Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31970L0220

    Smernica Rady z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi zo zážihových motorov motorových vozidiel

    Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, p. 1–22 (DE, FR, IT, NL)
    Anglické mimoriadne vydanie: Série I Zväzok 1970(I) S. 171 - 191

    Iné osobitné vydanie(-a) (DA, EL, ES, PT, FI, SV, CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO)

    Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 01/01/2013; Zrušil 32007R0715

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1970/220/oj

    31970L0220

    Smernica Rady z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi zo zážihových motorov motorových vozidiel

    Úradný vestník L 076 , 06/04/1970 S. 0001 - 0022
    Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 1 S. 0122
    Dánske špeciálne vydanie: Série I Kapitola 1970(I) S. 0149 - 0169
    Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 1 S. 0122
    Anglické špeciálne vydanie: Série I Kapitola 1970(I) S. 0171 - 0191
    Grécke špeciálne vydanie: Kapitola 13 Zväzok 1 S. 0068
    Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 13 Zväzok 1 S. 0195
    Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 13 Zväzok 1 S. 0195
    CS.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    ET.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    HU.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    LT.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    LV.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    MT.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    PL.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    SK.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85
    SL.ES Kapitola 13 Zväzok 001 S. 64 - 85


    Smernica Rady

    z 20. marca 1970

    o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi zo zážihových motorov motorových vozidiel

    (70/220/EHS)

    RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej článok 100;

    so zreteľom na návrh Komisie;

    so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [1];

    so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2];

    keďže v Nemecku, v Bundesgesetzblatt, časti I z 18. októbra 1968, bolo publikované nariadenie zo 14. októbra 1968, ktoré mení a dopĺňa Strassenverkehrs-Zulassungs-Ordnung; keďže toto nariadenie obsahuje ustanovenia o opatreniach prijatých proti znečisťovaniu ovzdušia vozidlami s motormi so zážihovým zapaľovaním; keďže tieto opatrenia nadobudnú účinnosť 1. októbra 1970;

    keďže nariadenie z 31. marca 1969 o "Zložení výfukových plynov emitovaných z benzínových motorov motorových vozidiel" bolo publikované vo Francúzsku v úradnom vestníku 17. mája 1967; keďže toto nariadenie je uplatniteľné:

    - od 1. septembra 1971 na typovo schválené vozidlá s novým typom motora, možno povedať s typom motora, ktorý nebol nikdy predtým montovaný na typovo schválené vozidlá;

    - od 1. septembra 1972 na vozidlá uvedené prvýkrát do prevádzky;

    keďže tieto opatrenia pravdepodobne predstavujú prekážku vytvorenia správne fungujúcemu spoločnému trhu; keďže vzhľadom na to je nevyhnutné, aby všetky členské štáty prijali rovnaké podmienky buď vo forme doplnkov k už existujúcim pravidlám, alebo namiesto nich, najmä aby umožnili použitie postupu EHS pre typové schvaľovanie, ktoré je upravené smernicou Rady [3] zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel;

    keďže však táto smernica bude použitá pred dátumom uloženým pre uplatňovanie smernice zo 6. februára 1970; keďže v tom čase postupy tejto poslednej smernice nebudú ešte uplatniteľné; keďže vzhľadom k tomu ad hoc postup musí byť stanovený vo forme oznámenia osvedčujúceho, že typ vozidla bol testovaný a vyhovuje podmienkam tejto smernice;

    keďže na základe oznámenia každý členský štát žiadajúci udelenie národného typového schválenia typu vozidla musí byť schopný zistiť, či vozidlo bolo podrobené testom uloženým touto smernicou; keďže každý členský štát by mal o tom informovať ostatné členské štáty zaslaním kópie oznámenia vyhotoveného pre každý typ motorového vozidla, ktorý bol testovaný;

    keďže by mala byť pre priemysel stanovená dlhšia doba adaptácie, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa najmä testovania priemerných emisií plynných škodlivín v preľudnených mestských oblastiach po studenom štarte, než pri ostatných technických požiadavkách tejto smernice;

    keďže je žiadúce použiť technické požiadavky prijaté Európskou hospodárskou komisiou v jej nariadení č. 15 [4] (Jednotné ustanovenia pre homologizáciu vozidiel vybavených zážihovým motorom z hľadiska emisie plynných škodlivín z motora), pripojenom k Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel;

    keďže okrem toho musia byť technické podmienky rýchlo upravené tak, aby brali do úvahy technický pokrok; keďže by mali byť vypracované opatrenia týkajúce sa uplatňovania postupu uloženého článkom 13 smernice Rady zo 6. februára 1970 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel;

    PRIJALA TÚTO SMERNICU:

    Článok 1

    Na účely tejto smernice "vozidlo" znamená akékoľvek vozidlo s motorom so zážihovým zapaľovaním určené na prevádzku na ceste, s karosériou alebo bez nej, s najmenej štyrmi kolesami a prípustnou maximálnou hmotnosťou najmenej 400 kg a maximálnou konštrukčnou rýchlosťou rovnou alebo väčšou než 50 km/h, s výnimkou poľnohospodárskych traktorov a zariadení a vozidiel pre verejné práce.

    Článok 2

    Žiadny členský štát nesmie odmietnuť udeliť EHS typové schválenie alebo národné typové schválenie vozidla z dôvodov týkajúcich sa znečisťovania ovzdušia výfukovými plynmi z motorov so zážihovým zapaľovaním:

    - od 1. októbra 1970, ak takéto vozidlo vyhovuje podmienkam uvedeným v prílohe I, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v bodoch 3.2.1.1 a 3.2.2.1, a podmienkam uvedeným v prílohách II, IV, V a VI;

    - od 1. októbra 1971, ak takéto vozidlo vyhovuje navyše podmienkam uvedeným v bodoch 3.2.1.1 a 3.2.2.1 príloh I a III.

    Článok 3

    1. Na žiadosť výrobcu alebo ním povereného zástupcu príslušné orgány príslušného členského štátu vyplnia časti oznámenia podľa prílohy VII. Kópia tohto oznámenia bude poslaná ostatným členským štátom a žiadateľovi. Ostatné členské štáty, ktoré sú požiadané o udelenie národného typového schválenia pre ten istý typ vozidla majú akceptovať tento dokument ako dôkaz, že boli vykonané príslušné testy.

    2. Ustanovenia odseku 1 budú odvolané čo najskôr po tom, čo nadobudne účinnosť smernica Rady zo 6. februára 1970 o typovom schvaľovaní motorových a ich prípojných vozidiel.

    Článok 4

    Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie informovanosti o každej modifikácii časti alebo charakteristík uvedených v bode 1.1 prílohy I. Príslušné orgány tohto členského štátu stanovia, či by mali byť vykonané nové testy pre modifikovaný prototyp a či by mala byť vypracovaná nová správa. Kde takéto testy objavia nezhodu s podmienkami tejto smernice, modifikácia nebude schválená.

    Článok 5

    Zmeny a doplnenia nevyhnutné na prispôsobenie sa prílohám I až VII, ako aj tie, ktoré vyplývajú z technického pokroku, sa prijmú v súlade s článkom 13 smernice Rady zo 6. februára 1970 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel.

    Článok 6

    1. Členské štáty do 30. júna 1970 prijmú opatrenia v súvislosti s požiadavkami nutnými na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

    2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

    Článok 7

    Táto smernica je adresovaná členským štátom.

    V Bruseli 20. marca 1970

    Za Radu

    predseda

    P. Harmel

    [1] Ú. v. ES C 160, 18.12.1969, s. 7.

    [2] Ú. v. ES C 48, 16.4.1969, s. 16.

    [3] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

    [4] EHK (Ženeva) Dokument W/TRANS/WP 29/293/Rev. 1, 11.4.1969.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA I

    DEFINÍCIE, ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE A ŠPECIFIKÁCIA TESTU

    1. DEFINÍCIE

    1.1 Typ vozidla vzhľadom na obmedzenie emisie plynných škodlivín z motorov

    "Typ vozidla vzhľadom na obmedzenie emisie plynných škodlivín z motorov" znamená vozidlá, ktoré sa podstatne nelíšia najmä v týchto bodoch:

    1.1.1 Ekvivalentnej zotrvačnosti určenej vo vzťahu k pohotovostnej hmotnosti, ako je stanovené v bode 4.2 prílohy III;

    1.1.2 Charakteristikách motora definovaných v bodoch 1-6 a 8 v prílohe II.

    1.2 Pohotovostná hmotnosť

    "Pohotovostná hmotnosť" znamená hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave zvýšenú o jednotnú hmotnosť 120 kg. Hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave je jeho celková prázdna hmotnosť so všetkými plnými palivovými nádržami, s výnimkou palivovej nádrže, ktorá musí byť len poloplná, a so sadou prístrojov a s náhradným kolesom.

    1.3 Kľuková skriňa

    "Kľuková skriňa" znamená vnútorný alebo vonkajší priestor motora, ktorý je spojený s olejovou nádržou vnútorným alebo vonkajším potrubím, cez ktoré môžu unikať plyny a výpary.

    1.4 Plynné škodliviny

    "Plynné škodliviny" znamenajú oxid uhoľnatý a uhľovodíky.

    1.5 Maximálna hmotnosť

    "Maximálna hmotnosť" znamená technicky prípustnú maximálnu hmotnosť deklarovanú výrobcom vozidla (táto hmotnosť môže byť väčšia než prípustná maximálna hmotnosť).

    2. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

    2.1 Výrobca alebo ním oprávnený zástupca musí predložiť nasledujúce údaje:

    2.1.1 opis typu motora vrátane detailov uvedených v prílohe II;

    2.1.2 náčrty spaľovacej komory a piestov vrátane piestnych krúžkov;

    2.1.3 maximálne zdvihy ventilov a uhly otvárania a zatvárania vo vzťahu k úvratiam.

    2.2 Vozidlo zastupujúce typ vozidla, ktorý má byť schválený, bude predvedené technickej službe vykonávajúcej testy uvedené v bode 3.

    3. ŠPECIFIKÁCIA TESTOV

    3.1 Všeobecne

    Komponenty vystavené účinkom emisií plynných škodlivín budú označené, konštruované a montované tak, aby umožnili vozidlu v bežnej prevádzke, napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, spĺňať podmienky tejto smernice.

    3.2 Opis testov

    3.2.1 Vozidlo bude podrobené podľa svojej hmotnostnej kategórie testom typu I, II a III špecifikovanými nižšie:

    3.2.1.1 Test typu I (verifikácia priemerných emisií plynných škodlivín v preľudnených mestských oblastiach po studenom štarte).

    3.2.1.1.1 Tento test sa vykoná na všetkých vozidlách uvedených v článku 1, ktorých maximálna hmotnosť nepresahuje 3,5 tony.

    3.2.1.1.2 Vozidlo sa umiestni na skúšobnom dynamometri vybavenom brzdou a zotrvačníkom. Test trvajúci celkovo trinásť minút a zahrňujúci štyri cyklusy sa vykoná bez prerušenia. Každý cyklus sa bude skladať z 15-ich fáz (voľnobeh, akcelerácia, stála rýchlosť, spomaľovanie atď.). Počas testu budú výfukové plyny zachytávané v jednom alebo viacerých vakoch. Plyny budú analyzované a ich objem bude meraný na konci doby plnenia.

    3.2.1.1.3 Test bude vykonaný podľa postupu opísaného v prílohe III. Stanovia sa spôsoby zachytávania a analýzy plynov. Môžu byť schválené iné metódy, ak sa zistí, že poskytujú ekvivalentné výsledky.

    3.2.1.1.4 Množstvo oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov získané počas testu musí byť pre vozidlo danej pohotovostnej hmotnosti menšie než hodnoty uvedené v nasledujúcej tabuľke:

    Pohotovostná hmotnosť (RW) v kg | Množstvo oxidu uhoľnatého v g na test | Množstvo uhľovodíkov v g na test |

    RW ≤ 750 | 100 | 8,0 |

    750 < RW ≤ 850 | 109 | 8,4 |

    850 < RW ≤ 1020 | 117 | 8,7 |

    1020 < RW ≤ 1250 | 134 | 9,4 |

    1250 < RW ≤ 1470 | 152 | 10,1 |

    1470 < RW ≤ 1700 | 169 | 10,8 |

    1700 < RW ≤ 1930 | 186 | 11,4 |

    1930 < RW ≤ 2150 | 203 | 12,1 |

    2150 < RW | 220 | 12,8 |

    3.2.1.2 Test typu II (emisie oxidu uhoľnatého testované pri voľnobehu).

    3.2.1.2.1 Tento test bude vykonaný na všetkých vozidlách uvedených v článku 1.

    3.2.1.2.2 Obsah oxidu uhoľnatého v objeme výfukových plynov emitovaných motorom pri voľnobehu nesmie presiahnuť 4,5 %.

    3.2.1.2.3 Tento obsah bude kontrolovaný pomocou testu vykonaného v súlade s postupom uvedeným v prílohe IV.

    3.2.1.3 Test typu III (verifikácia emisií plynov v kľukovej skrini).

    3.2.1.3.1 Tento test bude vykonaný na všetkých vozidlách uvedených v článku 1, ktoré majú dvojtaktný motor s kompresiou v kľukovej skrini.

    3.2.1.3.2 Množstvo uhľovodíkov obsiahnutých v plynoch kľukovej skrine, ktoré nie sú recyklované motorom, musí byť menšie než 0,15 % množstva paliva spotrebovaného motorom.

    3.2.1.3.3 Toto množstvo bude kontrolované pomocou testu vykonaného v súlade s postupom uvedeným v prílohe V.

    3.2.2 Spravidla bude zhoda výrobných modelov, vzhľadom na obmedzenie emisie plynných škodlivín z motorov, všeobecne verifikovaná na základe opisu v oznámení uvedenom v prílohe VII a tam, kde je to nevyhnutné, na základe všetkých alebo niektorých testov typu I, II a III uvedených v bode 3.2. Avšak:

    3.2.2.1 Pri teste typu I vykonávanom na vozidle vybranom zo série, množstvo oxidu uhľovodíka a zachytené množstvo uhľovodíkov nepresiahnu hodnoty L1 a L2 (v uvedenom poradí) stanovené v tejto tabuľke:

    Pohotovostná hmotnosť (RW) v kg | Množstvo oxidu uhoľnatého v g na test L1 | Množstvo uhľovodíkov v g na test L2 |

    RW ≤ 750 | 120 | 10,4 |

    750 < RW ≤ 850 | 131 | 10,9 |

    850 < RW ≤ 1020 | 140 | 11,3 |

    1020 < RW ≤ 1250 | 161 | 12,2 |

    1250 < RW ≤ 1470 | 182 | 13,1 |

    1470 < RW ≤ 1700 | 203 | 14,0 |

    1700 < RW ≤ 1930 | 223 | 14,8 |

    1930 < RW ≤ 2150 | 244 | 15,7 |

    2150 < RW | 264 | 16,6 |

    3.2.2.1.1 Ak množstvo oxidu uhoľnatého alebo množstvo uhľovodíkov vyprodukovaných vozidlom vybraným zo série presiahne hodnoty L1 a L2 uvedené hore, výrobca môže požiadať, aby boli merania vykonané na vzorke vozidla vybraného zo série vrátane vozidla vybraného pôvodne. Výrobca stanoví počet n vzoriek. Pre každú plynovú škodlivinu sa potom stanoví aritmetický priemer x výsledkov získaných zo vzorky a normovaná odchýlka S [1] vzorky. Výrobná série bude potom považovaná za zhodnú, ak sú splnené tieto podmienky:

    x

    + k. S ≤ L,

    kde:

    L = limitná hodnota stanovená v bode 3.2.2.1 pre každú uvažovanú plynovú škodlivinu;

    n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

    k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

    k k =

    0,8602n

    [1] S2 = ∑ x − x-2n − 1, kde x je ktorýkoľvek jeden z individuálnych výsledkov získaných so vzorkami n

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA II

    +++++ TIFF +++++

    +++++ TIFF +++++

    +++++ TIFF +++++

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA III

    TEST TYPU I

    (verifikácia priemerných emisií škodlivín v preľudnených mestských oblastiach po studenom štarte)

    Postup pre typ I je špecifikovaný v bode 3.2.1.1 prílohy I

    1. PRACOVNÝ CYKLUS NA DYNAMOMETRICKOM SKÚŠOBNOM STAVE

    1.1 Opis cyklu

    Pracovný cyklus na dynamometrickom skúšobnom stave je vyznačený v nasledujúcej tabuľke a znázornený v dodatku 1. Analýza operácií je uvedená v dodatku 2.

    Pracovný cyklus na dynamometrickom skúšobnom stave

    Číslo činnosti | Činnosť | Fáza | Akcelerácia m/s2 | Rýchlosť km/h | Trvanie každej | Kumulatívny čas (s) | Prevodový stupeň použitý v prípade manuálnej prevodovky |

    Činnosti (s) | Fázy (s) |

    1 | Voľnobeh | 1 | 11 | 11 | 11 | 6 s PM + 5 s K1( [1]) |

    2 | Akcelerácia | 2 | 1,04 | 0-15 | 4 | 4 | 15 | 1 |

    3 | Trvalá rýchlosť | 3 | | 15 | 8 | 8 | 23 | 1 |

    4 | Spomaľovanie | 4 | - 0,69 | 15-10 | 2 | 5 | 25 | 1 |

    5 | Spomaľovanie, spojka vypnutá | - 0,92 | 10-0 | 3 | 28 | K1 |

    6 | Voľnobeh | 5 | | | 21 | 21 | 49 | 16 s PM + 5 s K1 |

    7 | Akcelerácia | 6 | 0,83 | 0-15 | 5 | 12 | 54 | 1 |

    8 | Radenie | | | 2 | 56 | |

    9 | Akcelerácia | 0,94 | 15-32 | 5 | 61 | 2 |

    10 | Trvalá rýchlosť | 7 | | 32 | 24 | 24 | 85 | 2 |

    11 | Spomaľovanie | 8 | - 0,75 | 32-10 | 8 | 11 | 93 | 2 |

    12 | Spomaľovanie, spojka vypnutá | - 0,92 | 10-0 | 3 | 96 | K2 |

    13 | Voľnobeh | 9 | | | 21 | 21 | 117 | 16 s PM + 5 s K1 |

    14 | Akcelerácia | 10 | 0,83 | 0-15 | 5 | 26 | 122 | 1 |

    15 | Radenie | | | 2 | 124 | |

    16 | Akcelerácia | 0,62 | 15-35 | 9 | 133 | 2 |

    17 | Radenie | | | 2 | 135 | |

    18 | Akcelerácia | 0,52 | 35-50 | 8 | 143 | 3 |

    19 | Trvalá rýchlosť | 11 | | 50 | 12 | 12 | 155 | 3 |

    20 | Spomaľovanie | 12 | - 0,52 | 50–35 | 8 | 8 | 163 | 3 |

    21 | Trvalá rýchlosť | 13 | | 35 | 13 | 13 | 176 | 3 |

    22 | Radenie | 14 | | | 2 | 12 | 178 | |

    23 | Spomaľovanie | - 0,86 | 32-10 | 7 | 185 | 2 |

    24 | Spomaľovanie, spojka vypnutá | - 0,92 | 10-0 | 3 | 188 | K2 |

    25 | Voľnobeh | 15 | | | 7 | 7 | 195 | 7 s PM |

    1.2 Všeobecné podmienky na vykonanie cyklu

    Predbežné testovacie cykly by mali byť vykonané vtedy, ak je nevyhnutné stanoviť ako sa má najlepšie uviesť do činnosti akcelerátor a brzda tak, aby sa dosiahol cyklus približujúci sa teoretickému cyklu v rámci predpísanej doby.

    1.3 Použitie prevodovky

    1.3.1 Ak je maximálna rýchlosť, ktorú možno dosiahnuť pri prvom prevodovom stupni, nižšia ako 15 km/h, použije sa druhý, tretí a štvrtý prevodový stupeň.

    1.3.2 Vozidlá vybavené poloautomatickou prevodovkou budú testované pri použití pomeru používaného pre jazdu a páka bude obsluhovaná v súlade s pokynmi výrobcu.

    1.3.3 Vozidlá vybavené plnoautomatickou prevodovkou budú testované pri zaradenom najvyššom prevodovom stupni ("jazda"). Akcelerátor bude obsluhovaný tak, aby sa dosiahlo čo možno najstálejšie zrýchlenie umožňujúce zaradenie rôznych stupňov v normálnom poradí. Okrem toho sa nepoužijú body radenia uvedené v prílohe 1; akcelerácia bude pokračovať v čase znázornenom priamkami spájajúcimi koniec každej periódy voľnobehu so začiatkom nasledujúcej periódy stálej rýchlosti. Aplikujú sa tolerancie uvedené v bode 1.4.

    1.3.4 Vozidlá vybavené prevodom do rýchla, ktorý môže byť uvedený do činnosti vodičom, budú testované s vypnutým prevodom do rýchla.

    1.4 Tolerancie

    1.4.1 V priebehu akcelerácie, stálej rýchlosti a spomaľovania a v priebehu spomaľovania pri použití bŕzd bude povolená tolerancia 1 km/h nad alebo pod teoretickú rýchlosť. Ak vozidlo spomaľuje omnoho rýchlejšie bez použitia bŕzd, použijú sa len podmienky uvedené v bode 5.6.3. Rýchlostné tolerancie väčšie než tie, ktoré sú predpísané, budú povolené počas fázy radenia len za predpokladu, že tieto tolerancie nikdy nepresiahnu viac ako 0,5 sekundy v každom jednotlivom prípade.

    1.4.2 Časové tolerancie sú ± 0,5 s. Tieto tolerancie budú aplikované na začiatku a na konci každej periódy radenia. [2]

    1.4.3 Rýchlostné a časové tolerancie budú kombinované tak, ako je naznačené v dodatku 1.

    2. VOZIDLO A PALIVO

    2.1 Test vozidla

    2.1.1 Vozidlo sa predvedie v dobrom mechanickom stave. Musí byť v prevádzke a pred testom musí ubehnúť najmenej 3000 km.

    2.1.2 Výfukové zariadenie nesmie mať žiadne netesnosti redukujúce množstvo nazhromaždených plynov, ktoré sa musí rovnať množstvu vychádzajúcemu z motora.

    2.1.3 Môže sa kontrolovať nepriepustnosť prívodného systému, aby sa zabezpečilo, že karburácia nie je ovplyvnená náhodným vstupom vzduchu.

    2.1.4 Nastavenie motora a riadenia vozidla musí byť také, aké predpísal výrobca.

    2.1.5 V prívodnom okruhu, blízko karburátora, za plynom, bude inštalovaný vákuometer.

    2.1.6 Laboratórium môže verifikovať zhodnosť vozidla s výkonmi uvedenými výrobcom, jeho použitie pre normálnu jazdu a najmä jeho schopnosť štartovanť za studena a za tepla.

    2.2 Palivo

    2.2.1 Palivom bude štandardné palivo, ktoré je špecifikované v prílohe VI. Ak je motor mazaný zmesou, olej pridaný do štandardného paliva má vyhovovať svojou triedou ako aj množstvom odporúčaniam výrobcu.

    3. TESTOVACIE ZARIADENIE

    3.1 Dynamometrická brzda

    Nie je predpísaný žiadny zvláštny model. Avšak jej nastavenie nemá byť ovplyvnené ubehnutou dobou. Nemá spôsobovať žiadne vnímateľné vibrácie vozidla, ktoré by mohli poškodiť jeho normálnu činnosť. Musí byť vybavené zotrvačníkovým adaptérom umožňujúcim napodobniť činnosť vozidla na ceste (ekvivalentná zotrvačnosti).

    3.2 Zariadenie na zachytávanie plynu

    3.2.1 Spojovacie trúbky budú vyrobené z ocele, a ak je to možné, s pevnými spojeniami. Bude však použitý úplný plynotesný pružný prstencový element, aby bolo zariadenie izolované od vibrácií vozidla. Môžu byť použité iné materiály, ak neovplyvnia zloženie plynu.

    3.2.2 Ak je testované vozidlo vybavené výfukovou trubicou skladajúcou sa z niekoľkých vetiev, tieto budú spojené čo možno najbližšie pri vozidle.

    3.2.3 Teplota plynov v zbernom systéme má zodpovedať správnej činnosti motora, udržiavaniu vzorkovacích vreciek v dobrom stave, úrovni absorpcie uhľovodíkov uvedenej v bode 4.5.1 a maximálnemu obmedzeniu kondenzácie na boku vzorkovacieho vrecka alebo vreciek.

    3.2.4 Rôzne ventily používané na usmerňovanie výfukových plynov buď do atmosféry, alebo do vzorkovacích vreciek, majú byť rýchlo nastaviteľné a výkonné.

    3.2.5 Zachytávacie zariadenie bude obsahovať jedno vrecko alebo viac vreciek s primeranou kapacitou. Vrecká budú vyrobené z takých materiálov, ktoré nebudú mať vplyv na presnosť merania alebo na konzerváciu plynov.

    3.3 Analytické zariadenie

    3.3.1 Vzorkovacia sonda môže zahŕňať vzorkovaciu rúrku vedúcu do zachytávacieho zariadenia alebo do rúrky s prázdnym vreckom. Môže byť aj samostatná, ale v žiadnom prípade nemá byť jej otvor na spodku vrecka.

    3.3.2 Analyzátory budú nedisperzného typu s absorpciou v infračervenom svetle. Analyzátor uhľovodíkov bude citlivý na n-hexan

    3.4 Zariadenie na meranie objemu

    3.4.1 Bude použitý prístroj na meranie objemu.

    3.4.2 Merania tlaku a teploty umožňujúce, aby bol objem odvodený zo štandardných podmienok, sa budú vykonávať v bodoch vybraných na základe typu použitého prístroja. Laboratórium špecifikuje ich polohu.

    3.4.3 Zariadenie na prívod plynu môže pozostávať z pumpy alebo z akéhokoľvek iného systému, ktorý udržuje meraný tlak na konštantnej hodnote.

    3.5 Presnosť prístrojov

    3.5.1 Pretože brzda je kalibrovaná v osobitnom teste, presnosť dynamometra nie je uvedená. Celková zotrvačnosť rotujúcej masy vrátane bubnov a rotujúcich častí brzdy (pozri bod 4.2) bude ± 20 kg.

    3.5.2 Rýchlosť vozidla sa bude merať rýchlosťou otáčok bubnov spojených s brzdovými zotrvačníkmi. Bude merateľná s presnosťou ± 2 km/h pre rýchlosti 0 - 10 km/h, a ± 1 km/h pre rýchlosti nad 10 km/h.

    3.5.3 Teploty uvedené v bode 5.1.1 a 6.3.3 budú merateľné s presnosťou ± 2°C.

    3.5.4 Atmosferický tlak bude merateľný s presnosťou ± 1 mm ortuťového stĺpca.

    3.5.5 Podtlak v prívodnom systéme vozidla bude merateľný s presnosťou 5 mm ortuťového stĺpca. Ostatné tlaky (protitlak vo vzorkovacom zariadení, tlak pre korekciu objemu atď.) musia byť merateľné s presnosťou ± 5 mm vodoznaku.

    3.5.6 Kapacita a presnosť prístroja bude závisieť od meraného objemu plynu tak, aby meranie objemu bolo s presnosťou ± 2 %.

    3.5.7 Analyzátory budú mať merací rozsah zlučiteľný s presnosťou vyžadovanou meraním obsahu rôznych zložiek ± 3 %, pričom sa neberie zreteľ na presnosť štandardných plynov. Celková doba nastavenia analyzujúceho obvodu bude menšia ako jedna minúta.

    3.5.8 Obsah štandardných plynov sa od odporučenej hodnoty každého plynu nebude líšiť o viac ako ± 2 %. Riedidlom bude dusík.

    4. PRÍPRAVA TESTU

    4.1 Nastavenie brzdy

    4.1.1 Brzda bude nastavená tak, aby zodpovedala činnosti vozidla na rovine s rýchlosťou 50 km/h.

    4.1.2 Na tento účel bude podtlak meraný na prívode do motora počas testu na ceste konaného pri rýchlosti 50 km/h na treťom prevodovom stupni alebo prevodových stupňoch špecifikovaných v bode 1.3, vozidlo bude zaťažené na jeho odporúčanú hmotnosť a tlak pneumatík bude súhlasiť s tlakom vyznačeným výrobcom. Podtlak bude meraný na rovine za stálej rýchlosti, ktorá bude udržiavaná najmenej pätnásť sekúnd. Berúc do úvahy vplyv vetra, bude sa brať priemer výsledkov merania vykonaného dvakrát v každom smere.

    4.1.3 Vozidlo bude potom umiestnené na dynamometrickej brzde a brzda bude nastavená tak, aby bol na vstupe dosiahnutý ten istý podtlak, ako bol zaznamenaný pri cestnom teste uvedenom v bode 4.1.2 hore. Počas testu bude udržiavané nastavenie brzdy.

    4.1.4 Toto nastavenie je vhodné pre brzdy hydraulického typu. Pre ostatné typy môže byť nevyhnutné ubezpečiť sa, že dosiahnuté nastavenie je vhodné pre prechodné etapy medzi voľnobehom a maximálnou rýchlosťou v cykle. Ak je to nevyhnutné, zavedie sa priemerné nastavenie.

    4.2 Vyrovnanie ekvivalentnej zotrvačnosti s prenosovou zotrvačnosťou vozidla

    Bude použitý zotrvačník umožňujúci dosiahnutie celkovej zotrvačnosti rotujúcich hmôt, ktorá bude proporcionálna k pohotovostnej hmotnosti v rámci nasledujúcich limitov:

    Pohotovostná hmotnosť vozidla (RW) v kg | Ekvivalentná zotrvačnosť v kg |

    RW ≤ 750 | 680 |

    750 < RW ≤ 850 | 800 |

    850 < RW ≤ 1020 | 910 |

    1020 < RW ≤ 1250 | 1130 |

    1250 < RW ≤ 1470 | 1360 |

    1470 < RW ≤ 1700 | 1590 |

    1700 < RW ≤ 1930 | 1810 |

    1930 < RW ≤ 2150 | 2040 |

    2150 < RW | 2270 |

    4.3 Kondicionovanie vozidla

    4.3.1 Vozidlo bude pred testom udržiavané na teplote medzi 20° a 30°C najmenej šesť hodín. Teploty chladiacej vody a oleja motora budú zmerané pred testom, aby bolo zaručené, že sú medzi 20° a 30°C.

    4.3.2 Tlak v pneumatikách bude, ako v prípade predbežného testu na ceste pre nastavenie brzdy, taký, ako je vyznačený výrobcom. Avšak ak je priemer bubnov menší než 50 cm, tlak v pneumatikách bude zvýšený o 30-50 %, aby sa zabránilo poškodeniu pneumatík.

    4.4 Kontrola protitlaku

    Počas predbežného testu bude vykonaná kontrola zabezpečujúca, aby protitlak nastavený vzorkovacím zariadením nepresiahol 75 mm vodného stĺpca, merania sa uskutočnia pri rôznych stálych rýchlostiach predpísaných v cykle.

    4.5 Kondicionovanie vreciek

    4.5.1 Vrecká budú pripravené tak, aby,najmä s ohľadom na uhľovodíky, ich straty počas 20-ich minút nepresiahli 2 % počiatočného obsahu. Kondicionovanie prebehne počas predbežných testov za teplôt blízkych extrémnym teplotám, ktoré nastanú v priebehu rôznych testov.

    4.5.2 Straty sa budú merať nasledovne. Keď motor beží konštantnou rýchlosťou (ot/min), bude sa plynulo merať obsah uhľovodíka v plynoch vstupujúcich do vrecka, až kým nebude vrecko naplnené. Keď sa plnenie ukončí, musí sa obsah rovnať priemeru obsahov zaznamenaných v priebehu plnenia. Vrecko bude vyprázdnené pumpami a obsah bude zaznamenávaný súvisle alebo v stanovených intervaloch. Ak sa po dvadsiatich minútach zmení obsah o viac ako 2 %, bude vrecko vyprázdnené a potom naplnené na druhé meranie. Cyklus sa bude opakovať toľkokrát, koľko je potrebné pre nasýtenie stien.

    4.6 Kalibrácia analytického prístroja

    4.6.1 Kalibrácia analyzátorov

    Množstvo plynu pod vyznačeným tlakom potrebné na správne fungovanie bude vstreknuté do analyzátora pomocou výtokovej mierky a ventilu regulujúceho tlak, ktorý je namontovaný na každej fľaši. Prístroj bude nastavený na zistenie stabilizovanej hodnoty uvedenej na fľaši s normovaným plynom. Počnúc nastavením získaným z fľaše s maximálnym obsahom, krivka odchýlky analyzátora bude nakreslená ako funkcia obsahu rôznych použitých fliaš s normovaným plynom.

    4.6.2 Celkový čas nastavenia prístroja

    Plyn z fľaše s maximálnym obsahom bude vstreknutý do ukončenia vzorkovacej sondy. Bude sa kontrolovať, či vyznačená hodnota zodpovedajúca maximálnej odchýlke sa dosiahne do jednej minúty. Ak sa táto hodnota nedosiahne, analytický okruh bude z hľadiska nepriepustnosti skontrolovaný od začiatku do konca.

    4.7 Nastavenie zariadenia merajúceho objem

    Vrecko bude naplnené počas predbežných testov a bude vykonaná kontrola zabezpečenia merateľnosti objemu s požadovanou presnosťou. Ak je to nevyhnutné, v každom prípade bude vybratý vhodný (plyn) prístroj.

    5. POSTUP PRE TESTY NA SKÚŠOBNOM STAVE

    5.1 Špeciálne podmienky na uskutočnenie cyklu

    5.1.1. Teplota v mieste, kde je valčekový skúšobný stav situovaný, má byť medzi 20° a 30°C počas testu a pokiaľ možno čo najbližšie k miestu, kde bolo vozidlo kondicionované pre test.

    5.1.2 Vozidlo bude počas testu viac-menej v horizontálnej polohe tak, aby sa vyhlo akémukoľvek abnormálnemu rozloženiu paliva.

    5.1.3 Test bude vykonaný so zdvihnutou kapotou. V prípade potreby môže byť použité pomocné ventilačné zariadenie na chladiči (ochladená voda) alebo na prívode vzduchu (ochladený vzduch), aby sa udržala normálna teplota motora.

    5.1.4 Keď sa uskutočňuje cyklus, určená rýchlosť bude taká, aká je na brzdovom zotrvačníku. V priebehu testu bude rýchlosť v závislosti na čase zakresľovaná tak, že môže byť zhodnotená správnosť vykonávaného cyklu.

    5.1.5 Zaznamenávanie podtlaku je voliteľné; avšak, ak je zaznamenávané v tej istej dobe ako rýchlosť, bude možné posúdiť, či bola správna akcelerácia.

    5.1.6 Teploty chladiacej vody a oleja kľukovej skrine možno tiež zaznamenať v prípade, že sa to vyžaduje.

    5.2 Štartovanie motora

    5.2.1 Motor bude spúšťaný podľa inštrukcií výrobcu pomocou zariadenia zabezpečeného na tento účel, ako je sýtič, štartér atď.,

    5.2.2 Motor bude udržiavaný na voľnobehu so sýtičom počas štyridsiatich sekúnd. Prvý cyklus začne vtedy, keď je v chode ventil výtokového zariadenia, čo býva na konci štyridsaťsekundovej periódy.

    5.3 Použitie ručného sýtiča

    Sýtič bude vypojený čo možno najskôr a v zásade pred zrýchlením od 0 do 50 km/h. Ak táto podmienka nemôže byť splnená, bude uvedený skutočný moment vypnutia. Výrobca stanoví metódu používanú na nastavenie sýtiča.

    5.4 Voľnobeh

    5.4.1 Ručné radenie:

    5.4.1.1 Počas voľnobehu bude spojka zapnutá a zaradený neutrál.

    5.4.1.2 Aby mohla byť vykonaná akcelerácia podľa normálneho cyklu, vozidlo bude na prvom prevodovom stupni s vypnutou spojkou päť sekúnd pred akceleráciou nasledujúcou po príslušnej perióde voľnobehu.

    5.4.1.3 Prvá perióda voľnobehu na začiatku cyklu sa bude skladať zo šiestich sekúnd voľnobehu v neutráli so zapnutou spojkou a z piatich sekúnd na prvom prevodovom stupni s vypnutou spojkou.

    5.4.1.4 Pre periódy volnobehu v kazdom cykle budú príslusné casy sestnást sekúnd na neutráli a pät sekúnd na prvom prevodovom stupni s vypnutou spojkou.

    5.4.1.5 Posledná perióda voľnobehu v cykle bude pozostávať zo siedmich sekúnd na neutráli so zapnutou spojkou.

    5.4.2 Poloautomatické prevodovky:

    Riadi sa podľa pokynov výrobcu pre jazdu v meste, alebo ak také pokyny neboli vydané, podľa pokynov pre ručné radenie.

    5.4.3 Automatické prevodovky:

    Počas testu nesmie byť obsluhovaný volič, ak výrobca nestanoví inak. V takom prípade sa má aplikovať postup pre ručné radenie.

    5.5 Akcelerácia

    5.5.1 Akcelerácie sa budú uskutočňovať tak, aby bol pomer akcelerácie v priebehu činnosti čo možno najviac konštantný.

    5.5.2 Ak nemôže byť akcelerácia vykonaná v predpísanom čase, potrebný osobitný čas bude odvodený, ak je to možné, z času použitého na zmenu kombinácie a v žiadnom prípade nie z nasledujúcej periódy stálej rýchlosti.

    5.6 Spomaľovania

    5.6.1 Všetky spomalenia budú vykonané tak, že sa akcelerátor úplne uvoľní, spojka ostáva zapnutá. Spojka bude vypnutá, bez dotyku radiacej páky, pri rýchlosti 10 km/h.

    5.6.2 Ak je perióda spomaľovania dlhšia ako perióda predpísaná pre zodpovedajúcu fázu, budú použité brzdy vozidla, aby sa cyklus udržal.

    5.6.3 Ak je perióda spomaľovania dlhšia ako perióda predpísaná pre zodpovedajúcu fázu, časovanie teoretického cyklu bude obnovené periódou voľnobehu splývajúcou s nasledujúcou činnosťou voľnobehu.

    5.6.4 Na konci periódy spomaľovania (zastavenie vozidla na valcoch) bude zaradený neutrál a spojka bude zapnutá.

    5.7 Stála rýchlosť

    5.7.1 Keď sa prechádza z akcelerácie na ďalšiu stálu rýchlosť, nemá sa "pridávať ani uberať plyn".

    5.7.2 Periódy konštantnej rýchlosti sa dosiahnu udržiavaním akcelerátora v stálej polohe.

    6. POSTUP VZORKOVANIA A ANALÝZ

    6.1 Vzorkovanie

    6.1.1 Vzorkovanie začne hneď po otvorení ventilu tak, ako je uvedené v bode 5.2.2.

    6.1.2 Ak je použitých niekoľko vreciek, vrecko bude vymenené na začiatku prvej periódy voľnobehu cyklu.

    6.1.3 Vrecko bude hermeticky uzavreté hneď po naplnení.

    6.1.4 Na konci posledného cyklu bude ventil v činnosti, aby odviedol plyny vytvorené motorom do atmosféry.

    6.2 Analýzy

    6.2.1 Plyny obsiahnuté v každom vrecku budú analyzované čo najskôr, v každom prípade však do dvadsiatich minút potom, ako sa začalo napĺňanie príslušného vrecka.

    6.2.2 Ak nie je vzorkovacia sonda ponechaná trvalo vo vrecku, malo by byť zamedzené vstupu vzduchu do vrecka počas vkladania sondy a úniku plynov z vrecka počas vyberania sondy.

    6.2.3 Analyzátor má byť v stabilizovanom stave v priebehu jednej minúty po jeho spojení s vreckom.

    6.2.4 Číslo akceptované ako obsah plynov v každom meranom výtoku bude číslo odčítané z meracieho prístroja po stabilizácii.

    6.3. Meranie objemu

    6.3.1 Aby sa vyhlo väčším teplotným zmenám, objem vreciek bude meraný hneď potom, ako plyny dosiahnu izbovú teplotu.

    6.3.2 Vrecká budú vyprázdnené pretlačením plynov cez manometer.

    6.3.3 Teplota (tm) použitá pre výpočty bude aritmetickým priemerom teploty na začiatku a na konci vyprázdňovania, maximálne prípustný rozdiel medzi týmito dvoma teplotami bude menší než 5 °C.

    6.3.4 Tlak (Pm) použitý pre výpočty bude aritmetickým priemerom absolútnych tlakov zaznamenaných na začiatku a konci vyprázdňovania, maximálne prípustný rozdiel medzi týmito dvoma tlakmi bude menší než 4 mm ortuťového stĺpca.

    6.3.5 Objem plynu odčerpaného pre analýzy bude pridaný k objemu zmeranému meracím prístrojom, ak prvý objem je ekvivalentný viac ako jednému percentu odmeraného objemu. Získaný výsledok bude označený symbolom Vm.

    7. STANOVENIE MNOŽSTVA EMITOVANÝCH PLYNNÝCH NEČISTÔT

    7.1 Korekcia odmeraných objemov plynu

    Objem plynov obsiahnutých v každom vrecku bude vztiahnutý na normálnu teplotu a tlak pomocou vzorca

    V = Vm

    ×

    Pm − PH760

    Vm : je objem vyjadrený v litroch zaznamenaný podľa bodu 6.3.5;

    tm : je aritmetický priemer extrémnych teplôt zaznamenaných podľa bodu 6.3.3 vyjadrený v stupňoch Celzia;

    Pm : je aritmetický priemer extrémnych absolútnych tlakov zaznamenaných podľa bodu 6.3.4 vyjadrený v milimetroch ortuťového stĺpca; a

    PH : je tlak vodnej pary vyjadrený v milimetroch ortuťového stĺpca pri teplote Tm.

    7.2 Množstvo plynných škodlivín obsiahnutých v každom vrecku

    Množstvo plynných škodlivín obsiahnutých v každom vrecku bude stanovené súčinom dCV, kde C je obsah pri objeme a d je objemové množstvo plynných škodlivín:

    - v prípade oxidu uhoľnatého, d = 1,250;

    - v prípade uhľovodíkov d = 3,844 (n-hexán).

    7.3 Celkové množstvo emitovaných plynných škodlivín

    Množstvo M každej plynnej škodliviny emitovanej vozidlom počas testu bude stanovené spočítaním množstva plynných nečistôt obsiahnutých v každom vrecku a výpočtom podľa bodu 7.2.

    Poznámka:

    Laboratóriám sa odporúča kontrolovať pri analýzach aj množstvo produkovaného oxidu uhličitého

    [1] PM = Prevodovka v neutráli, spojka vypnutáK1,K 2 = Prvý alebo druhý prevodový stupeň, spojka vypnutá

    [2] Treba poznamenať, že povolené dve sekundy zahŕňajú čas na radenie, a ak je to nevyhnutné, určitú hodnotu dĺžky dobehnutia cyklu.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA IV

    TEST TYPU II

    (Test na emisie oxidu uhoľnatého pri voľnobehu)

    Postup pre test typu II špecifikovaný v bode 3.2.1.2 prílohy I

    1. Podmienky Merania

    1.1 Bude použité odporúčané palivo, ktorého špecifikácia je uvedená v prílohe VI.

    1.2 Obsah oxidu uhoľnatého v objeme bude meraný okamžite po štvrtom cykle testu typu I, pri voľnobehu.

    1.3 V prípade vozidiel s ručnou alebo s poloautomatickou prevodovkou bude test vykonaný s pákou v neutrálnej polohe a so zapnutou spojkou.

    1.4 V prípade vozidiel s automatickou prevodovkou bude test vykonaný s voličom prevodu v polohe "nula", alebo "parkovanie".

    2. Vzorkovanie Plynov

    2.1 Vzorkovacia sonda bude umiestnená na rúrke spájajúcej výfuk vozidla so vzorkovacím vreckom čo najbližšie k výfuku.

    2.2 Aby sa vzalo do úvahy možné zriedenie výfukových plynov so vzduchom, bude meraný obsah oxidu uhoľnatého (T1) a oxidu uhličitého (T2) a obsah (T), ktorý má byť porovnaný s predpísaným limitom, sa vypočíta podľa vzorca:

    T = T

    ×

    T

    + T

    2

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA V

    TEST TYPU III

    (Verifikácia emisie plynov kľukovej skrine)

    Postup pre test typu III špecifikovaný v bode 3.2.1.3 prílohy I

    1. VŠEOBECNÉ PODMIENKY

    1.1 Test typu III bude vykonaný na vozidle, ktoré sa podrobilo testom typu I a II.

    1.2 Testovanie bude zahŕňať iné motory, než sú motory skonštruované ako odolné voči unikaniu, kde dokonca malá netesnosť môže spôsobiť neprijateľné prevádzkové poruchy (dvojvalcový motor s protiľahlými valcami).

    2. PODMIENKY TESTU

    2.1 Voľnobeh bude regulovaný v súlade s odporúčaniami výrobcu; ak také odporúčania nie sú, bude regulovaný tak, aby sa dosiahol maximálny podtlak v sacom potrubí.

    2.2 Merania budú vykonané v nasledujúcich troch skupinách podmienok prevádzky motora:

    Podmienka č. | Rýchlosť vozidla (km/h) | Podtlak pri nasávaní (mm ortuti) | Hmotnostný faktor |

    1 | Voľnobeh | | 0,25 |

    2 | 50 ± 2 | 400 ± 8 | 0,25 |

    3 | 50 ± 2 | 400 ± 8 | 0,5 |

    2.3 Ak motor nemôže byť v činnosti pri podtlaku 400 mm (ortuťového stĺpca), podtlak bude upravený tak, aby sa rovnal podtlaku nameranému na rovnej ceste pri konštantnej rýchlosti 50 km/h.

    = 0,625

    .

    2.4 Otáčky motora zodpovedajúce meraniam uvedeným v 2 a 3 v bode 2.2 budú stanovené ako najnižšie otáčky motora, pri ktorých sa vozidlo môže pohybovať rýchlosťou 50 km/h v normálnych prevádzkových podmienkach, pričom sa berie do úvahy prevodový pomer

    3. TESTOVACIA METÓDA

    3.1 V každej zo skupín podmienok 1, 2 a 3 špecifikovaných v bode 2.2 hore sa bude merať nasledovné:

    3.1.1 Objem Qn nerecyklovaný zariadením za jednotku času;

    3.1.2 Spotreba hmotnosti Cn paliva za tú istú časovú jednotku.

    3.2 Objemy Qn, merané podľa bodu 4.6 v každej zo skupín podmienok budú vztiahnuté na štandardné podmienky (760 mm ortuťového stĺpca; 0°C) podľa vzorca:

    Q′

    = Q

    ×

    273T

    3.3 Obsah uhľovodíkov t bude meraný podľa bodu 4.4. Ak to výrobca požaduje, skriňové plyny nebudú analyzované, ale bude sa predpokladať obsah 15000 ppm uhľovodíkov.

    3.4 Bude sa predpokladať, že objemové množstvo (hmotnosť na jednotku objemu) uhľovodíkov je 3,84 g/liter; pre každú z uvedených skupín podmienok bude hmotnosť uhľovodíkov vypustených do ovzdušia stanovená vzorcom:

    P

    = Q′

    × t × 3,84

    Q’n sú korigované objemy

    3.5 P

    C

    —paliva budú vypočítané z hodnôt získaných pre každú uvedenú skupinu podmienok za použitia hmotnostných faktorov špecifikovaných v bode 2.2. Budú vyjadrené v tých istých jednotkách.

    3.6 Interpretácia výsledkov

    Vozidlo bude spĺňať podmienky ak

    P

    × C

    4. METÓDA MERANIA OBJEMU Qn NERECYKLOVANÉHO ZARIADENÍM

    4.1 Opatrenia pred testom

    Pred testom budú uzavreté všetky iné otvory ako sú tie, ktoré sú vyžadované pre regeneráciu plynov,.

    4.2 Princíp metódy

    4.2.1 Na recyklačnom okruhu zariadenia, priamo na otvore prípojky motora, bude inštalovaný vhodný snímač, ktorý nespôsobí žiadne dodatočné straty tlaku.

    4.2.2 Pružné vrecko vyrobené z materiálu, ktorý neabsorbuje uhľovodíky, bude spojené s vývodom zo snímača tak, aby zachytával plyny, ktoré nie sú recyklované motorom (pozri dodatok). Vrecko bude vyprázdnené pri každom meraní.

    4.3 Metóda merania

    Vrecko bude uzavreté pred každým meraním. Bude pripojené na stanovenú dobu na snímač a potom vyprázdnené vhodným meračom objemu.

    Počas vyprázdňovania bude meraný tlak H vyjadrený v mm (ortuťového stĺpca) a teplota N vyjadrená v stupňoch Celzia, s cieľom korekcie objemu ako je uvedené v bode 3.2

    4.4 Meranie obsahu uhľovodíku

    4.4.1 Počas vyprázdňovania bude obsah uhľovodíka meraný pomocou nedisperzného infračerveného analyzátora citlivého na n-hexan. Výsledok bude vynásobený koeficientom 1,24 prípustným pre absolútnu koncentráciu uhľovodíkov v plynoch skrine.

    4.4.2 Analyzátory a plyny budú spĺňať podmienky uložené v prílohe III, bodoch 3.5.7 a 3.5.8.

    4.5 Meranie spotreby paliva

    Stanoví sa množstvo paliva spotrebovaného pri každej podmienke činností uvedených v bode 2.2. Toto množstvo sa bude vzťahovať na tú istú časovú jednotku.

    4.6 Vyjadrenie výsledkov merania

    Hodnoty Q’n, v ktorých sa n vzťahuje ku každej z podmienok uvedených v bode 2.2, a spotreby Cn sa majú vzťahovať na tú istú časovú jednotku pre účely použitia hmotnostných koeficientov a výpočtov stanovenia množstva uhľovodíkov a spotrebovaného množstva paliva.

    4.7 Presnosť meraní

    4.7.1 Tlak vo vrecku počas merania objemu bude meraný s presnosťou ± 1 mm (ortuťového stĺpca).

    4.7.2 Podtlak na prívode bude meraný s presnosťou ± 8 mm (ortuťového stĺpca).

    4.7.3 Rýchlosť vozidla bude braná na valcoch a meraná s presnosťou ± 2 km/h.

    4.7.4 Množstvo vypúšťaných plynov bude merané s presnosťou ± 5 %.

    4.7.5 Teplota plynov počas merania objemu bude meraná s presnosťou ± 2 o C.

    4.7.6 Obsah uhľovodíku bude meraný, ak je to vhodné, s presnosťou ± 5 % bez ohľadu na stupeň presnosti porovnávaných plynov.

    4.7.7 Spotreba paliva bude meraná s presnosťou ± 4 %.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA VI

    Charakteristiky referenčného paliva [1] a metódy jeho určenia

    | Limity a jednotky | Metóda |

    Oktánové číslo výskumnou metódou | 99 ± 1 | ASTM [2] D 908-67 |

    Špecifická hmotnosť 15/4oC | 0,742 ± 0,007 | ASTM D 1298-67 |

    Tlak nasýtenej pary | 0,6 ± 0,04bar | ASTM D 323-58 |

    0,82 ± 0,59psi |

    Destilácia

    Počiatočný bod varu

    —10 % obj. | 50 ± 5 oC | ASTM D 86-67 |

    —50 % obj. | 100 ± 10 oC |

    —90/obj. | 160 ± 10 oC |

    Konečný bod varu | 195 ± 10 oC |

    —zostatok. | max 2 % obj. |

    —strata | max 1 % obj |

    Analýza uhľovodíkov | | ASTM D 1319-66 T |

    —alkény | 18 ± 4 % obj. |

    —aromáty | 35 ± 5 % obj |

    —saturáty | rovnováha |

    Oxidačná stabilita | min. 480 minút | ASTM D 525-55 |

    (zvyšok) | max. 4 mg/100 ml | ASTM D 381-64 |

    Antioxidant | min. 50 ppm |

    Obsah síry | 0,03 ± 0,015 % hmotnosti | ASTM D 1266-64 |

    Obsah olova | 0,57 ± 0,03 g/l | ASTM D 526-66 |

    2,587 ± 0,136 g/IG |

    —charakter čističa | motorová zmes |

    —organická zlúčenina olova | nešpecifikovaná |

    Ostatné prísady | nula | |

    [1] Pri zmiešavaní referenčného paliva sa môžu použiť len konvenčné európske základné materiály, nekonvenčné komponenty ako pyrolyzínový benzín, tepelne krakovaný materiál a motorový benzol sú vylúčené.

    [2] Iniciály American Society for Testing and Materials, 1916 Race St Philadelphia, Pennsylvania 19103, U.S.A. Čísla za pomlčkou označujú rok, v ktorom bola norma prijatá alebo revidovaná.Ak by mala byť ktorákoľvek norma ASTM zmenená a doplnená, norma prijatá v roku uvedenom hore zostáva v platnosti, kým sa nedohodne, že bude nahradená novou normou

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA VII

    Oznámenie týkajúce sa uplatňovania smernice Rady z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa opatrení proti znečisťovaniu ovzdušia plynmi zo zážihových motorov motorových vozidiel

    +++++ TIFF +++++

    +++++ TIFF +++++

    --------------------------------------------------

    Top