Žaloba podaná 31. júla 2007 – Labate/Komisia

(Vec F-77/07)

(2007/C 223/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kay Labate (Tarquinia, Taliansko) (v zastúpení: I. S. Forrester, Queen's Counsel)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa pani Kay Labate, pozostalá manželka po bývalom úradníkovi Komisie Európskych spoločenstiev Mariovi Labate, vo svojom mene a v mene pozostalosti po jej manželovi, napáda rozhodnutie Komisie, ktorým odmietla uznať rakovinu pľúc jej manžela ako chorobu z povolania.

Pán Labate, úradník Komisie 29 rokov, bol počas tohto obdobia vystavený, podľa žalobkyne, veľkému množstvu sekundárneho tabakového dymu. Bol vyhlásený za trvale invalidného po zistení rakoviny pľúc, ktorá následne viedla k jeho smrti. Podal žiadosť o uznanie tejto choroby za chorobu z povolania. Hoci lekárske konzílium vo svojom rozhodnutí uviedlo, že pán Labate bol vystavený sekundárnemu tabakovému dymu a nenašlo inú možnú príčinu jeho rakoviny pľúc, konštatovalo, že nemôže s istotou určiť spojitosť s výkonom povolania. Komisia následne zamietla žiadosť na základe rozhodnutia lekárskeho konzília, že nemôže byť s istotou určená spojitosť medzi chorobou a výkonom povolania pána Labate.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutím, že rakovina pána Labate nie je pokrytá článkom 73 služobného poriadku. Tvrdí, že štandard „istoty“ použitý lekárskym konzíliom je príliš striktný a v rozpore s judikatúrou.

Žalobkyňa tiež tvrdí, že lekárske konzílium opomenulo preskúmať možnosť, či sekundárny tabakový dym, ktorému bol pán Labate vystavený, mohol zhoršiť jeho rakovinu, tak ako je stanovené v článku 3 predpisov o poistení. Komisia ďalej nezohľadnila skutočnosť, že hoci sekundárny tabakový dym nie je uvedený v tomto článku, niektoré špecifické karcinogénne prvky sekundárneho tabakového dymu sú uvedené a tým sú pokryté článkom 73 služobného poriadku. Žalobkyňa tvrdí, že lekárske konzílium sa nesprávne pokúsilo preskúmať dôkazy za hranicou jeho právomoci namiesto toho, aby uviedlo lekárske fakty.

Žalobkyňa nakoniec uvádza, že rozhodnutie Komisie obsahovalo nesprávne posúdenie a že doba, po ktorej Komisia vydala toto rozhodnutie, bola pridlhá a v rozpore so zásadou správneho úradného postupu. Keby rozhodnutie bolo prijaté pred smrťou pána Labate a ak by uznalo jeho chorobu ako chorobu z povolania, bol by mu ako kompenzácia poskytnutý 8-ročný plat.