Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32024R0573

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014 (Text s významom pre EHP)

PE/60/2023/REV/1

Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/573/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/573/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/573

20.2.2024

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/573

zo 7. februára 2024

o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V Európskej zelenej dohode uvedenej v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 sa vytýčila nová stratégia rastu pre Úniu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent s nulovým znečistením, a jej cieľom je chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi a zabezpečiť inkluzívnu, primeranú a spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Okrem toho sa Únia zaviazala zabezpečiť úplné vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3) a 8. environmentálneho akčného programu zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (4) a zaviazala sa plniť Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala Organizácia Spojených národov, a jej ciele udržateľného rozvoja.

(2)

Fluórované skleníkové plyny sú syntetické chemické látky, ktoré sú veľmi silnými skleníkovými plynmi a ktoré sú často až niekoľko tisícnásobne silnejšie ako oxid uhličitý (CO2). Spoločne s CO2, metánom a oxidom dusným patria fluórované skleníkové plyny do skupiny emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Parížska dohoda prijatá v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) (5). V súčasnosti tvoria emisie fluórovaných skleníkových plynov 2,5 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii a od roku 1990 do roku 2014 sa ich objem zdvojnásobil, pričom objem ostatných emisií skleníkových plynov sa znížil.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 (6) bolo prijaté s cieľom zvrátiť stúpajúci objem emisií fluórovaných skleníkových plynov. Zo záverov hodnotenia vypracovaného Komisiou vyplynulo, že nariadenie (EÚ) č. 517/2014 viedlo k medziročnému poklesu emisií fluórovaných skleníkových plynov. Dodávky fluórovaných uhľovodíkov sa od roku 2015 do roku 2019 znížili o 37 % v metrických tonách a o 47 % v tonách ekvivalentu CO2. V mnohých druhoch zariadení, v ktorých sa tradične používali fluórované skleníkové plyny, takisto jednoznačne došlo k prechodu na používanie alternatív s nižším potenciálom globálneho otepľovania vrátane prirodzených alternatív (napríklad vzduch, CO2, amoniak, uhľovodíky a voda).

(4)

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe za rok 2021 dospel k záveru, že do roku 2050 by bolo potrebné globálne zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov až o 90 % v porovnaní s rokom 2015. V reakcii na naliehavosť opatrení v oblasti klímy Únia zintenzívnila svoje klimatické ambície prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2021/1119. V uvedenom nariadení sa stanovuje záväzný cieľ Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii najneskôr do roku 2050. Únia zvýšila aj svoj počiatočný vnútroštátne stanovený príspevok podľa Parížskej dohody zo zníženia emisií skleníkových plynov minimálne o 40 % do roku 2030 na zníženie minimálne o 55 %. Z hodnotenia nariadenia (EÚ) č. 517/2014 však vyplýva, že predpokladané úspory emisií do roku 2030 sa v súvislosti so zastaranými klimatickými cieľmi Únie úplne nedosiahnu.

(5)

Z dôvodu celosvetovo rastúcich emisií fluórovaných uhľovodíkov sa zmluvné strany Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „protokol“), v roku 2016 v rámci dodatku z Kigali k protokolu (ďalej len „Kigalský dodatok“), ktorý bol schválený v mene Únie rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1541 (7), rozhodli zaviesť postupné ukončovanie výroby a spotreby fluórovaných uhľovodíkov, teda znížiť výrobu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov o viac ako 80 % v priebehu nasledujúcich 30 rokov. Znamená to, že každá zmluvná strana musí plniť plán znižovania spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov a zabezpečiť systém udeľovania povolení na dovoz a vývoz fluórovaných uhľovodíkov a nahlasovať fluórované uhľovodíky. Odhaduje sa, že samotným Kigalským dodatkom sa do konca tohto storočia zabezpečí zmiernenie ďalšieho otepľovania o 0,4 °C.

(6)

Je dôležité, aby sa týmto nariadením zabezpečilo, že Únia z dlhodobého hľadiska dodržiava svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Kigalského dodatku, najmä pokiaľ ide o zníženie spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov, a požiadavky na nahlasovanie a udeľovanie povolení, a to predovšetkým zavedením postupného ukončovania výroby a doplnením o kroky obmedzenia uvádzania fluórovaných uhľovodíkov na trh po roku 2030.

(7)

Niektoré fluórované skleníkové plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú perfluórované a polyfluórované látky alebo je dokázané, či existuje podozrenie, že sa rozkladajú na perfluórované a polyfluórované látky. Perfluórované a polyfluórované látky sú chemické látky, ktoré odolávajú rozkladu a môžu mať negatívne účinky na zdravie a životné prostredie. V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti by podniky mali zvážiť použitie alternatív, ak sú k dispozícii, ktoré sú menej škodlivé pre zdravie, životné prostredie a klímu. V roku 2023 bol Európskej chemickej agentúre predložený návrh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (8) na obmedzenie výroby, uvedenia na trh a používania perfluórovaných a polyfluórovaných látok vrátane fluórovaných skleníkových plynov. Pri zvažovaní potenciálnych obmedzení perfluórovaných a polyfluórovaných látok by Komisia a členské štáty mali zohľadniť dostupnosť týchto alternatív.

(8)

Na zabezpečenie súladu s povinnosťami podľa protokolu by sa mal potenciál globálneho otepľovania fluórovaných uhľovodíkov vypočítať podľa 100-ročného potenciálu globálneho otepľovania jedného kilogramu plynu v pomere k 100-ročnému potenciálu globálneho otepľovania jedného kilogramu CO2 na základe štvrtej hodnotiacej správy prijatej IPCC. Pre ostatné fluórované skleníkové plyny by sa mala použiť šiesta hodnotiaca správa IPCC. Vzhľadom na to, že je dôležité rýchle znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa zachovala dosiahnuteľnosť cieľa globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C stanoveného v Parížskej dohode, zvyšuje sa význam 20-ročného potenciálu globálneho otepľovania skleníkových plynov. V tejto súvislosti by sa mal, ak je to možné, poskytnúť 20-ročný potenciál globálneho otepľovania s cieľom lepšie informovať o tom, aký majú látky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vplyv na klímu. Komisia by mala zvýšiť informovanosť o 20-ročnom potenciáli globálneho otepľovania fluórovaných skleníkových plynov.

(9)

Zámerné uvoľňovanie fluórovaných látok do atmosféry, ak je také uvoľňovanie nezákonné, je vážnym porušením tohto nariadenia a malo by byť výslovne zakázané. Prevádzkovatelia a výrobcovia zariadení by mali byť povinní v maximálnej možnej miere predchádzať úniku takýchto látok, a to aj prostredníctvom kontroly dôležitých zariadení z hľadiska úniku. Ak je uvoľnenie fluórovaných látok technicky nevyhnutné, prevádzkovatelia by mali prijať všetky technicky a ekonomicky uskutočniteľné opatrenia na zabránenie uvoľňovaniu takýchto látok do atmosféry, a to aj opätovným zachytávaním vypustených plynov.

(10)

Sulfuryl-fluorid je ďalším veľmi silným skleníkovým plynom, ktorý sa môže vypustiť, keď sa používa na fumigáciu. Prevádzkovatelia, ktorí používajú sulfuryl-fluorid na fumigáciu, by mali zdokumentovať použitie opatrení na zachytávanie a zber uvedeného plynu, alebo, ak zachytávanie nie je technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné, mali by uviesť príslušné dôvody.

(11)

Vzhľadom na to, že výrobný proces niektorých fluórovaných zlúčenín môže viesť k emisii iných fluórovaných skleníkových plynov ako vedľajších produktov, podmienkou uvedenia fluórovaných skleníkových plynov na trh by malo byť zneškodnenie týchto emisií tohto vedľajšieho produktu alebo ich zhodnotenie na ďalšie použitie. Výrobcovia a dovozcovia by mali mať povinnosť dokumentovať zmierňujúce opatrenia prijaté na predchádzanie emisiám trifluórmetánu počas výrobného procesu a poskytnúť dôkaz o zneškodnení týchto emisií vedľajšieho produktu alebo ich zhodnotení na ďalšie použitie, a to v súlade s najlepšími dostupnými technikami. Vyhlásenie o zhode by sa malo poskytnúť v čase uvedenia fluórovaných skleníkových plynov na trh.

(12)

Na predchádzanie emisiám fluórovaných látok je potrebné zaviesť ustanovenia o zhodnotení látok z výrobkov a zariadení a o predchádzaní únikom takýchto látok. S penami obsahujúcimi fluórované skleníkové plyny by sa malo zaobchádzať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ (9). Povinnosti zhodnotenia by sa mali rozšíriť aj na vlastníkov budov a zhotoviteľov stavieb pri odstraňovaní určitých pien z budov, aby sa maximalizovalo zníženie emisií. Keďže zhodnocovaním, recykláciou a regeneráciou fluórovaných skleníkových plynov sa uplatňujú zásady obehového hospodárstva, ustanovenia o zhodnocovaní látok sa zavádzajú aj na základe oznámení Komisie z 10. marca 2020 s názvom „Nová priemyselná stratégia pre Európu“, z 11. marca 2020 s názvom „Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu“, zo 14. októbra 2020 s názvom „Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok“, z 5. mája 2021 s názvom „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy“ a z 12. mája 2021 s názvom „Cesta k zdravej planéte pre všetkých – akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“.

(13)

Chladiace a mraziace zariadenia sú na to, aby správne fungovali, vo veľkej miere závislé od fluórovaných skleníkových plynov a predstavujú jednu z najrelevantnejších kategórií nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a s cieľom zabezpečiť riadne nakladanie s odpadom, pokiaľ ide o uvedené škodlivé plyny, je dôležité, aby sa povinnosti týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov v prípade odpadu z elektrických a elektronických zariadení vzťahovali aj na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi obsiahnutými alebo používanými v odpade z elektrických a elektronických zariadení. V smernici 2012/19/EÚ sa stanovujú povinnosti výrobcov elektrických a elektronických zariadení v oblasti financovania. Toto nariadenie dopĺňa uvedenú smernicu tým, že vyžaduje financovanie zberu, spracovania, zhodnocovania, environmentálne vhodnej likvidácie, recyklácie, regenerácie alebo zneškodnenia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II k tomuto nariadeniu a pochádzajúcich z výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie závisí od uvedených plynov a ktoré predstavujú odpad z elektrických a elektronických zariadení.

(14)

Chladiace a klimatizačné zariadenia v dopravnom prostriedku majú mimoriadne vysokú mieru úniku v dôsledku vibrácií, ku ktorým dochádza počas dopravy. Prevádzkovatelia väčšiny dopravných prostriedkov by mali vykonávať kontroly únikov alebo inštalovať systémy detekcie úniku a zhodnocovať fluórované skleníkové plyny pre takéto mobilné zariadenia. Podobne ako prevádzkovatelia iných zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj prevádzkovatelia chladiacich a klimatizačných zariadení na palube lodí by mali mať povinnosť prijať preventívne opatrenia na zabránenie úniku fluórovaných skleníkových plynov a v prípade detekcie takéhoto úniku by mali bez zbytočného odkladu zabezpečiť opravu. Vzhľadom na medzinárodný charakter lodnej dopravy je dôležité, aby Únia a jej členské štáty v rámci svojich príslušných právomocí spolupracovali s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby sa zabránilo zbytočným emisiám fluórovaných skleníkových plynov v tomto odvetví, a to aj počas inštalácie, údržby alebo servisu, opravy a zhodnocovania chladiacich a klimatizačných zariadení na lodiach. Pri preskúmaní vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala posúdiť, či je možné rozšíriť rozsah pôsobnosti obmedzujúcich opatrení na lode.

(15)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (10) a jeho vykonávacích aktoch sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zručností a znalostí požadovaných od fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosti údržby alebo servisu komponentov lietadiel. S cieľom zabrániť zbytočným emisiám fluórovaných skleníkových plynov v tomto odvetví, a to aj počas inštalácie, údržby alebo servisu, opravy a zhodnocovania chladiacich a klimatizačných zariadení v lietadlách, je vhodné zahrnúť kompetencie, ktoré sa vyžadujú v rámci pravidelného procesu aktualizácie certifikačných špecifikácií a iných podrobných špecifikácií, prijateľných prostriedkov preukázania zhody a usmerňovacieho materiálu na uplatňovanie uvedeného nariadenia.

(16)

S cieľom prispieť k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a podporiť používanie technológie, ktorá nemá vplyv alebo má menší vplyv na klímu a ktorá by mohla zahŕňať používanie látok, ktoré sú toxické, horľavé alebo pod vysokým tlakom, alebo iné relevantné riziká, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia zamerané na riešenie potreby kvalifikovaného personálu, aby bol vyškolený a certifikovaný vysoký počet fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosti zahŕňajúce fluórované skleníkové plyny a technológiu nahrádzajúcu alebo znižujúcu ich používanie. Takéto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia v odvetví tepelných čerpadiel, v ktorom bude potrebný čoraz väčší počet zamestnancov so zručnosťami, okrem iného vzhľadom na ciele stanovené v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“, potrebnými na inštaláciu a údržbu tepelných čerpadiel založených na nových chladiacich technológiách, na ktoré sa vzťahujú rôzne bezpečnostné požiadavky a technické požiadavky. Členské štáty by napríklad mohli využiť podporu poskytovanú verejno-súkromnými partnerstvami vytvorenými v rámci Európskeho programu v oblasti zručností na zvýšenie počtu vyškolených osôb. Odborná príprava by mala zahŕňať informácie o aspektoch energetickej efektívnosti, alternatívach fluórovaných skleníkových plynov a platných predpisoch a technických normách. Certifikačné programy a programy odbornej prípravy ustanovené podľa nariadenia (EÚ) č. 517/2014, ktoré by mohli byť začlenené do vnútroštátnych systémov odbornej prípravy, by sa mali preskúmať alebo upraviť tak, aby umožnili technikom bezpečne narábať s alternatívnymi technológiami. Existujúce osvedčenia vydané podľa nariadenia (EÚ) č. 517/2014 by mali zostať v platnosti.

(17)

V máji 2022 Komisia predložila plán REPowerEU. Plán REPowerEU zahŕňa cieľ do roku 2027 zaviesť 10 miliónov hydronických tepelných čerpadiel a do roku 2030 zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel, čo znamená, že do roku 2030 by sa celkovo dodatočne zaviedlo aspoň 30 miliónov tepelných čerpadiel. Keďže odvetvie tepelných čerpadiel prejde v dôsledku opatrení stanovených v tomto nariadení na chladivá s nižším potenciálom globálneho otepľovania, akékoľvek zvýšenie zavádzania tepelných čerpadiel, ako sa predpokladá v pláne REPowerEU, by mohlo ovplyvniť dostupnosť fluórovaných uhľovodíkov na trhu Únie a pred nadobudnutím účinnosti zákazov uvádzania na trh podľa prílohy IV bude čiastočne závisieť od zavádzania alternatívnej technológie na trhu a od množstva zavedených tepelných čerpadiel, ktoré si stále vyžadujú plyny s vyšším potenciálom globálneho otepľovania. Komisia by mala pozorne monitorovať vývoj na trhu vrátane vývoja cien fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy I a aspoň raz ročne posúdiť, či existujú závažné nedostatky, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov plánu REPowerEU, pokiaľ ide o zavádzanie tepelných čerpadiel. Ak Komisia zistí, že takéto nedostatky existujú, malo by byť možné sprístupniť odvetviu tepelných čerpadiel dodatočnú kvótu na fluórované uhľovodíky, a to nad rámec kvóty stanovenej v prílohe VII.

(18)

Pokiaľ existujú vhodné alternatívy k používaniu konkrétnych fluórovaných skleníkových plynov, malo by sa zakázať uvádzať na trh nové chladiarenské, klimatizačné a protipožiarne zariadenia, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, a peny a technické aerosóly, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny. S výhradou osobitných podmienok by sa takéto zákazy nemali vzťahovať na súčiastky potrebné na opravu alebo servis existujúcich zariadení, ktoré už boli nainštalované, aby sa zabezpečilo, že takéto zariadenia bude možné opravovať a udržiavať počas celej ich životnosti. V prípade, ak alternatívy nie sú dostupné alebo ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov, alebo ak by použitie týchto alternatív spôsobilo neprimerané náklady, Komisia by mala môcť povoliť výnimku, ktorou sa umožní uvádzanie takýchto výrobkov a zariadení na trh maximálne počas štyroch rokov. Uvedenú výnimku by malo byť možné predĺžiť, ak po posúdení novej odôvodnenej žiadosti o výnimku Komisia prostredníctvom postupu výboru dospeje k záveru, že alternatívy stále nie sú k dispozícii.

(19)

Komisia by mala nabádať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali a aktualizovali príslušné harmonizované normy s cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie obmedzení uvádzania na trh stanovených v tomto nariadení. Členské štáty by mali zabezpečiť aktualizáciu vnútroštátnych bezpečnostných noriem a stavebných predpisov tak, aby odrážali príslušné medzinárodné a európske normy vrátane noriem Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC) 60335-2-89 a IEC 60335-2-40.

(20)

Nezanedbateľný podiel všetkých fluórovaných uhľovodíkov spotrebovaných v súčasnosti v Únii sa používa pri výrobe dávkovacích inhalátorov na podávanie farmaceutických zložiek. K dispozícii sú alternatívne možnosti, ktoré zahŕňajú dávkovacie inhalátory využívajúce fluórované skleníkové plyny s nižším potenciálom globálneho otepľovania ako hnacie plyny, ktoré boli novo vyvinuté v tomto odvetví. Týmto nariadením sa zahŕňa odvetvie dávkovacích inhalátorov do systému kvót na fluórované uhľovodíky, čím sa toto odvetvie podnecuje, aby napredovalo smerom k čistejším alternatívam. S cieľom umožniť hladký prechod sa mechanizmom kvót plánovaným pre odvetvie dávkovacích inhalátorov zaručí pre toto odvetvie v období rokov 2025 až 2026 plná kvóta zodpovedajúca najnovšiemu trhovému podielu tohto odvetvia a až v roku 2030 sa naň bude vzťahovať úplná miera zníženia, ktorá platí pre ostatné odvetvia, na ktoré sa vzťahuje systém kvót. Fluórované uhľovodíky používané ako hnacie plyny v dávkovacích inhalátoroch majú zásadný význam pre zdravie pacientov trpiacich respiračnými ochoreniami, ako je astma a chronická obštrukčná choroba pľúc. Dávkovacie inhalátory sú lieky, ktoré podliehajú dôkladnému posudzovaniu vrátane klinických štúdií, aby sa zaistila bezpečnosť pacientov. Spolupráca medzi Komisiou, príslušnými orgánmi v členských štátoch a Európskou agentúrou pre lieky by mala uľahčiť hladký proces schvaľovania dávkovacích inhalátorov používajúcich fluórované skleníkové plyny s nízkym potenciálom globálneho otepľovania a alternatívy fluórovaných skleníkových plynov, a zabezpečiť tak prechod na čistejšie riešenia.

(21)

Ak sú k dispozícii technicky vhodné alternatívy, ktoré sú v súlade s politikou Únie v oblasti hospodárskej súťaže, malo by sa zakázať uvádzanie nových elektrických rozvádzačov s príslušnými fluórovanými skleníkovými plynmi do prevádzky. V prípade, že je potrebné rozšíriť existujúce elektrické zariadenie, možno k nemu pridať jeden alebo viacero ďalších článkov s fluórovanými skleníkovými plynmi s rovnakým potenciálom globálneho otepľovania, ako majú existujúce články, ak by použitie technológie využívajúcej fluórované skleníkové plyny s nižším potenciálom globálneho otepľovania vyžadovalo výmenu celého elektrického zariadenia.

(22)

S cieľom obmedziť potrebu výroby pôvodného fluoridu sírového by sa mala zvýšiť kapacita na regeneráciu fluoridu sírového z existujúcich zariadení. Bez toho, aby sa ohrozilo bezpečné fungovanie elektrických rozvodných sietí a elektrární, by sa malo zabrániť používaniu pôvodného fluoridu sírového v elektrických rozvádzačoch, ak je to technicky uskutočniteľné a ak je k dispozícii regenerovaný alebo recyklovaný fluorid sírový.

(23)

S cieľom znížiť nepriamy vplyv prevádzky chladiarenských a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel na klímu by sa mala maximálna spotreba energie takýchto zariadení stanovená v príslušných vykonávacích opatreniach prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (11) naďalej používať ako základ na vyňatie určitých typov zariadení zo zákazu používania fluórovaných skleníkových plynov.

(24)

Nádoby na fluórované skleníkové plyny, ktoré nie je možné opätovne plniť, by sa mali zakázať, pretože po vyprázdnení týchto nádob v nich nevyhnutne zostáva určité množstvo chladiva, ktoré sa potom uvoľňuje do atmosféry. Týmto nariadením by sa mal zakázať ich vývoz, dovoz, uvedenie na trh, následné dodávanie alebo sprístupnenie na trhu a používanie okrem použití na laboratórne a analytické účely. S cieľom zabezpečiť, aby sa opätovne naplniteľné nádoby na fluórované skleníkové plyny opätovne plnili a nevyhadzovali, by sa od podnikov malo vyžadovať, aby pri uvádzaní opätovne naplniteľných nádob na trh predložili vyhlásenie o zhode obsahujúce dôkazy o opatreniach na vrátenie opätovne naplniteľných nádob na účely opätovného naplnenia.

(25)

Na základe Kigalského dodatku je vývoz fluórovaných uhľovodíkov zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, do štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu, zakázaný. Tento zákaz je dôležitým krokom k postupnému ukončeniu používania fluórovaných uhľovodíkov. Viaceré zmluvné strany protokolu sa však domnievajú, že tento zákaz nie je dostatočným riešením environmentálnych problémov spojených s vývozom fluórovaných uhľovodíkov. Niektoré rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, upozornili na problém spočívajúci v tom, že iné zmluvné strany vyvážajú neúčinné chladiace a klimatizačné zariadenia, ktoré používajú zastarané chladivá a chladivá s vysokým potenciálom globálneho otepľovania, na ich trhy, čím zvyšujú ich potreby v oblasti servisu. Takáto situácia je obzvlášť problematická v rozvojových krajinách, ktoré majú obmedzené zdroje a kapacity na obmedzovanie a zhodnotenie, ako aj v prípade použitého zariadenia s krátkou očakávanou zostávajúcou životnosťou a nového zariadenia, ktoré sa používa, ale je na konci životnosti. V rámci celosvetového úsilia Únie o zmiernenie zmeny klímy, s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov protokolu a v súlade s tým, čo sa už stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 (12), je vhodné zakázať vývoz určitých použitých a nových zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s vysokým potenciálom globálneho otepľovania alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí. Uvedený zákaz vývozu by sa mal uplatňovať len v prípadoch, keď sa na zariadenie vzťahuje zákaz podľa prílohy IV a zariadenie zároveň spĺňa požiadavky stanovené v článku 22 ods. 3.

(26)

Aby sa uľahčilo presadzovanie zákazov uvedenia na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, ako aj presadzovanie obmedzení týkajúcich sa takýchto výrobkov a zariadení, a to aj v prípade uvádzania na trh v nádobách, je dôležité zaviesť potrebné požiadavky na označovanie pre tento tovar.

(27)

Pri používaní desfluranu ako inhalačného anestetika sa tento veľmi silný skleníkový plyn uvoľňuje. Vzhľadom na dostupnosť menej účinných alternatív by sa používanie desfluranu malo povoliť len vtedy, ak sa alternatívy nemôžu použiť zo zdravotných dôvodov. Ak sa uplatní výnimka povoľujúca použitie desfluranu, desfluran by sa mal podobne ako všetky ostatné plyny zachytiť a zdravotnícke zariadenie by malo uchovávať dôkazy o lekárskom odôvodnení.

(28)

Na vykonávanie protokolu vrátane postupného znižovania množstva fluórovaných uhľovodíkov by Komisia mala pokračovať v prideľovaní kvóty na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh jednotlivým výrobcom a dovozcom, pričom zabezpečí, aby sa neprekročil celkový množstevný limit povolený v protokole. Komisia by mala mať možnosť v mimoriadnych prípadoch oslobodiť fluórované uhľovodíky po dobu najviac štyroch rokov od požiadaviek na kvóty pre fluórované uhľovodíky na použitie v špecifických aplikáciách alebo v špecifických kategóriách výrobkov alebo zariadení. Uvedenú výnimku by malo byť možné predĺžiť, ak po posúdení novej odôvodnenej žiadosti o výnimku Komisia prostredníctvom postupu výboru dospeje k záveru, že alternatívy stále nie sú k dispozícii. V záujme ochrany konzistentnosti postupného znižovania množstva fluórovaných uhľovodíkov uvádzaných na trh by sa mali fluórované uhľovodíky obsiahnuté v zariadeniach naďalej započítavať v rámci systému kvót.

(29)

Výpočty referenčných hodnôt a kvót pridelených jednotlivým výrobcom a dovozcom pôvodne vychádzali z množstiev fluórovaných uhľovodíkov, ktoré daní výrobcovia a dovozcovia nahlásili ako množstvá uvádzané na trh počas referenčného obdobia od roku 2009 do roku 2012. Na to, aby sa podniky nevylúčili z možnosti vstúpiť na trh alebo rozšíriť svoje činnosti, by však menšia časť celkového maximálneho množstva mala byť vyhradená pre výrobcov a dovozcov, ktorí predtým neuvádzali fluórované uhľovodíky na trh, a pre výrobcov a dovozcov, pre ktorých bola stanovená referenčná hodnota a chcú zvýšiť svoje pridelené kvóty.

(30)

Komisia by prepočítavaním referenčných hodnôt a kvóty aspoň každé tri roky mala zaistiť, aby sa podnikom umožnilo pokračovať v činnosti na základe priemerných množstiev, ktoré na trh uviedli v posledných rokoch, a to aj podnikom, pre ktoré predtým nebola stanovená referenčná hodnota.

(31)

Komisia v mene Únie každoročne podáva Sekretariátu pre ozón správy o dovoze a vývoze fluórovaných uhľovodíkov kontrolovaných podľa protokolu. Hoci za nahlasovanie výroby a zneškodnenia fluórovaných uhľovodíkov sú zodpovedné členské štáty, Komisia by mala poskytnúť návrh údajov o týchto činnostiach, aby Sekretariátu pre ozón uľahčila včasný výpočet spotreby Únie, a mala by poskytnúť aj údaje o emisiách fluórovaných uhľovodíkov-23. Ak neexistujú oznámenia rozširujúce doložku o organizácii regionálnej hospodárskej integrácie, Komisia by mala pokračovať v tejto praxi výročných správ a zároveň zabezpečiť, aby sa členským štátom poskytol dostatočný čas na preskúmanie návrhov údajov poskytnutých Komisiou, aby sa predišlo nezrovnalostiam.

(32)

Vzhľadom na trhovú hodnotu pridelených kvót je vhodné požadovať cenu za ich pridelenie. Tým sa zabráni ďalšej fragmentácii trhu na úkor tých podnikov, ktoré potrebujú fluórované uhľovodíky a ktoré sú už závislé od obchodu s fluórovanými uhľovodíkmi na upadajúcom trhu. Predpokladá sa, že podniky, ktoré sa rozhodnú nepožadovať a nezaplatiť žiadnu kvótu, na ktorú by mali nárok v roku alebo rokoch pred výpočtom referenčných hodnôt, sa rozhodli opustiť trh, a teda im nebude pridelená nová referenčná hodnota. Časť príjmov by sa mala použiť na pokrytie administratívnych nákladov.

(33)

Na zachovanie flexibility trhu s fluórovanými uhľovodíkmi vo veľkých objemoch by sa malo umožniť podnikom, pre ktoré bola určená referenčná hodnota, previesť kvótu na iných výrobcov alebo dovozcov v Únii, alebo na iných výrobcov alebo dovozcov, ktorých v Únii zastupuje len výhradný zástupca.

(34)

Komisia by mala zriadiť a prevádzkovať centrálny portál pre fluórované skleníkové plyny s cieľom spravovať kvótu na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh, registráciu príslušných podnikov a nahlasovanie všetkých látok a všetkých zariadení uvedených na trh, najmä v prípade, ak je zariadenie vopred naplnené fluórovanými uhľovodíkmi, ktoré neboli pred plnením uvedené na trh. S cieľom zabezpečiť, aby sa na portáli pre fluórované skleníkové plyny mohli registrovať iba skutoční obchodníci, by sa mali stanoviť osobitné podmienky. Platná registrácia na portáli pre fluórované skleníkové plyny by mala predstavovať povolenie, ktoré je základnou požiadavkou podľa protokolu na monitorovanie obchodu s fluórovanými uhľovodíkmi a predchádzanie nezákonným činnostiam v tejto súvislosti.

(35)

S cieľom zabezpečiť automatické colné kontroly v reálnom čase na úrovni zásielok, ako aj elektronickú výmenu a uchovávanie informácií o všetkých zásielkach fluórovaných skleníkových plynov, a výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa predkladajú colným orgánom v členských štátoch (ďalej len „colné orgány“), je potrebné prepojiť portál pre fluórované skleníkové plyny s prostredím centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo (ďalej len „prostredie centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 (13).

(36)

S cieľom umožniť monitorovanie účinnosti tohto nariadenia by sa rozsah povinností nahlasovania mal rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie fluórované látky, ktoré majú významný potenciál globálneho otepľovania alebo ktoré pravdepodobne nahradia používanie fluórovaných skleníkových plynov. Z rovnakého dôvodu by sa malo nahlasovať aj zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov a dovoz týchto plynov do Únie v prípade, že sú obsiahnuté vo výrobkoch a zariadeniach. Mali by sa zaviesť prahové hodnoty de minimis, aby sa zamedzilo akejkoľvek neprimeranej administratívnej záťaži, a to najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ako sú vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (14), pokiaľ to nevedie k nesúladu s protokolom.

(37)

Malo by sa vyžadovať overenie nezávislou treťou stranou, aby sa zabezpečilo, že správy, ktorými sa nahlasujú značné množstvá látok, budú presné a že množstvo fluórovaných uhľovodíkov obsiahnuté vo vopred naplnenom zariadení sa zohľadní v rámci systému kvót Únie.

(38)

Používanie ucelených kvalitných údajov pri nahlasovaní emisií fluórovaných skleníkových plynov je nevyhnutné na zabezpečenie kvality nahlasovania emisií podľa Parížskej dohody. Ak členské štáty vytvoria systémy nahlasovania emisií fluórovaných skleníkových plynov, zabezpečí sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (15). K výraznému zlepšeniu týchto systémov nahlasovania emisií by mohlo prispieť získavanie údajov o úniku fluórovaných skleníkových plynov podnikmi podľa tohto nariadenia. Malo by to tiež viesť k lepšiemu odhadu emisií fluórovaných skleníkových plynov v národných inventároch skleníkových plynov.

(39)

Na uľahčenie colných kontrol je dôležité určiť informácie, ktoré sa majú predkladať colným orgánom, keď sa dovážajú a vyvážajú plyny, výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj úlohy colných orgánov a v relevantných prípadoch orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní zákazov a obmedzení týkajúcich sa dovozu alebo vývozu uvedených látok, výrobkov a zariadení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (16), ktorým sa stanovujú pravidlá dohľadu nad trhom a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, sa uplatňuje na látky, výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia, ktoré špecifickejším spôsobom regulujú konkrétne aspekty dohľadu nad trhom a presadzovanie práva. Ak sa v tomto nariadení stanovujú osobitné ustanovenia, napríklad o colných kontrolách, tieto osobitné ustanovenia majú prednosť a dopĺňajú tak pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020. S cieľom zabezpečiť ochranu životného prostredia by sa toto nariadenie malo uplatňovať na všetky formy dodávok fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane predaja na diaľku, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(40)

Príslušné orgány členských štátov by mali prijať všetky potrebné opatrenia vrátane zhabania a zaistenia, aby zabránili nezákonnému vstupu do Únie a výstupu z Únie plynov a výrobkov alebo zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Opätovný vývoz nezákonne dovezených plynov, výrobkov alebo zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mal v každom prípade zakázať.

(41)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zamestnanci colného úradu alebo iné oprávnené osoby v súlade s vnútroštátnymi predpismi vykonávajúce kontroly podľa tohto nariadenia mali primerané zdroje a znalosti, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy, ktorá im bude k dispozícii, a aby boli dostatočne vybavení na riešenie prípadov nezákonného obchodu s plynmi, výrobkami a zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali určiť colné úrady alebo iné miesta, ktoré spĺňajú tieto podmienky, a preto sú oprávnené vykonávať colné kontroly pri dovoze, vývoze a v prípadoch tranzitu.

(42)

Spolupráca a výmena nevyhnutných informácií medzi všetkými príslušnými orgánmi členských štátov zapojenými do vykonávania tohto nariadenia, konkrétne medzi colnými orgánmi, orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi ochrany životného prostredia a všetkými ostatnými príslušnými orgánmi s kontrolnými funkciami, medzi členskými štátmi a s Komisiou sú mimoriadne dôležité pre boj proti porušovaniu tohto nariadenia, najmä proti nezákonnému obchodu. Vzhľadom na dôverný charakter výmeny informácií súvisiacich s colnými rizikami by sa mal na tento účel použiť systém riadenia colných rizík.

(43)

Pri vykonávaní úloh určených týmto nariadením a v záujme podpory spolupráce a primeranej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou v prípade kontroly súladu a nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi by Komisia mala využiť Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) zriadený rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom (17). Úrad OLAF by mal mať prístup k všetkým potrebným informáciám na uľahčenie plnenia svojich úloh.

(44)

Dovoz fluórovaných uhľovodíkov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, zo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou protokolu, a ich vývoz do takéhoto štátu by sa mal od roku 2028 zakázať. V protokole sa tento zákaz stanovuje od roku 2033, pričom účelom jeho skoršieho uplatňovania podľa tohto nariadenia je zabezpečiť, aby globálne opatrenia na zníženie fluórovaných uhľovodíkov uvedené v Kigalskom dodatku čo najskôr priniesli predpokladaný prínos pre klímu.

(45)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa porušenie tohto nariadenia podnikmi postihovalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

(46)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá pre trestné sankcie alebo správne sankcie, alebo oboje tieto sankcie za to isté porušenie. Ak členské štáty ukladajú trestné aj správne sankcie za to isté porušenie, uvedené sankcie by nemali viesť k nerešpektovaniu práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (zásada ne bis in idem), ako to vykladá Súdny dvor Európskej únie.

(47)

Príslušné orgány členských štátov vrátane orgánov ochrany životného prostredia, orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov by mali vykonávať kontroly na základe prístupu založeného na riziku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia. Takýto prístup je potrebný s cieľom zamerať sa na tie činnosti, ktoré predstavujú najvyššie riziko nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi alebo nezákonného uvoľňovania fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Okrem toho by príslušné orgány mali vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii dôkazy alebo iné relevantné informácie o možných prípadoch nedodržiavania predpisov. V relevantných prípadoch by sa takéto informácie v čo najväčšom možnom rozsahu mali oznámiť colným orgánom s cieľom uskutočniť analýzu rizík pred kontrolami v súlade s článkom 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (18). Je dôležité zabezpečiť, aby v prípade, že príslušné orgány zistia prípady porušenia tohto nariadenia, boli príslušné orgány zodpovedné za sledovanie ukladania sankcií informované, aby mohli v prípade potreby uložiť vhodnú sankciu.

(48)

Oznamovatelia nezákonnej činnosti môžu upozorniť príslušné orgány členských štátov na informácie, ktoré môžu uvedeným príslušným orgánom pomôcť odhaliť porušenia tohto nariadenia a ktoré im umožnia uložiť sankcie. Malo by sa zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo možné porušenia tohto nariadenia a účinne ich ochránia pred odvetnými opatreniami. Na tento účel by sa malo stanoviť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (19) sa vzťahuje na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú.

(49)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby verejnosť vrátane fyzických alebo právnických osôb mala prístup k spravodlivosti v súlade so záväzkami, ktoré členské štáty prijali podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (20) z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(50)

Komisia by mala zriadiť takzvané konzultačné fórum. Konzultačné fórum by malo zabezpečiť vyváženú účasť zástupcov členských štátov a zástupcov príslušných zainteresovaných strán vrátane environmentálnych organizácií, zástupcov zdravotníckych pracovníkov a združení pacientov, ako aj zástupcov výrobcov, prevádzkovateľov a osôb s osvedčením. Do konzultačného fóra by v príslušných prípadoch mala byť zapojená Európska agentúra pre lieky.

(51)

V záujme posilnenia právnej istoty by sa podľa tohto nariadenia mala v smernici (EÚ) 2019/1937 odrážať uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2019/1937 na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú. Príloha k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Členským štátom prináleží zabezpečiť, aby sa táto zmena premietla do ich transpozičných opatrení prijatých v súlade s uvedenou smernicou, hoci zmena ani prispôsobenie vnútroštátnych transpozičných opatrení nie je podmienkou uplatniteľnosti smernice (EÚ) 2019/1937 na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú.

(52)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o:

dôkazy, ktoré sa majú poskytnúť o zneškodnení alebo zhodnotení vedľajšej produkcie trifluórmetánu počas výroby iných fluórovaných látok,

požiadavky na kontroly úniku,

formát, vytvorenie a vedenie záznamov,

minimálne požiadavky na certifikačné programy a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy; a formát oznamovania certifikačných programov a programov odbornej prípravy,

požiadavky na zahrnutie prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre záväzné opatrenia, ktoré by mali byť zahrnuté do vyhlásenia o zhode, ktoré poskytuje dôkaz o tom, že opätovne naplniteľné nádoby možno vrátiť na opätovné naplnenie,

časovo obmedzené výnimky pre výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedenia na trh alebo zákaz uvedenia elektrických rozvádzačov do prevádzky,

formát označení,

časovo obmedzené výnimky zo zákazu údržby alebo servisu, pokiaľ ide o používanie fluórovaných uhľovodíkov s určitými hodnotami potenciálu globálneho otepľovania v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách,

určenie výrobných práv pre výrobcov fluórovaných uhľovodíkov,

stanovenie referenčných hodnôt pre výrobcov a dovozcov na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh,

podrobné dojednania pre platbu dlžnej sumy,

podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode pre vopred naplnené zariadenia a jeho overenia, ako aj opatrenia týkajúce sa akreditácie overovateľov,

bezproblémové fungovanie portálu pre fluórované skleníkové plyny a jeho zlučiteľnosť s prostredím centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo,

výnimky zo zákazov vývozu určitých výrobkov a zariadení,

povoľovanie obchodu so subjektmi, na ktoré sa nevzťahuje protokol a

podrobnosti o overovaní nahlasovania a o akreditácii audítorov a formát podávania správ.

Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(53)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o:

vytvorenie zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých je zhodnocovanie fluórovaných skleníkových plynov alebo ich zneškodnenie technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a špecifikáciu technológie, ktorá sa má použiť,

požiadavky na označovanie stanovené v článku 12 ods. 4 až 14, ak je to vhodné vzhľadom na komerčný alebo technologický vývoj,

vyňatie fluórovaných uhľovodíkov z požiadaviek na kvóty v súlade s rozhodnutiami zmluvných strán protokolu,

sumy splatné za pridelenie kvót a mechanizmus prideľovania zostávajúcej kvóty s cieľom kompenzovať infláciu,

prílohu VII s cieľom umožniť, aby bolo na trh uvedené množstvo fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I nad rámec kvóty podľa prílohy VII,

kritériá, ktoré majú príslušné orgány členských štátov zohľadniť pri vykonávaní kontrol,

požiadavky, ktoré sa majú kontrolovať na monitorovanie látok a výrobkov a zariadení prepustených do režimu dočasného uskladnenia alebo colných režimov,

metodiky sledovania fluórovaných skleníkových plynov uvedených na trh,

pravidlá uplatniteľné na prepustenie do voľného obehu výrobkov a zariadení, ktoré boli dovezené z akéhokoľvek štátu alebo od akejkoľvek organizácie regionálnej hospodárskej integrácie a vyvezené do akéhokoľvek takéhoto štátu alebo organizácie,

aktualizáciu potenciálu globálneho otepľovania plynov uvedených v zozname a

zoznam plynov v prílohách I, II a III, ak posudkové skupiny zriadené podľa protokolu alebo iný orgán rovnocenného významu zistili, že tieto plyny majú významný vplyv na klímu, a ak sa tieto plyny vyvážajú, dovážajú, vyrábajú alebo uvádzajú na trh vo významných množstvách.

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)

Ochrana jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov členskými štátmi sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (23) a ochrana jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (24), najmä pokiaľ ide o požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť spracovania, prenos osobných údajov od Komisie členským štátom, zákonnosť spracovania a práva dotknutých osôb na informácie, prístup k ich osobným údajom a ich opravu.

(55)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 23. mája 2022 predložil formálne pripomienky.

(56)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabrániť dodatočným emisiám fluórovaných skleníkových plynov, a tým prispieť k cieľom Únie v oblasti klímy, a zabezpečiť súlad s protokolom, pokiaľ ide o povinnosti súvisiace s fluórovanými uhľovodíkmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy riešeného environmentálneho problému a dôsledkov tohto nariadenia na obchod v rámci Únie a na vonkajší obchod ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(57)

V nariadení (EÚ) č. 517/2014 je potrebné vykonať viacero zmien. Z dôvodu jasnosti by sa malo uvedené nariadenie zrušiť a nahradiť týmto nariadením,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa:

a)

stanovujú pravidlá na obmedzenie, používanie, zhodnotenie, recykláciu, regeneráciu a zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov a súvisiace doplnkové opatrenia, ako je certifikácia a odborná príprava, ktoré zahŕňajú bezpečné zaobchádzanie s fluórovanými skleníkovými plynmi a alternatívnymi látkami, ktoré nie sú fluórované;

b)

ukladajú podmienky pre výrobu, dovoz, vývoz, uvedenie na trh, následné dodávky a používanie fluórovaných skleníkových plynov a konkrétnych výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí;

c)

ukladajú podmienky špecifického používania fluórovaných skleníkových plynov;

d)

stanovujú kvantitatívne limity na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh;

e)

stanovujú pravidlá nahlasovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I, II a III, či už samostatne alebo ako zmesi, a

b)

výrobky a zariadenia a ich časti, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„potenciál globálneho otepľovania“ alebo „GWP“ je potenciál klimatického otepľovania skleníkového plynu v pomere k potenciálu klimatického otepľovania oxidu uhličitého (CO2), počíta sa, pokiaľ nie je uvedené inak, ako 100-ročný potenciál globálneho otepľovania jedného kilogramu skleníkového plynu v pomere k jednému kilogramu CO2, ako je stanovené v prílohách I, II, III a VI, alebo v prípade zmesí sa počíta podľa prílohy VI;

2.

„zmes“ je látka zložená z dvoch alebo viacerých látok, z ktorých je aspoň jedna látka uvedená v prílohe I, II alebo III;

3.

„tona ekvivalentu CO2“ je množstvo skleníkových plynov vyjadrené ako súčin hmotnosti skleníkových plynov v metrických tonách a ich potenciálu globálneho otepľovania;

4.

„fluórované uhľovodíky“ alebo „HFC“ sú látky uvedené v oddiele 1 prílohy I alebo zmesi obsahujúce ktorúkoľvek z uvedených látok;

5.

„prevádzkovateľ“ je podnik, ktorý vykonáva skutočnú právomoc nad technickým fungovaním výrobkov, zariadení alebo infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo vlastník, ktorého členský štát určil, že je zodpovedný za záväzky prevádzkovateľa v konkrétnych situáciách;

6.

„uvedenie na trh“ je colné prepustenie do voľného obehu v Únii alebo prvé spoplatnené či nespoplatnené dodanie alebo sprístupnenie inej osobe v rámci Únie alebo použitie vyrobených látok alebo vyrobených výrobkov alebo zariadení na vlastné použitie;

7.

„dovoz“ je vstup látok, výrobkov a zariadení na colné územie Únie, pokiaľ sa na toto územie vzťahuje ratifikácia Montrealského protokolu z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „protokol“), a zahŕňa dočasné uskladnenie a colné režimy uvedené v článkoch 201 a 210 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

8.

„vývoz“ je výstup látok, výrobkov a zariadení z colného územia Únie, pokiaľ sa na toto územie vzťahuje ratifikácia protokolu;

9.

„hermeticky uzavreté zariadenie“ je zariadenie, v ktorom sú všetky časti obsahujúce fluórovaný skleníkový plyn v priebehu výrobného procesu v priestoroch výrobcu utesnené zváraním, tvrdým spájkovaním alebo podobným trvalým spojením, ktoré môže zahŕňať uzatvorené ventily alebo uzatvorené servisné uzávery, ktoré umožňujú riadnu opravu alebo zneškodnenie, a ktorého spoje v uzavretom systéme majú preskúšanú mieru úniku menej ako 3 gramy ročne pod tlakom najmenej štvrtiny maximálne povoleného tlaku;

10.

„nádoba“ je nádoba, ktorá je určená primárne na prepravu alebo skladovanie fluórovaných skleníkových plynov;

11.

„zhodnotenie“ je zber a skladovanie fluórovaných skleníkových plynov z nádob, výrobkov a zariadení počas údržby alebo servisu, alebo pred likvidáciou nádob, výrobkov alebo zariadení;

12.

„recyklácia“ je opätovné použitie zhodnoteného fluórovaného skleníkového plynu po procese základného očistenia vrátane filtrovania a sušenia;

13.

„regenerácia“ je opätovné spracovanie zhodnoteného fluórovaného skleníkového plynu, aby jeho vlastnosti zodpovedali pôvodnej látke, pričom sa zohľadní jeho zamýšľané používanie, a to v autorizovaných zariadeniach na regeneráciu, ktoré majú k dispozícii vhodné vybavenie a postupy umožňujúce regeneráciu takýchto plynov a ktoré môžu posúdiť a potvrdiť úroveň požadovanej kvality;

14.

„zneškodnenie“ je proces, ktorým sa fluórovaný skleníkový plyn premení alebo rozloží, a to natrvalo a čo najúplnejšie, na jednu stabilnú látku alebo viac stabilných látok, ktoré nie sú fluórovanými skleníkovými plynmi;

15.

„vyradenie“ je trvalé zastavenie prevádzky alebo používania výrobku alebo zariadenia obsahujúceho fluórované skleníkové plyny vrátane konečného odstavenia infraštruktúry z prevádzky;

16.

„oprava“ je náprava poškodených výrobkov alebo zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, alebo náprava výrobkov a zariadení, z ktorých tieto plyny unikajú, vrátane časti obsahujúcej tieto plyny alebo určenej na to, aby tieto plyny obsahovala;

17.

„inštalácia“ je proces spojenia dvoch alebo viacerých kusov zariadenia alebo okruhov, ktoré obsahujú alebo sú určené na to, aby obsahovali fluórované skleníkové plyny, na účely montáže systému na mieste, kde sa bude prevádzkovať, ktorá zahŕňa spojenie plynového vedenia systému, aby vznikol úplný okruh, bez ohľadu na potrebu naplnenia systému po montáži;

18.

„údržba alebo servis“ sú všetky činnosti okrem zhodnotenia v súlade s článkom 8 a kontrol úniku v súlade s článkom 4 a článkom 10 ods. 1 prvým pododsekom písm. b), ktoré si vyžadujú prerušenie okruhov alebo iných častí obsahujúcich alebo určených na to, aby obsahovali fluórované skleníkové plyny, prívod fluórovaných skleníkových plynov do systému, odstránenie jednej časti alebo viacerých častí okruhu alebo zariadenia, premontovanie dvoch alebo viacerých častí okruhu alebo zariadenia, ako aj opravu únikov, alebo pridanie fluórovaných skleníkových plynov;

19.

„pôvodná látka“ je látka, ktorá sa ešte nepoužila;

20.

„stacionárny“ je taký, ktorý sa obvykle pri používaní nepremiestňuje, a vzťahuje sa na interiérové klimatizačné zariadenia, ktoré sa môžu prenášať z miestnosti do miestnosti;

21.

„mobilný“ je taký, ktorý sa pri používaní obvykle premiestňuje;

22.

„jednozložková pena“ je penová zmes obsiahnutá v jednom aerosólovom rozprašovači v nezreagovanom alebo čiastočne zreagovanom tekutom stave, ktorá sa mimo rozprašovača zväčšuje a tvrdne;

23.

„chladiarenské nákladné vozidlo“ je motorové vozidlo s hmotnosťou viac ako 3,5 tony, ktoré je určené a vyrobené primárne na prepravu tovaru a vybavené chladiacou jednotkou;

24.

„chladiarenské prípojné vozidlo“ je vozidlo, ktoré je určené a vyrobené na ťahanie cestným vozidlom alebo ťahačom primárne na prepravu tovaru a vybavené chladiacou jednotkou;

25.

„chladiarenské ľahké úžitkové vozidlo“ je motorové vozidlo s hmotnosťou 3,5 tony alebo menej, ktoré je určené a vyrobené primárne na prepravu tovaru a vybavené chladiacou jednotkou;

26.

„systém detekcie úniku“ je kalibrovaný mechanický, elektrický alebo elektronický prístroj na zisťovanie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ktorý po takomto zistení varuje prevádzkovateľa;

27.

„podnik“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť uvedenú v tomto nariadení;

28.

„východisková surovina“ je akýkoľvek fluórovaný skleníkový plyn uvedený v prílohe I alebo II, ktorý prejde chemickou premenou v procese, v ktorom sa úplne zmení zo svojho pôvodného zloženia a ktorého emisie sú zanedbateľné;

29.

„komerčné použitie“ je použitie na skladovanie, prezentáciu alebo výdaj výrobkov, na predaj konečným používateľom, a to v maloobchodných a stravovacích službách;

30.

„protipožiarne zariadenia“ sú zariadenia a systémy používané na prevenciu alebo likvidáciu požiarov vrátane hasiacich prístrojov;

31.

„organický Rankinov cyklus“ je cyklus obsahujúci kondenzovateľné látky, pri ktorom sa teplo z tepelného zdroja mení na energiu na výrobu elektrickej alebo mechanickej energie;

32.

„vojenské vybavenie“ sú zbrane, strelivo a materiál určený konkrétne na vojenské účely, pričom toto vybavenie je nevyhnutné na ochranu zásadných záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov;

33.

„elektrický rozvádzač“ sú spínacie zariadenia a kombinácia takýchto zariadení s prepojeným ovládacím, meracím, ochranným a regulačným zariadením a súbory takýchto prístrojov a zariadení so súvisiacimi prepojeniami, príslušenstvom, ochrannými krytmi a nosnými konštrukciami, určené na použitie v súvislosti s výrobou, prenosom, distribúciou a konverziou elektrickej energie;

34.

„združené centralizované chladiace systémy“ sú systémy s dvoma alebo viacerými kompresormi, ktoré fungujú paralelne a ktoré sú napojené na jeden alebo viacero spoločných kondenzátorov a na niekoľko chladiacich zariadení, ako sú vitríny, chladiace boxy a mrazničky alebo chladiarenské sklady;

35.

„primárny chladiaci okruh kaskádových systémov“ je primárny okruh nepriamych strednoteplotných systémov, v ktorom sú dva alebo viaceré samostatné chladiace okruhy sériovo prepojené tak, že primárny okruh absorbuje kondenzačné teplo zo sekundárneho okruhu pre stredne vysokú teplotu;

36.

„používanie“ je v súvislosti s fluórovanými skleníkovými plynmi ich využívanie vo výrobe, pri údržbe alebo servise výrobkov a zariadení vrátane opätovného plnenia alebo ich využívanie v rámci iných činností a procesov uvedených v tomto nariadení;

37.

„usadenie v Únii“ v súvislosti s fyzickou osobou znamená, že táto osoba má obvyklý pobyt v Únii, a v súvislosti s právnickou osobou znamená, že táto osoba má stálu prevádzkareň podľa článku 5 bodu 32 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v Únii;

38.

„samostatný“ je kompletný továrensky vyrobený systém, ktorý je vo vhodnom ráme alebo puzdre, je vyrobený a prepravovaný kompletný alebo v dvoch alebo viacerých častiach, môže obsahovať uzatváracie ventily a do ktorého sa na mieste nepripájajú žiadne časti obsahujúce plyn;

39.

„rozdelený systém“ je systém, ktorý pozostáva z viacerých chladiacich potrubných jednotiek, ktoré tvoria samostatný, ale vzájomne prepojený celok, ktorý si vyžaduje inštaláciu a pripojenie komponentov chladiaceho okruhu na mieste použitia;

40.

„klimatizácia“ je proces úpravy vzduchu tak, aby spĺňal požiadavky klimatizovaného priestoru, a to reguláciou jeho teploty, vlhkosti, čistoty alebo distribúcie;

41.

„tepelné čerpadlo“ je zariadenie, ktoré je schopné využívať teplo okolia alebo odpadové teplo zo vzduchu, vody alebo zeme na poskytovanie tepla alebo chladenia a je založené na prepojení jedného alebo viacerých komponentov, ktoré tvoria uzavretý chladiaci okruh, v ktorom cirkuluje chladivo na účely získavania a uvoľňovania tepla;

42.

„bezpečnostné požiadavky“ sú požiadavky na bezpečnosť používania fluórovaných skleníkových plynov a prírodných chladív alebo výrobkov a zariadení, ktoré ich obsahujú alebo sú od nich závislé, ktorými sa zakazuje používanie určitých fluórovaných skleníkových plynov alebo ich alternatív, a to aj vtedy, ak sa nachádzajú vo výrobku alebo v zariadení na určitom mieste zamýšľaného použitia, a to z dôvodu špecifík miesta a použitia, ktoré sú stanovené v:

a)

práve Únie alebo vnútroštátnom práve, alebo

b)

právne nezáväznom akte obsahujúcom technickú dokumentáciu alebo normy, ktoré sa musia uplatňovať na zaistenie bezpečnosti na konkrétnom mieste, za predpokladu, že sú v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

43.

„chladenie“ je proces udržiavania alebo znižovania teploty výrobku, látky, systému alebo iného predmetu;

44.

„chladič kvapaliny“ je jediný systém, ktorého primárnou funkciou je ochladzovať teplonosnú kvapalinu (ako je voda, glykol, soľný roztok alebo CO2) na účely chladenia, spracovania, konzervácie alebo pohodlia;

45.

„penový panel“ je konštrukcia vyrobená z vrstiev obsahujúcich penu a pevný materiál, ako je drevo alebo kov, spojených na jednej alebo oboch stranách;

46.

„laminovaná doska“ je penová doska, ktorá je pokrytá tenkou vrstvou nepevného materiálu, ako je plast.

KAPITOLA II

Obmedzovanie

Článok 4

Predchádzanie vzniku emisií

1.   Úmyselné uvoľňovanie fluórovaných skleníkových plynov do atmosféry je zakázané v prípadoch, keď takéto uvoľnenie nie je technicky nevyhnutné na zamýšľané používanie.

Ak je úmyselné uvoľnenie technicky nevyhnutné na zamýšľané používanie, prevádzkovatelia zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny alebo zariadení, v ktorých sa používajú fluórované skleníkové plyny, prijmú všetky opatrenia, ktoré sú technicky a ekonomicky uskutočniteľné, aby v čo najväčšej možnej miere zabránili ich uvoľňovaniu do atmosféry, a to aj opätovným zachytávaním vypustených plynov.

2.   V prípade fumigácie sulfuryl-fluoridom prevádzkovatelia zdokumentujú použitie opatrení na zachytávanie a zber alebo špecifikujú dôvody, pre ktoré opatrenia na zachytávanie a zber neboli technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné. Prevádzkovatelia uchovávajú podpornú dokumentáciu počas piatich rokov a na požiadanie ju sprístupnia príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

3.   Prevádzkovatelia a výrobcovia zariadenia, ktoré obsahuje fluórované skleníkové plyny, alebo prevádzkovatelia infraštruktúry, v ktorej sa používajú fluórované skleníkové plyny, ako aj podniky, ktoré vlastnia takéto zariadenie počas jeho prepravy alebo skladovania, prijmú všetky potrebné preventívne opatrenia, aby zamedzili neúmyselnému uvoľňovaniu týchto plynov. Prijmú všetky opatrenia, ktoré sú technicky a ekonomicky uskutočniteľné, na minimalizovanie úniku plynov.

4.   Počas výroby, skladovania, prepravy a presunu fluórovaných skleníkových plynov z jednej nádoby alebo systému do druhej nádoby alebo systému, do zariadenia alebo infraštruktúry, dotknutý podnik prijme všetky potrebné preventívne opatrenia na zamedzenie uvoľňovaniu fluórovaných skleníkových plynov v čo najväčšej možnej miere. Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade, že fluórované skleníkové plyny vznikajú ako vedľajšie produkty.

5.   V prípade detekcie úniku fluórovaných skleníkových plynov prevádzkovatelia a výrobcovia zariadenia a prevádzkovatelia infraštruktúry, v ktorej sa používajú fluórované skleníkové plyny, a podniky, ktoré vlastnia takéto zariadenie počas jeho prepravy alebo skladovania, zabezpečia, aby sa zariadenie alebo infraštruktúra, v ktorej sa používajú fluórované skleníkové plyny, bezodkladne opravili.

Ak zariadenie podlieha kontrole úniku podľa článku 5 ods. 1 a netesnosť zariadenia bola opravená, prevádzkovatelia zariadenia zabezpečia, aby fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia v súlade s článkom 10, skontrolovala zariadenie najskôr po uplynutí prevádzkového času 24 hodín, ale najneskôr do jedného mesiaca po oprave, a overila, či bola oprava účinná. V prípade mobilných zariadení uvedených v článku 5 ods. 3 písm. a), b) a c) sa kontrola úniku môže vykonať priamo po oprave.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1 prvý pododsek, sa zakazuje uvádzať na trh fluórované skleníkové plyny, pokiaľ výrobcovia alebo dovozcovia v čase uvedenia na trh neposkytnú príslušnému orgánu členského štátu dôkazy o tom, že trifluórmetán, ktorý vzniká ako vedľajší produkt počas výrobného procesu fluórovaných skleníkových plynov, a to aj počas výroby východiskových surovín na výrobu uvedených plynov, sa zneškodňuje alebo zhodnocuje na účely následného použitia v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

Na účel poskytnutia týchto dôkazov výrobcovia a dovozcovia vypracujú vyhlásenie o zhode, ku ktorému sa pripojí podporná dokumentácia, ktorá:

a)

určuje pôvod fluórovaných skleníkových plynov, ktoré sa majú uviesť na trh;

b)

identifikuje výrobné zariadenie, z ktorého pochádzajú fluórované skleníkové plyny, ktoré sa majú uviesť na trh, vrátane identifikácie tých zariadení, z ktorých pochádzajú akékoľvek prekurzory, ktoré zahŕňajú výrobu difluórchlórmetánu (R-22) ako súčasť výrobného procesu fluórovaných skleníkových plynov, ktoré sa majú uviesť na trh;

c)

dokazuje dostupnosť a prevádzku technológie znižovania emisií v zariadeniach pôvodu, ktoré zodpovedajú základnej metodike AM0001 schválenej rámcovým dohovorom UNFCCC na spaľovanie tokov odpadu trifluórmetánu, alebo dokazuje metodiku zachytávania a zneškodňovania, ktorou sa zabezpečilo zneškodnenie emisií trifluórmetánu v súlade s požiadavkami protokolu;

d)

obsahuje akékoľvek dodatočné informácie uľahčujúce sledovanie fluórovaných skleníkových plynov pred dovozom.

Výrobcovia a dovozcovia uchovávajú vyhlásenie o zhode a podpornú dokumentáciu počas najmenej piatich rokov od uvedenia na trh a na požiadanie ich sprístupnia príslušnému orgánu dotknutého členského štátu a Komisii.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode a podpornej dokumentácie, ktoré sa uvádzajú v druhom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

7.   Fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v článku 10 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), musia byť držiteľmi osvedčení v súlade s článkom 10 a musia prijímať preventívne opatrenia na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II, a keď sú fluórované skleníkové plyny použité v elektrickom rozvádzači, aj v prílohe III.

Právnické osoby, ktoré vykonávajú inštaláciu, údržbu alebo servis, opravu alebo vyraďovanie zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až e) a v článku 5 ods. 3 písm. a) a b), musia byť držiteľmi osvedčení v súlade s článkom 10 a musia prijímať preventívne opatrenia na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II.

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú údržbu alebo servis a opravu klimatizačných zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny v motorových vozidlách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES (25), a mobilných zariadení uvedených v článku 5 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia, musia byť držiteľmi aspoň potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom tohto nariadenia.

Článok 5

Kontrola úniku

1.   Prevádzkovatelia a výrobcovia zariadení, ktoré obsahujú 5 ton ekvivalentu CO2 alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo 1 kilogram alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II, ktoré nie sú obsiahnuté v penách, zabezpečia v týchto zariadeniach vykonávanie kontrol úniku.

Hermeticky uzavreté zariadenie nepodlieha kontrolám úniku za predpokladu, že je označené ako hermeticky uzavreté a že spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

obsahuje menej ako 10 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo

b)

obsahuje menej ako 2 kilogramy fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II.

Odchylne od druhého pododseku, ak sa hermeticky uzavreté zariadenia inštalujú v obytných budovách, nepodliehajú kontrolám úniku, ak tieto zariadenia obsahujú menej ako 3 kilogramy fluórovaných skleníkových plynov, a to za predpokladu, že sú označené ako hermeticky uzavreté.

Elektrický rozvádzač nepodlieha kontrole úniku, ak spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

má preskúšanú mieru úniku menej ako 0,1 % ročne, ktorá sa uvádza v technických špecifikáciách výrobcu, pričom je takto aj označený;

b)

je počas prevádzky vybavený zariadením na monitorovanie tlaku alebo hustoty s automatickým výstražným systémom;

c)

obsahuje menej ako 6 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I.

2.   Odsek 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov a výrobcov týchto stacionárnych zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele 1 prílohy II:

a)

chladiace zariadenia;

b)

klimatizačné zariadenia;

c)

tepelné čerpadlá;

d)

protipožiarne zariadenia;

e)

organické Rankinove cykly;

f)

elektrické rozvádzače.

3.   Odsek 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov a výrobcov týchto mobilných zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele 1 prílohy II:

a)

chladiace jednotky chladiarenských nákladných vozidiel a chladiarenských prípojných vozidiel;

b)

chladiace jednotky chladiarenských ľahkých úžitkových vozidiel, intermodálnych kontajnerov vrátane chladiarenských kontajnerov a železničných vozňov;

c)

klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá v ťažkých úžitkových vozidlách, dodávkach, necestných pojazdných strojoch používaných v poľnohospodárstve, pri banských a stavebných prácach, vo vlakoch, metre, električkách a lietadlách.

Pokiaľ ide o zariadenia uvedené v odseku 2 písm. a) až e) a v písmenách a) a b) tohto odseku, kontroly vykonávajú fyzické osoby s osvedčením v súlade s článkom 10.

4.   Pokiaľ ide o mobilné zariadenia uvedené v odseku 3 písm. c), kontroly vykonávajú fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi aspoň potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom.

5.   Odseky 1 a 6 sa neuplatňujú na prevádzkovateľov mobilných zariadení podľa odseku 3 písm. b) a c) do 12. marca 2027.

6.   Kontroly úniku uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v týchto intervaloch:

a)

pri zariadeniach, ktoré obsahujú menej ako 50 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo menej ako 10 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II: aspoň každých 12 mesiacov; alebo v prípade, že bol v takomto zariadení nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých 24 mesiacov;

b)

pri zariadeniach, ktoré obsahujú 50 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, ale menej ako 500 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I, alebo 10 kilogramov či viac, ale menej ako 100 kilogramov fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II: aspoň každých šesť mesiacov, alebo v prípade, že bol v takomto zariadení nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých 12 mesiacov;

c)

pri zariadeniach, ktoré obsahujú 500 ton ekvivalentu CO2 alebo viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I alebo 100 kilogramov či viac fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II: aspoň každé tri mesiace, alebo v prípade, že bol v takomto zariadení nainštalovaný systém detekcie úniku, aspoň každých šesť mesiacov.

7.   Povinnosti uvedené v odseku 1 týkajúce sa protipožiarneho zariadenia uvedeného v odseku 2 písm. d) sa považujú za splnené, ak sú dodržané tieto podmienky:

a)

existujúci systém kontroly spĺňa normu ISO 14520 alebo EN 15004 a

b)

protipožiarne zariadenie sa kontroluje tak často, ako sa to požaduje v odseku 6.

Povinnosti stanovené v odseku 1 pre mobilné klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá uvedené v odseku 3 písm. c) sa považujú za splnené za predpokladu, že mobilné klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá podliehajú režimu pravidelných kontrol, ktorý zahŕňa kontroly úniku.

8.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť požiadavky týkajúce sa vykonávania kontrol úniku v súlade s odsekom 1 pre každý typ zariadenia uvedený v odsekoch 2 a 3 a určiť časti zariadenia, v prípade ktorých existuje najvyššia pravdepodobnosť úniku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 6

Systémy detekcie úniku

1.   Prevádzkovatelia stacionárnych zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až d), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 500 ton ekvivalentu CO2 či viac, alebo 100 kilogramov alebo viac plynov uvedených v oddiele 1 prílohy II, zabezpečia, aby boli tieto zariadenia vybavené systémom detekcie úniku, ktorý prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik.

2.   Prevádzkovatelia stacionárnych zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. e) a f), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 500 ton ekvivalentu CO2 alebo viac a ktoré boli nainštalované od 1. januára 2017, zabezpečia, aby boli tieto zariadenia vybavené systémom detekcie úniku, ktorý prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik.

3.   Prevádzkovatelia stacionárnych zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až e), na ktoré sa vzťahuje odsek 1 alebo 2 tohto článku, zabezpečia, aby sa systémy detekcie úniku kontrolovali aspoň raz za 12 mesiacov s cieľom zabezpečiť ich správne fungovanie.

4.   Prevádzkovatelia stacionárnych zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. f), na ktoré sa vzťahuje odsek 2 tohto článku, zabezpečia, aby sa systémy detekcie úniku kontrolovali aspoň raz za šesť rokov s cieľom zabezpečiť ich správne fungovanie.

Článok 7

Vedenie záznamov

1.   Prevádzkovatelia zariadení, ktoré je potrebné kontrolovať na únik podľa článku 5 ods. 1, vytvoria a vedú pre každé takéto zariadenie záznamy, v ktorých sa uvedú tieto informácie:

a)

množstvo a typ plynov obsiahnutých v zariadení, pričom sa v príslušných prípadoch osobitne uvedie množstvo pridané počas inštalácie;

b)

množstvo plynov pridaných počas údržby alebo servisu alebo z dôvodu úniku vrátane dátumu tohto pridania;

c)

množstvo zhodnotených plynov;

d)

v prípade pridania plynov, množstvo a typ týchto plynov a skutočnosť, či boli recyklované alebo regenerované, ako aj meno a adresu podniku v Únii, ktorý túto recykláciu alebo regeneráciu vykonal, a v príslušných prípadoch aj číslo osvedčenia;

e)

totožnosť podniku, ktorý zariadenie nainštaloval, vykonával servisné činnosti a údržbu a prípadne ho zhodnocoval, opravoval, kontroloval na únik alebo vyradil, a v relevantných prípadoch aj číslo jeho osvedčenia, a ak je podnik, ktorý je zodpovedný za vykonávanie týchto činností, právnickou osobou, identifikačné údaje podniku a fyzickej osoby vykonávajúcej tieto činnosti;

f)

dátumy a výsledky kontrol vykonaných podľa článku 5 ods. 1, ako aj dátumy a výsledky všetkých opráv úniku;

g)

v prípade vyradenia zariadenia opatrenia prijaté na zhodnotenie a zneškodnenie plynov.

2.   Pokiaľ sa záznamy uvedené v odseku 1 neuchovávajú v databáze zriadenej príslušnými orgánmi členských štátov, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 uchovávajú záznamy uvedené v danom odseku počas najmenej piatich rokov;

b)

podniky, ktoré pre prevádzkovateľov vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 písm. e), uchovávajú kópie záznamov uvedených v odseku 1 počas najmenej piatich rokov.

Záznamy uvedené v odseku 1 sa na požiadanie poskytnú príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

3.   Na účely článku 11 ods. 6 podniky, ktoré dodávajú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele 1 prílohy II, vytvoria záznamy s relevantnými informáciami o odberateľoch týchto fluórovaných skleníkových plynov, ktoré obsahujú tieto údaje:

a)

číslo osvedčenia každého odberateľa;

b)

príslušné množstvá plynov, ktoré nakúpili.

Podniky dodávajúce plyny vedú záznamy počas najmenej aspoň piatich rokov a sprístupnia uvedené záznamy na požiadanie príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

4.   Na účely článku 11 ods. 7 podniky, ktoré predávajú zariadenia, ktoré nie sú uzavreté hermeticky a sú naplnené fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, vedú záznamy o predaných zariadeniach a o certifikovaných podnikoch, ktoré vykonajú inštaláciu. Podnik predávajúci zariadenia uvedené v článku 11 ods. 7 uchováva záznamy počas najmenej piatich rokov a na požiadanie ich sprístupní príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.

5.   Podniky, ktoré vyrábajú, a to aj ako vedľajší produkt, uvádzajú na trh, dodávajú alebo prijímajú látky uvedené v oddiele 1 prílohy I určené na použitia, na ktoré sa vzťahuje výnimka, uvedené v článku 16 ods. 2, vedú záznamy obsahujúce podľa potreby aspoň tieto informácie:

a)

názov látky alebo zmesi obsahujúcej takúto látku;

b)

množstvo vyrobené, dovezené, vyvezené, regenerované alebo zneškodnené počas daného kalendárneho roka;

c)

množstvo dodané a prijaté počas daného kalendárneho roka podľa jednotlivých dodávateľov alebo príjemcov;

d)

mená a kontaktné údaje dodávateľov alebo príjemcov;

e)

množstvo použité počas daného kalendárneho roka s uvedením skutočného použitia a

f)

množstvo skladované k 1. januáru a 31. decembru daného kalendárneho roka.

Podniky uchovávajú záznamy uvedené v prvom pododseku počas najmenej piatich rokov po výrobe, uvedení na trh, dodávke alebo prijatí a na požiadanie ich sprístupnia príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo Komisii. Uvedené príslušné orgány a Komisia zabezpečia dôvernosť informácií obsiahnutých v uvedených záznamoch.

6.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoviť formát záznamov uvedených v odsekoch 1, 3, 4 a 5 a určiť, ako sa majú vytvárať a viesť. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 8

Zhodnotenie a zneškodnenie

1.   Prevádzkovatelia zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, ktoré nie sú v penovej podobe, zabezpečia, aby sa tieto látky zhodnocovali a aby sa po vyradení zariadení recyklovali, regenerovali alebo zneškodnili.

Zhodnotenie týchto látok vykonávajú fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi príslušných osvedčení stanovených v článku 10.

2.   Povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov ktoréhokoľvek z týchto stacionárnych zariadení:

a)

chladiace okruhy chladiacich a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel;

b)

zariadenia obsahujúce rozpúšťadlá založené na báze fluórovaných skleníkových plynov;

c)

protipožiarne zariadenia;

d)

elektrické rozvádzače.

3.   Povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov ktoréhokoľvek z týchto mobilných zariadení:

a)

chladiace okruhy chladiacich jednotiek chladiarenských nákladných vozidiel a chladiarenských prípojných vozidiel;

b)

chladiace okruhy chladiacich jednotiek chladiarenských ľahkých úžitkových vozidiel a intermodálnych kontajnerov vrátane chladiarenských kontajnerov a železničných vozňov;

c)

chladiace okruhy klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel v ťažkých úžitkových vozidlách, dodávkach, necestných pojazdných strojoch používaných v poľnohospodárstve, pri banských a stavebných prácach, vo vlakoch, metre, električkách a lietadlách.

4.   Na zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov z klimatizačných zariadení v motorových vozidlách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/40/ES, a z mobilných zariadení uvedených v odseku 3 písm. b) a c) sa za primerane kvalifikované považujú len fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi aspoň potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom tohto nariadenia.

5.   Povinnosť stanovená v odseku 1 sa vzťahuje na prevádzkovateľov mobilných zariadení podľa odseku 3 písm. b) a c) od 12. marca 2027.

6.   Žiadne zhodnotené fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a oddiele 1 prílohy II sa nesmú použiť na plnenie alebo opätovné plnenie zariadení, pokiaľ plyn nebol recyklovaný alebo regenerovaný.

7.   Podnik, ktorý použije nádobu s fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, bezprostredne pred jej likvidáciou zabezpečí zhodnotenie všetkých zvyškových plynov s cieľom zaistiť ich recykláciu, regeneráciu alebo zneškodnenie.

8.   Od 1. januára 2025 vlastníci budov a zhotovitelia stavieb zabezpečia, aby sa počas činností renovácie, modernizácie alebo demolácie zahŕňajúcich odstraňovanie penových panelov, ktoré obsahujú peny s fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabránilo vzniku emisií v maximálnom možnom rozsahu manipuláciou s penami alebo plynmi v nich obsiahnutými spôsobom, ktorý zabezpečuje zneškodnenie týchto plynov. V prípade zhodnocovania uvedených plynov vykonávajú zhodnotenie výlučne primerane kvalifikované fyzické osoby.

9.   Od 1. januára 2025 vlastníci budov a zhotovitelia stavieb zabezpečia, aby sa počas činností renovácie, modernizácie alebo demolácie zahŕňajúcich odstraňovanie pien z laminovaných dosiek inštalovaných v dutinách alebo vybudovaných konštrukciách, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabránilo vzniku emisií v maximálnom možnom rozsahu manipuláciou s penami alebo s plynmi v nich obsiahnutými spôsobom, ktorý zabezpečuje zneškodnenie uvedených plynov. V prípade zhodnocovania uvedených plynov vykonávajú zhodnotenie výlučne primerane kvalifikované fyzické osoby.

Ak odstránenie pien uvedených v prvom pododseku nie je technicky uskutočniteľné, vlastník budovy alebo zhotoviteľ stavby vypracuje dokumentáciu obsahujúcu dôkazy o neuskutočniteľnosti odstránenia v konkrétnom prípade. Takáto dokumentácia sa uchováva počas piatich rokov a na požiadanie sa sprístupní príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

10.   Prevádzkovatelia výrobkov a zariadení neuvedených v odseku 2, 3, 8 alebo 9, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, zabezpečia zhodnotenie plynov, pokiaľ sa nepreukáže, že to nie je technicky uskutočniteľné alebo že to predstavuje neprimerané náklady. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby zhodnotenie vykonávali primerane kvalifikované fyzické osoby s cieľom recyklovať, regenerovať alebo zneškodniť plyny, alebo zabezpečia ich zneškodnenie bez predchádzajúceho zhodnotenia.

Zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II z klimatizačných zariadení motorových vozidiel, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/40/ES, vykonávajú len fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi aspoň potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy podľa článku 10 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia.

11.   Fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele 1 prílohy I a výrobky a zariadenia obsahujúce takéto plyny sa môžu zneškodniť len technológiou zneškodnenia, ktorá bola schválená zmluvnými stranami protokolu.

Ostatné fluórované skleníkové plyny, pre ktoré nebola schválená technológia zneškodnenia, sa zneškodnia len technológiou zneškodnenia, ktorá je v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti odpadu a ak sú splnené dodatočné požiadavky podľa takého práva.

12.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť toto nariadenie vytvorením zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II alebo zneškodnenie výrobkov a zariadení obsahujúcich tieto plyny bez ich predchádzajúceho zhodnotenia považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné, pričom sa v prípade potreby uvedie technológia, ktorá sa má použiť.

13.   Členské štáty podporujú zhodnotenie, recykláciu, regeneráciu a zneškodnenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II.

Článok 9

Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov

Bez toho, aby boli dotknuté existujúce systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, členské štáty zabezpečia, aby do 31. decembra 2027 povinnosti financovania týkajúce sa odpadu z elektrických a elektronických zariadení uvedené v článkoch 12 a 13 smernice 2012/19/EÚ zahŕňali financovanie zhodnotenia a recyklácie, regenerácie alebo zneškodnenia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohách I a II k tomuto nariadeniu z výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny a ktoré sú elektrickými a elektronickými zariadeniami v zmysle smernice 2012/19/EÚ a ktoré boli uvedené na trh od 11. marca 2024.

Členské štáty informujú Komisiu o prijatých opatreniach.

Článok 10

Vydávanie osvedčení a odborná príprava

1.   Fyzické osoby musia byť držiteľmi osvedčenia na vykonávanie týchto činností zahŕňajúcich fluórované skleníkové plyny v zmysle článku 4 ods. 7, článku 5 ods. 1 a článku 8 ods. 2, vzťahujúcich sa na fluórované skleníkové plyny špecifikované v uvedených článkoch, alebo zahŕňajúcich príslušné alternatívy fluórovaných skleníkových plynov vrátane prírodných chladív v relevantných prípadoch:

a)

inštalácia, údržba alebo servis, oprava alebo vyraďovanie zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až f) a v článku 5 ods. 3 písm. a) a b);

b)

kontroly úniku zo zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až e) a v článku 5 ods. 3 písm. a) a b);

c)

zhodnotenie zo zariadení uvedených v článku 8 ods. 2 a v článku 8 ods. 3 písm. a).

Fyzické osoby musia byť držiteľmi aspoň potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy na vykonávanie týchto činností zahŕňajúcich fluórované skleníkové plyny v zmysle článku 4 ods. 7, článku 5 ods. 1 a článku 8 ods. 3, vzťahujúcich sa na fluórované skleníkové plyny špecifikované v uvedených článkoch, alebo zahŕňajúcich príslušné alternatívy fluórovaných skleníkových plynov vrátane prírodných chladív v relevantných prípadoch:

a)

údržba alebo servis, alebo oprava klimatizačných zariadení v motorových vozidlách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/40/ES, a zhodnocovanie fluórovaných skleníkových plynov z takýchto zariadení;

b)

zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení uvedených v článku 8 ods. 3 písm. b) a c) a v článku 8 ods. 10 druhom pododseku;

c)

údržba alebo servis, oprava a kontroly únikov zariadení uvedených v článku 5 ods. 3 písm. c).

2.   Právnické osoby musia byť držiteľmi osvedčení v zmysle článku 4 ods. 7 vzťahujúcich sa na fluórované skleníkové plyny špecifikované v uvedenom článku na vykonávanie inštalácie, údržby alebo servisných činností, opravy alebo vyraďovania zariadení uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) až e) a v článku 5 ods. 3 písm. a) a b), ktoré zahŕňajú fluórované skleníkové plyny alebo príslušné alternatívy fluórovaných skleníkových plynov vrátane prírodných chladív v relevantných prípadoch.

3.   Členské štáty do jedného roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8 zriadia alebo upravia certifikačné programy vrátane hodnotiacich postupov a zabezpečia, aby pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1, bola k dispozícii odborná príprava týkajúca sa praktických zručností a teoretických vedomostí. Členské štáty tiež zabezpečia, aby boli k dispozícii programy odbornej prípravy na získanie potvrdení o absolvovaní odbornej prípravy v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom.

4.   Členské štáty do jedného roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8 zriadia alebo upravia certifikačné programy pre právnické osoby uvedené v odseku 2.

5.   Certifikačné programy a odborná príprava v oblasti praktických zručností a teoretických vedomostí uvedené v odseku 3 zahŕňajú:

a)

uplatniteľné právne predpisy a technické normy;

b)

predchádzanie vzniku emisií;

c)

zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II;

d)

bezpečné zaobchádzanie so zariadeniami typov a veľkostí, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie;

e)

bezpečnú manipuláciu so zariadeniami obsahujúcimi horľavé alebo toxické plyny alebo pracujúcimi pod vysokým tlakom alebo zahŕňajúcimi iné relevantné riziká;

f)

opatrenia na zlepšenie alebo udržanie energetickej účinnosti zariadení počas inštalácie alebo údržby či servisných činností.

6.   Certifikačné programy a odborná príprava v oblasti praktických zručností a teoretických vedomostí stanovené v odseku 3, ktoré sa týkajú lietadiel, sa zohľadnia v procese aktualizácie certifikačných špecifikácií a iných podrobných špecifikácií, prijateľného spôsobu dosiahnutia súladu a usmerňovacieho materiálu, ktorý vydala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva podľa článku 76 ods. 3 a článku 115 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

7.   Osvedčenia v rámci certifikačných programov uvedených v odseku 3 podliehajú podmienke, že uchádzač úspešne dokončil hodnotiaci postup uvedený v danom odseku.

8.   Komisia do 12. marca 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví minimálne požiadavky na certifikačné programy a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy uvedené v odsekoch 3 a 4 pre činnosti uvedené v odseku 1. V týchto minimálnych požiadavkách sa v súvislosti s každým druhom zariadení uvedených v odseku 1 uvedú požadované praktické zručnosti a teoretické znalosti, pričom v príslušných prípadoch sa rozlišuje medzi jednotlivými príslušnými činnosťami, spôsoby vydávania osvedčení alebo potvrdení, ako aj podmienky vzájomného uznávania osvedčení a potvrdení o absolvovaní odbornej prípravy. Komisia tieto minimálne požiadavky v prípade potreby upraví prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

9.   Existujúce osvedčenia a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy vydané v súlade s nariadením (EÚ) č. 517/2014 ostávajú v platnosti v súlade s podmienkami, za akých boli pôvodne vydané. Členské štáty do 12. marca 2027 zabezpečia, aby sa od certifikovaných fyzických osôb vyžadovalo, aby sa aspoň každých sedem rokov zúčastňovali na aktualizačných kurzoch odbornej prípravy alebo aby absolvovali hodnotiaci postup uvedený v odseku 3. Členské štáty zabezpečia, aby sa fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia alebo potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy podľa nariadenia (EÚ) č. 517/2014, zúčastnili na takýchto aktualizačných kurzoch odbornej prípravy alebo dokončili takéto hodnotiace postupy po prvýkrát najneskôr do 12. marca 2029.

10.   Členské štáty do jedného roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8 oznámia Komisii svoje certifikačné programy a programy odbornej prípravy.

Členské štáty uznávajú osvedčenia a potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy vydané v inom členskom štáte v súlade s týmto článkom. Neobmedzujú slobodu poskytovania služieb ani slobodu usadiť sa z dôvodu, že osvedčenie bolo vydané v inom členskom štáte.

11.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát oznámenia uvedeného v odseku 10. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

12.   Podnik môže zveriť činnosť uvedenú v odseku 1 alebo 2 inému podniku iba po overení, že tento druhý podnik je držiteľom potrebných osvedčení na účely požadovaných činností uvedených v odseku 1 alebo 2.

13.   Ak by povinnosti podľa tohto článku, ktoré sa týkajú poskytovania osvedčení a odbornej prípravy, predstavovali pre niektorý členský štát neprimeranú záťaž, pretože má malý počet obyvateľov a následný nižší dopyt po takomto osvedčovaní a takejto odbornej príprave, súlad možno dosiahnuť prostredníctvom uznania osvedčení vydaných v iných členských štátoch.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, o tom informujú Komisiu. Komisia o tom následne informuje ostatné členské štáty.

14.   Tento článok nebráni členským štátom, aby vytvorili ďalšie certifikačné programy a programy odbornej prípravy v súvislosti so zariadeniami a činnosťami, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1.

KAPITOLA III

Obmedzenia a kontrola používania

Článok 11

Obmedzenia uvádzania na trh a predaja

1.   Uvedenie výrobkov a zariadení uvedených v prílohe IV vrátane ich častí na trh s výnimkou vojenského vybavenia sa zakazuje od dátumu určeného v uvedenej prílohe, v prípade potreby odlíšeného podľa typu alebo potenciálu globálneho otepľovania plynov, ktoré tieto výrobky a zariadenia obsahujú.

Odchylne od prvého pododseku je uvádzanie na trh častí výrobkov a zariadení potrebných na opravu a servis existujúcich zariadení uvedených v prílohe IV povolené za predpokladu, že oprava alebo servis nevedie:

a)

k zvýšeniu kapacity výrobku alebo zariadenia;

b)

k zvýšeniu množstva fluórovaných skleníkových plynov obsiahnutých vo výrobku alebo zariadení, alebo

c)

k zmene typu použitého fluórovaného skleníkového plynu, ktorá by mala za následok zvýšenie potenciálu globálneho otepľovania použitého fluórovaného skleníkového plynu.

Výrobky a zariadenia vrátane ich častí, ktoré boli nezákonne uvedené na trh po dátume uvedenom v prvom pododseku, sa následne nesmú používať, dodávať alebo sprístupňovať iným osobám v rámci Únie za úhradu alebo bezplatne, ani sa nesmú vyvážať. Spätný vývoz takýchto výrobkov a zariadení je povolený, ak sa nesúlad s týmto nariadením zistil pred prepustením tovaru do voľného obehu na účely dovozu, a to v súlade s opatreniami uvedenými v článku 23 ods. 12. Takéto výrobky a zariadenia možno skladovať alebo prepravovať len na následné zneškodnenie a na zhodnotenie plynu pred zneškodnením podľa článku 8 alebo na ich spätný vývoz.

Spätný vývoz výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zistil nesúlad s týmto nariadením pred ich prepustením do voľného obehu, je povolený. V takých prípadoch sa článok 22 ods. 3 neuplatňuje.

Jeden rok po jednotlivých dátumoch uvedených v prílohe IV bude následné dodanie alebo sprístupnenie výrobkov alebo zariadení zákonne uvedených na trh pred dátumom uvedeným v prvom pododseku inej osobe v Únii za úhradu alebo bezplatne povolené len vtedy, ak sa predloží dôkaz o tom, že výrobok alebo zariadenie boli pred týmto dátumom zákonne uvedené na trh.

2.   Zákaz stanovený v odseku 1 prvom pododseku sa neuplatňuje na zariadenia, v prípade ktorých sa v súlade s požiadavkami na ekodizajn prijatými na základe smernice 2009/125/ES stanovilo, že emisie ekvivalentu CO2 za celý životný cyklus zariadenia budú nižšie ako emisie v prípade použitia rovnocenných zariadení, ktoré spĺňajú uvedené požiadavky na ekodizajn.

3.   Okrem zákazov uvádzania na trh stanovených v bode 1 prílohy IV sa zakazuje dovoz, akékoľvek následné dodávanie alebo sprístupnenie iným osobám v rámci Únie za úhradu alebo bezplatne, používanie alebo vývoz nádob, ktoré nie je možné opätovne plniť, na fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II, ktoré sú prázdne alebo úplne či čiastočne naplnené. Takéto nádoby možno skladovať alebo prepravovať len na následné zneškodnenie. Tento odsek sa nevzťahuje na nádoby na laboratórne alebo analytické použitie fluórovaných skleníkových plynov.

Prvý pododsek sa vzťahuje na nádoby, ktoré nie je možné opätovne plniť, konkrétne na:

a)

nádoby, ktoré nie je možné bez úpravy na tento účel opätovne plniť, a

b)

nádoby, ktoré by sa mohli opätovne plniť, ale dovážajú sa alebo sa uvádzajú na trh bez zabezpečenia možnosti ich vrátenia na účely opätovného naplnenia.

4.   Podniky, ktoré uvádzajú na trh opätovne naplniteľné nádoby na fluórové skleníkové plyny, predložia vyhlásenie o zhode, ktoré obsahuje dôkazy potvrdzujúce, že sú zavedené záväzné opatrenia na vrátenie uvedených nádob na účely opätovného naplnenia, pričom najmä označuje príslušné subjekty, ich povinné záväzky a relevantné logistické opatrenia. Tieto opatrenia sú záväzné pre distribútorov opätovne naplniteľných nádob na fluórované skleníkové plyny pre koncového používateľa.

Podniky uvedené v prvom pododseku uchovávajú vyhlásenie o zhode počas najmenej piatich rokov od uvedenia týchto opätovne naplniteľných nádob na fluórované skleníkové plyny na trh a na požiadanie toto vyhlásenie sprístupnia príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii. Dodávatelia opätovne naplniteľných nádob na fluórované skleníkové plyny koncovým používateľom uchovávajú dôkazy o dodržiavaní záväzných opatrení uvedených v prvom pododseku počas obdobia najmenej piatich rokov od ich dodania koncovému používateľovi a na požiadanie tieto dôkazy sprístupnia príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť požiadavky na zahrnutie prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre záväzné opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, do vyhlásenia o zhode. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.   Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu členského štátu a s ohľadom na ciele tohto nariadenia môže Komisia v mimoriadnych prípadoch prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť výnimku v trvaní najviac štyroch rokov na umožnenie uvádzania na trh výrobkov a zariadení uvedených v prílohe IV alebo, odchylne od článku 13 ods. 9, uvádzania nových alebo rozšírených elektrických rozvádzačov do prevádzky vrátane ich častí, ak tieto výrobky a zariadenia obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ak ich fungovanie závisí od uvedených plynov, a to v prípade, ak sa preukázalo, že:

a)

pre konkrétny výrobok alebo zariadenie alebo pre konkrétnu kategóriu výrobkov alebo zariadení neexistujú alternatívy ani ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov, alebo

b)

by z použitia technicky uskutočniteľných a bezpečných alternatív vyplývali neprimerané náklady.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

6.   Iba fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia požadovaného podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku písm. a), alebo podniky, ktoré zamestnávajú fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia požadovaného podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku písm. a) alebo potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy požadovaného podľa článku 10 ods. 1 druhého pododseku, môžu nakupovať fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo v oddiele 1 prílohy II na účely vykonávania inštalácie, údržby alebo servisných činností alebo opravy zariadenia, ktoré obsahuje uvedené plyny alebo ktorého fungovanie od uvedených plynov závisí, ako je uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) až f) a článku 5 ods. 3 písm. a) a b) a na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 1 druhý pododsek. Predajcovia priamo alebo nepriamo predávajú alebo ponúkajú na predaj takéto plyny výlučne podnikom uvedeným v tomto odseku.

Týmto odsekom sa nebráni podnikom bez osvedčenia, ktoré nevykonávajú činnosti uvedené v prvom pododseku, aby zbierali, prepravovali alebo dodávali fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II.

7.   Zariadenia, ktoré nie sú hermeticky uzavreté a sú naplnené fluórovanými skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe I a oddiele 1 prílohy II, sa môžu predávať koncovým používateľom len vtedy, ak sa poskytnú dôkazy o tom, že inštaláciu vykoná podnik s osvedčením v súlade s článkom 10.

8.   Uvádzať na trh a následne dodávať fluórované skleníkové plyny vo veľkých objemoch môžu len podniky, ktoré sú usadené v Únii alebo ktoré určili výhradného zástupcu, ktorý je usadený v Únii a ktorý preberá plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia. Výhradný zástupca môže byť zástupca určený podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

Článok 12

Označovanie a informácie o výrobkoch a zariadeniach

1.   Tieto výrobky a zariadenia, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, sa uvádzajú na trh, následne dodávajú alebo sprístupňujú akejkoľvek inej osobe len s označením:

a)

chladiace zariadenia;

b)

klimatizačné zariadenia;

c)

tepelné čerpadlá;

d)

protipožiarne zariadenia;

e)

elektrické rozvádzače;

f)

aerosólové rozprašovače obsahujúce fluórované skleníkové plyny vrátane dávkovacích inhalátorov;

g)

všetky nádoby na fluórované skleníkové plyny;

h)

rozpúšťadlá na báze fluórovaných skleníkových plynov alebo

i)

organické Rankinove cykly.

2.   Výrobky alebo zariadenia, ktoré podliehajú výnimke podľa článku 11 ods. 5, ako aj výrobky alebo zariadenia, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele 1 prílohy I, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa článku 16 ods. 4, sa podľa toho označia, pričom sa uvedie termín konca platnosti výnimky, a obsahujú informáciu, že uvedené výrobky alebo zariadenia možno použiť len na účely, na ktoré sa udelila výnimka podľa uvedeného článku.

3.   Na označení požadovanom podľa odseku 1 sa uvádzajú tieto informácie:

a)

informácia, že výrobok alebo zariadenie obsahuje fluórované skleníkové plyny alebo že jeho fungovanie od týchto plynov závisí;

b)

akceptované priemyselné označenie daného fluórovaného skleníkového plynu alebo ak takéto označenie neexistuje, chemický názov;

c)

od 1. januára 2017 množstvo vyjadrené hmotnosťou a ekvivalentom CO2 fluórovaných skleníkových plynov obsiahnutých vo výrobku alebo v zariadení alebo množstvo fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré je takéto zariadenie navrhnuté, a potenciál globálneho otepľovania týchto plynov.

Na označení sa vo vhodnom prípade uvedú aj tieto informácie:

a)

informácia, že fluórované skleníkové plyny sú obsiahnuté v hermeticky uzavretom zariadení;

b)

informácia, že elektrický rozvádzač má preskúšanú mieru úniku podľa technickej špecifikácie výrobcu menej ako 0,1 % za rok.

Ak boli výrobky alebo zariadenia dodatočne zmodernizované a fluórované skleníkové plyny sa zmenili, tieto výrobky alebo zariadenia sa opätovne označia aktualizovanými informáciami, ako sa uvádza v tomto odseku.

4.   Označenie požadované podľa odseku 1 je zreteľne čitateľné a neodstrániteľné a umiestňuje sa buď:

a)

v blízkosti servisných uzáverov na napĺňanie alebo zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov alebo

b)

na tej časti výrobku alebo zariadenia, ktorá obsahuje fluórované skleníkové plyny.

Označenie sa napíše v úradných jazykoch členského štátu, v ktorom sa tovar uvádza na trh, sprístupňuje alebo dodáva.

5.   Peny a predmiešané polyoly obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II sa môžu uviesť na trh, sprístupniť alebo dodať len s označením, na ktorom sú uvedené dané fluórované skleníkové plyny, pričom sa použije akceptované priemyselné označenie, alebo ak takéto označenie neexistuje, chemický názov. Na označení sa zreteľne uvádza, že pena alebo predmiešaný polyol obsahuje fluórované skleníkové plyny. V prípade penových panelov a laminovaných dosiek je táto informácia zreteľne a neodstrániteľne uvedená na týchto paneloch alebo doskách.

6.   V relevantnom prípade sa opätovne naplnené nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny opätovne označia aktualizovanými informáciami, ako sa uvádza v odseku 3 prvom pododseku.

7.   Nádoby obsahujúce regenerované alebo recyklované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II sa označia informáciou, že látka bola regenerovaná alebo recyklovaná. V prípade regenerácie sa uvedú informácie o čísle šarže a názve a adrese regeneračného zariadenia v Únii.

8.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh, sprístupnené alebo dodané na zneškodnenie sa označia informáciou, že obsah nádoby je určený len na zneškodnenie.

9.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a určené na priamy vývoz sa označia informáciou, že obsah nádoby je určený len na priamy vývoz.

10.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh, sprístupnené alebo dodané na použitie vo vojenskom vybavení sa označia informáciou, že obsah nádoby má byť použitý len na tento účel.

11.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II a uvedené na trh, sprístupnené alebo dodané na použitie pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov sa označia informáciou, že obsah nádoby má byť použitý len na tento účel.

12.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I a uvedené na trh, sprístupnené alebo dodané na použitie ako východisková surovina sa označia informáciou, že obsah nádoby má byť použitý len ako východisková surovina.

13.   Nádoby obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele 1 prílohy I a uvedené na trh, sprístupnené alebo dodané na výrobu dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov sa označia informáciou, že obsah nádoby má byť použitý len na tento účel.

14.   V prípade nádob obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele 1 prílohy I označenie uvedené v odsekoch 8 až 12 obsahuje informáciu „vyňaté z kvóty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573“.

Ak neexistujú požiadavky na označovanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku a v odsekoch 8 až 12, fluórované uhľovodíky podliehajú požiadavkám na kvóty podľa článku 16 ods. 1.

15.   V prípadoch uvedených v bode 2 písm. b), bode 4, bode 5 písm. c), bode 7 písm. b), c) a d), bode 8 písm. b) až e), bode 9 písm. b) až f), bode 11 písm. c), bode 16, bode 17 písm. a), b) a c) a bode 19 písm. a) a b) prílohy IV sa výrobok alebo zariadenie označí informáciou, že sa použije len v prípade, ak to vyžadujú bezpečnostné požiadavky alebo vnútroštátne bezpečnostné normy. Uvedené požiadavky alebo normy sú špecifikované na označení. V prípadoch uvedených v bodoch 19 a 21 prílohy IV sa výrobok alebo zariadenie označí informáciou, že výrobok alebo zariadenie sa má použiť len v prípade, ak to vyžaduje lekárske použitie špecifikované na označení.

16.   Informácie uvedené v odsekoch 3 a 5 sa uvádzajú v návode na použitie pre dané výrobky a zariadenia.

V prípade výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohách I a II, ktorých potenciál globálneho otepľovania je 150 alebo viac, sa tieto informácie uvádzajú aj v opisoch používaných na reklamu.

17.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát označení uvedených v odseku 1 a v odsekoch 4 až 15 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

18.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na účely zmeny požiadaviek na označovanie stanovených v odsekoch 4 až 15 tohto článku v prípadoch, keď je to vhodné z hľadiska komerčného alebo technologického vývoja.

Článok 13

Kontrola používania

1.   Zakazuje sa používanie fluoridu sírového pri tlakovom liatí horčíka a pri recyklácii zliatin tlakového liatia horčíka.

2.   Zakazuje sa používanie fluoridu sírového na plnenie pneumatík vozidiel.

3.   Zakazuje sa používanie fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac na vykonávanie údržby alebo servisu chladiacich zariadení s objemom chladiacej zmesi 40 ton alebo viac ekvivalentu CO2. Od 1. januára 2025 sa zakazuje používanie fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac na účely údržby alebo servisu akýchkoľvek chladiacich zariadení.

Zákazy uvedené v prvom pododseku sa neuplatňujú na vojenské vybavenie ani zariadenia určené pre aplikácie na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako – 50 °C.

Do 1. januára 2030 sa zákazy uvedené v prvom pododseku neuplatňujú na tieto kategórie fluórovaných skleníkových plynov:

a)

regenerované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich chladiacich zariadení, ak boli nádoby obsahujúce uvedené plyny označené v súlade s článkom 12 ods. 7;

b)

recyklované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich chladiacich zariadení, ak boli zhodnotené z takýchto zariadení; takéto recyklované plyny môže používať len podnik, ktorý vykonal ich zhodnotenie v rámci údržby alebo servisu, alebo podnik, pre ktorý sa zhodnotenie uskutočnilo v rámci údržby alebo servisu.

Zákazy uvedené v prvom pododseku sa neuplatňujú na chladiace zariadenia, pre ktoré sa povolila výnimka podľa článku 11 ods. 5.

4.   Od 1. januára 2026 sa zakazuje používanie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac na účely údržby alebo servisu klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel.

Zákaz uvedený v prvom pododseku sa do 1. januára 2032 neuplatňuje na tieto kategórie fluórovaných skleníkových plynov:

a)

regenerované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel, ak nádoby obsahujúce uvedené plyny boli označené v súlade s článkom 12 ods. 7;

b)

recyklované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 2 500 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel, ak uvedené plyny boli zhodnotené z takýchto zariadení; takéto recyklované plyny môže používať len podnik, ktorý vykonal ich zhodnotenie v rámci údržby alebo servisu, alebo podnik, pre ktorý sa zhodnotenie uskutočnilo v rámci údržby alebo servisu.

5.   Od 1. januára 2032 sa zakazuje používanie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 750 alebo viac na vykonávanie údržby alebo servisu stacionárnych chladiacich zariadení, s výnimkou chladičov kvapalín.

Zákaz uvedený v prvom pododseku sa neuplatňuje na vojenské vybavenie ani zariadenia určené pre aplikácie na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako –50 °C, ani zariadenia určené pre aplikácie na chladenie jadrových elektrární.

Zákaz uvedený v prvom pododseku sa neuplatňuje na tieto kategórie fluórovaných skleníkových plynov:

a)

regenerované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 750 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich stacionárnych chladiacich zariadení, s výnimkou chladičov kvapalín, ak boli nádoby obsahujúce uvedené plyny označené v súlade s článkom 12 ods. 7;

b)

recyklované fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s potenciálom globálneho otepľovania 750 alebo viac a používané na vykonávanie údržby alebo servisu existujúcich stacionárnych chladiacich zariadení, s výnimkou chladičov kvapalín, ak tieto plyny boli zhodnotené z takýchto zariadení; takéto recyklované plyny môže používať len podnik, ktorý vykonal ich zhodnotenie v rámci údržby alebo servisu, alebo podnik, pre ktorý sa zhodnotenie uskutočnilo v rámci údržby alebo servisu.

6.   Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu členského štátu a s prihliadnutím na ciele tohto nariadenia Komisia posúdi dostupnosť regenerovaných a recyklovaných fluórovaných skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odsekov 4 a 5. V prípadoch, keď posúdenie Komisie poukáže na overený nedostatok regenerovaného a recyklovaného fluórovaného skleníkového plynu, Komisia môže výnimočne prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť výnimku zo zákazov stanovených v odseku 4 alebo 5, a to najviac na obdobie štyroch rokov a v rozsahu potrebnom na odstránenie zisteného nedostatku.

7.   Od 1. januára 2035 sa zakazuje používanie fluoridu sírového na vykonávanie údržby alebo servisu elektrických rozvádzačov, pokiaľ sa neregeneruje alebo nerecykluje, okrem prípadov, keď sa preukáže, že regenerovaný alebo recyklovaný fluorid sírový:

a)

nemôže byť použitý z technických dôvodov alebo

b)

nie je k dispozícii v prípade nevyhnutnej núdzovej opravy.

V takýchto prípadoch používateľ na požiadanie poskytne príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii dôkazy odôvodňujúce používanie.

Tento odsek sa neuplatňuje na vojenské vybavenie.

8.   Používanie desfluranu ako inhalačného anestetika sa zakazuje od 1. januára 2026 s výnimkou prípadov, keď je takéto použitie striktne vyžadované a z lekárskych dôvodov nemožno použiť žiadne iné anestetikum. Zdravotnícke zariadenie uchováva dôkazy o lekárskom odôvodnení a na požiadanie ich poskytuje príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

9.   Zakazuje sa uviesť do prevádzky tieto elektrické rozvádzače s izolačným alebo prerušovacím materiálom, v ktorých sa používajú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí:

a)

od 1. januára 2026 strednonapäťové elektrické rozvádzače na primárnu a sekundárnu distribúciu až do 24 kV vrátane;

b)

od 1. januára 2030 strednonapäťové elektrické rozvádzače na primárnu a sekundárnu distribúciu s viac ako 24 kV a až do 52 kV vrátane;

c)

od 1. januára 2028 vysokonapäťové elektrické rozvádzače od 52 kV až do 145 kV vrátane a až do 50 kA vrátane skratového prúdu, ktorých potenciál globálneho otepľovania je 1 alebo viac;

d)

od 1. januára 2032 vysokonapäťové elektrické rozvádzače s viac ako 145 kV alebo viac ako 50 kA skratového prúdu, ktorých potenciál globálneho otepľovania je 1 alebo viac.

10.   Keď je elektrický rozvádzač, ktorý je v prevádzke v Únii, vyradený z prevádzky a následne je tento elektrický rozvádzač uvedený do prevádzky na inom mieste v Únii, nepovažuje sa to za uvedenie do prevádzky na účely tohto článku.

11.   Odchylne od odseku 9 je povolené uviesť do prevádzky elektrický rozvádzač, v ktorom sa používa izolačný alebo prerušovací materiál alebo ktorého fungovanie od týchto materiálov závisí, a ktorého potenciál globálneho otepľovania je menej ako 1 000, ak po postupe verejného obstarávania, v ktorom sa zohľadňujú technické špecifikácie zariadenia potrebného na príslušné konkrétne používanie, nastane jedna z týchto situácií:

a)

počas prvých dvoch rokov po príslušných dátumoch uvedených v odseku 9 písm. a) a b) neboli predložené žiadne ponuky alebo boli predložené len ponuky ponúkajúce zariadenia od jedného výrobcu elektrických rozvádzačov s izolačným alebo prerušovacím materiálom, v ktorých sa nepoužívajú fluórované skleníkové plyny;

b)

počas prvých dvoch rokov po príslušných dátumoch uvedených v odseku 9 písm. c) a d) neboli predložené žiadne ponuky alebo boli predložené len ponuky ponúkajúce zariadenia od jedného výrobcu elektrických rozvádzačov s izolačným alebo prerušovacím materiálom, ktorých potenciál globálneho otepľovania je menej ako 1;

c)

po období dvoch rokov uvedenom v písmene a) neboli predložené žiadne ponuky ponúkajúce zariadenia od jedného výrobcu elektrických rozvádzačov s izolačným alebo prerušovacím materiálom, v ktorých sa nepoužívajú fluórované skleníkové plyny, alebo

d)

po období dvoch rokov uvedenom v písmene b) neboli predložené žiadne ponuky ponúkajúce zariadenia od jedného výrobcu elektrických rozvádzačov s izolačným alebo prerušovacím materiálom, ktorých potenciál globálneho otepľovania je menej ako 1.

12.   Odchylne od odseku 11 je povolené uviesť do prevádzky elektrické rozvádzače s izolačným alebo prerušovacím materiálom, ktorých potenciál globálneho otepľovania je 1 000 alebo viac, ak po postupe verejného obstarávania, v ktorom sa zohľadňujú technické špecifikácie zariadenia potrebného na príslušné konkrétne používanie, nebola doručená žiadna ponuka na elektrický rozvádzač s izolačným alebo prerušovacím materiálom, ktorého potenciál globálneho otepľovania je menej ako 1 000.

13.   Odsek 9 sa neuplatňuje na elektrické rozvádzače, v prípade ktorých sa podľa požiadaviek na ekodizajn prijatých podľa smernice 2009/125/ES stanovilo, že emisie ekvivalentu CO2 za celý životný cyklus zariadenia by boli nižšie ako emisie rovnocenného zariadenia, ktoré spĺňa relevantné požiadavky na ekodizajn, a spĺňali by limity potenciálu globálneho otepľovania v odseku 9.

14.   Odsek 9 sa neuplatňuje, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že objednávka 11. marcom 2024.

15.   Odsek 9 sa neuplatňuje, ak zariadenia na rozšírenie existujúcich elektrických rozvádzačov, v ktorých sa používajú fluórované skleníkové plyny s nižším potenciálom globálneho otepľovania v porovnaní s fluórovanými skleníkovými plynmi používanými v existujúcich elektrických rozvádzačoch, nie sú kompatibilné s existujúcimi elektrickými rozvádzačmi a používanie uvedených zariadení by si vyžadovalo výmenu všetkých existujúcich elektrických rozvádzačov.

16.   Ak sa uplatňuje výnimka uvedená v odseku 10, 11, 12, 13, 14 alebo 15, prevádzkovateľ uchováva dokumentáciu potvrdzujúcu dôkazy o výnimke počas najmenej piatich rokov a na požiadanie ju sprístupní príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

17.   Prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom bol elektrický rozvádzač uvedený do prevádzky, uplatňovanie výnimky uvedenej v odseku 11, 12, 14 alebo 15.

18.   Na účely opravy alebo servisu existujúcich elektrických rozvádzačov možno inštalovať časti zariadenia, ak nedôjde k zmene typu používaného fluórovaného skleníkového plynu, ktorá by viedla k zvýšeniu potenciálu globálneho otepľovania používaného fluórovaného skleníkového plynu alebo k zvýšeniu množstva fluórovaných skleníkových plynov obsiahnutých v zariadení.

19.   Uvedenie do prevádzky akéhokoľvek zariadenia alebo použitie akéhokoľvek výrobku uvedeného v bode 2 písm. b), bode 4, bode 5 písm. c), bode 7 písm. b), c) a d), bode 8 písm. b) až e), bode 9 písm. b) až f), bode 11 písm. c), bode 17 písm. c) a bode 19 písm. b) prílohy IV po príslušnom dátume zákazu uvedenom v týchto bodoch sa zakazuje, pokiaľ prevádzkovateľ nemôže poskytnúť dôkaz o tom, že:

a)

príslušné bezpečnostné požiadavky na konkrétnom mieste neumožňujú inštaláciu zariadení, v ktorých sa používajú fluórované skleníkové plyny pod hodnotou potenciálu globálneho otepľovania uvedenou v príslušných zákazoch, alebo

b)

zariadenie bolo uvedené na trh pred príslušným dátumom zákazu stanoveným v prílohe IV.

20.   Prevádzkovateľ uchováva dokumentáciu potvrdzujúcu dôkazy uvedenú v odseku 19 počas najmenej piatich rokov a na požiadanie ju sprístupní príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

KAPITOLA IV

Plán výroby a obmedzovanie množstva fluórovaných uhľovodíkov uvádzaných na trh

Článok 14

Výroba fluórovaných uhľovodíkov

1.   Na účely tohto článku, článku 15 a prílohy V výroba fluórovaných uhľovodíkov je objem vyrobených fluórovaných uhľovodíkov, od ktorého sa odpočíta objem fluórovaných uhľovodíkov zneškodnených technológiou schválenou zmluvnými stranami protokolu a objem, ktorý sa celý použil ako východisková surovina pri výrobe iných chemických látok, a ku ktorému sa pripočítajú fluórované uhľovodíky vyrobené ako vedľajšie produkty, ak nie sú zachytené, alebo ak daný vedľajší produkt nie je zneškodnený v rámci výrobného procesu alebo po ňom výrobcom, či odovzdaný inému podniku na zneškodnenie. Do výpočtu výroby fluórovaných uhľovodíkov sa nezapočítava žiadne množstvo regenerovaných fluórovaných uhľovodíkov.

2.   Výroba fluórovaných uhľovodíkov sa povoľuje v rozsahu, v akom Komisia výrobcom pridelila výrobné práva v súlade s týmto článkom.

3.   Komisia pred 1. januárom 2025 prostredníctvom vykonávacích aktov pridelí výrobné práva na základe prílohy V výrobcom, ktorí vyrobili fluórované uhľovodíky v roku 2022, a to na základe údajov nahlásených podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť príslušného orgánu členského štátu zmeniť vykonávacie akty uvedené v odseku 3 s cieľom prideliť dodatočné výrobné práva výrobcom uvedeným v odseku 3 alebo akýmkoľvek iným podnikom, ktoré sú usadené v Únii, ak nie sú prekročené výrobné limity členského štátu podľa protokolu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.   Ak vykonávací akt nenadobudne účinnosť pred 1. januárom 2025, výrobcovia môžu naďalej vyrábať fluórované uhľovodíky bez toho, aby im boli pridelené výrobné práva. Fluórované uhľovodíky vyrobené počas tohto obdobia sa započítajú do pridelenia výrobných práv, keď tieto práva budú oznámené v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 3.

6.   Tri roky po prijatí vykonávacích aktov uvedených v odseku 3 a potom každé tri roky Komisia uvedené vykonávacie akty preskúma a v prípade potreby zmení, pričom zohľadní zmeny výrobných práv podľa článku 15 počas predchádzajúcich troch rokov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 15

Prevod a povolenie výrobných práv na priemyselnú racionalizáciu

1.   Na účely priemyselnej racionalizácie v rámci členského štátu môžu výrobcovia úplne alebo čiastočne previesť svoje výrobné práva na akýkoľvek iný podnik v tomto členskom štáte, pokiaľ sú dodržané vypočítané úrovne výroby zmluvných strán protokolu. Prevody schvaľuje Komisia a dotknuté príslušné orgány a uskutočňujú sa prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

2.   Na účely priemyselnej racionalizácie medzi členskými štátmi môže Komisia po dohode s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná výroba výrobcu, ako aj s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú dostupné nadbytočné vypočítané úrovne výroby podľa protokolu, prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny povoliť tomuto výrobcovi, aby prekročil svoje výrobné práva uvedené v článku 14 ods. 3 o stanovené množstvo, pričom sa zohľadnia podmienky stanovené v protokole.

3.   Komisia môže po dohode s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná výroba výrobcu, ako aj s príslušným orgánom príslušnej tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou, povoliť výrobcovi, aby spojil výrobné práva uvedené v článku 14 s vypočítanými úrovňami výroby povolenými výrobcovi v tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou, podľa protokolu a vnútroštátneho práva tohto výrobcu na účely priemyselnej racionalizácie s treťou krajinou, ktorá je zmluvnou stranou, za predpokladu, že spojená výroba týchto dvoch výrobcov nevedie k prekročeniu vypočítaných úrovní výroby daných dvoch zmluvných strán protokolu a sú dodržané príslušné vnútroštátne právo.

Článok 16

Obmedzovanie množstva fluórovaných uhľovodíkov uvádzaných na trh

1.   Uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh je povolené len v rozsahu, v akom Komisia pridelila výrobcom a dovozcom kvótu, ako sa stanovuje v článku 17.

Výrobcovia a dovozcovia, ktorí uvádzajú fluórované uhľovodíky na trh, nepresiahnu kvótu, ktorú majú k dispozícii v čase uvedenia na trh.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na fluórované uhľovodíky, ktoré:

a)

sú dovezené do Únie na zneškodnenie;

b)

výrobca používa ako východiskovú surovinu alebo ktoré výrobca alebo dovozca dodáva priamo podnikom na použitie ako východiskovú surovinu;

c)

výrobca alebo dovozca dodáva priamo podnikom na vývoz z Únie, ktoré nie sú obsiahnuté vo výrobkoch ani zariadeniach, ak sa tieto fluórované uhľovodíky následne pred vývozom nesprístupnia žiadnej inej osobe v Únii;

d)

dodáva priamo výrobca alebo dovozca na použitie vo vojenskom vybavení;

e)

dodáva výrobca alebo dovozca priamo podniku, ktorý ich používa pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť odsek 2 a vylúčiť z požiadavky na kvóty stanovenej v odseku 1 fluórované uhľovodíky v súlade s rozhodnutiami zmluvných strán protokolu.

4.   Na základe podloženej žiadosti príslušného orgánu členského štátu a s ohľadom na ciele tohto nariadenia, ako aj s ohľadom na akékoľvek údaje poskytnuté Európskou agentúrou pre lieky môže Komisia v mimoriadnych prípadoch prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť výnimku v trvaní najviac štyroch rokov na oslobodenie fluórovaných uhľovodíkov od požiadavky na kvóty uvedenej v odseku 1 a povoliť ich použitie v špecifických aplikáciách alebo v špecifických kategóriách výrobkov alebo zariadení, ak sa v žiadosti preukáže, že:

a)

pre tieto konkrétne aplikácie, výrobky alebo zariadenia nie sú dostupné alternatívy alebo ich nemožno použiť z technických alebo bezpečnostných dôvodov, alebo vzhľadom na riziká pre verejné zdravie, a

b)

dodávka dostatočného množstva fluórovaných uhľovodíkov sa nedá zabezpečiť bez neprimeraných nákladov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.   Emisie fluórovaných uhľovodíkov počas výroby sa považujú za uvedené na trh v roku, v ktorom vznikli.

6.   Tento článok a články 17, 20 až 29 a 31 sa uplatňujú aj na fluórované uhľovodíky obsiahnuté v predmiešaných polyoloch.

Článok 17

Stanovenie referenčných hodnôt a prideľovanie kvóty pre uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh

1.   Komisia určí do 31. októbra 2024 a následne aspoň každé tri roky referenčné hodnoty pre výrobcov a dovozcov v súlade s prílohou VII na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh.

Komisia určí tieto referenčné hodnoty pre všetkých výrobcov a dovozcov, ktorí uviedli na trh fluórované uhľovodíky počas predchádzajúcich troch rokov, prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorým sa určujú referenčné hodnoty pre všetkých výrobcov a dovozcov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

2.   Výrobca alebo dovozca môže oznámiť Komisii trvalé nástupníctvo alebo nadobudnutie časti svojho podniku relevantnej pre tento článok, čo má za následok zmenu priradenia jeho referenčných hodnôt a referenčných hodnôt jeho právneho nástupcu.

Komisia môže na tento účel požiadať o príslušnú dokumentáciu. Upravené referenčné hodnoty sa sprístupnia na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

3.   Výrobcovia a dovozcovia môžu do 1. júna 2024 a do 1. apríla 2027 a následne aspoň každé tri roky predložiť vyhlásenie o prijatí kvóty z rezervy uvedenej v prílohe VIII prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

4.   Komisia pridelí do 31. decembra 2024 a následne každý rok každému výrobcovi a dovozcovi kvótu na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh podľa prílohy VIII. Kvóta sa oznámi výrobcom a dovozcom prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

5.   Pridelenie kvóty podlieha úhrade splatnej sumy, ktorá sa rovná trom eurám za každú tonu ekvivalentu CO2 kvóty, ktorá sa má prideliť. Výrobcovia a dovozcovia budú prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny informovaní o celkovej sume splatnej za ich vypočítané maximálne pridelenie kvót na nasledujúci kalendárny rok a o termíne na uskutočnenie platby. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť podrobné opatrenia na platbu dlžnej sumy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Výrobcovia a dovozcovia môžu zaplatiť len za časť vypočítaného maximálneho pridelenia kvót, ktoré im bolo ponúknuté. V takom prípade sa týmto výrobcom a dovozcom pridelí kvóta zodpovedajúca platbe vykonanej do termínu uvedeného v prvom pododseku.

Komisia do 31. decembra 2027 bezodplatne prerozdelí kvótu, za ktorú v stanovenom termíne nebola uhradená platba, iba tým výrobcom a dovozcom, ktorí zaplatili celkovú sumu splatnú za ich vypočítané maximálne pridelenie kvót uvedené v prvom pododseku a ktorí urobili vyhlásenie, ako sa uvádza v odseku 3. Uvedené prerozdelenie sa uskutoční na základe podielu každého výrobcu alebo dovozcu na súčte celej maximálnej vypočítanej kvóty ponúknutej týmto výrobcom a dovozcom a zaplatenej týmito výrobcami a dovozcami. Od 1. januára 2028 sa zruší kvóta, za ktorú v stanovenom termíne nebola uhradená platba.

Komisia je oprávnená neprideliť celé maximálne množstvo uvedené v prílohe VII alebo prideliť dodatočnú kvótu ako nepredvídané opatrenie v prípade problémov s implementáciou počas obdobia prideľovania.

6.   Na účely kompenzácie inflácie je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť odsek 5 tohto článku, pokiaľ ide o sumy splatné na pridelenie kvót a mechanizmus prideľovania zostávajúcej kvóty.

7.   Každý rok alebo častejšie na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu členského štátu Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami posúdi vplyv postupného zrušenia systému kvót stanoveného v prílohe VII na trh Únie s tepelnými čerpadlami, pričom zohľadní relevantné faktory, najmä vývoj cien fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy I, mieru rastu tepelných čerpadiel, ktoré si takéto plyny stále vyžadujú, uvádzanie alternatívnej technológie na trh a stav cieľa týkajúceho sa miery zavádzania tepelných čerpadiel stanoveného v pláne REPowerEU. Komisia zahrnie závery z týchto posúdení do príslušnej výročnej správy o činnosti týkajúcej sa opatrení v oblasti klímy.

Ak sa posúdením preukáže závažný nedostatok fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy I pre zavádzanie tepelných čerpadiel, ktorý by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zavádzania tepelných čerpadiel stanovených v pláne REPowerEU, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť prílohu VII a umožniť uviesť na trh aj množstvo fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I nad rámec kvóty podľa prílohy VII, a to až do výšky 4 410 247 ton ekvivalentu CO2 ročne na obdobie rokov 2025 – 2026 a až do výšky 1 425 536 ton ekvivalentu CO2 ročne na obdobie rokov 2027 – 2029.

Ak Komisia prijme delegovaný akt uvedený v druhom pododseku tohto článku, dodatočná kvóta sa rozdelí medzi výrobcov a dovozcov, ktorí v predchádzajúcom roku nahlásili podľa článku 26 používanie tepelných čerpadiel ako jednu z hlavných kategórií aplikácií, v ktorých sa látka používa, na základe ich žiadosti predloženej prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

8.   Príjmy z pridelenej kvóty predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (26). Tieto príjmy sa pridelia programu LIFE a okruhu 7 viacročného finančného rámca (Európska verejná správa) na pokrytie nákladov na externých zamestnancov pracujúcich na riadení prideľovania kvót, IT služieb a systémov udeľovania povolení na účely vykonávania tohto nariadenia a zabezpečenie súladu s protokolom. Príjmy použité na pokrytie týchto nákladov nepresiahnu maximálnu ročnú sumu 3 milióny EUR. Všetky príjmy zostávajúce po úhrade týchto nákladov sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie.

Článok 18

Podmienky registrácie a prijímania pridelenej kvóty

1.   Kvóta sa prideľuje len výrobcom alebo dovozcom, ktorí sú usadení v Únii alebo ktorí určili výhradného zástupcu, ktorý je usadený v Únii a ktorý preberá plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia a požiadaviek uvedených v hlave II nariadenia (ES) č. 1907/2006. Výhradný zástupca môže byť rovnaký ako zástupca určený podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

2.   Iba výrobcovia a dovozcovia, ktorí majú skúsenosti s obchodovaním s chemikáliami alebo servisom chladiacich, klimatizačných alebo protipožiarnych zariadení alebo tepelných čerpadiel počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred obdobím prideľovania kvóty, môžu predložiť vyhlásenie uvedené v článku 17 ods. 3 alebo prijať pridelenú kvótu na tomto základe podľa článku 17 ods. 4. Výrobcovia a dovozcovia predložia na požiadanie na tento účel Komisii dôkazy.

3.   Na účely registrácie na portáli pre fluórované skleníkové plyny výrobcovia a dovozcovia uvedú fyzickú adresu, na ktorej podnik sídli a odkiaľ vykonáva obchodnú činnosť. Pod rovnakou fyzickou adresou môže byť zaregistrovaný iba jeden podnik.

Na účely predloženia vyhlásenia o kvóte podľa článku 17 ods. 3 a prijatia pridelenej kvóty podľa článku 17 ods. 4, ako aj na účely určenia referenčných hodnôt podľa článku 17 ods. 1 sa všetky podniky, ktoré majú rovnakého konečného užívateľa výhod, považujú za jeden podnik. Nárok na referenčnú hodnotu podľa článku 17 ods. 1 a na pridelenie kvóty podľa článku 17 ods. 4 má len ten jeden podnik, ktorý je na portáli pre fluórované skleníkové plyny zaregistrovaný ako prvý, pokiaľ konečný užívateľ výhod neuvedie inak.

Článok 19

Výrobky alebo zariadenia vopred naplnené fluórovanými uhľovodíkmi

1.   Chladiace a klimatizačné zariadenia, tepelné čerpadlá a dávkovacie inhalátory vopred naplnené látkami uvedenými v oddiele 1 prílohy I sa neuvádzajú na trh, ak sa uvedené látky, ktorými boli tieto výrobky alebo zariadenia vopred naplnené, nezapočítavajú do systému kvót uvedeného v tejto kapitole.

Zákaz stanovený v prvom pododseku sa uplatňuje na takéto dávkovacie inhalátory od 1. januára 2025.

2.   Keď sa výrobky alebo zariadenia plnené vopred, ktoré sú uvedené v odseku 1, uvádzajú na trh, výrobcovia a dovozcovia výrobkov alebo zariadení zabezpečia úplnú dokumentáciu súladu s odsekom 1 a v tejto súvislosti vypracujú vyhlásenie o zhode.

Vypracovaním vyhlásenia o zhode prevezmú výrobcovia a dovozcovia výrobkov alebo zariadení zodpovednosť za súlad s týmto odsekom a s odsekom 1.

Výrobcovia a dovozcovia výrobkov alebo zariadení uchovávajú túto dokumentáciu a vyhlásenie o zhode počas najmenej piatich rokov od uvedenia týchto výrobkov alebo zariadení na trh a na požiadanie ich sprístupnia príslušnému orgánu dotknutého členského štátu alebo Komisii.

3.   Ak fluórované uhľovodíky obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach uvedených v odseku 1 neboli uvedené na trh pred naplnením výrobkov alebo zariadení, dovozcovia uvedených výrobkov alebo zariadení zabezpečia, aby do 30. apríla 2025 a následne každý rok nezávislý audítor registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny potvrdil s primeranou mierou istoty presnosť dokumentácie, vyhlásenie o zhode a pravdivosť ich správy podľa článku 26 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok.

Nezávislý audítor musí byť buď:

a)

akreditovaný podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (27), alebo

b)

akreditovaný na overovanie účtovnej závierky v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí podrobné opatrenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 2, overenia nezávislým audítorom a akreditácie audítorov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.   Dovozca výrobkov alebo zariadení uvedených v odseku 1, ktorí nie sú usadení v Únii, určia výhradného zástupcu, ktorý je usadený v Únii a ktorý preberá plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia. Výhradný zástupca môže byť rovnaký ako zástupca určený podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

6.   Tento článok sa nevzťahuje na podniky, ktoré uviedli na trh menej ako 10 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných uhľovodíkov za rok, ktoré sú obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach uvedených v odseku 1.

Článok 20

Portál pre fluórované skleníkové plyny

1.   Komisia zriadi a zabezpečí prevádzku elektronického systému na riadenie systému kvót, požiadaviek na udeľovanie povolení na dovoz a vývoz a povinného nahlasovania fluórovaných skleníkových plynov (ďalej len „portál pre fluórované skleníkové plyny“).

2.   Komisia zabezpečí prepojenie portálu pre fluórované skleníkové plyny s prostredím centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo prostredníctvom systému centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení (ďalej len „EU CSW-CERTEX“) zriadeného nariadením (EÚ) 2022/2399.

3.   Členské štáty zabezpečia prepojenie svojich vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo so systémom EU CSW-CERTEX na účely výmeny informácií s portálom pre fluórované skleníkové plyny.

4.   Podniky musia mať platnú registráciu na portáli pre fluórované skleníkové plyny pred vykonaním ktorejkoľvek z týchto činností:

a)

dovoz alebo vývoz fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, s výnimkou prípadov dočasného uskladnenia v zmysle vymedzenia v článku 5 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

b)

predloženie vyhlásenia podľa článku 17 ods. 3;

c)

prijatie pridelenej kvóty na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov na trh v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo uskutočnenie alebo prijatie prevodu kvóty v súlade s článkom 21 ods. 1, alebo poskytnutie alebo prijatie povolenia na použitie kvóty v súlade s článkom 21 ods. 2, alebo delegovanie tohto povolenia na použitie kvóty v súlade s článkom 21 ods. 3;

d)

dodávanie alebo prijímanie fluórovaných uhľovodíkov na účely uvedené v článku 16 ods. 2 písm. a) až e);

e)

vykonávanie všetkých ostatných činností, ktoré si vyžadujú nahlasovanie podľa článku 26;

f)

získanie výrobných práv podľa článku 14 a uskutočnenie alebo prijatie prevodu a povolenia výrobných práv uvedených v článku 15;

g)

overenie správ uvedených v článku 19 ods. 3 a článku 26 ods. 8.

Registrácia na portáli pre fluórované skleníkové plyny je platná len vtedy, keď ju Komisia potvrdí, a dovtedy, kým ju Komisia nepozastaví alebo nezruší alebo kým ju podnik neodvolá.

5.   Platná registrácia na portáli pre fluórované skleníkové plyny v čase dovozu alebo vývozu predstavuje povolenie požadované podľa článku 22.

6.   Komisia v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacích aktov objasní pravidlá registrácie na portáli pre fluórované skleníkové plyny a tým zabezpečí bezproblémové fungovanie uvedeného portálu a zlučiteľnosť s prostredím centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

7.   Príslušné orgány členských štátov vrátane colných orgánov majú prístup k portálu pre fluórované skleníkové plyny, aby sa umožnilo vykonávanie príslušných požiadaviek a kontrol. Prístup colných orgánov k portálu pre fluórované skleníkové plyny sa zabezpečí prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo.

Príslušné orgány členských štátov a Komisia zabezpečia dôvernosť údajov uvedených na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

Komisia najneskôr do troch mesiacov po ukončení prideľovania kvót na daný rok zverejní tieto informácie:

a)

zoznam držiteľov kvót;

b)

zoznam podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na nahlasovanie stanovené v článku 26.

8.   Akékoľvek žiadosti výrobcov a dovozcov o opravu informácií, ktoré zaznamenali na portáli pre fluórované skleníkové plyny a ktoré sa týkajú prevodov kvót uvedených v článku 21 ods. 1, povolení na použitie kvót uvedených v článku 21 ods. 2 alebo delegovania povolení uvedených v článku 21 ods. 3, sa oznámia so súhlasom všetkých podnikov zapojených do transakcie Komisii bez zbytočného odkladu a najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po roku zaznamenania buď prevodu kvóty, alebo v náležitých prípadoch povolenia na použitie kvóty, či delegovania povolenia. Žiadosť musí byť podložená dôkazom, že oprava sa týka chyby v písaní.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa zamietajú žiadosti o opravu údajov, ktoré negatívne ovplyvňujú nároky iných výrobcov a dovozcov, ktorí sa nezúčastňujú na príslušnej transakcii.

Článok 21

Prevod kvóty a povolenie na použitie kvóty na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov v dovážaných zariadeniach na trh

1.   Výrobcovia alebo dovozcovia, pre ktorých sa podľa článku 17 ods. 1 stanovila referenčná hodnota, môžu na portáli pre fluórované skleníkové plyny previesť svoju pridelenú kvótu na základe článku 17 ods. 4 na celé množstvo alebo ľubovoľné množstvá na iného výrobcu alebo dovozcu v Únii alebo na iného výrobcu alebo dovozcu, ktorého zastupuje v Únii výhradný zástupca uvedený v článku 18 ods. 1.

Kvótu prevedenú podľa prvého pododseku nemožno previesť druhýkrát.

2.   Výrobcovia alebo dovozcovia, pre ktorých sa stanovila referenčná hodnota podľa článku 17 ods. 1, môžu na portáli pre fluórované skleníkové plyny povoliť podniku v Únii alebo zastúpenému v Únii výhradným zástupcom uvedeným v článku 19 ods. 5, aby použil celú svoju kvótu alebo jej časť na účely dovozu vopred naplnených zariadení uvedených v článku 19.

Príslušné množstvá fluórovaných uhľovodíkov sa považujú za uvedené na trh povoľujúcim výrobcom alebo dovozcom v okamihu udelenia povolenia.

3.   Každý podnik, ktorý získa povolenie, môže toto povolenie na použitie kvóty získanej v súlade s odsekom 2 na portáli pre fluórované skleníkové plyny delegovať na podnik na účely dovozu vopred naplnených zariadení uvedených v článku 19. Delegované povolenie nemožno delegovať druhýkrát.

4.   Prevody kvóty, povolenia na použitie kvóty a delegovanie povolení prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny sú platné len, ak ich prijímajúci podnik prijme prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

KAPITOLA V

Obchod

Článok 22

Dovoz a vývoz

1.   Dovoz a vývoz fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, podlieha predloženiu platného povolenia vydaného Komisiou colným orgánom podľa článku 20 ods. 4 a 5, okrem prípadov dočasného uskladnenia.

Tento odsek sa nevzťahuje na výrobky a zariadenia, ktoré sú osobnými vecami.

2.   Fluórované skleníkové plyny dovážané do Únie sa považujú za pôvodné plyny.

3.   Od 12. marca 2025 sa zakazuje vývoz pien, technických aerosólov, stacionárnych chladiacich zariadení, stacionárnych klimatizačných zariadení a stacionárnych tepelných čerpadiel uvedených v prílohe IV, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s potenciálom globálneho otepľovania 1 000 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí.

Zákaz stanovený v prvom pododseku sa nevzťahuje na vojenské vybavenie ani na výrobky a zariadenia, ktoré možno uviesť na trh v Únii v súlade s prílohou IV.

4.   Odchylne od odseku 3 môže Komisia vo výnimočných prípadoch na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu dotknutého členského štátu a s prihliadnutím na ciele tohto nariadenia povoliť prostredníctvom vykonávacích aktov vývoz výrobkov a zariadení uvedených v odseku 3, ak sa preukáže, že vzhľadom na ekonomickú hodnotu a očakávanú zvyšnú životnosť konkrétneho tovaru by zákaz vývozu predstavoval pre vývozcu neprimeranú záťaž. Takýto vývoz sa povolí len vtedy, ak je v súlade s vnútroštátnym právom krajiny určenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

5.   Podniky usadené v Únii prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vývoz chladiacich a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel neporušoval dovozné obmedzenia, ktoré dovážajúci štát oznámil v súlade s protokolom.

Článok 23

Kontroly obchodu

1.   Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom presadzujú zákazy a iné obmedzenia stanovené v tomto nariadení, pokiaľ ide o dovoz a vývoz.

2.   Na účely prepustenia do voľného obehu je dovozcom uvedeným v colnom vyhlásení podnik, ktorý je držiteľom kvóty alebo povolení na použitie kvóty podľa tohto nariadenia a ktorý je registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

Na účely dovozu s výnimkou prepustenia do voľného obehu je podnik registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20 deklarantom uvedeným v colnom vyhlásení, ktorý je držiteľom povolenia na iný osobitný colný režim než tranzit, pokiaľ nejde o prevod práv a povinností podľa článku 218 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 s cieľom umožniť, aby deklarantom bola iná osoba. V prípade colného režimu tranzit je držiteľom colného režimu podnik, ktorý je držiteľom kvóty alebo povolení na použitie kvóty podľa tohto nariadenia.

Na účely vývozu je vývozcom uvedeným v colnom vyhlásení podnik registrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

3.   V prípadoch dovozu fluórovaných skleníkových plynov a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, dovozca alebo, ak nie je k dispozícii, deklarant uvedený v colnom vyhlásení alebo vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, a v prípadoch vývozu vývozca uvedený v colnom vyhlásení poskytne colným orgánom v colnom vyhlásení v náležitých prípadoch tieto informácie:

a)

registračné identifikačné číslo na portáli pre fluórované skleníkové plyny;

b)

číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI);

c)

čistú hmotnosť plynov vo veľkom objeme a plynov obsiahnutých vo výrobkoch a zariadeniach a v ich častiach;

d)

kód tovaru, pod ktorým je tovar zaradený;

e)

tony ekvivalentu CO2 plynov vo veľkom objeme a plynov obsiahnutých vo výrobkoch alebo v zariadeniach a v ich častiach.

4.   Colné orgány overia najmä to, či má v prípadoch prepustenia tovaru do voľného obehu dovozca uvedený v colnom vyhlásení kvótu alebo povolenia na použitie kvóty, ako sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, pred prepustením tovaru do voľného obehu. Colné orgány zabezpečia, aby v prípade dovozu dovozca uvedený v colnom vyhlásení alebo, ak nie je k dispozícii, deklarant a v prípade vývozu vývozca uvedený v colnom vyhlásení boli zaregistrovaní na portáli pre fluórované skleníkové plyny podľa článku 20.

5.   Colné orgány vo vhodných prípadoch oznamujú informácie týkajúce sa colného konania spojeného s tovarom portálu pre fluórované skleníkové plyny prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka Únie pre colníctvo.

6.   Dovozcovia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v zozname v prílohe I a v oddiele 1 prílohy II dovážaných v opätovne naplniteľných nádobách colným orgánom v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu sprístupnia vyhlásenie o zhode, ako sa uvádza v článku 11 ods. 4, vrátane dôkazov potvrdzujúcich zavedené opatrenia v súvislosti s vrátením nádoby na účely jej opätovného plnenia.

7.   Dovozcovia fluórovaných skleníkových plynov colným orgánom v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu sprístupnia dôkazy uvedené v článku 4 ods. 6.

8.   Vyhlásenie o zhode a dokumentácia uvedená v článku 19 ods. 2 sa colným orgánom sprístupnia v čase predloženia colného vyhlásenia týkajúceho sa prepustenia do voľného obehu.

9.   Colné orgány overia súlad s pravidlami týkajúcimi sa dovozu a vývozu stanovenými v tomto nariadení pri vykonávaní kontrol na základe analýzy rizika v kontexte systému riadenia colných rizík a v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. V uvedenej analýze rizika sa zohľadnia najmä všetky dostupné informácie o pravdepodobnosti nezákonného obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi a dodržiavanie predpisov dotknutým podnikom v minulosti.

10.   Na základe analýzy rizika colný orgán pri vykonávaní fyzických colných kontrol látok, výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, overuje pri dovoze a vývoze najmä to, že:

a)

predložený tovar zodpovedá tovaru opísanému v povolení a v colnom vyhlásení;

b)

na predložený výrobok alebo predložené zariadenie sa nevzťahujú zákazy uvedené v článku 11 ods. 1 a 3;

c)

tovar je náležite označený v súlade s článkom 12 pred jeho prepustením do voľného obehu.

Dovozca alebo, ak dovozca nie je k dispozícii, deklarant, alebo prípadne vývozca sprístupní svoje povolenie colným orgánom počas kontrol v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

11.   Colné orgány alebo orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky potrebné opatrenia na predchádzanie pokusom o dovoz alebo vývoz látok, výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a pri ktorých už skôr nebol povolený vstup na územie alebo opustenie územia.

12.   Colné orgány zhabú alebo zaistia nádoby, ktoré nie je možné opätovne plniť, ako sa uvádzajú v článku 11 ods. 3 druhom pododseku písm. a) tohto nariadenia, ktoré sú zakázané týmto nariadením na účely zneškodnenia v súlade s článkami 197 a 198 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, alebo informujú príslušné orgány s cieľom zabezpečiť zhabanie a zaistenie takýchto nádob na účely zneškodnenia. Orgány dohľadu nad trhom takisto takéto nádoby stiahnu z trhu alebo od používateľa v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

V iných prípadoch nezákonného dovozu, následného dodávania alebo vývozu, ktoré nie sú uvedené v prvom pododseku, uskutočnených v rozpore s týmto nariadením, a to najmä ak sú fluórované skleníkové plyny uvedené v oddiele 1 prílohy I uvedené na trh vo veľkých objemoch alebo naplnené vo výrobkoch a zariadeniach v rozpore s kvótou a požiadavkami na povoľovanie stanovenými v tomto nariadení, môžu colné orgány alebo orgány dohľadu nad trhom prijať alternatívne opatrenia. Takéto opatrenia môžu zahŕňať aukcie za predpokladu, že následné uvedenie na trh je v súlade s týmto nariadením.

Zakazuje sa vývoz fluórovaných skleníkových plynov uvedených v oddiele 1 prílohy I, v prípade ktorých sa zistil nesúlad po ich prepustení do voľného obehu.

13.   Členské štáty určia alebo schvália colné úrady alebo iné miesta a určia cestu na tieto úrady a miesta v súlade s článkami 135 a 267 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na účely predloženia fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I a výrobkov a zariadení uvedených v článku 19 tohto nariadenia colným orgánom pri ich vstupe na colné územie Únie alebo pri jeho opustení. Kontroly vykonávajú zamestnanci colného úradu alebo iné oprávnené osoby v súlade s vnútroštátnymi predpismi, ktoré majú vedomosti o záležitostiach súvisiacich s predchádzaním nezákonným činnostiam podľa tohto nariadenia a majú prístup k vhodnému vybaveniu na vykonávanie príslušných fyzických kontrol na základe analýzy rizika.

Na začatie alebo ukončenie colného režimu tranzit v prípade plynov a výrobkov alebo zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú oprávnené iba určené alebo schválené colné úrady alebo iné miesta uvedené v prvom pododseku.

Článok 24

Opatrenia na monitorovanie nezákonného obchodu

1.   Na základe pravidelného monitorovania obchodu s fluórovanými skleníkovými plynmi a posúdenia potenciálnych rizík nezákonného obchodu spojených s pohybom fluórovaných skleníkových plynov, a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom:

a)

doplniť toto nariadenie stanovením kritérií, ktoré majú príslušné orgány členských štátov zohľadniť pri vykonávaní kontrol v súlade s článkom 29 s cieľom zistiť, či podniky dodržiavajú svoje povinnosti podľa tohto nariadenia;

b)

doplniť toto nariadenie stanovením požiadaviek, ktoré sa majú v súlade s článkom 23 kontrolovať pri monitorovaní fluórovaných skleníkových plynov, a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, ktoré sú umiestnené v rámci dočasného uskladnenia alebo v colnom režime vrátane colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo, alebo sú v tranzite cez colné územie Únie;

c)

zmeniť toto nariadenie doplnením metodík sledovania fluórovaných skleníkových plynov uvádzaných na trh na účely monitorovania v súlade s článkom 22, ktoré sa vzťahuje na dovoz a vývoz fluórovaných skleníkových plynov, a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú uvedené plyny alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, ktoré sú umiestnené v rámci dočasného uskladnenia alebo v colnom režime.

2.   Komisia pri prijímaní delegovaného aktu podľa odseku 1 zohľadní environmentálne prínosy a sociálno-ekonomické vplyvy metodiky, ktorá sa má stanoviť podľa písmen a), b) a c) uvedeného odseku.

Článok 25

Obchod so štátmi alebo organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie a územiami, na ktoré sa nevzťahuje protokol

1.   Dovoz fluórovaných uhľovodíkov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, z ktoréhokoľvek štátu alebo od organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré nesúhlasili, že budú viazané ustanoveniami protokolu vzťahujúcimi sa na tieto plyny, a ich vývoz do týchto štátov alebo týmto organizáciám sa od 1. januára 2028 zakazuje.

2.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 32 na doplnenie tohto nariadenia stanovením pravidiel uplatniteľných na prepustenie do voľného obehu a na vývoz, pokiaľ ide o výrobky a zariadenia dovážané zo štátu alebo od organizácie regionálnej hospodárskej integrácie v zmysle odseku 1, alebo vyvážané do takéhoto štátu alebo takejto organizácii, ktoré boli vyrobené s použitím fluórovaných uhľovodíkov, ale neobsahujú plyny, ktoré možno jednoznačne označiť ako fluórované uhľovodíky, ako aj pravidiel týkajúcich sa určenia takýchto výrobkov a zariadení. Komisia pri prijímaní týchto delegovaných aktov zohľadní príslušné rozhodnutia prijaté zmluvnými stranami protokolu a v súvislosti s pravidlami určenia takýchto výrobkov a zariadení každé pravidelné technické poradenstvo poskytované zmluvným stranám protokolu.

3.   Odchylne od odseku 1 Komisia môže povoliť obchod so štátom alebo s organizáciou regionálnej hospodárskej integrácie v zmysle odseku 1 v prípade fluórovaných uhľovodíkov, a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky, ktorých fungovanie závisí od uvedených plynov alebo ktoré sa vyrábajú prostredníctvom jedného alebo viacerých takýchto plynov, prostredníctvom vykonávacích aktov v rozsahu, v akom sa na zasadaní zmluvných strán protokolu podľa článku 4 ods. 8 protokolu stanoví, že tento štát alebo táto organizácia regionálnej hospodárskej integrácie je v úplnom súlade s protokolom a predložili údaje v tomto zmysle, ako sa stanovuje v článku 7 protokolu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

4.   S výhradou rozhodnutia prijatého zmluvnými stranami protokolu, ako sa uvádza v odseku 2, sa odsek 1 uplatňuje na každé územie, na ktoré sa nevzťahuje protokol, rovnakým spôsobom, ako sa takéto rozhodnutia uplatňujú na štát alebo organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie v zmysle odseku 1.

5.   V prípade, že orgány územia, na ktoré sa nevzťahuje protokol, sú v plnom súlade s protokolom a predložili údaje v tomto zmysle, ako sa stanovuje v článku 7 protokolu, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov môže rozhodnúť, že niektoré alebo všetky ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vo vzťahu k tomuto územiu neuplatňujú. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

KAPITOLA VI

Nahlasovanie a zhromažďovanie údajov o emisiách

Článok 26

Nahlasovanie podnikmi

1.   Každý výrobca, dovozca a vývozca, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku vyrobil, doviezol alebo vyviezol fluórované uhľovodíky alebo množstvá iných fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok. Tento odsek sa uplatňuje aj na všetky podniky, ktoré získali kvótu podľa článku 21 ods. 1.

Každý výrobca alebo dovozca, ktorému bola v predchádzajúcom kalendárnom pridelená kvóta podľa článku 17 ods. 4 alebo na ktorého bola kvóta prevedená podľa článku 21 ods. 1, no neuviedol na trh žiadne množstvá fluórovaných uhľovodíkov, do 31. marca 2024 a potom každý rok predloží Komisii tzv. „nulovú správu“.

2.   Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku zneškodnil fluórované uhľovodíky alebo množstvá iných fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

3.   Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku použil ako východiskovú surovinu fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I v množstve 1 000 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

4.   Každý podnik, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku uviedol na trh fluórované uhľovodíky v množstve 10 ton ekvivalentu CO2 alebo viac alebo iné fluórované skleníkové plyny v množstve 100 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, ktoré boli obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

5.   Každý podnik, ktorý získal nejaké množstvo fluórovaných uhľovodíkov uvedených v článku 16 ods. 2, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

Každý výrobca alebo dovozca, ktorý uviedol na trh fluórované uhľovodíky na účely výroby dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX. Výrobcovia takýchto dávkovacích inhalátorov Komisii nahlásia údaje uvedené v prílohe IX o získaných fluórovaných uhľovodíkoch.

6.   Každý podnik, ktorý regeneroval množstvá fluórovaných skleníkových plynov presahujúce jednu metrickú tonu alebo 100 ton ekvivalentu CO2, do 31. marca 2025 a potom každý rok nahlási Komisii údaje uvedené v prílohe IX za každú z týchto látok za daný kalendárny rok.

7.   Každý dovozca zariadení, ktorý uviedol na trh vopred plnené zariadenia, ako sa uvádzajú v článku 19, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky v množstve aspoň 1 000 ton ekvivalentu CO2, pričom tieto fluórované uhľovodíky neboli uvedené na trh pred naplnením týchto zariadení, do 30. apríla 2025 a potom každý rok predloží Komisii overovaciu správu vydanú podľa článku 19 ods. 3.

8.   Každý podnik, ktorý podľa odseku 1 nahlasuje, že v predchádzajúcom kalendárnom roku uviedol na trh fluórované uhľovodíky v množstve 1 000 ton ekvivalentu CO2 alebo viac, okrem toho do 30. apríla 2025 a potom každý rok zabezpečí potvrdenie správnosti svojej správy s primeranou mierou istoty nezávislým audítorom. Audítor je zaregistrovaný na portáli pre fluórované skleníkové plyny a je akreditovaný:

a)

v súlade so smernicou 2003/87/ES alebo

b)

na overovanie účtovnej závierky v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

Transakcie uvedené v článku 16 ods. 2 písm. c) sa overujú bez ohľadu na dotknuté množstvá.

Komisia môže od podniku požadovať zabezpečenie, aby správnosť jeho správy s primeranou mierou istoty potvrdil nezávislý audítor bez ohľadu na dotknuté množstvá, ak je to potrebné na potvrdenie dodržiavania tohto nariadenia zo strany podniku.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť podrobnosti overovania správ a akreditácie audítorov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

9.   Všetko nahlasovanie a overovanie uvedené v tomto článku sa vykonáva prostredníctvom portálu pre fluórované skleníkové plyny.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť formát nahlasovania uvedeného v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.

Článok 27

Získavanie údajov o emisiách

Členské štáty vytvoria systémy nahlasovania pre príslušné odvetvia uvedené v tomto nariadení s cieľom získať údaje o emisiách.

Členské štáty v príslušných prípadoch umožnia zaznamenávanie informácií získaných v súlade s článkom 7 prostredníctvom centralizovaného elektronického systému.

Komisia môže členským štátom poskytnúť usmernenia týkajúce sa návrhu centralizovaného elektronického systému.

KAPITOLA VII

Presadzovanie

Článok 28

Spolupráca a výmena informácií

1.   Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením, príslušné orgány každého členského štátu vrátane colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom, orgánov ochrany životného prostredia a akéhokoľvek iného príslušného orgánu s kontrolnými funkciami spolupracujú navzájom, s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov, s Komisiou a v prípade potreby so správnymi orgánmi tretích krajín.

Ak je na zabezpečenie riadneho vykonávania systému riadenia colných rizík potrebná spolupráca s colnými orgánmi, príslušné orgány členských štátov poskytnú colným orgánom všetky potrebné informácie v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

2.   Ak colné orgány, orgány dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný príslušný orgán členského štátu zistia porušenie tohto nariadenia, tento príslušný orgán to oznámi orgánu ochrany životného prostredia alebo v prípade, že to nie je relevantné, akémukoľvek inému orgánu zodpovednému za presadzovanie sankcií v súlade s článkom 31.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali efektívny prístup k informáciám potrebným na presadzovanie tohto nariadenia a efektívne si ich vymieňali medzi sebou. Tieto informácie zahŕňajú údaje týkajúce sa colných záležitostí, informácie o vlastníctve a finančnom stave, akomkoľvek porušení environmentálneho práva, ako aj údaje zaznamenané na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa sprístupnia aj príslušným orgánom iných členských štátov a Komisii, ak je to potrebné na zabezpečenie presadzovania tohto nariadenia. Príslušné orgány Komisiu okamžite informujú o porušeniach článku 16 ods. 1.

4.   Príslušné orgány upozornia príslušné orgány iných členských štátov, keď zistia porušenie tohto nariadenia, ktoré môže mať vplyv na viac než jeden členský štát. Príslušné orgány informujú príslušné orgány iných členských štátov najmä vtedy, keď na trhu odhalia príslušný výrobok, ktorý nie je v súlade s týmto nariadením, s cieľom umožniť jeho zaistenie, zhabanie, stiahnutie z trhu alebo od používateľa na účely jeho zneškodnenia.

Na výmenu informácií súvisiacich s colným rizikom sa použije systém riadenia colných rizík.

Colné orgány si takisto vymieňajú všetky relevantné informácie týkajúce sa porušení tohto nariadenia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 515/97 (28) a v prípade potreby si vyžiadajú pomoc od iných členských štátov a Komisie.

Článok 29

Povinnosť vykonávať kontroly

1.   Príslušné orgány členských štátov vykonávajú kontroly s cieľom zistiť, či si podniky plnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

2.   Kontroly sa vykonávajú na základe prístupu založeného na riziku, ktorý zohľadňuje najmä históriu plnenia povinností podnikov, riziko nesúladu konkrétneho výrobku s týmto nariadením a všetky ďalšie relevantné informácie získané od Komisie, colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom, orgánov ochrany životného prostredia a iných orgánov členských štátov s kontrolnými funkciami alebo od príslušných orgánov tretích krajín.

Príslušné orgány členských štátov takisto vykonávajú kontroly, keď majú dôkazy alebo iné relevantné informácie, a to aj na základe podložených obáv tretích strán alebo Komisie v súvislosti s potenciálnym nedodržiavaním tohto nariadenia.

3.   Kontroly uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú:

a)

návštevy na mieste v prevádzkarňach v primeraných intervaloch a overovanie príslušných dokumentov a zariadení a

b)

kontroly online platforiem podľa tohto odseku.

Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (29), ak online platforma, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti kapitoly III oddielu 4 uvedeného nariadenia a ktorá umožňuje uzatváranie zmlúv na diaľku s podnikmi ponúkajúcimi fluórované skleníkové plyny alebo výrobky a zariadenia, ktoré obsahujú takéto plyny, príslušné orgány členských štátov overia, či podnik, fluórované skleníkové plyny, ponúkané výrobky alebo zariadenia spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány členských štátov informujú Komisiu a relevantné príslušné orgány uvedené v článku 49 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a spolupracujú s nimi na účely zabezpečenia súladu s daným nariadením.

Kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia podniku s výnimkou prípadov, keď je predchádzajúce oznámenie potrebné na zabezpečenie účinnosti kontrol. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytli príslušným orgánom všetku potrebnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonať kontroly stanovené v tomto článku.

4.   Príslušné orgány členských štátov vedú záznamy o kontrolách, v ktorých sa uvádza najmä ich povaha a výsledky, a o opatreniach prijatých v prípade nesúladu. Záznamy o všetkých kontrolách sa uchovávajú počas najmenej piatich rokov.

5.   Členský štát môže na žiadosť iného členského štátu vykonať kontroly alebo iné formálne vyšetrovania podnikov podozrivých z účasti na nezákonnom pohybe plynov, výrobkov alebo zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pôsobiacich na území daného členského štátu. Žiadajúcemu členskému štátu sa poskytnú informácie o výsledku kontroly alebo vyšetrovania.

6.   Komisia môže pri vykonávaní úloh, ktoré sú jej uložené podľa tohto nariadenia, požadovať všetky potrebné informácie od príslušných orgánov členských štátov a od podnikov. Komisia pri žiadaní o informácie od podniku zároveň zašle kópiu žiadosti príslušnému orgánu členského štátu, na ktorého území má podnik sídlo.

7.   Komisia podnikne vhodné opatrenia na podporu primeranej výmeny informácií a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi uvedenými príslušnými orgánmi a Komisiou. Komisia prijme primerané kroky na ochranu dôvernosti informácií získaných podľa tohto článku.

Článok 30

Nahlasovanie porušení a ochrana osôb nahlasujúcich takéto porušenia

Pri nahlasovaní porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937.

KAPITOLA VIII

Sankcie, konzultačné fórum, postup výboru a vykonávanie delegovania právomoci

Článok 31

Sankcie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (30), členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Členské štáty pred 1. januárom 2026 informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.   Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a určujú sa s náležitým ohľadom na tieto aspekty:

a)

povahu a závažnosť porušenia;

b)

obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia;

c)

akékoľvek predchádzajúce porušenia tohto nariadenia zo strany zodpovedného podniku;

d)

finančnú situáciu zodpovedného podniku.

3.   Sankcie zahŕňajú:

a)

správne finančné sankcie v súlade s odsekom 4; členské štáty však môžu tiež alebo ako alternatívu uložiť trestné sankcie, ak sú rovnako účinné, primerané a odrádzajúce ako správne finančné sankcie;

b)

zhabanie alebo zaistenie, stiahnutie alebo odstránenie z trhu alebo prevzatie nezákonne získaného tovaru príslušnými orgánmi členských štátov;

c)

v prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušenia dočasný zákaz používania, výroby, dovozu, vývozu alebo uvádzania na trh fluórovaných skleníkových plynov alebo výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od nich závisí.

4.   Správne finančné sankcie uvedené v odseku 3 písm. a) sú v príslušných prípadoch primerané environmentálnej škode a účinne pripravujú zodpovedné subjekty o hospodárske výhody získané z porušení, ktorých sa dopustili. Výška správnych finančných sankcií sa v prípade opakovaných porušení postupne zvyšuje.

V prípade nezákonnej výroby, dovozu, vývozu, uvedenia na trh alebo používania fluórovaných skleníkových plynov alebo výrobkov a zariadení, ktoré uvedené plyny obsahujú alebo ktorých fungovanie od uvedených plynov závisí, je maximálna správna finančná sankcia vo výške najmenej päťnásobku trhovej hodnoty dotknutých plynov alebo dotknutých výrobkov a zariadení. Ak sa takéto porušenia opakujú počas päťročného obdobia, maximálna výška správnej finančnej sankcie je najmenej osemnásobok trhovej hodnoty dotknutých plynov alebo dotknutých výrobkov a zariadení.

5.   Okrem sankcií uvedených v odseku 1 sa podnikom, ktoré prekročili svoju kvótu na uvedenie fluórovaných uhľovodíkov na trh, ktorá im bola pridelená v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo ktorá bola na ne prevedená v súlade s článkom 21 ods. 1, môže na alokačné obdobie, ktoré nasleduje po zistení prekročenia, prideliť len znížená kvóta.

Množstvo, o ktoré sa kvóta zníži, sa vypočíta ako 200 % množstva, o ktoré bola kvóta prekročená. Ak je množstvo, o ktoré sa kvóta zníži, väčšie ako množstvo, ktoré sa má prideliť v súlade s článkom 17 ods. 4 ako kvóta na alokačné obdobie, ktoré nasleduje po zistení prekročenia, nepridelí sa na toto alokačné obdobie žiadna kvóta a kvóta na nasledujúce alokačné obdobia sa znižuje, pokým sa neodpočíta celé množstvo. Zníženie sa zaznamená na portáli pre fluórované skleníkové plyny.

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 12, článku 12 ods. 18, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24 ods. 1, článku 25 ods. 2, článku 35 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 11. marca 2024.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 12, článku 12 ods. 18, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24 ods. 1, článku 25 ods. 2, článku 35 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 12, článku 12 ods. 18, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 24 ods. 1, článku 25 ods. 2, článku 35 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 33

Konzultačné fórum

Komisia zriadi konzultačné fórum na účely poskytovania poradenstva a odborných znalostí v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia. Komisia vypracuje rokovací poriadok konzultačného fóra, ktorý sa uverejní. Do konzultačného fóra sa v príslušných prípadoch zapojí Európska agentúra pre lieky.

Článok 34

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor pre fluórované skleníkové plyny. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA IX

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 35

Preskúmanie

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na účely zmeny príloh I, II, III a VI, pokiaľ ide o potenciál globálneho otepľovania plynov v nich uvedených, ak je to potrebné vzhľadom na nové hodnotiace správy prijaté IPCC alebo na nové správy vedeckej posudkovej skupiny (SAP) zriadenej podľa protokolu.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na účely zmeny zoznamov plynov v prílohách I, II a III, ak vedecká posudková skupina alebo iný orgán rovnocenného významu zistili, že tieto plyny majú významný vplyv na klímu, a ak sa tieto plyny vyvážajú, dovážajú, vyrábajú alebo uvádzajú na trh vo významných množstvách.

3.   Komisia do 1. júla 2027 uverejní správu, v ktorej posúdi, či existujú nákladovo efektívne, technicky uskutočniteľné, energeticky efektívne a spoľahlivé alternatívy, ktoré umožňujú nahradiť fluórované skleníkové plyny v mobilných chladiacich a mobilných klimatizačných zariadeniach, a v príslušných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe IV.

4.   Komisia do 1. júla 2028 uverejní správu, v ktorej posúdi vplyv tohto nariadenia na sektor zdravotníctva, najmä dostupnosť dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov, ako aj vplyv chladiacich zariadení používaných v spojení s batériami na trh.

5.   Komisia do 1. januára 2030 uverejní správu o účinkoch tohto nariadenia.

Táto správa obsahuje aj tieto hodnotenia:

a)

či existujú nákladovo efektívne, technicky uskutočniteľné, energeticky efektívne, dostatočne dostupné a spoľahlivé alternatívy, ktoré umožňujú nahradiť fluórované skleníkové plyny vo výrobkoch a zariadeniach uvedených v zozname v prílohe IV, na ktoré sa vzťahujú zákazy, ktoré sa v čase hodnotenia ešte nezačali uplatňovať, najmä vo výrobkoch a zariadeniach, na ktoré sa vzťahujú úplné zákazy fluórovaných skleníkových plynov, vrátane „rozdelených“ klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel;

b)

medzinárodný vývoj týkajúci sa odvetvia lodnej dopravy a možné rozšírenie rozsahu požiadaviek na obmedzenie fluórovaných skleníkových plynov, ktoré obsahujú chladiace a klimatizačné zariadenia na lodiach;

c)

potenciálne rozšírenie rozsahu zákazu vývozu uvedeného v článku 22 ods. 3, pričom sa okrem iného zohľadní potenciálna zvýšená celosvetová dostupnosť výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s nízkym potenciálom globálneho otepľovania alebo prírodné alternatívy, a vývoj podľa protokolu;

d)

potenciálne zahrnutie fluórovaných uhľovodíkov na účely uvedené v článku 16 ods. 2 do požiadavky na kvóty stanovenej v článku 16 ods. 1, najmä pokiaľ ide o fluórované uhľovodíky, ktoré dodáva priamo výrobca alebo dovozca podniku na použitie pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov;

e)

riziko nadmerného zníženia hospodárskej súťaže na trhu v dôsledku zákazov a súvisiacich výnimiek podľa článku 13 ods. 9, najmä tých, ktoré sa týkajú vysokonapäťových elektrických rozvádzačov s viac ako 145 kV alebo viac než 50 kA skratového prúdu.

Komisia v náležitých prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh, ktorý môže obsahovať zmeny prílohy IV.

6.   Komisia pred 1. januárom 2040 preskúma potreby fluórovaných uhľovodíkov v odvetviach, v ktorých sa ešte používajú, a postupné zrušenie kvóty na fluórované uhľovodíky stanovenej v prílohe VII na rok 2050, pričom zohľadní najmä technologický vývoj, dostupnosť alternatív fluórovaných uhľovodíkov pre príslušné aplikácie a ciele Únie v oblasti klímy. Toto preskúmanie je v náležitých prípadoch doplnené o legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

7.   Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy zriadená podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (31) môže z vlastnej iniciatívy poskytovať vedecké poradenstvo a vydávať správy o súlade tohto nariadenia s cieľmi nariadenia (EÚ) 2021/1119 a s medzinárodnými záväzkami Únie podľa Parížskej dohody.

Článok 36

Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V časti I oddiele E bode 2 prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„vi)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014 (Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/573/oj).“

Článok 37

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 sa zrušuje.

2.   Článok 12 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 v znení platnom k 10. marcu 2024 sa uplatňuje až do 31. decembra 2024.

3.   Článok 14 ods. 2 druhý pododsek a článok 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 v znení platnom k 10. marcu 2024 sa uplatňujú, pokiaľ ide o obdobie nahlasovania, od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023.

4.   Kvóta pridelená v súlade s článkom 16 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 zostáva v platnosti na účely súladu s týmto nariadením. Výnimka pre fluórované uhľovodíky uvedená v článku 15 ods. 2 druhom pododseku písm. f) nariadenia (EÚ) č. 517/2014 sa uplatňuje do 31. decembra 2024.

5.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12 a článok 17 ods. 5 sa uplatňujú od 1. januára 2025.

Článok 20 ods. 2, článok 20 ods. 3 a článok 23 ods. 5 sa uplatňujú od 3. marca 2025, pokiaľ ide o prepustenie do voľného obehu uvedené v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a na všetky ostatné dovozné režimy a na vývoz.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 7. februára 2024

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

H. LAHBIB


(1)   Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 44.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. januára 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. januára 2024.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).

(5)   Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

(7)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1541 zo 17. júla 2017 o uzavretí dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 236, 14.9.2017, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 z 23. novembra 2022, ktorým sa zriaďuje prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013 (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2022, s. 1).

(14)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(17)  Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(20)   Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(22)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(28)  Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).


PRÍLOHA I

Fluórované skleníkové plyny podľa článku 2 Písm. A) (1) – Fluórované uhľovodíky, úplne fluórované uhľovodíky a iné fluórované zlúčeniny

Látka

GWP (2)

20-ročný GWP (3)len na informačné účely

Priemyselné označenie

Chemický názov

(bežný názov)

Chemický vzorec

Oddiel 1: Fluórované uhľovodíky (HFC)

HFC-23

trifluórmetán (fluoroform)

CHF3

14 800

12 400

HFC-32

difluórmetán

CH2F2

675

2 690

HFC-41

fluórmetán (metylfluorid)

CH3F

92

485

HFC-125

pentafluóretán

CHF2CF3

3 500

6 740

HFC-134

1,1,2,2-tetrafluóretán

CHF2CHF2

1 100

3 900

HFC-134a

1,1,1,2-tetrafluóretán

CH2FCF3

1 430

4 140

HFC-143

1,1,2-trifluóretán

CH2FCHF2

353

1 300

HFC-143a

1,1,1-trifluóretán

CH3CF3

4 470

7 840

HFC-152

1,2-difluóretán

CH2FCH2F

53

77,6

HFC-152a

1,1-difluóretán

CH3CHF2

124

591

HFC-161

fluóretán (etylfluorid)

CH3CH2F

12

17,4

HFC-227ea

1,1,1,2,3,3,3-heptafluórpropán

CF3CHFCF3

3 220

5 850

HFC-236cb

1,1,1,2,2,3-hexafluórpropán

CH2FCF2CF3

1 340

3 750

HFC-236ea

1,1,1,2,3,3-hexafluórpropán

CHF2CHFCF3

1 370

4 420

HFC-236fa

1,1,1,3,3,3-hexafluórpropán

CF3CH2CF3

9 810

7 450

HFC-245ca

1,1,2,2,3-pentafluórpropán

CH2FCF2CHF2

693

2 680

HFC-245fa

1,1,1,3,3-pentafluórpropán

CHF2CH2CF3

1 030

3 170

HFC-365mfc

1,1,1,3,3-pentafluórbután

CF3CH2CF2CH3

794

2 920

HFC-43-10mee

1,1,1,2,2,3,4,5,5,5-dekafluórpentán

CF3CHFCHFCF2CF3

1 640

3 960


Látka

GWP 100 (4)

GWP 20 (4)

Priemyselné označenie

Chemický názov (bežný názov)

Chemický vzorec

Oddiel 2: Úplne fluórované uhľovodíky (PFC)

PFC-14

tetrafluórmetán

(perfluórmetán, fluorid uhličitý)

CF4

7 380

5 300

PFC-116

hexafluóretán (perfluóretán)

C2F6

12 400

8 940

PFC-218

oktafluórpropán

(perfluórpropán)

C3F8

9 290

6 770

PFC-3-1-10 (R-31-10)

dekafluórbután

(perfluórbután)

C4F10

10 000

7 300

PFC-4-1-12 (R-41-12)

dodekafluórpentán

(perfluórpentán)

C5F12

9 220

6 680

PFC-5-1-14 (R-51-14)

tetradekafluórhexán

(perfluórhexán)

CF3CF2CF2CF2CF2CF3

8 620

6 260

PFC-c-318

oktafluórcyklobután

(perfluórcyklobután)

c-C4F8

10 200

7 400

PFC-9-1-18 (R-91-18)

perfluórdekalín

C10F18

7 480

5 480

PFC-4-1-14 (R-41-14)

perfluór-2-metylpentán

CF3CFCF3CF2CF2CF3

(i-C6F14)

7 370  (5)

 (*1)

Oddiel 3: Ostatné (plno)fluórované zlúčeniny a fluórované nitrily

 

fluorid sírový

SF6

24 300

18 200

 

heptafluórizobutyronitril [2,3,3,3-tetrafluór-2-(trifluórmetyl)-propánnitril]

Iso-C3F7CN

2 750

4 580


(1)  Podľa článku 2 písm. a) sa zmesi obsahujúce látky uvedené v tejto prílohe považujú za fluórované skleníkové plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na štvrtej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(3)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na šiestej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(4)  Potenciál globálneho otepľovania zatiaľ nie je k dispozícii.

(5)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na šiestej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(*1)  Droste a kol. (2019). Trends and Emissions of Six Perfluorocarbons in the Northern and Southern Hemisphere (Trendy a emisie šiestich úplne fluórovaných uhľovodíkov na severnej a južnej pologuli). Atmospheric Chemistry and Physics, https://acp.copernicus.org/preprints/acp-2019-873/acp-2019-873.pdf.


PRÍLOHA II

Fluórované skleníkové plyny podľa článku 2 Písm. A) (1) – Nenasýtené neúplne (chlórované) fluórované uhľovodíky, fluórované látky používané ako inhalačné anestetiká a iné fluórované látky

Látka

GWP (2)

20-ročný GWP len na informačné účely (2)

Bežný názov/priemyselné označenie

Chemický vzorec

Oddiel 1: Nenasýtené neúplne (chlórované) fluórované uhľovodíky

HCFC-1224yd

CF3CF=CHCl

0,06  (3)

 (*1)

Trans–1,2 -difluóretén (HFC-1132) a izoméry

CHF=CHF

>1

 (*1)

1,1-difluóretén (HFC-1132a)

CH2=CF2

0,052

0,189

1,1,1,2,3,4,5,5,5(alebo 1,1,1,3,4,4,5,5,5)-nonafluór-4(alebo 2)-(trifluórmetyl)pent-2-én

CF3CF=CFCFCF3CF3

alebo

CF3CF3C=CFCF2CF3

1  (4)

 (*1)

HFC-1234yf

CF3CF = CH2

0,501

1,81

HFC-1234ze a izoméry

CHF = CHCF3

1,37

4,94

HFC-1336mzz(E)

(E)-CF3CH = CHCF3

17,9

64,3

HFC-1336mzz(Z)

(Z)-CF3CH = CHCF3

2,08

7,48

HCFC-1233zd a izoméry

CF3CH = CHCl

3,88

14

HCFC-1233xf

CF3CCl = CH2

1  (4)

 (*1)

Oddiel 2: Fluórované látky používané ako inhalačné anestetiká

HFE-347mmz1 (sevoflurán) a izoméry

(CF3)2CHOCH2F

195

702

HCFE-235ca2 (enflurán) a izoméry

CHF2OCF2CHFCl

654

2 320

HCFE-235da2 (izoflurán) a izoméry

CHF2OCHClCF3

539

1 930

HFE-236ea2 (desflurán) a izoméry

CHF2OCHFCF3

2 590

7 020

Oddiel 3: Ostatné fluórované látky

fluorodusík

NF3

17 400

13 400

fluorid sulfurylu

SO2F2

4 630

7 510


(1)  Podľa článku 2 písm. a) sa zmesi obsahujúce látky uvedené v tejto prílohe považujú za fluórované skleníkové plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2)  Potenciál globálneho otepľovania zatiaľ nie je k dispozícii.

(3)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na šiestej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(*1)  Tokuhashi, K., T. Uchimaru, K. Takizawa a S. Kondo (2018): Rate Constants for the Reactions of OH Radical with the (E)/(Z) Isomers of CF3CF=CHCl and CHF2CF=CHCl [Rýchlostné konštanty reakcií hydroxylového radikálu s (E)/(Z) izomérmi látok. CF3CF=CHCl a CHF2CF=CHCl]. The Journal of Physical Chemistry A 122:3120–3127.

(4)  Východisková hodnota, potenciál globálneho otepľovania zatiaľ nie je k dispozícii.


PRÍLOHA III

FLuórované skleníkové plyny podľa článku 2 PÍsm. A) (1) – Fluórované étery, ketóny a alkoholy a iné fluórované zlúčeniny

Látka

GWP (2)

20-ročný GWP (2) len na informačné účely

Bežný názov/priemyselné označenie

Chemický vzorec

Oddiel 1: Fluórované étery, ketóny a alkoholy

HFE-125

CHF2OCF3

14 300

13 500

HFE-134 (HG-00)

CHF2OCHF2

6 630

12 700

HFE-143a

CH3OCF3

616

2 170

HFE-245cb2

CH3OCF2CF3

747

2 630

HFE-245fa2

CHF2OCH2CF3

878

3 060

HFE-254cb2

CH3OCF2CHF2

328

1 180

HFE-347 mcc3 (HFE-7000)

CH3OCF2CF2CF3

576

2 020

HFE-347pcf2

CHF2CF2OCH2CF3

980

3 370

HFE-356pcc3

CH3OCF2CF2CHF2

277

995

HFE-449s1 (HFE-7100)

C4F9OCH3

460

1 620

HFE-569sf2 (HFE-7200)

C4F9OC2H5

60,7

219

HFE-7300

(CF3)2CFCFOC2H5CF2CF2CF3

405

1 420

n-HFE-7100

CF3CF2CF2CF2OCH3

544

1 920

i-HFE-7100

(CF3)2CFCF2OCH3

437

1 540

i-HFE-7200

(CF3)2CFCF2OCH2CH3

34,3

124

HFE-43-10pcccl24 (Η-Galden 1040x) HG-11

CHF2OCF2OC2F4OCHF2

3 220

8 720

HFE-236cal2 (HG-10)

CHF2OCF2OCHF2

6 060

11 700

HFE-338pccl3 (HG-01)

CHF2OCF2CF2OCHF2

3 320

9 180

HFE-347mmyl

(CF3)2CFOCH3

392

1 400

2,2,3,3,3-pentafluórpropán-1-ol

CF3CF2CH2OH

34,3

123

1,1,1,3,3,3-hexafluórpropán-2-ol

(CF3)2CHOH

206

742

HFE-227ea

CF3CHFOCF3

7 520

9 800

HFE-236fa

CF3CH2OCF3

1 100

3 670

HFE-245fal

CHF2CH2OCF3

934

3 170

HFE 263mf

CF3CH2OCH3

2,06

7,43

HFE-329 mcc2

CHF2CF2OCF2CF3

3 770

7 550

HFE-338 mcf2

CF3CH2OCF2CF3

1 040

3 460

HFE-338mmzl

(CF3)2CHOCHF2

3 040

6 500

HFE-347 mcf2

CHF2CH2OCF2CF3

963

3 270

HFE-356 mec3

CH3OCF2CHFCF3

264

949

HFE-356mmz1

(CF3)2CHOCH3

8,13

29,3

HFE-356pcf2

CHF2CH2OCF2CHF2

831

2 870

HFE-356pcf3

CHF2OCH2CF2CHF2

484

1 730

HFE 365 mcf3

CF3CF2CH2OCH3

1,6

5,77

HFE-374pc2

CHF2CF2OCH2CH3

12,5

45

2,2,3,3,4,4,5,5-oktafluórcyklopentán-1-ol

- (CF2)4CH (OH)-

13,6

49,1

1,1,1,3,4,4,4-heptafluór-3-(trifluórmetyl)bután-2-ón

CF3C(O)CF(CF3)2

0,29  (3)

 (*1)

perfluórovaný polymetyl-izopropyléter (PFPMIE)

CF3OCF(CF3)CF2OCF2OCF3

10 300

7 750

perfluór(2-metylpentán-3-ón) (1,1,1,2,2,4,5,5,5-nonafluór-4-(trifluórmetyl)pentán-3-ón)

CF3CF2C(O)CF(CF3)2

0,114

0,441

Oddiel 2: Ostatné fluórované zlúčeniny

trifluórmetyl-sulfopentafluorid

SF5CF3

18 500

13 900

perfluórcyklopropán

c-C3F6

9 200  (4)

6 850  (4)

perfluórtributylamín (PFTBA, FC43)

C12F27N

8 490

6 340

perfluór-N-metylmorfolín

C5F11NO

8 800  (5)

 (*1)

perfluórtripropylamín

C9F21N

9 030

6 750


(1)  Podľa článku 2 písm. a) sa zmesi obsahujúce látky uvedené v tejto prílohe považujú za fluórované skleníkové plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2)  Zatiaľ nie je k dispozícii.

(3)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na šiestej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(*1)  Ren a kol. (2019). Atmospheric Fate and Impact of Perfluorinated Butanone and Pentanone (Vplyv úplne fluórovaného butanónu a pentanónu a ich osud v atmosfére). Environ. Sci. Technol. 2019, 53, 15, 8862–8871.

(4)  WMO et al. (2018). Scientific Assessment of Ozone Depletion.

(5)  Registračná dokumentácia podľa nariadenia REACH. https://echa.europa.eu/registration-dossier/-/registered-dossier/10075/5/1.


PRÍLOHA IV

Zákazy uvedenia na trh podľa článku 11 Ods. 1

Výrobky a zariadenia

Dátum zákazu

1.

Nádoby na fluórované skleníkové plyny, ktoré nie je možné opätovne plniť, uvedené v prílohe I, prázdne, čiastočne naplnené alebo plné, používané na servis, údržbu alebo plnenie chladiacich a klimatizačných zariadení, tepelných čerpadiel, systémov protipožiarnej ochrany alebo elektrických rozvádzačov alebo na použitie ako rozpúšťadlá.

4. júl 2007

 

 

STACIONÁRNE CHLADENIE

2.

Chladiace a mraziace zariadenia do domácnosti:

a)

ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky, ktorých GWP je 150 alebo viac;

1. január 2015

b)

ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2026

3.

Chladiace a mraziace zariadenia na komerčné použitie (samostatné zariadenia):

a)

ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky, ktorých GWP je 2 500 alebo viac;

1. január 2020

b)

ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky, ktorých GWP je 150 alebo viac;

1. január 2022

c)

ktoré obsahujú ostatné fluórované skleníkové plyny, ktorých GWP je 150 alebo viac.

1. január 2025

4.

Všetky samostatné chladiace zariadenia, okrem chladičov kvapalín, obsahujúce fluórované skleníkové plyny, ktorých GWP je 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2025

5.

Chladiace zariadenia, okrem chladičov kvapalín a zariadení, na ktoré sa vzťahujú body 4 a 6, obsahujúce alebo ktorých fungovanie závisí od:

a)

fluórovaných uhľovodíkov s GWP 2 500 alebo viac, okrem zariadení určených do aplikácií na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako – 50 °C;

1. január 2020

b)

fluórovaných skleníkových plynov s GWP 2 500 alebo viac, okrem zariadení určených do aplikácií na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako –50 °C;

1. január 2025

c)

fluórovaných skleníkových plynov s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2030

6.

Združené centralizované chladiace systémy na komerčné použitie s nominálnou kapacitou 40 kW alebo viac, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac uvedené v prílohe I alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou primárneho chladiaceho okruhu kaskádových systémov, v ktorom možno použiť fluórované skleníkové plyny s GWP menej ako 1 500 .

1. január 2022

STACIONÁRNE CHLADIČE KVAPALÍN

7.

Chladiče kvapalín, ktoré obsahujú alebo ktorých fungovanie závisí od:

a)

fluórovaných uhľovodíkov s GWP 2 500 alebo viac, okrem zariadení určených do aplikácií na chladenie výrobkov na teploty nižšie ako – 50 °C;

1. január 2020

b)

fluórovaných skleníkových plynov s GWP 150 alebo viac v prípade chladičov kvapalín s nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2027

c)

fluórovaných skleníkových plynov v prípade chladičov kvapalín s nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2032

d)

fluórovaných skleníkových plynov s GWP 750 v prípade chladičov kvapalín s nominálnou kapacitou nad 12 kW, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2027

STACIONÁRNE KLIMATIZAČNÉ ZARIADENIA A STACIONÁRNE TEPELNÉ ČERPADLÁ

8.

Samostatné klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá okrem chladičov kvapalín:

a)

dobíjateľné interiérové klimatizačné zariadenia, ktoré môže koncový používateľ prenášať z miestnosti do miestnosti, obsahujúce fluórované uhľovodíky, ktorých GWP je 150 alebo viac;

1. január 2020

b)

dobíjateľné interiérové klimatizačné zariadenia, monoblokové klimatizačné zariadenia, ostatné samostatné klimatizačné zariadenia a samostatné tepelné čerpadlá s maximálnou nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek. Ak by bezpečnostné požiadavky v mieste prevádzky neumožňovali použitie fluórovaných skleníkových plynov s GWP menej ako 150, limit GWP je 750;

1. január 2027

c)

dobíjateľné interiérové klimatizačné zariadenia, monoblokové klimatizačné zariadenia, ostatné samostatné klimatizačné zariadenia a samostatné tepelné čerpadlá s maximálnou nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek. Ak by bezpečnostné požiadavky v mieste prevádzky neumožňovali použitie alternatív k fluórovaným skleníkovým plynom, limit GWP je 750;

1. január 2032

 

d)

monoblokové a ostatné samostatné klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá s maximálnou nominálnou kapacitou viac než 12kW, ale nie viac než 50 kW, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek. Ak by bezpečnostné požiadavky v mieste prevádzky neumožňovali použitie fluórovaných skleníkových plynov s GWP menej ako 150, limit GWP je 750;

1. január 2027

e)

ostatné samostatné klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, ktorých GWP je 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek. Ak by bezpečnostné požiadavky v mieste prevádzky neumožňovali použitie fluórovaných skleníkových plynov s GWP menej ako 150, limit GWP je 750.

1. január 2030

9.

Rozdelené klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá (1):

a)

jednoduché rozdelené systémy obsahujúce menej ako 3 kg fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I s GWP 750 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí;

1. január 2025

b)

rozdelené systémy vzduch-voda s nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2027

c)

rozdelené systémy vzduch-vzduch s nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2029

d)

rozdelené systémy s nominálnou kapacitou až 12 kW vrátane, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2035

 

e)

rozdelené systémy s nominálnou kapacitou viac ako 12 kW, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 750 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky;

1. január 2029

f)

rozdelené systémy s nominálnou kapacitou viac ako 12 kW, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2033

INÉ VÝROBKY A ZARIADENIA

10.

Neuzatvorené systémy priameho odparovania, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky a PFC ako chladivá.

 

4. júl 2007

11.

Protipožiarne zariadenia:

a)

ktoré obsahujú PFC;

4. júl 2007

b)

ktoré obsahujú HFC-23;

1. január 2016

c)

ktoré obsahujú ostatné fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek v mieste prevádzky.

1. január 2025

12.

Okná do obytných budov obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I.

4. júl 2007

13.

Ostatné okná obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I.

4. júl 2008

14.

Obuv obsahujúca fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I.

4. júl 2006

15.

Pneumatiky obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I.

4. júl 2007

16.

Jednozložkové peny obsahujúce fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I, ktorých GWP je 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie vnútroštátnych bezpečnostných noriem.

4. júl 2008

17.

Peny:

a)

extrudovaný polystyrén (XPS), ktorý obsahuje fluórované uhľovodíky s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie vnútroštátnych bezpečnostných noriem;

1. január 2020

b)

iné peny, než je extrudovaný polystyrén (XPS), ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie vnútroštátnych bezpečnostných noriem;

1. január 2023

c)

peny, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek.

1. január 2033

18.

Aerosólové rozprašovače, ktoré sú uvádzané na trh a určené na predaj širokej verejnosti na zábavné a dekoratívne účely, ako sú uvedené v bode 40 prílohy XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a varovné akustické zariadenia, ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky s GWP 150 alebo viac.

4. júl 2009

19.

Technické aerosóly:

a)

ktoré obsahujú fluórované uhľovodíky s GWP 150 alebo viac, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie vnútroštátnych bezpečnostných noriem alebo keď sa používajú v lekárskych aplikáciách;

1. január 2018

b)

ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, s výnimkou prípadov, keď je ich použitie nevyhnutné na splnenie bezpečnostných požiadaviek alebo keď sa používajú v lekárskych aplikáciách.

1. január 2030

20.

Výrobky určené na osobnú hygienu (napr. tužidlá, krémy, peny, tekuté prostriedky alebo spreje), ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny.

1. január 2025

21.

Zariadenia používané na ochladzovanie pokožky, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny s GWP 150 alebo viac alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, s výnimkou prípadov, keď sa používajú v lekárskych aplikáciách.

1. január 2025

Bod 1 sa vzťahuje na nádoby, ktoré nie je možné opätovne plniť, konkrétne na:

a)

nádoby, ktoré nie je možné bez úpravy na daný účel opätovne plniť, a

b)

nádoby, ktoré by sa mohli opätovne plniť, ale dovážajú sa alebo sa uvádzajú na trh bez zabezpečenia možnosti ich vrátenia na účely opätovného naplnenia.


(1)  Na účely tohto nariadenia sa pevné dvojkanálové tepelné čerpadlá a klimatizačné zariadenia považujú za rozdelené klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá (kategória č. 9) a vzťahujú sa na ne rovnaké požiadavky.


PRÍLOHA V

Výrobné práva na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na TRH

Výrobné práva na fluórované uhľovodíky vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 podľa článku 14 ods. 3 sa vypočítajú pre každého výrobcu takto:

a)

na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2028 je to 60 % ročného priemeru jeho výroby za obdobie 2011 – 2013;

b)

na obdobie od 1. januára 2029 do 31. decembra 2033 je to 30 % ročného priemeru jeho výroby za obdobie 2011 – 2013;

c)

na obdobie od 1. januára 2034 do 31. decembra 2035 je to 20 % ročného priemeru jeho výroby za obdobie 2011 – 2013;

d)

na obdobie od 1. januára 2036 a po tomto dátume je to 15 % ročného priemeru jeho výroby za obdobie 2011 – 2013.


PRÍLOHA VI

Spôsob výpočtu potenciálu globálneho otepľovania podľa článku 3 bodu 1, pokiaľ ide o zmes

Potenciál globálneho otepľovania (ďalej len „GWP“) zmesi sa vypočíta ako vážený priemer odvodený zo súčtu hmotností podielov jednotlivých látok vynásobených ich GWP, pokiaľ nie je uvedené inak, vrátane látok, ktoré nie sú fluórovanými skleníkovými plynmi.

Σ (látka X % × GWP) + (látka Y % × GWP) + ... (látka N % × GWP), kde % je hmotnostný podiel s toleranciou hmotnosti +/– 1 %.

Napríklad: použitie vzorca na zmes plynov so zložením: 60 % dimetyléter, 10 % HFC-152a a 30 % izobután:

 

Σ (60 % × 1) + (10 % x 124) + (30 % × 0)

 

Celkový GWP = 13,0

Na výpočet GWP zmesí sa používa GWP týchto nefluórovaných látok. Pre ostatné látky, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, sa použije hodnota 0. Pre výpočet GWP sú relevantné len emisné komponenty, ktoré všeobecne plnia rovnakú funkciu.

Látka

GWP 100 (1)

Bežný názov

Priemyselné označenie

Chemický vzorec

metán

 

CH4

27,9

oxid dusný

 

N2O

273

dimetyléter

 

CH2Cl2

1  (2)

metylénchlorid

 

CH3Cl

11,2

metylchlorid

 

CH3CL

5,54

chloroform

 

CHC13

20,6

etán

R-170

CH3CH3

0,437

propán

R-290

CH3CH2CH3

0,02

bután

R-600

CH3CH2CH2CH3

0,006

izobután

R-600a

CH(CH3)2CH3

0  (3)

pentán

R-601

CH3CH2CH2CH2CH3

0  (3)

izopentán

R-601a

(CH3)2CHCH2CH3

0  (3)

etoxyetán (dietyléter)

R-610

CH3CH2OCH2CH3

4  (2)

metylformiát

R-611

HCOOCH3

11  (4)

vodík

R-702

H2

6  (2)

amoniak

R-717

NH3

0

etylén

R-1150

C2H4

4  (2)

propén

R-1270

C3H6

0  (3)

cyklopentán

 

C5H10

0  (3)


(1)  Ak nie je uvedené inak, údaje sú založené na šiestej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(2)  Údaje sú založené na štvrtej hodnotiacej správe prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy.

(3)  WMO a kol. (2018). Scientific Assessment of Ozone Depletion, where value is given as <<1 (Vedecké posúdenie poškodzovania ozónovej vrstvy, pri ktorom je hodnota daná ako <<1).

(4)  WMO a kol. (2018). Scientific Assessment of Ozone Depletion (Vedecké posúdenie poškodzovania ozónovej vrstvy).


PRÍLOHA VII

Maximálne množstvá a výpočet referenčných hodnôt a kvóty na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh podľa článku 17

1.   

Maximálny objem fluórovaných uhľovodíkov, ktorý je povolené uviesť na trh Únie v danom roku je takýto:

Roky

Maximálne množstvo v tonách ekvivalentu CO2

2025 – 2026

42 874 410

2027 – 2029

21 665 691

2030 – 2032

9 132 097

2033 – 2035

8 445 713

2036 – 2038

6 782 265

2039 – 2041

6 136 732

2042 – 2044

5 491 199

2045 – 2047

4 845 666

2048 – 2049

4 200 133

od roku 2050

0

2.   

Základná hodnota maximálneho množstva za rok 2015 sa stanovuje na úrovni: 176 700 479 ton ekvivalentu CO2.

3.   

Referenčné hodnoty a kvóta na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh, ktoré sú uvedené v článkoch 16 a 17, sa vypočítajú ako súhrnné množstvá všetkých fluórovaných uhľovodíkov vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 zaokrúhlených na najbližšiu tonu.

4.   

Každý výrobca a dovozca získa referenčné hodnoty uvedené v článku 17 ods. 1, ktoré sa vypočítajú takto:

a)

referenčná hodnota na uvádzanie fluórovaných uhľovodíkov na trh na základe ročného priemeru množstva fluórovaných uhľovodíkov zákonne uvádzaných na trh od 1. januára 2015, v zmysle nahlásenia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a podľa článku 26 tohto nariadenia za dostupné roky, berúc do úvahy prijaté prevody, od ktorého sa odpočítajú množstvá fluórovaných uhľovodíkov určené na použitia uvedené v článku 26 ods. 5 tohto nariadenia počas toho istého obdobia na základe dostupných údajov;

b)

okrem toho v prípade výrobcov a dovozcov, ktorí nahlasujú uvádzanie na trh fluórovaných uhľovodíkov určených na použitia uvedené v článku 26 ods. 5 druhom pododseku tohto nariadenia, referenčná hodnota na základe ročného priemeru množstva fluórovaných uhľovodíkov na takéto použitie zákonne uvádzaných na trh od 1. januára 2020, v zmysle nahlásenia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a podľa článku 26 tohto nariadenia za dostupné roky na základe dostupných údajov.


PRÍLOHA VIII

Mechanizmus prideľovania podľa článku 17

1.   

Určenie množstva, ktoré sa má prideliť podnikom, v prípade ktorých sa stanovili referenčné hodnoty podľa článku 17 ods. 1.

Každý podnik, pre ktorý boli stanovené referenčné hodnoty, získa kvótu, ktorá sa vypočíta takto:

a)

kvóta zodpovedajúca 89 % referenčnej hodnoty uvedenej v prílohe VII bode 4 písm. a) sa vynásobí maximálnym množstvom za rok, na ktorý sa kvóta prideľuje, a vydelí sa základnou hodnotou 176 700 479 ton ekvivalentu CO2 (1); a

b)

v príslušných prípadoch kvóta zodpovedajúca referenčnej hodnote uvedenej v prílohe VII bode 4 písm. b); od roku 2027 sa takáto kvóta získa vynásobením referenčnej hodnoty koeficientom 0,85; od roku 2030 takáto kvóta zodpovedá referenčnej hodnote vynásobenej maximálnym množstvom za rok, na ktorý sa kvóta prideľuje, a vydelí sa maximálnym množstvom za rok 2025.

Ak sa po pridelení celého objemu kvót uvedeného v druhom pododseku maximálne množstvo prekročí, všetky kvóty sa úmerne znížia.

2.   

Určenie kvóty, ktorá sa má prideliť podnikom, ktoré predložili vyhlásenie podľa článku 17 ods. 3.

Celkový súčet kvót pridelených podľa bodu 1 sa odpočíta od maximálneho množstva na daný rok stanoveného v prílohe VII s cieľom určiť rezervný objem, ktorý sa má prideliť podnikom, ktoré predložili vyhlásenie podľa článku 17 ods. 3.

Každý podnik získa pridelený objem zodpovedajúci pomernému podielu na rezerve.

Pomerný podiel sa vypočíta tak, že 100 sa vydelí počtom podnikov, ktoré predložili vyhlásenie.

3.   

Pri uvedených výpočtoch sa prihliada na sankcie stanovené v súlade s článkom 31.


(1)  Tento počet predstavuje maximálne množstvo stanovené na rok 2015 na začiatku postupného obmedzovania pri zohľadnení vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.


PRÍLOHA IX

Údaje, ktoré sa majú nahlasovať podľa článku 26

1.   

Každý výrobca uvedený v článku 26 ods. 1 prvom pododseku nahlasuje:

a)

celkové množstvo každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktoré v Únii vyrobil, vrátane vedľajšej výroby, pričom odlíši zachytené objemy od nezachytených a určí zneškodnené množstvá nezachytených objemov z takejto výroby alebo vedľajšej výroby, prípadne, ak boli zachytené, množstvá zneškodnené pred ich uvedením na trh, a to buď v zariadeniach výrobcu, alebo odovzdané na zneškodnenie iným podnikom, ako aj podniky, ktoré takéto zneškodnenie vykonali;

b)

hlavné kategórie aplikácií, v ktorých sa látka používa;

c)

množstvá každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktorú uviedol na trh v Únii, pričom samostatne uvedie:

i)

množstvá uvedené na trh na použitie ako východiskovej suroviny, pričom výlučne v prípade HFC-23 vrátane informácie o tom, či boli uvedené po predchádzajúcom zachytení alebo bez predchádzajúceho zachytenia;

ii)

priamy vývoz;

iii)

výrobu dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov;

iv)

použitie vo vojenskom vybavení;

v)

použitie pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov;

vi)

objem fluórovaných uhľovodíkov vyrobených na použitie v rámci Únie vyňatý podľa protokolu;

d)

všetky zásoby na začiatku a na konci obdobia nahlasovania s uvedením, či boli už uvedené na trh alebo nie.

2.   

Každý dovozca uvedený v článku 26 ods. 1 prvom pododseku nahlasuje:

a)

celkové množstvo každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktoré do Únie doviezol, pričom uvedie hlavné kategórie aplikácií, v ktorých sa látka používa, pričom samostatne uvedie:

i)

dovezené objemy neprepustené do voľného obehu a opätovne vyvezené, obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach nahlasujúceho podniku;

ii)

objemy na zneškodnenie, pričom uvedie podnik vykonávajúci zneškodnenie;

iii)

použitia ako východiskovej suroviny, pričom samostatne uvedie objemy fluórovaných uhľovodíkov dovezených na účely použitia ako východiskovej suroviny, a uvedie podnik používajúci východiskovú surovinu;

iv)

priamy vývoz, pričom uvedie vyvážajúci podnik;

v)

výrobu dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov, pričom uvedie výrobcu;

vi)

použitie vo vojenskom vybavení, pričom uvedie podnik prijímajúci množstvá na toto použitie;

vii)

použitie pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov, pričom uvedie prijímajúceho výrobcu polovodičov;

viii)

objem fluórovaných uhľovodíkov obsiahnutých v predmiešaných polyoloch;

ix)

objem zhodnotených, recyklovaných alebo regenerovaných fluórovaných uhľovodíkov;

x)

objem fluórovaných uhľovodíkov dovezených na použitia vyňaté podľa protokolu;

množstvá fluórovaných uhľovodíkov sa nahlasujú samostatne za každú krajinu pôvodu;

b)

všetky zásoby na začiatku a na konci obdobia nahlasovania, pričom uvedie, či už boli alebo neboli uvedené na trh.

3.   

Každý vývozca uvedený v článku 26 ods. 1 prvom pododseku nahlási množstvá každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktoré vyviezol z Únie, pričom uvedie, či pochádzajú z vlastnej výroby alebo z dovozu, alebo či boli zakúpené od iných podnikov v rámci Únie, a to aj množstvá fluórovaných uhľovodíkov obsiahnutých v predmiešaných polyoloch.

4.   

Každý podnik uvedený v článku 26 ods. 2 nahlasuje:

a)

množstvá každej zneškodnenej látky uvedenej v prílohách I, II a III, a to aj samostatne množstvá týchto látok obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach;

b)

všetky zásoby každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktorá sa má zneškodniť, na začiatku a na konci obdobia nahlasovania, a to aj samostatne množstvá týchto látok obsiahnuté vo výrobkoch alebo zariadeniach;

c)

technológiu používanú na zneškodnenie látok uvedených v prílohách I, II a III.

5.   

Každý podnik uvedený v článku 26 ods. 3 nahlasuje množstvá každej látky uvedenej v prílohe I a použitej ako východisková surovina.

6.   

Každý podnik uvedený v článku 26 ods. 4 nahlasuje:

a)

kategórie výrobkov alebo zariadení obsahujúcich látky uvedené v prílohách I, II a III;

b)

počet jednotiek, pokiaľ ide o výrobky a zariadenia, alebo objem, pokiaľ ide o nepočítateľné výrobky, ako sú peny;

c)

všetky množstvá každej látky uvedenej v prílohách I, II a III a obsiahnutej vo výrobkoch alebo zariadeniach;

d)

množstvo fluórovaných uhľovodíkov, ktorými sa plnia dovážané zariadenia, prepustené do voľného obehu, v prípade ktorých boli fluórované uhľovodíky predtým vyvezené z Únie a na ktoré sa vzťahovali obmedzenia na základe kvót na uvádzanie na trh Únie; v takom prípade sa v správe uvádza aj vyvážajúci podnik a rok vývozu, ako aj podnik, ktorý uvádza fluórované uhľovodíky na trh Únie prvýkrát, a rok daného uvedenia na trh.

7.   

Každý podnik uvedený v článku 26 ods. 5 nahlási množstvá každej látky získanej od výrobcov a dovozcov na účely zneškodnenia, použitia ako východiskovej suroviny, priameho vývozu, dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov, použitia vo vojenskom vybavení a použitia pri leptaní polovodičových materiálov alebo čistení komôr na chemickú depozíciu z plynnej fázy v sektore výroby polovodičov.

Výrobca dávkovacích inhalátorov na podávanie zložiek farmaceutických výrobkov nahlasuje druh fluórovaných uhľovodíkov a použité množstvá.

8.   

Každý podnik uvedený v článku 26 ods. 6 nahlasuje:

a)

množstvá každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktoré boli regenerované;

b)

všetky zásoby každej látky uvedenej v prílohách I, II a III, ktorá sa má regenerovať, na začiatku a na konci obdobia nahlasovania.


PRÍLOHA X

Tabuľka Zhody

Nariadenie (EÚ) č. 517/2014

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 2 bod 1

článok 2 písm. a)

článok 2 bod 2

článok 3 bod 4

článok 2 body 3 a 4

článok 2 bod 5

článok 3 bod 2

článok 2 bod 6

článok 3 bod 1

článok 2 bod 7

článok 3 bod 3

článok 2 bod 8

článok 3 bod 5

článok 2 bod 9

článok 3 bod 36

článok 2 bod 10

článok 3 bod 6

článok 2 bod 11

článok 3 bod 9

článok 2 bod 12

článok 3 bod 10

článok 2 bod 13

článok 11 ods. 3 druhý pododsek a príloha IV bod 1

článok 2 bod 14

článok 3 bod 11

článok 2 bod 15

článok 3 bod 12

článok 2 bod 16

článok 3 bod 13

článok 2 bod 17

článok 3 bod 14

článok 2 bod 18

článok 3 bod 15

článok 2 bod 19

článok 3 bod 16

článok 2 bod 20

článok 3 bod 17

článok 2 bod 21

článok 3 bod 18

článok 2 bod 22

článok 3 bod 19

článok 2 bod 23

článok 3 bod 20

článok 2 bod 24

článok 3 bod 21

článok 2 bod 25

článok 3 bod 22

článok 2 bod 26

článok 3 bod 23

článok 2 bod 27

článok 3 bod 24

článok 2 bod 28

článok 2 bod 29

článok 3 bod 26

článok 2 bod 30

článok 3 bod 27

článok 2 bod 31

článok 3 bod 28

článok 2 bod 32

článok 3 bod 29

článok 2 bod 33

článok 3 bod 30

článok 2 bod 34

článok 3 bod 31

článok 2 bod 35

článok 3 bod 32

článok 2 bod 36

článok 3 bod 33

článok 2 bod 37

článok 3 bod 34

článok 2 bod 38

článok 3 bod 35

článok 2 bod 39

článok 3 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 3 ods. 2

článok 4 ods. 3

článok 3 ods. 3

článok 4 ods. 5

článok 3 ods. 4

článok 4 ods. 7

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 7 ods. 1

článok 4 ods. 4

článok 7 ods. 2

článok 4 ods. 6

článok 8 ods. 1 prvý pododsek

článok 8 ods. 1

článok 8 ods. 1 druhý pododsek

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 7

článok 8 ods. 3

článok 8 ods. 10

článok 9

článok 9

článok 10 ods. 1 prvý pododsek

článok 10 ods. 1 prvý pododsek a článok 10 ods. 3

článok 10 ods. 2

článok 10 ods. 1 prvý pododsek písm. a)

článok 10 ods. 3

článok 10 ods. 5

článok 10 ods. 4

článok 10 ods. 7

článok 10 ods. 5

článok 10 ods. 6

článok 10 ods. 2 a článok 10 ods. 4

článok 10 ods. 7

článok 10 ods. 9

článok 10 ods. 8

článok 10 ods. 9

článok 10 ods. 10

článok 10 ods. 10

článok 10 ods. 11

článok 10 ods. 12

článok 10 ods. 12

článok 10 ods. 8

článok 10 ods. 13

článok 10 ods. 11

článok 10 ods. 14

článok 10 ods. 13

článok 10 ods. 15

článok 10 ods. 14

článok 11 ods. 1

článok 11 ods. 1 prvý pododsek

článok 11 ods. 2

článok 11 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 11 ods. 5

článok 11 ods. 4

článok 11 ods. 6

článok 11 ods. 5

článok 11 ods. 7

článok 11 ods. 6

článok 12 ods. 1 až 12

článok 12 ods. 1 až 13

článok 12 ods. 13

článok 12 ods. 16

článok 12 ods. 14

článok 12 ods. 17

článok 12 ods. 15

článok 12 ods. 18

článok 13 ods. 1 prvý pododsek

článok 13 ods. 1

článok 13 ods. 1 druhý pododsek

článok 13 ods. 2

článok 13 ods. 2

článok 13 ods. 3

článok 14 ods. 1

článok 19 ods. 1

článok 14 ods. 2 prvý pododsek

článok 19 ods. 2 prvý pododsek

článok 14 ods. 2 druhý pododsek

článok 19 ods. 3

článok 14 ods. 2 tretí pododsek

článok 19 ods. 2 tretí pododsek

článok 14 ods. 3

článok 19 ods. 2 druhý pododsek

článok 14 ods. 4

článok 19 ods. 4

článok 15 ods. 1 prvý pododsek

článok 15 ods. 1 druhý pododsek

článok 16 ods. 1 prvý pododsek

článok 15 ods. 2

článok 16 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 16 ods. 6

článok 15 ods. 4

článok 16 ods. 4

článok 16 ods. 1

článok 16 ods. 2

článok 17 ods. 3

článok 16 ods. 3

článok 17 ods. 1

článok 16 ods. 4

článok 17 ods. 3

článok 16 ods. 5

článok 17 ods. 4

článok 17 ods. 1 prvý pododsek

článok 20 ods. 1

článok 17 ods. 1 druhý pododsek

článok 20 ods. 4

článok 17 ods. 1 tretí pododsek

článok 17 ods. 2

článok 20 ods. 6

článok 17 ods. 3

článok 17 ods. 4

článok 20 ods. 7

článok 18 ods. 1

článok 21 ods. 1 prvý pododsek

článok 18 ods. 2 prvý pododsek

článok 21 ods. 2

článok 18 ods. 2 druhý pododsek

článok 18 ods. 2 tretí pododsek

článok 21 ods. 3

článok 19 ods. 1 prvý pododsek

článok 26 ods. 1 prvý pododsek

článok 19 ods. 2

článok 26 ods. 2

článok 19 ods. 3

článok 26 ods. 3

článok 19 ods. 4

článok 26 ods. 4

článok 19 ods. 5

článok 26 ods. 7

článok 19 ods. 6

článok 26 ods. 8

článok 19 ods. 7

článok 26 ods. 9 druhý pododsek

článok 19 ods. 8

článok 20 ods. 7 druhý pododsek

článok 20

článok 27

článok 21 ods. 1

článok 35 ods. 1

článok 21 ods. 2 až 6

článok 22

článok 32

článok 23

článok 33

článok 24

článok 34

článok 25

článok 31

článok 26

článok 37

článok 27

článok 38

príloha I

príloha I

príloha II

príloha III

príloha III

príloha IV

príloha IV

príloha VI

príloha V

príloha VII

príloha VI

príloha VIII

príloha VII

príloha IX


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/573/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)


Top