25.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 108/1

(1)

Politika životného prostredia Spoločenstva sa musí zameriavať na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Spoločenstva. Okrem toho sú na sformulovanie a vykonanie tejto a iných politík Spoločenstva potrebné informácie, vrátane priestorových informácií, ktoré musia v súlade s článkom 6 zmluvy začleňovať požiadavky ochrany životného prostredia. Na dosiahnutie takého začlenenia je potrebné vytvoriť istú mieru koordinácie medzi užívateľmi a poskytovateľmi informácií, aby sa mohli kombinovať informácie a poznatky z rôznych odvetví.

(2)

Šiesty environmentálny akčný program prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 (3) vyžaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu toho, aby tvorba politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia prebiehala integrovaným spôsobom berúc do úvahy regionálne a miestne rozdiely. V súvislosti s dostupnosťou, kvalitou, organizáciou, prístupnosťou a zdieľaním priestorových informácií potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v uvedenom programe existuje veľa problémov.

(3)

Problémy súvisiace s dostupnosťou, kvalitou, organizáciou, prístupnosťou a zdieľaním priestorových informácií sú spoločné pre mnohé politické a informačné témy a sú prítomné na rôznych úrovniach orgánov verejnej moci. Riešenie týchto problémov si vyžaduje opatrenia, ktoré sa budú zaoberať výmenou, zdieľaním, prístupom a využívaním interoperabilných priestorových údajov a služieb priestorových údajov na rôznych úrovniach orgánu verejnej moci a rôznych odvetviach. Z tohto dôvodu by sa mala v Spoločenstve zriadiť infraštruktúra pre priestorové informácie.

(4)

Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) by mala napomôcť pri rozhodovaní vo vzťahu k politikám a činnostiam, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie.

(5)

Inspire by mala byť založená na infraštruktúrach pre priestorové informácie, ktoré sú vytvárané členskými štátmi a zosúladené so spoločnými vykonávacími pravidlami a ktoré sú doplnené opatreniami na úrovni Spoločenstva. Tieto opatrenia by mali zabezpečiť, aby boli infraštruktúry pre priestorové informácie vytvorené členskými štátmi navzájom zlučiteľné a použiteľné ako v Spoločenstve, tak aj za hranicami Spoločenstva.

(6)

Infraštruktúry pre priestorové informácie v členských štátoch by mali byť navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že priestorové údaje sa uchovávajú, sprístupňujú a udržiavajú na najvhodnejšej úrovni; aby bolo možné jednotne kombinovať priestorové údaje z rôznych zdrojov v rámci Spoločenstva a aby ich mohli zdieľať viacerí užívatelia a aplikácie; aby bolo možné priestorové údaje zhromaždené na jednej úrovni orgánu verejnej moci zdieľať s inými orgánmi verejnej moci; aby priestorové údaje neboli sprístupnené za podmienok, ktoré neodôvodnene obmedzujú ich široké využitie; aby sa dali dostupné priestorové údaje jednoducho vyhľadať, vyhodnotiť ich účelnosť a zistiť podmienky uplatniteľné na ich použitie.

(7)

Priestorové informácie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a informácie, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (4), sa do určitej miery prelínajú. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2003/4/ES.

(8)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (5), ktorej ciele dopĺňajú ciele tejto smernice.

(9)

Uplatňovanie tejto smernice by nemalo ovplyvniť existenciu alebo vlastníctvo práv duševného vlastníctva orgánov verejnej moci.

(10)

Zriadenie Inspire bude predstavovať významnú pridanú hodnotu pre ostatné iniciatívy Spoločenstva, akými sú napríklad nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo (6), a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): zriadenie kapacity GMES do roku 2008 – [akčný plán (2004 – 2008)]“ a bude ich aj využívať. Členské štáty by mali uvažovať o využívaní údajov a služieb, ktoré sú výsledkom Galilea a GMES, akonáhle budú dostupné, a to najmä tých, ktoré súvisia s časovými a priestorovými referenciami z Galilea.

(11)

S cieľom zhromaždiť, harmonizovať priestorové informácie alebo organizovať ich šírenie alebo použitie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, sa prijímajú mnohé iniciatívy. Takéto iniciatívy môžu byť zriadené právnymi predpismi Spoločenstva, ako je napríklad rozhodnutie Komisie 2000/479/ES zo 17. júla 2000 o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (EPER) podľa článku 15 smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC) (7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Forest Focus) (8), v rámci programov financovaných Spoločenstvom (napríklad CORINE land cover, Európsky informačný systém dopravnej politiky), alebo môžu vychádzať z iniciatív prijatých na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Táto smernica nielenže doplní takéto iniciatívy stanovením rámca, ktorý umožní ich interoperabilitu, ale bude aj rozvíjať existujúce skúsenosti a iniciatívy a nie len kopírovať už uskutočnenú prácu.

(12)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na priestorové údaje, ktoré uchovávajú orgány verejnej moci alebo sú uchovávané v ich mene, a na využívanie priestorových údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich verejných úloh. Za určitých podmienok by sa však mala uplatňovať aj na priestorové údaje, ktoré uchovávajú fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci za predpokladu, že tieto fyzické alebo právnické osoby o to požiadajú.

(13)

Táto smernica by nemala stanovovať požiadavky na zhromažďovanie nových údajov alebo na podávanie správ o týchto informáciách Komisii, pretože tieto otázky sú upravené inými právnymi predpismi týkajúcimi sa životného prostredia.

(14)

Zriaďovanie vnútroštátnych infraštruktúr by malo byť postupné a primerane tomu by mali byť témam priestorových údajov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, pridelené rôzne stupne priority. Pri zriaďovaní infraštruktúr by sa mala brať do úvahy miera potrebnosti priestorových údajov pre širokú škálu uplatnení v rôznych oblastiach politiky, priorita akcií ustanovených v rámci politík Spoločenstva, ktoré si vyžadujú harmonizované priestorové údaje, a pokrok, ktorý sa už dosiahol prostredníctvom úsilia o harmonizáciu v členských štátoch.

(15)

Základnou prekážkou plného využitia dostupných údajov je neefektívne využívanie času a zdrojov pri vyhľadávaní existujúcich priestorových údajov alebo pri zisťovaní, či sa môžu využiť na konkrétny účel. Členské štáty by preto mali poskytovať opisné informácie o dostupných súboroch priestorových údajov a služieb vo forme metaúdajov.

(16)

Keďže v Spoločenstve sú priestorové údaje usporiadané a sprístupnené vo veľmi rôznorodých formátoch a štruktúrach, čo bráni efektívnemu sformulovaniu, vykonávaniu, monitorovaniu a vyhodnocovaniu právnych predpisov Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú životné prostredie, mali by sa ustanoviť vykonávacie opatrenia s cieľom zjednodušiť využívanie priestorových údajov pochádzajúcich z rôznych zdrojov v členských štátoch. Tieto opatrenia by mali zaistiť interoperabilitu súborov priestorových údajov a členské štáty by mali zabezpečiť, aby každý údaj alebo informácia potrebná na dosiahnutie interoperability bola prístupná za podmienok, ktoré neobmedzujú ich použitie na tento účel. Vykonávacie predpisy by mali vychádzať, ak to je možné, z medzinárodných noriem a nemali by spôsobiť členským štátom nadmerné náklady.

(17)

Sieťové služby sú potrebné na zdieľanie priestorových údajov rôznymi úrovňami orgánu verejnej moci v Spoločenstve. Tieto sieťové služby by mali umožniť vyhľadať, transformovať, zobraziť a uložiť priestorové údaje a vyvolať/spustiť priestorové údaje a služby elektronického obchodu. Služby siete by mali pracovať v súlade so všeobecne schválenými špecifikáciami a minimálnymi výkonnostnými kritériami, aby sa tak zabezpečila interoperabilita infraštruktúr zriadených členskými štátmi. Sieť služieb by mala tiež zahŕňať technické možnosti, ktoré by orgánom verejnej moci umožnili sprístupniť svoje súbory a služby priestorových údajov.

(18)

Určité súbory a služby priestorových údajov, ktoré sú významné pre politiky Spoločenstva a ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú životné prostredie, uchovávajú a prevádzkujú tretie strany. Členské štáty by preto mali tretím stranám ponúknuť možnosť prispievať do vnútroštátnych infraštruktúr za predpokladu, že sa tým nenaruší súdržnosť a jednoduchosť využívania priestorových údajov a služieb priestorových údajov, ktoré tieto infraštruktúry zahŕňajú.

(19)

Skúsenosti v členských štátoch ukázali, že pre úspešné zavedenie infraštruktúry pre priestorové informácie je dôležitý bezplatný prístup verejnosti k určitému minimu služieb. Členské štáty by preto mali bezplatne sprístupniť minimálne služby spojené s vyhľadávaním a za určitých osobitných podmienok i so zobrazovaním súborov priestorových údajov.

(20)

S cieľom napomôcť začleneniu vnútroštátnych infraštruktúr do Inspire by mali členské štáty poskytnúť prístup k svojim infraštruktúram prostredníctvom geoportálu Spoločenstva, ktorý prevádzkuje Komisia, ako aj prostredníctvom akýchkoľvek prístupových bodov, ktoré sa rozhodnú prevádzkovať.

(21)

S cieľom sprístupniť informácie z rôznych úrovní orgánu verejnej moci by mali členské štáty odstrániť praktické prekážky, s ktorými sa v tomto ohľade stretávajú orgány verejnej moci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri plnení svojich verejných úloh, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie.

(22)

Orgány verejnej moci potrebujú mať jednoduchý prístup k potrebným súborom a službám priestorových údajov pri plnení svojich verejných úloh. Tento prístup môže byť sťažený, ak závisí od jednotlivých ad hoc rokovaní medzi orgánmi verejnej moci vždy, keď sa požaduje takýto prístup. Členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia, aby zabránili takýmto praktickým prekážkam pre zdieľanie údajov, a to napríklad pomocou predchádzajúcich dohôd medzi orgánmi verejnej moci.

(23)

Ak orgán verejnej moci poskytuje inému orgánu verejnej moci v rovnakom členskom štáte súbory a služby priestorových údajov potrebné na plnenie oznamovacích povinností podľa právnych predpisov Spoločenstva v súvislosti so životným prostredím, dotknutý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť, že príslušné súbory a služby priestorových údajov nebudú spoplatnené. Mechanizmus pre zdieľanie súborov a služieb priestorových údajov vládou a inými verejnými správnymi orgánmi a fyzickými alebo právnickými osobami vykonávajúcimi verejné správne funkcie podľa vnútroštátneho práva by mal zohľadňovať potrebu ochrany finančnej životaschopnosti orgánov verejnej moci, a to najmä tých, ktoré majú povinnosť vykazovať tvorbu príjmu. V každom prípade by vyberané poplatky nemali presahovať náklady na zhromažďovanie, tvorbu, reprodukciu a šírenie a primeranú návratnosť investícií.

(24)

Poskytovanie sieťových služieb by sa malo uskutočňovať v plnom súlade so zásadami ochrany osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (9).

(25)

Rámce zdieľania priestorových údajov orgánmi verejnej moci, ktorým smernica ukladá povinnosť zdieľať údaje, by mali byť nezávislé nielen od týchto orgánov verejnej moci v rámci členského štátu, ale aj od takýchto orgánov verejnej moci iných členských štátov a inštitúcií Spoločenstva. Keďže inštitúcie a orgány Spoločenstva musia často začleňovať a posudzovať priestorové informácie pochádzajúce zo všetkých členských štátov, mali by mať možnosť získať prístup k priestorovým údajom a službám priestorových údajov a využívať ich v súlade s harmonizovanými podmienkami.

(26)

S cieľom podporiť rozvoj služieb pridanej hodnoty tretími stranami v prospech orgánov verejnej moci a verejnosti je potrebné uľahčiť prístup k priestorovým údajom, ktoré presahujú administratívne alebo štátne hranice.

(27)

Efektívne zriaďovanie infraštruktúr pre priestorové informácie vyžaduje koordináciu zo strany každého, kto má záujem na zriaďovaní takýchto infraštruktúr, či ako prispievateľ alebo užívateľ. Mali by sa preto vytvoriť vhodné koordinačné štruktúry, ktoré by siahali k rôznym úrovniam štátnej správy a zohľadňovali by rozdelenie právomocí a zodpovedností v rámci členských štátov.

(28)

S cieľom využiť výhody najnovších informačných infraštruktúr a reálne skúsenosti s nimi je vhodné, aby boli opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice podporované medzinárodnými normami a normami prijatými európskymi orgánmi pre normalizáciu v súlade s postupom ustanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (10).

(29)

Keďže Európska environmentálna agentúra zriadená nariadením Rady (EHS) č. 1210/90 zo 7. mája 1990 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (11) má za úlohu poskytovať Spoločenstvu objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie týkajúce sa životného prostredia na úrovni Spoločenstva a má okrem iného za cieľ zlepšiť tok informácií týkajúcich sa politiky životného prostredia medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva, mala by aktívne prispievať k vykonávaniu tejto smernice.

(30)

V súlade s bodom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (12) sa členské štáty vyzývajú, aby pre svoje vlastné potreby a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie znázorňovať zhodu medzi touto smernicou a opatreniami na transpozíciu.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(32)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prispôsobenie opisu existujúcich tém údajov uvedených v prílohách I, II a III. Keďže takéto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(33)

Komisia by mala byť taktiež splnomocnená na prijatie vykonávacích predpisov, ktorými sa ustanovia technické dojednania pre interoperabilitu a harmonizáciu súborov a služieb priestorových údajov, predpisov upravujúcich podmienky týkajúce sa prístupu k týmto súborom a službám, ako aj predpisov týkajúcich sa technických špecifikácií a povinností sieťových služieb. Keďže takéto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je doplniť túto smernicu doplnením nových nepodstatných prvkov, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Prípravné práce na rozhodnutiach týkajúcich sa vykonávania tejto smernice a práca na ďalšom vývoji Inspire si vyžadujú neustále monitorovanie vykonávania tejto smernice a pravidelné podávanie správ.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie Inspire, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu nadnárodných aspektov a z dôvodu všeobecnej potreby koordinovať v rámci Spoločenstva podmienky prístupu, výmeny a zdieľania priestorových informácií, ale je možné ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„infraštruktúra pre priestorové informácie“ sú metaúdaje, súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov; sieťové služby a technológie; dohody o zdieľaní, prístupe a využívaní; a koordinačné a monitorovacie mechanizmy, procesy a postupy zriadené, prevádzkované alebo sprístupnené v súlade s touto smernicou;

2.

„priestorové údaje“ sú všetky údaje s priamym alebo nepriamym odkazom na konkrétnu polohu alebo geografickú oblasť;

3.

„súbor priestorových údajov“ je identifikovateľná zbierka priestorových údajov;

4.

„služby priestorových údajov“ sú operácie, ktoré sa môžu vykonať pri použití počítačovej aplikácie s priestorovými údajmi obsiahnutými v súboroch priestorových údajov alebo so súvisiacimi metaúdajmi;

5.

„priestorový objekt“ je abstraktné znázornenie fenoménu zo skutočného sveta súvisiaceho s konkrétnou polohou alebo geografickou oblasťou;

6.

„metaúdaje“ sú informácie opisujúce súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov, ktoré umožňujú ich zisťovanie, katalogizáciu a využívanie;

7.

„interoperabilita“ je možnosť kombinovania súborov priestorových údajov a možnosť interakcie služieb bez opakovaného manuálneho zásahu tak, že výsledok je koherentný a zvýši sa pridaná hodnota súborov údajov a služieb;

8.

„geoportál Inspire“ je internetová stránka alebo jej rovnocenná obdoba, ktorá poskytuje prístup k službám uvedeným v článku 11 ods. 1;

9.

„orgán verejnej moci“ je:

členské štáty môžu stanoviť, že na účely tejto smernice sa za orgán verejnej moci nepovažujú orgány alebo inštitúcie, keď vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc;

10.

„tretia strana“ je každá fyzická alebo právnická osoba iná ako orgán verejnej moci.

a)

týkajú sa oblasti, v ktorej má členský štát právomoc rozhodovať a/alebo vykonáva túto právomoc;

b)

sú v elektronickom formáte;

c)

uchovávajú ich alebo sú uchovávané v mene:

d)

týkajú sa jednej alebo viacerých z tém uvedených v prílohách I, II alebo III.

a)

súlade súborov priestorových údajov s vykonávacími predpismi uvedenými v článku 7 ods. 1;

b)

podmienkach, ktoré sa vzťahujú na prístup k súborom a službám priestorových údajov a na ich využívanie, a tam, kde to pripadá do úvahy, o zodpovedajúcich poplatkoch;

c)

kvalite a platnosti súborov priestorových údajov;

d)

orgánoch verejnej moci zodpovedných za vytvorenie, spravovanie, uchovávanie a distribúciu súborov a služieb priestorových údajov;

e)

obmedzeniach prístupu verejnosti a dôvodoch takýchto obmedzení v súlade s článkom 13.

a)

najneskôr 2 roky odo dňa prijatia vykonávacích predpisov v súlade s článkom 5 ods. 4 v prípade súborov priestorových údajov, ktoré zodpovedajú témam uvedeným v prílohách I a II;

b)

najneskôr 5 rokov odo dňa prijatia vykonávacích predpisov v súlade s článkom 5 ods. 4 v prípade súborov priestorových údajov, ktoré zodpovedajú témam uvedeným v prílohe III.

a)

spoločným rámcom pre jedinečnú identifikáciu priestorových objektov, podľa ktorej možno mapovať identifikátory podľa vnútroštátnych systémov s cieľom zabezpečiť medzi nimi interoperabilitu;

b)

vzťahom medzi priestorovými objektmi;

c)

kľúčovými vlastnosťami a zodpovedajúcim viacjazyčným odborným slovníkom obyčajne požadovaným pre politiky, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie;

d)

informáciami o časovom rozmere údajov;

e)

aktualizáciami údajov.

a)

najneskôr do 15. mája 2009 v prípade súborov priestorových údajov zodpovedajúcich témam uvedeným v prílohe I;

b)

najneskôr do 15. mája 2012 v prípade súborov priestorových údajov zodpovedajúcich témam uvedeným v prílohách II alebo III.

a)

vyhľadávacie služby, ktoré umožňujú vyhľadávať súbory a služby priestorových údajov na základe obsahu zodpovedajúcich metaúdajov a zobraziť obsah týchto metaúdajov;

b)

zobrazovacie služby, ktoré umožňujú prinajmenšom zobraziť, navigovať, priblížiť/vzdialiť, sledovať alebo prekrývať prehliadateľné súbory priestorových údajov a zobraziť informácie o legende a akýkoľvek príslušný obsah metaúdajov;

c)

ukladacie služby, ktoré umožňujú ukladať kópie súborov priestorových údajov alebo častí týchto súborov, a ak je to možné, priamo vstupovať do týchto súborov;

d)

transformačné služby, ktoré umožňujú transformovať súbory priestorových údajov na účely dosiahnutia interoperability;

e)

služby, ktoré umožňujú spustenie služieb priestorových údajov.

a)

kľúčové slová;

b)

klasifikácia priestorových údajov a služieb;

c)

kvalita a platnosť súborov priestorových údajov;

d)

stupeň súladu s vykonávacími predpismi ustanovenými v článku 7 ods. 1;

e)

geografická poloha;

f)

podmienky, ktoré sa vzťahujú na prístupnosť a používanie súborov a služieb priestorových údajov;

g)

orgány verejnej moci zodpovedné za vytvorenie, spravovanie, uchovávanie a distribúciu súborov a služieb priestorových údajov.

a)

dôvernosť konania orgánov verejnej moci, ak je takáto dôvernosť ustanovená právnym predpisom;

b)

medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu;

c)

výkon spravodlivosti, možnosť každej osoby mať spravodlivý súdny proces alebo schopnosť orgánu verejnej moci viesť vyšetrovanie trestno-právnej alebo disciplinárnej povahy;

d)

dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, ak takúto dôvernosť ustanovuje vnútroštátne právo alebo právo Spoločenstva na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu vrátane verejného záujmu na zachovaní štatistickej dôvernosti a daňového tajomstva;

e)

práva duševného vlastníctva;

f)

dôvernosť osobných údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nedala súhlas na zverejnenie týchto informácií, ak je takáto dôvernosť ustanovená vnútroštátnym právom alebo právom Spoločenstva;

g)

záujmy alebo ochranu akejkoľvek osoby, ktorá požadované informácie poskytla dobrovoľne bez toho, aby k tomu bola povinná zo zákona alebo jej bolo možné na základe zákona túto povinnosť uložiť, ak táto osoba s uverejnením dotknutých informácií nesúhlasila;

h)

ochrana životného prostredia, ktorého sa týkajú takéto informácie, ako napríklad miesto výskytu vzácneho druhu.

a)

technickú špecifikáciu služieb uvedených v článkoch 11 a 12 a minimálne výkonnostné kritériá pre tieto služby, pričom sa zohľadnia existujúce požiadavky na oznamovanie a odporúčania prijaté v rámci právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, existujúce služby elektronického obchodu a technický pokrok;

b)

povinnosti uvedené v článku 12.

a)

koordinácii poskytovateľov z verejného sektora a užívateľov súborov a služieb priestorových údajov z verejného sektora a sprostredkovateľských orgánov, ako aj o vzťahu s tretími stranami a o organizácii zabezpečenia kvality;

b)

príspevku orgánov verejnej moci alebo tretích strán k fungovaniu a koordinácii infraštruktúry pre priestorové informácie;

c)

informáciách o využívaní infraštruktúry pre priestorové informácie;

d)

dohodách o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejnej moci;

e)

nákladoch a výhodách vyplývajúcich z vykonávania tejto smernice.

1.

Súradnicové referenčné systémy

Systémy pre jednotne referenčné priestorové informácie v priestore v podobe množiny súradníc (x, y, z) a/alebo zemepisnej šírky, dĺžky a výšky založených na geodetickom horizontálnom a vertikálnom východzom bode.

2.

Geografické systémy sietí

Harmonizovaná sieť s viacúrovňovým rozlíšením so spoločným počiatočným bodom a štandardizovanou polohou a veľkosťou buniek siete.

3.

Zemepisné názvy

Názvy oblastí, regiónov, lokalít, veľkomiest, predmestí, miest alebo osád alebo akéhokoľvek zemepisného či topografického prvku verejného alebo historického významu.

4.

Správne jednotky

Správne jednotky rozdeľujúce oblasti, v ktorých členské štáty majú právomoc rozhodovať a/alebo vykonávajú túto právomoc na účely miestneho, regionálneho a celoštátneho riadenia, oddelené správnymi hranicami.

5.

Adresy

Poloha nehnuteľností založená na identifikátoroch obsiahnutých v adrese, obyčajne podľa názvu ulice, čísla domu, poštového smerovacieho čísla.

6.

Katastrálne parcely

Územia vymedzené katastrálnymi registrami alebo rovnocennými registrami.

7.

Dopravné siete

Cestné, železničné, letecké a vodné dopravné siete a s nimi súvisiaca infraštruktúra. Patria sem prepojenia medzi jednotlivými sieťami. Zahŕňajú tiež transeurópsku dopravnú sieť vymedzenú v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (1) a budúcich revíziách uvedeného rozhodnutia.

8.

Hydrografia

Hydrografické prvky vrátane morských oblastí a všetkých ostatných vodných útvarov a objektov vzťahujúcich sa k nim vrátane povodí riek a čiastkových povodí. Ak je to možné, v súlade s vymedzeniami pojmov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (2), a v podobe sietí.

9.

Chránené územia

Oblasti vymedzené alebo spravované v rámci medzinárodných právnych predpisov, právnych predpisov Spoločenstva a právnych predpisov členských štátov na účely dosiahnutia osobitných ochranárskych cieľov.

1.

Výška

Digitálne výškové modely zemského povrchu, ľadovcov a hladín oceánov. Patria sem pevninové vyvýšeniny, batymetria a pobrežná čiara.

2.

Krajinná pokrývka (land cover)

Fyzikálna a biologická pokrývka zemského povrchu vrátane umelých povrchov, poľnohospodárskych oblastí, lesov, (polo)prírodných oblastí, mokradí, vodných útvarov.

3.

Ortometria

Georeferencované obrazové údaje o zemskom povrchu buď zo satelitu alebo z leteckých snímačov.

4.

Geológia

Geológia charakterizovaná na základe zloženia a štruktúry. Zahŕňa skalné podložie, zvodnené vrstvy a geomorfológiu.

1.

Štatistické jednotky

Jednotky pre šírenie alebo využívanie štatistických informácií.

2.

Stavby

Zemepisná poloha stavieb.

3.

Pôda

Pôdy a podložia charakterizované podľa hĺbky, textúry, štruktúry a obsahu častíc a organického materiálu, kamenitosti, erózie, prípadne priemerným sklonom a predpokladanou schopnosťou zadržiavať vodu.

4.

Využitie územia

Územie charakterizované podľa jeho súčasného a budúceho plánovaného funkčného rozmeru alebo socio-ekonomického účelu (napr. obytný, priemyselný, obchodný, poľnohospodársky, lesnícky, rekreačný).

5.

Ľudské zdravie a bezpečnosť

Geografická distribúcia najčastejších ochorení (alergie, nádorové ochorenia, ochorenia dýchacích ciest atď.), informácie o vplyve na zdravie (biologické ukazovatele, pokles plodnosti, epidémie) alebo telesný či duševný stav ľudí (únava, stres atď.), ktoré priamo (znečistenie ovzdušia, chemikálie, oslabenie ozónovej vrstvy, hluk atď.) alebo nepriamo (strava, geneticky upravené organizmy atď.) súvisia s kvalitou životného prostredia.

6.

Verejné a štátne služby

Patria sem verejné zariadenia, ako napríklad kanalizácia, nakladanie s odpadom, dodávka energie a dodávka vody, administratívne a sociálne štátne služby, ako napríklad verejná správa, miesta civilnej ochrany, školy a nemocnice.

7.

Zariadenia na monitorovanie životného prostredia

Poloha a prevádzka zariadení na monitorovanie životného prostredia zahŕňa pozorovanie a meranie emisií, stavu zložiek životného prostredia a iných parametrov ekosystému (biodiverzity, ekologických podmienok vegetácie, atď.) vykonávané orgánmi verejnej moci alebo v ich mene.

8.

Výrobné a priemyselné zariadenia

Priemyselné výrobné podniky vrátane zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (1), a zariadenia na čerpanie vody, bane, sklady.

9.

Poľnohospodárske zariadenia a zariadenia akvakultúry

Poľnohospodárske vybavenie a výrobné zariadenia (vrátane zavlažovacích systémov, skleníkov a stajní).

10.

Rozmiestnenie obyvateľstva – demografia

Geografické rozmiestnenie obyvateľstva vrátane charakteristík obyvateľstva a úrovní činností zoskupené podľa siete, regiónu, administratívnej jednotky alebo inej analytickej jednotky.

11.

Spravované/obmedzené/regulované zóny a jednotky podávajúce správy

Oblasti, ktoré sú spravované, regulované alebo využívané na podávanie správ na medzinárodnej, európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Patria sem skládky, ochranné pásma v okolí zdrojov pitnej vody, oblasti citlivé na dusík, regulované plavebné cesty na mori alebo na rozsiahlych vnútrozemských vodných plochách a tokoch, oblasti určené na skladovanie odpadu, oblasti s obmedzením hluku, oblasti, v ktorých je povolený prieskum a ťažba, oblasti povodí, príslušné jednotky na podávanie správ a oblasti správy pobrežných zón.

12.

Zóny prírodného rizika

Citlivé oblasti charakterizované podľa prírodných rizík (všetky atmosférické, hydrologické, seizmické, vulkanické javy a ničivé požiare, ktoré môžu mať s ohľadom na ich polohu, závažnosť a početnosť vážny vplyv na spoločnosť), napr. záplavy, zosuvy pôdy a pokles terénu, lavíny, lesné požiare, zemetrasenia, sopečné výbuchy.

13.

Atmosférické podmienky

Fyzikálne podmienky v atmosfére. Patria sem priestorové údaje založené na meraniach, modeloch alebo na kombinácii meraní a modelov vrátane miest meraní.

14.

Meteorologické geografické prvky

Poveternostné podmienky a ich merania; zrážky, teplota, evapotranspirácia, rýchlosť a smer vetra.

15.

Oceánografické geografické prvky

Fyzikálne vlastnosti oceánov (prúdy, slanosť, výška vĺn atď.).

16.

Morské regióny

Fyzikálne vlastnosti morí a útvarov slanej vody rozdelených na regióny a podregióny so spoločnými vlastnosťami.

17.

Biogeografické regióny

Oblasti s pomerne rovnorodými ekologickými vlastnosťami so spoločnými vlastnosťami.

18.

Habitaty a biotopy

Geografické oblasti, pre ktoré sú charakteristické špecifické ekologické vlastnosti, procesy, štruktúra a (pre život dôležité) funkcie, ktoré fyzikálne podporujú organizmy žijúce na ich území. Patria sem suchozemské a vodné oblasti rozlíšené podľa geografických, abiotických a biotických prvkov, buď výhradne prírodné, alebo poloprírodné.

19.

Výskyt druhov

Geografické rozdelenie výskytu živočíšnych a rastlinných druhov zoskupený podľa siete, regiónu, administratívnej jednotky alebo inej analytickej jednotky.

20.

Zdroje energie

Zdroje energie vrátane uhľovodíkov, vodnej energie, energie z biomasy, solárnej energie, veternej energie atď., ak je to možné vrátane informácie o šírke a dĺžke rozlohy zdroja.

21.

Zdroje nerastných surovín

Zdroje nerastných surovín vrátane kovových rúd, priemyselných nerastov atď., ak je to možné vrátane informácie o šírke a dĺžke rozlohy zdroja.