(1)

Vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je v súlade so Zmluvami zaručený voľný pohyb tovaru. Kvantitatívne obmedzenia dovozu, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané. Uvedený zákaz sa vzťahuje na každé vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu s tovarom vnútri Únie. Voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu sa zabezpečuje harmonizáciou pravidiel na úrovni Únie, ktorými sa stanovujú spoločné požiadavky na uvedenie určitého tovaru na trh, alebo na tovar alebo aspekty tovaru, na ktoré sa plne nevzťahujú harmonizačné pravidlá Únie, uplatnením zásady vzájomného uznávania vymedzenej Súdnym dvorom Európskej únie.

(2)

Dobre fungujúca zásada vzájomného uznávania je zásadným doplnkom k harmonizácii pravidiel na úrovni Únie, najmä vzhľadom na to, že mnohé tovary majú harmonizované aj neharmonizované aspekty.

(3)

Prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi môžu v rozpore s právnymi predpismi vznikať, ak v prípade, že neexistujú harmonizačné pravidlá Únie týkajúce sa tovaru alebo určitých aspektov tovaru príslušný orgán členského štátu uplatňuje vnútroštátne pravidlá na tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a vyžaduje, aby tovar spĺňal určité technické požiadavky, napríklad požiadavky týkajúce sa klasifikácie, tvaru, veľkosti, hmotnosti, zloženia, prezentácie, označenia a balenia. Uplatňovanie takýchto pravidiel na tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mohlo byť v rozpore s článkami 34 a 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to aj vtedy, keď sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetok tovar.

(4)

Zásada vzájomného uznávania je odvodená z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tejto zásady nesmú členské štáty zakázať na svojom území predaj tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a to aj vtedy, ak bol tento tovar vyprodukovaný podľa odlišných technických pravidiel, a to vrátane tovaru, ktorý nie je výsledkom výrobného procesu. Zásada vzájomného uznávania však nie je absolútna. Členské štáty môžu obmedziť uvedenie na trh tovaru, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, ak sú takéto obmedzenia oprávnené z dôvodov stanovených v článku 36 ZFEÚ alebo z iných závažných dôvodov prevládajúceho verejného záujmu uznaných judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s voľným pohybom tovaru a keď sú uvedené obmedzenia primerané sledovanému cieľu. Toto nariadenie ukladá povinnosť jasne odôvodniť, prečo je prístup na trh obmedzený alebo zamietnutý.

(5)

Koncepcia závažných dôvodov verejného záujmu je vyvíjajúcou sa koncepciou vypracovanou Súdnym dvorom Európskej únie v rámci jeho judikatúry vo vzťahu k článkom 34 a 36 ZFEÚ. Ak medzi jednotlivými členskými štátmi existujú legitímne rozdiely, takéto závažné dôvody by mohli opodstatňovať uplatňovanie vnútroštátnych technických pravidiel zo strany príslušných orgánov. Správne rozhodnutia však musia byť vždy riadne odôvodnené, legitímne, primerané a v súlade so zásadou proporcionality a príslušný orgán musí prijať čo najmenej reštriktívne rozhodnutie. Vnútroštátne technické pravidlá by v záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu s tovarom mali byť vhodné pre daný účel a nemali by vytvárať neprimerané netarifné prekážky. Okrem toho sa správne rozhodnutia o obmedzení alebo o zamietnutí prístupu na trh, pokiaľ ide o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, nesmú zakladať len na skutočnosti, že posudzovaný tovar spĺňa legitímny verejný cieľ členského štátu iným spôsobom, než tento cieľ spĺňa tovar daného členského štátu. Komisia by na pomoc členským štátom mala poskytnúť nezáväzné usmernenie v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie o koncepcii prevládajúcich dôvodov verejného záujmu a o tom, ako uplatňovať zásadu vzájomného uznávania. Príslušné orgány by mali mať možnosť poskytnúť k usmerneniu príspevky a spätnú väzbu.

(6)

Vo svojich záveroch o politike jednotného trhu z decembra 2013 Rada pre konkurencieschopnosť poukázala na to, že na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky a spotrebiteľov na jednotnom trhu by sa mali riadne využívať všetky príslušné nástroje vrátane vzájomného uznávania. Rada vyzvala Komisiu, aby informovala o prípadoch, v ktorých je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania stále nedostatočné alebo problematické. Vo svojich záveroch o politike jednotného trhu z februára 2015 Rada pre konkurencieschopnosť vyzvala Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania zásady vzájomného uznávania a aby na tento účel predložila príslušné návrhy.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 (3) bolo prijaté s cieľom uľahčiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, a to stanovením postupov s cieľom minimalizovať možnosť vzniku nezákonných prekážok voľného pohybu tovaru, ktorý už bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Napriek prijatiu uvedeného nariadenia stále existuje množstvo problémov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Z hodnotenia, ktoré sa vykonalo v rokoch 2014 až 2016, vyplynulo, že zásada vzájomného uznávania sa neuplatňuje tak, ako by mala a že nariadenie (ES) č. 764/2008 malo len obmedzený vplyv na uľahčenie uplatňovania uvedenej zásady. Nástroje a procesné záruky zavedené uvedeným nariadením nedosiahli zamýšľaný cieľ lepšieho uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Napríklad sieť kontaktných miest pre výrobky, ktorá bola zavedená s cieľom poskytovať hospodárskym subjektom informácie o platných vnútroštátnych pravidlách a uplatňovaní zásady vzájomného uznávania, hospodárske subjekty takmer nepoznajú alebo nevyužívajú. Vnútroštátne orgány v rámci uvedenej siete nespolupracujú dostatočne. Požiadavka oznamovať správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh, sa plní len zriedkakedy. V dôsledku toho pretrvávajú prekážky voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu.

(8)

Nariadenie (ES) č. 764/2008 má niekoľko nedostatkov, a preto by sa malo prepracovať a posilniť. V záujme prehľadnosti by sa nariadenie (ES) č. 764/2008 malo nahradiť týmto nariadením. Týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné postupy na zabezpečenie voľného pohybu tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a na zabezpečenie toho, aby členské štáty mohli voľný pohyb tovaru obmedziť len vtedy, keď na to majú legitímne dôvody verejného záujmu a keď je toto obmedzenie odôvodnené a primerané. Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť dodržiavanie existujúcich práv a povinností vyplývajúcich zo zásady vzájomného uznávania zo strany hospodárskych subjektov a vnútroštátnych orgánov.

(9)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá ďalšia prípadná harmonizácia podmienok uvedenia tovaru na trh s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Je rovnako možné, že prekážky obchodu vyplývajú z iných typov opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti článkov 34 a 36 ZFEÚ. Medzi uvedené opatrenia môžu patriť napríklad technické špecifikácie vypracované na účely postupov verejného obstarávania alebo požiadavky používať úradné jazyky v členských štátoch. Takéto opatrenia by sa však nemali považovať za vnútroštátne technické pravidlá v zmysle tohto nariadenia a nemali by patriť do rozsahu jeho pôsobnosti.

(11)

Vnútroštátne technické pravidlá sa niekedy uplatňujú v členskom štáte postupom predchádzajúceho povolenia, v rámci ktorého má príslušný orgán vydať formálny súhlas pred tým, ako môže byť tovar umiestnený na tento trh. Existencia postupu predchádzajúceho povolenia sama osebe obmedzuje voľný pohyb tovaru. Na to, aby bol takýto postup odôvodnený vzhľadom na základnú zásadu voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu, má tento postup sledovať cieľ verejného záujmu uznaný právom Únie a má byť primeraný a nediskriminačný. Súlad takéhoto postupu s právom Únie sa posudzuje z hľadiska kritérií uvedených v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. V dôsledku toho by sa mali správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh výlučne z dôvodu, že tovar nemá platné predchádzajúce povolenie, vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Keď sa však podá žiadosť o povinné predchádzajúce povolenie tovaru, akékoľvek správne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na základe vnútroštátneho technického pravidla platného v danom členskom štáte by malo byť prijaté len v súlade s týmto nariadením tak, aby žiadateľ mohol využiť procesnú ochranu, ktorú mu poskytuje toto nariadenie. To isté platí pre prípadné dobrovoľné predchádzajúce povolenie tovaru.

(12)

Je dôležité objasniť, že medzi druhy tovaru, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, patria aj poľnohospodárske výrobky. Pojem „poľnohospodárske výrobky“ zahŕňa aj produkty rybárstva, ako sa stanovuje v článku 38 ods. 1 ZFEÚ. S cieľom pomôcť určiť, na ktoré druhy tovaru sa vzťahuje toto nariadenie, by Komisia mala posúdiť uskutočniteľnosť a prínosy ďalšieho vypracúvania orientačného zoznamu výrobkov na vzájomné uznávanie.

(13)

Je tiež dôležité ozrejmiť, že pojem „výrobca“ zahŕňa nielen výrobcov tovaru, ale aj osoby, ktoré produkujú tovar, ktorý nie je výsledkom výrobného procesu, vrátane poľnohospodárskych výrobkov, ako aj osoby, ktoré sa prezentujú ako výrobcovia tovaru.

(14)

Rozhodnutia vnútroštátnych súdov posudzujúcich zákonnosť prípadov, v ktorých z dôvodu uplatňovania určitého vnútroštátneho technického pravidla nie je tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v jednom členskom štáte, povolený prístup na trh v inom členskom štáte, a rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktorými sa ukladajú sankcie, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)

Na to, aby bolo možné využívať zásadu vzájomného uznávania, musí ísť o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Je potrebné objasniť, že ak sa má tovar považovať za uvedený na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi, musí spĺňať príslušné pravidlá platné v danom členskom štáte a musí byť sprístupnený koncovým používateľom v danom členskom štáte.

(16)

Na zvýšenie informovanosti vnútroštátnych orgánov a hospodárskych subjektov o zásade vzájomného uznávania a s cieľom uľahčiť jej uplatňovanie by členské štáty mali zvážiť zavedenie jasných a jednoznačných „ustanovení o jednotnom trhu“ do svojich vnútroštátnych technických pravidiel.

(17)

Dôkazy potrebné na preukázanie toho, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. Hospodárskym subjektom to spôsobuje zbytočnú záťaž, oneskorenia a dodatočné náklady a vnútroštátnym orgánom bráni získavaniu informácií potrebných na včasné posúdenie tovaru. Môže to brániť v uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Je preto nevyhnutné uľahčiť hospodárskym subjektom dokazovanie, že ich tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Hospodárske subjekty by mali vyžívať prínosy plynúce z vlastného vyhlásenia, ktorým sa príslušným orgánom poskytujú všetky potrebné informácie o tovare a o jeho súlade s pravidlami platnými v danom členskom štáte. Použitie dobrovoľných vyhlásení by nemalo brániť vnútroštátnym orgánom v prijatí správnych rozhodnutí, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh za predpokladu, že takéto rozhodnutia sú primerané, odôvodnené a dodržiavajú zásadu vzájomného uznávania a sú v súlade s týmto nariadením.

(18)

Výrobca, dovozca alebo distribútor by mal mať možnosť vypracovať vyhlásenie o uvedení tovaru trh v súlade s právnymi predpismi na účely vzájomného uznávania (ďalej len „vyhlásenie o vzájomnom uznávaní“). Výrobca je najvhodnejšou osobou na poskytnutie informácií vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní, keďže tovar najlepšie pozná a má k dispozícii dôkazy potrebné na overenie informácií vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní. Výrobca by mal mať možnosť poveriť splnomocneného zástupcu, aby takéto vyhlásenia vypracoval v mene výrobcu a na zodpovednosť výrobcu. Ak je však hospodársky subjekt schopný poskytnúť vo vyhlásení iba informácie o uvedení výrobku na trh v súlade s právnymi predpismi, iný hospodársky subjekt by mal mať možnosť poskytnúť informácie o tom, že tovar bol sprístupnený koncovým používateľom v dotknutom členskom štáte, pokiaľ uvedený hospodársky subjekt preberá zodpovednosť za informácie, ktoré uviedol vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní, a je schopný poskytnúť potrebné dôkazy na overenie týchto informácií.

(19)

Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní by malo vždy obsahovať presné a úplné informácie o tovare. Vyhlásenie by preto malo byť aktualizované, aby odrážalo zmeny, napríklad zmeny v príslušných vnútroštátnych technických pravidlách.

(20)

S cieľom zabezpečiť úplnosť údajov uvedených vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní by sa pre takéto vyhlásenia mala stanoviť harmonizovaná štruktúra, ktorú by používali hospodárske subjekty, ktoré chcú takéto vyhlásenia vydať.

(21)

Je dôležité zabezpečiť pravdivé a správne vyplnenie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Je preto potrebné požadovať, aby boli hospodárske subjekty zodpovedné za informácie, ktoré uviedli vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní.

(22)

Na účely zvýšenia efektívnosti a konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v oblasti tovaru, na ktorý sa nevzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by sa malo umožniť využívanie nových informačných technológií, ktoré uľahčujú poskytovanie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Hospodárske subjekty by preto mali mať možnosť verejne sprístupniť svoje vyhlásenia o vzájomnom uznávaní na internete pod podmienkou, že vyhlásenie o vzájomnom uznávaní bude ľahko prístupné a vypracované v spoľahlivom formáte.

(23)

Komisia by mala zabezpečiť, aby vzor vyhlásenia o vzájomnom uznávaní a usmernenia na vyplnenie vyhlásenia boli k dispozícii prostredníctvom jednotnej digitálnej brány vo všetkých úradných jazykoch Únie.

(24)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na tovar, pri ktorom sa len na niektoré jeho aspekty vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie. Ak je podľa harmonizačných právnych predpisov Únie hospodársky subjekt povinný vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode na preukázanie súladu s danými predpismi, uvedený hospodársky subjekt by mal mať možnosť pripojiť vyhlásenie o vzájomnom uznávaní stanovené v tomto nariadení k EÚ vyhláseniu o zhode.

(25)

Ak sa hospodárske subjekty rozhodnú nevyužiť vyhlásenie o vzájomnom uznávaní, malo by byť povinnosťou príslušných orgánov členského štátu určenia predložiť jasne vymedzené žiadosti o špecifické informácie, ktoré považujú za potrebné na posúdenie tovaru, a to so zreteľom na zásadu proporcionality.

(26)

Hospodársky subjekt by mal dostať primeranú lehotu na predloženie dokumentov alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré požaduje príslušný orgán členského štátu určenia, alebo na predloženie akýchkoľvek argumentov alebo pripomienok v súvislosti s posudzovaním daného tovaru.

(27)

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (4) musia členské štáty oznámiť Komisii a ostatným členským štátom akýkoľvek návrh vnútroštátneho technického pravidla týkajúceho sa akéhokoľvek výrobku vrátane akéhokoľvek poľnohospodárskeho výrobku alebo produktu rybárstva, ako aj dôvody, na základe ktorých je takéto technické pravidlo potrebné. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa po prijatí takéhoto technického predpisu zásada vzájomného uznávania v jednotlivých prípadoch správne uplatňovala na konkrétny tovar. Týmto nariadením by sa mali ustanoviť postupy na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v individuálnych prípadoch, napríklad tak, že sa od členských štátov bude s ohľadom na tovar v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte požadovať uvedenie vnútroštátnych technických pravidiel, na ktorých sa správne rozhodnutie zakladá a legitímnych dôvodov verejného záujmu, ktorými sa odôvodňuje uplatňovanie daného vnútroštátneho technického pravidla. Základom pre preukázanie toho, že správne rozhodnutie založené na vnútroštátnom technickom pravidle je primerané, je primeranosť uvedeného pravidla. Spôsob, akým sa má preukázať primeranosť správneho rozhodnutia, by sa však mal určiť individuálne na základe posúdenia jednotlivých prípadov.

(28)

Keďže správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh pre tovar, ktorý je už v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mali byť výnimkou zo základnej zásady voľného pohybu tovaru, je potrebné zabezpečiť, aby takéto rozhodnutie dodržiavalo existujúce povinnosti vyplývajúce zo zásady vzájomného uznávania. Je preto vhodné zaviesť jasný postup na určenie toho, či je tovar v danom inom členskom štáte uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi, a v prípade, že áno, či sú v súlade s článkom 36 ZFEÚ a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie náležite chránené oprávnené verejné záujmy, na ktoré sa vzťahuje uplatniteľné vnútroštátne technické pravidlo členského štátu určenia. Tento postup by mal zaručiť, že všetky prijaté správne rozhodnutia sú primerané a dodržiavajú zásadu vzájomného uznávania a sú v súlade s týmto nariadením.

(29)

Keď príslušný orgán posudzuje tovar pred svojím rozhodnutím, či by mu mal obmedziť alebo zamietnuť prístup na trh, uvedený orgán by nemal mať možnosť prijímať rozhodnutia o pozastavení prístupu na trh s výnimkou prípadov, keď je potrebné urýchlene zasiahnuť, aby sa predišlo ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia osôb, ohrozeniu životného prostredia, alebo aby sa predišlo sprístupneniu tovaru v prípadoch keď sprístupnenie takéhoto tovaru na trhu podlieha všeobecnému zákazu z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo verejnej bezpečnosti vrátane predchádzania trestnej činnosti.

(30)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (5) sa vytvára systém akreditácie, ktorý zabezpečuje vzájomné uznávanie úrovne odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Príslušné orgány členských štátov by preto už nemali odmietať uznávať protokoly o skúškach a certifikáty, ktoré vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, na základe jeho odbornej spôsobilosti. Okrem toho, aby sa v najvyššej možnej miere predišlo duplikácii skúšok a postupov, ktoré sa už vykonali v inom členskom štáte, členské štáty by nemali odmietnuť uznávať protokoly o skúškach a certifikáty, ktoré vydali iné orgány posudzovania zhody v súlade s právom Únie. Príslušné orgány by mali náležite zohľadniť obsah predložených protokolov o skúškach alebo certifikátov.

(31)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (6) sa uvádza, že na trh možno uviesť len bezpečné výrobky, a stanovujú sa v nej povinnosti výrobcov a distribútorov z hľadiska bezpečnosti výrobkov. Oprávňuje príslušné orgány zakázať každý nebezpečný výrobok s okamžitou účinnosťou alebo dočasne zakázať výrobky, ktoré by mohli byť nebezpečné, na obdobie potrebné na rôzne hodnotenia, previerky a kontroly bezpečnosti. V uvedenej smernici sa opisuje aj postup, ktorým majú príslušné orgány uplatňovať vhodné opatrenia, ak výrobky predstavujú riziko, napríklad opatrenia, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) až f) uvedenej smernice, a tiež sa v nej stanovuje pre členské štáty povinnosť oznámiť takéto opatrenia Komisii a ostatným členským štátom. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť naďalej uplatňovať uvedenú smernicu, a to najmä jej článok 8 ods. 1 písm. b) až f) a článok 8 ods. 3

(32)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (7) sa okrem iného ustanovuje systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív. Od členských štátov sa v uvedenom nariadení vyžaduje, aby prostredníctvom systému rýchleho varovania okamžite informovali Komisiu o každom prijatom opatrení, ktorého cieľom je obmedziť umiestňovanie potravín alebo krmív na trh alebo stiahnuť z trhu alebo spätne prevziať potraviny alebo krmivá v záujme ochrany ľudského zdravia a ktoré si vyžaduje rýchly zásah. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať uvedené nariadenie, a to najmä jeho článok 50 ods. 3 a článok 54

(33)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (8) sa stanovuje harmonizovaný rámec Únie pre organizáciu úradných kontrol a organizáciu iných úradných činností, ako sú úradné kontroly, v celom agropotravinovom reťazci, pričom by sa mali zohľadniť pravidlá o úradných kontrolách stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (9) a príslušných odvetvových právnych predpisoch Únie. Nariadením (EÚ) 2017/625 sa stanovuje osobitný postup, ktorý má zabezpečiť, aby hospodársky subjekt v prípade nedodržiavania predpisov v oblasti potravinového a krmivového práva, predpisov o zdraví zvierat alebo predpisov o starostlivosti o zvieratá uskutočnil nápravu situácie. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2017/625, a to najmä jeho článok 138

(34)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10) sa ustanovuje harmonizovaný rámec Únie pre vykonávanie kontrol týkajúcich sa povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (11) v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (ES) č. 882/2004 a stanovuje, aby členské štáty zaistili, aby mal každý hospodársky subjekt, ktorý tieto povinnosti spĺňa, nárok na to, aby sa naň vzťahoval systém kontrol. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, a najmä jeho článok 90

(35)

Vo všetkých správnych rozhodnutiach prijatých príslušnými orgánmi členských štátov podľa tohto nariadenia by sa mali pre hospodárske subjekty určiť dostupné opravné prostriedky, aby sa hospodársky subjekt mohol v súlade s vnútroštátnym právom proti tomuto rozhodnutiu odvolať alebo sa obrátiť na príslušný vnútroštátny súd. Správne rozhodnutie by malo zahŕňať aj možnosť pre hospodárske subjekty využiť sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a postup riešenia problémov ustanovený v tomto nariadení.

(36)

Pre hospodárske subjekty, ktoré chcú podnikateľsky priaznivú alternatívu pri napadnutí správneho rozhodnutia o obmedzení alebo zamietnutí prístupu na trh sú potrebné účinné riešenia na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania zásady vzájomného uznávania. S cieľom zabezpečiť takéto riešenia a zabrániť vzniku trov súdneho konania, a to najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), by mal byť hospodárskym subjektom k dispozícii mimosúdny postup riešenia problémov.

(37)

Sieť SOLVIT je služba poskytovaná verejnou správou v každom členskom štáte, ktorej cieľom je nájsť riešenia pre občanov a podniky, keď orgány verejnej správy v inom členskom štáte porušili ich práva. Zásady, ktorými sa riadi fungovanie siete SOLVIT, sú stanovené v odporúčaní Komisie 2013/461/EÚ (12), podľa ktorého má každý členský štát poskytnúť SOLVIT centru dostatočné personálne a finančné zdroje s cieľom zabezpečiť účasť centra SOLVIT na činnosti siete SOLVIT. Komisia by mala zvýšiť informovanosť o existencii a prínosoch siete SOLVIT, a to najmä medzi podnikmi.

(38)

Sieť SOLVIT je účinný bezplatný mimosúdny mechanizmus na riešenie problémov. Pracuje v krátkych lehotách a poskytuje pragmatické riešenia občanom a podnikom, keď majú ťažkosti s uznávaním svojich práv poskytovaných Úniou zo strany orgánov verejnej správy. Ak sa hospodársky subjekt, príslušné SOLVIT centrum a zúčastnené členské štáty dohodnú na primeranom závere, nemali by byť potrebné žiadne ďalšie kroky.

(39)

Ak však neformálny prístup siete SOLVIT zlyhá a pretrvávajú pochybnosti o zlučiteľnosti správneho rozhodnutia so zásadou vzájomného uznávania, Komisia by mala mať právomoc zaoberať sa touto otázkou na žiadosť ktoréhokoľvek zo zúčastnených SOLVIT centier. Po svojom posúdení by Komisia mala vydať stanovisko, ktoré sa prostredníctvom príslušného SOLVIT centra oznámi dotknutému hospodárskemu subjektu a príslušným orgánom a ktoré by sa malo zohľadniť počas postupu siete SOLVIT. Zásah Komisie by mal podliehať lehote 45 pracovných dní, ktorá by nemala zahŕňať čas potrebný na to, aby Komisia získala dodatočné informácie a dokumenty, ktoré považuje za potrebné. Ak sa počas tohto obdobia prípad vyrieši, Komisia by nemala mať povinnosť vydať stanovisko. Tieto prípady siete SOLVIT by mali byť súčasťou osobitného pracovného režimu v databáze siete SOLVIT a nemali by sa zahrnúť do pravidelných štatistík siete SOLVIT.

(40)

Stanovisko Komisie týkajúce sa správneho rozhodnutia obmedzujúceho alebo zamietajúceho prístup na trh by sa malo zaoberať len tým, či je správne rozhodnutie v súlade so zásadou vzájomného uznávania a s požiadavkami tohto nariadenia. Týmto nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ a povinnosť členských štátov dodržiavať právo Únie pri riešení zistených systémových problémov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

(41)

Pre vnútorný trh s tovarom je dôležité, aby podniky, najmä MSP, mohli získať spoľahlivé a presné informácie o platných právnych predpisoch v danom členskom štáte. Kontaktné miesta pre výrobky by mali zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi šírením informácií o pravidlách platných pre konkrétny výrobok a o tom, ako je zásada vzájomného uznávania uplatňovaná na území ich členského štátu. Preto je potrebné posilniť úlohu kontaktných miest pre výrobky ako hlavných poskytovateľov informácií o všetkých pravidlách týkajúcich sa výrobkov vrátane vnútroštátnych technických pravidiel, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

(42)

V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru by kontaktné miesta pre výrobky mali bezplatne a v primeranom rozsahu poskytovať informácie o svojich vnútroštátnych technických pravidlách a o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Kontaktné miesta pre výrobky by mali mať primerané vybavenie a zdroje. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (13) by mali tieto miesta poskytovať tieto informácie prostredníctvom webových sídel a mali by spĺňať kvalitatívne kritériá stanovené uvedeným nariadením. Úlohy kontaktných miest pre výrobky súvisiace s poskytovaním všetkých takýchto informácií, vrátane elektronických kópií vnútroštátneho technického pravidla alebo online prístupu k nemu, by sa mali vykonávať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy upravujúce distribúciu vnútroštátnych technických pravidiel. Okrem toho by sa od kontaktných miest pre výrobky nemalo vyžadovať, aby poskytovali kópie noriem alebo online prístup k normám, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva normalizačných orgánov alebo organizácií.

(43)

Pre riadne fungovanie zásady vzájomného uznávania a pre vytvorenie kultúry vzájomného uznávania je nevyhnutná spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Kontaktné miesta pre výrobky a príslušné vnútroštátne orgány by preto mali spolupracovať a vymieňať si informácie a odborné znalosti s cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania a tohto nariadenia.

(44)

Na účely oznamovania správnych rozhodnutí o obmedzení alebo zamietnutí prístupu na trh, umožnenia komunikácie medzi kontaktnými miestami pre výrobky a zabezpečenia správnej spolupráce je potrebné členským štátom poskytnúť prístup do informačného a komunikačného systému.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(46)

Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. Na akékoľvek spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15) alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (16).

(47)

Mali by sa vytvoriť spoľahlivé a efektívne mechanizmy monitorovania a informovania o vykonávaní tohto nariadenia a jeho vplyve na voľný pohyb tovaru. Takéto mechanizmy by nemali prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

Na účely zvýšenia informovanosti o zásade vzájomného uznávania a na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť, aby Únia financovala kampane na zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, výmenu úradníkov a iné súvisiace činnosti zamerané na posilnenie a podporu vzájomnej dôvery a spolupráce medzi príslušnými orgánmi, kontaktnými miestami pre výrobky a hospodárskymi subjektmi.

(49)

S cieľom napraviť nedostatok presných údajov týkajúcich sa fungovania zásady vzájomného uznávania a jej vplyvu na jednotný trh s tovarom by Únia mala financovať zhromažďovanie takýchto údajov.

(50)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(51)

Uplatňovanie tohto nariadenia je vhodné odložiť, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mali dostatok času prispôsobiť sa jeho požiadavkám.

(52)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na ním sledované ciele. Na účely hodnotenia tohto nariadenia by Komisia mala používať zhromaždené údaje o fungovaní zásady vzájomného uznávania a jej vplyve na jednotný trh s tovarom a informácie dostupné v informačnom a komunikačnom systéme. Komisia by mala mať možnosť žiadať od členských štátov, aby poskytli doplňujúce informácie potrebné na jej hodnotenie. V súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17) by hodnotenie tohto nariadenia, ktoré je založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote malo poskytovať základ pre posúdenie dopadov možností ďalších opatrení.

(53)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie bezproblémového, konzistentného a správneho uplatňovania zásady vzájomného uznávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,