Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Voľný pohyb služieb

Podľa práva Európskej únie (EÚ) je služba vymedzená ako transakcia, ktorá sa poskytuje výmenou za peniaze a na ktorú sa nevzťahujú pravidlá týkajúce sa voľného pohybu tovaru, kapitálu a osôb.

Článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa zakazujú obmedzenia poskytovania služieb vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov EÚ, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb. Až na niekoľko výnimiek (uvedených v článkoch 51, 52 a 346 ZFEÚ) môže osoba, ktorá službu poskytuje, dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje, za tých istých podmienok, aké daný členský štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom.

V smernici EÚ o službách (smernica 2006/123/ES) sú stanovené pravidlá, ktorými sa riadi veľká väčšina služieb, s výnimkou finančných služieb, určitých elektronických komunikačných služieb, služieb agentúr dočasného zamestnávania, súkromných bezpečnostných služieb a hazardných hier. Smernica umožňuje, aby sa podniky zriaďovali a aby poskytovali služby v iných členských štátoch, než je ich vlastný. Členské štáty majú podľa nej povinnosť odstrániť neodôvodnené alebo diskriminačné požiadavky, ktoré majú vplyv na zriadenie alebo vykonávanie príslušnej služby v danej krajine. S cieľom uspokojiť práva používateľov služieb sa smernicou od členských štátov vyžaduje, aby:

  • odstránili prekážky pre používateľov, ktorí chcú využívať služby poskytované poskytovateľmi zriadenými v inom členskom štáte, ako je napríklad povinnosť získať povolenie,
  • zrušili diskriminačné požiadavky založené na štátnej príslušnosti alebo mieste bydliska používateľa,
  • sprístupnili všeobecné informácie a pomoc, pokiaľ ide o právne požiadavky, najmä pravidlá ochrany spotrebiteľa, a postupy na odškodnenie platné v iných členských štátoch.

Článkom 53 ZFEÚ sa upravuje prijímanie smerníc Európskym parlamentom a Radou Európskej únie, pokiaľ ide o vzájomné uznávanie diplomov a iných kvalifikácií, ktoré jednotlivé členské štáty vyžadujú na prístup k regulovaným povolaniam.

POZRI AJ

Top