This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0093
Proposal for a DECISION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on accounting rules and action plans on greenhouse gas emissions and removals resulting from activities related to land use, land use change and forestry
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom
/* COM/2012/093 final - 2012/0042 (COD) */
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom /* COM/2012/093 final - 2012/0042 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Potreba prijať okamžité opatrenia v
oblasti zmeny klímy Na konci roku 2010 sa v kontexte Rámcového
dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) uznalo, že
globálne otepľovanie nesmie prekročiť teploty z obdobia pred
priemyselnou revolúciou o viac ako 2 °C[1].
To zohráva kľúčovú úlohu pri obmedzovaní negatívnych následkov
ľudských zásahov do klimatického systému. Globálne emisie preto musia
začať klesať. Podľa tohto dlhodobého cieľa sa globálne
emisie skleníkových plynov majú do roku 2050 znížiť najmenej o 50 %
v porovnaní s úrovňami v roku 1990[2]. Rozvinuté krajiny ako celok by mali do roku
2050 znížiť svoje emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v
roku 1990. Únia prijala strednodobý cieľ znížiť do roku 2020 svoje
emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní
s úrovňami v roku 1990 a v prípade vhodných podmienok[3] až o 30 %. Odvetvie
využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)
nie je súčasťou tohto záväzku. V smernici Európskeho parlamentu
a Rady 29/2009/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť
a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými
kvótami skleníkových plynov[4]
(systém EÚ na obchodovanie s emisiami, ďalej len „EU ETS“),
a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady
č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí
členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom
splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových
plynov do roku 2020[5]
(ďalej len „rozhodnutie o spoločnom úsilí“) sa však uvádza, že
k dosiahnutiu cieľa Únie týkajúceho sa zníženia emisií skleníkových
plynov do roku 2020 by mali prispievať všetky odvetvia hospodárstva. V
článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES je Komisia navyše vyzvaná,
aby posúdila metodiky začlenenia emisií a absorpcií pochádzajúcich
z činností spojených s LULUCF do záväzku Únie v oblasti
znižovania emisií skleníkových plynov a prípadne predložila legislatívny návrh,
pričom zabezpečí trvalý prínos tohto odvetvia a jeho environmentálnu
integritu, ako aj presné monitorovanie a započítavanie. Komisia na základe rozsiahlych konzultácií
s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a na základe
posúdenia vplyvu predkladá zodpovedajúci návrh rozhodnutia, ktorým sa
v prvom kroku zabezpečí právny rámec pre spoľahlivé,
harmonizované a komplexné pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF,
ktoré sú navrhnuté tak, aby zodpovedali špecifickému profilu tohto odvetvia.
Návrhom sa zriaďuje právny rámec pre odvetvie LULUCF, ktorý je oddelený od
rámcov upravujúcich existujúce záväzky (EU ETS a rozhodnutie
o spoločnom úsilí), čo znamená, že odvetvie by v tejto fáze
nebolo oficiálne zahrnuté do cieľa znížiť emisie skleníkových plynov
o 20 %. Až keď budú vytvorené spoľahlivé pravidlá
započítavania a monitorovania a nahlasovania, môže byť
odvetvie LULUCF formálne zahrnuté do cieľov Únie týkajúcich sa zníženia
emisií. Komisia na tento účel predložila aj návrh na zrušenie rozhodnutia
Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára
2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov
v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu[6] a na jeho nahradenie
nariadením Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania
a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších
informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni
členských štátov a Únie[7]. Úloha využívania pôdy a lesného
hospodárstva z hľadiska zmeny klímy Emisie skleníkových plynov v Únii
pochádzajú najmä z výroby energie a z iných zdrojov vyrobených
človekom. Súčasne sa uhlík pohlcuje (absorbuje) z atmosféry
prostredníctvom fotosyntézy a ukladá sa v stromoch, súvisiacich
produktoch z dreva a v iných rastlinách a v pôde.
Vhodné spôsoby využívania pôdy a postupy obhospodarovania v lesnom
hospodárstve a poľnohospodárstve preto môžu obmedziť emisie
uhlíka a zlepšiť absorpciu z atmosféry. Tieto postupy tvoria
súčasť odvetvia LULUCF, ktoré zahŕňa väčšinou emisie
a absorpcie oxidu uhličitého (CO2) suchozemskými
ekosystémami, všeobecne odhadované ako zmeny zásob uhlíka[8]. V odvetví LULUCF sa
v roku 2009 absorboval z atmosféry uhlík v množstve
zodpovedajúcom približne 9 % celkových emisií skleníkových plynov
v ostatných odvetviach v Únii. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo,
súvisiace odvetvia a energetika sú z hľadiska LULUCF najdôležitejšími
hospodárskymi odvetviami a môžu rôznymi spôsobmi prispieť
k znižovaniu emisií a posilneniu zachytávania. Do poľnohospodárskych
opatrení zameraných na obmedzenie premeny trávnatej plochy a zníženie
strát uhlíka z obrábania organickej pôdy by sa mohli začleniť
vylepšujúce agronomické postupy, ako napríklad využívanie rôznych druhov plodín
(napr. viac strukovinových plodín) a rozšírenie striedania plodín.
Poľnohospodársko-lesnícke postupy, ktoré zvyšujú zásoby uhlíka v pôde,
by mohli takisto prispieť k znižovaniu emisií chovom hospodárskych zvierat
alebo pestovaním potravinových plodín na pôde, na ktorej sa pestujú aj stromy
na rezivo, energiu alebo na iné produkty z dreva. Vracaním organických
materiálov do pôdy alebo ich ponechaním v pôde by sa mohla zlepšiť
produktivita ornej pôdy a pastvín, zatiaľ čo opätovné
zavlažovanie, vyňatie z produkcie alebo neodvodňovanie
organickej pôdy vrátane rašelinovej pôdy a obnovenie pôdy postihnutej
degradáciou môžu mať významné prínosy pre zmierňovanie zmeny klímy
a pre biodiverzitu. Začlenenie obhospodarovania ornej pôdy
a pastvín do započítavania emisií by bolo v tejto súvislosti
nevyhnutným krokom k plnému uznaniu príspevku týchto činností
k plneniu záväzkov v oblasti klímy. Aj lesné hospodárstvo má veľký potenciál
z hľadiska podpory zmierňovania zmeny klímy. Zahŕňa postupy, ako sú napríklad premena nezalesnenej pôdy na
les (t. j. zalesňovanie[9]),
zabránenie premene lesnej pôdy na iné druhy pôdy (t. j. odlesňovanie),
ukladanie uhlíka v existujúcich lesoch prostredníctvom dlhších období
striedania stromov, zabránenie výrubu (napr. postupy v rámci obhospodarovania
lesov týkajúce sa prerieďovania alebo selektívneho výrubu), premena na
neporušené lesy a rozšírenejšie využívanie preventívnych opatrení na
obmedzenie vplyvu rušivých faktorov, ako sú napríklad požiare, škodcovia
a víchrice. Rovnako dôležitá je možnosť zvýšiť produktivitu
lesov napríklad prispôsobením striedania bližšie k produktívnemu vrcholu,
zvýšením produkcie lesov s nízkou produkciou a zvýšením ťažby
odrezkov z reziva a dreva z konárov za predpokladu, že možno
zachovať biodiverzitu, úrodnosť pôdy a organické látky.
Účinok by bolo možné dosiahnuť aj zmenou skladby druhov a mier
rastu. Okrem príležitostí priamo spojených
s lesným hospodárstvom a poľnohospodárstvom existujú potenciálne
prínosy zmierňovania v súvisiacich priemyselných odvetviach (napr.
výroba celulózy a papiera, spracovanie dreva) a v odvetviach
spojených s energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je obhospodarovanie
poľnohospodárskej pôdy a lesov zamerané na produkciu reziva
a výrobu energie. Uhlík sa síce ukladá v stromoch
a v ostatných rastlinách a pôde, ale počas niekoľkých
desaťročí sa môže ukladať aj v produktoch (akým je napríklad
stavebné drevo). Politiky zamerané na priemysel a spotrebiteľa môžu
významne prispieť k zvýšeniu dlhodobého využívania
a recyklovania dreva a/alebo výroby celulózy, papiera a produktov z
dreva ako náhrada ekvivalentov, ktoré sú náročnejšie z hľadiska
emisií (napr. betón, oceľ, plast vyrobený na základe fosílnych
palív). V biopriemysle sa v skutočnosti môžu využiť plodiny
pestované na náhradu materiálov (napr. konope a tráva na izoláciu namiesto
skleného vlákna, slama na výrobu nábytku, panely dverí automobilov vyrobené
z ľanu alebo sisalových rastlín, bioplasty) alebo na výrobu energie
(napr. využitím biomasy namiesto fosílnych palív). Štúdie ukazujú, že za každú
tonu uhlíka v produktoch z dreva, ktoré boli nahradené nedrevenými
produktmi, sa očakáva priemerné zníženie emisií skleníkových plynov
odhadom vo výške približne dvoch ton uhlíka[10]. Zahrnutie povinného započítavania pre
obhospodarovanie lesov, obhospodarovanie ornej pôdy a obhospodarovanie
pastvín by zlepšilo viditeľnosť opatrení prijatých
poľnohospodármi, lesníkmi a odvetviami spojenými s lesmi a poskytlo
by základ pre navrhovanie politických stimulov na zintenzívnenie ich opatrení
na zmiernenie zmeny klímy. Ak by sa
započítalo takéto úsilie, lepšie by sa zohľadnil jeho celkový vplyv
na skleníkové plyny a zlepšila by sa nákladová efektívnosť plnenia
cieľov týkajúcich sa zníženia emisií. Vzhľadom na to, že využívanie
poľnohospodárskej pôdy, lesné hospodárstvo a súvisiace odvetvia sa v
rámci členských štátov značne líšia, pokiaľ ide o ich
potenciál zmierňovania zmeny klímy, neexistuje jediný prístup vhodný pre
všetkých. Pre rôzne formy využívania pôdy a lesnícke postupy je potrebný
prispôsobený prístup. Základnou predbežnou podmienkou na ochranu
a zvýšenie zásob uhlíka a miery absorpcie je zabezpečenie
rovnakých podmienok pre rôzne typy opatrení v rôznych odvetviach
v členských štátoch (napríklad obhospodarovanie pastvín alebo výroba
bioenergie) prostredníctvom presného a harmonizovaného započítavania
emisií a absorpcie z odvetvia LULUCF. Súčasné politiky nepostačujú Hoci sa odvetvie LULUCF zatiaľ
nezohľadňuje na účely splnenia cieľa Únie znížiť
emisie do roku 2020, čiastočne sa zohľadňuje, pokiaľ
ide o záväzok Únie na základe Kjótskeho protokolu (ďalej len „Kjótsky
protokol“) k UNFCCC schváleného rozhodnutím Rady 2002/358/ES[11] na obdobie 2008 až 2012. Existujúce medzinárodné pravidlá
započítavania, ktoré zahŕňajú dobrovoľné aj povinné
postupy, však majú značné nedostatky. Najdôležitejšie
je, že započítavanie je dobrovoľné pre väčšinu činností
odvetvia LULUCF dobrovoľné, najmä pre obhospodarovanie lesov (ktoré predstavuje
približne 70 % odvetvia) a obhospodarovanie ornej pôdy a pastvín
(17 %). Započítavanie sa preto v tomto
prvom období záväzkov podľa Kjótskeho protokolu v rámci jednotlivých
členských štátov značne líši. Ďalším
nedostatkom je absencia stimulov na zmierňovanie zmeny klímy v lesnom
hospodárstve. Na vytvorenie rovnakých
podmienok v rámci poľnohospodárskych, lesníckych a súvisiacich
odvetví a energetických odvetví v členských štátoch
s cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s týmito
odvetviami v rámci vnútorného trhu Únie je potrebné zlepšiť
započítavanie. Na spoľahlivé a harmonizované
odhadovanie emisií a absorpcií v poľnohospodárstve a lesnom
hospodárstve sú potrebné investície do kapacity monitorovania
a nahlasovania. Stále však existujú
značné medzery a musí sa zlepšiť presnosť
a úplnosť nahlasovaných údajov, najmä pokiaľ ide o údaje
o poľnohospodárskej pôde. Zlepšením
monitorovania a nahlasovania sa preto podporí nielen
započítavanie, ale zabezpečí sa aj spoľahlivý, jasný
a viditeľný ukazovateľ pokroku v poľnohospodárstve
a lesnom hospodárstve. Dôležité je posilňovať aj
synergie so širšími cieľmi politiky. Existujú
stimuly na podporu využívania bioenergie[12],
ale v odvetví LULUCF v súčasnosti neexistuje jednotný prístup
k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom opatrení
v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a súvisiacich
odvetviach. Zmierňovanie
zmeny klímy by v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP)
mohlo skutočne zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. V politike EÚ pre rozvoj vidieka po roku 2013
by sa navyše zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu mohli
riešiť poskytnutím lepších stimulov pre zachytávanie a ukladanie CO2
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Niektoré z nich by zároveň zlepšili
a chránili zásoby uhlíka a vytvorili spoločné prínosy pre
biodiverzitu a adaptáciu zvýšením schopnosti zadržiavať vodu
a znížením erózie. Povinné
započítavanie súvisiacich tokov uhlíka by zviditeľnilo pozitívny
prínos týchto opatrení a zabezpečilo ich plný prínos k plneniu
záväzkov v oblasti zmeny klímy. Započítavanie
odvetvia LULUCF by takisto objasnilo prínosy udržateľnej bioenergie,
a to lepším zohľadnením súvisiacich emisií pochádzajúcich najmä zo
spaľovania biomasy, ktoré sa v súčasnosti nezapočítavajú. V súvislosti s cieľmi týkajúcimi sa
energie z obnoviteľných zdrojov by sa tak posilnili stimuly poskytnuté na
základe kritérií udržateľnosti. Odvetvie LULUCF sa však od ostatných odvetví
odlišuje. Absorpcia a emisie skleníkových plynov v tomto odvetví sú
výsledkom relatívne pomalých prírodných procesov. Môže trvať
desaťročia, kým budú mať opatrenia ako zalesňovanie
významný účinok. Opatrenia na zvýšenie absorpcie a zníženie emisií
v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve by sa preto mali
posudzovať z dlhodobého hľadiska. Emisie a absorpcia sú
navyše reverzibilné. Reverziu môžu spôsobiť extrémne udalosti postihujúce
lesnú a pôdnu pokrývku, ako sú napríklad požiare, víchrice, suchá či
škodcovia, alebo môže byť výsledkom rozhodnutí týkajúcich sa
obhospodarovania (napr. ťažba alebo výsadba stromov). Ročné
kolísanie emisií a absorpcie v lesoch je navyše vysoké
a v niektorých členských štátoch môže v dôsledku prírodných
rušivých faktorov a ťažby dosahovať až 35 % celkových
ročných emisií. Z tohto dôvodu by bolo pre členské štáty zložité
plniť ročné ciele. Hoci sa emisie a absorpcie
z odvetvia LULUCF nahlasujú v rámci UNFCCC a čiastočne
sa započítavajú v rámci Kjótskeho protokolu, toto odvetvie sa
nezahrnulo do záväzkov Únie v oblasti klímy v rámci klimaticko-energetického
balíka v dôsledku uznania závažných nedostatkov medzinárodných pravidiel
započítavania emisií a absorpcií z tohto odvetvia.
V čase stanovenia cieľa Únie týkajúceho sa zníženia emisií sa
navyše očakávalo, že samit o klíme v Kodani v roku 2009 prinesie medzinárodnú
dohodu o zmene klímy vrátane zrevidovaných pravidiel započítavania pre
LULUCF, ktoré by potom mohla prijať Únia. To sa však nestalo. Na 17. Konferencii zmluvných strán UNFCCC,
ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu a ktorá sa
konala v Durbane v decembri 2011, sa dosiahol pokrok. Rozhodnutím –/CMP.7 sa
v tejto súvislosti stanovujú pravidlá, definície a podmienky
započítavania pre odvetvie LULUCF od druhého obdobia záväzkov podľa
Kjótskeho protokolu. Bude povinné najmä započítavanie činností
obhospodarovania lesov vrátane produktov z vyťaženého dreva
a vymedzili sa definície prírodných rušivých faktorov a odvodňovania
a opätovného zavlažovania mokradí. Je preto dôležité, aby snahy na úrovni
Únie pokračovali súbežne s medzinárodnými procesmi. Právny návrh
o započítavaní emisií a absorpcií z činností
súvisiacich s LULUCF v Únii musí byť v súlade
s rozhodnutiami prijatými na medzinárodnej úrovni, aby bola
zabezpečená primeraná úroveň súdržnosti; zároveň by však mal
poskytnúť Únii možnosť ísť príkladom s cieľom dosiahnuť
medzinárodnú dohodu od druhého obdobia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Cieľom tohto návrhu je preto postupne
integrovať odvetvie LULUCF do politiky Únie v oblasti klímy
prostredníctvom samostatného právneho rámca, ktorý zohľadní špecifický
profil odvetvia, a zabezpečením spoľahlivého
a harmonizovaného rámca započítavania. Najdôležitejšie je, že týmto
návrhom by sa doplnilo započítavanie antropogénnych emisií skleníkových
plynov zo všetkých hospodárskych činností v Únii. Jeho
súčasťou by bolo zvýšenie viditeľnosti prebiehajúceho
a nového úsilia o zmierňovanie zmeny klímy
v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a súvisiacich
odvetviach a poskytol by sa tak základ na vypracovanie vhodných
politických stimulov (napr. v SPP a s ohľadom na Plán
pre Európu efektívne využívajúcu zdroje[13]).
Stanovenie spoločných pravidiel Únie týkajúcich sa započítavania by
vytvorilo aj rovnaké podmienky medzi členskými štátmi. Zohľadnili by
sa zmeny zásob uhlíka spôsobené využívaním biomasy vyrobenej v domácom meradle,
čím by sa doplnilo započítavanie bioenergie na úrovni hospodárstva.
Posilnila by sa environmentálna integrita politiky Únie v oblasti klímy.
Napokon by to mohlo znamenať významný a nevyhnutný prechod smerom k
nákladovo efektívnemu dosahovaniu ambicióznejších cieľov v oblasti klímy.
Na tento účel je preto dôležité stanoviť spoľahlivé
a harmonizované pravidlá započítavania pre toto odvetvie
a zabezpečiť ich prínos k dosahovaniu cieľov
týkajúcich sa zmeny klímy. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Konzultácie so zainteresovanými stranami Na začiatku roka 2010 bola v rámci
Európskeho programu pre zmenu klímy zriadená skupina odborníkov pre politiku
v oblasti klímy v odvetví LULUCF. Skupina pozostávala zo širokého
okruhu zainteresovaných strán: environmentálne mimovládne organizácie, obchodné
združenia, odborníci z verejnej správy a výskumníci. Cieľom
skupiny bolo definovať a poskytnúť vstupné informácie
o kritických otázkach súvisiacich so zahrnutím odvetvia LULUCF do úsilia
Únie o zmiernenie zmeny klímy. Pomohlo to vymedziť rozsah
pôsobnosti a usmerniť prácu Komisie. Súhrnná správa
s hlavnými zisteniami je dostupná na príslušných webových stránkach
Komisie[14]. V roku 2010 bola vykonaná online verejná
konzultácia s cieľom zhromaždiť názory o príležitostiach
a výzvach súvisiacich so začlenením odvetvia LULUCF do záväzkov Únie
týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov[15]. Doručených bolo spolu
153 odpovedí, ktoré predstavovali názory súkromných spoločností,
podnikateľských a priemyselných organizácií, jednotlivcov
a vlastníkov súkromných pozemkov, mimovládnych organizácií, akademickej
a výskumnej obce a verejných orgánov. Rovnaké otázky sa následne
použili v samostatnej konzultácii s členskými štátmi,
v rámci ktorej bolo doručených 14 odpovedí. Z údajov
zhromaždených prostredníctvom online verejnej konzultácie možno vyvodiť
tieto závery: ·
väčšina respondentov sa domnieva, že
činnosti týkajúce sa využívania pôdy by mohli prispieť
k zmierneniu zmeny klímy aj v krátkodobom časovom horizonte (do
roku 2020) a v dlhodobom časovom horizonte v období 2020 až
2050, ·
väčšina odpovedala, že odvetvie LULUCF by malo
byť súčasťou cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií
skleníkových plynov do roku 2020, pričom mala tendenciu podporovať
začlenenie odvetvia len v prípade, že Únie prijme ambicióznejšie
záväzky, ·
respondenti sa prikláňali skôr
k osobitnému rámcu pre započítavanie pre odvetvie LULUCF na rozdiel
od možnosti začleniť ho do EU ETS alebo do rozhodnutia
o spoločnom úsilí, ·
väčšina respondentov tiež súhlasila
s tým, že je potrebné posilniť harmonizáciu a štandardizáciu
nahlasovania a monitorovania v rámci Únie, ·
prevažná väčšina respondentov sa domnievala,
že existujúce politiky Únie a vnútroštátne politiky sú nedostatočné
na zabezpečenie toho, aby činnosti týkajúce sa využívania pôdy
prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy. Úplné výsledky online verejnej konzultácie
a konzultácie s členskými štátmi sú k dispozícii na
príslušných webových stránkach Komisie[16]. Komisia napokon uskutočnila
28. januára 2011 v Bruseli aj stretnutie zúčastnených strán. Do
diskusií sa zapojilo približne 75 účastníkov, ktorí zastupovali
členské štáty, obchodné združenia, environmentálne mimovládne organizácie
a výskumné ústavy. Rokovania sú takisto dostupné na príslušných webových
stránkach Komisie[17]. Posúdenie vplyvu V posúdení vplyvu sa skúmali tri hlavné
otázky, ktorým sa treba venovať pri riešení problému, ako by sa odvetvie
LULUCF malo začleniť do záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií
skleníkových plynov, konkrétne: ·
ako zaistiť spoľahlivé pravidlá
započítavania emisií a absorpcií, ·
ako dosiahnuť spoľahlivé monitorovanie
a nahlasovanie, ·
ako vytvoriť vhodný kontext politiky na
začlenenie tohto odvetvia do záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy. Na základe kontextu politiky na
začlenenie tohto odvetvia do záväzkov Únie, ktoré v súčasnosti
upravuje rozhodnutie o spoločnom úsilí a systém EU ETS, sa
v posúdení vplyvu uvažovalo o troch možnostiach začlenenia
odvetvia LULUCF, a to ako súčasť rozhodnutia
o spoločnom úsilí, ako samostatný rámec alebo ako úplný odklad
začlenenia. Každá možnosť sa zaoberala otázkami započítavania
a monitorovania. Podrobne sa posudzovali potenciálne sociálne, hospodárske
a environmentálne vplyvy jednotlivých možností. Záverom posúdenia
vplyvu bolo, že existujú dobré dôvody na zahrnutie odvetvia LULUCF do záväzkov
Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov, najmä v záujme
zlepšenia ich politickej súdržnosti, environmentálnej integrity
a hospodárskej efektívnosti. Bude to však
možné len vtedy, ak sa vytvorí správny kontext politiky pre odvetvie LULUCF. Vysoké kolísanie emisií a absorpcií
v lesoch znamená, že ročné ciele týkajúce sa zníženia emisií, ktoré
platia pre iné odvetvia, sú nevhodné. Dlhý
čas, ktorý potrebujú opatrenia na zmierňovanie, kým prinesú výsledky,
takisto odlišujú odvetvie LULUCF od väčšiny ostatných odvetví. Vzhľadom na uvedené skutočnosti z
posúdenia vplyvu vyplynulo, že uprednostňovanou možnosťou pre
odvetvie LULUCF je osobitný právny rámec. Pokiaľ
ide o započítavanie, identifikovaná vhodná možnosť
zahŕňa povinné započítavanie emisií a absorpcií z
lesníckych a poľnohospodárskych činností,
pričom rovnaká váha sa priznala opatreniam na zmierňovanie bez
ohľadu na to, či boli prijaté v rámci lesného hospodárstva,
poľnohospodárstva, súvisiacich odvetví alebo odvetvia energie. Táto možnosť je nákladovo efektívnejšia
a zabezpečí rovnaké podmienky nielen pre členské štáty, ale
aj pre rôzne odvetvia na vnútornom trhu Únie. Poskytne
aj rámec pre stimuly na opatrenia na zmierňovanie zo strany
poľnohospodárov, lesníkov a súvisiacich odvetví, vďaka čomu
sa zvýši viditeľnosť týchto opatrení, ktoré sa zohľadnia
správnym spôsobom. Rozsiahlym zahrnutím emisií
a absorpcií sa zabezpečí aj to, aby sa v systéme
započítavania zohľadnili potenciálne reverzie. Nemalo by sa však zastaviť prijímanie opatrení na
zmierňovanie. Mohli by sa vypracovať
národné akčné plány na stanovenie stratégie a odhadov pre odvetvie
LULUCF. Predstavovalo by to medzikrok
k úplnej integrácii odvetvia do súčasných politík. V posúdení vplyvu sa ďalej uviedlo, že sa
musí zlepšiť monitorovanie a nahlasovanie, aby sa podporil rámec pre
započítavanie a ukazovatele sledujúce pokrok
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Komisia navrhuje, aby sa to dosiahlo
prostredníctvom osobitného rámca, a to revíziou rozhodnutia
o mechanizme monitorovania. Z dôvodov
porovnateľnosti a nákladovej efektívnosti by sa mohli lepšie
využívať celoeurópske monitorovacie nástroje ako LUCAS a CORINE. Úplné výsledky sú uvedené v posúdení
vplyvu pripojenom k tomuto návrhu. Zhrnutie návrhu Hlavným
cieľom tohto rozhodnutia je zriadiť spoľahlivé a komplexné
pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF a tiež umožniť budúci
rozvoj politiky smerom k úplnému začleneniu odvetvia LULUCF do
záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov v prípade
vhodných podmienok. Rozhodnutím sa na tento účel zriaďuje rámec pre: ·
povinnosť členských štátov
započítavať emisie skleníkových plynov zo zdrojov a absorpcie
zachytávaním, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi a lesníckymi
činnosťami v odvetví LULUCF, a dobrovoľné
započítavanie pre novú výsadbu a odvodňovanie a opätovné
zavlažovanie mokradí, ·
všeobecné pravidlá započítavania, ktoré sa
musia uplatňovať, ·
osobitné pravidlá započítavania pre
zalesňovanie, opätovné zalesňovanie, odlesňovanie,
obhospodarovanie lesov, zmeny v súbore produktov z vyťaženého
dreva, obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, novú výsadbu
a odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, ·
osobitné pravidlá započítavania pre prírodné
rušivé faktory, ·
prijatie akčných plánov v členských
štátoch pre odvetvie LULUCF zameraných na obmedzenie alebo zníženie emisií zo
zdrojov a udržanie alebo zvýšenie absorpcií zachytávaním, ktoré sa spájajú
s činnosťami LULUCF, a pre hodnotenie týchto plánov Komisiou, ·
právomoc Komisie aktualizovať vymedzenia
pojmov stanovené v článku 2 s ohľadom na zmeny vo
vymedzeniach pojmov prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu
alebo inou mnohostrannou dohodou týkajúcou sa zmeny klímy uzavretou Úniou;
zmeniť a doplniť prílohu I s cieľom doplniť
obdobia započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito
obdobiami započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa
na záväzky Únie znížiť emisie v iných odvetviach; zmeniť a
doplniť prílohu II aktualizáciou referenčných úrovní v súlade s
navrhnutými referenčnými úrovňami predloženými členskými štátmi
podľa článku 6, s výhradou opráv vykonaných v súlade s týmto
rozhodnutím; revidovať informácie stanovené v prílohe III v súlade s
vedeckým pokrokom a revidovať podmienky týkajúce sa pravidiel
započítavania pre prírodné rušivé faktory stanovené v článku 9 ods. 2
s ohľadom na vedecký pokrok alebo s cieľom zohľadniť
revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Právny základ Právnym základom pre tento legislatívny návrh
je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Návrh sleduje oprávnený cieľ v rozsahu pôsobnosti
článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
konkrétne boj proti zmene klímy. Cieľom legislatívneho návrhu je
zabezpečiť, aby členské štáty vykonávali presné a jednotné
započítavanie emisií zo zdrojov a absorpcií zachytávaním, ktoré sa
týkajú odvetvia LULUCF, a zlepšiť tým dostupnosť informácií pre
tvorbu politiky a prijímanie rozhodnutí v súvislosti so záväzkami
Únie v oblasti zmeny klímy a poskytnúť stimuly pre úsilie
o zmierňovanie zmeny klímy. Tento cieľ nie je možné
dosiahnuť menej prísnymi prostriedkami, ako predstavuje legislatívny
návrh. Zásada subsidiarity Na to, aby boli opatrenia Únie oprávnené, musí
byť dodržaná zásada subsidiarity. a) Nadnárodný charakter problému (test
potreby) Zmena klímy predstavuje problém presahujúci
hranice, ktorý si vyžaduje spoločné konanie členských štátov.
Samotnými vnútroštátnymi činnosťami by sa nedosiahli spoločné
ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov stanovené na úrovni Únie;
nedosiahli by sa nimi ciele ani by sa nesplnili medzinárodne dohodnuté záväzky.
Je preto potrebné, aby Únia vytvorila právny rámec na zabezpečenie
harmonizovaného započítavania pre odvetvie LULUCF, ak je to možné,
s cieľom podporiť jeho prínos k plneniu záväzkov Únie
v oblasti zmeny klímy. b) Test účinnosti (pridaná
hodnota) Opatrenia na úrovni Únie by z dôvodu
svojej účinnosti priniesli jednoznačné výhody v porovnaní
s opatreniami na úrovni jednotlivých členských štátov. Keďže sa
základné záväzky v oblasti zmeny klímy stanovujú na úrovni Únie, je
účinné vypracovať aj požadované pravidlá započítavania na tejto
úrovni. Navyše na vyriešenie zistených problémov, akým je napríklad potreba
presných a jednotných metodík započítavania pre rôzne činnosti
LULUCF, sú potrebné spoločné pravidlá vo všetkých členských štátoch.
To je možné dosiahnuť len na úrovni Únie. Tento právny rámec zabezpečí
účinnosť zavedením harmonizovaného a spoľahlivého
započítavania a akčných plánov pre odvetvie LULUCF
a umožnením podrobnejšieho posúdenia a hodnotenia pokroku
v členských štátoch. Zabezpečí sa tak súdržnosť politiky
Únie v oblasti klímy, ďalej zlepší environmentálna integrita záväzkov
Únie v oblasti zmeny klímy a zvýši hospodárska efektívnosť
politiky Únie v oblasti klímy. Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou
proporcionality z týchto dôvodov: Neprekračuje rámec nevyhnutný na
dosiahnutie cieľov zlepšiť kvalitu údajov o zmene klímy a zabezpečiť
súlad medzi medzinárodnými požiadavkami a záväzkami
a požiadavkami a záväzkami Únie. Návrh je primeraný celkovému cieľu Únie
dosiahnuť ciele zakotvené v klimaticko-energetickom balíku, Kjótskom
protokole, Kodanskej dohode a rozhodnutiach 1/CP.16, 1/CMP.6
a 2/CMP.6 (ďalej len „Cancúnske dohody“). V návrhu sa stanovuje vykonávanie
pravidiel započítavania, ktoré sú podobné pravidlám, o ktorých sa
rokovalo a ktoré sa uplatnili na medzinárodnej úrovni, najmä
v súvislosti s rozhodnutím –/CMP.7, ale sú spoľahlivejšie
a komplexnejšie. 4. VPLYV NA ROZPOČET Ako sa uvádza vo finančnom výkaze
pripojenom k tomuto rozhodnutiu, rozhodnutie sa bude vykonávať
s využitím súčasného rozpočtu a nebude mať vplyv na
viacročný finančný rámec. 5. NEPOVINNÉ PRVKY Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého
Komisia preskúma pravidlá započítavania stanovené v tomto rozhodnutí
najneskôr jeden rok od konca prvého obdobia započítavania. 2012/0042 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o pravidlách započítavania a akčných
plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností
súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným
hospodárstvom EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[18], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[19], konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1)
Odvetvie Únie využívania pôdy, zmien vo využívaní
pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) je čistým zachytávačom,
ktorý z atmosféry absorbuje skleníkové plyny v množstve
zodpovedajúcom významnému podielu celkových emisií Únie. Výsledkom sú
antropogénne emisie a absorpcia skleníkových plynov v dôsledku zmien
množstva uhlíka uloženého v rastlinstve a pôde. Emisie
a absorpcie skleníkových plynov pochádzajúce z odvetvia LULUCF sa
nezapočítavajú do cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií
skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 podľa rozhodnutia
Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES
z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť
emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky
Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[20] a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení
systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov
v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 96/61/ES[21],
hoci sa čiastočne započítavajú do kvantifikovaného cieľa
Únie obmedziť a znížiť emisie podľa článku 3
ods. 3 Kjótskeho protokolu (ďalej len „Kjótsky protokol“)
k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy
(ďalej len „UNFCCC“), ktorý Rada schválila rozhodnutím 2002/358/ES[22]. (2)
V článku 9 rozhodnutia č.
406/2009/ES sa od Komisie požaduje, aby posúdila metodiky začlenenia
emisií a absorpcií pochádzajúcich z činností spojených
s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom
do záväzku Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov,
pričom zabezpečí trvalý prínos tohto odvetvia a jeho environmentálnu
integritu, ako aj presné monitorovanie a započítavanie príslušných
emisií a absorpcií. Týmto rozhodnutím by sa preto v prvom kroku mali
stanoviť pravidlá započítavania vzťahujúce sa na emisie
a absorpcie skleníkových plynov odvetvia LULUCF. Na to, aby sa zatiaľ
zabezpečilo zachovanie a posilnenie zásob uhlíka, malo by sa v rozhodnutí
takisto stanoviť, aby členské štáty prijali akčné plány pre
odvetvie LULUCF, v ktorých určia opatrenia na obmedzenie alebo
zníženie emisií a na udržanie alebo zvýšenie absorpcií odvetvia LULUCF. (3)
Na 17. Konferencii zmluvných strán UNFCCC na
zasadnutí v Durbane v decembri 2011 bolo prijaté rozhodnutie -/CMP.7
Konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán
Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie -/CMP.7“). Týmto rozhodnutím
sa stanovujú pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF od druhého obdobia
záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Toto rozhodnutie by malo byť
v súlade s uvedeným rozhodnutím, aby sa zabezpečila primeraná
úroveň súladu medzi vnútornými pravidlami Únie a metodikami
dohodnutými v rámci UNFCCC. V tomto rozhodnutí by sa mali
zohľadniť aj špecifické prvky odvetvia LULUCF v Únii. (4)
Pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF by
mali odrážať úsilie vynaložené v odvetviach poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva na zvýšenie prínosu zmien vo využívaní pôdnych
zdrojov k znižovaniu emisií. Týmto rozhodnutím by sa mali stanoviť
pravidlá započítavania, ktoré sa na povinnom základe uplatňujú na
lesnícke činnosti zalesňovania, opätovného zalesňovania,
odlesňovania a obhospodarovania lesov a na poľnohospodárske
činnosti obhospodarovania pastvín a obhospodarovania ornej pôdy. Mali
by sa v ňom stanoviť aj pravidlá započítavania uplatniteľné
na dobrovoľnom základe na činnosti novej výsadby a odvodňovania
a opätovného zavlažovania mokradí. (5)
Na zabezpečenie environmentálnej integrity
pravidiel započítavania vzťahujúcich sa na odvetvie LULUCF v Únii by
tieto pravidlá mali byť založené na zásadách započítavania
stanovených v rozhodnutí –/CMP.7 a rozhodnutí 16/CMP.1 Konferencie
zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu. (6)
Pravidlá započítavania by mali presne
odrážať zmeny emisií a absorpcií zapríčinené ľudskou
činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa v tejto súvislosti malo
stanoviť uplatňovanie špecifických metodík pre rôzne činnosti
LULUCF. Emisie a absorpcie súvisiace so zalesňovaním, opätovným
zalesňovaním a odlesňovaním sú priamym dôsledkom ľudských
zásahov, a preto by sa mali zohľadňovať v celom
rozsahu. Keďže však nie všetky emisie a absorpcie
z obhospodarovania lesov sú antropogénne, príslušnými pravidlami
započítavania by sa malo stanoviť používanie referenčných
úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík
a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Referenčné úrovne
predstavujú odhady ročných čistých emisií alebo absorpcií, ktoré pochádzajú
z obhospodarovania lesov na území členského štátu, počas rokov
zahrnutých do obdobia započítavania a mali by sa stanoviť
transparentne v súlade s rozhodnutím –/CMP.7. Mali by sa
aktualizovať, aby zohľadňovali zlepšenia metodík alebo údajov
dostupných v členských štátoch. Vzhľadom na základné nepresnosti
odhadov, na ktorých sú založené referenčné úrovne, by sa v pravidlách
započítavania mala stanoviť horná hranica pre čisté emisie
a absorpcie skleníkových plynov z obhospodarovania lesov, ktoré sa môžu
započítavať. (7)
Pravidlami započítavania by sa malo
zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne
vyjadrili čas, keď vznikajú emisie skleníkových plynov
z vyťaženého dreva, aby sa tak poskytli stimuly na využívanie
produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Funkcia
rozpadu prvého rádu vzťahujúca sa na emisie pochádzajúce z produktov
z vyťaženého dreva by preto mala zodpovedať rovnici 12.1
usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) pre
národné inventáre skleníkových plynov z roku 2006 a príslušné
štandardné hodnoty polčasu rozpadu by mali byť založené na
tabuľke 3a.1.3 usmernení IPCC o osvedčených postupoch pre
využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo z roku
2003. (8)
Keďže medziročné kolísanie emisií
skleníkových plynov a absorpcií pochádzajúcich z poľnohospodárskych
činností je oveľa menšie než kolísanie súvisiace s lesníckymi
činnosťami, členské štáty by mali započítavať emisie
a absorpcie skleníkových plynov z činností obhospodarovania
ornej pôdy a obhospodarovania pastvín pomerne k svojmu základnému
roku v súlade so svojou preskúmanou prvou správou o údajoch
o emisiách v základnom roku, ako bola predložená UNFCCC podľa
rozhodnutia 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie
zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 13/CMP.1“). (9)
Prírodné rušivé faktory, ako sú napríklad lesné
požiare, napadnutie hmyzom a vypuknutie nákazy, extrémne poveternostné
podmienky a geologické rušivé faktory, môžu v odvetví LULUCF
viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo dočasným
zníženiam týchto emisií alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich
absorpcií. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí
týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe
alebo výsadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby
účty pre LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie absorpcií
zapríčinené ľudskou činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa
členským štátom mala navyše poskytnúť obmedzená možnosť
vyňať emisie vyprodukované v dôsledku rušivých faktorov, ktoré
sú mimo ich kontroly, z účtov pre LULUCF. Spôsob, akým členské
štáty uplatňujú tieto ustanovenia, by však nemal viesť
k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu. (10)
Pravidlá nahlasovania emisií skleníkových plynov
a ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
vrátane informácií o odvetví LULUCF patria do rozsahu pôsobnosti
nariadenia (EÚ) č. .../... [návrh Komisie týkajúci sa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania
a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších
informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni
členských štátov a Únie [KOM/2011/0789 v konečnom znení –
2011/0372 (COD)], a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto
rozhodnutia. (11)
Medziročné kolísanie emisií a absorpcií,
častá potreba prepočítať určité nahlásené údaje a dlhý
čas, ktorý je potrebný na to, aby zmenené postupy obhospodarovania
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve ovplyvnili množstvo
uhlíka uloženého v rastlinstve a pôde, by spôsobili, že účty pre
LULUCF by boli nepresné a nespoľahlivé, ak by sa zostavovali na
ročnom základe. Týmto rozhodnutím by sa preto mali stanoviť dlhšie
a vhodnejšie obdobia započítavania. (12)
V akčných plánoch členských štátov
pre odvetvie LULUCF by sa mali stanoviť opatrenia na obmedzenie alebo
zníženie emisií a na zachovanie alebo zvýšenie absorpcií odvetvia LULUCF.
Všetky akčné plány pre odvetvie LULUCF by mali obsahovať určité
informácie uvedené v tomto rozhodnutí. S cieľom podporiť
najlepšie postupy by sa v prílohe k tomuto rozhodnutiu mal navyše
uviesť orientačný zoznam opatrení, ktoré by sa takisto mohli
zahrnúť do týchto plánov. Komisia by mala pravidelne hodnotiť obsah
a vykonávanie akčných plánov členských štátov pre odvetvie
LULUCF a v prípade potreby poskytnúť odporúčania na
zlepšenie opatrení členského štátu. (13)
Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc
prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie s cieľom aktualizovať vymedzenia
pojmov stanovené v článku 2 s ohľadom na zmeny
vymedzení pojmov prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu alebo
inou mnohostrannou dohodou týkajúcou sa zmeny klímy uzavretou Úniou;
zmeniť a doplniť prílohu I s cieľom doplniť
obdobia započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito obdobiami
započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa na záväzky
Únie znížiť emisie v iných odvetviach; zmeniť a doplniť
prílohu II aktualizáciou referenčných úrovní v súlade s navrhnutými
referenčnými úrovňami predloženými členskými štátmi podľa
článku 6, s výhradou opráv vykonaných v súlade s týmto rozhodnutím;
revidovať informácie stanovené v prílohe III s ohľadom na vedecký
pokrok a revidovať podmienky týkajúce sa pravidiel započítavania pre
prírodné rušivé faktory stanovené v článku 9 ods. 2 s ohľadom na
vedecký pokrok alebo s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých
orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu. Je obzvlášť dôležité,
aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila vhodné
konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní
delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité
postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (14)
Keďže ciele navrhovanej činnosti nie je
možné vzhľadom na ich povahu uspokojivo dosiahnuť na úrovni
jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich
možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v
súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej
únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto
rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto
cieľov, PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Predmet
úpravy a rozsah pôsobnosti Týmto rozhodnutím sa stanovujú pravidlá
započítavania platné pre emisie a absorpcie, ktoré pochádzajú
z činností spojených s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní
pôdy a lesným hospodárstvom. Stanovujú sa ním aj akčné plány
členských štátov pre odvetvie LULUCF na obmedzenie alebo zníženie emisií
a na udržanie alebo zvýšenie absorpcie a hodnotenie týchto plánov
Komisiou. Článok 2 Vymedzenie
pojmov 1.
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú
tieto pojmy: a) „emisie“ sú antropogénne emisie
skleníkových plynov zo zdrojov; b) „absorpcia“ je absorpcia antropogénnych
emisií skleníkových plynov zachytávaním; c) „zalesňovanie“ je priamo
ľudskou činnosťou zapríčinená premena pôdy, na ktorej nebol
les počas obdobia najmenej 50 rokov, na les výsadbou, výsevom a/alebo
ľudskou činnosťou zapríčineným podporovaním prírodných
zdrojov semien, keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990; d) „opätovné zalesňovanie“ je
akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena
pôdy, na ktorej nebol les, na les výsadbou, výsevom a/alebo ľudskou
činnosťou zapríčineným podporovaním prírodných zdrojov semien na
pôde, ktorá bola pokrytá lesom, ale ktorá bola premenená na pôdu bez lesa,
keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990; e) „odlesňovanie“ je priamo
ľudskou činnosťou zapríčinená premena lesa na pôdu bez
lesa, keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990; f) „obhospodarovanie lesov“ je
akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov
uplatňovaných vo vzťahu k lesu a zameraná na zlepšenie
ekologickej, hospodárskej alebo sociálnej funkcie lesa; g) „obhospodarovanie ornej pôdy“ je
akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov
uplatňovaných vo vzťahu k pôde, na ktorej sa pestujú
poľnohospodárske plodiny, a uplatňovaných na pôdu, ktorá bola
vyňatá z produkcie plodín alebo sa dočasne nepoužíva na
produkciu plodín; h) „obhospodarovanie pastvín“ je
akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov
uplatňovaných vo vzťahu k pôde využívanej na chov hospodárskych
zvierat, zameraná na kontrolu alebo ovplyvňovanie množstva a druhu
rastlinstva a chovaných hospodárskych zvierat; i) „nová výsadba“ je akákoľvek priamo
ľudským pôsobením zapríčinená činnosť zameraná na zvýšenie
zásob uhlíka na akomkoľvek mieste s minimálnou plochou
0,05 hektára prostredníctvom rozmnožovania rastlinstva, pričom
činnosť nepredstavuje zalesňovanie ani opätovné
zalesňovanie; j) „zásoby uhlíka“ sú množstvo uhlíka
uloženého v úložisku uhlíka vyjadrené v miliónoch ton; k) „odvodňovanie a opätovné
zavlažovanie mokradí“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo
systému odvodňovania alebo opätovného zavlažovania pôdy pokrývajúcej
plochu aspoň 1 hektár, na ktorej sa nachádza organická pôda, ak
činnosť nepredstavuje inú činnosť uvedenú
v článku 3 ods. 1, pričom odvodňovanie je priamo
ľudskou činnosťou zapríčinené zníženie hladiny vody
v pôde a opätovné zavlaženie je priamo ľudskou
činnosťou zapríčinená čiastočná alebo úplná reverzia
odvodnenia; l) „zdroj“ je akýkoľvek proces,
činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry
skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu; m) „zachytávanie“ je akýkoľvek proces,
činnosť alebo mechanizmus, ktorý absorbuje skleníkové plyny, aerosól
alebo prekurzor skleníkového plynu z atmosféry; n) „úložisko uhlíka“ je celý biogeochemický
prvok alebo systém na území členského štátu alebo jeho časť,
v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu
obsahujúci uhlík alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík; o) „prekurzor skleníkového plynu“ je
chemická zlúčenina predstavujúca súčasť chemických reakcií,
ktorých výsledkom je akýkoľvek skleníkový plyn uvedený
v článku 3 ods. 2; p) „produkt z vyťaženého dreva“ je
akýkoľvek produkt z ťažby dreva vrátane drevného materiálu
a kôry, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží; q) „les“ je pôda s plochou najmenej 0,5 hektára
s korunovým zápojom alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia, ktorý
dosahuje hodnotu najmenej 10 % plochy, pokrytá stromami, ktoré sú schopné
na mieste svojho rastu v dospelosti dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov,
vrátane skupín rastúcich mladých prírodných stromov alebo lesnej škôlky, ktorá
ešte musí dosiahnuť korunový zápoj alebo ekvivalentný stupeň
zakmenenia najmenej 10 % plochy alebo výšku stromov najmenej 5 metrov,
vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť
plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku
ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku
prírodných príčin, ale o ktorej sa predpokladá, že sa znovu stane lesom; r) „korunový zápoj“ je podiel pevnej
plochy, ktorá je pokrytá korunami stromov, vyjadrenej v percentách; s) „stupeň zakmenenia“ je hustota
vztýčených a rastúcich stromov na pôde pokrytej lesom meraná
podľa metodiky stanovenej členským štátom; t) „prírodný rušivý faktor“ je
akákoľvek neantropogénna udalosť alebo okolnosť, ktorá spôsobuje
významné emisie v lesoch alebo v poľnohospodárskej pôde a ktorej
výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu za predpokladu, že
členský štát objektívne nemôže ani po výskyte udalosti alebo okolnosti
významne obmedziť jej vplyv na emisie; u) „hodnota polčasu rozpadu“ je
počet rokov, ktorý je potrebný, aby sa obsah uhlíka v produkte
z dreva znížil na polovicu svojho pôvodného množstva; v) „metóda okamžitej oxidácie“ je metóda
započítavania, ktorá predpokladá, že k uvoľneniu celého množstva
uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry
dôjde v čase, keď členský štát zahrnie tieto produkty do
svojich účtov podľa tohto rozhodnutia; w) „kalamitná ťažba“ je akákoľvek
činnosť so zámerom získať drevo postihnuté prírodným rušivým
faktorom, ktoré sa dá ešte prinajmenšom čiastočne použiť. 2.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 12, ktorými sa menia
a dopĺňajú vymedzenia pojmov v odseku 1 tohto
článku na účely aktualizácie týchto vymedzení pojmov
s ohľadom na zmeny vymedzení pojmov prijatých orgánmi UNFCCC alebo
Kjótskeho protokolu alebo orgánmi inej mnohostrannej dohody týkajúcej sa zmeny
klímy uzavretej Úniou. Článok 3 Povinnosť
zostaviť a viesť účty LULUCF 3.
Členské štáty pre každé obdobie
započítavania stanovené v prílohe I zostavia a vedú účty,
ktoré presne odzrkadľujú všetky emisie a absorpcie pochádzajúce
z činností na ich území, ktoré patria do týchto kategórií
činností: a) zalesňovanie; b) opätovné zalesňovanie; c) odlesňovanie; d) obhospodarovanie lesov; e) obhospodarovanie ornej pôdy; f) obhospodarovanie pastvín. Členské štáty môžu takisto zostaviť
a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie
a absorpcie z novej výsadby a odvodňovania a opätovného
zavlažovania mokradí. 4.
Účty uvedené v odseku 1
zahŕňajú emisie a absorpcie týchto skleníkových plynov: a) oxid uhličitý (CO2); b) metán (CH4); c) oxid dusný (N2O). 5.
Členské štáty zahŕňajú do svojich
účtov konkrétnu činnosť uvedenú v odseku 1 od dátumu jej
začatia alebo od 1. januára 2013 podľa toho, ktorý dátum
nastane neskôr. Článok 4 Všeobecné
pravidlá započítavania 1.
Členské štáty vo svojich účtoch uvedených
v článku 3 ods. 1 označujú zdroje kladným (+) znakom
a zachytávanie záporným (–) znakom. 2.
Emisie a absorpcie z činnosti, ktorá
patrí do jednej alebo viacerých kategórií činností uvedených
v článku 3 ods. 1, sa započítavajú len v jednej
kategórii. 3.
Členské štáty určujú na základe
transparentných a overiteľných údajov pozemky, na ktorých sa vykonáva
činnosť v rámci kategórie uvedenej v článku 3
ods. 1. Zabezpečujú, aby boli všetky takéto pozemky presne
identifikovateľné v účte pre danú kategóriu. 4.
Členské štáty vo svojich účtoch uvedených
v článku 3 ods. 1 zohľadňujú akúkoľvek zmenu
zásob uhlíka v týchto úložiskách uhlíka: a) nadzemná biomasa; b) podzemná biomasa; c) hrabanka; d) odumreté drevo; e) organický uhlík v pôde; f) produkty z vyťaženého
dreva. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že
vo svojich účtoch nezohľadnia zmeny zásob uhlíka v úložiskách
uhlíka uvedených v písmenách a) až e) prvého pododseku, ak úložisko uhlíka
nie je klesajúcim zachytávaním ani zdrojom. Členské štáty nepovažujú
úložisko uhlíka za klesajúce zachytávanie ani zdroj len vtedy, ak sa to preukáže
na základe transparentných a overiteľných údajov. 5.
Členské štáty uzavrú svoje účty uvedené
v článku 3 ods. 1 na konci každého obdobia
započítavania uvedeného v prílohe I tak, že určia celkové
emisie a celkové absorpcie uvedené v týchto účtoch počas
daného obdobia započítavania. 6.
Členské štáty vedú úplné a presné záznamy o
všetkých metodikách a údajoch a použitých pri dodržiavaní povinností na základe
tohto rozhodnutia. 7.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 12, ktorými sa mení
a dopĺňa príloha I s cieľom pridať obdobia
započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito obdobiami
započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa na záväzky
Únie týkajúce sa zníženia emisií v iných odvetviach. Článok 5 Pravidlá započítavania pre zalesňovanie, opätovné
zalesňovanie a odlesňovanie 1.
V účtoch týkajúcich sa opätovného
zalesňovania členské štáty zaznamenávajú emisie a absorpcie
pochádzajúce len z činností vykonávaných na takých pôdach, ktoré
1. januára 1990 neboli lesmi. 2.
Keď členské štáty vo svojich účtoch
zaznamenávajú čisté zmeny emisií a absorpcií oxidu uhličitého
(CO2) pochádzajúcich z činností zalesňovania,
opätovného zalesňovania a odlesňovania, tieto čisté zmeny
predstavujú celkové absorpcie a emisie počas rokov jednotlivých
období započítavania uvedených v prílohe I, ktoré sa na základe
transparentných a overiteľných údajov vypočítajú spočítaním
rozdielov pre každý rok daného obdobia započítavania, t. j. zásoby uhlíka
31. decembra daného roka mínus zásoby uhlíka 1. januára rovnakého
roka. 3.
Keď členské štáty vo svojich účtoch
zaznamenávajú emisie metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O)
pochádzajúce z činností zalesňovania, opätovného
zalesňovania a odlesňovania, tieto emisie predstavujú celkové
emisie počas rokov každého obdobia započítavania uvedeného v prílohe I,
ktoré sa na základe transparentných a overiteľných údajov
vypočítajú spočítaním emisií vyprodukovaných v každom roku
daného obdobia započítavania. 4.
Členské štáty pokračujú
v zostavovaní a vedení účtov, ktoré odzrkadľujú emisie
a absorpcie pochádzajúce z pôdy, ktorá bola v účtoch podľa
článku 4 ods. 3 zaradená do kategórie zalesňovania,
opätovného zalesňovania a odlesňovania, aj keď sa už na
danej pôde takáto činnosť nevykonáva. 5.
Členské štáty používajú vo výpočtoch na
určenie lesa, ktorý patrí do kategórie zalesňovania, opätovného
zalesňovania a odlesňovania, rovnakú jednotku priestorového
posúdenia. Článok 6 Pravidlá započítavania pre obhospodarovanie lesov 1.
V účtoch týkajúcich sa obhospodarovania
lesov členské štáty zaznamenávajú emisie a absorpcie z takýchto
činností, ktoré sa vypočítajú ako emisie a absorpcie
v každom období započítavania uvedenom
v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov
v danom období započítavania ich referenčnou úrovňou
stanovenou v prílohe II. 2.
Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 pre
obdobie započítavania záporný, členské štáty zaznamenajú do svojich
účtov pre obhospodarovanie lesov celkové emisie a absorpcie
nepresahujúce ekvivalent 3,5 % emisií členského štátu v jeho
základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe
daného členského štátu o údajoch o emisiách v základom roku
podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1, bez emisií a absorpcií
z činností uvedených v článku 3 ods. 1, čo
sa vynásobí počtom rokov v danom období započítavania. 3.
Členské štáty zabezpečujú, aby boli
metódy výpočtu, ktoré uplatňujú v súvislosti so svojimi
účtami pre činnosti obhospodarovania lesov, v súlade
s metódami výpočtu použitými na výpočet ich referenčných úrovní
stanovených v prílohe II, pokiaľ ide o tieto aspekty: a) úložiská uhlíka a skleníkové
plyny; b) plocha, ktorá je predmetom
obhospodarovania lesov; c) produkty z vyťaženého
dreva; d) prírodné rušivé faktory. 4.
Členské štáty oznamujú Komisii najneskôr jeden
rok pred skončením každého obdobia započítavania navrhnuté
zrevidované referenčné úrovne na nasledujúce obdobie započítavania
v súlade s metodikou uvedenou v rozhodnutí –/CMP.7 použitou na
výpočet referenčných úrovní stanovených v uvedenom rozhodnutí. 5.
Ak nastanú zmeny príslušných ustanovení rozhodnutia
–/CMP.7, členské štáty oznamujú Komisii najneskôr šesť mesiacov po
prijatí týchto zmien navrhnuté zrevidované referenčné úrovne
zohľadňujúce tieto zmeny. 6.
Ak sa sprístupnia zlepšené metodiky, ktoré
členskému štátu umožnia vypočítať referenčné úrovne výrazne
presnejšie, alebo ak sa výrazne zvýši kvalita údajov, ktoré má členský
štát k dispozícii, príslušný členský štát bezodkladne oznámi Komisii
navrhnuté zrevidované referenčné úrovne zohľadňujúce tieto
zmeny. 7.
Na účely odsekov 4, 5 a 6 členské štáty
špecifikujú množstvo ročných emisií vyprodukovaných v dôsledku rušivých
faktorov, ktoré zahrnuli do svojich navrhovaných zrevidovaných
referenčných úrovní, ako aj spôsob odhadu tohto množstva. 8.
Komisia overuje presnosť navrhnutých
zrevidovaných referenčných úrovní. 9.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 12, ktorými sa v prípade
potreby budú aktualizovať referenčné úrovne v prílohe II. 10.
Členské štáty vo svojich účtoch pre
obhospodarovanie lesov zohľadňujú vplyv akýchkoľvek zmien
a doplnení prílohy II, pokiaľ ide o celé príslušné obdobie
započítavania. Článok 7 Pravidlá započítavania pre produkty z vyťaženého dreva 1.
Členské štáty vo svojich účtoch
podľa článku 3 ods. 1 zaznamenajú emisie z produktov
z vyťaženého dreva s obsahom uhlíka k 1. januáru 2013
aj v prípade, že tieto produkty z vyťaženého dreva boli
vyťažené pred týmto dátumom. 2.
Členské štáty v účtoch podľa
článku 3 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého
dreva zaznamenávajú emisie pochádzajúce z týchto produktov
z vyťaženého dreva na základe výpočtov podľa funkcie
rozpadu prvého rádu a štandardných hodnôt polčasu rozpadu stanovených
v prílohe III: a) papier; b) drevené dosky; c) rezivo. Členské štáty môžu namiesto hodnôt
polčasu rozpadu stanovených v prílohe III používať hodnoty
polčasu rozpadu špecifické pre krajinu za podmienky, že členský štát
tieto hodnoty určí na základe transparentných a overiteľných
údajov. Členské štáty môžu v účtoch
týkajúcich sa vyvezených produktov z vyťaženého dreva namiesto hodnôt
polčasu rozpadu stanovených v prílohe III používať hodnoty
polčasu rozpadu špecifické pre krajinu za podmienky, že členský štát
tieto hodnoty určí na základe transparentných a overiteľných
údajov o použití týchto produktov z vyťaženého dreva
v krajine dovozu. 3.
Ak členské štáty vo svojich účtoch
podľa článku 3 ods. 1 zaznamenávajú emisie oxidu
uhličitého (CO2) z produktov z vyťaženého dreva
v skládkach pevného odpadu, robia tak na základe metódy okamžitej
oxidácie. 4.
Ak členské štáty vo svojich účtoch
zaznamenávajú emisie pochádzajúce z produktov z vyťaženého
dreva, ktoré bolo vyťažené na účely energetiky, robia tak tiež na
základe metódy okamžitej oxidácie. 5.
Členský štát vo svojich účtoch
zaznamenáva emisie z produktov z vyťaženého dreva len v prípade,
že tieto emisie pochádzajú z produktov z vyťaženého dreva získaných
z pôdy zahrnutej v účtoch daného členského štátu podľa
článku 3 ods.1. 6.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 12, ktorými sa s ohľadom
na vedecký pokrok revidujú informácie stanovené v prílohe III. Článok 8 Pravidlá
započítavania pre obhospodarovanie ornej pôdy,
obhospodarovanie pastvín, novú výsadbu a odvodňovanie a opätovné
zavlažovanie mokradí 1.
Členské štáty v účtoch týkajúcich sa
obhospodarovania ornej pôdy a obhospodarovania pastvín zaznamenávajú emisie
a absorpcie pochádzajúce z týchto činností vypočítané ako
emisie a absorpcie v každom období započítavania stanovenom
v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov
v danom období započítavania emisiami a absorpciami
členského štátu pochádzajúcimi z týchto činností v jeho
základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe
daného členského štátu o údajoch o emisiách v základnom
roku podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1. 2.
Ak sa členský štát rozhodne zostaviť
a viesť účty pre novú výsadbu a/alebo odvodňovanie
a opätovné zavlažovanie mokradí, používa metódu výpočtu stanovenú
v odseku 1. Členské štáty v účtoch týkajúcich
sa odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí zaznamenávajú
emisie a absorpcie z tejto činnosti na všetkých pozemkoch, ktoré
boli odvodňované od roku 1990, a na všetkých pozemkoch, ktoré boli
opätovne zavlažované od roku 1990. Článok 9 Pravidlá započítavania pre prírodné rušivé faktory 1.
V prípade, že sú splnené podmienky uvedené
v odseku 2, členské štáty môžu neantropogénne emisie skleníkových
plynov zo zdrojov vyprodukované v dôsledku prírodných rušivých faktorov
vyňať z výpočtov týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti
započítavania podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b), d),
e) a f). Ak členské štáty vyjmú takéto emisie, musia vyňať
takisto všetky následné absorpcie na pôde, na ktorej sa vyskytol prírodný
rušivý faktor. Neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov
vyprodukované v dôsledku prírodných rušivých faktorov, ktoré boli zahrnuté vo
výpočtoch ich referenčnej úrovne podľa článku 6
ods. 4, článku 6 ods. 5 alebo článku 6
ods. 6, sa však nesmú vyňať. 2.
Členské štáty môžu vyňať
neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov podľa odseku 1 z výpočtov
týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa
článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d), ak tieto neantropogénne
emisie skleníkových plynov vyprodukované v dôsledku takýchto prírodných
rušivých faktorov v jednom roku prekročia 5 % celkových emisií
členského štátu v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC
v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch
o emisiách v základom roku podľa prílohy k rozhodnutiu
13/CMP.1, bez emisií a absorpcií z činností uvedených
v článku 3 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené tieto
podmienky: a) členský štát určí všetky
pozemky vyňaté z účelu účtov členského štátu
podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d), spolu
s ich zemepisnou polohou, rokom a druhom prírodných rušivých
faktorov; b) členský štát odhadne ročné
neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyprodukované v dôsledku
prírodných rušivých faktorov a následné absorpcie na vyňatých
pozemkoch; c) na vyňatých pozemkoch sa
nevykonala nijaká zmena vo využívaní pôdy a členský štát používa
transparentné a overiteľné metódy a kritériá na určenie
zmeny vo využívaní pôdy na týchto pozemkoch; d) keď je to možné, členský
štát prijme opatrenia na zvládnutie alebo reguláciu dosahu prírodných rušivých
faktorov; e) keď je to možné, členský
štát prijme opatrenia na obnovu vyňatých pozemkov; f) emisie pochádzajúce
z produktov z vyťaženého dreva získaného kalamitnou ťažbou
neboli vyňaté zo započítania. 3.
Členské štáty môžu takisto osobitne vyňať
neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov podľa odseku 1 z výpočtov
týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa
článku 3 ods. 1 písm. e) a f), ak tieto neantropogénne emisie
skleníkových plynov vyprodukované v dôsledku takýchto prírodných rušivých
faktorov v jednom roku prekročia 5 % celkových emisií
členského štátu v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC
v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch
o emisiách v základom roku podľa prílohy k rozhodnutiu
13/CMP.1, bez emisií a absorpcií z činností uvedených
v článku 3 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené podmienky
stanovené v článku 9 ods. 2. 4.
Členské štáty vo svojich účtoch uvedených
v článku 3 ods. 1 zahŕňajú emisie pochádzajúce
z produktov z vyťaženého dreva získaného kalamitnou ťažbou
v súlade s článkom 7. 5.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 12, ktorými sa revidujú podmienky
uvedené v prvom pododseku odseku 2, s ohľadom na vedecký pokrok
alebo s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých orgánmi
UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu. Článok 10 Akčné
plány pre odvetvie LULUCF 1.
Členské štáty najneskôr šesť mesiacov po
začiatku každého obdobia započítavania stanoveného
v prílohe I vypracujú a predložia Komisii návrh akčných
plánov pre odvetvie LULUCF s cieľom obmedziť alebo znížiť
emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie, ktoré pochádzajú
z činností uvedených v článku 3 ods. 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby boli vykonané konzultácie so širokým
okruhom zainteresovaných strán. Návrhy akčných plánov pre odvetvie LULUCF sa
vzťahujú na obdobie trvania príslušného obdobia započítavania
stanoveného v prílohe I. 2.
Členské štáty v návrhoch svojich
akčných plánov pre odvetvie LULUCF uvádzajú tieto informácie týkajúce sa
jednotlivých činností uvedených v článku 3 ods. 1: a) opis vývoja emisií a absorpcií
v minulosti; b) odhadované emisie a absorpcie
pre príslušné obdobie započítavania; c) analýza potenciálu obmedziť
alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie; d) zoznam opatrení, v prípade
potreby vrátane opatrení stanovených v prílohe IV, ktoré sa majú
prijať na využitie potenciálu na zmiernenie v prípade, že bol takýto
potenciál určený podľa analýzy uvedenej v písm. c); e) politiky plánované na vykonávanie
opatrení uvedených v písm. d) vrátane opisu očakávaného účinku
týchto opatrení na emisie a absorpciu; f) harmonogramy pre prijatie
a vykonávanie opatrení uvedených v písm. d). 3.
Komisia vyhodnotí návrh akčného plánu
členského štátu pre odvetvie LULUCF do troch mesiacov od získania všetkých
informácií požadovaných od daného členského štátu. Komisia zverejní
výsledky tohto hodnotenia a môže podľa potreby vydať odporúčania
s cieľom podporiť úsilie členských štátov obmedziť
alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie. Členské štáty náležite zohľadnia
zistenia Komisie a v elektronickej forme zverejnia a verejnosti
sprístupnia svoje akčné plány pre odvetvie LULUCF do troch mesiacov od
získania hodnotenia Komisie. 4.
Členské štáty Komisii predložia správu,
v ktorej opíšu pokrok pri vykonávaní akčných plánov pre odvetvie
LULUCF, do dátumu v polovici trvania každého obdobia započítavania
stanoveného v prílohe I a do konca každého obdobia započítavania
stanoveného v prílohe I. 5.
Komisia vyhodnotí vykonávanie akčných plánov
pre odvetvie LULUCF členskými štátmi do šiestich mesiacov od získania
správ uvedených v odseku 4. Komisia zverejní tieto správy a výsledky tohto
hodnotenia a môže podľa potreby vydať odporúčania
s cieľom podporiť úsilie členských štátov obmedziť
alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie.
Členské štáty náležite zohľadnia zistenia Komisie. Článok 11 Preskúmanie Komisia preskúma pravidlá započítavania
uvedené v tomto rozhodnutí najneskôr do jedného roka od konca prvého
obdobia započítavania stanoveného v prílohe I. Článok 12 Vykonávanie
delegovania právomoci 1.
Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii
udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 2.
Delegovanie právomoci uvedené v článku 2
ods. 2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a
článku 9 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. 3.
Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods.
2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a
článku 9 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek
odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v
ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom
nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo
k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá
platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4.
Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu
parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 5.
Delegovaný akt prijatý podľa článku 2
ods. 2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a
článku 9 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament
alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo
dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred
uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o
svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho
parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. Článok 13 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť
1. januára 2013. Článok 14 Toto rozhodnutie je určené členským
štátom. V Bruseli 12. 3. 2012 Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA I OBDOBIA
ZAPOČÍTAVANIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 1 Obdobie započítavania || Roky Prvé obdobie započítavania || Od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 PRÍLOHA II REFERENČNÉ
ÚROVNE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 6 Členský štát || Ekvivalenty oxidu uhličitého (CO2) za rok v Gg Rakúsko || -6516 Belgicko || -2499 Bulharsko || -7950 Cyprus || -157 Česká republika || -4686 Dánsko || 409 Estónsko || -2741 Fínsko || -20466 Francúzsko || -67410 Nemecko || -22418 Grécko || -1830 Maďarsko || -1000 Írsko || -142 Taliansko || -22166 Lotyšsko || -16302 Litva || -4552 Luxembursko || -418 Malta || -49 Holandsko || -1425 Poľsko || -27133 Portugalsko || -6830 Rumunsko || -15793 Slovensko || -1084 Slovinsko || -3171 Španielsko || -23100 Švédsko || -41336 Spojené kráľovstvo || -8268 PRÍLOHA III FUNKCIA ROZPADU PRVÉHO RÁDU A ŠTANDARDNÉ HODNOTY POLČASU
ROZPADU UVEDENÉ V ČLÁNKU 7 Funkcia rozpadu
prvého rádu začínajúca s a pokračujúca
do súčasného roku: , kde: rok zásoby
uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva na začiatku
roku , Gg C rozpadová
konštanta rozpadu prvého rádu daná v jednotkách v roku1 ,
kde HL je polčas rozpadu súboru produktov z vyťaženého dreva
v rokoch.) prírastok
do súboru produktov z vyťaženého dreva počas roka , Gg C yr-1 zmena zásob
uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva počas roka ,
Gg C rok1, Štandardné hodnoty
polčasu rozpadu (HL): 2 roky
pre papier 25
rokov pre drevené dosky 35
rokov pre rezivo. PRÍLOHA IV OPATRENIA, KTORÉ MÔŽU BYŤ ZAHRNUTÉ DO AKČNÝCH PLÁNOV PRE
ODVETVIE LULUCF PODĽA ČLÁNKU 10 ods. 2 písm. d) a) Opatrenia týkajúce sa
obhospodarovania ornej pôdy, ako napríklad: –
zlepšenie agronomických postupov výberom lepších
druhov plodín, –
rozšírenie striedania plodín a zabránenie
využívaniu pôdy ležiacej úhorom alebo zníženie miery tohto využívania, –
zlepšenie využívania živín, obhospodarovania
v oblasti orby/zvyškov a vodného hospodárstva, –
podporovanie poľnohospodársko-lesníckych
postupov a potenciálu pre zmenu (využívania) pôdnej pokrývky. b) Opatrenia týkajúce sa
obhospodarovania pastvín a zlepšenia pasienkov, ako napríklad: –
zabránenie premene trávnatej plochy na ornú pôdu
a spätnej premene ornej pôdy na pôvodné rastlinstvo, –
zlepšenie obhospodarovania pastvín zmenou intenzity
a načasovania pastvy, –
zvýšenie produktivity, –
zlepšenie využívania živín, –
zlepšenie zvládania požiarov, –
zavedenie vhodnejších druhov a najmä
hlbokozakorenených druhov. c) Opatrenia na zlepšenie
obhospodarovania poľnohospodárskej organickej pôdy, najmä rašelinovej
pôdy, ako napríklad: –
poskytovanie stimulov pre udržateľné postupy
odvodňovania, –
poskytovanie stimulov pre prispôsobené
poľnohospodárske postupy, ako napríklad minimalizácia narušenia pôdy alebo
extenzívnych postupov. d) Opatrenia na zabránenie odvodnenia
a na poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie mokradí. e) Opatrenia týkajúce sa existujúcich
alebo čiastočne odvodnených močiarov, ako napríklad: –
zabránenie ďalšiemu odvodňovaniu, –
poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie
a obnovu močiarov, –
zabránenie močiarnym požiarom. f) Obnovenie pôdy postihnutej
degradáciou. g) Opatrenia týkajúce sa lesníckych
činností, ako napríklad: –
zabránenie odlesňovaniu, –
zalesňovanie a opätovné
zalesňovanie, –
zachovanie uhlíka v existujúcich lesoch, –
zlepšenie produkcie v existujúcich lesoch, –
zvýšenie súboru produktov z vyťaženého
dreva, –
zlepšenie obhospodarovania lesov aj prostredníctvom
optimalizovanej skladby druhov, ošetrovania, prerieďovania a ochrany
pôdy. h) Posilnenie ochrany proti prírodným
rušivým faktorom, ako sú napríklad požiare, škodcovia a víchrice. LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh
návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele 1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie
akcie a jej finančného vplyvu 1.7. Plánovaný
spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia
týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2. Systémy
riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné
okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Rozhodnutie
Európskeho parlamentu a Rady o pravidlách započítavania
a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov
vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami
vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom
1.2.
Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[23]
ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE A OPATRENIA V OBLASTI KLÍMY [07]
1.3.
Druh návrhu/iniciatívy
x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný
projekt/prípravnú akciu[24] ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.
Ciele
1.4.1.
Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú
predmetom návrhu/iniciatívy
Návrh
je v súlade so stratégiou Európa 2020 a očakáva sa, že prispeje
k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti znižovania emisií.
1.4.2.
Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci
ABM/ABB
Konkrétny cieľ č. .. Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy
(kód ABB 07 12) Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB 07 12 01 (Vykonávanie politiky a právnych predpisov
Únie v oblasti klímy)
1.4.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať
návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Návrhom sa zriaďuje spoľahlivý
a harmonizovaný právny rámec na započítavanie emisií a absorpcií
skleníkových plynov z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so
zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom (LULUCF)
v Únii umožnením podrobného posúdenia pokroku v členských
štátoch. Týmto rámcom sa konkrétne: – zlepší viditeľnosť úsilia
o zmierňovanie a poskytnú sa stimuly pre toto úsilie
prostredníctvom zlepšenia absorpcie a zníženia emisií
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a prostredníctvom
produkcie produktov z vyťaženého dreva v odvetví, – posilní environmentálna integrita záväzkov
zabezpečením toho, aby boli emisie a absorpcie správne
zohľadnené, a doplnením existujúcich politických opatrení sa zaistí
bezpečná a udržateľná výroba bioenergie šetrná voči klíme a – zlepší hospodárska efektívnosť pri dosahovaní
ambicióznejších cieľov umožnením prispievania všetkých odvetví. Ukazovatele výsledkov a vplyvu Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je
možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy. Všeobecným, konkrétnym a operačným cieľom
návrhu zodpovedajú tieto ukazovatele: – vývoj emisií a absorpcií, – počet prípadov, keď členské štáty nesplnia
svoje záväzky, akčné plány členských štátov pre odvetvie LULUCF
a správy predložené načas Komisii, referenčné úrovne, ktoré
členské štáty načas predložia Komisii, – súlad správ členských štátov s požiadavkami
uvedenými v návrhu, – úplnosť správ členských štátov predložených
Komisii a miera uplatňovania spoločných pravidiel
započítavania členskými štátmi, – dostupnosť údajov a informácií
v oblastiach, na ktoré sa návrh zameriava.
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom
alebo dlhodobom horizonte
Tento návrh má dva ciele: – zaistiť spoľahlivé a harmonizované započítavanie
emisií a absorpcií z odvetvia LULUCF v členských štátoch, – poskytnúť stimuly pre úsilie o zmierňovanie
zo strany členských štátov vypracovaním a vykonávaním akčných
plánov pre odvetvie LULUCF.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie
Opatrenia na úrovni Únie by z dôvodu svojej
účinnosti priniesli jednoznačné výhody v porovnaní
s opatreniami na úrovni jednotlivých členských štátov. Keďže sa
základné záväzky v oblasti zmeny klímy stanovujú na úrovni Únie, je
účinné vypracovať aj požadované pravidlá započítavania na tejto
úrovni. Navyše vyriešenie zistených problémov, akým je napríklad potreba
presných a jednotných pravidiel započítavania pre rôzne činnosti
LULUCF, vyžaduje spoločný prístup vo všetkých členských štátoch,
čo je možné zabezpečiť len na úrovni Únie. Tento právny rámec zabezpečí účinný prínos
zavedením spoločného a presného započítavania vo všetkých
členských štátov a vypracovaním akčných plánov pre odvetvie
LULUCF, čím sa umožní podrobnejšie posúdenie a hodnotenie pokroku
v členských štátoch. Zabezpečí sa tak súdržnosť politiky
Únie v oblasti klímy, ďalej zlepší environmentálna integrita záväzkov
Únie v oblasti zmeny klímy a zvýši hospodárska efektívnosť
politiky Únie v oblasti klímy.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Tento
návrh je založený na skúsenostiach získaných na medzinárodnej úrovni a má
napraviť nedostatky existujúcich pravidiel započítavania podľa
Kjótskeho protokolu (KP). Vykonalo sa podrobné posúdenie s cieľom
navrhnúť spoľahlivý a harmonizovaný rámec započítavania pre
odvetvie LULUCF.
1.5.4.
Zlučiteľnosť a možná synergia s
inými finančnými nástrojmi
Tento návrh je v súlade so stratégiou Európa 2020
a s hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020 pre Európu efektívne
využívajúcu zdroje. Okrem toho dopĺňa súčasné politiky Únie v oblasti
klímy a energetiky a v sociálnej oblasti. Dopĺňa aj spoločnú poľnohospodársku
politiku (SPP) po roku 2013, pokiaľ ide o realizáciu ekologických
prvkov, a v rámci politiky Únie pre rozvoj vidieka by sa mohli
výrazne zlepšiť stimuly pre zachytávanie a ukladanie CO2
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Riadne
započítavanie súvisiacich kladných tokov uhlíka by zviditeľnilo
pozitívny prínos týchto politických opatrení vykonávaných prostredníctvom SPP. Započítavanie pre odvetvie LULUCF by tak podporilo
udržateľné využívanie bioenergie a poskytlo by aj spoľahlivý,
jasný a viditeľný ukazovateľ pokroku
v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Bez komplexného
povinného započítavania činností odvetvia LULUCF by sa úsilie
vynaložené členskými štátmi, poľnohospodármi a lesníkmi na
zabezpečenie služieb zmierňujúcich zmenu klímy v rámci snahy Únie
o dosiahnutie jej cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových
plynov nezohľadnilo.
1.6.
Trvanie akcie a jej finančného vplyvu
¨ Návrh/iniciatíva
s obmedzeným trvaním ¨ Návrh/iniciatíva sú v platnosti od
[DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR. ¨ Finančný vplyv trvá od RRRR do
RRRR. x Návrh/iniciatíva
s neobmedzeným trvaním Plánovaný
začiatok vykonávania je 1. január 2013 v závislosti od pokroku
v rámci legislatívneho procesu.
1.7.
Plánovaný spôsob hospodárenia[25]
x Priame
centralizované hospodárenie na úrovni Komisie ¨ Nepriame
centralizované hospodárenie s delegovaním úloh
súvisiacich s plnením rozpočtu na: ¨ výkonné agentúry ¨ subjekty zriadené spoločenstvami[26] ¨ národné verejnoprávne
subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby ¨ osoby poverené realizáciou osobitných
akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v
príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o
rozpočtových pravidlách ¨ Zdieľané
hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované
hospodárenie s tretími krajinami ¨ Spoločné
hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte) V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele
„Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky: Členské
štáty budú zodpovedné za vykonávanie prevažnej časti tohto návrhu. Komisia
posúdi informácie uvedené v správach predložených členskými štátmi
a v prípade potreby vydá odporúčania.
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na
tieto opatrenia. Členské štáty zaznamenávajú informácie do svojich
účtov pre odvetvie LULUCF na ročnom základe a emisie
a absorpcie z odvetvia LULUCF započítavajú v súlade s týmto
návrhom na konci každého obdobia započítavania. Správy vypracované podľa tohto návrhu bude Komisia
posudzovať pre každé obdobie započítavania na základe technickej
odbornej pomoci. V rámci doložky o preskúmaní by bolo potrebné
vypracovanie štúdie na posúdenie vykonávania tohto rozhodnutia.
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Zistené riziká
Keďže
návrh predstavuje rozhodnutie, riziká vyplývajúce z vykonávania sú obmedzené,
pretože navrhnuté záväzky sú založené na medzinárodných pravidlách, ktoré sú už
stanovené a uplatňujú sa v členských štátoch v rámci ich
záväzkov vyplývajúcich z KP.
2.2.2.
Plánované metódy kontroly
Opatrenia
na riešenie prípadných rizík sú takéto: konštruktívny dialóg a spolupráca
s členskými štátmi, udržiavanie kontaktu s príslušnými útvarmi
Komisie, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie uspokojenia náležitých
potrieb týkajúcich sa údajov, konzultácie s odborníkmi, najmä pri
prijímaní delegovaných aktov, prístup k externým technickým odborným
poznatkom pre príslušné hodnotenia, realizácia štúdií pri preskúmavaní právneho
aktu a v prípade potreby organizovanie tematických konferencií.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované
opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami. Táto iniciatíva vzhľadom na príslušné sumy a typ
obstarávania nepredstavuje obzvlášť veľké riziká podvodu. Komisia
bude riadiť a kontrolovať prácu využitím všetkých bežných
relevantných nástrojov, akým je napríklad ročný plán riadenia GR CLIMA. Osobitný význam majú normy vnútornej kontroly
č. 2, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15 a 16. Okrem toho sa budú
v plnom rozsahu uplatňovať zásady stanovené v nariadení
Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len „nariadenie
o rozpočtových pravidlách“) a jeho vykonávacie pravidlá. Postupy verejného obstarávania sa budú riadiť
spoločným finančným okruhom GR CLIMA: čiastočne
decentralizovaný okruh, ktorého hlavným znakom je, že osoby, ktoré vykonávajú
začatie a overovanie finančných operácií, sú hierarchicky
nezávislé od povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním. Výbor pre vnútornú kontrolu (ENVAC) navyše kombináciou
náhodnej vzorky a rizikovo váženej vzorky zmlúv o verejnom
obstarávaní preskúma postupy týkajúce sa výberu dodávateľa a overí
súlad postupov prijatých povoľujúcimi úradníkmi s pravidlami
a ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách
a vykonávacími pravidlami. Okrem týchto opatrení sa pri prijímaní delegovaných aktov
zabezpečí, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na odborných
konzultáciách, boli nezávislé a mali primeranú kvalifikáciu.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·
Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([27]) || krajín EZVO[28] || kandidátskych krajín[29] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 5 || 07 01 02 11 Ostatné výdavky na riadenie na podporu oblasti politiky „Životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy“ || DRP/NRP || NIE || NIE || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v
akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a
rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách […] || [XX.YY.YY.YY] […] || […] || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE
3.2.
Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || Okruh 2 GR: CLIMA || || || Rok N[30] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || - || - || - || - || - || - || - || - Platby || (2) || - || - || - || - || - || - || - || - Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || - || - || - || - || - || - || - || - Platby || (2a) || - || - || - || - || - || - || - || - Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[31] || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka 07 01 04 05 (a nasledujúcich riadkov) || || (3) || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Rozpočtové prostriedky pre GR CLIMA SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Platby || =2+2a +3 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Platby || =5+ 6 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300 Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300 Platby || =5+ 6 || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300 Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU GR: CLIMA || Ľudské zdroje || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,889 Ostatné administratívne výdavky || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 2 ,433 GR CLIMA SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0 ,475 || 0 ,457 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N[32] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || 0 ,575 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 4 ,622 Platby || 0 ,575 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 4 ,622
3.2.2.
Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové
prostriedky
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU VÝSTUPY Druh[33] || Priemerné náklady na výstupy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu KONKRÉTNY CIEĽ: Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy (kód ABB 07 12) - Výstup || Hodnotenie || 0 ,004 || 27 || 0,100 || || || || || 27 || 0,100 || || || || || 27 || 0,100 || 81 || 0 ,300 - Výstup || Štúdia || 0,500 || || || || || || || || || || || || || 1 || 0,500 || 1 || 0 ,500 - Výstup || Preskúmanie || 0,500 || || || || || || || 1 || 0,500 || || || || || || || 1 || 0 ,500 Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || 27 || 0 ,100 || 0 || - || 0 || - || 28 || 0,600 || 0 || - || 0 || - || 28 || 0,600 || 83 || 1 ,300 NÁKLADY SPOLU || 0 || 0 ,100 || 0 || - || 0 || - || 0 || 0,600 || 0 || - || 0 || - || 0 || 0, 600 || 0 || 1, 300
3.2.3.
Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové
prostriedky
3.2.3.1.
Zhrnutie
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok N[34] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || Ľudské zdroje (1 AD FTE už pracuje pre DG CLIMA) || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,889 Ostatné administratívne výdavky - 07 01 02 11 01 Služobné cesty (5 ročne; 0, 0015 mil. EUR/služobná cesta) - 07 01 02 11 02 Konferencie (2 ročne; 150 účastníkov; ; 0, 035 mil. EUR /konferencia) - 07 01 02 11 02 Zasadnutia (2 ročne; max. 168 expertov (28 *6); 1 deň; 0, 135 mil. EUR /zasadnutie) MEDZISÚČET || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0, 070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0, 070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,053 0 ,490 1 ,890 2 ,433 Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 0 ,475 || 0, 475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322 Mimo OKRUHU 5[35] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || SPOLU || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322
3.2.4.
Odhadované potreby ľudských zdrojov
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako
je uvedené v nasledujúcej tabuľke: odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla
(alebo najviac na jedno desatinné miesto) || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || 07 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[36] || || XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || || || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || || XX 01 04 yy[37] || - sídlo[38] || || || || || || || || - delegácia || || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || SPOLU || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú
doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci
ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od
rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Prijímať primerané opatrenia na plnenie rôznych požiadaviek týkajúcich sa Komisie (napr. preskúmavať správy členských štátov, vykonávať analýzy, monitorovať vykonávanie atď.) Externí zamestnanci ||
3.2.5.
Súlad s platným viacročným finančným
rámcom
x Návrh/iniciatíva je v súlade s platným
viacročným finančným rámcom. ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v
plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci. ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa
použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia
viacročného finančného rámca[39].
3.2.6.
Účasť tretích strán na financovaní
xNávrh/iniciatíva nebude zahŕňať
spolufinancovanie tretími stranami. Návrh/iniciatíva bude
zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v
nasledujúcej tabuľke:
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
x Návrh/iniciatíva nemá finančný
vplyv na príjmy. ¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv
na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na vlastné zdroje ¨ vplyv na rôzne
príjmy [1] Rozhodnutie 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán dohovoru
UNFCCC (Cancúnske dohody). [2] Na základe štvrtej správy o posúdení, ktorú vypracoval
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC). [3] Závery Európskej rady z 8. – 9. marca 2007. [4] Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63. [5] Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136. [6] Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1. [7] KOM(2011) 789 v konečnom znení – 2011/0372
(COD). [8] Ostatné skleníkové plyny z poľnohospodárskych
činností, napr. metán a oxid dusný produkovaný prežúvavcami
a obsiahnutý v hnojivách, nepatria do odvetvia LULUCF, v ktorom
ide najmä o emisie a absorpcie uhlíka v rastlinstve a pôde.
Emisie iné ako CO2 z poľnohospodárstva patria do osobitného
inventára pre poľnohospodárstvo. [9] Existuje aj kompromis, že premena by nemala
spôsobiť únik uhlíka. t. j. náhrada domácich potravín dovezenými
potravinami s negatívnejšou uhlíkovou stopou. [10] Pozri napr. Sathre R. a O'Connor J. (2010): A
synthesis of research on wood products and greenhouse gas impacts (Zhrnutie
prieskumu o produktoch z dreva a dosahu na skleníkové plyny),
2. vyd., Vancouver, B. C. FP Innovations, s. 117. [11] Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1. [12] Smernica 2009/28/ES. [13] KOM(2011) 571 v konečnom znení. [14] http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm. [15] http://ec.europa.eu/clima/consultations/0003/index_en.htm. [16] http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm. [17] http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm. [18] Ú. v. EÚ C , , s. . [19] Ú. v. EÚ C , , s. . [20] Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136. [21] Ú. v. EÚ L 275,
25.10.2003, s. 32. [22] Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1. [23] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [24] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b)
nariadenia o rozpočtových pravidlách. [25] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [26] Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. [27] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky [28] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. . [29] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [30] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [31] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [32] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. Návrh má nadobudnúť účinnosť v roku
2013 v závislosti od pokroku dosiahnutého v rámci legislatívneho procesu. [33] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). [34] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. Návrh má nadobudnúť účinnosť v roku
2013 v závislosti od pokroku dosiahnutého v rámci legislatívneho procesu. [35] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [36] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert . [37] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [38] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre
rybné hospodárstvo (EFRH). [39] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.