29.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 199/1

(1)

Komisia 30. apríla 2004 oznámila prostredníctvom oznamu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých odliatkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného v marci 2004 spoločnosťou EUROFONTE (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich významnú časť, v tomto prípade viac než 50 % celkovej výroby odliatkov v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia úradne oznámila začatie prešetrovania navrhovateľovi, výrobcom Spoločenstva uvedeným v podnete, všetkým ostatným známym výrobcom Spoločenstva, orgánom ČĽR, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom, ako aj združeniam, o ktorých sa vie, že sa ich začatie prešetrovania týka. Zainteresované strany dostali možnosť oznámiť svoj názor v písomnej forme a požiadať o vypočutie v rámci časového limitu uvedeného v oznámení o začatí.

(4)

Mnohí výrobcovia Spoločenstva zastúpení žiadateľom, ostatní spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia a združenia spotrebiteľov oznámili svoj názor. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali v rámci uvedeného časového limitu a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, túto možnosť dostali.

(5)

Z dôvodu veľkého počtu vyvážajúcich výrobcov, výrobcov a dovozcov Spoločenstva zúčastnených na prešetrovaní bolo uplatnenie postupov výberu vzorky uvedené v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Komisia v snahe rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, zvoliť vzorku vyvážajúcich výrobcov a zástupcov konajúcich v ich mene, požiadala výrobcov a dovozcov Spoločenstva, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia sa skontaktovala aj so známymi združeniami vyvážajúcich výrobcov a s orgánmi ČĽR. Tieto strany nevzniesli žiadne námietky proti použitiu výberu vzorky.

(7)

Celkove v rámci časového limitu vyplnilo dotazník na výber vzorky a poskytlo požadované informácie 33 vývozcov/výrobcov v ČĽR, 24 výrobcov Spoločenstva a 15 dovozcov.

(8)

V úsilí umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR podať žiadosť o trhovohospodársky postup (ďalej len „THP“) alebo individuálny postup (ďalej len „IP“), ak by si tak želali, Komisia poslala formuláre žiadosti o THP a IP aj čínskym spoločnostiam, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili pred uplynutím záverečného termínu uvedeného v oznámení o začatí konania. V tomto smere žiadalo 21 spoločnosti o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a 3 spoločnosti žiadali iba o IP podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(9)

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov sa vykonal po konzultácii s čínskymi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi ČĽR. Vzorka vyvážajúcich výrobcov sa vytvorila na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Spoločenstva (buď prešetrované jednotlivo alebo ako skupina prepojených spoločností), ktorý sa dal dostatočne prešetriť v priebehu času, ktorý bol k dispozícii a na základe toho, či spoločnosti mali úmysel žiadať o trhovohospodársky prístup. Do vzorky boli zahrnuté iba tie spoločnosti, ktoré zamýšľali požiadať o trhovohospodársky prístup, pretože, pokiaľ ide o transformujúce sa hospodárstvo, normálna hodnota pre ostatné spoločnosti sa stanovuje na základe cien alebo na základe vypočítanej normálnej hodnoty v analogickej tretej krajine. Na tomto základe sa vybrala reprezentatívna vzorka siedmich vyvážajúcich výrobcov. Týchto sedem spoločností vzorky predstavovalo podľa odpovedí pri výbere vzorky okolo 50 % vývozu všetkých spolupracujúcich výrobcov.

(10)

Čo sa týka výrobcov Spoločenstva, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, vzorka sa vybrala po konzultácii so spolupracujúcimi výrobcami a s ich súhlasom na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v rámci Spoločenstva. Výsledkom bolo, že sa do vzorky vybralo päť výrobcov Spoločenstva. Komisia zaslala dotazníky piatim vybraným spoločnostiam a v stanovenej lehote dostala štyri úplne vyplnené dotazníky. Jedna z týchto spoločností predložila svoj dotazník až po predĺženej lehote určenej na tento účel, a preto bola z ďalšieho postupu vylúčená.

(11)

Čo sa týka dovozcov, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia sa vzorka vybrala po porade so spolupracujúcimi dovozcami a s ich súhlasom najmä na základe najväčšieho reprezentatívneho dováženého objemu do Spoločenstva a v druhom rade podľa geografického rozloženia. Z 15 spoločností sa u dvoch zistilo, že majú prepojené výrobné subjekty v ČĽR a boli vylúčené zo vzorky, pretože ich treba prešetrovať v rámci výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov. V dôsledku toho sa vybrali štyria dovozcovia, z ktorých traja odovzdali úplne vyplnené dotazníky.

(12)

Komisia vyhľadávala a overovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely predbežného stanovenia dumpingu, následnej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností zo vzorky:

(13)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým nemusí byť udelený THP, sa vykonala overovacia návšteva na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny v tejto spoločnosti:

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre hodnotenie ujmy prebiehalo v období od januára 2000 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Odliatky sa zvyčajne skladajú z rámu, ktorý je zapustený v teréne a buď poklopu alebo mreže, ktoré sa nachádzajú na akomkoľvek povrchu používanom chodcami a/alebo vozidlami a ktoré sú priamo vystavené hmotnosti a účinkom premávky chodcov a/alebo vozidiel. Rám je umiestnený priamo vo vrchnej časti betónovej alebo tehlovej komory. Používa sa na zabezpečenie prístupu a/alebo vstupu do podzemnej komory.

(16)

Odliatky slúžia na zakrytie podzemnej komory a musia vydržať zaťaženie zo strany premávky motorových vozidiel a/alebo chodcov. Od poklopu alebo mreže sa vyžaduje, aby zostali bezpečne v ráme, aby sa zabránilo vytváraniu hluku, poraneniu ľudí a poškodeniu vozidiel. Odliatky musia umožniť bezpečný a jednoduchý prístup do podzemnej komory na účely vstupu človeka alebo na vizuálnu kontrolu.

(17)

Odliatky sa odlišujú tvarom a rozmermi. Sú riešené tak, aby sa hodili do rozmerov komory, ktorú zakrývajú a do ktorej poskytujú prístup. Rámy výrobku sú zvyčajne kruhové, štvorcové alebo obdĺžnikové. Kryt a mreže sú k dispozícii v každom tvare, vrátane, okrem iného, trojuholníkového kruhového, štvorcového alebo obdĺžnikového.

(18)

Odliatky sa vyrábajú zo sivej liatiny alebo z tvárnej liatiny. Vyrábajú za z rôzneho množstva oceľového šrotu, koksu, surového železa, uhlíkového prášku, vápenca, ferosilícia a horčíka v závislosti od výrobného procesu a typu výrobku, t. j. tvárnej alebo sivej liatiny. Na tavenie železa počas výroby odliatkov sa používajú dve metódy, t. j. používa sa buď elektrická pec, alebo kuplová pec. Výrobný proces je podobný u odliatkov zo sivej alebo tvárnej liatiny. Hlavným rozdielom v procese výroby tvárnej liatiny je, že sa do uhlíka v liatine pridáva horčík, aby zmenil štruktúru uhlíka z vločkovej formy na guľôčkovú, zatiaľ čo u sivej liatiny sa to nerobí. Len čo sa proces tavenia dokončí, roztavené železo sa odlieva buď ručne, alebo mechanicky do formy.

(19)

Príslušným výrobkom sú určité predmety z netemperovanej liatiny druhu používané na poklop a/alebo vstup do pozemných alebo podpovrchových systémov a ich častí, či opracované alebo nie, s povrchovým nánosom alebo náterom, resp. vybavené inými materiálmi, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne uvádzané v rámci kódov KN 7325 10 50 a 7325 10 92 a niekedy v rámci kódu KN 7325 10 99. Tieto kódy KN zodpovedajú rôznym formám výrobku (vrátane poklopov vstupu do šácht, vpustov kanálov a krytov s príklopom). Zistilo sa, že všetky tieto formy sú si dostatočne podobné na to, aby tvorili jediný výrobok na účely konania. Treba pripomenúť, že podpovrchové požiarne hydranty sa z hľadiska používania i konštrukcie považujú za podstatne odlišné od povrchových krytov s príklopom, a preto sa nepovažujú za príslušný výrobok.

(20)

Výroba odliatkov v ČĽR používa počas procesu tavenia hlavne kuplové pece, zatiaľ čo výrobné odvetvie v Spoločenstve používa prevažne elektrické pece. Okrem toho sa výrobný proces v ČĽR odlišuje od výrobného procesu EÚ v tom, že výrobcovia v ČĽR používajú hlavne ručné odlievanie, zatiaľ čo výrobcovia v EÚ používajú strojové odlievanie. Odliatky sa vyrábajú zo sivej alebo tvárnej liatiny. Vyrábajú sa z rôzneho množstva oceľového šrotu, koksu, surového železa, uhlíkového prášku, vápenca, ferosilícia a horčíka v závislosti od výrobného procesu a typu konečného výrobku, t. j. tvárnej alebo sivej liatiny. Na výrobu odliatkov sa používajú dve metódy tavenia ocele, t. j. použitie buď elektrickej pece, alebo kuplovej pece. Výrobný proces je podobný pre odliatky vyrobené zo sivej alebo tvárnej liatiny. Hlavným rozdielom vo výrobnom procese tvárnej liatiny je, že do uhlíka v oceli sa pridáva horčík, aby zmenil štruktúru uhlíka z vločkovej formy na guľôčkovú, zatiaľ čo u sivej liatiny sa to nerobí. Len čo sa proces tavenia dokončí, roztavené železo sa odlieva buď ručne, alebo mechanicky do formy. V ČĽR sa vyrábajú odliatky zo sivej, ako aj z tvárnej liatiny.

(21)

Rozdiely medzi sivou a tvárnou liatinou sú, že sivá liatina sa vyrába s uhlíkom vo vločkovej štruktúre; tak sa vytvára pevnejší materiál, ktorý je vo svojej polohe zabezpečený hlavne svojou hmotnosťou. Tvárna liatina má guľôčkovú formu uhlíka a vytvára pružnejší výrobok, ktorý má lepšie ergonomické vlastnosti, ale musí sa zabezpečovať na mieste upevňovacím zariadením.

(22)

Ako je uvedené vyššie, prešetrovanie ukázalo, že všetky typy odliatkov majú napriek rozdielom v zmysle sivej alebo tvárnej liatiny rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, používajú sa v zásade na rovnaké účely a možno ich považovať za rôzne typy toho istého výrobku.

(23)

Preto sú na účely tohto prešetrovania príslušným výrobkom odliatky, ako sú opísané vo všeobecnej časti, s pôvodom v ČĽR.

(24)

Nenašiel sa žiadny rozdiel medzi príslušným výrobkom a odliatkami vyrábanými a predávanými v Indii, ktorá slúžila ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR.

(25)

Nenašiel sa žiadny rozdiel medzi príslušným výrobkom a odliatkami vyrábanými a predávanými v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva.

(26)

Niektoré strany tvrdili, že odliatky vyrábané výrobným odvetvím Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva nie sú rovnaké ako príslušný výrobok. Tvrdili najmä, že normy používané na európskej úrovni špecifikujú štandardy EN124 a že vnútroštátne normy zahrnujú EN124, zvyčajne však uvádzajú ďalšie podrobnosti, ktoré spôsobujú zreteľné rozdiely medzi výrobkami predávanými na jednotlivých vnútroštátnych trhoch. Okrem toho niektoré strany tvrdili najmä to, že distribuujú takzvaný gatic výrobok, komerčnú alternatívu k štandardným cestným poklopom, ktorá sa používa v inom segmente trhu, kde špecifikácie stavebného projektu vyžadujú štandardy vysokej kvality. Tvrdili, že tento výrobok je doplnkovým výrobkom k štandardnému výrobku a nemožno ho považovať za jeho náhradu. Žiadali preto, aby sa gatic výrobok vylúčil z definície príslušného výrobku.

(27)

Pokiaľ ide o prvý argument, malo by sa pripomenúť, že ak sa predávajú na trhu Spoločenstva obidva, podobný aj príslušný výrobok, musia byť v súlade s normami EN124 a vnútroštátnymi normami. Na základe toho sa určia kritériá, ktoré sa majú použiť na stanovenie „podobného výrobku“ a tieto sú fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a konečné použitie alebo funkcie výrobku. Odliatky vyrábané výrobným odvetvím Spoločenstva sa predávajú na trhu Spoločenstva a sú zo sivej liatiny alebo z tvárnej liatiny a zistilo sa, že majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie ako príslušný výrobok. Podobne rozdiely v zmysle vnútroštátnych noriem nemajú žiadny vplyv na definíciu podobného výrobku, pretože sa nedá jasne rozlíšiť medzi výrobkami vo vzťahu k ich základným fyzikálnym, technickým a chemickým vlastnostiam ku konečnému použitiu a k vnímaniu zo strany užívateľov. Čo sa týka fyzikálnych a technických vlastností výrobku, sú určené funkciou, inštaláciou a umiestnením. Hlavne sú však určené odolnosťou voči zaťaženiu premávkou stanovenou takzvanou triedou zaťaženia, stabilitou poklopu a mreže v ráme a bezpečným a jednoduchým prístup. Výrobok môže byť zo sivej alebo z tvárnej liatiny a poklop a/alebo rám vstupu do šachty môže byť vyplnený betónom alebo iným materiálom. Čo sa týka výrobku, odliatok poklopu a jeho rámu predstavujú rozhranie medzi podzemnými sieťami a povrchom vozovky alebo chodníka. Všetky uvedené charakteristiky sa tiež uplatňujú na tzv. gatic výrobok, ktorý nie je možné odlíšiť od príslušného výrobku na základe žiadnej z týchto charakteristík. Z tohto dôvodu bol teda argument, že gatic výrobok by mal byť vylúčený z definície príslušného výrobku, zamietnutý.

(28)

Na záver, nenašli sa žiadne rozdiely medzi príslušným vyvážaným výrobkom a odliatkami, ktoré sa vyrábali a predávali na domácom trhu vývozcov.

(29)

Preto sa dospelo k záveru, že podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia a na účely tohto prešetrovania sú všetky typy odliatkov vyrábaných a predávaných na domácom trhu ČĽR, vyrábaných a predávaných v Indii a tých, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, podobné príslušnému výrobku.

(30)

Pripomína sa, že vzhľadom na veľké množstvo zúčastnených spoločností sa rozhodlo, že sa použijú ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia a že po konzultáciách s čínskymi orgánmi sa na tento účel zvolila vzorka siedmich spoločností s najväčším objemom vývozu do EÚ.

(31)

V tomto smere analýza následne odhalila, že zo siedmich pôvodne vybraných spoločností sa THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia mohol udeliť jednej spoločnosti a že IP podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia bolo možné udeliť trom vybraným spoločnostiam.

(32)

Ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky sa preto uplatnili nasledujúcim spôsobom. Individuálne dumpingové rozpätie stanovené pre jedinú spoločnosť ktorej bol udelený THP sa pripísalo aj spoločnostiam mimo vzorky, ktorým bol udelený THP. Spoločnostiam, ktorým bol udelený IP a ktoré neboli vo vzorke, sa udelil vážený priemer dumpingových rozpätí, zistených pre tri spoločnosti vo vzorke, ktorým bol udelený IP.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanoví normálna hodnota podľa zarážok 1 až 6 článku 2 pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(34)

Na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá THP:

(35)

V tomto prešetrovaní sa prihlásilo 21 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a požiadalo o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Analyzovala sa každá žiadosť o THP. Z dôvodu veľkého počtu príslušných spoločností sa prešetrovania na mieste vykonali iba v priestoroch siedmich spoločností. U ostatných spoločností sa vykonala podrobná analýza všetkých predložených informácií na pracovisku a ak niektoré časti ich podaní chýbali alebo boli nejasné, uskutočnila sa rozsiahla korešpondencia s príslušnými spoločnosťami. Ak je dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť súvisiaca so žiadateľom v ČĽR výrobcom a/alebo sa zúčastňuje na predaji (prostredníctvom vývozu alebo na domácom predaji) príslušného výrobku, prepojená strana bola tiež vyzvaná na vyplnenie formulára žiadosti o THP. THP možno skutočne poskytnúť iba vtedy, ak všetky prepojené spoločnosti spĺňajú uvedené kritériá.

(36)

Čo sa týka spoločností, u ktorých sa vykonali prešetrovania na mieste, prešetrovanie odhalilo, že jeden zo siedmich čínskych vyvážajúcich výrobcov splnil všetky podmienky na udelenie THP. Ostatných šesť žiadostí sa muselo zamietnuť z dôvodov uvedených v tabuľke.

(37)

Čo sa týka ostatných 14 spoločností, na základe analýz vykonaných jednotlivo pre každú spoločnosť sa dospelo k záveru, že THP sa nemá udeliť 10 spoločnostiam. Tri z týchto 10 spoločností nespolupracovali riadne počas prešetrovania buď preto, lebo v riadnom čase nepredložili požadované informácie, alebo preto, lebo boli obchodníkmi a prepojené výrobné spoločnosti nespolupracovali. Pre zvyšných 7 z týchto 10 spoločností sa nesplnené kritériá rovnako nachádzajú v uvedenej tabuľke. Zostávajúce 4 spoločnosti úspešne preukázali, že spĺňajú príslušné kritériá na udelenie THP.

(38)

Nasledujúca tabuľka zhŕňa rozhodnutia, pokiaľ ide o každú spoločnosť, ktorej sa neudelil THP, podľa každého z piatich kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Treba poznamenať, že aj keď spoločnosť 3 splnila každé kritérium jednotlivo, nemožno jej udeliť THP z dôvodu jej vzťahu so spoločnosťami 1 a 2 uvedenými nižšie, ktoré nesplnili všetky kritériá THP.

(39)

Na tomto základe boli vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR, ktorí získali THP:

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa clo pre celú krajinu, ak existuje, stanovuje pre krajiny spadajúce pod článok 2 ods. 7, s výnimkou prípadov, kedy spoločnosti preukážu, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia na získanie individuálneho prístupu.

(41)

Dvadsaťjeden vyvážajúcich výrobcov, ktorí žiadali o THP, si tiež nárokovalo individuálny prístup v prípade, ak nezískajú THP. Traja ďalší vyvážajúci výrobcovia žiadali iba o individuálny prístup.

(42)

Po prvé, čo sa týka 16 spoločností, ktoré žiadali o THP, ale nezískali ho, zistilo sa, že 5 spoločností splnilo všetky požiadavky na udelenie IP uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Čo sa týka ostatných spoločností, 3 spoločnosti nespolupracovali riadne pri prešetrovaní buď preto, lebo neposkytli v riadnom čase požadované informácie, alebo preto, lebo sú obchodnou spoločnosťou a prepojené výrobné spoločnosti nespolupracovali, ako už bolo uvedené v odôvodnení (37).

(43)

Zvyšných 8 spoločností, ktoré žiadali o THP, ale nezískali ho, nespĺňalo kritérium uvedené v článku 9 ods. 5 písm. c) prvá veta základného nariadenia. V dôsledku toho sa týmto spoločnostiam nemôže udeliť IP.

(44)

Po druhé, z troch spoločností, ktoré žiadali iba o IP, dve skončili spoluprácu v počiatočnom štádiu konania. U tretieho žiadateľa sa zistilo, že je obchodnou spoločnosťou a jeho prepojené výrobné spoločnosti nespolupracujú. Týmto trom spoločnostiam preto nemožno udeliť IP.

(45)

Dospelo sa k záveru, že IP možno udeliť nasledujúcim 5 spoločnostiam:

(46)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov napadlo rozhodnutie, pokiaľ ide o THP/IP. Tieto strany však nepredložili žiadne nové informácie, ktoré by viedli k iným záverom v tejto súvislosti. Z tohto dôvodu boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(47)

Komisia najprv určila, či celkový domáci predaj tohto vyvážajúceho výrobcu je reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom vývozu do Spoločenstva. Podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia domáci predaj podobného výrobku sa považuje za reprezentatívny, ak je jeho celkový objem minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Spoločenstva.

(48)

Zistilo sa, že domáci predaj tohto vyvážajúceho výrobcu predstavoval podstatne menej než 5 % zodpovedajúceho objemu vývozu do Spoločenstva.

(49)

Následne, podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia, sa normálna cena vypočítala prirátaním k výrobným nákladom výrobcu vyvážaných typov primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a primeraného rozpätia zisku. Vzhľadom na neexistenciu ďalšej spoločnosti, ktorej bol udelený THP v ČĽR, sa v tomto prípade rozhodlo, že sa použije PVA a zisk stanovený v analogickej krajine podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Predtým si Komisia overila, že takto stanovená výška zisku je primeraná a neprevyšuje zisk realizovaný výrobcom, ktorému bol udelený THP, na jeho domácom trhu.

(50)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pre spoločnosti, ktorým nebolo možné udeliť THP, stanovila na základe vypočítanej hodnoty v analogickej krajine. V oznámení o začatí Komisia naznačila svoj úmysel použiť Nórsko ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Mnohí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a dovozcovia v Spoločenstve namietali proti tomuto návrhu a predložili odôvodnené podania, v ktorých preukázali, že Nórsko nie je primeranou analogickou krajinou a že namiesto neho sa má zvoliť India. Po prešetrovaní útvary Komisie zistili, že v zmysle rôznych typov výrobku, objemu domáceho predaja, konkurencie na domácom trhu, prístupu k surovinám a v zmysle výrobného procesu je India skutočne vhodnejšou analogickou krajinou pre ČĽR než Nórsko. Všetky zainteresované strany boli informované o tomto rozhodnutí a žiadna strana nemala námietky. Komisia preto žiadala a dosiahla plnú spoluprácu u jedného výrobcu v Indii.

(51)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúce krajiny, ktorým nebol udelený THP, stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu Indie. Overovaním sa zistilo, že tieto transakcie sa uskutočňovali: i) v rámci bežného obchodovania; a ii) boli reprezentatívne v súlade s metodikou uvedenou v odôvodnení 47. Prešetrovanie preukázalo určité rozdiely vo výrobnom procese indických a čínskych výrobcov, a to v tom, že čínski výrobcovia používajú menej sofistikované zariadenie a spotrebujú menej energie. Z tohto dôvodu boli indické domáce predajné ceny upravené smerom nadol sumou, ktorá tieto zmeny odráža. V prípade potreby sa tieto ceny upravili tak, aby zabezpečovali spravodlivé porovnanie s tými typmi výrobku, ktoré príslušní čínski výrobcovia vyvážajú do Spoločenstva.

(52)

V dôsledku toho sa normálna hodnota určila ako vážený priemer domácej predajnej ceny neprepojeným zákazníkom spolupracujúceho výrobcu v Indii.

(53)

V prípadoch, ak sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozná cena sa určila podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien. To bol prípad troch spoločností zo vzorky, ktorým bol udelený IP.

(54)

V prípade, ak sa vyvážaný predaj do Spoločenstva uskutočňoval prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývozné ceny sa určovali na základe cien opätovného predaja tohto prepojeného dovozcu jeho prvým nezávislým zákazníkom podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom týmto prepojeným dovozcom vrátane PVA nákladov a primeraného rozpätia zisku. Tak to bolo u jedinej spoločnosti, ktorá získala THP, a u troch spoločností zo vzorky, ktorým nebol udelený THP ani IP.

(55)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe platobnej podmienky ex-works. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonala náležitá úprava o rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy týkajúce sa prepravy a poistenia, úveru, provízie a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené a podložené overeným dôkazom.

(56)

Zistilo sa, že na vývozný predaj sa uplatňuje nižšia úroveň DPH než na domáci predaj. Na zohľadnenie tohto rozdielu sa vývozné ceny prispôsobili na základe rozdielu uplatňovanej úrovne DPH medzi vývoznými a domácimi cenami, t. j. 2 % v roku 2003 a 4 % v roku 2004.

(57)

V prípade jedinej spoločnosti zo vzorky, ktorej bol udelený THP, sa porovnal vážený priemer normálnej hodnoty pre každý typ vyvážaný do Spoločenstva s váženým priemerom ceny zodpovedajúceho typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva, ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(58)

Štyrom spoločnostiam, ktorým bol udelený THP, ktoré však neboli vybrané do vzorky, bolo pridelené dumpingové rozpätie stanovené pre vyššie uvedenú spoločnosť zo vzorky podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(59)

Pre tri spoločnosti vzorky, ktorým bol udelený IP, sa vážený priemer normálnej hodnoty stanovený pre analogickú krajinu porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny do Spoločenstva, ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(60)

Dvom spoločnostiam, ktoré neboli vo vzorke a ktorým bol udelený IP, bolo pridelené dumpingové rozpätie vo výške váženého priemeru dumpingového rozpätia stanoveného pre vyššie uvedené spoločnosti zo vzorky, ktorým bol udelený IP.

(61)

Na tomto základe individuálne dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel hodnoty CIF na hranici Spoločenstva bez zaplatenia cla sú:

(62)

S cieľom stanoviť dumpingové rozpätie pre celú krajinu, uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Na to sa vypočítal nasledujúci pomer. Čitateľom je objem vývozu spolupracujúcich spoločností do Spoločenstva, ktorým nebol udelený THP ani IP. Menovateľom je celkový objem vývozu s pôvodom v ČĽR do Spoločenstva na základe údajov Eurostatu, mínus objem vývozu spoločností, ktorým bol udelený THP a IP. Na tomto základe sa stanovilo, že úroveň spolupráce mala hodnotu 22 %, čo sa považuje za nízku úroveň, dokonca aj pre také rozdrobené výrobné odvetvie, ako je odvetvie príslušného výrobku.

(63)

Na objem vývozu ostatných vyvážajúcich výrobcov sa stanovilo nasledujúce dumpingové rozpätie pre celú krajinu:

(64)

Pre objem vývozu nespolupracujúcich spoločností sa úroveň dumpingu určila na základe dvoch kategórií výrobku s najvyššími rozpätiami stanovenými pre vyvážajúcich výrobcov zo vzorky, ktorým nebol udelený THP ani IP.

(65)

Spolupracujúce spoločnosti, ktorým nebol udelený THP ani IP, dostávajú na účel tohto výpočtu teoretické individuálne rozpätie podľa metodiky uvedenej v odôvodnení 55.

(66)

Nakoniec sa dumpingové rozpätie pre celú krajinu vypočítalo na základe uvedených teoretických individuálnych rozpätí použitím hodnoty CIF ako faktora váhy každej skupiny vývozcov, t. j. spolupracujúcich a nespolupracujúcich.

(67)

Na tomto základe sa stanovila úroveň dumpingu pre celú krajinu ako 47,8 % CIF na hranici Spoločenstva bez zaplatenia cla.

(68)

Počas prešetrovania sa zistilo, že odliatky vyrábajú 4 navrhujúci výrobcovia Spoločenstva vybraní vo vzorke a 5 iných výrobcov Spoločenstva podporujúcich podnet.

(69)

Navrhujúci výrobcovia Spoločenstva spolu s výrobcami Spoločenstva podporujúcimi podnet, ktorí reagovali na výber vzorky a spolupracovali s prešetrovaním, tvoria viac než 60 % výroby podobného výrobku v Spoločenstve. Preto sa predpokladá, že tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(70)

Jedna navrhujúca spoločnosť hneď po začatí prešetrovania prestala spolupracovať. Ďalšia spoločnosť vybraná do vzorky predložila svoju odpoveď po uplynutí danej lehoty. Jedna spoločnosť podporujúca podnet stiahla svoju podporu okamžite po začatí konania. Následne neboli tieto tri spoločnosti zahrnuté do definície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(71)

Určité strany argumentovali, že dve hlavné navrhujúce spoločnosti by mali byť vylúčené z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže dovážali obrovské množstvo odliatkov s pôvodom v ČĽR. V tejto súvislosti by sa malo najprv poznamenať, že hoci je naozaj dlhodobou praxou vylúčiť dovážajúcich výrobcov Spoločenstva z výrobného odvetvia Spoločenstva, ak sú pred dumpingom chránení alebo z neho majú prospech, avšak nie sú vylúčení, ak sa zistí, že výrobcovia Spoločenstva boli nútení sa dočasne a len veľmi obmedzene obrátiť na dovozy vzhľadom na zlú cenovú situáciu na trhu Spoločenstva. V tomto prípade bol celkový dovoz týchto dvoch spoločností počas OP nižší ako 3,5 % ich celkovej výroby a bol obmedzený na určité regióny v Spoločenstve, ktoré boli zvlášť ochromené dumpingovým dovozom z Číny. Vzhľadom na malé množstvo, ktorého sa to týka, sa tieto dve spoločnosti môžu považovať za súčasť definície výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Na základe uvedeného bol argument zamietnutý.

(72)

Z hľadiska skutočnosti, že výber vzorky sa použil vzhľadom na výrobné odvetvie Spoločenstva, sa ujma hodnotila na základe zhromaždených informácií. Trendy výroby, kapacity a využívania kapacity, produktivity, predaja, podielu na trhu, zamestnanosti a rastu sa stanovovali na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva. V tomto smere sa vyžadovali doplňujúce informácie od všetkých spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva prostredníctvom dotazníka odoslaného všetkým spolupracujúcim výrobcom Spoločenstva, ktorí sa nenachádzali vo vzorke. Celkovo odpovedalo päť spoločností, ktoré nie sú vo vzorke a ich informácie sa zohľadnili. Čo sa týka ostatných, boli vylúčení z konania ako nespolupracujúci. Trendy v oblasti cien a ziskovosti, peňažného toku, schopnosti získať kapitál a investície, zásob, návratnosti investícií a miezd sa analyzovali na základe informácií zhromaždených od výrobcov zo vzorky Spoločenstva.

(73)

Analýza ujmy ukázala, že prenikanie dumpingového dovozu nie je rovnaké v rámci trhu Spoločenstva. Zatiaľ čo prenikanie dumpingového dovozu bolo v štrnástich členských štátoch vysoké, francúzsky trh sa ešte nestal cieľom dumpingového dovozu. Pritom bol faktor váhy dvoch francúzskych výrobcov vo vzorke v celkovej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva mimoriadne vysoký, pretože ich výroba a predaj odliatkov vo Francúzsku predstavuje približne 36 % celkovej výroby a celkového objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Z hľadiska tejto zvláštnej situácie sa považovalo za vhodné predložiť spolu s analýzou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva ako celku aj analýzu trendov určitých ukazovateľov cieľového trhu Spoločenstva, t. j. trhu Spoločenstva bez Francúzska (EÚ14).

(74)

Zjavná spotreba odliatkov v Spoločenstve sa stanovila na základe údajov o výrobe pre spolupracujúcich výrobcov a o výrobe ostatných výrobcov Spoločenstva a prirátaním dovozu a odrátaním vývozu s použitím údajov získaných z Eurostatu a informácií o veľkosti trhu každého členského štátu a jeho vývoji počas posudzovaného obdobia poskytnutých navrhovateľom.

(75)

Na základe uvedeného zostala zjavná spotreba odliatkov na trhu Spoločenstva, s výnimkou mierneho poklesu v roku 2002, pomerne stabilná okolo 580 tisíc ton počas posudzovaného obdobia. Trh odliatkov závisí od dopytu ovplyvneného relatívnou dynamikou odvetvia kanalizácie a vody, ktorý súvisí s celkovým hospodárskym vývojom v každom členskom štáte.

(76)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR sa stanovil odrátaním objemu nedumpingového dovozu od údajov Eurostatu. Objem dumpingového dovozu vzrástol z 122 511 ton v roku 2000 na 179 755 ton počas OP, čo predstavuje prudký nárast o 47 %.

(77)

Počas posudzovaného obdobia dumpingový dovoz z ČĽR nepretržite zvyšoval svoj podiel na trhu Spoločenstva z 21,0 % v roku 2000 na 31,1 % počas OP. Teda počas posudzovaného obdobia došlo k významnému nárastu dumpingového dovozu tak v absolútnych, ako aj v relatívnych hodnotách k spotrebe Spoločenstva (o viac než 10 percentuálnych bodov).

(78)

Zjavná spotreba odliatkov v EÚ14 sa stanovila na rovnakom základe ako spotreba za celé Spoločenstvo a odrátaním spotreby vo Francúzsku. Zjavná spotreba odliatkov v EÚ14 zostala počas posudzovaného obdobia stabilná mierne nad hodnotou 460 tisíc ton.

(79)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR sa stanovil odrátaním od údajov Eurostatu o objemoch celkového dovozu z ČĽR objemov dovozu nedumpingového tovaru a objemov dovozu Francúzska. Toto odrátanie sa považovalo za dostatočné na presné odzrkadlenie dumpingového dovozu do EÚ14, pretože podľa informácií predložených navrhujúcimi výrobcami sa na francúzsky trh nedostali žiadne významné objemy dumpingového dovozu. Objem dumpingového dovozu vzrástol z 119 818 ton v roku 2000 na 171 946 ton počas OP, čo predstavuje prudký nárast o 44 %.

(80)

Počas posudzovaného obdobia dumpingový dovoz z ČĽR zvýšil svoj podiel na trhu štátov EÚ14 z 25,8 % v roku 2000 na 37,2 % počas OP. Zvýšenie trhového podielu je o niečo vyššie než zvýšenie pozorované na celkovej úrovni Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

(81)

Cenové informácie pre príslušný dovoz, ktoré boli založené na objemoch dovozu a hodnotách odvodených z údajov Eurostatu, ukázali, že od roku 2000 do OP priemerné ceny CIF dovozu s pôvodom v ČĽR klesli o 11 %. Tento pokles bol mimoriadne prudký v roku 2003 a počas OP.

(82)

Na výpočet úrovne cenového podhodnotenia počas OP sa porovnali ceny podobného výrobku predávaného výrobcami zo vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva s cenami dumpingového dovozu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predávaného na trhu Spoločenstva počas OP neprepojeným zákazníkom na základe váženého priemeru cien za odliatky tohto typu výrobku, čistých, bez zliav a daní. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli upravené na základe platobnej podmienky ex-works. Použité ceny príslušného dovozu boli na základe CIF s primeranou úpravou o colné poplatky a náklady po dovoze.

(83)

Istý počet spolupracujúcich dovozcov tvrdil, že predaj príslušného výrobku výrobcami Spoločenstva prostredníctvom verejných výberových konaní by sa mal vylúčiť z výpočtov cenového podhodnotenia, pretože predaj verejným orgánom môže obsahovať služby a záruky, ako aj iné dodatočné náklady, ktoré spôsobujú, že výrobok predaný prostredníctvom výberového konania je objektívne odlišný od výrobkov predávaných v rámci bežného obchodovania. V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že táto požiadavka nebola podložená dôkazom preukazujúcim rozdiel v cenách vyplývajúcich z výberových konaní a iných obchodných vyjednávaní. Okrem toho predaj na základe verejných súťaží spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva zo vzorky počas OP predstavovali veľmi nízky percentuálny podiel na objemoch a ako taký nemohol mať významný vplyv na výpočet cenového podhodnotenia. Z tohto dôvodu bola táto požiadavka odmietnutá.

(84)

Prvky zohľadnené pri definovaní typov výrobku predstavovali hlavne použitú surovinu na príslušný výrobok (sivá liatina alebo tvárna liatina s pridaným betónom alebo bez neho), jeho použitie (poklop vstupu do šachty, vpust kanálu alebo kryt s príklopom), jeho rozmery a rôzne príslušenstvo a jeho dodržiavanie európskych noriem EN124.

(85)

Toto porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušné výrobky s pôvodom v ČĽR predávali v Spoločenstve za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, pri vyjadrení ako percento cien Spoločenstva sa pohybovali v rozpätí od 31 % do 60 %.

(86)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2000 do OP.

(87)

Kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, čo odzrkadľuje skôr reštrukturalizáciu existujúcej kapacity než nárast v dôsledku nových investícií. Počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva znížilo svoju výrobu o 7 percentuálnych bodov a mieru využitia svojej kapacity o viac než 8 percentuálnych bodov.

(88)

V EÚ14 kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenala podobný nárast ako nárast na úrovni Spoločenstva. Jej výroba a využitie výrobných kapacít však klesli prudšie o 14 percentuálnych bodov.

(89)

Výrobné odvetvie Spoločenstva znížilo počas posudzovaného obdobia svoj objem predaja o 10 % a následne jeho podiel na trhu klesol o 3,8 percentuálnych bodov, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu sa zvýšil o 47 % a jeho podiel na trhu o 10,1 %.

(90)

V EÚ14 výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo vyššiu stratu podielu na trhu (5,4 %), pretože jeho predaj počas posudzovaného obdobia podstatne klesol (– 17 %).

(91)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížila o 13 %. Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva, meraná na základe počtu ton vyrobených jedným zamestnancom za rok, sa zvýšila zo 133 ton v roku 2000 na 141 ton počas OP. Tento nárast výroby na osobu možno pripísať najmä úsiliu výrobného odvetvia Spoločenstva racionalizovať svoju výrobu a vyrovnať sa s narastajúcim dumpingovým dovozom.

(92)

Podobne úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva v EÚ14 počas posudzovaného obdobia klesla, ale prudšie, pretože zaznamenala pokles o 16 %. Jej produktivita sa zvýšila zo 132 ton v roku 2000 na 135 ton počas OP.

(93)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 16 %. Zvýšenie zásob odzrkadľuje rýchlejšie zníženie úrovne predaja než úrovne výroby.

(94)

Priemerná netto predajná cena výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva zo vzorky zostala prakticky stabilná. Táto stabilita však neodzrkadľuje podstatný nárast ceny oceľového šrotu od roku 2002 do OP o 34 %, pričom oceľový šrot je hlavnou zložkou výrobných nákladov príslušného výrobku. V tomto smere treba poznamenať, že každá zmena ceny oceľového šrotu sa priamo a úplne odzrkadľuje vo výrobných nákladoch príslušného výrobku, pretože je hlavným vstupom v jeho výrobnom procese. Výrobné odvetvie Spoločenstva preto nemohlo premietnuť toto zvýšenie do predajných cien, ako by sa prirodzene očakávalo v prípade neprítomnosti dumpingového dovozu vytvárajúceho tlak na výrobcov z dôvodu, že priemerné dovozné ceny z iných krajín boli podstatne vyššie než ceny z ČĽR.

(95)

Podobná stabilita bola pozorovaná, pokiaľ ide o priemerné netto predajné ceny výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva v EÚ14.

(96)

Návratnosť čistého predaja výrobcov Spoločenstva zo vzorky na trhu Spoločenstva neprepojeným zákazníkom pred zdanením klesla z 12,1 % v roku 2000 na 9,9 % počas OP, čo predstavuje pokles o 18 percent. Tento pokles bol do roku 2002 ešte silnejší. Odvtedy sa ziskovosť vyvíjala pomerne pozitívne, čo na prvý pohľad svedčí o určitej schopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva zotaviť sa z ťažkej finančnej situácie. V tomto smere treba poznamenať, že rovnaký trend bolo možné pozorovať u niekoľkých ukazovateľov, ako napríklad výroba, využitie kapacity, produktivita a objem predaja.

(97)

Ziskovosť v EÚ14 sa znížila z 9,4 % v roku 2000 na 5,3 % počas OP, čo predstavuje pokles o 44 indexových bodov počas posudzovaného obdobia. Hoci po roku 2002 vykázala pozitívny vývoj, ziskovosť sa nezotavila na podobnú úroveň, ktorú dosahovala v roku 2000 a ktorá sa považuje za primeranú ziskovosť pre tento druh výrobného odvetvia.

(98)

Výška investícií do výroby príslušného výrobku uskutočnená výrobcami zo vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva klesla počas posudzovaného obdobia o polovicu z 12 miliónov EUR na približne 6 miliónov EUR.

(99)

Návratnosť investícií výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva zo vzorky, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením ako percentuálny pomer priemernej otváracej a uzatváracej čistej účtovnej hodnoty aktív využitých vo výrobe príslušného výrobku, bola počas obdobia od roku 2000 do roku 2001 pozitívna, čo odzrkadľuje stav klesajúcej tvorby zisku. Čo sa týka obdobia po roku 2001, podobne ako v prípade ziskovosti, aj keď sa počas roku 2002 pozoroval pokles, následne v roku 2003 a počas OP došlo k zotaveniu.

(100)

Neexistovali žiadne náznaky, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok sa stretávalo s problémami získať kapitál na svoje činnosti.

(101)

Výrobcovia zo vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenali klesajúci čistý peňažný tok z vykonávania činností počas posudzovaného obdobia.

(102)

Aj v EÚ14, výrobcovia zo vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenali klesajúci čistý peňažný tok z vykonávania činností počas posudzovaného obdobia. Tento pokles bol však omnoho prudší než pokles čistého peňažného toku vyjadrený ako percentuálny podiel z obratu (4 %) vo vzťahu k ich činnosti v celom Spoločenstve.

(103)

Počas posudzovaného obdobia vzrástla priemerná mzda zamestnanca o 9 %. Potom, čo v rokoch 2000 a 2001 zostali stabilné, mzdy vzrástli v roku 2002 o 2 % a ďalší nárast o 5 % a 2 % sa zaznamenal v roku 2003 a počas OP. Ak sa však zohľadní zníženie zamestnanosti, celkový mzdový fond výrobcov zo vzorky výrobného odvetvia Spoločenstva zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný.

(104)

Čo sa týka vplyvu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, tento vplyv je podstatný z dôvodu objemu a cien dovozu z ČĽR.

(105)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa nenachádzalo v situácii, keď by sa muselo zotavovať z účinkov poškodzujúceho dumpingu v minulosti.

(106)

Skúmanie uvedených faktorov ukazuje, že od roku 2000 do OP sa dumpingový dovoz prudko zvýšil v zmysle objemu aj podielu na trhu. Jeho objem sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšil o 47 % a počas OP dosiahol podiel na trhu približne 31 %. Treba poznamenať, že počas OP dumpingový dovoz predstavoval približne 80 % celkového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva a v jeho dôsledku došlo k značnému cenovému podhodnoteniu (až do 60 %) predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa iné ukazovatele ujmy, ako napríklad výroba (– 7 %), využitie kapacity (– 10 %), objem predaja (– 10 %), investície (– 49 %) a zamestnanosť (– 13 %) vyvíjali počas posudzovaného obdobia negatívne.

(107)

Výrobné odvetvie Spoločenstva zároveň stratilo časť svojho podielu na trhu. Príslušný dovoz sa vlastne zvýšil v porovnaní s podielom, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo v skúmanom období, a dosiahol trojnásobne vyšší ďalší podiel na trhu. Z toho logicky vyplýva, že čínsky dovoz okrem podielu na trhu, o ktorý prišlo výrobné odvetvie Spoločenstva, prevzal aj podiel na trhu od ostatných európskych zlievární, ktoré buď ukončili podnikanie, alebo sa zmenili na dovozcov/obchodníkov.

(108)

Celkovo negatívny obraz sa však v zaznamenanej ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva odzrkadľoval iba čiastočne. V absolútnych hodnotách zisky klesli o 18 %. Ziskovosť (zisky vyjadrené percentom prímov z predaja) klesla z úrovne 12,1 % na úroveň 9,9 %. Vzhľadom na výrazné cenové podhodnotenie by sa dala očakávať aj väčšia ujma. Samotná ziskovosť však nie je úplne reprezentatívna.

(109)

Výrobné odvetvie Spoločenstva si mohlo vybrať: buď priamo konkurovať cenám dovozu z Číny, alebo sa usilovať udržať ceny na ich historickej úrovni alebo okolo nej. Rozsah zníženia cien, ktorý by bol potrebný na priamu konkurenciu dumpingovému dovozu, by bol jednoznačne vyšší ako rozsah, o ktorom by uvažovali výrobcovia Spoločenstva, ak by mali byť naďalej ziskoví. I keď do istej miery ceny znížili, nesnažili sa prispôsobiť ich cenám dumpingovému dovozu. Z toho vyplýva, že akceptovali znížený objem a potom sa snažili znížiť náklady, aby túto stratu objemu vyrovnali. Tým sa zisk ako percento príjmu z predaja neznížil tak prudko, dosiahlo sa to však za cenu zníženia objemu predaja a straty podielu na trhu.

(110)

Navyše, izolovaná analýza situácie v EÚ14 odhalila, že pomerne vysoká ziskovosť na globálnej úrovni Spoločenstva počas OP bola hlavne v dôsledku obzvlášť dobrého výkonu určitých spoločností zo vzorky na trhu jedného členského štátu, t. j. Francúzska, kde bolo prenikanie dumpingového dovozu obmedzené. Finančná situácia spoločností zo vzorky vyplývajúca z ich činnosti v EÚ14, kde bolo prenikanie dumpingového dovozu obzvlášť vysoké, vykázala jasne negatívny trend a zistilo sa, že miera ziskovosti sa znížila pod 6 %. Okrem toho sa v EÚ14 počas posudzovaného obdobia väčšina indikátorov ujmy, ako napríklad výroba (– 14 %), využitie kapacity (– 14 %), objem predaja (– 17 %), investície (– 56 %), zamestnanosť (– 16 %), peňažný tok (– 45 %) vyvíjala negatívnejšie.

(111)

Výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok stratilo počas posudzovaného obdobia podiel na trhu v čase, keď sa značne zvýšil dumpingový dovoz tak v zmysle objemu, ako aj podielu na trhu. V situácii zvyšujúceho sa tlaku zo strany dumpingového dovozu sa výrobné odvetvie Spoločenstva rozhodlo zlepšiť svoju produktivitu znížením zamestnanosti. Súčasne muselo znížiť investície, ktoré prudko klesli. To sa odzrkadlilo vo vývoji určitých ukazovateľov počas posudzovaného obdobia. Ziskovosť, podobne ako predaj a objem výroby, sa skutočne po prudkom poklese v období rokov 2000 – 2002 vyvíjalo pomerne pozitívne až do OP. Vzhľadom na prvé uvedené obdobie možno odôvodnene predpokladať, že zvyšujúci sa tlak zo strany neustále sa zvyšujúceho dumpingového dovozu viedol k nižšej úrovni činnosti a výsledkov výrobného odvetvia Spoločenstva. Čo sa týka druhého obdobia, relatívne zlepšenie týchto ukazovateľov ukazuje snahy výrobného odvetvia Spoločenstva pôsobiť proti negatívnym účinkom dumpingového dovozu na svoju krátkodobú finančnú situáciu optimalizáciou výrobných zariadení, a tým zvýšením využitia kapacity, a znížením investícií a zamestnanosti, a tým znížením výrobných nákladov. To však ohrozuje jeho dlhodobé finančné zdravie, pretože stráca podiel na trhu a zrieka sa investícií potrebných na udržanie alebo dokonca zlepšenie svojej dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti.

(112)

Z hľadiska uvedeného a napriek tomu, že sa zdá, že dumpingový dovoz zatiaľ nie je taký agresívne zameraný na francúzsky trh, možno urobiť záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok utrpelo značnú ujmu. Bolo vystavené silnému tlaku na zníženie cien, stratilo objem predaja (– 10 %), podiel na trhu (– 3,8 %) a bolo nútené znížiť výrobu (– 7 %). Udržalo si istú úroveň ziskovosti, nie je to však úroveň, ktorá by dlhodobo umožňovala investovanie. Celková situácia výrobného odvetvia Spoločenstva má znaky závažného úpadku. Na základe toho sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo závažnú ujmu podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(113)

S cieľom dospieť k záveru o príčine ujmy, ktorej čelí výrobné odvetvie Spoločenstva, a podľa článku 3 ods. 6 a článku 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia prešetrila vplyv všetkých známych faktorov a ich dôsledky na situáciu v tomto výrobnom odvetví. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré by tiež mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(114)

Počas posudzovaného obdobia dumpingový dovoz z ČĽR značne vzrástol v objeme (o 47 %) a v podiele na trhu (z 21,0 % v roku 2000 na 31,1 % počas OP).

(115)

Počas celého posudzovaného obdobia boli ceny dumpingového dovozu nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho vytvárali tlak, ktorý prinútil výrobné odvetvie Spoločenstva udržiavať svoje vlastné ceny prakticky stabilné napriek značnému zvýšeniu nákladov na suroviny. Ceny dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rozpätí od 31 % do 60 %. V tomto smere treba poznamenať, že trh s odliatkami je konkurenčný a transparentný trh. Cenové podhodnotenie je preto na trhu s takýmito vlastnosťami škodlivým faktorom, ktorý odkláňa obchod smerom k čínskemu dumpingovému dovozu.

(116)

Účinky dumpingového dovozu možno znázorniť na rozhodnutí mnohých výrobcov Spoločenstva nepokračovať vo vlastnej výrobe a stať sa dovozcami odliatkov.

(117)

Celkovo sa od roku 2000 do OP strata podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške 3,8 percentuálnych bodov úplne absorbovala zvýšeným podielom na trhu dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR.

(118)

K strate podielu na trhu, ktorú zažilo výrobné odvetvie Spoločenstva, došlo naraz s množstvom iných negatívnych javov v jeho celkovej hospodárskej situácii v oblasti výroby, využitia výrobnej kapacity, predaja, investícií a zamestnanosti.

(119)

Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo pokles ziskovosti, ktorá klesla z 12,1 % v roku 2000 na 9,9 % v OP. Tieto faktory spojené so skutočnosťou, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné zvýšiť ceny, aby pôsobilo proti negatívnemu účinku zvýšenia cien surovín, v dôsledku cenového tlaku zo strany dumpingového dovozu, čoho účinkom bolo, že napriek racionalizácii a zlepšeniu svojej produktivity, výrobné odvetvie bolo v situácii ujmy. Rozšírenie podielu dumpingového dovozu na trhu a pokles cien nastal súčasne s prudkou zmenou podmienok pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(120)

Istý počet spolupracujúcich dovozcov tvrdil, že zatiaľ čo zvýšený objem čínskeho dovozu do Spoločenstva je priamym dôsledkom rastúceho dopytu po príslušnom výrobku, trh výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenal celkovo negatívny trend v dôsledku poklesu dopytu po odliatkoch na trhu telekomunikácií v roku 2002. Tento trh dosiahol svoje maximum vývoja v rokoch pred rokom 2002, čím skreslil analýzu ujmy, pretože roky 2000 a 2001 boli výnimočne dobré. Čo sa týka obdobia po roku 2002, zaregistrovalo sa zlepšenie výsledkov výrobného odvetvia Spoločenstva, čo poukazuje na zdravé výrobné odvetvie.

(121)

V tomto smere treba najprv poznamenať, že prešetrovanie nepreukázalo rastúci dopyt počas posudzovaného obdobia, ale skôr pomerne stabilnú spotrebu oproti stále sa zvyšujúcemu dovozu. Čo sa týka vplyvu trhu telekomunikácií v roku 2002, tento nebol zohľadnený v čínskom dovoze príslušného výrobku, ktorý pokračoval v neustálom raste za dumpingové ceny. Okrem toho toto tvrdenie nebolo podložené dôkazmi. Na záver, prešetrovanie preukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu počas posudzovaného obdobia. Na základe uvedeného boli uvedené argumenty zamietnuté.

(122)

Objem dovozu z iných tretích krajín klesol zo 70 600 ton v roku 2000 na 49 000 ton počas OP, ich podiel na trhu klesol z 12 % v roku 2000 na 8,5 % počas OP. Väčšina tohto dovozu mala pôvod v Poľsku, Českej republike a Indii. Podľa údajov Eurostatu však priemerné ceny odliatkov dovážaných z tretích krajín boli v priemere značne vyššie než zodpovedajúce ceny dumpingového dovozu z ČĽR (z rozdielu 12 % v roku 2000 dosiahli rozdiel 55 % počas OP). Okrem toho sa počas posudzovaného obdobia zvýšili ceny z ostatných krajín v priemere o 16 percentuálnych bodov. Preto tento dovoz nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(123)

Čo sa týka objemov výroby a predaja ostatných výrobcov Spoločenstva, počas OP si udržiavali podiel na trhu okolo 18,5 %. Počas posudzovaného obdobia sa ich predaj prudko znížil v zmysle objemu (o 21 %) a stratili značný podiel na trhu (4,9 percentuálnych bodov). Nezistil sa žiadny náznak, že ceny ostatných výrobcov Spoločenstva sú nižšie než ceny spolupracujúceho výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto možno odôvodnene urobiť záver, že výrobky vyrábané a predávané zo strany ostatných výrobcov Spoločenstva neprispeli k hrozbe ujmy, ktorá môže byť spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(124)

Zainteresované strany nezistili žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, ani neboli zistené v priebehu prešetrovania.

(125)

K zraniteľnej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva došlo súčasne s prudkým nárastom dovozu z ČĽR a podstatným cenovým podhodnotením zo strany tohto dovozu.

(126)

Čo sa týka dovozu z ostatných tretích krajín, z dôvodu ich klesajúceho podielu na trhu počas posudzovaného obdobia a z dôvodu priemerných cien, pri ktorých sa zistilo, že sú značne vyššie než ceny dumpingového dovozu počas OP, sa dospelo k záveru, že je nepravdepodobné, aby tieto faktory predstavovali akýkoľvek typ ohrozenia situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(127)

Preto sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(128)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia zvažovala, či by zavedenie antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva bolo založené na preskúmaní rôznych zúčastnených záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a obchodníkov a užívateľov príslušného výrobku.

(129)

Na určenie záujmu Spoločenstva Komisia vykonala prešetrovanie pravdepodobných účinkov zavedenia, resp. nezavedenia antidumpingových opatrení pre príslušných hospodárskych operátorov. Okrem výrobcov Spoločenstva a dovozcov si Komisia vyžiadala informácie od všetkých zainteresovaných strán o ktorých sa vie, že sa ich to týka, ako napríklad užívateľov a združenia spotrebiteľov.

(130)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa skladá z veľkých, ako aj malých a stredne veľkých spoločností.

(131)

Od zavedenia opatrení sa očakáva, že zabráni ďalšej deformácii trhu a znižovaniu cien. To by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby získalo naspäť stratený podiel na trhu, pričom bude ešte predávať za ceny pokrývajúce náklady, ktoré zase povedú k nižším jednotkovým nákladom v dôsledku vyššej produktivity. Záverom sa očakáva, že hlavne pokles jednotkových nákladov (v dôsledku vyššieho využívania kapacity a následne vyššej produktivity) a do istej miery mierny nárast cien umožnia výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť svoju situáciu bez deformovania trhu spotrebiteľov.

(132)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia nezaviedli, je pravdepodobné, že trendy vo finančnej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva budú pokračovať. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je obzvlášť výrazná v OP v dôsledku straty výnosu následkom znížených cien a ďalej sa znižujúceho podielu na trhu. Z hľadiska znižujúceho sa výnosu je skutočne najpravdepodobnejšie, že finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa bude aj naďalej zhoršovať, ak nebudú existovať žiadne opatrenia. To by nakoniec viedlo k znižovaniu výroby a ďalšiemu zatváraniu výrobných kapacít, čo by ohrozilo zamestnanosť a investície v Spoločenstve.

(133)

Na základe uvedeného sa rozhodlo, že zavedenie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo prekonať negatívne účinky škodlivého dumpingu.

(134)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, 15 spoločností uviedlo informáciu požadovanú v oznámení o začatí konania na výber vzorky v lehote určenej na tento účel. Od týchto spoločností sa vybrala reprezentatívna vzorka štyroch dovozcov. Dotazníky boli odoslané všetkým štyrom spoločnostiam.

(135)

Zo štyroch spoločností zo vzorky jedna spoločnosť nevyplnila dotazník, a preto bola vylúčená z konania. Všetky ostatné vybrané spoločnosti predložili úplné a kompletne vyplnené dotazníky. Tieto spoločnosti predstavovali počas OP 19 % celkového dovozu odliatkov v objeme, ktorý pochádzal z ČĽR.

(136)

Istý počet spolupracujúcich dovozcov tvrdil, že jeden dovozca zo vzorky nemal byť vybraný, pretože je dcérskou spoločnosťou inej spoločnosti, ktorá je údajne najväčším individuálnym zákazníkom navrhujúcej spoločnosti a dodávateľom tejto navrhujúcej spoločnosti. Tvrdilo sa, že tento údajný vzťah je dostatočný na vylúčenie tohto dovozcu zo vzorky, pretože predstavuje konflikt záujmov. V tejto súvislosti treba uviesť, že údajný vzťah medzi dovozcom a navrhujúcou spoločnosťou nepresahuje komerčný vzťah medzi nezávislými hospodárskymi operátormi a ako taký nemôže byť dôvodom konfliktu záujmov. Okrem toho toto tvrdenie nebolo podložené. Tento argument sa preto zamietol.

(137)

Ďalej tvrdili, že zavedenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou malo vplyv na zamestnanosť v užívateľskom výrobnom odvetví Spoločenstva a na dovozcov. Tvrdilo sa, že keďže dovozcovia nemajú žiadne rozpätie, ktoré by absorbovalo určitý colný poplatok, boli by okamžite nútení zrušiť obchod, čo by spôsobilo, že by museli okamžite prepustiť personál. Okrem toho sa tvrdilo, že v Spoločenstve existuje značný nárast dopytu, najmä čo sa týka desiatich nových členských štátov, ktoré ho budú v procese rýchleho rozvoja ďalej posilňovať. V tejto súvislosti by zavedenie ciel mohlo tiež viesť k zníženiu dodávok na európsky trh a následne veľký nárast cien. Okrem toho by výrobcovia Spoločenstva potom mali voľnosť, pokiaľ ide o kontrolu trhu, keďže by neexistovala žiadna významná konkurencia.

(138)

Čo sa týka negatívneho vplyvu opatrení na zamestnanosť v spotrebiteľskom výrobnom odvetví Spoločenstva a dovozcov, tento nebol podložený. Čo sa týka negatívneho vplyvu na užívateľov v Spoločenstve, ako sa uvádza v odôvodnení 140, v rámci konania sa neprihlásil žiadny užívateľ ani združenie užívateľov. Čo sa týka negatívneho vplyvu na dovozcov, na rozdiel od týchto tvrdení, silná pozícia, ktorú si vytvorili na trhu Spoločenstva, odzrkadľuje skôr ich zdravú a ustálenú situáciu ako oslabené postavenie. Okrem toho treba poznamenať, že pohltenie ciel by znamenalo bezúčelnosť samotného cieľa ich zavedenia, ktorým je obnovenie spravodlivého hracieho poľa na trhu, o ktorom sa zistilo, že je deformovaný v dôsledku nekonkurenčného správania sa podnikateľov, ktorí prijali dumpingové praktiky. Čo sa týka údajného nedostatku ponuky v dôsledku zvýšeného dopytu desiatich nových členských štátov, treba najprv poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva nevyrába s plnou kapacitou, a preto možno akýkoľvek nedostatok pokryť zvýšením využitia jeho kapacít a znížením zásob. Okrem toho súčasná výroba v niektorých nových členských štátoch spolu s dovozom z tretích krajín bude pokračovať v ponuke na trhu za primerané ceny, čo prispeje k transparentnému a konkurenčnému prostrediu.

(139)

Možno preto urobiť záver, že pravdepodobné účinky zavedenia antidumpingových opatrení voči neprepojeným dovozcom/obchodníkom by neboli podstatné.

(140)

V priebehu lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania sa neprihlásil žiadny spotrebiteľ ani združenie spotrebiteľov. Z dôvodu nespolupráce týchto strán možno urobiť záver, že zavedenie akéhokoľvek antidumpingového opatrenia by nezmenilo ich situáciu nepriaznivým spôsobom.

(141)

Vzhľadom na účinky možných opatrení na konkurenciu v Spoločenstve sa zdá pravdepodobné, že príslušní vyvážajúci výrobcovia budú schopní pokračovať v predaji odliatkov aj keď za ceny, ktoré nepredstavujú hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva, pretože majú silnú pozíciu na trhu. Toto spolu s veľkým počtom výrobcov v Spoločenstve a dovozu z ostatných tretích krajín zabezpečí, že užívatelia a maloobchod budú mať naďalej široký výber rôznych dodávateľov odliatkov za primerané ceny. Istý počet spolupracujúcich dovozcov tvrdil, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je konkurencieschopné a že ho charakterizuje prítomnosť miestnych a regionálnych trhov, na ktorých dominujú monopoly/duopoly. Ďalej tvrdili, že u jedného zo spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva sa v minulosti predpokladalo, že zneužíva dominantné postavenie na zhoršenie prístupu príslušného výrobku na francúzsky trh.

(142)

V tomto smere treba najprv poznamenať, že argument týkajúci sa údajnej prítomnosti miestnych a regionálnych trhov, na ktorých dominujú monopoly/duopoly, nebol podložený žiadnym dôkazom, a preto bol zamietnutý. Čo sa týka rozhodnutia o zneužívaní dominantného postavenia, týka sa situácie v minulosti, úplne mimo posudzovaného obdobia a výrobku, ktorý sa nenachádza v rozsahu výrobkov tohto prešetrovania. Okrem toho následné relevantné rozhodnutie v rámci posudzovaného obdobia týkajúce sa podnetu podaného jedným dovozcom voči tomu istému výrobcovi, ktoré sa týkalo jeho nekalej hospodárskej súťaže na francúzskom trhu, neodsúdilo výrobcu a konanie bolo ukončené. Na základe uvedeného sa tento argument zamietol.

(143)

Na trhu teda bude existovať značný počet hráčov, ktorí budú schopní uspokojiť dopyt. Na základe uvedeného sa preto rozhodlo, že hospodárska súťaž s najväčšou pravdepodobnosťou zostane silná aj po zavedení antidumpingových opatrení.

(144)

Z hľadiska uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zavedeniu opatrení v tomto prípade, a že uplatnenie opatrení bude v záujme Spoločenstva.

(145)

Z hľadiska dosiahnutých záverov týkajúcich sa dumpingu, vyplývajúcej ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva treba prijať opatrenia na zabránenie ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva zo strany dumpingového dovozu.

(146)

Z tohto dôvodu sa najprv porovnali ceny dovozu s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva bez toho, aby sa urobila úprava o primerané rozpätie zisku. Porovnanie sa vykonalo vzhľadom na porovnateľné typy výrobku. Rozdiel sa vyjadril ako percentuálny podiel zodpovedajúceho obratu vývozu. Táto analýza pre všetkých vyvážajúcich výrobcov ukázala rozpätia, ktoré už boli nad ich dumpingovým rozpätím. Teda na uplatnenie pravidla nižšieho cla sa nepovažovalo za potrebné určiť rozpätie zisku, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v prípade neexistencie dumpingového dovozu, pretože zodpovedajúce rozpätie ujmy by bolo vyššie než dumpingové rozpätie.

(147)

Na základe uvedeného sa rozhodlo, že podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia treba zaviesť konečné antidumpingové clá na dovoz odliatkov s pôvodom v ČĽR na úrovni zistených dumpingových rozpätí, pretože tieto by vo všetkých prípadoch boli nižšie než rozpätia ujmy.

(148)

Toto individuálne antidumpingové clo pre spoločnosti, ktorým bol udelený trhovohospodársky prístup špecifikovaný v tomto nariadení, bolo založené na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odzrkadľuje situáciu zistenú počas tohto prešetrovania vzhľadom na tieto spoločnosti. Tieto sadzby poplatkov (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sú tak výlučne uplatniteľné na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrábané týmito spoločnosťami, a teda špecifickými uvedenými právnickými osobami. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia, so svojím názvom a adresou, vrátane subjektov prepojených s touto špecificky uvedenou spoločnosťou, sa táto sadzba nemôže uplatňovať a bude sa na ne vzťahovať clo pre celú krajinu.

(149)

Každá žiadosť o uplatnenie individuálneho antidumpingového cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bezodkladne oznámiť Komisii so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom spojeným napríklad so zmenou mena alebo zmenou výrobných a predávajúcich subjektov. Ak je to vhodné nariadenie sa príslušným spôsobom upraví aktualizáciou zoznamu spoločností, vzhľadom na ktoré sa uplatňujú individuálne clá.

(150)

Z dôvodu uvedených zistení sú antidumpingové clá takéto:

(151)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o zavedení konečných antidumpingových ciel. Po tomto zverejnení sa im poskytla aj lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť. Ústne a písomné pripomienky predložené stranami sa náležite zvážili a v prípade potreby sa zistenia upravili príslušným spôsobom. Všetky strany dostali podrobné odpovede na pripomienky, ktoré predložili.

(152)

Štyria vyvážajúci výrobcovia, ktorí získali individuálny prístup, oznámili, že by ponúkli cenový záväzok, ale v termíne uvedenom v článku 8 ods. 2 základného nariadenia nepredložili dostatočne opodstatnenú ponuku záväzku. V dôsledku toho Komisia nemohla prijať nijaké ponuky záväzkov. Vzhľadom na komplexný charakter tejto záležitosti pre príslušných hospodárskych prevádzkovateľov (najmä malé a stredné podniky) a vzhľadom na to, že definitívnemu zverejneniu nepredchádzalo predbežné zverejnenie, sa však Rada domnieva, že by sa im malo výnimočne povoliť dokončiť ponuky cenových záväzkov aj po uvedenom termíne.

(153)

Čínske orgány tiež požadovali, aby sa venovala pozornosť nájdeniu porovnateľného riešenia pre mnohých spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa konanie týka, ako aj pre štyroch vyvážajúcich výrobcov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení. Ak sa po diskusií prebiehajúcej na tento účel zistí, že je vhodná zmena v inej forme ako prijatie záväzkov, čo najskôr sa uskutoční predbežné preskúmanie,