak to stanovuje právo vydávajúceho štátu, že konfiškácia vo vykonávajúcom štáte môže byť vykonaná prostredníctvom konfiškácie peňažnej sumy zodpovedajúcej hodnote majetku, ktorý by sa inak konfiškoval.

3.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy a vykonávajúci orgán nie je schopný dostať platbu uvedenej sumy, vykoná príkaz na konfiškáciu v súlade s odsekom 1 na ktorejkoľvek časti majetku, ktorá je na tento účel dostupná. Ak je to potrebné, vykonávajúci orgán prepočíta peňažnú sumu, ktorá sa má skonfiškovať, do meny vykonávajúceho štátu denným výmenným kurzom eura uverejneným v sérii C Úradného vestníka Európskej únie k dátumu, ku ktorému bol príkaz na konfiškáciu vydaný.

4.   Akákoľvek časť peňažnej sumy, ktorá sa na základe príkazu na konfiškáciu získa v ktoromkoľvek inom štáte, než je vykonávajúci štát, sa v plnom rozsahu odráta od sumy, ktorá sa má skonfiškovať vo vykonávajúcom štáte.

5.   Ak vydávajúci orgán vydal príkaz na konfiškáciu, ale nevydal príkaz na zaistenie, vykonávajúci orgán môže ako súčasť opatrení stanovených v odseku 1rozhodnúť o zaistení dotknutého majetku z jeho vlastného podnetu v súlade s jeho vnútroštátnym právom na účely následného vykonania príkazu na konfiškáciu. Vykonávajúci orgán v takom prípade bezodkladne informuje vydávajúci orgán, a to podľa možnosti pred zaistením dotknutého majetku.

6.   Vykonávajúci orgán informuje ihneď po vykonaní príkazu na konfiškáciu vydávajúci orgán o výsledku vykonania akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

1.   Vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu, iba ak:

2.   Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odseku 1 o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu, poradí sa akýmkoľvek vhodným spôsobom s vydávajúcim orgánom a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

3.   Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu sa prijme bezodkladne a okamžite sa oznámi vydávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

1.   Vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu bezodkladne a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, najneskôr do 45 dní odvtedy, ako mu bolo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu doručené.

2.   Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu vydávajúcemu orgánu.

3.   Pokiaľ neexistujú dôvody odkladu podľa článku 21, vykonávajúci orgán prijme konkrétne opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na konfiškáciu bezodkladne a aspoň rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade.

4.   Ak v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehotu stanovenú v odseku 1, vykonávajúci orgán to bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom oznámi vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné dodržať uvedenú lehotu a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na uznanie a vykonanie príkazu na konfiškáciu.

5.   Uplynutie lehoty stanovenej v odseku 1 nezbavuje vykonávajúci orgán povinnosti bezodkladne prijať rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu a bezodkladne tento príkaz vykonať.

1.   Vykonávajúci orgán môže odložiť uznanie alebo vykonanie príkazu na konfiškáciu zaslaného v súlade s článkom 14, ak:

2.   Bez ohľadu na článok 18 ods. 5 prijme príslušný orgán vykonávajúceho štátu na čas odkladu vykonania príkazu na konfiškáciu všetky opatrenia, ktoré by prijal v podobnom vnútroštátnom prípade, aby predišiel tomu, že majetok už nebude dostupný na účely výkonu príkazu na konfiškáciu.

3.   Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na konfiškáciu, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.

4.   Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na konfiškáciu a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

1.   Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že príkaz na konfiškáciu nie je možné vykonať, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

2.   Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán sa pred informovaním vydávajúceho orgánu v súlade s odsekom 1 poradí s vydávajúcim orgánom, pričom sa zohľadnia aj možnosti stanovené v článku 18 ods. 2 alebo 3.

3.   Nevykonanie príkazu na konfiškáciu podľa tohto článku možno odôvodniť, len ak:

4.   Pokiaľ ide o prípady podľa odseku 3 písm. b), d) a e), ak vykonávajúci orgán následne získa informácie, ktoré mu umožnia zistiť miesto, kde sa majetok nachádza, vykonávajúci orgán môže vykonať príkaz na konfiškáciu bez toho, aby mu bolo zaslané nové osvedčenie k príkazu na konfiškáciu, pokiaľ vykonávajúci orgán pred vykonaním príkazu na konfiškáciu u vydávajúceho orgánu overil, že daný príkaz na konfiškáciu je stále platný.

5.   Bez ohľadu na odsek 3, ak vydávajúci orgán uviedol, že možno skonfiškovať majetok zodpovedajúcej hodnoty, vykonávajúci orgán nemusí vykonať príkaz na konfiškáciu ak existuje niektorá zo skutočností uvedených v odseku 3 a neexistuje žiaden majetok zodpovedajúcej hodnoty, ktorý možno skonfiškovať.

1.   Vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu sa riadi právom vykonávajúceho štátu a jeho orgány sú jedine príslušné rozhodovať o postupoch jeho vykonania a určiť všetky s tým súvisiace opatrenia.

2.   Príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu vydaný voči právnickej osobe sa vykoná, aj keď vykonávajúci štát neuznáva zásadu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

3.   Bez ohľadu na článok 18 ods. 2 a 3 nesmie vykonávajúci štát bez súhlasu vydávajúceho štátu prijať alternatívne opatrenia k príkazu na zaistenie zaslanému podľa článku 4 alebo k príkazu na konfiškáciu zaslanému podľa článku 14.

1.   Do 19. decembra 2020 oznámi každý členský štát Komisii, ktorý orgán alebo ktoré orgány v zmysle článku 2 ods. 8 a 9 sú príslušné podľa jeho práva v prípadoch, keď je uvedený členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom

2.   Ak je to potrebné v dôsledku štruktúry jeho vnútorného právneho systému, každý členský štát môže určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov zodpovedných za administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení k príkazom na zaistenie a osvedčení k príkazom na konfiškáciu a za pomoc jeho príslušným orgánom. Každý členský štát informuje Komisiu o všetkých takýchto orgánoch, ktoré takto určí.

3.   Komisia sprístupní doručené informácie podľa tohto článku všetkým členským štátom a EJS.

1.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa v prípade potreby navzájom bezodkladne poradia akýmikoľvek vhodnými komunikačnými prostriedkami, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

2.   Každá komunikácia vrátane komunikácie na účely riešenia ťažkostí týkajúcich sa zasielania alebo overovania pravosti akýchkoľvek dokumentov potrebných na vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu sa vykonáva priamo medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom a v relevantných prípadoch – ak členský štát určil ústredný orgán v súlade s článkom 24 ods. 2 – sa vykonáva so zapojením tohto ústredného orgánu.

1.   Ak sa vykonávajúcemu orgánu doručia dva alebo viaceré príkazy na zaistenie alebo príkazy konfiškáciu z rôznych členských štátov vydaných voči tej istej osobe, a majetok tejto osoby vo vykonávajúcom štáte nepostačuje na vykonanie všetkých príkazov, alebo ak sa vykonávajúcemu orgánu doručia dva alebo viaceré príkazy na zaistenie alebo konfiškáciu vo vzťahu k tej istej konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, vykonávajúci orgán rozhodne o tom, ktorý z príkazov sa vykoná, v súlade s právom vykonávajúceho štátu, pričom tým nie je dotknutá možnosť odkladu vykonania príkazu na konfiškáciu v súlade s článkom 21.

2.   Pri rozhodovaní vykonávajúci orgán podľa možností uprednostní záujmy obetí. Zohľadní pritom tiež všetky relevantné okolnosti vrátane:

1.   Ak príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu nemôže byť viac vykonateľný alebo stratí platnosť, vydávajúci orgán bezodkladne vezme príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu späť.

2.   Vydávajúci orgán okamžite informuje vykonávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, o späťvzatí príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu, a o každom rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého je príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu vzatý späť.

3.   Vykonávajúci orgán zastaví vykonávanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu hneď, ako je informovaný vydávajúcim orgánom podľa odseku 2, pokiaľ ešte vykonávanie nebolo dokončené. Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, zašle vydávajúcemu štátu potvrdenie o zastavení.

1.   Správa zaisteného a skonfiškovaného majetku sa riadi právom vykonávajúceho štátu.

2.   Vykonávajúci štát spravuje zaistený alebo skonfiškovaný majetok s cieľom zabrániť zníženiu jeho hodnoty. Na tento účel má vykonávajúci štát s ohľadom na článok 10 smernice 2014/42/EÚ možnosť predať alebo previesť zaistený majetok.

3.   Zaistený majetok a peňažné prostriedky získané z predaja takéhoto majetku v súlade s odsekom 2 zostávajú vo vykonávajúcom štáte do zaslania osvedčenia k príkazu na konfiškáciu a vykonania príkazu na konfiškáciu bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť vrátenia majetku podľa článku 29.

4.   Od vykonávajúceho štátu sa nevyžaduje predaj alebo vrátenie konkrétnych vecí, na ktoré sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu v prípade, ak tieto veci sú predmetmi kultúrnej hodnoty v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ (18). Týmto nariadením nie je dotknutá povinnosť vrátiť predmety kultúrnej hodnoty podľa uvedenej smernice.

1.   Ak vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal v súlade so svojim vnútroštátnym právom rozhodnutie o tom, aby sa zaistený majetok vrátil obeti, vydávajúci orgán uvedie informácie o tomto rozhodnutí v osvedčení k príkazu na zaistenie, alebo informuje o tomto rozhodnutí vykonávajúci orgán neskôr.

2.   Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o vrátení zaisteného majetku obeti podľa odseku 1, prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ak bol daný majetok zaistený, tento majetok je v súlade s procesnými normami vykonávajúceho štátu čo najskôr vrátený obeti, v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu, ak sú splnené tieto podmienky:

Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa majetok prevádza priamo obeti.

3.   Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že podmienky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, bezodkladne sa akýmkoľvek vhodným spôsobom poradí s vydávajúcim orgánom s cieľom nájsť riešenie. Ak riešenie nemožno nájsť, vykonávajúci orgán môže rozhodnúť, že zaistený majetok obeti nevráti.

1.   Ak vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal v súlade so svojím vnútroštátnym právom rozhodnutie buď o vrátení skonfiškovaného majetku obeti, alebo o náhrade škody obeti, vydávajúci orgán uvedie informácie o tomto rozhodnutí v osvedčení k príkazu na konfiškáciu alebo informuje o tomto rozhodnutí vykonávajúci orgán neskôr.

2.   Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o vrátení skonfiškovaného majetku obeti podľa odseku 1, prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ak bol daný majetok konfiškovaný, tento majetok je čo najskôr vrátený obeti, a to v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa majetok prevádza priamo obeti.

3.   Ak vykonávajúci orgán nemôže vrátiť majetok obeti v súlade s odsekom 2, ale na základe vykonania príkazu na konfiškáciu boli v súvislosti s daným majetkom získané peňažné prostriedky, zodpovedajúca suma sa prevedie obeti na účely vrátenia, a to v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa peňažné prostriedky prevádzajú priamo obeti. S akýmkoľvek zostávajúcim majetkom sa nakladá v súlade s odsekom 7.

4.   Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o náhrade škody obeti podľa odseku 1 a na základe vykonania príkazu na konfiškáciu boli získané peňažné prostriedky, zodpovedajúca suma sa v rozsahu, v akom neprekračuje sumu uvedenú v osvedčení, prevedie obeti na účely náhrady škody, v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa peňažné prostriedky prevádzajú priamo obeti. S akýmkoľvek zostávajúcim majetkom sa nakladá podľa odseku 7.

5.   Ak vo vydávajúcom štáte prebieha konanie o vrátení majetku obeti alebo o náhradu škody obeti, vydávajúci orgán o tom informuje vykonávajúci orgán. Vykonávajúci štát sa zdrží nakladania so skonfiškovaným majetkom do oznámenia rozhodnutia o vrátení majetku alebo o náhrade škody obeti vykonávajúcemu orgánu, a to aj v prípadoch, keď už bol príkaz na konfiškáciu vykonaný.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 5, sa s iným majetkom ako peňažnými prostriedkami, ktorý sa získal v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu, nakladá v súlade s týmito pravidlami:

7.   Ak k príkazu na konfiškáciu nie je priložené rozhodnutie o vrátení majetku alebo o náhrade škody obeti v súlade s odsekmi 1 až 5, alebo ak sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak, vykonávajúci štát naloží s peňažnými prostriedkami získanými v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu takto:

1.   Každý členský štát znáša svoje vlastné náklady vyplývajúce z uplatňovania tohto nariadenia; tým nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa nakladania so skonfiškovaným majetkom stanovené v článku 28.

2.   Vykonávajúci orgán môže vydávajúcemu orgánu predložiť návrh, aby sa na nákladoch podieľal, ak je pred vykonaním alebo po vykonaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu zrejmé, že vykonanie príkazu by spôsobilo vysoké alebo mimoriadne náklady.

K takýmto návrhom vykonávajúci orgán pripojí podrobný rozpis vzniknutých nákladov. Na základe takéhoto návrhu sa vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán navzájom poradia. V prípade potreby môže takúto poradu sprostredkovať Eurojust.

Konzultácie alebo aspoň ich výsledok sa zaznamenajú akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, vykonávajúci orgán po vykonaní príkazu na zaistenie alebo po rozhodnutí o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu podľa možností o takomto vykonaní a o takomto rozhodnutí v súlade s postupmi podľa svojho vnútroštátneho práva bezodkladne informuje dotknuté osoby, ak sú mu známe.

2.   Informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1 musia obsahovať názov vydávajúceho orgánu a opravné prostriedky dostupné podľa práva vykonávajúceho štátu. Informácie tiež musia obsahovať – aspoň stručne – dôvod tohto príkazu.

3.   Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán môže požiadať vydávajúci orgán o pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 1.

1.   Dotknuté osoby majú vo vykonávajúcom štáte právo na účinné opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uznaní a vykonaní príkazov na zaistenie podľa článku 7 a príkazov na konfiškáciu podľa článku 18. Právo na opravný prostriedok sa uplatňuje na súde vykonávajúceho štátu v súlade s jeho právom. Pokiaľ ide o príkazy na konfiškáciu, uplatnenie opravného prostriedku môže mať odkladný účinok, ak sa tak ustanovuje v práve vykonávajúceho štátu.

2.   Vecné dôvody vydania príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu nemožno napadnúť na súde vykonávajúceho štátu.

3.   Príslušný orgán vydávajúceho štátu musí byť informovaný o akomkoľvek opravnom prostriedku uplatnenom v súlade s odsekom 1.

4.   Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie záruk a opravných prostriedkov vo vydávajúcom štáte v súlade s článkom 8 smernice 2014/42/EÚ.

1.   Ak je vykonávajúci štát podľa svojho práva zodpovedný za škodu spôsobenú dotknutej osobe v dôsledku vykonania príkazu na zaistenie, ktorý mu bol zaslaný podľa článku 4 alebo príkazu na konfiškáciu, ktorý mu zaslaný podľa článku 14, vydávajúci štát musí vykonávajúcemu štátu nahradiť všetky sumy, ktoré boli dotknutej osobe zaplatené ako náhrada škody. Ak však vydávajúci štát môže vykonávajúcemu štátu preukázať, že táto škoda alebo akákoľvek jej časť bola spôsobená výhradne konaním vykonávajúceho štátu, vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa navzájom dohodnú na výške náhrady.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo členských štátov upravujúce nároky fyzických alebo právnických osôb na náhradu škody.

1.   Členské štáty pravidelne zbierajú komplexné štatistické údaje získané od príslušných orgánov. Uvedené štatistické údaje uchovávajú a každoročne ich zasielajú Komisii. Uvedené štatistické údaje okrem informácií uvedených v článku 11 ods. 2 smernice 2014/42/EÚ zahŕňajú počet príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, ktoré boli členským štátom doručené od iných členských štátov, ktoré boli uznané a vykonané a ktorých uznanie a vykonanie bolo odmietnuté.

2.   Ak sú dostupné na ústrednej úrovni v dotknutom členskom štáte, zašlú členské štáty Komisii každoročne aj tieto štatistiky:

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 36 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 19. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na osvedčenia k príkazom na zaistenie a osvedčenia k príkazom na konfiškáciu zaslané 19. decembra 2020 alebo neskôr.

2.   Osvedčenia k príkazom na zaistenie a osvedčenia k príkazom na konfiškáciu zaslané pred 19. decembrom 2020 sa vo vzťahu k členským štátom viazaným týmto nariadením riadia naďalej až do konečného vykonania príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu rámcovými rozhodnutiami 2003/577/SVV a 2006/783/SVV.