5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/9

(1)

Nedávne zníženie sadzieb vývozných náhrad v dôsledku kombinácie vplyvu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a vývoja cien poľnohospodárskych komodít na svetovom trhu viedlo k poklesu počtu žiadostí o osvedčenia o náhrade, v dôsledku čoho sa zmiernil tlak na rozpočet Spoločenstva určený pre vývozné náhrady za tovar, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k zmluve. Za týchto okolností, keď Spoločenstvu nehrozí, že by porušilo svoje medzinárodné záväzky, je vhodné zjednodušiť systém priznávajúci vývozné náhrady za určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, a tak znížiť administratívne zaťaženie prevádzkovateľov, ktorí takýto tovar vyvážajú.

(2)

Podľa článku 27 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1043/2005 (2) možno práva vyplývajúce z osvedčení o náhrade za určitých podmienok prenášať. S cieľom zabezpečiť jednotnosť pri zaobchádzaní s licenciami a osvedčeniami by sa postup prevodu, pokiaľ je to možné, mal uviesť do súladu s ustanoveniami týkajúcimi sa prevodu práv vyplývajúcich z licencií alebo osvedčení stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (3).

(3)

V článku 32 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje lehota, v rámci ktorej orgán zodpovedný za platbu musí zaznamenať sumy vývozných náhrad uvedených v osvedčení o náhrade. Vzhľadom na čas potrebný na spracovanie dokumentácie týkajúcej sa vývozných náhrad rozlíšených podľa miesta určenia však nemusí byť táto lehota dostatočná, a preto by sa mala predĺžiť.

(4)

V článku 38a ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovujú podmienky, na základe ktorých členské štáty oznamujú žiadosti Komisii a na základe ktorých sa následne takéto osvedčenia o náhrade vydávajú. Keďže sa zaviedli efektívnejšie systémy oznamovania a hlásenia, príslušné lehoty by sa mali upraviť.

(5)

V článku 33 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje systém tranží na vydávanie osvedčení o náhrade. Lehota platnosti týchto osvedčení o náhrade je stanovená v článku 39 uvedeného nariadenia. S cieľom zjednodušiť fungovanie systému osvedčení o náhrade by sa lehota platnosti mala predĺžiť, pokiaľ ide o osvedčenia vydané v rámci prvej tranže a osvedčenia, o ktoré bolo požiadané v súlade s článkom 38a.

(6)

Aby bolo možné využiť zníženie výšky záruky, ktorá má prepadnúť, v článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje, že nevyužité osvedčenia alebo výpisy z osvedčení je potrebné vrátiť orgánu, ktorý ich vydal, najneskôr do 30. júna rozpočtového obdobia, na ktoré boli osvedčenia alebo výpisy z osvedčení vydané. Vďaka zavedeniu efektívnejších systémov oznamovania možno túto lehotu predĺžiť.

(7)

V článku 47 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovujú osobitné podmienky, na základe ktorých možno malým vývozcom poskytnúť vývozné náhrady. V záujme zjednodušenia by malí vývozcovia mali byť oprávnení využívať osvedčenia o náhrade bez toho, aby prišli o štatút malého vývozcu, a navyše by sa mala zvýšiť maximálna hranica vyplácanej čiastky.

(8)

Aby bolo možné opatrenia stanovené v tomto nariadení uplatniť v správny čas, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1043/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky, ktoré sa týkajú obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami neuvedenými v prílohe I k zmluve,

1.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

1.   Záväzky vyplývajúce z osvedčení sú neprevoditeľné. Práva vyplývajúce z osvedčení môže prevádzať oprávnený držiteľ počas lehoty ich platnosti za predpokladu, že práva vyplývajúce z každého osvedčenia alebo jeho výpisu sú prevedené iba v prospech jedného nadobúdateľa. Tento prevod sa vzťahuje na sumy, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu ani výpisu.

2.   Nadobúdatelia nemôžu ďalej previesť svoje práva, ale môžu ich previesť späť na titulárneho držiteľa. Spätné prevody na titulárneho držiteľa sa vzťahujú na množstvá, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu ani výpisu.

V takýchto prípadoch vydávajúci orgán zapíše do kolónky 6 osvedčenia jednu z položiek uvedených v prílohe VIII.“

2.

V článku 32 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán zodpovedný za platbu zaznamená túto sumu do osvedčenia o náhrade do šiestich mesiacov od prijatia konkrétnej žiadosti.“

3.

V článku 38a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty oznámia Komisii žiadosti podané v priebehu každého týždňa v nasledujúci pondelok. Príslušné osvedčenia sa môžu vydávať od stredy, ktorá bude nasledovať po oznámení, ak Komisia nevydá opačné pokyny.“

4.

V článku 39 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   S výhradou druhého a tretieho pododseku sú osvedčenia o náhrade platné do posledného dňa piateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie, alebo do posledného dňa rozpočtového obdobia, podľa toho, ktoré je skôr.

Osvedčenia o náhrade, o ktoré bolo požiadané v súlade s článkom 33 písm. a) alebo článkom 38a najneskôr 7. novembra, sú platné do posledného dňa desiateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie.

Osvedčenia o náhrade uvedené v článku 40 sú platné do posledného dňa piateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie.

Ak sú sadzby náhrad stanovené vopred v súlade s článkom 29, zostávajú platné do posledného dňa lehoty platnosti osvedčenia.“

5.

V článku 45 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 sa uplatňuje len na osvedčenia a výpisy z osvedčení vrátené orgánu, ktorý ich vydal, počas rozpočtového obdobia, na ktoré boli osvedčenia vydané, za predpokladu, že sa vrátia najneskôr do 31. augusta uvedeného obdobia.“

6.

V článku 47 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Článok 46 sa uplatňuje na vývozy, pri ktorých žiadosti podané prevádzkovateľom za podmienok stanovených v článku 32 ods. 1 počas rozpočtového roku vrátane podania žiadosti o príslušný vývoz nezakladajú nárok na platbu vo výške viac ako 100 000 EUR.“