31999D0313

ROZHODNUTIE RADY

z 29. apríla 1999

o referenčných laboratóriách na sledovanie bakteriálnej a vírusovej kontaminácie lastúrnikov

(1999/313/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 43,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanoviská Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

(1) keďže príloha k smernici Rady 91/492/EHS z 15. júla 1991 o hygienických podmienkach pre produkciu a uvádzanie živých lastúrnikov [4]na trh stanovuje najmä požiadavky na bakteriálnu a vírusovú kontamináciu živých lastúrnikov;

(2) keďže kapitola V bod 8 prílohy k uvedenej smernici stanovuje, že pokiaľ neexistujú rutinné virologické vyšetrovacie metódy a nie sú ustanovené virologické normy, zdravotné kontroly musia byť založené na zisťovaní počtu fekálnych baktérií;

(3) keďže z vedeckého pokroku vyplýva, že fekálne baktérie nie sú spoľahlivým ukazovateľom prítomnosti vírusov v živých lastúrnikoch; keďže na účely ochrany zdravia ľudí je potrebné, aby zdravotná kontrola bola založená na iných ukazovateľoch;

(4) keďže rozvoj nových analytických spôsobov zisťovania vírusov a spoľahlivých ukazovateľov kontaminácie lastúrnikov vyžaduje koordináciu činností vykonávaných v sieti národných laboratórií;

(5) keďže na účely zaistenia účinného systému sledovania, pokiaľ ide o virologické testovanie a stanovenie noriem pre virologickú a bakteriologickú kontamináciu a zavedenia rutinných postupov a spoľahlivých metód na zisťovanie vírusov a baktérií, každý členský štát musí určiť národné referenčné laboratórium poverené koordináciou požadovaných testov v danom členskom štáte;

(6) keďže na zaistenie štandardizovaného systému v celom spoločenstve by malo byť určené referenčné laboratórium spoločenstva poverené koordináciou kontrol vírusovej a bakteriologickej kontaminácie lastúrnikov vykonávaných jednotlivými národnými referenčnými laboratóriami; keďže mali by sa stanoviť prevádzkové podmienky a funkcie referenčného laboratória spoločenstva; keďže riadiaci pracovníci laboratória sa musia zaviazať k vykonaniu úloh stanovených v tomto rozhodnutí za podmienok v ňom ustanovených;

(7) keďže pre toto referenčné laboratórium spoločenstva sa môže poskytnúť finančná pomoc spoločenstva v súlade s článkom 28 rozhodnutia Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch vo veterinárnej oblasti[5],

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Každý členský štát určí národné referenčné laboratórium na sledovanie vírusových a bakteriologických kontaminácií lastúrnikov. Informuje o tom Komisiu, ktorá uverejní zoznam národných referenčných laboratórií a všetky aktualizované údaje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 2

1. Každé referenčné laboratórium je zodpovedné za:

a) koordináciu činností národných laboratórií zodpovedných za vírusové a bakteriologické analýzy lastúrnikov v príslušnom členskom štáte;

b) poskytovanie pomoci príslušnému orgánu v členskom štáte pri organizovaní systému na sledovanie vírusovej a bakteriologickej kontaminácie lastúrnikov;

c) organizovanie pravidelných porovnávacích testov medzi rôznymi národnými laboratóriami zodpovednými za uvedené analýzy;

d) rozširovanie informácií poskytnutých referenčným laboratóriom spoločenstva uvedeným v článku 3 príslušným orgánom a národným laboratóriám zodpovedným za uvedené analýzy.

2. Národné referenčné laboratórium spolupracuje s referenčným laboratóriom spoločenstva uvedeným v článku 3.

Článok 3

Laboratórium Stredisko pre životné prostredie, rybolov a akvakultúru (Centre for Environment, Fisheries and Aquaculture Science) vo Weymouthe v Spojenom kráľovstve sa určuje ako referenčné laboratórium spoločenstva pre sledovanie vírusovej a bakteriologickej kontaminácie lastúrnikov.

Článok 4

Referenčné laboratórium spoločenstva je zodpovedné za tieto úlohy:

a) odovzdáva informácie o analytických metódach a porovnávacom testovaní národným referenčným laboratóriám;

b) koordinuje používanie metód uvedených v bode a) národnými referenčnými laboratóriami, najmä organizovaním porovnávacieho testovania;

c) koordinuje výskum nových analytických metód a informuje národné referenčné laboratóriá o pokroku vykonanom v tejto oblasti;

d) organizuje školenia a doškoľovacie kurzy pre pracovníkov národných referenčných laboratórií;

e) spolupracuje s laboratóriami zodpovednými za bakteriologické a vírusové analýzy lastúrnikov v tretích štátoch;

f) poskytuje vedeckú a technickú pomoc Komisii, najmä v prípadoch, keď sú výsledky testu spochybnené členskými štátmi;

g) poskytuje pomoc referenčným laboratóriám pri realizácii vhodného systému zaistenia kvality, ktorý je založený na zásadách správnej laboratórnej praxe a kritériách EN 45 000.

Článok 5

Referenčné laboratórium spoločenstva musí spĺňať tieto prevádzkové podmienky:

a) musí mať kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú dostatočné znalosti o metódach používaných pri bakteriologických a vírusových analýzach lastúrnikov;

b) musí mať k dispozícii vybavenie a látky potrebné na vykonávanie úloh stanovených v článku 4;

c) musí mať vhodnú správnu štruktúru;

d) jeho pracovníci musia dodržiavať dôverný charakter týkajúci sa určitých predmetov, výsledkov a správ;

e) musí dodržiavať zásady správnej laboratórnej praxe, ktoré sú medzinárodne prijaté;

f) musí byť k dispozícii aktuálny zoznam referenčných látok vedený Referenčným úradom spoločenstva spolu s aktuálnym zoznamom výrobcov a dodávateľov týchto látok.

Článok 6

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 7

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

Za Radu

W. MÜLLER

predseda

[1] Ú. v. ES C, 267, 3.9.1997, s. 15

[2] Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 79 a stanovisko z 13. apríla 1999 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 355, 21.11.1997, s. 63

[4] Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/79/ES (Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 31).

[5] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 94/370/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 31).