Energetická efektívnosť (od roku 2025)

HLAVNÉ BODY

Energetická efektívnosť EÚ

• Touto smernicou sa prepracúva právny predpis EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý:
  • mal za cieľ zlepšiť energetickú efektívnosť o 20 % do roku 2020 a o 32,5 % do roku 2030 (v porovnaní s úrovňou z roku 1990) a obsahoval požiadavku, aby na jej dosiahnutie všetky členské štáty EÚ stanovili národné ciele energetickej efektívnosti,
  • podporoval energetickú efektívnosť v celej EÚ prostredníctvom spoločných opatrení, ktoré sa týkali každej fázy energetického reťazca.
• Vo všeobecnosti sa opatrenia EÚ v oblasti energetickej efektívnosti vrátane opatrení, ktoré presahujú smernicu o energetickej efektívnosti, zameriavajú na oblasti politiky s najväčším potenciálom z hľadiska úspory energie, a na tie oblasti, kde je potrebný spoločný prístup všetkých členských štátov. Tento právny predpis zahŕňa:
  • priemyselné emisie, verejný sektor, výstavbu a obnovu budov, odvetvia dopravy a zásobovania energiou, ekodizajn a zavedenie jednotného systému energetického označovania.

Navyšovanie cieľov

• V rámci Európskej zelenej dohody a v súlade s cieľmi Parížskej dohody Európska komisia navrhla plán cieľa v oblasti klímy, ktorým je navýšenie cieľa pre emisie skleníkových plynov do roku 2030 tak, aby siahali na najmenej 55 % pod úrovne z roku 1990.
• Touto smernicou sa v rámci širšieho cieľa zvyšujú ciele energetickej efektívnosti.
• Ciele smernice boli zvýšené v rámci plánu repowerEU, ktorého cieľom je znížiť závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív z Ruska.

Ciele do roku 2030, povinnosti a mechanizmy

• Smernicou sa zvyšuje cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, čím sa od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2030 spoločne zabezpečili dodatočné zníženie energetickej spotreby o 11,7 % v porovnaní s prognózami z roku 2020. Zodpovedá to zníženiu primárnej energetickej spotreby o 40,5 % a zníženiu konečnej energetickej spotreby o 38 % v porovnaní s vopred použitým referenčným scenárom z roku 2007.
  • Celková spotreba energie v EÚ do roku 2030 by nemala presiahnuť 992,5 milióna ton ropného ekvivalentu pri primárnej energetickej spotrebe a 763 miliónov ton ropného ekvivalentu pri konečnej energetickej spotrebe.
• V rámci pomoci pri dosahovaní cieľa stanovia členské štáty orientačné národné príspevky využitím kombinácie objektívnych kritérií, ktoré odrážajú vnútroštátne okolnosti.
• Ak sa členským štátom nepodarí napĺňať svoje národné príspevky, spustí sa posilnený „mechanizmus preklenutia rozdielov“.
• Od členských štátov sa vyžaduje, aby dosahovali kumulatívne úspory konečného využitia energie v celom období trvania povinnosti v rokoch 2021 až 2030, ktoré zodpovedajú novým ročným úsporám, a to najmenej:
  • 0,8 % konečnej energetickej spotreby v rokoch 2021 – 2023,
  • 1,3 % v rokoch 2024 – 2025,
  • 1,5 % v rokoch 2026 – 2027 a
  • 1,9 % v rokoch 2028 – 2030.
• Existuje cieľ ročného zníženia energetickej spotreby vo výške 1,9 % pre verejný sektor ako celok a ročný záväzok obnovy budov na úrovni 3 % sa rozširuje na všetky úrovne verejnej správy.

Energetická chudoba

V smernici sa takisto rieši vplyv energetickej chudoby, pričom sa na členské štáty kladú väčšie požiadavky na zvyšovanie informovanosti a poskytovanie informácií o energetickej efektívnosti.