(1)

Program Colníctvo 2020 zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 1294/2013 (3) a programy, ktoré mu predchádzali, významne prispeli k zjednodušeniu a posilneniu colnej spolupráce medzi colnými orgánmi, ako aj k budovaniu ich administratívnych, personálnych a informačno-technologických (ďalej len „IT“) kapacít. Keďže mnohé z činností colných orgánov majú cezhraničný charakter, efektívnejší a účinnejší spôsob rozvíjania takej spolupráce je poskytnúť členským štátom rámec, v ktorom sa môže uskutočňovať zriadením programu v colnej oblasti na úrovni Únie, vykonávaného Komisiou. Preukázalo sa tiež, že program Colníctvo 2020 je nákladovo efektívny a pridáva skutočnú hodnotu iným rámcom spolupráce v colnej oblasti, ktoré boli zriadené na bilaterálnom alebo multilaterálnom základe. Navyše, program Colníctvo 2020 prispel k ochrane finančných záujmov Únie a členských štátov podporou účinného výberu ciel. Harmonizované colné postupy sú okrem toho dôležité na dosiahnutie rovnocenných výsledkov v oblasti predchádzania podvodom a nelegálnym cezhraničným tokom tovaru. Je preto vhodné, efektívne a v záujme Únie, aby sa pokračovalo vo financovaní činností v oblasti colnej spolupráce zo strany Únie tým, že sa zriadi nový program Colníctvo (ďalej len „program“).

(2)

Colná únia je už 50 rokov jedným zo základných kameňov Únie, ktorá je jedným z najväčších obchodných blokov na svete. Colná únia je výrazným príkladom úspešnej integrácie Únie a má zásadný význam pre riadne fungovanie vnútorného trhu v prospech podnikov aj občanov. Colná únia prešla za uvedené obdobie značným vývojom a colné orgány úspešne vykonávajú na hraniciach širokú škálu úloh. Prostredníctvom spolupráce sa usilujú podporovať zákonný a spravodlivý obchod, znižovať byrokraciu, vyberať príjmy pre rozpočty jednotlivých štátov a Únie a chrániť občanov pred teroristickými, zdravotnými, environmentálnymi a inými hrozbami. Predovšetkým, zavedením spoločného rámca riadenia rizík v colnej oblasti na úrovni Únie a kontrolou peňažných tokov na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zohrávajú colné orgány významnú úlohu v boji proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nekalej súťaži. Vzhľadom na svoj široký mandát sú colné orgány v skutočnosti hlavnými orgánmi kontroly tovaru na vonkajších hraniciach Únie. Silnejšiu a ambicióznejšiu Úniu je možné dosiahnuť len v prípade, že sú na to k dispozícii potrebné zdroje. V tejto súvislosti by mal program zahŕňať nielen spoluprácu v colnej oblasti, ale mal by tiež podporovať širšiu úlohu colných orgánov, ako sa stanovuje v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (4), a to najmä pokiaľ ide o dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, čím prispievajú k vykonávaniu vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších spoločných politík Únie s vplyvom na obchod a k celkovej bezpečnosti dodávateľského reťazca.

Právny základ tohto nariadenia by sa preto mal vzťahovať na colnú spoluprácu, ako sa stanovuje v článku 33 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), vnútorný trh, ako sa stanovuje v článku 114 ZFEÚ a spoločnú obchodnú politiku, ako sa stanovuje v článku 207 ZFEÚ.

(3)

Program by mal pomáhať členským štátom a Komisii tým, že poskytne rámec pre akcie zamerané na podporu colnej únie a colných orgánov, ktoré spolupracujú a konajú ako celok; na prispievanie k ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov; na zaisťovanie bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, prispievajúc tak k ochrane spotrebiteľa; na ochranu Únie pred nekalými a nelegálnymi obchodnými praktikami, uľahčujúc tak legitímnu obchodnú činnosť; a na uľahčovanie zákonného obchodovania, aby podniky a občania mali úžitok z plného potenciálu vnútorného trhu a svetového obchodu.

(4)

Colníctvo je dynamická politická oblasť, ktorá čelí novým výzvam, ako je globalizácia, nové spôsoby podvodov a pašovania a digitalizácia. Tieto výzvy zvyšujú dopyt po podpore pre colné orgány a vyžadujú si inovačné riešenia. Ďalej zdôrazňujú potrebu posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi.

(5)

Program by mal s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť využívať možné synergie s inými opatreniami Únie v súvisiacich oblastiach, ako je program Fiscalis, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v oblasti zdaňovania, nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly (ďalej len „nariadenie o nástroji na vybavenie na colné kontroly“), program Únie pre boj proti podvodom, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre boj proti podvodom, nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a víza, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a víza (BMVI), Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť, Program pre jednotný trh, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh),

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (5) a Nástroj technickej podpory zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (6).

(6)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy a v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu (7) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej 25. septembra 2015, by akcie podľa tohto nariadenia mali prispievať k dosahovaniu cieľa Únie, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie, a k ambícii Únie, aby v roku 2024 odrážali výdavky na biodiverzitu 7,5 % ročného rozpočtu Únie a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(7)

Týmto nariadením sa pre program stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (8), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Na to, aby sa mohli akékoľvek nepredvídané výdavky považovať za oprávnené na financovanie, mali by priamo súvisieť s cieľmi programu. Finančné krytie programu by sa malo vzťahovať na potrebné a riadne odôvodnené výdavky na riadenie programu a hodnotenie jeho fungovania, ak sa uvedené činnosti týkajú všeobecných a špecifických cieľov programu.

(8)

S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť účasti pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov a krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika. Môže sa otvoriť aj pre iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a týmito krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.

(9)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(10)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(11)

Akcie vykonávané v rámci programu Colníctvo 2020 sa ukázali ako primerané a mali by sa preto zachovať. S cieľom zjednodušiť a spružniť vykonávanie programu a lepšie tak plniť jeho ciele by sa akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných colných priorít. Ak sa akcie financované v rámci tohto programu ukážu v ktoromkoľvek momente ako neprimerané, mali by sa ukončiť alebo upraviť tak, aby boli účinnejšie alebo relevantnejšie.

(12)

Čoskoro bude prijaté nariadenie o nástroji na vybavenie na colné kontroly. S cieľom zachovať súdržnosť a horizontálnu koordináciu všetkých akcií spolupráce, ktoré sa týkajú colníctva a vybavenia na colné kontroly, je vhodné vykonávať všetky takéto akcie v rámci jediného právneho aktu, a to tohto nariadenia, obsahujúceho jeden súboru pravidiel. Nástrojom finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly by sa preto mal podporovať iba nákup, údržba a modernizácia oprávneného vybavenia na colné kontroly, zatiaľ čo týmto programom by sa mali podporiť všetky ostatné súvisiace akcie, ako napr. akcie spolupráce na posudzovanie potrieb vybavenia alebo prípadne odborná príprava týkajúca sa zakúpeného vybavenia.

(13)

Výmena colných informácií a iných súvisiacich informácií, je kľúčová pre riadne fungovanie colníctva a ďaleko presahuje rámec výmeny v rámci colnej únie. Mohlo by byť v záujme Únie, aby sa európske elektronické systémy upravili alebo rozšírili s cieľom umožniť spoluprácu s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe, a s medzinárodnými organizáciami. Preto by príslušné úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov, ak sú riadne odôvodnené takýmto záujmom, mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu.

(14)

Vzhľadom na význam globalizácie by mal program naďalej poskytovať možnosť účasti externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takíto externí experti by mali zahŕňať najmä zástupcov štátnych orgánov vrátane zástupcov štátnych orgánov tretích krajín, ktoré sa nezúčastňujú na programe, ako aj akademických pracovníkov a zástupcov medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov alebo občianskej spoločnosti. Výber externých expertov do expertných skupín by mal vychádzať z rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie. Externých expertov, ktorí sa ako súkromné osoby zúčastňujú na ad hoc podujatiach v rámci programu, ako sú jednorazové zasadnutia a konferencie, by mala vyberať Komisia, a to aj spomedzi odborníkov navrhnutých zúčastnenými krajinami. Je potrebné zabezpečiť, aby externí experti, ktorí sú vymenovaní ako súkromné osoby a vyžaduje sa od nich, aby konali nezávisle a vo verejnom záujme, konali nestranne a aby sa zamedzilo akémukoľvek možnému konfliktu záujmov s ich profesijnými úlohami. Informácie o výbere všetkých externých expertov a o ich účasti by mali byť verejne dostupné. Pri výbere externých expertov by sa mal zohľadniť cieľ vyváženého zastúpenia zainteresovaných strán a zásada rodovej rovnosti.

(15)

V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, ktorý sa týka zaistenia ucelenosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali zdieľať s ďalšími nástrojmi financovania z prostriedkov Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele spoločné pre rôzne nástroje financovania, za predpokladu, že to nepovedie k dvojitému financovaniu. Akciami programu by sa mala zabezpečiť ucelenosť vo využívaní zdrojov Únie na podporu colnej únie a colných orgánov.

(16)

Očakáva sa, že akcie na budovanie IT kapacít pritiahnu najväčšiu časť rozpočtu v rámci programu. Spomedzi akcií na budovanie IT kapacít by mali mať prednosť akcie súvisiace s elektronickými systémami, ktoré sú potrebné na implementáciu colnej únie a pre colné orgány na vykonávanie ich poslania. V tomto nariadení by sa mali vymedziť spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Spoločné a vnútroštátne komponenty je možné kombinovať. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah akcií a zodpovednosti Komisie a členských štátov.

(17)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na doteraz získané skúsenosti by sa pracovné programy mali vzťahovať na viacero rokov. Prechod z ročných na viacročné pracovné programy by znížil administratívne zaťaženie tak Komisie, ako aj členských štátov. Viacročné pracovné programy by sa mali vzťahovať na najviac tri roky.

(18)

V kontexte akcií vykonávaných v rámci programu by sa mali zohľadniť zistenia a odporúčania Európskeho dvora audítorov v colnej oblasti, najmä osobitná správa č. 19/2017 z 5. decembra 2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“ a osobitná správa č. 26/2018 z 10. októbra 2018 s názvom „Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?“.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(20)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ porovnateľného a kompletného hodnotenia účinkov programu v praxi. Priebežné hodnotenie, ktoré by sa malo vykonať najneskôr do štyroch rokov od začiatku implementácie programu, a záverečné hodnotenie, ktoré by sa malo vykonať najneskôr do štyroch rokov od jeho ukončenia, by malo prispieť k efektívnemu rozhodovaniu v oblasti colnej spolupráce v nasledujúcich viacročných finančných rámcoch. Je preto mimoriadne dôležité, aby priebežné a záverečné hodnotenie obsahovali uspokojivé a dostatočné informácie a aby sa uvedené hodnotenia odovzdali načas. Okrem priebežného a záverečného hodnotenia programu by sa v rámci systému podávania správ o výkonnosti mali vydávať aj výročné správy o pokroku monitorujúce vykonávanie programu. Tieto správy by mali obsahovať zhrnutie získaných skúseností a prípadne prekážok a nedostatkov, ktoré sa vyskytli v danom roku v súvislosti s vykonávanými programovými činnosťami. Uvedené výročné správy o pokroku by sa mali oznamovať Európskemu parlamentu a Rade.

(21)

S cieľom primerane reagovať na zmeny v politických prioritách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov na meranie dosiahnutia špecifických cieľov programu a pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (12) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (13), (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) a (EÚ) 2017/1939 (15) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (16).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(23)

Tretie krajiny sa môžu zapojiť do programu na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(24)

Oprávnené náklady by sa mali stanoviť podľa povahy oprávnených akcií a zahŕňať okrem iného cestovné náklady a náklady spojené s pobytom pre účastníkov zasadnutí a podobných podujatí alebo náklady spojené s organizáciou podujatí. Financovanie v rámci programu by malo podliehať zásadám uvedeným v nariadení o rozpočtových pravidlách, akými sú rovnaké zaobchádzanie, proporcionalita a transparentnosť, pričom by sa pri dosahovaní cieľov programu malo zabezpečiť optimálne využívanie jeho finančných zdrojov.

(25)

Typy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať zamýšľané výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Uvedené typy financovania a spôsoby plnenia by mali zahŕňať zváženie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(26)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu Únie pre spoluprácu v colnej oblasti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021–2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(28)

Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie (EÚ) č. 1294/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,