Čistejšie ovzdušie pre Európu

HLAVNÉ BODY

Cieľ a normy kvality ovzdušia

Smernica aktualizuje a konsoliduje právne predpisy EÚ o kvalite okolitého ovzdušia¹ prostredníctvom spojenia a náhrady smerníc 2004/107/ES a 2008/50/ES (pozri zhrnutie). Stanovujú sa v nej prísnejšie normy kvality ovzdušia založené na najnovších vedeckých dôkazoch a zavádzajú sa prísnejšie opatrenia v oblasti plánovania, monitorovania a presadzovania na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia:

• predpisuje záväzné normy kvality ovzdušia pre 13 znečisťujúcich látok vrátane tuhých častíc_2.5, PM₁₀, oxidu dusičitého a ozónu, pokrývajúc limitné hodnoty², cieľové hodnoty³, záväzky zníženia priemernej expozície, ciele priemernej koncentrácie expozície, kritické úrovne, výstražné a informačné prahy a dlhodobé ciele,
• vyžaduje pravidelné hodnotenia týchto noriem berúc do úvahy najnovšie vedecké poznatky a usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie o kvalite ovzdušia,
• podporuje ambície EÚ týkajúce sa nulového znečistenia ovzdušia, čo prispieva k dosahovaniu cieľov ochrany životného prostredia a biodiverzity.

Povinnosti členských štátov

Členské štáty musia určiť orgány zodpovedné za riadenie kvality ovzdušia a vytvorenie zón kvality ovzdušia na svojom území:

• na monitorovanie a riadenie kvality ovzdušia boli zriadené zóny a územné jednotky s priemernou expozíciou,

• za zabezpečenie nepretržitého fungovania sietí na monitorovanie ovzdušia a za prípravu plánov a plánov realizácie kvality ovzdušia v prípade nesúladu alebo rizika nedosiahnutia cieľov sú zodpovedné stanovené príslušné orgány.

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

Členské štáty musia kvalitu ovzdušia pre špecifikované znečisťujúce látky posúdiť podľa stanovených kritérií a prahových hodnôt.

• Hodnotenie kvality ovzdušia sa opiera o stále merania, modelovanie, indikatívne merania alebo objektívny odhad v závislosti od úrovní znečistenia ovzdušia v danej zóne.
• Zóny sa klasifikujú na základe ich úrovní znečistenia s cieľom určiť, ktoré metódy posudzovania sa musia použiť. Táto klasifikácia sa reviduje každých päť rokov alebo skôr v prípade, ak dôjde k významným zmenám.
• V osobitných ustanoveniach sa stanovujú požiadavky na monitorovanie superlokalít, problémových oblastí znečistenia ovzdušia a znečisťujúcich látok vzbudzujúcich nové obavy (napr. ultrajemné častice, sadze, amoniak).
• Údaje z monitorovania musia spĺňať stanovené kvalitatívne ciele a musia byť založené na referenčných metódach uznávaných na úrovni EÚ alebo na medzinárodnej úrovni.

Silnejšie mechanizmy plánovania a dodržiavania predpisov

V prípade prekročenia noriem musia členské štáty prijať plány kvality ovzdušia a zaviesť cielené opatrenia na zníženie úrovní znečisťujúcich látok v stanovenom časovom rámci.

• Plány kvality ovzdušia sa musia prijať do dvoch rokov od zistenie prekročenia hodnôt a súlad sa musí dosiahnuť čo najskôr, najneskôr však do štyroch rokov od roku zistenia prekročenia hodnôt.
• Plány a plány realizácie musia obsahovať kvantifikované zníženia emisií, informácie o zdravotnom vplyve, ako aj verejné konzultácie, a v prípade pretrvávajúcich prekročení sa musia aktualizovať.
• Plány realizácie kvality ovzdušia sa musia vypracovať pred rokom 2030, aby sa dosiahli prísnejšie normy kvality ovzdušia, ktoré sa musia dosiahnuť do daného roku. V určitých prípadoch (napr. nepriaznivé klimatické podmienky alebo štrukturálne obmedzenia) možno túto lehotu predĺžiť do roku 2040 na základe osobitného postupu vrátane oznámenia Európskej komisii, podávania správ o vykonávaní a v prípade potreby aktualizovania plánov.

Prístup k verejným informáciám a účasť verejnosti

Smernicou sa posilňuje právo verejnosti na informácie a zapojenie do procesov riadenia kvality ovzdušia:

• smernica vyžaduje, aby členské štáty prostredníctvom indexu kvality ovzdušia poskytovali informácie o kľúčových znečisťujúcich látkach takmer v reálnom čase vrátane informácií o zdravotných vplyvoch, najmä v prípade citlivých a zraniteľných skupín obyvateľstva,
• členské štáty musia poskytovať aj informácie o príznakoch spojených so špičkami znečistenia ovzdušia a o tom, ako znížiť expozíciu,
• vnútroštátne systémy musia zahŕňať verejné konzultácie o návrhoch plánov vrátane informácií od dotknutých skupín, občianskej spoločnosti a zdravotníckych pracovníkov.

Koordinácia v oblasti cezhraničného znečisťovania ovzdušia

Členské štáty musia spolupracovať v oblastiach, kde cezhraničné znečistenie prispieva k prekračovaniu hodnôt v inom členskom štáte. Od dotknutých členských štátov sa vyžaduje, aby sebe navzájom a Komisii oznamovali, kde cezhraničné znečistenie⁴ prispieva k prekračovaniu hodnôt. Potom musia vypracovať koordinované plány kvality ovzdušia alebo krátkodobé akčné plány, ktoré zahŕňajú spoločnú identifikáciu zdrojov znečistenia a zmierňujúce opatrenia. Smernicou sa podporuje aj spolupráca so susednými krajinami mimo EÚ vrátane kandidátskych krajín EÚ.

Prístup k spravodlivosti, náhrada škody a sankcie

Smernica obsahuje ustanovenia o tom, ako môžu ľudia napadnúť prípadný nesúlad a požadovať náhradu škody, ako aj o tom, ako sa uplatňujú sankcie v prípade porušenia pravidiel kvality ovzdušia:

• poskytuje verejnosti a mimovládnym organizáciám aktívnu právomoc napadnúť kľúčové rozhodnutia a opomenutia týkajúce sa umiestnenia monitorovacích staníc alebo plánov kvality ovzdušia, plánov realizácie a krátkodobých akčných plánov,
• vyžaduje spravodlivé, včasné a cenovo dostupné súdne konania vrátane súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania, ak je to potrebné,
• priznáva jednotlivcom právo domáhať sa kompenzácie od vnútroštátnych orgánov v prípade škody na zdraví spôsobenej porušením povinností, ktorého sa príslušné orgány dopustia úmyselne alebo z nedbanlivosti,
• nariaďuje účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenia.

Zrušenie predchádzajúcich smerníc

Smernicou (EÚ) 2024/2881 sa zrušujú a nahrádzajú smernice 2004/107/ES a 2008/50/ES počnúc 12. decembrom 2026.