Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31992L0085

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, p. 1–7 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (FI, SV, CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO, HR)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 26/07/2019

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1992/85/oj

31992L0085



Úradný vestník L 348 , 28/11/1992 S. 0001 - 0008
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 5 Zväzok 6 S. 0003
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 5 Zväzok 6 S. 0003


Smernica Rady 92/85/EHS

z 19. októbra 1992

o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 118a,

so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po porade s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže článok 118a zmluvy stanovuje, že Rada prostredníctvom smerníc prijme minimálne požiadavky na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, najmä v pracovnom prostredí;

keďže táto smernica neopodstatňuje žiadne zníženie úrovne ochrany už dosiahnutej v jednotlivých členských štátoch, nakoľko členské štáty sa podľa zmluvy zaväzujú podporovať zlepšovanie podmienok v tejto oblasti a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení;

keďže za podmienok uvedených v článku 118a zmluvy sa vo vyššie uvedených smerniciach treba vyhnúť zavádzaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by brzdil vznik a rozvoj malých a stredných podnikov;

keďže v súlade s rozhodnutím 74/325/EHS [4], naposledy zmeneným Zmluvou o pristúpení z roku 1985, sa Komisia pri vypracúvaní návrhov v tejto oblasti radí s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci;

keďže Charta základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva, schválená 9. decembra 1989 na štrasburskom zasadnutí Európskej rady hlavami štátov a vlád jedenástich členských štátov, v bode 19 stanovuje najmä, že:

"každý pracovník musí mať vo svojom pracovnom prostredí uspokojivé podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia. Primerané opatrenia sa musia prijať na dosiahnutie ďalšieho zosúlaďovania podmienok v tejto oblasti pri súčasnom zachovaní už dosiahnutých zlepšení";

keďže Komisia do svojho akčného programu na uplatňovanie Charty základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva začlenila ako jeden z cieľov, že Rada prijme smernicu o ochrane tehotných žien pri práci;

keďže článok 15 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci [5] stanovuje, že osobitne citlivé rizikové skupiny treba chrániť pred nebezpečenstvami, ktoré im špecificky hrozia;

keďže tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky treba v mnohých ohľadoch pokladať za špecifickú rizikovú skupinu a treba prijať opatrenia súvisiace s ich bez pečnosťou a ochranou zdravia;

keďže ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami;

keďže niektoré druhy činností môžu pre tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky predstavovať špecifické riziko vystavenia sa pôsobeniu nebezpečných látok a vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok; keďže uvedené riziká sa preto musia vyhodnocovať a výsledky tohto hodnotenia oznámiť pracovníčkam a/alebo ich zástupcom;

keďže v prípade, že by toto hodnotenie odhalilo existenciu rizika pre bezpečnosť a zdravie pracovníčky, treba zabezpečiť ochranu takejto pracovníčky;

keďže tehotné pracovníčky a dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti vyhodnotené ako činnosti spojené s rizikom vystavenia sa niektorým zvlášť nebezpečným látkam alebo pracovným podmienkam, ohrozujúcim ich bezpečnosť a zdravie;

keďže treba zabezpečiť, aby tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky nemuseli pracovať v noci, ak si to vyžaduje ich bezpečnosť a zdravie;

keďže tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam treba vzhľadom na ich zraniteľnosť poskytnúť právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej štrnástich týždňov čerpanú pred pôrodom a/alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov čerpanú pred pôrodom a/alebo po pôrode;

keďže riziko prepustenia z dôvodov súvisiacich s ich stavom môže nepriaznivo ovplyvňovať telesný a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok; keďže treba zabezpečiť zákaz prepustenia z uvedených dôvodov;

keďže opatrenia súvisiace s organizáciou práce, týkajúce sa ochrany zdravia tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, by nemali nijaký zmysel, ak by ich nesprevádzalo zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane zachovania mzdy a/alebo nároku na primeranú dávku;

keďže ustanovenie o materskej dovolenke by navyše nemalo nijaký zmysel, ak by ho nesprevádzalo zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane práva na výplatu a/alebo nároku na primeranú dávku;

keďže pojem primeranej dávky treba v prípade materskej dovolenky pokladať za technický referenčný bod, umožňujúci stanoviť minimálnu mieru ochrany, a za žiadnych okolností by sa nemal vykladať ako navodzovanie analógie medzi tehotenstvom a chorobou,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

ČASŤ I

ÚČEL A DEFINÍCIE

Článok 1

Účel

1. Účelom tejto smernice, ktorá je desiatou samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.

2. Ustanovenia smernice 89/391/EHS s výnimkou článku 2 ods. 2 plne platia pre celú oblasť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo konkrétnejšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

3. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;

c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

ČASŤ II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 3

Usmernenia

1. Komisia po porade s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje usmernenia na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2.

Usmernenia uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.

2. Cieľom usmernení uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4 ods. 1.

Na tento účel členské štáty oboznámia s uvedenými usmerneniami všetkých zamestnávateľov a všetky pracovníčky a/alebo ich zástupcov v príslušnom členskom štáte.

Článok 4

Hodnotenie a informovanie

1. Pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle článku 2 v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby:

- vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčok v zmysle článku 2,

- rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.

2. Bez toho, že by sa to dotklo článku 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle článku 2 a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2, a/alebo ich zástupcovia musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

Článok 5

Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia

1. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 ods. 1 poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.

4. Ustanovenia tohto článku sa primerane použijú aj v prípade, ak pracovníčka vykonávajúca činnosť, ktorá je zakázaná na základe článku 6, otehotnie alebo začne dojčiť, o čom informuje svojho zamestnávateľa.

Článok 6

Prípady, v ktorých platí zákaz vystavenia riziku

Okrem všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany pracovníkov, najmä limitov prípustného vystavenia rizikám pri výkone práce:

1. tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 písm. a) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť A;

2. dojčiace pracovníčky v zmysle článku 2 písm. c) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť B.

Článok 7

Nočná práca

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:

a) prevedenia na dennú prácu alebo

b) poskytnutia pracovného voľna alebo predĺženia materskej dovolenky v prípadoch, keď takéto prevedenie nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov.

Článok 8

Materská dovolenka

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.

2. Materská dovolenka ustanovená v odseku 1 musí zahŕňať povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.

Článok 9

Pracovné voľno na predpôrodné lekárske prehliadky

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 písm. a) mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou nárok na pracovné voľno bez straty mzdy na predpôrodné prehliadky v prípade, že sa tieto prehliadky musia uskutočniť počas pracovného času.

Článok 10

Zákaz prepustenia

Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

1. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky stanovenej v článku 8 ods. 1 okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom, ktoré povoľujú vnútroštátne právne predpisy a/alebo vnútroštátna prax a kde to je uplatniteľné, pod podmienkou, že na to dá súhlas príslušný orgán;

2. ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode 1, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia;

3. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle článku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 protiprávne.

Článok 11

Zamestnanecké práva

Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

1. v prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

2. v prípade uvedenom v článku 8 sa musia byť zabezpečiť:

a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri právach uvedených nižšie pod písmenom b);

b) zachovanie výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku pre pracovníčky v zmysle článku 2;

3. dávka uvedená v bode 2 písm. b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom, s výhradou hornej hranice ustanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi;

4. členské štáty môžu podmieniť nárok na výplatu alebo dávku uvedenú v bode 1 a 2 b) vtedy, ak pracovníčka splní podmienky pre vznik nároku na také dávky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Tieto podmienky však za žiadnych okolností nemôžu vyžadovať doby predchádzajúceho zamestnania presahujúce dvanásť mesiacov pred predpokladaným dátumom pôrodu.

Článok 12

Ochrana práv

Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.

Článok 13

Zmeny v prílohách

1. Výlučné technické zmeny v prílohe I, ktoré sú dôsledkom technického pokroku, zmien v medzinárodných pravidlách alebo predpisoch a nových poznatkov v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto smernice, sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 smernice 89/391/EHS.

2. Prílohu II možno zmeniť len v súlade s postupom ustanoveným v článku 118a zmluvy.

Článok 14

Záverečné ustanovenia

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia alebo zabezpečia, že najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia zapracujú požadované ustanovenia do kolektívnych zmlúv sociálni partneri, pričom členské štáty majú povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré by im kedykoľvek umožnili zaručiť výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty v nich uvedú odkaz na túto smernicu alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia takého odkazu ustanovia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenia základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré už schválili alebo schvália v oblasti upravenej touto smernicou.

4. Členské štáty Komisii raz za päť rokov predkladajú správy o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorých uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov.

Prvú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorej uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov, však členské štáty predložia Komisii už po štyroch rokoch od prijatia smernice.

Komisia bude následne informovať Európsky parlament, Radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.

5. Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru pravidelne predkladá správy o vykonávaní tejto smernice s prihliadnutím na odseky 1, 2 a 3.

6. Rada túto smernicu opätovne preskúma na základe hodnotenia vyplývajúceho zo správ uvedených v druhom pododseku odseku 4 a v prípade potreby na základe návrhu, ktorý by Komisia mala predložiť najneskôr do piatich rokov od prijatia smernice.

Článok 15

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 19. októbra 1992

Za Radu

predseda

D. Curry

[1] Ú. v. ES C 281, 9.11.1990, s. 3 a Ú. v. ES C 25, 1.2.1991, s. 9.

[2] Ú. v. ES C 19, 28.1.1991, s. 177 a Ú. v. ES C 150, 15.6.1992, s. 99.

[3] Ú. v. ES C 41, 18.2.1991, s. 29.

[4] Ú. v. ES L 185, 9.7.1974, s. 15.

[5] Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

NEVYČERPÁVAJÚCI ZOZNAM LÁTOK A VPLYVOV, PROCESOV A PRACOVNÝCH PODMIENOK

uvedených v článku 4 ods. 1

A. Látky a vplyvy

1. Fyzikálne vplyvy, ktoré môžu spôsobiť poškodenie plodu a/alebo narušiť uchytenie placenty, najmä:

a) nárazy, otrasy alebo pohyby;

b) manipulácia s nákladmi spojená s rizikami, najmä v dorzolumbálnej oblasti;

c) hluk;

d) ionizujúce žiarenie [1];

e) neionizujúce žiarenie;

f) extrémny chlad alebo horúčava;

g) pohyby a držanie tela, premiestňovanie sa — buď v rámci prevádzky alebo mimo nej — duševná a telesná námaha a ďalšie druhy telesnej záťaže spojené s činnosťou pracovníčky v zmysle článku 2 smernice.

2. Biologické látky

Biologické látky rizikových skupín 2, 3 a 4 v zmysle článku 2 písm. d), bodov 2, 3 a 4 smernice 90/679/EHS [2], pokiaľ je známe, že tieto látky alebo terapeutické opatrenia vyvolané pôsobením týchto látok ohrozujú zdravie tehotných žien a nenarodeného dieťaťa, a pokiaľ ešte nie sú uvedené v prílohe II.

3. Chemické látky

Ďalej uvádzané chemické látky, pokiaľ je známe, že ohrozujú zdravie tehotných žien a nenarodeného dieťaťa, a pokiaľ ešte nie sú uvedené v prílohe II:

a) látky označené ako R 40, R 45, R 46 a R 47 v smernici 67/548/EHS [3], pokiaľ sa ešte neuvádzajú v prílohe II;

b) chemické látky v prílohe I smernice 90/394/EHS [4];

c) ortuť a deriváty ortuti;

d) látky spomaľujúce mitózu;

e) oxid uhoľnatý;

f) chemické látky, o ktorých je známe, že sú v nebezpečnej miere absorbované cez pokožku.

B. Procesy

Priemyselné procesy uvedené v prílohe I smernice 90/394/EHS.

C. Pracovné podmienky

Banské práce pod zemou.

[1] Pozri Smernicu 80/836/Euratom (Ú. v. ES L 246, 17.9.1980, s. 1).

[2] Ú. v. ES L 374, 31.12.1990, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica v znení smernice 90/517/EHS (Ú. v. ES L 287, 19.10.1990, s. 37).

[4] Ú. v. ES L 196, 26.7.1990, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

NEVYČERPÁVAJÚCI ZOZNAM LÁTOK A VPLYVOV A PRACOVNÝCH PODMIENOK

uvedených v článku 6

A. Tehotné ženy v zmysle článku 2 písm. a)

1. Látky a vplyvy

a) Fyzikálne vplyvy

Práca pri atmosferickom pretlaku, napr. v tlakových komorách a pri potápaní sa.

b) Biologické látky

Tieto biologické látky:

- toxoplazma,

- vírus rubeoly,

okrem prípadov, keď sú tehotné ženy dokázateľne primerane chránené pred pôsobením týchto látok očkovaním.

c) Chemické látky

Olovo a deriváty olova, pokiaľ sú tieto látky absorbovateľné ľudským organizmom.

2. Pracovné podmienky

Banské práce pod zemou

B. Dojčiace pracovníčky v zmysle článku 2 písm. c)

1. Látky

a) Chemické látky

Olovo a deriváty olova, pokiaľ sú tieto látky absorbovateľné ľudským organizmom.

2. Pracovné podmienky

Banské práce pod zemou.

--------------------------------------------------

Vyhlásenie Rady a Komisie týkajúce sa článku 11 ods. 3 smernice 92/85/EHS, zaznamenané v zápisnici z 1608. zasadnutia Rady (Luxemburg 19. október 1992)

RADA A KOMISIA vyhlásili:

"Pri určovaní výšky dávok uvedených v článku 11 ods. 2 písm. b) a ods. 3 sa z čisto technických dôvodov bude ako referencia používať dávka, ktorú by pracovníčka dostávala v prípade prerušenia výkonu činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom. Takáto referencia nemá za cieľ v žiadnom prípade navodzovať dojem, že tehotenstvo a pôrod možno prirovnávať k chorobe. Vnútroštátne právne predpisy o sociálnom zabezpečení všetkých členských štátov ustanovujú výplatu dávky, ktorá sa má vyplatiť počas neprítomnosti v práci z dôvodu choroby. Prepojenie s touto dávkou má pri zvolenej formulácii jedinú úlohu, aby táto dávka slúžila ako konkrétna, pevne stanovená referenčná výška vo všetkých členských štátoch pri určovaní minimálnej výšky vyplatiteľnej dávky v materstve. Pokiaľ sú dávky vyplácané v jednotlivých členských štátoch vyššie ako dávky, ktoré ustanovuje smernica, tieto dávky sa pochopiteľne zachovávajú. Jednoznačne to ustanovuje článok 1 ods. 3 smernice.".

--------------------------------------------------

Top