27.6.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/338

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/36/EÚ

z 26. júna 2013

o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (2) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (3) boli pri niekoľkých príležitostiach podstatným spôsobom zmenené. Mnohé ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa vzťahujú na úverové inštitúcie aj na investičné spoločnosti. V záujme prehľadnosti a s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie týchto ustanovení by bolo vhodné zlúčiť tieto ustanovenia do nových legislatívnych aktov, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie aj investičné spoločnosti, a to do tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 (4). V záujme lepšej dostupnosti by sa ustanovenia príloh k smerniciam 2006/48/ES a 2006/49/ES mali začleniť do normatívnych ustanovení tejto smernice a uvedeného nariadenia.

(2)

Táto smernica by mala okrem iného obsahovať ustanovenia upravujúce udeľovanie povolení na výkon činnosti, nadobúdanie kvalifikovaných účastí, uplatňovanie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, právomoci orgánov dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu v tejto súvislosti a ustanovenia upravujúce počiatočný kapitál a preskúmanie úverových inštitúcií a investičných spoločností orgánmi dohľadu. Hlavným cieľom a predmetom tejto smernice je koordinovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa prístupu k činnosti úverových inštitúcií a investičných spoločností, spôsobov ich riadenia a ich rámca dohľadu. Ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa vzťahujú tiež na prudenciálne požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností. Tieto požiadavky by sa mali ustanoviť v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktorým sa pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti zriaďujú jednotné a priamo uplatniteľné prudenciálne požiadavky, pretože takéto požiadavky sú úzko spojené s fungovaním finančných trhov so zreteľom na množstvo aktív, ktoré držia úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Táto smernica by sa preto mala vykladať spolu s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a mala by spolu s uvedeným nariadením tvoriť právny rámec, ktorým sa riadia bankové činnosti, rámec dohľadu a prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

(3)

Všeobecné prudenciálne požiadavky ustanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 sú doplnené o jednotlivé opatrenia, o ktorých budú rozhodovať príslušné orgány v nadväznosti na výsledok ich neustálych previerok dohľadu každej jednotlivej úverovej inštitúcie a investičnej spoločnosti. Škála takýchto opatrení dohľadu by sa mala ustanoviť okrem iného v tejto smernici, pričom príslušné orgány by mali byť schopné posúdiť, ktoré opatrenia by sa mali uložiť. So zreteľom na takéto jednotlivé opatrenia týkajúce sa likvidity by príslušné orgány mali vziať do úvahy okrem iného zásady stanovené v usmerneniach Výboru európskych orgánov bankového dohľadu o rozdeľovaní likviditných nákladov a príjmov z 27. októbra 2010.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (5) sa umožňuje investičným spoločnostiam, ktorým príslušné orgány ich domovských členských štátov udelili povolenie, a nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, založiť pobočky a slobodne poskytovať služby v ostatných členských štátoch. Uvedenou smernicou sa zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje koordinácia pravidiel, ktorými sa riadi udeľovanie povolení a vykonávanie činností investičných spoločností. Neustanovujú sa ňou však výšky počiatočného kapitálu týchto spoločností ani spoločný rámec monitorovania rizík, ktoré spôsobujú, čo by sa malo ustanoviť touto smernicou.

(5)	Táto smernica by mala predstavovať základný nástroj pre vybudovanie vnútorného trhu, a to z hľadiska slobody usadiť sa a slobody poskytovať finančné služby v oblasti úverových inštitúcií.

(6)	Plynulé fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje nielen právne predpisy, ale aj úzku a pravidelnú spoluprácu a podstatne lepšiu konvergenciu postupov v oblasti regulácie a dohľadu medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(7)	Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) sa zriadil Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA). V tejto smernici by sa mala zohľadňovať úloha a funkcia EBA ustanovená v uvedenom nariadení a postupy, ktoré treba dodržiavať pri prideľovaní úloh EBA.

(8)	Vzhľadom na rozšírenie úloh, ktoré sa touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 zverili EBA, by Európsky parlament, Rada a Komisia mali zabezpečiť primerané ľudské a finančné zdroje.

(9)

Jednotný mechanizmus dohľadu by mal ako prvý krok na ceste k bankovej únii zabezpečiť, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávala súdržne a účinne, aby sa jednotný súbor pravidiel pre finančné služby rovnako uplatňoval na úverové inštitúcie vo všetkých dotknutých členských štátoch a aby tieto úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ich obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty. Jednotný mechanizmus dohľadu je základom pre ďalšie kroky smerujúce k bankovej únii. Zohľadňuje sa tým zásada, že zavedeniu spoločných intervenčných mechanizmov v prípade kríz by mali predchádzať spoločné kontroly s cieľom znížiť pravdepodobnosť, že bude nutné takéto intervenčné mechanizmy použiť. Európska rada v záveroch zo 14. decembra 2012 konštatovala, že „Komisia predloží v priebehu roku 2013 návrh týkajúci sa jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií pre členské štáty zúčastňujúce sa na jednotnom mechanizme dohľadu, aby ho spoluzákonodarcovia preskúmali ako prioritu v záujme jeho prijatia počas súčasného volebného obdobia Európskeho parlamentu.“. Integrácia finančného rámca by sa ďalej mohla posilniť prostredníctvom zriadenia jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií vrátane vhodného a účinného zabezpečovacieho mechanizmu, a to v snahe zabezpečiť, aby sa rozhodnutia o riešení krízových situácií bánk prijímali rýchlo, nestranne a v najlepšom záujme všetkých dotknutých strán.

(10)

Poverenie Európskej centrálnej banky (ECB) úlohami dohľadu v prípade niektorých členských štátov by malo byť v súlade s rámcom európskeho systému orgánov pre finančný dohľad zriadeným v roku 2010 a s jeho základným cieľom, ktorým je vytvorenie jednotného súboru pravidiel a posilnenie zbližovania postupov v oblasti dohľadu v rámci Únie ako celku. ECB by mala vykonávať svoje úlohy v súlade s príslušným primárnym a sekundárnym právom Únie, rozhodnutiami Komisie v oblasti štátnej pomoci, pravidiel hospodárskej súťaže a kontroly koncentrácií a jednotného súboru pravidiel platného pre všetky členské štáty. EBA sa poveruje úlohou vypracovať návrh technických predpisov, usmernení a odporúčaní, ktorými sa zabezpečí zbližovanie postupov v oblasti dohľadu a súlad výsledkov v oblasti dohľadu v rámci Únie. ECB by nemala tieto úlohy vykonávať, ale mala by právomoc prijímať nariadenia podľa článku 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vykonávať v súlade s aktmi prijatými Komisiou na základe návrhov EBA a v súlade s usmerneniami a odporúčaniami podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(11)

Právne záväzná mediačná úloha EBA je jedným z kľúčových prvkov podpory koordinácie, súladu a zbližovania postupov v oblasti dohľadu. Mediácia vykonávaná EBA môže EBA začať z vlastného podnetu, ak sa tak osobitne ustanovuje, alebo na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov v prípade sporu. Táto smernica a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by mali ďalej rozšíriť okolnosti, za ktorých môže EBA začať svoju právne záväznú mediačnú úlohu s cieľom prispieť k súladu postupov v oblasti dohľadu. EBA nemá právomoc konať z vlastného podnetu pokiaľ ide o mediáciu v súvislosti s určením dôležitých pobočiek a určením prudenciálnych požiadaviek špecifických pre inštitúcie podľa tejto smernice. S cieľom podporiť koordináciu a zlepšiť súlad postupov v oblasti dohľadu v týchto citlivých oblastiach by však príslušné orgány mali mať možnosť obrátiť sa v prípade sporu na EBA v jeho skorom štádiu. Takáto skorá mediácia zo strany EBA by mala pomôcť tomu, aby sa spor urovnal a dosiahla sa dohoda.

(12)

V záujme ochrany vkladov a vytvorenia rovnakých podmienok pre hospodársku súťaž medzi úverovými inštitúciami by mali platiť pre všetky úverové inštitúcie opatrenia na koordináciu dohľadu na úverovými inštitúciami. Mali by sa však náležite zohľadniť objektívne rozdiely v ich stanovách a poslaní v zmysle vnútroštátneho práva.

(13)

S cieľom zabezpečiť dobre fungujúci vnútorný trh sú na obchodnú činnosť a riadenie cezhraničných skupín úverových inštitúcií potrebné transparentné, predpovedateľné a harmonizované postupy a rozhodnutia v oblasti dohľadu. EBA by preto mala zintenzívniť harmonizáciu postupov uplatňovaných v oblasti dohľadu. Postupmi a rozhodnutiami v oblasti dohľadu by nemala byť obmedzená zásada fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o voľný tok kapitálu. Kolégiá orgánov dohľadu by mali zabezpečiť spoločný a zosúladený pracovný program a harmonizované rozhodnutia v oblasti dohľadu. Mala by sa posilniť spolupráca medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu, a to prostredníctvom vyššieho stupňa transparentnosti a výmeny informácií.

(14)

Opatrenia by preto mali mať čo najväčší rozsah a mali by sa vzťahovať na všetky inštitúcie, ktorých predmetom podnikania je prijímanie návratných zdrojov od verejnosti, či už v podobe vkladov alebo v iných formách, ako sú priebežné emisie dlhopisov a iných porovnateľných cenných papierov a poskytovanie úverov na vlastný účet. Mali by sa stanoviť výnimky v prípade určitých úverových inštitúcií, na ktoré sa táto smernica neuplatňuje. Táto smernica by nemala ovplyvniť uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, v ktorých sa ustanovujú osobitné dodatočné povolenia, ktorými sa úverovým inštitúciám povoľuje vykonávať konkrétne činnosti alebo druhy operácií.

(15)

Je vhodné uskutočniť harmonizáciu, ktorá je potrebná a dostatočná na zabezpečenie vzájomného uznávania povolení a systémov prudenciálneho dohľadu, a tým umožniť udeľovanie jedinej licencie, ktorá bude uznávaná v celej Únii, a uplatňovanie zásady dohľadu nad obozretným podnikaním domovského členského štátu.

(16)

Zásady vzájomného uznávania a dohľadu domovského členského štátu si vyžadujú, aby príslušné orgány členských štátov odmietli udeliť alebo odňali povolenie, ak faktory, akými sú predmet činnosti, geografické rozloženie činnosti alebo skutočne vykonávaná činnosť, jasne naznačujú, že úverová inštitúcia si právny systém konkrétneho členského štátu zvolila len preto, aby sa vyhla prísnejším pravidlám, ktoré platia v inom členskom štáte, na ktorého území vykonáva alebo zamýšľa vykonávať väčšiu časť svojich činností. Ak toto z daných okolností zrejmé nie je, ale väčšina celkových aktív subjektov bankovej skupiny sa nachádza v inom členskom štáte, ktorého príslušné orgány sú zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, mala by sa zmeniť zodpovednosť za výkon dohľadu na konsolidovanom základe len na základe súhlasu týchto príslušných orgánov.

(17)

Príslušné orgány by nemali udeliť ani predĺžiť povolenie úverovej inštitúcii v prípade, ak by im blízke vzťahy medzi touto inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami mohli znemožňovať vykonávanie funkcií dohľadu účinným spôsobom. Úverové inštitúcie, ktorým už bolo povolenie udelené, by mali rovnako uspokojiť príslušné orgány v súvislosti s takýmito blízkymi vzťahmi.

(18)

Požiadavka na účinný výkon dohľadu zo strany orgánov dohľadu zahŕňa aj dohľad na konsolidovanom základe, ktorý by sa mal vykonávať nad úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou v prípade, že je to uvedené v právnych predpisoch Únie. V takých prípadoch by orgány, ktoré boli požiadané o udelenie povolenia, mali mať možnosť zistiť, ktoré orgány sú príslušné vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad takouto úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou.

(19)	Úverovým inštitúciám, ktorým bolo udelené povolenie v ich domovskom členskom štáte, by malo byť umožnené kdekoľvek v Únii vykonávať akúkoľvek z činností alebo všetky činnosti podliehajúce vzájomnému uznávaniu zriadením pobočiek alebo poskytovaním služieb.

(20)

Vzájomné uznávanie je vhodné rozšíriť na tieto činnosti, ak ich vykonávajú finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií za predpokladu, že tieto dcérske spoločnosti podliehajú konsolidovanému dohľadu, ktorý sa vzťahuje na ich materské spoločnosti, a že spĺňajú určité prísne podmienky.

(21)

Hostiteľský členský štát by v súvislosti s výkonom práva usadiť sa a slobodou poskytovať služby mal mať možnosť vyžadovať od subjektom, ktorým v ich domovskom členskom štáte nebolo udelené povolenie ako úverovým inštitúciám, a pri činnostiach, ktoré nie sú uvedené v zozname činností, ktoré podliehajú vzájomnému uznávaniu, vyžadovať splnenie konkrétnych ustanovení jeho vlastných vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel za predpokladu, že na jednej strane tieto ustanovenia už nie sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, sú v súlade s právom Únie a ich účelom je ochrana všeobecného prospechu a že na strane druhej takéto subjekty alebo takéto činnosti nepodliehajú rovnocenným pravidlám podľa práva alebo pravidiel ich domovského členského štátu.

(22)

Nad rámec nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorým sa ustanovujú priamo uplatniteľné prudenciálne požiadavky pre úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, by členské štáty mali zabezpečiť, aby neexistovali žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie rovnakým spôsobom ako v domovskom členskom štáte za predpokladu, že činnosti povolené v domovskom členskom štáte nie sú v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu všeobecného prospechu v hostiteľskom členskom štáte.

(23)

Pravidlá vzťahujúce sa na pobočky úverových inštitúcií s ústredím v tretej krajine by mali byť vo všetkých členských štátoch podobné. Je dôležité ustanoviť, aby tieto pravidlá neboli výhodnejšie, ako sú pravidlá platné pre pobočky úverových inštitúcií z iného členského štátu. Únia by mala mať možnosť uzatvárať dohody s tretími krajinami o uplatňovaní pravidiel, ktoré takýmto pobočkám zabezpečia rovnaké zaobchádzanie na celom jej území. Pobočky úverových inštitúcií s povolením udeleným v tretích krajinách by nemali požívať slobodu poskytovať služby ani slobodu usadiť sa v iných členských štátoch ako sú tie, v ktorých boli zriadené.

(24)	Medzi Úniou a tretími krajinami by sa mala dosiahnuť dohoda, ktorá v praxi umožní vykonávanie konsolidovaného dohľadu nad čo najväčším geografickým územím.

(25)

Zodpovednosť za dohľad nad finančným zdravím úverovej inštitúcie, a predovšetkým nad jej platobnou schopnosťou na konsolidovanom základe, by mal niesť jej domovský členský štát. Dohľad nad bankovými skupinami Únie by mal podliehať úzkej spolupráci príslušných orgánov domovského a hostiteľského členského štátu.

(26)

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali mať právomoc vykonávať osobitne pre každý prípad kontroly a prešetrenia na mieste týkajúce sa činností pobočiek inštitúcií na ich území a požadovať od pobočky informácie o jej činnostiach na štatistické a informačné účely a na účely dohľadu, ak to hostiteľský členský štát považuje za relevantné z dôvodu stability finančného systému.

(27)	Príslušné orgány hostiteľských členských štátov by mali dostať informácie o činnostiach vykonávaných na ich územiach. Pokiaľ príslušné orgány hostiteľských členských štátov nemusia prijať predbežné krízové opatrenia, opatrenia dohľadu by mali prijať príslušné orgány domovských členských štátov.

(28)

Hladké fungovanie vnútorného bankového trhu si vyžaduje nielen právne predpisy, ale aj úzku a pravidelnú spoluprácu a podstatne lepšiu konvergenciu postupov v oblasti regulácie a dohľadu uplatňovaných príslušnými orgánmi členských štátov. Na tento účel by sa zvažovanie problémov týkajúcich sa jednotlivých úverových inštitúcií a vzájomná výmena informácií mali uskutočňovať prostredníctvom EBA. Postup vzájomného informovania by nemal nahrádzať dvojstrannú spoluprácu. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by vždy mali mať možnosť v prípade núdze z vlastného podnetu alebo na podnet príslušných orgánov domovského členského štátu overiť, či činnosť úverovej inštitúcie založenej na ich území je v súlade s príslušnými zákonmi a zásadami riadnych administratívnych a účtovných postupov a náležitej vnútornej kontroly.

(29)	Je vhodné umožniť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo subjektmi, ktoré na základe svojej funkcie pomáhajú upevňovať stabilitu finančného systému. V snahe zachovať dôvernosť poskytovaných informácií by mal byť zoznam adresátov prísne obmedzený.

(30)	Určité správanie, ako napríklad podvody alebo obchodovanie s využitím dôverných informácií môže narušiť stabilitu a integritu finančného systému. Je nevyhnutné určiť podmienky, za ktorých sa v takýchto prípadoch výmena informácií povoľuje.

(31)	Ak je stanovené, že informácie sa môžu zverejňovať len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, príslušné orgány by mali mať možnosť podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(32)

Mali by sa takisto povoliť výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a centrálnymi bankami a inými orgánmi s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, a ak je to potrebné z dôvodov prudenciálneho dohľadu, prevencie a riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií a ich ozdravovania, a ak je to relevantné, v krízových situáciách aj s inými orgánmi verejnej moci a útvarmi ústrednej vlády zodpovednými za vypracovanie právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými službami a poisťovňami a s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými systémami.

(33)

Na účel upevnenia prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami a na ochranu klientov inštitúcií by mali byť audítori povinní urýchlene oznámiť príslušným orgánom určité skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich povinností a ktoré môžu mať vážny vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu a účtovnú organizáciu inštitúcie. Z toho istého dôvodu by členské štáty mali takisto stanoviť, že táto povinnosť platí za každých okolností, keď audítor takéto skutočnosti zistí pri plnení svojich úloh v podniku, ktorý je úzko prepojený s inštitúciou. Povinnosť audítorov oznamovať v prípade potreby príslušným orgánom určité skutočnosti a rozhodnutia týkajúce sa inštitúcie, ktoré zistia pri plnení svojich úloh v nefinančnom podniku, by sama osebe nemala meniť povahu ich úloh v tomto podniku ani spôsob, akým by svoje úlohy v tomto podniku mali vykonávať.

(34)

Cieľom tejto smernice a nariadenia č. (EÚ) 575/2013 je zabezpečiť platobnú schopnosť inštitúcií. Ak kríza vznikne bez ohľadu na požiadavky platobnej schopnosti, je potrebné zabezpečiť, aby sa krízová situácia inštitúcií vyriešila usporiadaným spôsobom, aby sa obmedzil negatívny vplyv na reálne hospodárstvo a vyhlo sa potrebe zapojiť daňovníkov. Na tento účel by EBA, kým nedôjde k ďalšej koordinácii na úrovni Únie, mala v súlade s nariadením o EBA posudzovať a koordinovať iniciatívy v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa plánov na obnovu a na riešenie krízových situácií s cieľom podporovať zbližovanie v uvedenej oblasti. Preto by EBA mala byť vopred v plnom rozsahu informovaná o organizácii zasadnutí o plánoch na obnovu a na riešenie krízových situácií a mala by mať oprávnenie zúčastniť sa takýchto stretnutí. Orgány niektorých členských štátov už zaviedli povinnosť pre inštitúcie a orgány vypracovať plány na obnovu a na riešenie krízových situácií. Je preto vhodné, aby sa od inštitúcií vyžadovalo, aby v tomto ohľade spolupracovali s orgánmi. Keď sa navrhuje plán na obnovu alebo na riešenie krízových situácií, mala by EBA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 aktívne prispieť k vypracúvaniu a koordinácii účinných a jednotných plánov na obnovu a na riešenie krízových situácií. Prioritou by malo byť, ak takéto plány systematicky zahŕňajú dôležité inštitúcie.

(35)

S cieľom zaistiť, aby inštitúcie, osoby účinne kontrolujúce činnosť inštitúcie a členovia riadiacich orgánov inštitúcie dodržiavali povinnosti vyplývajúce z tejto smernice a z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a s cieľom zaistiť podobné zaobchádzanie v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Z toho dôvodu by správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky, čo sa týka postihovaných subjektov, kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, ich uverejňovaní, kľúčových právomocí ukladať sankcie a úrovní správnych peňažných sankcií.

(36)	Príslušné orgány by mali mať najmä právomoc ukladať správne peňažné sankcie dosť vysoké na to, aby vyvážili výhody, ktoré možno očakávať, a aby boli dostatočne odrádzajúce aj pre väčšie inštitúcie a ich manažérov.

(37)

S cieľom zaistiť dôsledné uplatňovanie správnych sankcií alebo iných opatrení vo všetkých členských štátoch by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pri určovaní typu správnych sankcií alebo iných opatrení a výšky správnych peňažných sankcií zaistili, že príslušné orgány vezmú do úvahy všetky relevantné okolnosti.

(38)	S cieľom zaistiť, aby uvedené správne sankcie mali odradzujúci účinok, mali by sa štandardne uverejňovať s výnimkou určitých riadne vymedzených okolností.

(39)

Na účely posúdenia dobrej povesti riaditeľov a členov riadiaceho orgánu je potrebný účinný systém na výmenu informácií, v ktorom by EBA pod podmienkou dodržania služobného tajomstva a splnenia požiadaviek na ochranu údaju mala byť oprávnená udržiavať centrálnu databázu obsahujúcu podrobnosti o správnych sankciách vrátane stavu odvolania sa proti nim, do ktorej by mali prístup len príslušné orgány. V každom prípade by sa informácie o odsúdeniach za trestnú činnosť mali vymieňať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV (7) a rozhodnutím 2009/316/SVV (8), ako boli transponované do vnútroštátneho práva a s inými príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva.

(40)

Na účel zistenia možných porušení vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by príslušné orgány mali mať potrebné vyšetrovacie právomoci a mali by vytvoriť účinné mechanizmy na nabádanie k ohlasovaniu potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každého, kto bol obvinený.

(41)

Táto smernica by mala ustanoviť správne sankcie a iné správne opatrenia, aby zabezpečila čo najširší rozsah na akciu po spáchaní porušenia a aby sa zabránilo ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a ustanoviť vyššie úrovne správnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.

(42)	Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(43)

Členské štáty by mali zaistiť, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mali interný kapitál, ktorý je vzhľadom na riziká, ktorým sú alebo môžu byť vystavené, primeraný, pokiaľ ide o množstvo, kvalitu a rozdelenie. V následnosti by členské štáty mali zaistiť, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mali politiky a postupy na hodnotenie a udržiavanie primeranosti svojho interného kapitálu.

(44)	Príslušné orgány by mali mať právomoc zabezpečiť, aby mali inštitúcie dobrú organizáciu a primerané vlastné zdroje so zreteľom na riziká, ktorým tieto inštitúcie sú alebo môžu byť vystavené.

(45)

S cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie pôsobiace v niekoľkých členských štátoch neboli nerovnomerne zaťažené v dôsledku pretrvávajúcej zodpovednosti jednotlivých orgánov jednotlivých členských štátov za udeľovanie povolení a dohľad, je nevyhnutné podstatne posilniť spoluprácu medzi zodpovednými orgánmi. EBA by mala takúto spoluprácu uľahčovať a posilňovať.

(46)

S cieľom zaistiť komplexnú trhovú disciplínu v rámci Únie je vhodné, aby príslušné orgány zverejňovali informácie týkajúce sa vykonávania činností úverových inštitúcií a investičných spoločností. Takéto informácie by mali byť dostatočné, aby bolo možné porovnať prístupy, ktoré prijali rôzne príslušné orgány členských štátov, a mali by dopĺňať požiadavky, ktoré sú uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti so zverejňovaním technických informácií inštitúciami.

(47)

Dohľad na konsolidovanom základe nad inštitúciami sa zameriava na ochranu záujmov vkladateľov a investorov inštitúcií a na zabezpečenie stability finančného systému. Aby mohol byť dohľad na konsolidovanom základe účinný, mal by sa uplatňovať na všetky bankové skupiny vrátane tých, ktorých materské spoločnosti nie sú úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami. Členské štáty by mali príslušným orgánom poskytnúť potrebné právne nástroje, aby im umožnili tento dohľad vykonávať.

(48)

V prípade skupín s diverzifikovanými činnosťami, kde materské spoločnosti kontrolujú najmenej jednu dcérsku spoločnosť, by príslušné orgány mali mať možnosť posúdiť finančnú situáciu každej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti v tejto skupine. Príslušné orgány by mali mať prinajmenšom prostriedky na získanie informácií od všetkých podnikov v skupine potrebných na výkon svojej funkcie. V súvislosti so skupinami podnikov, ktoré vykonávajú celú škálu finančných činností, by sa mala ustanoviť spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad rôznymi finančnými sektormi.

(49)

Členské štáty by mali mať možnosť zamietnuť alebo odňať povolenie úverovej inštitúcie v prípade určitých skupinových štruktúr, ktoré považujú za nevhodné na výkon bankových činností, pretože nad týmito štruktúrami nemôže byť vykonávaný účinný dohľad. V tejto súvislosti by príslušné orgány mali mať potrebné právomoci na zabezpečenie zdravého a obozretného riadenia úverových inštitúcií. S cieľom zabezpečiť udržateľnú a rozmanitú bankovú kultúru Únie, ktorá prednostne slúži záujmom občanov Únie, by sa mali povzbudzovať bankové činnosti malých rozmerov, ako sú napríklad bankové činnosti úverových združení (Credit Unions) a družstevných bánk.

(50)

V mandátoch príslušných orgánov by sa mala primerane zohľadniť dimenzia Únie. Príslušné orgány by mali preto náležite zvažovať vplyv svojich rozhodnutí nielen na stabilitu finančného systému v ich jurisdikcii, ale aj vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch. S prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy by táto zásada mala slúžiť na podporu finančnej stability v rámci Únie a nemala by príslušné orgány právne zaväzovať k dosiahnutiu konkrétneho výsledku.

(51)

Finančnou krízou sa preukázali vzťahy medzi bankovým sektorom a takzvaným „tieňovým bankovníctvom“. Niektoré tieňové bankovníctva užitočne udržiavajú riziká oddelené od bankového sektora, a tak od potenciálneho negatívneho dosahu na daňovníkov a systémového dosahu. Dokonalejšie pochopenie operácií tieňového bankovníctva a ich prepojení so subjektmi finančného sektora a prísnejšia regulácia na zabezpečenie transparentnosti, zníženie systémového rizika a odstránenie akýchkoľvek neprípustných postupov sú dôležitou súčasťou stability finančného systému. Niečo z toho sa dá zabezpečiť podávaním ďalších správ zo strany inštitúcií, ale je potrebná aj nová špecifická regulácia.

(52)

Zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti inštitúcií, a najmä vytvorený zisk, zaplatené dane a získané dotácie, je nevyhnutná na obnovenie dôvery občanov Únie vo finančný sektor. Na povinné predkladanie správ v tejto oblasti sa tak môže hľadieť ako na dôležitý prvok spoločenskej zodpovednosti inštitúcií voči zainteresovaným stranám a spoločnosti.

(53)

Nedostatky v správe a riadení viacerých inštitúcií prispeli k nadmernému a neobozretnému riskovaniu v bankovom sektore, čo viedlo k zlyhaniu jednotlivých inštitúcií a k systémovým problémom v členských štátoch a na globálnej úrovni. Veľmi všeobecné ustanovenia týkajúce sa správy a riadenia inštitúcií a nezáväzná povaha podstatnej časti rámca správy a riadenia spoločností založeného v zásade na dobrovoľných kódexoch správania neuľahčila dostatočne účinné uplatňovanie riadnych postupov dobrej správy a riadenia spoločností zo strany inštitúcií. V niektorých prípadoch neexistencia účinného systému kontroly a protiváh v rámci inštitúcií vyústila do nedostatočne účinného dohľadu nad rozhodovaním riadiacich orgánov, čím sa ešte posilnili krátkodobé a nadmerne rizikové stratégie riadenia. Nejasná úloha príslušných orgánov pri dohliadaní nad systémami správy a riadenia inštitúcií neumožňovala dostatočný dohľad nad účinnosťou postupov internej správy a riadenia.

(54)

S cieľom riešiť prípadný škodlivý vplyv zle navrhnutých mechanizmov správy a riadenia spoločností na riadne riadenie rizík by členské štáty mali zaviesť zásady a normy na zaistenie účinného dohľadu riadiacim orgánom, podporovať správnu kultúru rizika na všetkých úrovniach úverových inštitúcií a investičných spoločností a umožniť príslušným orgánom, aby sledovali primeranosť mechanizmov interného riadenia. Tieto zásady a normy by sa mali uplatňovať pri zohľadnení povahy, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť aj ďalšie zásady a normy správy a riadenia spoločností okrem tých, ktoré sa uvádzajú v tejto smernici.

(55)

V jednotlivých členských štátoch sa používajú rôzne štruktúry správy a riadenia. Vo väčšine prípadov sa používa monistická alebo dualistická štruktúra správy a riadenia. Vymedzenia použité v smernici majú za cieľ zahrnúť všetky existujúce štruktúry bez toho, aby sa nimi presadzovala akákoľvek konkrétna štruktúra. Sú výlučne funkčné na účely stanovenia pravidiel zameraných na určitý výsledok bez ohľadu na vnútroštátne právo obchodných spoločností uplatniteľné na nejakú inštitúciu v jednotlivých členských štátoch. Vymedzenia by preto nemali zasahovať do všeobecného rozdelenia právomocí v súlade s vnútroštátnym právom obchodných spoločností.

(56)

Riadiaci orgán by sa mal chápať tak, že má výkonné funkcie a funkcie dohľadu. Právomoc a štruktúra riadiacich orgánov je v jednotlivých členských štátoch je rozdielna. V členských štátoch, v ktorých majú riadiace orgány jednostupňovú štruktúru, rada zvyčajne vykonáva riadiace úlohy a úlohy dohľadu. V členských štátoch s dvojstupňovým systémom vykonáva funkciu dohľadu samostatná dozorná rada, ktorá nemá výkonné funkcie, a výkonnú funkciu vykonáva samostatná riadiaca rada, ktorá je zodpovedná za každodenné riadenie podniku. Samostatné úlohy sú zodpovedajúcim spôsobom pridelené rôznym jednotkám v rámci riadiaceho orgánu.

(57)

Úloha nevýkonných členov riadiaceho orgánu v rámci inštitúcie by mala zahŕňať konštruktívne kritické posudzovanie stratégie inštitúcie, ktorým prispievajú k jej rozvoju, skúmanie výsledkov manažmentu pri dosahovaní dohodnutých cieľov, ubezpečovanie sa, že finančné informácie sú presné a že finančné kontroly a systémy riadenia rizík sú dôkladné a obhájiteľné, skúmanie návrhu a vykonávania politiky inštitúcie v oblasti odmeňovania a poskytovanie objektívnych názorov na zdroje, vymenovania a normy správania.

(58)

S cieľom účinne monitorovať činnosti a rozhodnutia vedenia by riadiaci orgán inštitúcie mal venovať dostatočný čas umožňujúci vykonávanie svojich funkcií a zvládnutie pochopenia činnosti inštitúcie, jej hlavných vystavení riziku, ako aj dôsledkov činnosti a stratégie v oblasti rizika. Súčasné spájanie príliš vysokého počtu riadiacich funkcií by členovi riadiaceho orgánu bránilo venovať primeraný čas výkonu tejto úlohy dohľadu. Preto je potrebné obmedziť počet mandátov, ktoré môže vykonávať člen riadiaceho orgánu inštitúcie súčasne v rôznych subjektoch. Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré sledujú prevažne iné ako komerčné ciele, ako sú napríklad neziskové alebo charitatívne organizácie, by sa však pri uplatňovaní uvedeného obmedzenia nemali brať do úvahy.

(59)

Pri vymenovávaní členov riadiaceho orgánu by akcionári alebo spoločníci inštitúcie mali zvážiť, či kandidáti majú vedomosti, kvalifikáciu a zručnosti potrebné na zabezpečenie riadneho a obozretného riadenia inštitúcie. Tieto zásady by sa vo vzťahu k členom riadiaceho orgánu mali uplatňovať a odrážať v transparentných a otvorených postupoch vymenovania.

(60)

Nedostatočné sledovanie rozhodnutí manažmentu riadiacimi orgánmi je čiastočne spôsobené fenoménom skupinového myslenia. Jednou z príčin tohto javu je okrem iného nedostatočná rozmanitosť zloženia riadiacich orgánov. Riadiace orgány inštitúcií by preto mali byť dostatočne rozmanité, pokiaľ ide o vek, pohlavie, geografický pôvod a vzdelanie a profesionálnu prax, aby predstavovali rôzne pohľady a skúsenosti a uľahčili tak nezávislé názory a kritické myslenie. Pri zaistení primeraného zastúpenia populácie má osobitný význam rodová rovnováha. Predovšetkým, inštitúcie, ktoré nedosahujú limit pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia, by mali ako prioritnú záležitosť prijať vhodné opatrenia. Za pozitívny spôsob posilnenia rozmanitosti by sa mohlo považovať aj zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch, ktorým by sa tiež doplnil kľúčový pohľad a skutočné znalosti vnútorného fungovania inštitúcií. Rôznorodejšie riadiace orgány by mali účinnejšie monitorovať riadenie, a tým prispievať k zlepšenému dohľadu nad rizikom a k odolnosti inštitúcií. Jedným z kritérií zloženia riadiaceho orgánu by preto mala byť rôznorodosť. Otázka rôznorodosti by sa zo všeobecnejšieho hľadiska mala riešiť aj v rámci politiky prijímania zamestnancov inštitúcie. Takáto politika by mala napríklad nabádať inštitúcie k tomu, aby vyberali kandidátov z užšieho zoznamu zahŕňajúceho obe pohlavia.

(61)

S cieľom posilniť súlad s právnymi predpismi a správu a riadenie spoločností by členské štáty mali stanoviť účinné a spoľahlivé mechanizmy na podnecovanie k podávaniu správ príslušným orgánom o potenciálnych alebo skutočných porušeniach vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu a nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Zamestnanci, ktorí nahlásia porušenia ustanovení spáchané v rámci ich vlastných inštitúcií, by mali byť plne chránení.

(62)

Politiky odmeňovania, ktoré podporujú nadmerne rizikové správanie, môžu poškodzovať riadne a účinné riadenie rizík úverových inštitúcií a investičných spoločností. Členovia skupiny G20 sa zaviazali uplatňovať zásady Rady pre finančnú stabilitu (FSB – Financial Stability Board) pre riadne postupy odmeňovania a vykonávacie normy, ktorými sa rieši prípadný škodlivý vplyv zle navrhnutých štruktúr odmeňovania na riadne riadenie rizík a kontrolu rizikového správania fyzických osôb. Cieľom tejto smernice je implementácia medzinárodných zásad a noriem na úrovni Únie zavedením výslovnej povinnosti úverových inštitúcií a investičných spoločností zaviesť a udržiavať v prípade kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil úverových inštitúcií a investičných spoločností, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík.

(63)

S cieľom zaistiť, aby inštitúcie mali zavedené riadne politiky odmeňovania, je vhodné špecifikovať jasné zásady týkajúce sa správy a riadenia a jasné zásady týkajúce sa štruktúry politík odmeňovania. Politiky odmeňovania by mali byť najmä v súlade s ochotou úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti podstupovať riziká, ako aj jej hodnotami a dlhodobými záujmami. Na tento účel by sa posudzovanie výkonnostnej zložky odmeňovania malo zakladať na dlhodobých výsledkoch a mali by sa v ňom zohľadňovať súčasné a budúce riziká, ktoré sú s týmito výsledkami spojené.

(64)

Pri zvažovaní politiky pohyblivého odmeňovania by sa mal robiť rozdiel medzi pevnou zložkou odmeny, ktorá zahŕňa platby, pomerné pravidelné príspevky na dôchodkové zabezpečenie alebo výhody (ak sa takéto výhody poskytujú bez ohľadu na akékoľvek výkonnostné kritérium) a pohyblivou zložkou odmeny, ktorá zahŕňa dodatočné platby alebo výhody v závislosti od výkonu, alebo vo výnimočných situáciách iné zmluvné prvky s výnimkou tých, ktoré sú súčasťou bežných zamestnaneckých balíkov (ako napríklad zdravotná starostlivosť, služby starostlivosti o deti alebo pomerné pravidelné príspevky na dôchodkové zabezpečenie. Zahrnuté by mali byť peňažné i nepeňažné výhody.

(65)

V každom prípade s cieľom vyhnúť sa prijímaniu nadmerného rizika by sa mal stanoviť maximálny pomer medzi pevnou a pohyblivou zložkou celkového odmeňovania. V tejto súvislosti je namieste, aby sa pre akcionárov, vlastníkov alebo spoločníkov inštitúcií vytvorila určitá úloha. Členské štáty by mali mať možnosť, pokiaľ ide o vzťah medzi pevnou a pohyblivou zložkou celkového odmeňovania, stanoviť prísnejšie požiadavky. S cieľom podporiť používanie kapitálových alebo dlhových nástrojov, ktorých nárok na vyplatenie ako pohyblivej zložky odmeny spadá pod režim dlhodobého odkladu splatnosti, by členské štáty mali mať možnosť v určitých lehotách umožniť inštitúciám uplatňovať pomyselnú diskontnú sadzbu pri výpočte hodnoty týchto nástrojov na účely uplatňovania maximálneho pomeru. Členské štáty by však nemali mať povinnosť poskytovať túto facilitu a mali by mať možnosť stanoviť ju s cieľom uplatniť nižší maximálny percentuálny podiel celkovej pohyblivej odmeny, ako sa ustanovuje v tejto smernici. V záujme harmonizovaného a uceleného prístupu zaručujúceho rovnaké podmienky na vnútornom trhu by EBA mala vydať vhodné usmernenie týkajúce sa uplatniteľnej pomyselnej diskontnej sadzbe, ktorá sa má použiť.

(66)

S cieľom zabezpečiť, aby sa koncepcia politík odmeňovania začlenila do riadenia rizík inštitúcie, riadiaci orgán by mal prijať a pravidelne prehodnocovať uplatňované politiky odmeňovania. Do ustanovení tejto smernice o odmeňovaní by sa mali proporcionálne premietnuť rozdiely medzi rôznymi typmi inštitúcií zohľadňujúc ich veľkosť, vnútornú organizáciu a povahu, rozsah a zložitosť ich činností. Predovšetkým pre určité typy investičných spoločností by nemuselo byť primerané vyžadovať dodržiavanie týchto zásad.

(67)

V snahe chrániť a posilňovať finančnú stabilitu v rámci Únie a riešiť akékoľvek možné obchádzanie požiadaviek stanovených v tejto smernici by mali príslušné orgány zabezpečiť, aby zásady a pravidlá odmeňovania uplatňovali inštitúcie na konsolidovanom základe, t. j. na úrovni skupiny, na úrovni materských spoločností a na úrovni dcérskych spoločností vrátane pobočiek a dcérskych spoločností zriadených v tretích krajinách.

(68)

Keďže zle navrhnuté politiky odmeňovania a motivačné schémy môžu do neprijateľnej miery zvýšiť riziká, ktorým sú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vystavené, mali by sa podniknúť okamžité nápravné kroky a v prípade potreby prijať primerané nápravné opatrenia. V nadväznosti na to je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoci ukladať príslušným inštitúciám kvalitatívne alebo kvantitatívne opatrenia, ktoré sú navrhnuté na riešenie problémov, ktoré sa zistili v súvislosti s politikami odmeňovania v rámci postupu dohľadu.

(69)

Ustanovenia o odmeňovaní by sa mali uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté plné uplatňovanie základných práv zaručených článkom 153 ods. 5 ZFEÚ, všeobecné zásady vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, práva Únie a vnútroštátneho práva týkajúce sa práv a účasti akcionárov a všeobecné povinnosti riadiacich orgánov dotknutej inštitúcie, ako aj prípadné práva sociálnych partnerov na uzatváranie a presadzovanie kolektívnych dohôd, a to v súlade s vnútroštátnym právom a zvyklosťami.

(70)

Požiadavky vlastných zdrojov v súvislosti s úverovým rizikom a trhovým rizikom by sa mali zakladať na externých úverových ratingoch len v nevyhnutnom rozsahu. Ak je úverové riziko podstatné, inštitúcie by sa mali preto všeobecne usilovať o zavádzanie prístupov založených na interných ratingoch alebo interných modeloch. Štandardizované prístupy, ktoré sa spoliehajú na externé úverové ratingy, by sa však mohli používať v prípadoch, keď je úverové riziko menej podstatné, čo zvyčajne nastáva v prípade menej sofistikovaných inštitúcií, v prípade tried s nepodstatnou expozíciou alebo v situáciách, keď by uplatnenie interných prístupov bolo nadmerne zaťažujúce.

(71)

Smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES sú jedným z pilierov, na ktorých bolo založené nadmerné spoliehanie sa na externé ratingy. Táto smernica by mala zohľadniť závery skupiny G20 a zásady FSB týkajúce sa nadmerného spoliehania sa na externé úverové ratingy. Preto by sa inštitúcie mali povzbudzovať k tomu, aby skôr ako externé úverové ratingy používali interné ratingy, a to aj na účely výpočtu požiadaviek vlastných zdrojov.

(72)

Nadmerné spoliehanie sa na externé úverové ratingy by sa malo obmedziť a všetky automatické účinky vyplývajúce z ratingov by sa mali postupne odstrániť. V nariadení by sa preto malo od inštitúcií vyžadovať, aby zaviedli spoľahlivé kritériá poskytovania úverov a postupy rozhodovania o úveroch. Inštitúcie by mali mať možnosť používať externé úverové ratingy ako jeden z niekoľkých faktorov v tomto procese, ale nemali by sa spoliehať výlučne alebo mechanicky na externé úverové ratingy.

(73)

Uznanie ratingovej agentúry za externú ratingovú agentúru (ECAI) by nemalo zväčšiť uzavretosť trhu, ktorému už dominujú tri spoločnosti. EBA, centrálne banky členských štátov a ECB by mali umožniť uznanie viacerých ratingových agentúr za ECAI ako spôsob otvárania trhu iným spoločnostiam bez toho, aby sa daný postup zjednodušoval alebo aby sa znižovala jeho náročnosť.

(74)

Vzhľadom na širokú škálu prístupov, ktoré prijali inštitúcie využívajúce prístupy interného modelovania, je dôležité, aby príslušné orgány a EBA mali jasný prehľad o rozsahu hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavky vlastných zdrojov, ktoré v rámci takýchto prístupov vznikajú pre podobné expozície. Na tento účel by sa malo od inštitúcií vyžadovať, aby poskytli príslušným orgánom výsledky interných modelov uplatnených na referenčné portfóliá, ktoré vypracovala EBA a ktoré zahŕňajú širokú škálu expozícií. Na základe získaných informácií by príslušné orgány mali prijať vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby podobnosti alebo rozdiely vo výsledkoch pre rovnakú expozíciu bolo možné odôvodniť z hľadiska vzniknutých rizík. Všeobecnejšie by príslušné orgány a EBA mali zabezpečiť, aby voľba medzi prístupom interného modelovania a štandardizovaným prístupom neviedla k podhodnoteniu požiadaviek vlastných zdrojov. I keď je náročnejšie prideliť požiadavky vlastných zdrojov v súvislosti s operačným rizikom na individuálnej úrovni rizika, a je preto vhodné vylúčiť túto kategóriu rizika z procesu referenčného porovnávania, príslušné orgány by napriek tomu mali byť informované o vývoji v prístupoch interného modelovania k operačnému riziku, aby mohli monitorovať škálu používaných postupov a zlepšovať prístupy dohľadu.

(75)

Mal by sa podporovať rozvoj poskytovania úverov založeného na vzťahu, pri ktorom sa informácie získané vďaka dlhodobému obchodnému vzťahu s klientmi využívajú na zabezpečenie kvalitnejšej náležitej starostlivosti a posúdenia rizík, ako je možné zabezpečiť iba zo štandardizovaných informácií a úverových hodnotení.

(76)

So zreteľom na dohľad nad likviditou by zodpovednosť mali niesť domovské členské štáty ihneď, ako sa začnú uplatňovať podrobné kritériá požiadavky týkajúcej sa krytia likvidity. Z toho dôvodu je potrebné dosiahnuť koordináciu dohľadu v tejto oblasti, aby sa dovtedy zaviedol dohľad vykonávaný domovským členským štátom. S cieľom zaistiť účinný dohľad by mali príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu ďalej spolupracovať v oblasti likvidity.

(77)

V prípade, že skupinové likvidné aktíva v jednej inštitúcii budú v stresových situáciách spĺňať potreby likvidity iného člena tejto skupiny, príslušné orgány by mali mať možnosť inštitúciu oslobodiť od požiadaviek týkajúcich sa krytia likvidity a namiesto toho uplatniť tieto požiadavky na konsolidovanom základe.

(78)

Opatreniami prijatými na základe tejto smernice nie sú dotknuté opatrenia prijaté v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (9). Opatrenia dohľadu by nemali viesť k diskriminácii veriteľov pochádzajúcich z rôznych členských štátov.

(79)

V súvislosti s finančnou krízou a procyklickými mechanizmami, ktoré prispeli k jej vzniku a zhoršili jej účinok, FSB, Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) a skupina G20 stanovili odporúčania na zmiernenie procyklických účinkov finančnej regulácie. V decembri 2010 BCBS vydal nové globálne regulačné predpisy týkajúce sa kapitálovej primeranosti bánk (pravidlá Bazilej III) vrátane pravidiel, ktorými sa vyžaduje udržiavanie vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša.

(80)

Preto je vhodné požadovať, aby inštitúcie okrem požiadaviek na vlastné zdroje držali vankúš na zachovanie kapitálu a proticyklický kapitálový vankúš, aby sa zaistilo, že inštitúcie nahromadia počas období hospodárskeho rastu dostatočnú kapitálovú základňu na absorbovanie strát v stresových obdobiach. Proticyklický kapitálový vankúš by sa vytvoril, keď sa usúdi, že úhrnný rast úverovej činnosti a iných tried aktív s výrazným vplyvom na rizikový profil takýchto úverových inštitúcií a investičných spoločností súvisí s vytváraním systémového rizika, a čerpal by sa počas stresových období.

(81)

S cieľom zaistiť, aby proticyklické kapitálové vankúše vhodne odrážali riziko nadmerného nárastu úverov v bankovom sektore, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti by mali vypočítať vlastné inštitucionálne vankúše ako vážený priemer mier proticyklického vankúša, ktoré sa uplatňujú na krajiny, v ktorých sa nachádzajú ich expozície voči kreditným rizikám. Každý členský štát by mal preto určiť orgán zodpovedný za štvrťročné určovanie úrovne proticyklického vankúša na expozície, ktoré sa nachádzajú v tomto členskom štáte. V tejto miere vankúša by sa mal zohľadňovať rast úverových úrovní a zmeny pomeru úverov k HDP v danom členskom štáte a akékoľvek iné premenné relevantné v súvislosti s rizikami v oblasti stability finančného systému.

(82)

V snahe podporiť medzinárodný súlad pri určovaní mier proticyklických vankúšov BCBS vypracoval metodiku na základe pomeru úveru a HDP. Mala by slúžiť ako spoločný východiskový bod pre rozhodnutia príslušných vnútroštátnych orgánov o mierach vankúšov, nemala by však spôsobiť automatické stanovovanie vankúša, ani zaväzovať určený orgán. Miera vankúša by mala zmysluplným spôsobom odrážať úverový cyklus a riziká, ktoré vyplývajú z nadmerného nárastu úverov v členskom štáte, a náležite by sa v nej mali zohľadniť osobitnosti národného hospodárstva.

(83)

Obmedzenia pohyblivej odmeny sú dôležitým prvkom pri zabezpečovaní toho, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti obnovili výšku svojho kapitálu, keď pôsobia v rámci vankúša. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti už podliehajú zásade, že odmeny a dobrovoľné platby pohyblivej odmeny tým kategóriám zamestnancov, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, musia byť udržateľné so zreteľom na finančnú situáciu inštitúcie. S cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia obnovila výšku svojich vlastných zdrojov včas, je vhodné zosúladiť prisúdenie pohyblivej odmeny a dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia so ziskovou situáciou inštitúcie počas akéhokoľvek obdobia, v ktorom nie je dodržaná požiadavka na kombinovaný vankúš pri zohľadnení dlhodobého zdravia inštitúcie.

(84)

Inštitúcie by mali riešiť a kontrolovať všetky riziká koncentrácie prostredníctvom písomne podložených politík a postupov. Vzhľadom na povahu expozícií verejného sektora, ako aj ich veľkosť a problémy pri kalibrácii požiadaviek vlastných zdrojov je kontrolovanie rizík koncentrácie účinnejšie ako určovanie rizikovej váhy týchto expozícií. Komisia by mala vo vhodnom čase predložiť Európskemu parlament a Radu správu o všetkých želateľných zmenách v prudenciálnom zaobchádzaní s rizikom koncentrácie.

(85)

Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od určitých inštitúcií, aby okrem vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša držali vankúš na krytie systémového rizika s cieľom predchádzať dlhodobým necyklickým systémovým alebo makroprudenciálnym rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, a zmierňovať tieto riziká, ktorými sa rozumie riziko narušenia finančného systému s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre finančný systém a reálnu ekonomiku v konkrétnom členskom štáte. Miera vankúša na krytie systémového rizika by sa mala vzťahovať na všetky inštitúcie alebo na jednu či viac podskupín týchto inštitúcií, ktorými sa rozumejú inštitúcie, ktoré vykazujú podobné rizikové profily vo svojich podnikateľských činnostiach.

(86)

S cieľom zabezpečiť jednotný makroprudenciálny dohľad v rámci Únie je vhodné, aby Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB – European Systemic Risk Board) vypracoval zásady prispôsobené hospodárstvu Únie a bol zodpovedný za monitorovanie ich uplatňovania. Touto smernicou by sa nemalo zabrániť ESRB prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (10).

(87)

Členské štáty by mali mať možnosť uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú iným členským štátom a uplatniť túto mieru vankúša na inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, v prípade expozícií umiestnených v členskom štáte, ktorý mieru vankúša stanovil. Členský štát, ktorý mieru vankúša stanovil, by mal mať zároveň možnosť požiadať ESRB, aby vydal odporúčanie, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010, určené jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika, v ktorom sa odporučí, aby tak učinili. Na takéto odporúčanie sa vzťahuje pravidlo „dodržiavaj alebo vysvetli“ uvedené v článku 3 ods. 2 a v článku 17 uvedeného nariadenia.

(88)

Je vhodné, aby rozhodnutia členských štátov o mierach proticyklického vankúša boli koordinované v čo najväčšej možnej miere. V tejto súvislosti by ESRB na požiadanie príslušných alebo určených orgánov mohol medzi týmito orgánmi uľahčiť diskusie o stanovovaní navrhnutých mier vankúša vrátane príslušných premenných.

(89)

Ak úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť nesplní v plnom rozsahu požiadavky týkajúce sa kombinovaného vankúša, mali by sa na ňu uplatniť opatrenia určené na zaistenie toho, aby včas obnovila svoje úrovne vlastných zdrojov. Na zachovanie kapitálu je vhodné uložiť primerané obmedzenia týkajúce sa dobrovoľných rozdelení ziskov vrátane výplat dividend a výplat pohyblivej odmeny. Aby sa zaistilo, že tieto inštitúcie alebo spoločnosti majú dôveryhodnú stratégiu na obnovu úrovní vlastných zdrojov, malo by sa od nich požadovať, aby vypracovali plán na zachovanie kapitálu, v ktorom sa určí, ako sa budú uplatňovať obmedzenia týkajúce sa rozdelení, a ostatné opatrenia, ktoré inštitúcia alebo spoločnosť plánuje prijať v záujme zaistenia úplného dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa vankúšov, a aby sa na tomto pláne dohodli s príslušnými orgánmi.

(90)

Od orgánov sa očakáva, že pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) uložia prísnejšie požiadavky na vlastné zdroje v snahe vyvážiť vyššie riziko, ktoré G-SII predstavujú pre finančný systém, a prípadný vplyv ich zlyhania na daňovníkov. Ak orgán uloží vankúš na krytie systémového rizika a vankúš týkajúci sa G-SII je uplatniteľný, uplatniť by sa mal väčší z nich. Ak sa vankúš na krytie systémového rizika uplatňuje len na expozície v rámci členského štátu, mal by byť kumulatívny s vankúšom pre G-SII alebo požiadavkou na vankúš týkajúci sa inak systémovo dôležitej inštitúcie (O-SII) uplatňovanej v súlade s touto smernicou.

(91)

Technickými predpismi vo finančných službách by sa mala zaistiť koherentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie. Bolo by efektívne a vhodné poveriť EBA ako orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, aby vypracoval návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré neobsahujú politické rozhodnutia, a predložil ich Komisii. EBA by mala zabezpečiť, aby sa pri tvorbe technických predpisov uplatnili účinné administratívne postupy a postupy predkladania správ.

(92)

Komisia by mala prijať regulačné technické predpisy vypracované EBA v oblastiach udeľovania povolení a nadobúdania významných podielov v úverových inštitúciách, výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, uplatňovania slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, spolupráce v oblasti dohľadu, politík odmeňovania úverových inštitúcií a investičných spoločností a dohľadu nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby tieto predpisy mohli uplatňovať všetky dotknuté inštitúcie spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti týchto inštitúcií a ich činností.

(93)

Vzhľadom na špecifiká a rozsah regulačných technických predpisov, ktoré sa majú prijať na základe tejto smernice, v prípade, ak Komisia prijme regulačný technický predpis v znení návrhu regulačného technického predpisu predloženom EBA, lehota v ktorej môžu Európsky parlament alebo Rada podať námietky voči regulačnému technickému predpisu by sa mala v prípade potreby predĺžiť o jeden mesiac. Cieľom Komisie by okrem toho malo byť prijatie regulačných technických predpisov v dostatočnom časovom predstihu na to, aby Parlament a Rada mali k dispozícii plnú lehotu na ich preskúmanie, a to so zreteľom na rozsah a zložitosť regulačných technických predpisov, špecifiká rokovacích poriadkov Európskeho parlamentu a Rady, rozvrh práce a zloženie.

(94)

Komisii by sa takisto mala udeliť právomoc prijať vykonávacie technické predpisy vypracované EBA v oblastiach udeľovania povolení a nadobúdania významných podielov v úverových inštitúciách, výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, spolupráce orgánov dohľadu, osobitných požiadaviek na obozretné podnikanie a zverejňovania informácií orgánmi dohľadu prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(95)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (11).

(96)

S cieľom špecifikovať požiadavky ustanovené v tejto smernici by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o upresnenie vymedzenia pojmov a terminológie použitej v tejto smernici, rozšírenie zoznamu činností podliehajúcich vzájomnému uznávaniu a zlepšenie výmeny informácií týkajúcich sa pobočiek úverových inštitúcií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(97)	Odkazy v existujúcich vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré sa zrušujú touto smernicou, by sa mali považovať za odkazy na túto smernicu a nariadenie (EÚ) č. 575/2013.

(98)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (12), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (14), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (15) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (16) odkazujú na ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré sa zaoberajú požiadavkami na vlastné zdroje a ktoré by sa teraz mali ustanoviť v tejto smernici a nariadení (EÚ) č. 575/2013. Odkazy na smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES v uvedených smerniciach by sa teda mali považovať za odkazy na ustanovenia upravujúce požiadavky na vlastné zdroje v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

(99)	S cieľom umožniť vypracovanie technických predpisov tak, aby inštitúcie, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, uplatňovali vhodné metódy výpočtu na určenie požadovaného kapitálu na konsolidovanom základe, smernica 2002/87/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(100)

Aby vnútorný bankový trh fungoval čoraz efektívnejšie a aby sa občanom Únie poskytla dostatočná miera transparentnosti, je nevyhnutné, aby príslušné orgány zverejnili informáciu o tom, ako sa táto smernica vykonáva, a to takým spôsobom, ktorý umožňuje zmysluplné porovnanie.

(101)

Vzhľadom na dohľad nad likviditou by mala existovať lehota, v rámci ktorej členské štáty zabezpečia prechod na regulačný režim, v rámci ktorého sa uplatňujú podrobné kritériá týkajúce sa požiadaviek na krytie likvidity.

(102)

S cieľom zabezpečiť stabilný, hladký a postupný prechod inštitúcií k novým požiadavkám na likviditu a stabilné financovanie na úrovni Únie by príslušné orgány mali v plnej miere využiť svoje právomoci dohľadu podľa tejto smernice a podľa akéhokoľvek uplatniteľného vnútroštátneho práva. Príslušné orgány by mali najmä zvážiť potrebu uplatniť správne sankcie alebo iné správne opatrenia vrátane prudenciálnych poplatkov, ktorých výška by mala vo všeobecnosti súvisieť s rozdielom medzi skutočnou likviditnou pozíciou inštitúcie a požiadavkami na likviditu a stabilné financovanie. Príslušné orgány by pri tomto posudzovaní mali náležite zohľadniť trhové podmienky. Takéto správne sankcie alebo iné správne opatrenia by sa mali uplatňovať až dovtedy, kým sa na úrovni Únie nevykonajú podrobné právne akty o požiadavkách na likviditu a stabilné financovanie.

(103)

Na spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (17) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (18).

(104)

Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie pravidiel týkajúcich sa prístupu k činnosti inštitúcií a prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(105)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami určitej smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tejto smernice považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(106)

Európsky dozorný úradník bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a prijal stanovisko (19),

(107)

Smernica 2002/87/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES by sa mali zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)	prístupu k činnosti úverových inštitúcií a investičných spoločností (ďalej spolu len „inštitúcie“);

b)	právomocí v oblasti dohľadu a nástrojov prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami vykonávaného príslušnými orgánmi;

c)	prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami vykonávaného príslušnými orgánmi spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013;

d)	požiadaviek na uverejňovanie pre príslušné orgány v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na inštitúcie.

2.   Článok 30 sa uplatňuje na miestne spoločnosti.

3.   Článok 31 sa uplatňuje na spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Článok 34 a hlava VII kapitoly 3 sa uplatňuje na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré majú ústredie v Únii.

5.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

1)	prístup k činnosti investičných spoločností, pokiaľ sa upravuje smernicou 2004/39/ES;

2)	centrálne banky;

3)	poštové sporožírové inštitúcie;

4)	v Belgicku na „Institut de Réescompte et de Garantie/Herdiscontering- en Waarborginstituut“;

5)	v Dánsku na „Eksport Kredit Fonden“, the „Eksport Kredit Fonden A/S“, „Danmarks Skibskredit A/S“ a „KommuneKredit“;

6)	v Nemecku na „Kreditanstalt für Wiederaufbau“, podniky uznané podľa „Wohnungsgemeinnützigkeitsgesetz“ za subjekty štátnej bytovej politiky, ktorých hlavným predmetom činnosti nie sú bankové transakcie, a podniky, ktoré sú v zmysle uvedeného zákona uznané za neziskové bytové podniky;

7)	v Estónsku na „hoiu-laenuühistud“ ako družstevné podniky uznané podľa „hoiu-laenuühistu seadus“,

8)	v Írsku na „credit unions“ a „friendly societies“;

9)	v Grécku na „Ταμείο Παρακαταθηκών και Δανείων“ (Tamio Parakatathikon kai Danion);

10)	v Španielsku na „Instituto de Crédito Oficial“;

11)	vo Francúzsku na „Caisse des dépots et consignations“;

12)	v Taliansku na „Cassa depositi e prestiti“;

13)	v Lotyšsku na „krājaizdevu sabiedrības“, t. j. podniky, ktoré sú podľa „krājaizdevu sabiedrību likums“ uznané za družstevné podniky poskytujúce peňažné služby výhradne svojim členom;

14)	v Litve na „kredito unijos“ iné ako „Centrinė kredito unija“;

15)	v Maďarsku na „MFB Magyar Fejlesztési Bank Zártkörűen Működő Részvénytársaság“ a „Magyar Export-Import Bank Zártkörűen Működő Részvénytársaság“;

16)	v Holandsku na „Nederlandse Investeringsbank voor Ontwikkelingslanden NV“, „NV Noordelijke Ontwikkelingsmaatschappij“, „NV Industriebank Limburgs Instituut voor Ontwikkeling en Financiering“ a „Overijsselse Ontwikkelingsmaatschappij NV“;

17)	v Rakúsku na podniky uznané za verejnoprospešné bytové združenia a na „Österreichische Kontrollbank AG“;

18)	v Poľsku na „Spółdzielcze Kasy Oszczędnościowo – Kredytowe“ a na „Bank Gospodarstwa Krajowego“;

19)	v Portugalsku na „Caixas Económicas“ existujúce k 1. januáru 1986 s výnimkou tých, ktoré boli založené ako akciové spoločnosti, a „Caixa Económica Montepio Geral“;

20)	v Slovinsku na „SID-Slovenska izvozna in razvojna banka, d.d. Ljubljana“.

21)	vo Fínsku na „Teollisen yhteistyön rahasto Oy/Fonden för industriellt samarbete AB“ a „Finnvera Oyj/Finnvera Abp“;

22)	vo Švédsku na „Svenska Skeppshypotekskassan“;

23)	v Spojenom kráľovstve na „National Savings Bank“, „Commonwealth Development Finance Company Ltd“, „Agricultural Mortgage Corporation Ltd“, „Scottish Agricultural Securities Corporation Ltd.“, „Crown Agents for overseas governments and administrations“, „credit unions“ a „municipal banks“;

6.   So subjektmi uvedenými v odseku 5 bode 1 a bodoch 3 až 23 tohto článku sa na účely článku 34 a kapitoly 3 hlavy VII zaobchádza ako s finančnými inštitúciami.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)	„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(2)	„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(3)	„inštitúcia“ je inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(4)	„miestna spoločnosť“ je miestna spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(5)	„poisťovňa“ je poisťovňa vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(6)	„zaisťovňa“ je zaisťovňa vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(7)	„riadiaci orgán“ je orgán inštitúcie, ktorý je vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý je oprávnený stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie inštitúcie a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho a pozostáva z osôb, ktoré účinne riadia činnosť inštitúcie;

(8)	„riadiaci orgán vo svojej funkcii dohľadu“ je riadiaci orgán, ktorý vykonáva svoju úlohu dohľadu a monitorovania nad rozhodovaním manažmentu;

(9)	„vrcholový manažment“ sú fyzické osoby, ktoré vykonávajú výkonné funkcie v rámci inštitúcie a ktorí sa zodpovedajú riadiacemu orgánu za každodenné riadenie inštitúcie;

(10)	„systémové riziko“ je riziko narušenia finančného systému s potenciálnymi závažnými negatívnymi dôsledkami na finančný systém a reálne hospodárstvo;

(11)	„riziko modelu“ je potenciálna strata, ktorá môže inštitúcii vzniknúť v dôsledku rozhodnutí, ktoré by sa mohli zakladať najmä na výsledkoch interných modelov, a to z dôvodu chýb pri ich vypracovaní, uplatňovaní alebo používaní;

(12)	„originátor“ je originátor vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 13 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(13)	„sponzor“ je sponzor vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(14)	„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(15)	„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(16)	„pobočka“ je pobočka vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

(17)	„podnik pomocných služieb“ je podnik pomocných služieb vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 18 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(18)	„správcovská spoločnosť“ je správcovská spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 19 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(19)	„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná holdingová spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(20)	„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(21)	„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(22)	„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(23)	„subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(24)	„materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(25)	„materská inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(26)	„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(27)	„materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 31 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(28)	„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(29)	„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(30)	„systémovo dôležitá inštitúcia“ je materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo inštitúcia, ktorej zlyhanie alebo zlé fungovanie by mohlo viesť k systémovému riziku;

(31)	„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 34 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(32)	„účasť“ je účasť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 35 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(33)	„kvalifikovaná účasť“ je kvalifikovaná účasť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(34)	„kontrola“ je kontrola vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 37 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(35)	„úzke prepojenie“ je úzke prepojenie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(36)	„príslušný orgán“ je príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(37)	„orgán konsolidovaného dohľadu“ je orgán konsolidovaného dohľadu vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 41 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(38)	„povolenie“ je povolenie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(39)	„domovský členský štát“ je domovský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(40)	„hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(41)	„centrálne banky ESCB“ sú centrálne banky ESCB vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 45 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(42)	„centrálne banky“ sú centrálne banky vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 46 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(43)	„konsolidovaná situácia“ je konsolidovaná situácia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(44)	„konsolidovaný základ“ je konsolidovaný základ vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 48 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(45)	„subkonsolidovaný základ“ je subkonsolidovaný základ vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 49 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(46)	„finančný nástroj“ je finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 50 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(47)	„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(48)	„operačné riziko“ je operačné riziko vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(49)	„zmierňovanie kreditného rizika“ je zmierňovanie kreditného rizika vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 57 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(50)	„sekuritizácia“ je sekuritizácia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 61 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(51)	„sekuritizačná pozícia“ je sekuritizačná pozícia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 62 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(52)	„účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou“ je účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 66 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(53)	„dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia“ sú dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 73 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(54)	„obchodná kniha“ je obchodná kniha vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 86 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(55)	„regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(56)	„finančná páka“ je finančná páka vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 93 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(57)	„riziko nadmerného využívania finančnej páky“ je riziko nadmerného využívania finančnej páky vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 94 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(58)	„externá ratingová agentúra“ je externá ratingová agentúra vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(59)

„interné prístupy“ sú prístupy založené na interných ratingoch, uvedených v článku 143 ods. 1, prístupy interných modelov, uvedených v článku 221, prístupy založené na vlastných odhadoch, uvedených v článku 225, pokročilé prístupy merania, uvedených v článku 312 ods. 2, metóda interných modelov, uvedených v článkoch 283 a 363 a prístupy interného hodnotenia, uvedených v článku 259 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Ak táto smernica odkazuje na riadiaci orgán a podľa vnútroštátneho práva riadiace funkcie a funkcie dohľadu riadiaceho orgánu sú pridelené rôznym orgánom alebo rôznym členom v rámci jedného orgánu, členský štát v súlade s vnútroštátnym právom uvedie zodpovedné orgány alebo členov riadiaceho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ táto smernica neustanovuje inak.

HLAVA II

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 4

Určenie a právomoci príslušných orgánov

1.   Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré vykonávajú funkcie a plnia povinnosti ustanovené touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013. Informujú o tom Komisiu a EBA a uvedú pritom akékoľvek rozdelenie funkcií a povinností.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány monitorovali činnosti inštitúcií a prípadne finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností na účel posúdenia dodržiavania súladu s požiadavkami tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktorými sa príslušným orgánom umožní získavať informácie potrebné na posúdenie, či inštitúcie a prípadne finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti dodržiavajú súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 2, a na vyšetrovanie možných porušení týchto požiadaviek.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali odborné znalosti, zdroje, operačné schopnosti, právomoci a nezávislosť na vykonávanie funkcií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu, vyšetrovania a sankcií ustanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

5.   Členské štáty požadujú, aby inštitúcie poskytovali príslušným orgánom svojich domovských členských štátov všetky informácie potrebné na vyhodnotenie toho, či dodržiavajú pravidlá prijaté v súlade s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013. Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa prostredníctvom mechanizmov vnútornej kontroly a administratívnych a účtovných postupov inštitúcií umožnilo, že kontrolovanie dodržiavania týchto pravidiel bude kedykoľvek možná.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zaregistrovali všetky svoje transakcie a zdokumentovali systémy a postupy, ktoré sú predmetom tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak, aby boli príslušné orgány schopné kedykoľvek skontrolovať dodržiavanie súladu s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby funkcie dohľadu podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a akékoľvek iné funkcie príslušných orgánov dohľadu boli oddelené a nezávislé od funkcií týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Členské štáty o tom informujú Komisiu a EBA, pričom uvedú rozdelenie úloh.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že iné orgány ako príslušné orgány majú právomoc riešiť krízové situácie, tieto iné orgány úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi a konzultovali ich pri príprave plánov na riešenie krízových situácií.

Článok 5

Koordinácia v rámci členských štátov

Ak členské štáty majú na vykonávanie prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, investičnými spoločnosťami a finančnými inštitúciami viac ako jeden príslušný orgán, prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie koordinácie medzi týmito orgánmi.

Článok 6

Spolupráca v rámci európskeho systému orgánov pre finančný dohľad

Príslušné orgány zohľadňujú pri výkone svojich povinností zbližovanie, pokiaľ ide o nástroje dohľadu a postupy v oblasti dohľadu, pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013. Členské štáty na tento účel zabezpečia, že:

a)

príslušné orgány, ako zúčastnené strany európskeho systému orgánov pre finančný dohľad (ESFS), spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou a inými zúčastnenými stranami ESFS zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii;

b)	príslušné orgány sa zúčastňujú na činnostiach EBA a v prípade potreby na činnosti kolégií orgánov dohľadu;

c)	príslušné orgány vynakladajú všetko úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a s cieľom reagovať na varovania a odporúčania vydané Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010;

d)	príslušné orgány úzko spolupracujú s ESRB;

e)	vnútroštátne mandáty udelené príslušným orgánom nebránia plneniu povinností týchto orgánov ako členov EBA, prípadne ESRB ani podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 7

Rozmer dohľadu Únie

Príslušné orgány v každom členskom štáte pri plnení svojich všeobecných úloh na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v danom čase, náležite zohľadňujú potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, a to najmä v krízových situáciách.

HLAVA III

POŽIADAVKY NA PRÍSTUP K ČINNOSTI ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

KAPITOLA 1

Všeobecné požiadavky na prístup k činnosti úverových inštitúcií

Článok 8

Udeľovanie povolení

1.   Členské štáty požadujú od úverových inštitúcií, aby pred začatím svojej činnosti získali potrebné povolenie. Bez toho, aby boli dotknuté články 10 až 14, stanovia požiadavky na udelenie tohto povolenia a oznámia ich EBA.

2.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)	informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o povolenie úverových inštitúcií vrátane plánu činnosti ustanoveného v článku 10;

b)	požiadavky vzťahujúce sa na akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanými účasťami podľa článku 14; a

c)	prekážky, ktoré môžu brániť účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu uvedených v článku 14.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa štandardných formulárov, vzorov a postupov na poskytovanie informácií uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a).

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 2 a 3 do 31. decembra 2015.

Článok 9

Zákaz podnikania v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti pre osoby alebo podniky, ktoré nie sú úverovými inštitúciami

1.   Členské štáty zakážu osobám alebo podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, podnikať v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na prijímanie vkladov alebo iných návratných zdrojov zo strany členského štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov členského štátu alebo medzinárodných verejných orgánov, ktorých členom je jeden alebo viac členských štátov, ani na prípady, na ktoré sa výslovne vzťahujú vnútroštátne právne predpisy alebo právo Únie, a to za predpokladu, že tieto činnosti podliehajú predpisom a kontrolným mechanizmom, ktorých účelom je ochrana vkladateľov a investorov.

Článok 10

Plán činnosti a organizačná štruktúra

Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadosti o udelenie povolenia priložený aj plán činnosti, v ktorom sú uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra úverovej inštitúcie.

Článok 11

Ekonomické potreby

Členské štáty nevyžadujú, aby sa žiadosť o udelenie povolenia posudzovala vo vzťahu k ekonomickým potrebám trhu.

Článok 12

Počiatočný kapitál

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné všeobecné podmienky ustanovené vnútroštátnym právom, príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie v prípade, ak úverová inštitúcia nemá samostatné vlastné zdroje alebo ak je jej počiatočný kapitál nižší ako 5 miliónov EUR.

2.   Počiatočný kapitál zahŕňa jednu alebo viac položiek uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že úverové inštitúcie, ktoré nespĺňajú požiadavku mať samostatné vlastné zdroje, a ktoré existovali k 15. decembru 1979, môžu vo svojej činnosti pokračovať. Členské štáty môžu tieto úverové inštitúcie oslobodiť od povinnosti spĺňať požiadavku uvedenú v článku 13 ods. 1 prvom pododseku.

4.   Členské štáty môžu udeliť povolenie určitým kategóriám úverových inštitúcií, ktorých počiatočný kapitál nedosahuje úroveň stanovenú v odseku 1, a to na základe týchto podmienok:

a)	počiatočný kapitál nesmie byť nižší ako 1 milión EUR;

b)	dotknuté členské štáty oznámia Komisii a EBA svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli využiť túto možnosť.

Článok 13

Účinné riadenie činnosti a miesto ústredia

1.   Príslušné orgány udelia povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie len vtedy, ak aspoň dve osoby účinne riadia prevádzku žiadajúcej úverovej inštitúcie.

Povolenie odmietnu udeliť vtedy, ak členovia riadiaceho orgánu nespĺňajú požiadavky uvedené v článku 91 ods. 1.

2.   Každý členský štát požaduje, aby:

a)	každá úverová inštitúcia, ktorá je právnickou osobou a ktorá má sídlo podľa jej vnútroštátneho práva, mala svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má sídlo;

b)	iná úverová inštitúcia ako úverová inštitúcia uvedená pod písmenom a) mala svoje ústredie v členskom štáte, ktorý jej udelil povolenie a v ktorom naozaj podniká.

Článok 14

Akcionári a spoločníci

1.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, ak ich úverová inštitúcia neinformuje o totožnosti svojich priamych alebo nepriamych akcionárov alebo spoločníkov, ktorí ako fyzické alebo právnické osoby vlastnia kvalifikované účasti, a o výške týchto účastí, alebo v prípade, že kvalifikované účasti neexistujú, o 20 najväčších akcionároch alebo spoločníkoch.

Pri určovaní, či sú splnené kritériá kvalifikovanej účasti, sa zohľadňujú hlasovacie práva uvedené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (20) a podmienky týkajúce sa ich navýšenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov so záväzkom, ako sa uvádza v oddiele A bode 6 prílohy I k smernici 2004/39/ES, ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a ak sa odstúpia jedného roka po ich nadobudnutí.

2.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, najmä vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v článku 23 ods. 1. Uplatňuje sa článok 23 ods. 2 a 3 a článok 24.

3.   Ak je úverová inštitúcia úzko prepojená s inými fyzickými alebo právnickými osobami, príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak tieto prepojenia neprekážajú v účinnom výkone ich dohľadu.

Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie v prípade, ak účinný výkon ich funkcií dohľadu znemožňujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými je úverová inštitúcia úzko prepojená, alebo ťažkosti spojené s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení.

Príslušné orgány požadujú od úverových inštitúcií, aby im priebežne predkladali informácie potrebné na monitorovanie dodržiavania podmienok uvedených v tomto odseku.

Článok 15

Odmietnutie udeliť povolenie

V prípade, že sa príslušný orgán odmietne udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, oznámi žiadateľovi rozhodnutie a dôvody rozhodnutia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie povolenia, alebo, ak je žiadosť neúplná, do šiestich mesiacov odo dňa doručenia úplných požadovaných informácií potrebných na prijatie rozhodnutia.

Rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí udelenia povolenia sa v každom prípade prijme do 12 mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie povolenia.

Článok 16

Predchádzajúca konzultácia s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov

1.   Pred tým, ako príslušný orgán udelí povolenie úverovej inštitúcii, uskutoční s príslušnými orgánmi iného členského štátu konzultácie, ak je úverová inštitúcia:

a)	dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

b)	dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

c)	kontrolovaná tými istými fyzickými alebo právnickými osobami ako tými, ktoré kontrolujú úverovú inštitúciu, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom inom členskom štáte.

2.   Príslušný orgán pred udelením povolenia úverovej inštitúcii uskutoční konzultácie s príslušným orgánom, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo investičnými spoločnosťami v dotknutom členskom štáte, ak úverová inštitúcia:

a)	je dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Únii;

b)	je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Únii;

c)	je kontrolovaná tými istými fyzickými alebo právnickými osobami, ako tými ktoré kontrolujú poisťovňu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Únii.

3.   Príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 sa navzájom konzultujú najmä pri posudzovaní vhodnosti akcionárov a dobrej povesti a skúseností členov riadiaceho orgánu zapojených do riadenia iného subjektu tej istej skupiny. Navzájom si vymieňajú všetky informácie týkajúce sa vhodnosti akcionárov a dobrej povesti a skúseností členov riadiaceho orgánu, ktoré sú dôležité pre udelenie povolenia a aj pre priebežné posúdenie dodržiavania prevádzkových podmienok.

Článok 17

Pobočky úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v inom členskom štáte

Hostiteľské členské štáty nevyžadujú udelenie povolenia ani zloženie prostriedkov v prípade pobočiek úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v iných členských štátoch. Zakladanie takých pobočiek a dohľad nad nimi sa vykonáva v súlade s článkom 35, článkom 36 ods. 1, 2 a 3, článkom 37, článkami 40 až 46, článkom 49 a článkami 74 a 75.

Článok 18

Odňatie povolenia

Príslušné orgány odnímu povolenie udelené úverovej inštitúcii len v prípadoch, ak takáto úverová inštitúcia:

a)	nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát neustanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)	získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym spôsobom;

c)	prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené;

d)

už nespĺňa prudenciálne požiadavky stanovené v tretej, štvrtej alebo šiestej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo uložené podľa článku 104 ods. 1 písm. a) alebo článku 105 tejto smernice, alebo sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré jej zverili držitelia vkladov;

e)	nastal jeden z iných prípadov, v ktorých sa odňatie povolenia stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch; alebo

f)	poruší jedno z ustanovení uvedených v článku 67 ods. 1.

Článok 19

Názov úverovej inštitúcie

Na účely výkonu svojich činností môžu úverové inštitúcie, bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia v hostiteľskom členskom štáte o použití slov „banka“, „sporiteľňa“ alebo iných bankových názvov, na celom území Únie používať ten istý názov, ktorý používajú v členskom štáte, v ktorom majú svoje ústredie. V prípade, že hrozí zámena, hostiteľský členský štát môže z dôvodu jednoznačnosti požadovať, aby boli k názvu pripojené určité upresňujúce prvky.

Článok 20

Oznámenie o udelení povolenia a jeho odňatí

1.   Príslušné orgány informujú EBA o každom povolení udelenom podľa článku 8.

2.   EBA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam s názvami všetkých úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie a pravidelne ho aktualizuje.

3.   Orgán konsolidovaného dohľadu poskytuje dotknutým príslušným orgánom a EBA všetky informácie týkajúce sa skupiny úverových inštitúcií v súlade s článkom 14 ods. 3, článkom 74 ods. 1 a článkom 109 ods. 2, najmä so zreteľom na právnu štruktúru a štruktúru organizácie skupiny a jej riadenie.

4.   Zoznam uvedený v odseku 2 tohto článku zahŕňa názvy úverových inštitúcií, ktorých kapitál nedosahuje výšku stanovenú v článku 12 ods. 1 a identifikuje tieto inštitúcie.

5.   Príslušné orgány oznámia EBA každé odňatie povolenia spolu s dôvodmi, ktoré k nemu viedli.

Článok 21

Oslobodenie úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

1.   Príslušné orgány môžu oslobodiť úverovú inštitúciu od požiadaviek stanovených v článkoch 10 a 12 a článku 13 ods. 1 tejto smernice so zreteľom na úverovú inštitúciu uvedenú v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súlade s podmienkami v ňom uvedenými.

Členské štáty môžu zachovať a používať existujúce vnútroštátne právo, pokiaľ ide o uplatňovanie takéhoto oslobodenia za predpokladu, že nie sú v rozpore s touto smernicou alebo s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

2.   Ak príslušné orgány uplatnia oslobodenie uvedené v odseku 1, články 17, 33, 34 a 35, článok 36 ods. 1 až 3, články 39 až 46, hlava VII kapitola 2 oddiel II a hlava VII kapitola 4 sa uplatňujú na celok pozostávajúci z ústredného orgánu spolu s jeho pridruženými inštitúciami.

KAPITOLA 2

Kvalifikovaná účasť v úverovej inštitúcii

Článok 22

Oznámenie a posúdenie navrhovaných nadobudnutí

1.   Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré sa rozhodli nadobudnúť priamo alebo nepriamo kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii alebo v nej takúto kvalifikovanú účasť priamo alebo nepriamo ďalej zvýšiť, čo by malo za následok, že by ich podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo že by sa úverová inštitúcia stala ich dcérskou spoločnosťou (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), písomne pred nadobudnutím oznámili príslušným orgánom úverovej inštitúcie, v ktorej chcú kvalifikovanú účasť nadobudnúť alebo zvýšiť, a uviedli veľkosť zamýšľanej účasti a príslušné informácie uvedené v článku 23 ods. 4. Nevyžaduje sa od členských štátov, aby uplatňovali prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

2.   Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia, písomne potvrdia doručenie oznámenia podľa odseku 1 alebo ďalšej informácie podľa odseku 3 navrhovanému nadobúdateľovi.

Príslušné orgány majú maximálne 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu na základe zoznamu uvedeného v článku 23 ods. 4, (ďalej len „lehota na posúdenie“) na posúdenie v zmysle článku 23 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Príslušné orgány informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume ukončenia lehoty na posúdenie pri potvrdzovaní doručenia oznámenia.

3.   Príslušné orgány môžu, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, ale najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uvádzať, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

Lehota na posúdenie sa preruší od dátumu žiadosti príslušných orgánov o informácie do doručenia odpovede navrhovaného nadobúdateľa na túto žiadosť. Prerušenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4.   Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 3 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, ak sa navrhovaný nadobúdateľ nachádza alebo je regulovaný v tretej krajine alebo ak fyzická alebo právnická osoba nepodlieha dohľadu podľa tejto smernice alebo smerníc 2009/65/ES, 2009/138/ES alebo 2004/39/ES.

5.   Ak sa príslušné orgány rozhodnú vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní od skončenia posúdenia a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informujú navrhovaného nadobúdateľa a uvedú dôvody tohto rozhodnutia. S výhradou vnútroštátnych právnych predpisov je na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. To nebráni členskému štátu, aby umožnil príslušnému orgánu uverejniť tieto informácie bez toho, aby o to požiadal navrhovaný nadobúdateľ.

6.   Ak príslušné orgány nevyjadria písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím v lehote na posúdenie, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

7.   Príslušné orgány môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a v prípade potreby ju predĺžiť.

8.   Členské štáty nesmú na oznamovanie priameho alebo nepriameho nadobudnutia hlasovacích práv alebo kapitálu príslušným orgánom a na schvaľovanie takéhoto nadobudnutia príslušnými orgánmi stanoviť požiadavky, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky ustanovené touto smernicou.

9.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy, formuláre a vzory pre konzultácie medzi dotknutými príslušnými orgánmi uvedenými v článku 24.

EBA predloží Komisii návrh týchto vykonávacích technických predpisov do 31. decembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 23

Kritériá posudzovania

1.   Príslušné orgány pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 22 ods. 1 a informácií uvedených v článku 22 ods. 3 v záujme zaručenia zdravého a obozretného riadenia úverovej inštitúcie, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na uvedenú úverovú inštitúciu posúdia vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančné zdravie navrhovaného nadobudnutia v súlade s týmito kritériami:

a)	dobrá povesť navrhovaného nadobúdateľa;

b)	dobrá povesť, vedomosti, zručnosti a skúsenosti ako sa uvádza v článku 91 ods. 1 každého člena riadiaceho orgánu a každého člena vrcholového manažmentu, ktorý bude riadiť činnosť úverovej inštitúcie v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

c)	finančné zdravie navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v úverovej inštitúcii, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje;

d)

skutočnosť, či úverová inštitúcia bude schopná plniť prudenciálne požiadavky na základe tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne iného práva Únie, najmä smerníc 2002/87/ES a 2009/110/ES, a či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä, či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi príslušné orgány;

e)

skutočnosť, či existuje dôvodné podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o páchanie týchto trestných činov v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (21) alebo že by sa navrhovaným nadobudnutím mohlo zvýšiť riziko ich spáchania.

2.   Príslušné orgány môžu nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím len vtedy, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených odseku 1, alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.   Členské štáty nestanovia žiadne predbežné podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý sa musí nadobudnúť, ani nepovolia svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.   Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia príslušným orgánom poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v článku 22 ods. 1. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré pre prudenciálne posudzovanie nie sú relevantné.

5.   Bez ohľadu na článok 22 ods. 2, 3 a 4, ak sa príslušnému orgánu oznámili dva alebo viac návrhov na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných účastí v tej istej úverovej inštitúcii, tento orgán zaobchádza so všetkými navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačným spôsobom.

Článok 24

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.   Pri posudzovaní dotknuté príslušné orgány navzájom plne spolupracujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a)	úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES (ďalej len „správcovská spoločnosť PKIPCP“) s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako v tom, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje;

b)	materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako v tom, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje;

c)	fyzická alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako v tom, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje.

2.   Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú zásadné alebo relevantné z hľadiska daného posúdenia. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a na vlastný podnet všetky zásadné informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie úverovej inštitúcii, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 25

Oznámenie v prípade odpredaja

Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa rozhodla zbaviť sa priamo alebo nepriamo kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii, písomne pred odpredajom oznámila príslušným orgánom a uviedla veľkosť danej účasti. Taká osoba musí takisto informovať príslušné orgány, ak sa rozhodla znížiť svoju kvalifikovanú účasť tak, aby podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli, ktorý vlastní, klesol pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by úverová inštitúcia prestala byť jej dcérskou spoločnosťou. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby uplatňovali prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

Článok 26

Informačné povinnosti a sankcie

1.   Keď sa úverové inštitúcie dozvedia o nadobudnutí alebo zbavení sa podielov na ich kapitáli, ktoré spôsobia, že podiely prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc uvedených v článku 22 ods. 1 a článku 25, informujú o tom príslušné orgány.

Úverové inštitúcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu najmenej raz ročne informujú príslušné orgány o menách akcionárov a spoločníkov, ktorí vlastnia kvalifikované účasti, a o veľkosti týchto účastí tak, ako sú vykázané napríklad v informáciách prijatých na výročných valných zhromaždeniach akcionárov a spoločníkov, alebo v dôsledku dodržiavania súladu s predpismi týkajúcimi sa spoločností prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu.

2.   Členské štáty požadujú, aby v prípade, že vplyv osôb uvedených v článku 22 ods. 1 môže narušiť obozretné a zdravé riadenie inštitúcie, príslušné orgány prijali vhodné opatrenia na nápravu takejto situácie. Medzi takéto opatrenia môžu patriť zákazy, sankcie podľa článkov 65 až 72 voči členom riadiaceho orgánu a manažmentu alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s podielmi, ktoré vlastnia akcionári alebo spoločníci dotknutej úverovej inštitúcie.

Podobné opatrenia podľa článkov 65 až 70 sa vzťahujú aj na fyzické a právnické osoby, ktoré nesplnia povinnosť vopred poskytnúť informácie v zmysle článku 22 ods. 1 a podľa článkov 65 až 72.

Ak dôjde k nadobudnutiu podielu napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členský štát bez ohľadu na akékoľvek ďalšie sankcie, ktoré sa prijmú, zabezpečí, aby sa výkon zodpovedajúcich hlasovacích práv pozastavil alebo aby boli odovzdané hlasy neplatné alebo bolo možné vyhlásiť ich za neplatné.

Článok 27

Kritériá na kvalifikované účasti

Pri určovaní, či sú splnené kritériá na kvalifikovanú účasť uvedenú v článkoch 22, 25 a 26, sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9, 10 a 11 smernice 2004/109/ES a podmienky týkajúce sa ich navýšenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Pri určovaní, či sú splnené kritériá na kvalifikovanú účasť uvedené v článku 26, členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo podiely, ktoré inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov so záväzkom, ako sa uvádza v oddiele A bode 6 prílohy I k smernici 2004/39/ES, ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a ak sa ich investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie zbavia do jedného roka po ich nadobudnutí.

HLAVA IV

POČIATOČNÝ KAPITÁL INVESTIČNÝCH SPOLOČNOSTÍ

Článok 28

Počiatočný kapitál investičných spoločností

1.   Počiatočný kapitál investičných spoločností pozostáva len z jednej alebo viacerých položiek uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Všetky investičné spoločnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 29, musia mať počiatočný kapitál vo výške 730 000 EUR.

Článok 29

Počiatočný kapitál určitých druhov investičných spoločností

1.   Počiatočný kapitál vo výške 125 000 EUR musí mať investičná spoločnosť, ktorá neobchoduje so žiadnymi finančnými nástrojmi na vlastný účet ani neupisuje emisie finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ale ktorá drží peniaze alebo cenné papiere klientov a ktorá ponúka jednu alebo viacero z týchto služieb:

a)	prijímanie a prevod príkazov investorov týkajúcich sa finančných nástrojov;

b)	plnenie príkazov investorov týkajúcich sa finančných nástrojov;

c)	správa individuálnych portfólií investícií vo finančných nástrojoch.

2.   Príslušné orgány môžu povoliť investičnej spoločnosti, ktorá plní príkazy investorov týkajúce sa finančných nástrojov, držať takéto nástroje na vlastný účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	takéto pozície vzniknú iba ako následok toho, že spoločnosti sa nepodarí presne splniť príkazy investorov;

b)	celková trhová hodnota všetkých takýchto pozícií podlieha hornej hranici 15 % počiatočného kapitálu spoločnosti;

c)	spoločnosť spĺňa požiadavky ustanovené v článkoch 92 až 95 a štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)	takéto pozície sú náhodné a dočasné vo svojej podstate a prísne obmedzené na čas potrebný na uskutočnenie príslušnej transakcie.

3.   Členské štáty môžu znížiť sumu uvedenú v odseku 1 na 50 000 EUR, ak spoločnosť nie je oprávnená držať peniaze alebo cenné papiere klientov, obchodovať na vlastný účet či upisovať emisie na základe pevného záväzku.

4.   Držanie pozícií vo finančných nástrojoch, ktoré nie sú v obchodnej knihe, na investovanie vlastných zdrojov sa nepovažuje za obchodovanie na vlastný účet v súvislosti so službami uvedenými v odseku 1 ani na účely odseku 3.

Článok 30

Počiatočný kapitál miestnych spoločností

Miestne spoločnosti musia mať počiatočný kapitál vo výške 50 000 EUR, pokiaľ uplatňujú právo na slobodu usadiť sa alebo poskytovať služby podľa článkov 31 a 32 smernice 2004/39/ES.

Článok 31

Krytie spoločností, ktoré nie sú oprávnené držať peniaze alebo cenné papiere klientov

1.   Krytie spoločností uvedených v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 má jednu z týchto foriem:

a)	počiatočný kapitál vo výške 50 000 EUR;

b)

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti, ktoré pokrýva celé územie Únie, alebo iná porovnateľná záruka pre prípad zodpovednosti vyplývajúcej z profesijnej nedbanlivosti vo výške aspoň 1 000 000 EUR pre každú poistnú udalosť a v súhrne 1 500 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti;

c)	kombinácia počiatočného kapitálu a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti vo forme, ktorej výsledkom je krytie rovnocenné krytiu podľa písmen a) alebo b).

Výšku súm uvedených v prvom pododseku Komisia pravidelne preskúma.

2.   Ak je spoločnosť uvedená v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 registrovaná aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (22), musí byť v súlade s článkom 4 ods. 3 uvedenej smernice a mať krytie jednou z týchto foriem:

a)	počiatočný kapitál vo výške 25 000 EUR;

b)	poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti, ktoré pokrýva celé územie Únie, alebo iná porovnateľná záruka pre prípad zodpovednosti vyplývajúcej z profesijnej nedbanlivosti vo výške aspoň 500 000 EUR pre každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti;

c)	kombinácia počiatočného kapitálu a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti vo forme, ktorej výsledkom je krytie rovnocenné krytiu podľa písmen a) alebo b).

Článok 32

Prechodné ustanovenia

1.   Odchylne od článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 a ods. 3 a článku 30 môžu členské štáty pokračovať v udeľovaní povolení investičným spoločnostiam a spoločnostiam, na ktoré sa vzťahuje článok 30, ktoré existovali 31. decembra 1995 alebo pred týmto dátumom a ktorých vlastné zdroje sú menšie ako úrovne počiatočného kapitálu, ktoré sú pre ne stanovené v článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 alebo ods. 3 alebo článku 30.

Vlastné zdroje týchto investičných spoločností alebo spoločností nesmú klesnúť pod najvyššiu referenčnú úroveň vypočítanú po 23. marci 1993. Táto referenčná úroveň je priemernou dennou úrovňou vlastných zdrojov vypočítanou za šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo dátumu výpočtu. Počíta sa každých šesť mesiacov vzhľadom na zodpovedajúce predchádzajúce obdobie.

2.   Ak investičná spoločnosť alebo spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, začne kontrolovať iná fyzická alebo právnická osoba ako tá, ktorá ju kontrolovala 31. decembra 1995 alebo pred týmto dátumom,, vlastné zdroje tejto investičnej spoločnosti alebo spoločnosti musia dosiahnuť aspoň úroveň, ktorá je pre ňu stanovená v článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 alebo ods. 3 alebo v článku 30, okrem prípadu prvého prevodu dedením uskutočneného po 31. decembri 1995, ktorý je podmienený schválením príslušných orgánov a na obdobie nie dlhšie ako 10 rokov odo dňa tohto prevodu.

3.   V prípade splynutia/zlúčenia dvoch alebo viacerých investičných spoločností alebo spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 30, vlastné zdroje spoločnosti, ktorá vznikla splynutím/zlúčením, nemusia dosiahnuť úroveň stanovenú v článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 alebo ods. 3 alebo článku 30. Napriek tomu, počas akéhokoľvek obdobia, keď sa úroveň stanovená v článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 alebo ods. 3 alebo článku 30 nedosiahne, vlastné zdroje spoločnosti, ktorá je výsledkom splynutia/zlúčenia, nesmú klesnúť pod celkové vlastné zdroje splynutých/zlúčených spoločností v čase splynutia/zlúčenia.

4.   Vlastné zdroje investičných spoločností a spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 30, nesmú klesnúť pod úroveň stanovenú v článku 28 ods. 2, článku 29 ods. 1 alebo ods. 3 alebo článku 30 a odsekoch 1 a 3 tohto článku.

5.   Ak príslušné orgány považujú za potrebné, aby na zabezpečenie platobnej schopnosti investičných spoločností a spoločností boli splnené požiadavky stanovené v odseku 4, odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú.

HLAVA V

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA SLOBODY USADIŤ SA A SLOBODY POSKYTOVAŤ SLUŽBY

KAPITOLA 1

Všeobecné zásady

Článok 33

Úverové inštitúcie

Členské štáty ustanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať v súlade s článkom 35, článkom 36 ods. 1, 2 a 3, článkom 39 ods. 1 a 2 a článkami 40 až 46 buď prostredníctvom založenia pobočky alebo poskytovania služieb, a to akoukoľvek úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie a ktorá podlieha dohľadu príslušných orgánov iného členského štátu za predpokladu, že sa jej povolenie vzťahuje na tieto činnosti.

Článok 34

Finančné inštitúcie

1.   Členské štáty ustanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať v súlade s článkom 35, článkom 36 ods. 1, 2 a 3, článkom 39 ods. 1 a 2 a článkami 40 až 46 buď prostredníctvom založenia pobočky alebo poskytovania služieb, a to akoukoľvek finančnou inštitúciou z iného členského štátu, či už ide o dcérsku spoločnosť úverovej inštitúcie alebo spoločnú dcérsku spoločnosť dvoch alebo viacerých úverových inštitúcií, ktorej zakladajúca listina a stanovy povoľujú vykonávanie týchto činností, a ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	materská spoločnosť alebo spoločnosti majú povolenie na činnosť ako úverové inštitúcie v členskom štáte, ktorého právom sa finančná inštitúcia riadi;

b)	dotknuté činnosti sa skutočne vykonávajú na území toho istého členského štátu;

c)	materská spoločnosť alebo spoločnosti držia najmenej 90 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli finančnej inštitúcie;

d)	materská spoločnosť alebo spoločnosti preukážu príslušným orgánom obozretnosť riadenia finančnej inštitúcie a so súhlasom príslušných orgánov domovského členského štátu vyhlásia, že spoločne a každý zvlášť ručia za záväzky, ktoré na seba finančná inštitúcia prevezme;

e)

finančná inštitúcia je účinne zahrnutá, najmä pokiaľ ide o príslušné činnosti, do konsolidovaného dohľadu materskej spoločnosti, resp. každej z materských spoločností, v súlade s hlavou VII kapitolou 3 tejto smernice a prvou časťou hlavou II kapitolou 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, najmä na účely požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených v článku 92 uvedeného nariadenia na kontrolu veľkej majetkovej angažovanosti podľa časti štyri uvedeného nariadenia a na účely obmedzenia podielov ustanovených v článkoch 89 a 90 uvedeného nariadenia.

Príslušné orgány domovského členského štátu kontrolujú plnenie podmienok uvedených v prvom pododseku a finančnej inštitúcii vystavia potvrdenie o ich splnení, ktoré je súčasťou oznámenia uvedeného v článkoch 35 a 39.

2.   Ak finančná inštitúcia podľa odseku 1 prvého pododseku prestane spĺňať niektorú zo stanovených podmienok, príslušné orgány domovského členského štátu to oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a činnosti, ktoré táto finančná inštitúcia vykonáva v hostiteľskom členskom štáte, sa budú riadiť právom hostiteľského členského štátu.

3.   Odseky 1 a 2 sa primerane uplatňujú na dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie v zmysle odseku 1 prvého pododseku.

KAPITOLA 2

Právo úverových inštitúcií usadiť sa

Článok 35

Oznamovacia povinnosť a komunikácia medzi príslušnými orgánmi

1.   Úverová inštitúcia, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, oznámi svoj zámer príslušným orgánom svojho domovského členského štátu.

2.   Členské štáty požadujú od každej úverovej inštitúcie, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, aby v rámci oznámenia podľa odseku 1 poskytla všetky tieto informácie:

a)	členský štát, na území ktorého chce založiť pobočku;

b)	plán činnosti, v ktorom okrem iného uvedie druh zamýšľaných podnikateľských činností a organizačnú štruktúru pobočky;

c)	adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej je možné získať dokumenty;

d)	mená osôb, ktoré majú byť zodpovedné za riadenie pobočky.

3.   Ak príslušné orgány domovského členského štátu so zreteľom na zamýšľané činnosti nemajú dôvod pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry alebo o finančnej situácii úverovej inštitúcie, do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 2 tieto informácie oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a upovedomia o tom dotknutú úverovú inštitúciu.

Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú aj výšku vlastných zdrojov a ich zloženie a výšku požiadaviek na vlastné zdroje úverovej inštitúcie podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Odchylne od druhého pododseku príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú v prípade uvedenom v článku 34 výšku a zloženie vlastných zdrojov finančnej inštitúcie a celkovú výšku rizikovej expozície úverovej inštitúcie, ktorá je jej materskou spoločnosťou, vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Ak príslušné orgány domovského členského štátu odmietnu oznámiť príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie uvedené v odseku 2, svoje odmietnutie zdôvodnia dotknutej úverovej inštitúcii do troch mesiacov po doručení všetkých informácií.

Proti tomuto odmietnutiu, resp. neodpovedaniu možno podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť informácie, ktoré sa majú oznamovať v súlade s týmto článkom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na takéto poskytovanie informácií.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 5 a 6 do 1. januára 2014.

Článok 36

Začiatok vykonávania činností

1.   Skôr ako pobočka úverovej inštitúcie začne vykonávať svoju činnosť, príslušné orgány hostiteľského členského štátu sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v článku 35 pripravia na výkon dohľadu nad úverovou inštitúciou v súlade s kapitolou 4 a v prípade potreby uvedú podmienky, za ktorých sa tieto činnosti budú vo všeobecnom záujme vykonávať na území hostiteľského členského štátu.

2.   Pobočka môže byť založená a môže začať vykonávať svoju činnosť po prijatí oznámenia od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, alebo ak takéto oznámenie nedostane, po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 1.

3.   V prípade zmeny akýchkoľvek informácií oznámených podľa článku 35 ods. 2 písm. b), c) alebo d) úverová inštitúcia túto zmenu písomne oznámi príslušným orgánom domovského a hostiteľského členského štátu aspoň jeden mesiac pred uskutočnením takejto zmeny, aby umožnila príslušným orgánom domovského členského štátu prijať rozhodnutie po oznámení podľa článku 35 a príslušným orgánom hostiteľského členského štátu prijať rozhodnutie, v ktorom sa ustanovujú podmienky zmeny v zmysle odseku 1 tohto článku.

4.   Pobočky, ktoré svoju činnosť začali vykonávať v súlade s ustanoveniami platnými v ich hostiteľských členských štátoch pred 1. januárom 1993, sa považujú za pobočky, na ktoré sa uplatnil postup ustanovený v článku 35 a v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Od 1. januára 1993 sa riadia ustanoveniami odseku 3 tohto článku a ustanoveniami článkov 33 a 52 a kapitoly 4.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť informácie, ktoré sa majú oznamovať v súlade s týmto článkom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na takéto poskytovanie informácií.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 5 a 6 do 1. januára 2014.

Článok 37

Informácie o odmietnutiach

Členské štáty informujú Komisiu a EBA o počte a druhu prípadov, v ktorých došlo k odmietnutiu oznámiť informácie podľa článkov 35 a 36 ods. 3.

Článok 38

Spájanie pobočiek

Akýkoľvek počet miest výkonu činnosti, ktoré v tom istom členskom štáte zriadi úverová inštitúcia s ústredím v inom členskom štáte, sa považuje za jednu pobočku.

KAPITOLA 3

Vykonávanie slobody poskytovať služby

Článok 39

Postup oznamovania

1.   Každá úverová inštitúcia, ktorá chce uplatniť svoju slobodu poskytovať služby vykonávaním svojej činnosti na území iného členského štátu po prvý raz, oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu činnosti uvedené na zozname v prílohe I, ktoré má v úmysle vykonávať.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu do jedného mesiaca od doručenia oznámenia stanoveného v odseku 1 pošlú toto oznámenie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

3.   Týmto článkom nie sú dotknuté nadobudnuté práva úverových inštitúcií, ktoré svoje služby poskytovali pred 1. januárom 1993.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť informácie, ktoré sa majú oznamovať v súlade s týmto článkom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na takéto oznamovanie.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 4 a 5 do 1. januára 2014.

KAPITOLA 4

Právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu

Článok 40

Požiadavky na podávanie správ

Príslušné orgány hostiteľských členských štátov môžu požadovať, aby im všetky úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky na ich územiach, pravidelne podávali správy o svojej činnosti v týchto hostiteľských členských štátoch.

Tieto správy sa vyžadujú len na informačné alebo štatistické účely, na účely uplatňovania článku 51 ods. 1 alebo na účely dohľadu v súlade s touto kapitolou. Vzťahujú sa na ne požiadavky dodržiavania služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1.

Príslušné orgány hostiteľských členských štátov môžu požadovať informácie najmä od úverových inštitúcií uvedených v prvom pododseku, aby mohli posúdiť, či je pobočka v súlade s článkom 51 ods. 1 dôležitá.

Článok 41

Opatrenia prijaté príslušnými orgánmi domovského členského štátu vo vzťahu k činnostiam vykonávaným v hostiteľskom členskom štáte

1.   V prípade, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu na základe informácií získaných od príslušných orgánov domovského členského štátu podľa článku 50 zistia, že úverová inštitúcia, ktorá má pobočku alebo poskytuje služby na jeho území, spĺňa jednu z nižšie uvedených podmienok v súvislosti s činnosťami vykonávanými v danom hostiteľskom členskom štáte, informujú o tom príslušné orgány domovského členského štátu:

a)	úverová inštitúcia nedodržiava vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	existuje závažné riziko, že úverová inštitúcia nebude dodržiavať vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Príslušné orgány domovského členského štátu bezodkladne prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo, že dotknutá úverová inštitúcia odstráni toto nedodržiavanie alebo prijme opatrenia na odvrátenie rizika nedodržania súladu. Príslušné orgány domovského členského štátu tieto opatrenia bezodkladne oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

2.   V prípade, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu majú za to, že príslušné orgány domovského členského štátu nesplnili alebo nesplnia svoje povinnosti podľa druhého pododseku odseku 1, môžu sa vo veci obrátiť na EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Ak EBA koná v súlade s uvedeným článkom, prijme každé rozhodnutie podľa článku 19 ods. 3 uvedeného nariadenia do 24 hodín. EBA môže aj z vlastného podnetu pomáhať príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

Článok 42

Zdôvodnenie a oznamovanie

Akékoľvek opatrenie prijaté v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo článkom 43 alebo 44 zahŕňajúce sankcie alebo obmedzenia vzhľadom na výkon slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, sa riadne odôvodní a oznámi dotknutej úverovej inštitúcii.

Článok 43

Preventívne opatrenia

1.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu v krízových situáciách, skôr ako začnú postupovať podľa článku 41, pred prijatím opatrení príslušnými orgánmi domovského členského štátu alebo reorganizačných opatrení uvedených v článku 3 smernice 2001/24/ES prijať akékoľvek preventívne opatrenia potrebné na ochranu pred finančnou nestabilitou, ktorá by vážne ohrozila tieto kolektívne záujmy vkladateľov, investorov a klientov v hostiteľskom členskom štáte.

2.   Každé preventívne opatrenie podľa odseku 1 musí byť primerané svojmu účelu chrániť kolektívne záujmy vkladateľov, investorov a klientov v hostiteľskom členskom štáte pred finančnou nestabilitou, ktorá by vážne ohrozila tieto kolektívne záujmy. Takéto preventívne opatrenia môžu zahŕňať pozastavenie platby. Ich výsledkom nie je uprednostňovanie veriteľov úverovej inštitúcie v hostiteľskom členskom štáte pred veriteľmi v iných členských štátoch.

3.   Akékoľvek preventívne opatrenie podľa odseku 1 stráca účinnosť, keď správne alebo justičné orgány domovského členského štátu príjmu reorganizačné opatrenia podľa článku 3 smernice 2001/24/ES.

4.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu zrušia preventívne opatrenia v prípade, ak majú za to, že tieto opatrenia stali zastaranými podľa článku 41, pokiaľ nestratia účinnosť v súlade s odsekom 3 tohto článku.

5.   Komisia, EBA a príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov sú o preventívnych opatreniach prijatých podľa odseku 1 informované bez zbytočného odkladu.

V prípade, že príslušné orgány domovského členského štátu alebo ďalšieho dotknutého členského štátu majú námietky proti opatreniam prijatým príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, môžu sa vo veci obrátiť na EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Ak EBA koná v súlade s uvedeným článkom, príjme každé rozhodnutie podľa článku 19 ods. 3 uvedeného nariadenia do 24 hodín. EBA môže aj z vlastného podnetu pomáhať príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

Článok 44

Právomoci hostiteľských členských štátov

Hostiteľské členské štáty môžu bez ohľadu na články 40 a 41, vykonávať právomoci, ktoré im boli udelené podľa tejto smernice, s cieľom prijímať primerané opatrenia na účely zabránenia porušeniu spáchanému na ich území, ktoré je v rozpore s pravidlami, ktoré prijali podľa tejto smernice alebo vo všeobecnom záujme, alebo na účely jeho trestania. Zahŕňa to aj možnosť zabrániť úverovým inštitúciám porušujúcim predpisy v uskutočňovaní ďalších transakcií na ich území.

Článok 45

Opatrenia nasledujúce po odňatí povolenia

V prípade odňatia povolenia príslušné orgány domovského členského štátu bezodkladne informujú o tejto skutočnosti príslušné orgány hostiteľského členského štátu. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu prijmú vhodné opatrenia, aby dotknutej úverovej inštitúcii zabránili v uskutočňovaní ďalších transakcií ich jeho území a aby ochránili záujmy vkladateľov.

Článok 46

Reklama

Podľa tejto kapitoly úverovým inštitúciám s ústredím v iných členských štátoch nič nebráni propagovať svoje služby pomocou všetkých dostupných oznamovacích prostriedkov v hostiteľskom členskom štáte pod podmienkou dodržiavania všetkých pravidiel upravujúcich formu a obsah takejto reklamy prijatých vo všeobecnom záujme.

HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 47

Oznamovanie vo vzťahu k pobočkám v tretích krajinách a podmienky prístupu pre úverové inštitúcie s takýmito pobočkami

1.   Členské štáty neuplatňujú na pobočky úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, pri začatí ani pri pokračovaní vo výkone ich činnosti ustanovenia, ktorými by sa im poskytovali lepšie podmienky ako pobočkám úverových inštitúcií s ústredím v Únii.

2.   Príslušné orgány informujú Komisiu, EBA a Európsky bankový výbor zriadený rozhodnutím Komisie 2004/10/ES (23) o všetkých povoleniach na zriadenie pobočiek udelených úverovým inštitúciám, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine.

3.   Únia môže prostredníctvom dohôd uzavretých s jednou alebo viacerými tretími krajinami súhlasiť s tým, že bude uplatňovať ustanovenia, ktorými sa pobočkám úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, zabezpečí rovnaké zaobchádzanie na celom území Únie.

Článok 48

Spolupráca s orgánmi dohľadu tretích krajín v oblasti dohľadu na konsolidovanom základe

1.   Komisia môže na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu predložiť Rade návrhy na rokovanie o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorých predmetom je spôsob výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nad:

a)	inštitúciami, ktorých materské spoločnosti majú ústredie v tretej krajine;

b)	inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti, či už inštitúcie alebo finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, majú ústredie v Únii.

2.   Cieľom dohôd uvedených v odseku 1 je predovšetkým zabezpečiť, aby:

a)

príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v Únii ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretej krajine, alebo majú v takýchto subjektoch účasť;

b)

orgány dohľadu tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými spoločnosťami, ktorých ústredia sa nachádzajú na ich územiach a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto subjektoch účasť; a

c)	EBA mohol získať od príslušných orgánov členských štátov informácie, ktoré získali od vnútroštátnych orgánov tretích krajín v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 218 ZFEÚ, Komisia s pomocou Európskeho bankového výboru posúdi výsledky rokovaní uvedených v odseku 1, ako aj výslednú situáciu.

4.   Na účely tohto článku EBA pomáha Komisii v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA VII

PRUDENCIÁLNY DOHĽAD

KAPITOLA 1

Zásady prudenciálneho dohľadu

Oddiel I

Právomoc a úlohy domovského a hostiteľského členského štátu

Článok 49

Právomoci príslušných orgánov domovského a hostiteľského členského štátu

1.   Za vykonávanie prudenciálneho dohľadu nad inštitúciou vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkami 33 a 34, sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktorými sa ustanovuje zodpovednosť príslušných orgánov hostiteľského členského štátu.

2.   Odsek 1 nebráni vykonávaniu dohľadu na konsolidovanom základe.

3.   Opatrenia prijaté hostiteľským členským štátom nesmú mať za následok diskriminačné ani reštriktívne zaobchádzanie z toho dôvodu, že inštitúcii bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

Článok 50

Spolupráca v oblasti dohľadu

1.   Príslušné orgány dotknutých členských štátov úzko spolupracujú s cieľom vykonávať dohľad nad činnosťami inštitúcií, ktoré pôsobia, najmä prostredníctvom pobočky, v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorých nemajú svoje ústredie. Navzájom si poskytujú všetky informácie o riadení a vlastníctve takýchto inštitúcií, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad nimi a posúdenie podmienok na udelenie povolenia týmto inštitúciám, a všetky informácie, ktoré môžu uľahčiť monitorovanie inštitúcií, najmä pokiaľ ide o likviditu, platobnú schopnosť, ochranu vkladov, obmedzovanie veľkej majetkovej angažovanosti, ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť systémové riziko vyvolané danou inštitúciou, administratívne a účtovné postupy a mechanizmy vnútornej kontroly.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu bezodkladne poskytujú príslušným orgánom hostiteľských členských štátov akékoľvek informácie a zistenia týkajúce sa dohľadu nad likviditou v súlade so šiestou časťou nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a kapitolou 3 hlavy VII tejto smernice o činnostiach vykonávaných inštitúciou prostredníctvom jej pobočiek, a to v rozsahu, v ktorom sú tieto informácie a zistenia dôležité pre ochranu vkladateľov alebo investorov v hostiteľskom členskom štáte.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu bezodkladne informujú príslušné orgány všetkých hostiteľských členských štátov v prípade, že sa vyskytne alebo sa môže odôvodnene očakávať problém súvisiaci s likviditou. Uvedené informácie zahŕňajú aj údaje o plánovaní a realizácii plánu na obnovu a o akýchkoľvek prudenciálnych opatreniach dohľadu, ktoré sa v tejto súvislosti prijali.

4.   Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia a na požiadanie vysvetlia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, ako boli zohľadnené informácie a zistenia poskytnuté hostiteľským členským štátom. V prípade, že po oznámení informácií a zistení príslušné orgány hostiteľského členského štátu trvajú na tom, že príslušné orgány domovského členského štátu neprijali primerané opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu po informovaní príslušných orgánov domovského členského štátu a EBA prijať náležité opatrenia na zabránenie ďalším porušeniam s cieľom chrániť záujmy vkladateľov, investorov a ostatných subjektov, ktorým sa poskytujú služby, alebo chrániť stabilitu finančného systému.

V prípade, že príslušné orgány domovského členského štátu nesúhlasia s opatreniami príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, môžu vec predložiť EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Ak EBA koná v súlade s uvedeným článkom, prijme každé rozhodnutie v lehote jedného mesiaca.

5.   Príslušné orgány môžu upozorniť EBA na situácie, v ktorých sa žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietla alebo sa nevybavila v primeranej lehote. Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže EBA v týchto situáciách konať v súlade s právomocami udelenými podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA môže aj z vlastného podnetu pomáhať príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť informácie, ktoré sa uvádzajú v tomto článku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na výmenu informácií, ktoré by mohli uľahčiť monitorovanie inštitúcií.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 6 a 7 do 1. januára 2014.

Článok 51

Dôležité pobočky

1.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať orgán konsolidovaného dohľadu v prípade, že sa uplatňuje článok 112 ods. 1, alebo príslušný orgán domovského členského štátu, aby sa pobočka inštitúcie inej, ako investičnej spoločnosti, ktorá podlieha ustanoveniam článku 95 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, považovala za dôležitú.

V žiadosti sa uvedú dôvody, prečo sa má pobočka považovať za dôležitú, pričom sa osobitne prihliada na tieto skutočnosti:

a)	či podiel pobočky na trhu v hostiteľskom členskom štáte z hľadiska vkladov presahuje 2 %;

b)	pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti inštitúcie na systémovú likviditu a na platobný systém a systém zúčtovania a vyrovnania v hostiteľskom členskom štáte;

c)	veľkosť a dôležitosť pobočky z hľadiska počtu klientov v rámci bankového alebo finančného systému hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu, a ak sa uplatňuje článok 112 ods. 1, aj orgán konsolidovaného dohľadu, vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie s cieľom prijať spoločné rozhodnutie o označení pobočky za dôležitú.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa prvého pododseku, príslušné orgány hostiteľského členského štátu prijmú do ďalších dvoch mesiacov vlastné rozhodnutie o tom, či je pobočka dôležitá. Pri prijímaní rozhodnutia príslušné orgány hostiteľského členského štátu zohľadnia všetky názory a výhrady orgánu konsolidovaného dohľadu alebo príslušných orgánov domovského členského štátu.

V rozhodnutiach uvedených v treťom a štvrtom pododseku, ktoré sa zašlú dotknutým príslušným orgánom, sa uvedie plné odôvodnenie, a príslušné orgány tieto rozhodnutia uznávajú ako rozhodujúce a uplatňujú ich v dotknutých členských štátoch.

Označenie pobočky za dôležitú nemá vplyv na práva a povinnosti príslušných orgánov podľa tejto smernice.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je dôležitá pobočka zriadená, informácie uvedené v článku 116 ods. 1 písm. c) a d) a vykonávajú úlohy uvedené v článku 117 ods. 1 písm. c) v spolupráci s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu.

Ak sa príslušný orgán domovského členského štátu dozvie o krízovej situácii podľa článku 114 ods. 1, čo najskôr upozorní orgány uvedené v článku 58 ods. 4 a článku 59 ods. 1.

Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia príslušným orgánom hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky, výsledky posúdení rizika v inštitúciách s takýmito pobočkami podľa článku 97 a prípadne podľa článku 113 ods. 2. Oznamujú im aj rozhodnutia podľa článkov 104 a 105 v rozsahu, v ktorom sú tieto posúdenia a rozhodnutia pre tieto pobočky relevantné.

Príslušné orgány domovských členských štátov konzultujú s príslušnými orgánmi hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky, operačné opatrenia vyžadované článkom 86 ods. 11 v prípade, že je to relevantné pre riziká týkajúce sa likvidity v mene hostiteľského členského štátu.

V prípade, že príslušné orgány domovského členského štátu neuskutočnili konzultácie s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, alebo v prípade, že po takýchto konzultáciách príslušné orgány hostiteľského členského štátu trvajú na tom, že operačné opatrenia, ako ich vyžaduje článok 86 ods. 11 nie sú primerané, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu vec predložiť EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   Ak sa článok 116 neuplatňuje, príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad inštitúciou s dôležitými pobočkami v iných členských štátoch, zriadia kolégium orgánov dohľadu a predsedajú mu s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa odseku 2 tohto článku a podľa článku 50. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomných dohodách určených príslušným orgánom domovského členského štátu po porade s dotknutými príslušnými orgánmi. O tom, ktoré príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia, rozhoduje príslušný orgán domovského členského štátu.

Príslušný orgán domovského členského štátu pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť, ktorú má pre uvedené orgány vykonanie dohľadu, ktorý sa plánuje alebo ktorý sa má koordinovať, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch v zmysle článku 7 a na povinnosti uvedené v odseku 2 tohto článku.

Príslušný orgán domovského členského štátu vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia o organizácii takých zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Príslušný orgán domovského členského štátu včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na spresnenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať tieto regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA predloží Komisii návrh technických predpisov uvedených v odsekoch 4 a 5 do 31. decembra 2014.

Článok 52

Kontrola a prešetrenie na mieste v pobočkách zriadených v inom členskom štáte

1.   Hostiteľské členské štáty stanovia, že ak inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, vykonáva svoju činnosť prostredníctvom pobočky, príslušné orgány domovského členského štátu môžu po informovaní príslušných orgánov hostiteľského členského štátu vykonať samy alebo prostredníctvom osôb, ktoré boli nimi na tento účel poverené, kontroly informácií uvedených v článku 50 priamo na mieste a prešetrenie takýchto pobočiek.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu môžu okrem toho na účely prešetrenia pobočiek použiť jeden z ďalších postupov ustanovených v článku 118.

3.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu majú právomoc vykonávať osobitne pre každý prípad kontroly a prešetrenia na mieste týkajúce sa činností vykonávaných pobočkami inštitúcií na ich území a požadovať od pobočky informácie o jej činnostiach na účely dohľadu, ak to považujú za relevantné z dôvodu finančnej stability hostiteľského členského štátu. Pred vykonaním takejto kontroly a prešetrenia príslušné orgány hostiteľského členského štátu konzultujú s príslušnými orgánmi domovského členského štátu. Po takýchto kontrolách a prešetreniach príslušné orgány hostiteľského členského štátu oznámia príslušným orgánom domovského členského štátu získané informácie a zistenia, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizika inštitúcie alebo stability finančného systému v hostiteľskom členskom štáte. Príslušné orgány domovského členského štátu musia pri určovaní svojho programu previerok v oblasti dohľadu, ktorý sa uvádza v článku 99, náležite vziať do úvahy tieto informácie a zistenia, a to aj so zreteľom na stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte.

4.   Kontroly a prešetrenia na mieste v prípade pobočiek sa vykonávajú v súlade s právom členského štátu, v ktorom sa kontrola alebo prešetrenie vykonáva.

Oddiel II

Výmena informácií a služobné tajomstvo

Článok 53

Služobné tajomstvo

1.   Členské štáty ustanovia, že všetky osoby, ktoré v súčasnosti pracujú pre príslušné orgány alebo pre ne v minulosti pracovali a aj audítori a znalci konajúci v mene príslušných orgánov, sú viazaní služobným tajomstvom.

Dôverné informácie, ktoré takéto osoby, audítori alebo znalci získajú pri výkone svojich úloh, sa môžu zverejniť iba v súhrnnej alebo úhrnnej podobe, na základe ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé úverové inštitúcie, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

Ak je na úverovú inštitúciu vyhlásený konkurz alebo sa začala jej nútená likvidácia, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov o záchranu predmetnej úverovej inštitúcie, sa môžu napriek tomu zverejniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní.

2.   Odsek 1 nebráni príslušným orgánom v tom, aby si navzájom vymieňali informácie alebo poskytovali informácie ESRB, EBA alebo Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (24) v súlade s touto smernicou, nariadením (EÚ) č. 575/2013, inými smernicami uplatniteľnými na úverové inštitúcie a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010, článkami 31, 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkami 31 a 36 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Tieto informácie podliehajú odseku 1.

3.   Odsek 1 nebráni príslušným orgánom v tom, aby uverejňovali výsledky stresových testov vykonaných v súlade s článkom 100 tejto smernice alebo článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo aby ich poskytovali EBA na účel uverejňovania výsledkov stresových testov z celej Únie.

Článok 54

Použitie dôverných informácií

Príslušné orgány prijímajúce dôverné informácie v zmysle článku 53 ich použijú len pri výkone svojich povinností a len na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)

na kontrolu, či sa dodržiavajú podmienky týkajúce sa prístupu k činnosti úverových inštitúcií, a na uľahčenie monitorovania výkonu tejto činnosti na nekonsolidovanom alebo konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly;

b)	na uplatňovanie sankcií;

c)	v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu príslušného orgánu vrátane súdneho konania v súlade s článkom 72;

d)	v rámci súdneho konania začatého v súlade s osobitnými ustanoveniami uvedenými v právnych predpisoch Únie, ktoré boli prijaté v oblasti úverových inštitúcií.

Článok 55

Dohody o spolupráci

Členské štáty a EBA môžu v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 uzavierať s orgánmi dohľadu tretích krajín alebo s orgánmi či subjektmi z tretích krajín dohody o spolupráci, ktorými sa zabezpečí výmena informácií v súlade s článkom 56 a 57 ods. 1 tejto smernice, len ak sa zaručí, že zverejňované informácie budú spĺňať požiadavky služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1 tejto smernice. Účelom takejto výmeny informácií je plnenie úloh týchto orgánov alebo subjektov v oblasti dohľadu.

Ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, smú sa zverejniť len s výslovným súhlasom orgánov, ktoré ich zverejnili, a v príslušných prípadoch len na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Článok 56

Výmena informácií medzi orgánmi

Článok 53 ods. 1 a článok 54 nebránia výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rámci členského štátu, medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch, ani medzi príslušnými orgánmi a ďalej uvedenými orgánmi, subjektmi a osobami pri výkone funkcií v oblasti dohľadu:

a)	orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými subjektmi finančného sektora a poisťovňami a orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými trhmi;

b)	orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zachovanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom makroprudenciálnych pravidiel;

c)	subjektmi zodpovednými za reorganizáciu alebo orgánmi určenými na ochranu stability finančného systému;

d)	systémami zmluvnej alebo inštitucionálnej ochrany uvedenými v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)	subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu inštitúcií a do iných konaní podobného druhu;

f)	osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtových závierok inštitúcií, poisťovní a finančných inštitúcií.

Článok 53 ods. 1 a článok 54 nebránia zverejňovaniu informácií subjektom, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov a systémy náhrad pre investorov, ktoré potrebujú na riadne plnenie svojich funkcií.

Vo všetkých prípadoch prijaté informácie podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1.

Článok 57

Výmena informácií so subjektmi dohľadu

1.   Bez ohľadu na články 53, 54 a 55 môžu členské štáty povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad:

a)	subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu inštitúcií a iných konaní podobného druhu;

b)	systémami zmluvnej alebo inštitucionálnej ochrany, ktoré sa uvádzajú v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu účtových závierok inštitúcií, poisťovní a finančných inštitúcií.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 členské štáty požadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	že informácie sú vymenené na výkon úloh uvedených v odseku 1;

b)	že prijaté informácie podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1;

c)	ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, že je možné ich zverejniť len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili, a v príslušných prípadoch výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

3.   Bez ohľadu na články 53, 54 a 55 môžu členské štáty na účely posilnenia stability a integrity finančného systému povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo subjektmi, ktoré sú podľa zákona zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie porušení práva obchodných spoločností.

V týchto prípadoch členské štáty požadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	že účelom výmeny informácií je odhaľovanie a vyšetrovanie porušení práva obchodných spoločností;

b)	že prijaté informácie podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1;

c)	ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, že nie je možné ich zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili, a v príslušných prípadoch výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

4.   Ak orgány alebo subjekty uvedené v odseku 1 vykonávajú svoje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania s pomocou osôb, ktoré vzhľadom na svoje osobitné schopnosti, sú na tento účel poverené a ktoré nie sú zamestnané vo verejnom sektore, členské štáty môžu možnosť výmeny informácií ustanovenej v prvom pododseku odseku 3 rozšíriť aj na tieto osoby, a to za podmienok ustanovených v druhom pododseku odseku 3.

5.   Príslušné orgány oznámia EBA názvy orgánov alebo subjektov, ktoré sú oprávnené prijímať informácie v zmysle tohto článku.

6.   Na účely vykonania odseku 4 oznámia orgány alebo subjekty uvedené v odseku 3 príslušným orgánom, ktoré informácie zverejnili, mená a presné vymedzenie zodpovednosti osôb, ktorým sa informácie majú poslať.

Článok 58

Prenos informácií týkajúcich sa peňažných aspektov, aspektov ochrany vkladov a systémových a platobných aspektov

1.   Žiadne ustanovenie v tejto kapitole nebráni príslušnému orgánu v tom, aby poskytol informácie týmto subjektom na účely plnenia ich úloh:

a)

centrálnym bankám ESCB a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich príslušných úloh vyplývajúcich zo zákona vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami a systémami zúčtovania a vyrovnania a zabezpečovania stability finančného systému;

b)	systémom zmluvnej alebo inštitucionálnej ochrany, ktoré sa uvádzajú v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	prípadne iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami;

d)

ESRB, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (25) a ESMA v prípade, že tieto informácie sú relevantné pre vykonávanie ich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1092/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na odstránenie prekážok brániacich príslušným orgánom, aby poskytli informácie v súlade s prvým pododsekom.

2.   Nič v tejto kapitole nebráni orgánom alebo subjektom uvedeným v odseku 1 v tom, aby oznamovali príslušným orgánom informácie, ktoré príslušné orgány môžu potrebovať na účely článku 54.

3.   Na informácie prijaté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vzťahujú p požiadavky služobného tajomstvo aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1.

4.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade krízovej situácie uvedenej v článku 114 ods. 1 príslušné orgány bezodkladne oznamovali informácie centrálnym bankám ESCB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich úloh vyplývajúcich zo zákona vrátane vykonávania menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a vyrovnania a zabezpečovania stability finančného systému, ako aj ESRB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon jeho úloh vyplývajúcich zo zákona.

Článok 59

Prenos informácií iným subjektom

1.   Bez ohľadu na článok 53 ods. 1 a článok 54 môžu členské štáty na základe ustanovení stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch povoliť zverejňovanie určitých informácií iným útvarom orgánov ústrednej vlády, ktoré sú zodpovedné za právne predpisy v oblasti dohľadu nad inštitúciami, finančnými inštitúciami a poisťovňami, a inšpektorom, ktorí konajú v ich mene.

Takéto zverejňovanie informácií sa však môže uskutočniť len vtedy, ak je potrebné z dôvodov prudenciálneho dohľadu a prevencie a zabezpečenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií a ich ozdravovania. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, osoby, ktoré majú prístup k informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1.

V krízovej situácii uvedenej v článku 114 ods. 1 členské štáty umožnia príslušným orgánom poskytnúť informácie, ktoré sú relevantné pre orgány uvedené v prvom pododseku tohto odseku vo všetkých dotknutých členských štátoch.

2.   Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a ostatným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za týchto podmienok:

a)	že tieto subjekty majú presný mandát podľa vnútroštátneho práva na vyšetrovanie alebo skúmanie krokov orgánov zodpovedných za dohľad nad inštitúciami alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b)	že informácie sú nevyhnutné na splnenie mandátu uvedeného v písmene a);

c)	osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 53 ods.1;

d)	tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, že sa nemôžu zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili, a výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

V rozsahu, v ktorom zverejnenie informácií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu zahŕňa spracovanie osobných údajov, sa akékoľvek spracovanie subjektmi uvedenými v prvom pododseku uskutočňuje v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES.

Článok 60

Zverejňovanie informácií získaných kontrolami na mieste a prešetreniami

Členské štáty zabezpečia, že informácie prijaté podľa článku 52 ods. 3, článku 53 ods. 2 a článku 56 a informácie získané v rámci kontroly alebo prešetrenia na mieste uvedeného v článku 52 ods. 1 a 2 sa v prípadoch uvedených v článku 59 nesmú zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré informácie zverejnili, alebo príslušných orgánov členského štátu, v ktorom bola takáto kontrola alebo prešetrenie na mieste vykonaná.

Článok 61

Zverejňovanie informácií týkajúcich sa služieb zúčtovania a vyrovnania

1.   Nič v tejto kapitole nebráni príslušným orgánom členského štátu oznamovať informácie uvedené v článkoch 53, 54 a 55 zúčtovacím strediskám alebo iným podobným subjektom, ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov uznali za subjekty poskytujúce služby zúčtovania alebo vyrovnania pre jeden z ich vnútroštátnych trhov, ak usúdia, že oznámenie takýchto informácií je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania týchto subjektov vzhľadom na zlyhanie alebo možné zlyhanie účastníkov trhu. Prijaté informácie prijaté podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1.

2.   Členské štáty však zabezpečia, aby informácie prijaté podľa článku 53 ods. 2 neboli zverejňované za okolností uvedených v odseku 1 bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili.

Článok 62

Spracúvanie osobných údajov

Osobné údaje sa na účely tejto smernice spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES a prípadne v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

Oddiel III

Povinnosti osôb zodpovedných za zákonom stanovenú kontrolu ročných a konsolidovaných účtovných závierok

Článok 63

Povinnosti osôb zodpovedných za zákonom stanovenú kontrolu ročných a konsolidovaných účtovných závierok

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každá osoba oprávnená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (26) a ktorá v inštitúcii vykonáva úlohy opísané v článku 51 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (27) v článku 37 smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (28) alebo v článku 73 smernice 2009/65/ES, alebo inú úlohu vyplývajúcu zo zákona, bola aspoň povinná príslušným orgánom bezodkladne oznámiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto inštitúcie, o ktorých sa táto osoba dozvedela počas výkonu tejto úlohy a ktoré môžu:

a)	predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktorými sa ustanovujú podmienky udeľovania povolení alebo ktorými sa osobitne upravuje výkon činností inštitúcií;

b)	ovplyvniť nerušené inštitúcie;

c)	viesť k odmietnutiu potvrdenia účtovných závierok alebo k vzneseniu výhrad.

Členské štáty zabezpečia aspoň to, aby osoba uvedená v prvom pododseku mala takisto povinnosť oznámiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie, o ktorých sa táto osoba dozvie počas plnenia svojej úlohy opísanej v prvom pododseku v podniku, ktorý je v dôsledku vzťahu kontroly úzko prepojený s inštitúciou, v ktorej táto osoba vykonáva svoju úlohu.

2.   Ak osoba oprávnená v zmysle smernice 2006/43/ES oznámi príslušným orgánom v dobrej viere akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie uvedené v odseku 1, nepredstavuje to porušenie žiadneho obmedzenia zverejňovania informácií vyplývajúceho zo zmluvy alebo akéhokoľvek právneho, regulačného alebo správneho opatrenia, a v dôsledku toho tejto osobe nevzniká žiadna zodpovednosť. Takéto zverejnenia by sa zároveň mali oznámiť aj riadiacemu orgánu inštitúcie, pokiaľ neexistuje vážny dôvod na opačný postup.

Oddiel IV

Právomoci v oblasti dohľadu, právomoc ukladať sankcie a právo odvolať sa

Článok 64

Právomoci v oblasti dohľadu a právomoc ukladať sankcie

1.   Príslušné orgány musia mať všetky právomoci v oblasti dohľadu na zasahovanie do činnosti inštitúcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií, a to najmä právo na odňatie povolenia v súlade s článkom 18, právomoci požadované v súlade s článkom 102 a právomoci ustanovené v článku 104 a 105.

2.   Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v oblasti dohľadu a svoje právomoci ukladať sankcie v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo,

b)	v spolupráci s inými orgánmi,

c)	pod ich zodpovednosťou delegovaním takýmto orgánom,

d)	obrátením sa na príslušné súdne orgány.

Článok 65

Správne sankcie a iné opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu uvedených v článku 64 a aby bolo dotknuté právo členských štátov ustanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných správnych opatrení pri porušení vnútroštátnych ustanovení, ktoré transponujú túto smernicu a pri porušení nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá pre správne sankcie za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu; oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva. Správne sankcie a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.   Členské štáty zabezpečia, že v prípade porušenia povinností uvedených v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré transponujú túto smernicu alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013, uplatnené sankcie s výhradou podmienok ustanovených vo vnútroštátnom práve.

3.   Príslušné orgány majú všetky právomoci na zhromažďovanie informácií a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Bez toho, aby boli dotknuté iné príslušné ustanovenia ustanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013, tieto právomoci zahŕňajú:

a)

právomoc požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v opakujúcich sa intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto fyzických alebo právnických osôb: i) inštitúcie zriadené v dotknutom členskom štáte; ii) finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte; iii) zmiešané finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte; iv) holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou zriadené v dotknutom členskom štáte; v) osoby patriace k subjektom uvedeným v bodoch i) až iv); vi) tretie strany, ktoré pre subjekty uvedené v bodoch i) až iv) externe vykonávajú prevádzkové funkcie alebo činnosti;

b)

právomoc viesť všetky potrebné vyšetrovania akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch (i) až (vi) zriadenej alebo nachádzajúcej sa v dotknutom členskom štáte, ak je to potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane: i) práva požadovať predloženie dokumentov, ii) preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v písmene a) bodoch (i) až (vi) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich, iii) získavať písomné alebo ústne vysvetlenie od akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) (i) až (vi) alebo od ich zástupcov alebo zamestnancov a iv) vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

c)

právomoc vykonávať všetky potrebné prešetrenia v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v písmene a) bodoch (i) až (vi) a akýchkoľvek iných spoločností zahrnutých do konsolidovaného dohľadu, keď je príslušný orgán orgánom konsolidovaného dohľadu, a to pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutým príslušným orgánom a v súlade s ostatnými podmienkami podľa práva Únie. Ak si prešetrenie vyžaduje povolenie justičného orgánu podľa vnútroštátnych predpisov, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

Článok 66

Správne sankcie a iné správne opatrenia za nesplnenie požiadaviek na povolenie a požiadaviek na nadobúdanie kvalifikovaných účastí

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach stanovili správne sankcie a iné správne opatrenia, aspoň pokiaľ ide o:

a)	podnikanie v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti bez toho, aby išlo o úverovú inštitúciu, v rozpore s článkom 9;

b)	začatie vykonávania činností ako úverová inštitúcia bez získania povolenia v rozpore s článkom 9;

c)

priame alebo nepriame nadobúdanie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo ďalšie priame alebo nepriame zvyšovanie takej kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe dosiahol alebo prekročil prahové hodnoty uvedené v článku 22 ods. 1 alebo také, že by sa úverová inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou bez toho, aby boli počas lehoty na posúdenie písomne oboznámené príslušné orgány úverovej inštitúcie, v ktorej sa plánuje nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti, alebo napriek nesúhlasu príslušných orgánov, a to v rozpore s článkom 22 ods. 1;

d)

priame alebo nepriame alebo nepriame zbavenie sa kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo zníženie kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe by klesol pod prahové hodnoty uvedené v článku 25, alebo tak, že by úverová inštitúcia prestala byť dcérskou spoločnosťou, bez toho, aby s tým boli písomne oboznámené príslušné orgány.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu uplatňovať v prípadoch uvedených v odseku 1, zahŕňali aspoň:

a)	verejné vyhlásenie, v ktorom sa označí fyzická osoba, inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

b)	príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od takéhoto konania a neopakovala ho;

c)

v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie vo výške do 10 % celkového čistého ročného obratu vrátane hrubého príjmu pozostávajúceho z výnosov z úrokov a podobných výnosov, kladných výnosov z akcií a iných cenných papierov s pohyblivým/pevným výnosom a výnosov z provízií alebo poplatkov v súlade s článkom 316 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podniku v predchádzajúcom obchodnom roku.

d)	v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie vo výške do 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 17. júla 2013;

e)	správne peňažné sankcie do výšky dvojnásobku sumy prínosu vyplývajúcej z porušenia v prípade, že túto sumu je možné určiť;

f)	pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1.

V prípade, že podnik uvedený v prvom pododseku písm. c) je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným hrubým príjmom je hrubý príjem vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok.

Článok 67

Iné ustanovenia

1.   Tento článok sa uplatňuje aspoň za jednej z týchto okolností:

a)	inštitúcia získa povolenie na základe nepravdivých údajov alebo iným neregulárnym spôsobom;

b)

inštitúcia po tom, ako sa dozvie o akomkoľvek nadobudnutí alebo zbavení sa podielov na svojom kapitáli, následkom ktorých tieto podiely prekročia prahy uvedené v článku 22 ods. 1 alebo článku 25 alebo pod tento prah klesnú, v rozpore s článkom 26 ods. 1 neinformuje ihneď o týchto nadobudnutiach alebo zbavení sa príslušné orgány;

c)

inštitúcia kótovaná na regulovanom trhu, ako sa uvádza v zozname, ktorý uverejňuje ESMA v súlade s článkom 47 smernice 2004/39/ES neinformuje najmenej raz ročne príslušné orgány o menách akcionárov a spoločníkov, ktorí vlastnia kvalifikované účasti a o veľkostiach týchto účastí v rozpore s článkom 26 ods. 1 druhým pododsekom tejto smernice;

d)	inštitúcia nezavedie mechanizmy v oblasti riadenia požadované príslušnými orgánmi podľa vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponuje článok 74;

e)	inštitúcia neposkytuje príslušným orgánom informácie o dodržiavaní povinnosti spĺňať požiadavky na vlastné zdroje ustanovené v článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v rozpore s článkom 99 ods. 1 prvým pododsekom uvedeného nariadenia, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

f)	inštitúcia príslušným orgánom neoznámi informácie týkajúce sa údajov uvedených v článku 101 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

g)	inštitúcia neoznámi príslušným orgánom informácie o veľkej majetkovej angažovanosti v rozpore s článkom 394 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

h)	inštitúcia nepodáva príslušným orgánom informácie o likvidite v rozpore s článkom 415 ods. 1 a ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

i)	inštitúcia neoznámi príslušným orgánom informácie o ukazovateli finančnej páky v rozpore s článkom 430 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

j)	inštitúcia opakovane alebo nepretržite nemá v držbe likvidné aktíva v rozpore s článkom 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

k)	inštitúcii vznikla expozícia prekračujúca limity v rozpore s článkom 395 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

l)	inštitúcia je vystavená kreditnému riziku vyplývajúcemu zo sekuritizačnej pozície bez splnenia podmienok ustanovených v článku 405 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

m)	inštitúcia neposkytne informácie v rozpore s článkom 431 ods. 1, 2 a 3 alebo článkom 451 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;

n)

inštitúcia vykoná platbu v prospech držiteľov nástrojov zahrnutých do vlastných zdrojov inštitúcie v rozpore s článkom 141 tejto smernice, alebo v prípadoch, v ktorých články 28, 51 alebo 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zakázali vykonanie takých platieb v prospech držiteľov nástrojov zahrnutých do vlastných zdrojov;

o)	inštitúcia je zodpovedná za závažné porušenie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa smernice 2005/60/ES;

p)	inštitúcia umožnila jednej alebo viacerým osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky uložené podľa článku 91, aby sa stali alebo ostali členmi riadiaceho orgánu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1, uplatňované správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu použiť, zahŕňali aspoň:

a)	verejné vyhlásenie, v ktorom sa označí fyzická osoba, inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

b)	príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od takéhoto konania a neopakovala ho;

c)	v prípade inštitúcie odňatie povolenia inštitúcie v súlade s článkom 18;

d)	s výhradou článku 65 ods. 2, dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách pre člena riadiaceho orgánu inštitúcie alebo inú fyzickú osobu, ktorá je zodpovedná;

e)

v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie vo výške do 10 % celkového čistého ročného obratu vrátane hrubého príjmu pozostávajúceho z výnosov z úrokov a podobných výnosov, výnosov z akcií a iných cenných papierov s pohyblivým/pevným výnosom a výnosov z provízií alebo poplatkov v súlade s článkom 316 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podniku v predchádzajúcom hospodárskom roku;

f)	v prípade fyzickej osoby správne peňažné pokuty vo výške do 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 17. júla 2013;

g)	správne peňažné sankcie do výšky dvojnásobku sumy ziskov vyplývajúcich z porušenia alebo strát, ktorým sa porušením zabránilo, v prípade, že ich možno určiť.

Ak je podnik uvedený v písmene e) prvého pododseku dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným hrubým príjmom je hrubý príjem vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok.

Článok 68

Uverejnenie správnych sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejňovali na svojich oficiálnych webových stránkach aspoň správne sankcie, proti ktorým nie je možné sa odvolať a ktoré boli uložené za porušenie vnútroštátnych predpisov transponujúcich túto smernicu alebo nariadenie (EÚ) č. 575/2013, vrátane o informácií o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej bola sankcia uložená, a to bez zbytočného odkladu potom, ako bola dotknutá osoba informovaná o týchto sankciách..

Ak členské štáty povolia uverejnenie sankcií, proti ktorým je možné sa odvolať, príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu tiež uverejnia informácie o stave odvolania sa proti daným sankciám a jeho výsledku.

2.   Príslušné orgány uverejňujú sankcie anonymne a spôsobom v súlade s vnútroštátnym právom, za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)	ak sa v prípade, že sankcia je uložená fyzickej osobe a po povinnom posúdení uskutočnenom pred uverejnením, ukáže, že uverejnenie osobných údajov je neprimerané;

b)	ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)	ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým inštitúciám alebo fyzickým osobám do tej miery, do akej sa táto škoda dá určiť.

Ak sa predpokladá, že počas primeraného obdobia prestanú existovať okolnosti uvedené v prvom pododseku, uverejnenie podľa odseku 1 sa môže odložiť na takéto obdobie.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby akékoľvek informácie uverejnené podľa odsekov 1 alebo 2 ostali na ich oficiálnych webových stránkach aspoň počas piatich rokov. Osobné údaje sa na oficiálnych webových stránkach príslušného orgánu uchovávajú len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

4.   Do 18. júla 2015 EBA podá Komisii správu o anonymnom uverejnení sankcií členskými štátmi, ako sa ustanovuje v odseku 2, a najmä o tom, kde sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. Okrem toho EBA podá Komisii správu o akýchkoľvek výrazných rozdieloch v dĺžke uverejnenia sankcií podľa vnútroštátneho práva.

Článok 69

Výmena informácií o sankciách a udržiavanie centrálnej databázy zo strany EBA

1.   Pod podmienkou dodržiavania požiadaviek služobného tajomstva uvedených v článku 53 ods. 1 EBA informuje príslušné orgány o všetkých správnych sankciách uložených podľa článkov 65, 66 a 67 vrátane všetkých odvolaní proti nim a ich výsledku. EBA udržiava centrálnu databázu správnych sankcií, ktoré jej boli oznámené, a to výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len pre príslušné orgány a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré príslušné orgány poskytujú.

2.   Keď príslušný orgán posudzuje dobrú povesť na účely článku 13 ods. 1, článku 16 ods. 3, článku 91 ods. 1 a článku 121, konzultuje databázu správnych sankcií EBA. Ak sa zmení stav odvolania sa proti sankcii alebo ak bolo odvolanie úspešné, EBA vypustí alebo aktualizuje všetky príslušné záznamy v databáze, keď ju o to príslušné orgány požiadajú.

3.   Príslušné orgány skontrolujú v súlade s ich vnútroštátnym právom existenciu príslušného odsúdenia dotknutej osoby v registri trestov. Na tieto účely sa informácie vymieňajú v súlade s rozhodnutím 2009/316/SVV a rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV, ako sú vykonané vo vnútroštátnom práve.

4.   EBA udržiava webovú stránku s odkazmi na uverejnenie správnych sankcií podľa článku 68 zo strany každého príslušného orgánu a uvádza obdobie, na ktoré každý členský štát správne sankcie uverejňuje.

Článok 70

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných pokút vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti a v prípade potreby aj:

a)	závažnosť a trvanie porušenia;

b)	mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)	finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)	význam dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ je možné ich určiť;

e)	straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ je možné ich určiť;

f)	úroveň spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušným orgánom;

g)	predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)	akékoľvek potenciálne systémové dôsledky porušenia.

Článok 71

Ohlasovanie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vytvorili účinné a spoľahlivé mechanizmy na podnecovanie ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica a porušení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

a)	osobitné postupy prijímania správ o porušeniach a ich nasledujúcich postupoch;

b)	vhodnú ochranu zamestnancov inštitúcií, ktorí nahlásia porušenia spáchané v rámci inštitúcie, aspoň pokiaľ ide o prípady odvety, diskriminácie alebo iných druhov nespravodlivého zaobchádzania;

c)	ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so smernicou 95/46/ES;

d)	jasné pravidlá, ktoré zabezpečujú, že vo všetkých prípadoch je zaručená dôvernosť osoby, ktorá nahlási porušenia spáchané v rámci inštitúcie, pokiaľ sa jej zverejnenie nevyžaduje podľa vnútroštátneho práva v rámci ďalších vyšetrovaní alebo následných súdnych konaní.

3.   Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na vnútorné oznamovanie porušení prostredníctvom konkrétneho, nezávislého a samostatného kanála.

Takýto kanál sa môže poskytnúť aj prostredníctvom opatrení zabezpečených sociálnymi partnermi. Uplatňuje sa rovnaká ochrana, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b), c) a d).

Článok 72

Právo odvolať sa

Členské štáty zabezpečia, aby sa na rozhodnutia a opatrenia prijaté podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou alebo nariadením (EÚ) č. 575/2013 vzťahovalo právo odvolať sa. Členské štáty tiež zabezpečia, aby sa právo odvolať sa vzťahovalo na prípady, ak sa v súvislosti so žiadosťou o udelenie povolenia, ktorá obsahuje všetky informácie požadované podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, do šiestich mesiacov od jej podania neprijalo žiadne rozhodnutie.

KAPITOLA 2

Postupy preskúmania

Oddiel I

Postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu

Článok 73

Interný kapitál

Inštitúcie majú zavedené riadne, účinné a úplné stratégie a postupy pre priebežné hodnotenie a udržiavanie výšky, druhov a rozmiestnenia interného kapitálu, ktorý považujú za primeraný na krytie povahy a úrovne rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené.

Tieto stratégie a postupy podliehajú pravidelnej vnútornej kontrole, aby bolo zabezpečené, že sú naďalej úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností príslušnej inštitúcie.

Oddiel II

Opatrenia, postupy a mechanizmy inštitúcií

Pododdiel 1

Všeobecné zásady

Článok 74

Vnútorné riadenie a plány na obnovu a ozdravenie

1.   Inštitúcie majú dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s náležite definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené, primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov, ako aj politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporujú ho.

2.   Opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 sú úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vlastných pre podnikateľský model a činností inštitúcie. Zohľadnia sa technické kritériá stanovené v článkoch 76 až 95.

3.   EBA vydá usmernenia týkajúce sa opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v odseku 1 v súlade odsekom 2.

4.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa zaviedli plány na obnovu na účely ozdravenia finančnej situácie inštitúcie po jej výraznom zhoršení a plány na riešenie krízových situácií. V súlade so zásadou proporcionality možno znížiť požiadavky vzťahujúce sa na inštitúciu, pokiaľ ide o vypracovanie, zachovanie a aktualizáciu plánov na obnovu, a požiadavky vzťahujúce sa na orgán pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vypracovanie plánov na riešenie krízových situácií v konzultácii s určeným príslušným orgánom, ak príslušný orgán po porade s vnútroštátnym orgánom pre makroprudenciálny dohľad dospeje k záveru, že zlyhanie konkrétnej inštitúcie, ku ktorému došlo okrem iného v dôsledku jej veľkosti, obchodného modelu alebo jej prepojenia na iné inštitúcie alebo na finančný systém vo všeobecnosti, nebude mať negatívny vplyv na finančné trhy, iné inštitúcie alebo na podmienky financovania.

Inštitúcie úzko spolupracujú s orgánmi, ktorým sa zverila právomoc riešiť krízové situácie, a poskytnú im všetky informácie potrebné na prípravu a vypracovanie uskutočniteľných plánov na riešenie krízových situácií, v ktorých sa stanovujú možnosti riadneho riešenia krízovej situácie inštitúcií v prípade zlyhania v súlade so zásadou proporcionality.

V súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 je EBA oprávnená podieľať sa na tvorbe účinných a konzistentných plánov na obnovu a na riešenie krízových situácií a na ich koordinácii.

V tejto súvislosti sa EBA oznamujú stretnutia súvisiace s tvorbou plánov na obnovu a na riešenie krízových situácií a ich koordináciou, pričom je oprávnený sa na nich zúčastniť. V prípade uskutočnenia takéhoto stretnutia alebo činností sa EBA v plnom rozsahu vopred oznámi konanie stretnutia, hlavné body, o ktorých sa má rokovať, a činnosti, ktoré sa majú zvažovať.

Článok 75

Dohľad nad politikami odmeňovania

1.   Príslušné orgány zhromažďujú informácie zverejnené v súlade s kritériami na zverejnenie informácií, ktoré sa stanovujú v článku 450 ods. 1 písm. g), h) a i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a používajú ich na porovnávanie trendov a postupov v oblasti odmeňovania. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie EBA.

2.   EBA vydá usmernenia pre zdravé politiky odmeňovania, ktoré sú v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 92 až 95. V usmerneniach sa zohľadňujú zásady zdravej politiky odmeňovania, ktoré sú ustanovené v odporúčaní Komisie 2009/384/ES z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (29).

ESMA úzko spolupracuje s EBA na vypracúvaní usmernení o politike odmeňovania pre kategórie zamestnancov zapojených do poskytovania investičných služieb a činností v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 2 smernice 2004/39/ES.

EBA používa informácie získané od príslušných orgánov podľa odseku 1 na porovnávanie trendov a postupov v oblasti odmeňovania na úrovni Únie.

3.   Príslušné orgány zhromažďujú informácie o počte fyzických osôb v každej inštitúcii, ktorým boli vyplatené odmeny vo výške 1 milióna EUR alebo viac za finančný rok, vrátane ich pracovných povinností, dotknutej obchodnej oblasti a hlavných prvkov mzdy, prémií, dlhodobých odmien a príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Tieto informácie sa postúpia EBA, ktorá ich uverejní na súhrnnom základe pre jednotlivé domovské členské štáty v spoločnom formáte na podávanie správ. EBA môže vypracovať usmernenia na uľahčenie uplatňovania tohto odseku a zabezpečenie konzistentnosti zhromaždených informácií.

Pododdiel 2

Technické kritériá týkajúce sa štruktúrovania rizík a zaobchádzania s nimi

Článok 76

Zaobchádzanie s rizikami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán schvaľoval a pravidelne skúmal stratégie a politiky na prijímanie, riadenie, monitorovanie a zmierňovanie rizík, ktorým inštitúcia je alebo môže byť vystavená, vrátane rizík, ktoré vyplývajú z makroekonomického prostredia, v ktorom inštitúcia pôsobí vo vzťahu k hospodárskemu cyklu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán venoval dostatok času zváženiu otázok týkajúcich sa rizík. Aktívne sa zapája do riadenia všetkých závažných rizík, ktoré sú predmetom tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a zabezpečuje, aby sa na ich riadenie pridelili primerané zdroje, a rovnako sa aktívne zapája do oceňovania aktív, používania externých úverových ratingov a interných modelov, ktoré s týmito rizikami súvisia. Inštitúcia musí vytvoriť línie podávania správ riadiacemu orgánu, ktoré by zahŕňali všetky závažné riziká a politiky riadenia rizík, ako aj zmeny v tejto oblasti.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, vytvorili výbor pre riziká zložený z členov riadiaceho orgánu, ktorí v dotknutej inštitúcii nevykonávajú žiadnu výkonnú funkciu. Členovia výboru pre riziká majú primerané vedomosti, zručnosti a odborné znalosti na to, aby úplne chápali a monitorovali stratégiu riadenia rizík a ochotu inštitúcie podstupovať riziká.

Výbor pre riziká radí riadiacemu orgánu v súvislosti s celkovou súčasnou a budúcou ochotou inštitúcie podstupovať riziká, ako aj so stratégiou riadenia rizík, a pomáha riadiacemu orgánu pri vykonávaní dohľadu nad uplatňovaním tejto stratégie zo strany vrcholového manažmentu. Celkovú zodpovednosť za riziká nesie riadiaci orgán.

Výbor pre riziká preskúma, či ceny pasív a aktív ponúkaných klientom plne zohľadňujú podnikateľský model a stratégiu riadenia rizík inštitúcie. Ak ceny náležite neodrážajú riziká v súlade s podnikateľským modelom a stratégiou riadenia rizík, výbor pre riziká predloží riadiacej rade plán nápravy.

Príslušné orgány môžu inštitúcii, ktorá sa nepovažuje za významnú podľa prvého pododseku, povoliť, aby zlúčila výbor pre riziká a výbor pre audit uvedené v článku 41 smernice 2006/43/ES. Členovia zmiešaného výboru musia mať vedomosti, zručnosti a odborné znalosti potrebné pre prácu vo výbore pre riziká a vo výbore pre audit.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán vo svojej funkcii dohľadu a výbor pre riziká v prípade, že bol zriadený, mali primeraný prístup k informáciám o rizikovej situácii inštitúcie, a ak je to potrebné a vhodné, k funkcii riadenia rizík a k poradenstvu externých expertov.

Riadiaci orgán vo svojej funkcii dohľadu a výbor pre riziká v prípade, že bol zriadený, určujú povahu, množstvo, formát a frekvenciu informácií o riziku, ktoré budú dostávať. Výbor pre riziká s cieľom pomôcť pri vypracúvaní politík a postupov odmeňovania preskúma, či stimuly, ktoré poskytuje systém odmeňovania, zohľadňujú riziko, kapitál, likviditu a pravdepodobnosť a časové naplánovanie výnosov.

5.   Členské štáty v súlade s požiadavkou primeranosti ustanovenou v článku 7 ods. 2 smernice Komisie 2006/73/ES (30) zabezpečia, aby inštitúcie mali funkciu riadenia rizík, ktorá je nezávislá od funkcie prevádzky a ktorá má dostatočnú právomoc, vážnosť, zdroje a prístup k riadiacemu orgánu.

Členské štáty zabezpečia, že funkcia riadenia rizík zaisťuje identifikovanie, meranie a riadne vykazovanie všetkých závažných rizík. Zabezpečia, že funkcia riadenia rizík je aktívne zapájaná do vypracúvania stratégie riadenia rizík inštitúcie a do všetkých podstatných rozhodnutí týkajúcich sa riadenia rizík a je schopná poskytovať ucelený pohľad na celú škálu rizík inštitúcie.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade potreby bola funkcia riadenia rizík podriadená priamo riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu nezávisle od vrcholového manažmentu, mohla upozorňovať na problémy a podľa potreby varovať tento orgán v prípade vývoja špecifického rizika, ktorý ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať inštitúciu, bez toho, aby to malo vplyv na zodpovednosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcie dohľadu a/alebo riadiacej funkcie podľa tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013.

Na čele funkcie riadenia rizík je nezávislý vrcholový manažér s jasnou zodpovednosťou za funkciu riadenia rizík. V prípade, že povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie nie sú dôvodom na osobitné vymenovanie osoby, túto funkciu môže vykonávať iná osoba z vrcholového manažmentu za predpokladu, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

Osoba na čele funkcie riadenia rizík sa odvoláva len s predchádzajúcim súhlasom riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu a v prípade potreby je oprávnená mať k riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu priamy prístup.

Uplatňovaním tejto smernice nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2006/73/ES na investičné spoločnosti.

Článok 77

Interné prístupy na vypočítanie požiadaviek na vlastné zdroje

1.   Príslušné orgány nabádajú inštitúcie, ktoré sú významné z hľadiska ich veľkosti a vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti ich činností, aby vytvorili interné kapacity posúdenia kreditného rizika a zintenzívnili využívanie prístupu založeného na interných ratingoch na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko v prípade, že sú ich expozície v absolútnom ponímaní významné a že majú zároveň veľký počet významných protistrán. Týmto článkom nie sú dotknuté kritéria stanovené v tretej časti, hlave I kapitole 1 oddiele 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Príslušné orgány s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť činností inštitúcie monitorujú, či sa inštitúcia pri posudzovaní externej úverovej bonity subjektu alebo finančného nástroja nespolieha výlučne alebo mechanicky na ratingy.

3.   Príslušné orgány nabádajú inštitúcie, pričom zohľadňujú ich veľkosť, vnútornú organizáciu a povahu, rozsah a zložitosť ich činností, aby vytvorili interné kapacity posúdenia špecifického rizika a zintenzívnili využívanie interných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko dlhových nástrojov v obchodnej knihe spolu s internými modelmi na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania a migrácie v prípade, že sú ich expozície voči špecifickému riziku významné v absolútnom ponímaní a v prípade, že majú veľký počet významných pozícií v dlhových nástrojoch rôznych emitentov.

Týmto článkom nie je dotknuté plnenie kritérií stanovených v tretej časti hlave IV kapitole 5 oddieloch 1 až 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie vymedziť pojem „expozície voči špecifickému riziku významné v absolútnom ponímaní“, uvedený v odseku 3 prvom pododseku, a prahové hodnoty pre veľké počty významných protistrán a pozícií v dlhových nástrojoch rôznych emitentov. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 78

Referenčné porovnávanie interných prístupov na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v rámci dohľadu

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré môžu používať interné prístupy na výpočet výšok rizikovo váženej expozície alebo požiadaviek na vlastné zdroje okrem operačného rizika, nahlasovali výsledky výpočtov v rámci ich interných prístupov pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných portfólií. Inštitúcie predkladajú výsledky svojich výpočtov spolu s vysvetlením metodík na ich získanie príslušným orgánom s primeranou frekvenciou a aspoň raz za rok.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie predkladali výsledky výpočtov uvedených v odseku 1 podľa vzoru, ktorý vypracuje EBA v súlade s odsekom 8, príslušným orgánom a EBA. Ak sa príslušné orgány rozhodnú vypracovať osobitné portfóliá, urobia tak po porade s EBA a zabezpečia, aby inštitúcie nahlasovali výsledky výpočtov oddelene od výsledkov výpočtov pre portfóliá EBA.

3.   Príslušné orgány na základe informácií, ktoré predložia inštitúcie v súlade s odsekom 1, monitorujú pre expozície alebo transakcie v referenčnom portfóliu vyplývajúce z interných prístupov daných inštitúcií rozsah výšok rizikovo vážených expozícií alebo prípadne požiadaviek na vlastné zdroje okrem operačného rizika. Príslušné orgány aspoň raz za rok posúdia kvalitu daných prístupov, pričom venujú pozornosť:

(a)	tým prístupom, ktoré pre tú istú expozíciu vykazujú výrazné rozdiely v požiadavkách na vlastné zdroje;

(b)	prístupom, pri ktorých je osobitne vysoká alebo nízka rozmanitosť a pri ktorých je aj výrazné a systematické podhodnotenie požiadaviek na vlastné zdroje.

EBA na základe informácií uvedených v odseku 2 vypracuje správu s cieľom podporiť príslušné orgány pri posudzovaní kvality interných prístupov.

4.   Ak sa konkrétna inštitúcia výrazne odlišuje od väčšiny rovnocenných inštitúcií alebo ak majú prístupy len málo spoločných charakteristík, čo vedie k veľkým rozdielom vo výsledkoch, príslušné orgány vyšetria príčiny tejto skutočnosti a ak je možné jasne stanoviť, že prístup inštitúcie vedie k podhodnoteniu požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré nie je možné pripísať rozdielom v súvisiacich rizikách expozícií alebo pozícií, prijmú nápravné opatrenia.

5.   Príslušné orgány zabezpečia, aby ich rozhodnutia o vhodnosti nápravných opatrení uvedených v odseku 4 boli v súlade so zásadou, že takéto opatrenia musia zachovať ciele interného prístupu, a preto:

a)	nevedú k štandardizácii ani k uprednostňovaným metódam;

b)	nevytvárajú nesprávne stimuly; ani

c)	nespôsobujú davové správanie.

6.   Ak to EBA na základe informácií a posúdení uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku považuje za potrebné, môže vydať usmernenia a odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom zlepšiť postupy dohľadu alebo postupy inštitúcií v súvislosti s internými prístupmi.

7.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

(a)	postupy na vzájomnú výmenu posúdení uskutočnených v súlade s odsekom 3 medzi príslušnými orgánmi a s EBA;

(b)	normy na posúdenie, ktoré uskutočnia príslušné orgány podľa odseku 3.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 1. januára 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

(a)	vzor, vymedzenia pojmov a riešenia IT, ktoré sa majú použiť v Únii pri podávaní správ podľa odseku 2;

(b)	referenčné portfólio alebo portfóliá uvedené v odseku 1.

EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

9.   Komisia do 1. apríla 2015 a po porade s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní referenčného porovnávania interných modelov vrátane rozsahu modelu. V prípade potreby v nadväznosti na správu predloží legislatívny návrh.

Článok 79

Kreditné riziko a riziko protistrany

Príslušné orgány zabezpečia, aby:

a)	poskytovanie úveru sa zakladalo na vhodných a dobre definovaných kritériách a bol stanovený jasný postup schvaľovania, zmeny, obnovovania a refinancovania úverov;

b)

inštitúcie mali interné metodiky, ktoré im umožnia posúdiť kreditné riziko expozícií voči jednotlivým dlžníkom, cenným papierom alebo sekuritizačným pozíciám a kreditné riziko na úrovni portfólia. Predovšetkým by sa interné metodiky nemali spoliehať výhradne alebo mechanicky na externé úverové ratingy. V prípade, že sa požiadavky na vlastné zdroje zakladajú na ratingu externej ratingovej agentúry (ECAI) alebo sa zakladajú na skutočnosti, že expozícia je bez ratingu, inštitúcie to neoslobodzuje od ďalšieho zváženia iných informácií relevantných pre posúdenie ich alokácie interného kapitálu;

c)	prebiehajúca správa a monitorovanie rozličných portfólií s kreditným rizikom a expozícií voči kreditným rizikám vrátane identifikácie a riadenia problémových úverov a tvorby primeraných úprav ocenenia a rezerv sa uskutočňovali prostredníctvom účinných systémov;

d)	diverzifikácia úverových portfólií bola primeraná vzhľadom na cieľové trhy inštitúcie a celkovú stratégiu poskytovania úverov.

Článok 80

Reziduálne riziko

Príslušné orgány zabezpečia, aby sa riziko, že uznané postupy na zmierňovanie kreditného rizika používané inštitúciami budú menej účinné, ako sa očakávalo, riešilo a kontrolovalo okrem iného pomocou písomne podložených politík a postupov.

Článok 81

Riziko koncentrácie

Príslušné orgány zabezpečia, aby sa riziko koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči každej samostatnej protistrane vrátane centrálnych protistrán, skupinám prepojených protistrán a voči protistranám z rovnakého hospodárskeho odvetvia, geografického regiónu alebo pôsobiacich v rovnakej oblasti činností alebo komodít, alebo riziko vyplývajúce z používania postupov na zmierňovanie kreditného rizika, a predovšetkým riziká spojené s veľkými nepriamymi expozíciami voči kreditným rizikám, ako napríklad voči jedinému emitentovi kolaterálu, riešili a kontrolovali okrem iného pomocou písomne podložených politík a postupov.

Článok 82

Sekuritizačné riziko

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa riziká vyplývajúce zo sekuritizačných transakcií, vo vzťahu ku ktorým sú úverové inštitúcie investorom, originátorom alebo sponzorom, vrátane rizík straty dobrej povesti, ktoré vznikajú v súvislosti s komplexnými štruktúrami alebo produktmi, hodnotili a riešili pomocou náležitých politík a postupov tak, aby sa zabezpečilo úplné zohľadnenie ekonomickej podstaty transakcie v rozhodnutiach týkajúcich sa posúdenia rizika a riadenia.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré sú originátormi revolvingových sekuritizačných transakcií s ustanoveniami o predčasnom splatení, mali k dispozícii plány likvidity na vyriešenie dôsledkov dohodnutého aj predčasného splatenia.

Článok 83

Trhové riziko

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa zaviedli politiky a postupy na identifikáciu, meranie a riadenie všetkých významných zdrojov a účinkov trhových rizík.

2.   Ak je krátka pozícia splatná skôr ako dlhá pozícia, príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie tiež prijali opatrenia proti riziku nedostatočnej likvidity.

3.   Interný kapitál je primeraný skutočným trhovým rizikám, ktoré nepodliehajú požiadavke na vlastné zdroje.

Inštitúcie, ktoré si pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 započítali svoje pozície v jednej alebo viacerých akciách vytvárajúcich akciový index proti jednej alebo viacerým pozíciám vo futures na akciový index alebo v inom produkte akciového indexu, musia mať primeraný interný kapitál na pokrytie bázického rizika straty spôsobenej tým, že hodnota futures alebo iného produktu sa nepohybuje úplne v súlade s hodnotou jej podkladových akcií; inštitúcie tiež majú primeraný interný kapitál, ak majú v držbe opačné pozície vo futures na akciový index, ktoré nie sú identické z hľadiska svojej splatnosti alebo zloženia alebo oboch.

V prípade uplatňovania postupu uvedeného v článku 345 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 inštitúcie zabezpečia, aby mali v držbe dostatočný interný kapitál na zabezpečenie sa proti riziku straty, ktorá existuje v čase od prijatia prísľubu do nasledujúceho pracovného dňa.

Článok 84

Úrokové riziko vyplývajúce z činností mimo obchodnej knihy

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli systémy na identifikáciu, hodnotenie a riadenie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú neobchodné činnosti inštitúcie.

Článok 85

Operačné riziko

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli politiky a postupy na hodnotenie a riadenie expozície voči operačnému riziku, ako aj voči riziku modelu a vrátane zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí, ktoré majú veľmi vážne následky. Na účely týchto politík a postupov inštitúcie stanovia, v čom spočíva operačné riziko.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa na zabezpečenie schopnosti inštitúcie ďalej pokračovať vo svojej činnosť a obmedziť straty v prípade vážneho prerušenia obchodnej činnosti vypracoval plán pre nepredvídané udalosti a plán na zabezpečenie kontinuity obchodných činností.

Článok 86

Riziko likvidity

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie mali spoľahlivé stratégie, politiky, postupy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizika likvidity v primeranom súbore časových úsekov vrátane časového úseku jedného dňa s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie zachovávali primerané úrovne vankúšov likvidity. Tieto stratégie, politiky, postupy a systémy sú špecificky prispôsobené obchodným líniám, menám, pobočkám a právnickým osobám a zahŕňajú primerané mechanizmy alokácie nákladov, prínosov a rizík týkajúcich sa likvidity.

2.   Stratégie, politiky, postupy a systémy uvedené v odseku 1 sú primerané zložitosti, rizikovému profilu, rozsahu činnosti inštitúcií a tolerancii voči riziku stanovenému riadiacim orgánom a odzrkadľujú význam inštitúcie v každom členskom štáte, v ktorom táto inštitúcia vykonáva činnosť. Inštitúcie oznamujú toleranciu voči riziku všetkým relevantným obchodným líniám.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby boli profily rizika likvidity inštitúcií s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť ich činností v súlade s rizikovými profilmi požadovanými pre dobre fungujúci a spoľahlivý systém a neprekračovali ich.

Príslušné orgány monitorujú vývoj, pokiaľ ide o profily rizika likvidity, napríklad návrh produktu a objemy, riadenie rizík, politiky financovania a koncentrácie financovania.

Ak vývoj uvedený v druhom pododseku môže viesť k nestabilite konkrétnej inštitúcie alebo k systémovej nestabilite, príslušné orgány prijmú účinné opatrenia.

Príslušné orgány informujú EBA o akýchkoľvek opatreniach vykonaných podľa tretieho pododseku.

EBA vydá odporúčania, ak to považuje za vhodné v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

4.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie vypracovali metodiky na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie pozícií financovania. Tieto metodiky budú zahŕňať bežné a predpokladané významné peňažné toky plynúce do a vyplývajúce z aktív, pasív, podsúvahových položiek vrátane podmienených záväzkov a možný vplyv rizika straty dobrej povesti.

5.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie rozlišovali medzi založenými a nezaťaženými aktívami, ktoré sú dostupné stále, a najmä počas krízových situácií. Okrem toho zabezpečia, aby inštitúcie prihliadali na právnickú osobu, v ktorej sa aktíva nachádzajú, krajinu, v ktorej sú právne evidované v registri alebo na účte a na ich prípustnosť a monitorujú, ako možno tieto aktíva včas mobilizovať.

6.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie prihliadali aj na existujúce právne, regulatórne a prevádzkové obmedzenia pre potenciálne prevody likvidity a nezaťažených aktív medzi subjektmi v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj mimo neho.

7.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zvážili rôzne nástroje na zmierňovanie rizika likvidity vrátane systému limitov a ochranných vankúšov likvidity, aby boli schopné odolať rôznym stresovým udalostiam, a primerane diverzifikovanú štruktúru financovania a prístup k zdrojom financovania. Tieto opatrenia sa pravidelne skúmajú.

8.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zvážili alternatívne scenáre týkajúce sa pozícií likvidity a faktorov pôsobiacich na zmiernenie rizika a aspoň raz ročne preskúmali predpoklady, na ktorých sa zakladajú rozhodnutia týkajúce sa pozície financovania. Na tieto účely sa alternatívne scenáre zameriavajú najmä na podsúvahové položky a ďalšie podmienené záväzky vrátane položiek a záväzkov účelových jednotiek zaoberajúcich sa sekuritizáciou (SSPE) alebo iných účelových jednotiek uvedených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu ku ktorým pôsobí inštitúcia ako sponzor alebo im poskytuje výraznú likviditnú podporu.

9.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zvážili potenciálny vplyv scenárov určených pre konkrétnu inštitúciu alebo celý trh a kombinovaných alternatívnych scenárov. Zvážia sa rôzne časové obdobia a meniace sa stupne stresových podmienok.

10.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie upravovali svoje stratégie, interné politiky a limity pre riziko likvidity a vytvárali účinné plány pre nepredvídané udalosti a pritom zohľadňovali výsledok alternatívnych scenárov uvedených v odseku 8.

11.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie mali zavedené plány na obnovu likvidity, v ktorých sa stanovia primerané stratégie a vhodné vykonávacie opatrenia zamerané na riešenie možného nedostatku likvidity, a to aj vo vzťahu k pobočkám zriadeným v inom členskom štáte. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie tieto plány testovali aspoň raz ročne, aktualizovali na základe výsledkov alternatívnych scenárov ustanovených v odseku 8 a podávali o nich správy vrcholovému manažmentu, ktorý ich schvaľuje, aby sa interné politiky a postupy mohli zodpovedajúcim spôsobom upravovať. Inštitúcie vopred prijmú potrebné operačné opatrenia, aby sa zabezpečila možnosť okamžitého vykonávania plánov na obnovu likvidity. V prípade úverových inštitúcií tieto operačné opatrenia zahŕňajú držbu kolaterálu, ktorý je ihneď k dispozícii na financovanie centrálnou bankou. V prípade potreby zahŕňa držbu kolaterálu v mene iného členského štátu alebo mene tretej krajiny, voči ktorej má úverová inštitúcia expozície, a v prípade, že je to operačne potrebné, v rámci územia hostiteľského členského štátu alebo tretej krajiny, voči ktorej mene má expozíciu.

Článok 87

Riziko nadmerného využívania finančnej páky

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby mali inštitúcie zavedené politiky a postupy na identifikáciu, riadenie a monitorovanie rizika nadmerného využívania finančnej páky. Indikátory rizika nadmerného využívania finančnej páky zahŕňajú ukazovateľ finančnej páky určený v súlade s článkom 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nesúlady medzi aktívami a záväzkami.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie riešili riziko nadmerného využívania finančnej páky preventívne tak, že dôsledne zohľadnia možné zvýšenia rizika nadmerného využívania finančnej páky spôsobené znížením vlastných zdrojov inštitúcie z dôvodu očakávaných alebo realizovaných strát v závislosti od príslušných účtovných pravidiel. V tomto zmysle musia byť inštitúcie schopné odolávať škále rôznych stresových udalostí so zreteľom na riziko nadmerného využívania finančnej páky.

Pododdiel 3

Riadenie

Článok 88

Opatrenia týkajúce sa riadenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán vymedzil opatrenia, dohliadal na ich uplatňovanie a bol zodpovedný za uplatňovanie opatrení týkajúcich sa riadenia, ktorými sa zabezpečuje účinné a obozretné riadenie inštitúcie vrátane rozdelenia povinností v organizácii a predchádzania konfliktom záujmov.

Tieto opatrenia musia byť v súlade s týmito zásadami:

a)	riadiaci orgán musí mať celkovú zodpovednosť za inštitúciu a schvaľuje strategické ciele, stratégiu riadenia rizík a interné riadenie inštitúcie (internal governance) a dohliada na ich uplatňovanie;

b)	riadiaci orgán musí zabezpečovať integritu systémov účtovníctva a finančného vykazovania vrátane finančných a prevádzkových kontrol a súladu s právom a príslušnými normami;

c)	riadiaci orgán musí dohliadať na proces zverejňovania informácií a na oznámenia;

d)	riadiaci orgán musí byť zodpovedný za zabezpečenie účinného dohľadu nad vrcholovým manažmentom;

e)	predseda riadiaceho orgánu vo svojej funkcii dohľadu inštitúcie nesmie vykonávať zároveň funkcie výkonného riaditeľa v tej istej inštitúcii, pokiaľ to nie je odôvodnené zo strany inštitúcie a povolené príslušnými orgánmi.

Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán monitoroval a pravidelne hodnotil účinnosť opatrení týkajúcich sa riadenia inštitúcie a aby prijímal vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, vytvorili nominačný výbor zložený z členov riadiaceho orgánu, ktorí v dotknutej inštitúcii nevykonávajú žiadnu výkonnú funkciu.

Nominačný výbor:

a)

určuje a odporúča na schválenie riadiacim orgánom alebo na schválenie valným zhromaždením kandidátov na obsadenie voľných miest v riadiacom orgáne, posudzuje vyváženosť znalostí, zručností, rozmanitosti a skúseností riadiaceho orgánu a vypracuje opis úloh a schopností pre danú pozíciu a posúdi očakávaný časový záväzok; Nominačný výbor okrem toho stanoví cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne a vypracuje politiku na zvýšenie zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne s cieľom splniť tento cieľ. Daný cieľ, politika a opatrenia na jej vykonanie sa uverejňujú v súlade s článkom 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

b)	pravidelne a aspoň raz ročne hodnotí štruktúru, veľkosť, zloženie a výsledky riadiaceho orgánu a predkladá odporúčania riadiacemu orgánu so zreteľom na akékoľvek zmeny;

c)	pravidelne a aspoň raz ročne hodnotí vedomosti, zručnosti a skúsenosti jednotlivých členov riadiaceho orgánu a riadiaceho orgánu ako celku a podáva o tom správu riadiacemu orgánu;

d)	pravidelne skúma politiku riadiaceho orgánu v oblasti výberu a vymenúvania vrcholového manažmentu a predkladá odporúčania riadiacemu orgánu.

Pri výkone svojich povinností nominačný výbor v rámci možností a priebežne berie do úvahy skutočnosť, že je potrebné zabezpečiť, aby rozhodovaniu riadiaceho orgánu nedominoval jeden jednotlivec alebo malá skupina jednotlivcov takým spôsobom, ktorý je škodlivý pre záujmy inštitúcie ako celku.

Nominačný výbor má možnosť využívať akékoľvek vhodné formy zdrojov, ktoré považuje za vhodné, vrátane externého poradenstva a na tento účel dostane primerané finančné prostriedky.

Tento odsek sa neuplatňuje, ak podľa vnútroštátneho práva riadiaci orgán nemá žiadnu právomoc v procese výberu a vymenovania žiadnych svojich členov.

Článok 89

Podávanie správ

1.   Od 1. januára 2015 členské štáty od každej inštitúcie požadujú, aby každoročne pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých má organizačnú zložku, zverejňovala tieto informácie na konsolidovanom základe za finančný rok:

a)	označenie povahy činností a geografickú polohu;

b)

obrat;

c)	počet zamestnancov na plný úväzok;

d)	zisk alebo strata pred zdanením;

e)	daň zo zisku alebo straty;

f)	získané subvencie z verejných zdrojov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty od inštitúcií požadujú, aby zverejnili informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) prvýkrát 1. júla 2014.

3.   Do 1. júla 2014 všetky globálne systémovo dôležité inštitúcie v EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, identifikované na medzinárodnej úrovni predložia Komisii na dôvernom základe informácie uvedené v odseku 1 písm. d), e) a f). Komisia po porade s EBA, EIOPA prípadne ESMA všeobecne posúdi potenciálny negatívny ekonomický vplyv zverejnenia takýchto informácií vrátane vplyvu na konkurencieschopnosť, investície, dostupnosť úverov a stabilitu finančného systému. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2014.

V prípade, že Komisia v správe identifikuje významný negatívny vplyv, Komisia zváži vypracovanie náležitého legislatívneho návrhu na zmenu povinností zverejňovania informácií podľa odseku 1 a môže v súlade s článkom 145 písm. h) rozhodnúť o pozastavení týchto povinností. Komisia každoročne preskúma potrebu predĺženia platnosti tohto pozastavenia.

4.   Informácie uvedené v odseku 1 sa podrobia auditu v súlade so smernicou 2006/43/ES a pokiaľ je to možné zverejnia sa ako príloha k ročným finančným výkazom, prípadne ku konsolidovaným finančným výkazom dotknutej inštitúcie.

5.   V rozsahu, v akom budúce legislatívne akty Únie stanovia povinnosti zverejňovania nad rámec povinností stanovených v tomto článku, tento článok sa prestane uplatňovať a zodpovedajúcim spôsobom sa zruší.

Článok 90

Zverejňovanie informácií o návratnosti aktív

Inštitúcie vo svojich výročných správach zverejnia medzi kľúčovými ukazovateľmi návratnosť aktív vypočítanú ako čistý zisk vydelený veľkosťou súvahy.

Článok 91

Riadiaci orgán

1.   Členovia riadiaceho orgánu musia mať neustále dostatočne dobrú povesť a dostatočnú úroveň vedomostí, zručností a skúseností na vykonávanie svojich povinností. Celkové zloženie riadiaceho orgánu odráža tiež primerane široký rozsah skúseností. Členovia riadiaceho orgánu spĺňajú najmä tieto požiadavky uvedené v odsekoch 2 až 8:

2.   Všetci členovia riadiaceho orgánu venujú dostatok času výkonu svojich funkcií v inštitúcii.

3.   Pri počte riadiacich funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen riadiaceho orgánu, sa zohľadňujú individuálne okolnosti a povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie. Okrem prípadu, keď zastupujú členský štát, členovia riadiaceho orgánu inštitúcie, ktorá je významná z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, nezastávajú od 1. júla 2014 súčasne viac ako jednu z týchto kombinácií riadiacich funkcií:

a)	jedna výkonná riadiaca funkcia s dvoma nevýkonnými riadiacimi funkciami;

b)	štyri nevýkonné riadiace funkcie.

4.   Na účely odseku 3 sa za jednu riadiacu funkciu považuje:

a)	výkonné alebo nevýkonné riadiace funkcie, ktoré sa zastávajú v jednej a tej istej skupine;

b)

výkonné alebo nevýkonné riadiace funkcie, ktoré sa zastávajú v rámci: i) inštitúcií, ktoré sú členmi toho istého inštitucionálneho systému ochrany, ak sú splnené podmienky podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ii) podnikov (vrátane nefinančných subjektov), v ktorých má inštitúcia kvalifikovaný podiel.

5.   Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré sledujú prevažne iné ako obchodné ciele sa na účely odseku 3 nezohľadňujú.

6.   Príslušné orgány môžu členom riadiaceho orgánu povoliť zastávať jednu dodatočnú nevýkonnú riadiacu funkciu. Príslušné orgány pravidelne informujú EBA o takýchto povoleniach.

7.   Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti inštitúcie vrátane hlavných rizík.

8.   Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením s cieľom účinne posudzovať rozhodnutia vrcholového manažmentu a v prípade potreby k nim vznášať pripomienky a účinne vykonávať dohľad nad rozhodovaním vrcholového manažmentu a monitorovať ho.

9.   Inštitúcie venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu primerané ľudské a finančné zdroje.

10.   Členské štáty alebo príslušné orgány požadujú od inštitúcií a ich príslušných nominačných výborov, aby pri výbere členov riadiaceho orgánu zohľadňovali široký súbor kvalít a kompetencií a aby na tento účel zaviedli politiku na podporu rozmanitosti v rámci riadiaceho orgánu.

11.   Príslušné orgány zbierajú informácie zverejnené v súlade s článkom 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a použijú ich na porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie EBA. EBA použije tieto informácie na porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti na úrovni Únie.

12.   EBA vydá usmernenia k týmto oblastiam:

a)	pojem záväzku člena riadiaceho orgánu venovať dostatok času výkonu jeho funkcií vo vzťahu k individuálnym okolnostiam a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie ;

b)	pojem primeraných kolektívnych vedomostí, zručností a skúseností riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 7;

c)	pojem čestného a bezúhonného konania a nezávislého myslenia člena riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 8;

d)	pojem primeraných ľudských a finančných zdrojov, ktoré sa venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 9;

e)	pojem rozmanitosti, ktorá sa má zohľadniť pri výbere členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 10.

EBA vydá tieto usmernenia do 31. decembra 2015.

13.   Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacom orgáne v zmysle vnútroštátneho práva.

Článok 92

Politiky odmeňovania

1.   Príslušné orgány zabezpečia uplatňovanie odseku 2 tohto článku a článkov 93, 94 a 95 pre inštitúcie v skupine, materskú spoločnosť a pre dcérske spoločnosti vrátane tých, ktoré sú zriadené v offshore finančných centrách.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie pri zavádzaní a uplatňovaní politík celkového odmeňovania zahŕňajúcich mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia pre kategórie zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, osôb zodpovedných za podstupovanie rizík a zamestnancov s kontrolnými funkciami a všetkých zamestnancov, ktorí dostávajú celkovú odmenu, na základe ktorej patria do rovnakej skupiny odmeňovania ako vrcholový manažment a osoby zodpovedné za podstupovanie rizika, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na ich rizikový profil, dodržiavali nasledujúce zásady, a to spôsobom a v rozsahu, ktorý je primeraný ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:

a)	politika odmeňovania je v súlade s vhodným a účinným riadením rizík a tento spôsob riadenia podporuje a nepodnecuje k riskovaniu, ktoré presahuje úroveň rizika tolerovaného inštitúciou;

b)	politika odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami inštitúcie a zahŕňa opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov;

c)	riadiaci orgán inštitúcie vo funkcii dohľadu prijíma a pravidelne skúma všeobecné zásady politiky odmeňovania a zodpovedá za dohľad nad jej vykonávaním;

d)	vykonávanie politiky odmeňovania sa aspoň raz ročne podrobí centrálnej a nezávislej vnútornej kontrole dodržiavania politík a postupov odmeňovania, ktoré prijal riadiaci orgán vo funkcii dohľadu;

e)	zamestnanci s kontrolnými funkciami sú nezávislí od nimi kontrolovaných obchodných útvarov, majú primerané právomoci a sú odmeňovaní podľa dosiahnutých cieľov spojených s ich funkciami, a to nezávisle od výkonnosti nimi kontrolovaných oblastí podnikania;

f)	nad odmeňovaním najvyššie postavených zamestnancov vo funkciách riadenia rizík a súladu priamo dohliada výbor pre odmeňovanie uvedený v článku 95, prípadne – pokiaľ takýto výbor nebol zriadený – riadiaci orgán vo svojej funkcii dohľadu.

g)

politika odmeňovania pri zohľadnení vnútroštátnych kritérií pre stanovovanie miezd jasne rozlišuje medzi kritériami pre stanovenie: i) základnej pevnej odmeny, ktorá by mala predovšetkým odrážať relevantné odborné skúsenosti a organizačnú zodpovednosť, ako sú vymedzené v popise pracovného miesta v rámci podmienok zamestnania a ii) pohyblivej odmeny, ktorá by mala odrážať udržateľnú a rizikovo upravenú výkonnosť a výkonnosť nad rámec požiadaviek na plnenie úloh podľa popisu pracovného miesta v rámci podmienok zamestnania.

Článok 93

Inštitúcie, ktoré požívajú výhody z vládnej intervencie

V prípade inštitúcií, ktoré požívajú výhody z výnimočnej vládnej intervencie, sa okrem zásad stanovených v článku 92 ods. 2 uplatňujú tieto zásady:

a)	pohyblivá odmena je prísne obmedzená ako percento z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne a včasným ukončením vládnej podpory;

b)	príslušné orgány od inštitúcií požadujú, aby zmenili štruktúru odmeňovania spôsobom, ktorý je v súlade s vhodným riadením rizík a dlhodobým rastom, a to v prípade potreby aj stanovením limitov pre odmeňovanie členov riadiaceho orgánu inštitúcie;

c)	pokiaľ to nie je odôvodnené, členom riadiaceho orgánu inštitúcie sa nevyplatí žiadna pohyblivá odmena.

Článok 94

Pohyblivé prvky odmeňovania

1.   Na pohyblivé prvky odmeňovania sa okrem zásad stanovených v článku 92 ods. 2 a za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v tomto článku, uplatňujú tieto zásady:

a)	ak je odmeňovanie závislé od výkonnosti, celková výška odmeny sa zakladá na kombinácii hodnotenia výkonnosti jednotlivca a príslušného obchodného útvaru a hodnotenia celkových výsledkov inštitúcie, a pri hodnotení výkonnosti jednotlivca sa do úvahy berú finančné a nefinančné kritériá;

b)

hodnotenie výkonnosti je stanovené vo viacročnom rámci, aby sa zabezpečilo, že postup hodnotenia sa zakladá na dlhodobejšej výkonnosti a že skutočné vyplácanie výkonnostných zložiek odmeňovania sa rozloží na obdobie, ktoré zohľadňuje príslušný obchodný cyklus úverovej inštitúcie a jej obchodné riziká;

c)	celková výška pohyblivej odmeny nesmie obmedzovať schopnosť inštitúcie posilniť svoju kapitálovú základňu;

d)	zaručená pohyblivá odmena nie je v súlade s vhodným riadením rizík ani so zásadou odmeňovania podľa výkonu a nie je súčasťou plánov odmeňovania v budúcnosti;

e)	zaručená pohyblivá odmena sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch, len v súvislosti s prijímaním nových zamestnancov a v prípade, že inštitúcia má zdravú a silnú kapitálovú základňu, a obmedzuje sa na prvý rok zamestnania;

f)	pevná a pohyblivá zložka celkového odmeňovania sú náležite vyvážené a stála zložka predstavuje dostatočne vysoký podiel celkovej odmeny, aby bolo možné uplatňovať plne pružnú politiku týkajúcu sa pohyblivých zložiek odmeňovania vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky odmeňovania;

g)

inštitúcie stanovia vhodné pomery medzi pevnou a pohyblivou zložkou celkovej odmeny, pričom sa uplatňujú tieto zásady: i) Pohyblivá zložka nepresiahne 100 % pevnej zložky celkovej výšky odmeny pre každého jednotlivca. Členské štáty môžu stanoviť nižšiu maximálnu percentuálnu hodnotu. ii) Členské štáty môžu akcionárom, vlastníkom alebo spoločníkom inštitúcie umožniť, aby schválili vyššiu maximálnu úroveň pomeru medzi pevnou a pohyblivou zložkou odmeny, pokiaľ celková výška pohyblivej zložky nepresiahne 200 % pevnej zložky celkovej výšky odmeny pre každého jednotlivca. Členské štáty môžu stanoviť nižšiu maximálnu percentuálnu hodnotu. K akémukoľvek schváleniu vyššieho pomeru v súlade s prvým pododsekom tohto bodu dôjde v súlade s nasledujúcim postupom: — akcionári, vlastníci alebo spoločníci inštitúcie sa uznášajú na základe podrobného odporúčania, v ktorom inštitúcia uvedie dôvody, pre ktoré sa žiada o schválenie v danom rozsahu, vrátane počtu dotknutých zamestnancov, ich funkcií a predpokladaného vplyvu na požiadavku udržiavať zdravú kapitálovú základňu; — akcionári, vlastníci alebo spoločníci inštitúcie sa uznášajú väčšinou minimálne 66 % za predpokladu, že je zastúpených najmenej 50 % akcií alebo rovnocenných vlastníckych práv; alebo ak sa uvedená väčšina nedosiahne, uznášajú sa väčšinou 75 % zastúpených vlastníckych práv; — inštitúcia oznámi všetkým akcionárom, vlastníkom alebo spoločníkom inštitúcie, že bude žiadať o schválenie podľa prvého pododseku tohto bodu, pričom sa im vopred poskytne primeraná lehota na vyjadrenie; — inštitúcia bezodkladne informuje príslušný orgán o odporúčaní určenom jej akcionárom, vlastníkom alebo spoločníkom vrátane navrhovaného vyššieho maximálneho pomeru a dôvodov pre tento pomer, pričom môže príslušnému orgánu preukázať, že navrhovaný vyšší pomer nie je v rozpore so záväzkami inštitúcie podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to najmä so zreteľom na záväzky inštitúcie týkajúce sa vlastných zdrojov; — inštitúcia bezodkladne informuje príslušný orgán o rozhodnutiach prijatých svojimi akcionármi, vlastníkov alebo spoločníkov uvedených vyššie vrátane akéhokoľvek schváleného vyššieho maximálneho pomeru podľa prvého pododseku tohto bodu, pričom príslušné orgány použijú získané informácie na porovnanie súvisiacich postupov inštitúcií. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie EBA, ktorá ich uverejní na súhrnnom základe pre jednotlivé domovské členské štáty v spoločnom formáte predkladania správ. EBA môže vypracovať usmernenia na uľahčenie uplatňovania tejto zarážky a zabezpečiť konzistentnosť získaných informácií; — zamestnanci, ktorí sú priamo dotknutí vyššími maximálnymi úrovňami pohyblivej odmeny uvedenými v tomto bode nemôžu – v prípade, že je to relevantné – uplatniť priamo alebo nepriamo akékoľvek hlasovacie práva, ktoré môžu mať ako akcionári, vlastníci alebo spoločníci inštitúcie. iii) Členské štáty môžu inštitúciám umožniť, aby uplatňovali diskontnú sadzbu uvedenú v druhom pododseku tohto bodu vo výške maximálne 25 % celkovej výšky pohyblivej odmeny, pokiaľ sa vypláca vo forme nástrojov, ktorých splatnosť je odložená na obdobie minimálne päť rokov. Členské štáty môžu stanoviť nižšiu maximálnu percentuálnu hodnotu. EBA vypracuje a uverejní do 31. marca 2014 usmernenia k uplatniteľnej pomyselnej diskontnej sadzbe. EBA zohľadní všetky relevantné faktory vrátane miery inflácie a rizika, ktoré zahŕňa dĺžku odkladu. V usmerneniach EBA k diskontnej sadzbe sa osobitne zváži, akým spôsobom podnietiť používanie nástrojov, ktorých splatnosť sa odložila na obdobie minimálne piatich rokov.

h)	platby spojené s predčasným ukončením zmluvy odzrkadľujú dosiahnutú výkonnosť za určité obdobie a neodmeňuje sa nimi zlyhanie alebo pochybenie;

i)	balíky odmeňovania súvisiace s kompenzáciou alebo vyplatením zo zmlúv v rámci predchádzajúceho zamestnania musia byť v súlade s dlhodobými záujmami inštitúcie vrátane opatrení týkajúcich sa ponechania, odkladu, výkonnosti a spätného vymáhania (clawback);

j)	meranie výkonnosti používané na výpočet pohyblivých zložiek odmeňovania alebo súboru pohyblivých zložiek odmeňovania zahŕňa úpravu pre všetky druhy súčasných a budúcich rizík a zohľadňuje náklady na kapitál a potrebnú likviditu;

k)	pri prideľovaní pohyblivých zložiek odmeňovania v rámci inštitúcie sa takisto zohľadnia všetky druhy súčasných a budúcich rizík;

l)

významná časť každej pohyblivej odmeny, v každom prípade minimálne 50 %, pozostáva z týchto súčastí: i) akcií alebo rovnocenných majetkových podielov v závislosti od právnej štruktúry dotknutej inštitúcie, alebo nástrojov súvisiacich s akciami alebo rovnocenných bezhotovostných nástrojov v prípade nekótovanej inštitúcie; ii) ak je to možné aj iných nástrojov v zmysle článku 52 alebo článku 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo iných nástrojov, ktoré možno plne konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo odpísať, v ktorých sa v každom prípade primerane odráža kreditná kvalita inštitúcie pri pokračovaní činnosti a ktoré sú prispôsobené na používanie na účely pohyblivej odmeny. Na nástroje uvedené v tomto písmene sa vzťahuje primeraná retenčná politika, ktorá bola navrhnutá s cieľom zosúladiť stimuly s dlhodobejšími záujmami inštitúcie. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu zaviesť obmedzenia typov a foriem týchto nástrojov alebo, ak je to vhodné, zakázať určité nástroje. Toto písmeno sa uplatňuje na časť pohyblivej zložky odmeňovania odloženú v súlade s písmenom m) a časť pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá nebola odložená;

m)

významná časť pohyblivej zložky odmeňovania, a v každom prípade minimálne 40 %, sa odkladá na obdobie v dĺžke najmenej tri roky a najviac päť rokov a je riadne zosúladené s povahou podnikania, jeho rizikami a činnosťami dotknutého zamestnanca. Nárok na vyplatenie odloženej odmeny neuplynie rýchlejšie ako pri pomernom vyplácaní. V prípade pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá je obzvlášť vysoká, sa odkladá minimálne 60 % sumy. Dĺžka obdobia odkladu sa stanovuje v súlade s obchodným cyklom, povahou podnikania, jeho rizikami a činnosťami dotknutého zamestnanca;

n)

pohyblivá odmena vrátane odloženej časti sa vypláca alebo prizná iba v tom prípade, ak je to udržateľné vzhľadom na finančnú situáciu inštitúcie ako celku a odôvodnené na základe výkonnosti danej inštitúcie, daného obchodného útvaru a daného jednotlivca. Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné zásady vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, v prípade slabého alebo negatívneho finančného výkonu inštitúcie sa všeobecne podstatne znížia celkové pohyblivé odmeny, čo zahŕňa súčasné odmeny, ako aj zníženie vyplácania predtým zarobených súm, a to aj prostredníctvom malusov alebo opatrení na spätné vymáhanie súm; Až 100 % celkovej výšky pohyblivej odmeny podlieha opatreniam týkajúcim sa malusu alebo spätného vymáhania. Inštitúcie stanovia konkrétne kritériá na uplatňovanie malusu a spätného vymáhania. Takéto kritériá sa vzťahujú najmä na situácie, v ktorých sa zamestnanec: i) podieľal na konaní, ktoré viedlo k významným stratám inštitúcie, alebo bol zodpovedný za takéto konanie; ii) nesplnil príslušné normy vhodného a slušného správania;

o)

dôchodková politika je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami inštitúcie; Ak zamestnanec odíde z inštitúcie pred odchodom do dôchodku, inštitúcia bude počas piatich rokov držať dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia v podobe nástrojov uvedených v písmene l). Ak zamestnanec odíde do dôchodku, dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia sa zamestnancovi vyplatia v podobe nástrojov uvedených v písmene l), a to pri uplatnení 5-ročného odkladu;

p)	od zamestnancov sa požaduje, aby sa zaviazali, že nebudú využívať stratégie osobného hedžingu ani poistenia odmeňovania a zodpovednosti, ktorými by oslabovali účinky prispôsobenia ich odmeňovania riziku;

q)	pohyblivá odmena sa nevypláca prostredníctvom nástrojov ani spôsobmi, ktoré umožňujú nedodržiavanie tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov vzhľadom na spresnenie tried nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písm. l) bode ii) odseku 1 a vzhľadom na kvalitatívne a primerané kvantitatívne kritériá na identifikovanie kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcií, ako sa uvádza v článku 92 ods. 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 95

Výbor pre odmeňovanie

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, vytvorili výbor pre odmeňovanie. Výbor pre odmeňovanie sa vytvorí takým spôsobom, aby bol spôsobilý kompetentne a nezávisle posudzovať politiky a postupy odmeňovania a stimuly vytvorené na riadenie rizík, kapitálu a likvidity.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby výbor pre odmeňovanie niesol zodpovednosť za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania vrátane rozhodnutí, ktoré majú vplyv na riziko a riadenie rizík dotknutej inštitúcie a ktoré má prijať riadiaci orgán. Predseda a členovia výboru pre odmeňovanie sú členmi riadiaceho orgánu, ktorý v dotknutej inštitúcii nevykonáva žiadnu výkonnú funkciu. Ak sa zastúpenie zamestnancov v riadiacom orgáne ustanovuje vo vnútroštátnom práve, výbor pre odmeňovanie zahŕňa jedného alebo viacerých zástupcov zamestnancov. Pri príprave uvedených rozhodnutí zohľadní výbor pre odmeňovanie dlhodobé záujmy akcionárov, investorov a ostatných zainteresovaných strán v inštitúcii, ako aj verejný záujem.

Článok 96

Udržiavanie webovej stránky o správe a riadení spoločnosti a o odmeňovaní

Inštitúcie, ktoré majú webovú stránku, na nej uvedú vysvetlenie k tomu, ako dodržiavajú požiadavky uvedené v článkoch 88 až 95.

Oddiel III

Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

Článok 97

Preskúmanie a hodnotenie orgánom dohľadu

1.   Pri zohľadnení technických kritérií ustanovených v článku 98 príslušné orgány preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované inštitúciami s cieľom dosiahnuť súlad s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 a hodnotiť:

a)	riziká, ktorým sú alebo by mohli byť inštitúcie vystavené

b)	riziká, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný systém so zreteľom na identifikáciu a meranie systémového rizika podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a prípadne odporúčania ESRB a

c)	riziká odhalené prostredníctvom stresového testovania pri zohľadnení povahy, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

2.   Rozsah preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 sa vzťahuje na všetky požiadavky tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Na základe preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 príslušné orgány určia, či opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované inštitúciami a vlastné zdroje a likvidita, ktoré držia, zabezpečujú vhodné riadenie a krytie ich rizík.

4.   Príslušné orgány určia frekvenciu a intenzitu preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 so zreteľom na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností príslušnej inštitúcie, pričom zohľadnia zásadu proporcionality. Preskúmania a hodnotenia sa v prípade inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje program previerok v oblasti dohľadu uvedený v článku 99 ods. 2, aktualizujú najmenej raz za rok.

5.   Členské štáty zabezpečia, že ak sa kedykoľvek na základe preskúmania ukáže, že inštitúcia môže predstavovať systémové riziko v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány bezodkladne informujú EBA o výsledkoch tohto preskúmania.

Článok 98

Technické kritériá pre preskúmanie a hodnotenie orgánom dohľadu

1.   Okrem kreditného, trhového a operačného rizika zahŕňa preskúmanie a hodnotenie, ktoré vykonávajú príslušné orgány podľa článku 97, aspoň:

a)	výsledky stresového testovania, ktoré v súlade s článkom 177 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vykonávajú inštitúcie uplatňujúce IRB prístup;

b)	expozíciu voči riziku koncentrácie a riadenie tohto rizika zo strany inštitúcií vrátane ich súladu s požiadavkami stanovenými v časti štyri nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 81 tejto smernice;

c)	dôkladnosť, vhodnosť a spôsob uplatnenia politík a postupov zavedených inštitúciami na riadenie reziduálneho rizika spojeného s použitím uznaných postupov zmierňovania kreditného rizika;

d)	rozsah primeranosti vlastných zdrojov inštitúcie so zreteľom na aktíva, ktoré sekuritizuje, vzhľadom na ekonomickú podstatu transakcie vrátane dosiahnutého stupňa presun rizika;

e)	expozíciu voči riziku likvidity, meranie a riadenie rizika likvidity zo strany inštitúcií vrátane vypracovania analýz alternatívnych scenárov, riadenie faktorov pôsobiacich na zmiernenie rizika (najmä úrovne, zloženia a kvality vankúšov likvidity) a účinné plány pre nepredvídané udalosti;

f)	vplyv účinkov diverzifikácie a spôsob zaradenia týchto účinkov do systému merania rizika;

g)	výsledky stresového testovania, ktoré vykonali inštitúcie používajúce interný model na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje vzhľadom na trhové riziko podľa časti tri hlavy IV kapitoly 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)	geografické umiestnenie expozícií inštitúcií;

i)	podnikateľský model inštitúcie;

j)	posudzovanie systémového rizika v súlade s kritériami stanovenými v článku 97.

2.   Na účely odseku 1 písm. e) príslušné orgány pravidelne vykonávajú komplexné posúdenie celkového riadenia rizika likvidity inštitúciami a podporujú vypracovanie vhodných interných metodík. Príslušné orgány prihliadajú pri tomto preskúmaní na úlohu, ktorú zohrávajú inštitúcie na finančných trhoch. Príslušné orgány v jednom členskom štáte náležite prihliadajú aj na potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch.

3.   Príslušné orgány monitorujú, či inštitúcia poskytla implicitnú podporu na sekuritizáciu. Ak sa zistí, že inštitúcia poskytla implicitnú podporu viac ako jedenkrát, príslušný orgán prijme primerané opatrenia vyplývajúce zo zvýšeného očakávania, že inštitúcia poskytne podporu na svoje sekuritizácie aj v budúcnosti a nedosiahne významný presun rizika.

4.   Na účely určenia podľa článku 97 ods. 3 tejto smernice príslušné orgány posúdia, či úpravy ocenenia týkajúce sa pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe, ako sa stanovuje v článku 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, umožňujú inštitúcii za normálnych trhových podmienok predať alebo hedžovať svoje pozície v krátkom čase a bez privodenia si významných strát.

5.   Preskúmaniu a hodnoteniu vykonanému príslušnými orgánmi podlieha expozícia inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z neobchodných činností. Opatrenia sú potrebné aspoň v prípade inštitúcií, ktorých ekonomická hodnota klesne o viac ako 20 % z hodnoty ich vlastných zdrojov následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier o 200 bázických bodov alebo ak takáto zmena je vymedzená v usmerneniach EBA.

6.   Preskúmaniu a hodnoteniu vykonanému príslušnými orgánmi podlieha expozícia inštitúcií voči riziku nadmerného využívania finančnej páky, ako ho odzrkadľujú ukazovatele nadmerného využívania finančnej páky vrátane ukazovateľa finančnej páky stanoveného v súlade s článkom 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Pri určovaní primeranosti ukazovateľa finančnej páky inštitúcií a opatrení, stratégií, postupov a mechanizmov uplatňovaných inštitúciami na riadenie rizika nadmerného využívania finančnej páky vezmú príslušné orgány do úvahy podnikateľský model týchto inštitúcií.

7.   Preskúmanie a hodnotenie vykonávané príslušnými orgánmi zahŕňa opatrenia týkajúce sa riadenia inštitúcií, ich podnikovú kultúru a hodnoty a schopnosť členov riadiaceho orgánu vykonávať svoje povinnosti. Pri výkone uvedeného preskúmania a hodnotenia majú príslušné orgány minimálne prístup k programom a sprievodným dokumentom na zasadnutia riadiaceho orgánu a jeho výborov a k výsledkom interného a externého hodnotenia výkonnosti riadiaceho orgánu.

Článok 99

Program previerok v oblasti dohľadu

1.   Príslušné orgány minimálne raz ročne prijímajú program previerok v oblasti dohľadu pre inštitúcie, na ktoré dohliadajú. V tomto programe sa zohľadňuje postup preskúmania a hodnotenia podľa článku 97. Obsahuje:

a)	informácie o tom, ako chcú príslušné orgány plniť svoje úlohy a rozdeliť svoje zdroje;

b)	identifikácia inštitúcií, ktoré majú podliehať zvýšenému dohľadu, a opatrenia prijaté na tento dohľad, ako sa stanovuje v odseku 3;

c)	plán prešetrení v priestoroch využívaných inštitúciou vrátane jej pobočiek a dcérskych spoločností zriadených v iných členských štátoch v súlade s článkami 52, 119 a 122.

2.   Programy previerok v oblasti dohľadu sa vzťahujú na tieto inštitúcie:

a)

inštitúcie, pre ktoré výsledky stresového testovania uvedeného v článku 98 ods. 1 písm. a) a g) a článku 100 alebo výsledky postupu preskúmania a hodnotenia podľa článku 97 naznačujú významné riziká pre ich priebežné finančné zdravie alebo naznačujú porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré transponujú túto smernicu, a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	inštitúcie, ktoré predstavujú systémové riziko pre finančný systém;

c)	každá iná inštitúcia, v prípade ktorej to príslušné orgány považujú za potrebné.

3.   Ak sa to podľa článku 97 považuje za primerané, v prípade potreby sa prijmú predovšetkým tieto opatrenia:

a)	zvýšenie počtu alebo frekvencie inšpekcií inštitúcie na mieste;

b)	stála prítomnosť príslušného orgánu v inštitúcii;

c)	dodatočné alebo častejšie podávanie správ inštitúciou;

d)	ďalšie alebo častejšie preskúmanie operačných, strategických alebo podnikateľských plánov inštitúcie;

e)	tematické preskúmania monitorujúce konkrétne riziká, ktoré sú pravdepodobnejšie.

4.   Prijatie programu previerok v oblasti dohľadu príslušným orgánom domovského členského štátu nebráni príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, aby v jednotlivých prípadoch vykonali kontroly a prešetrenia na mieste zamerané na činnosť pobočiek inštitúcií na ich území v súlade s článkom 52 ods. 3.

Článok 100

Stresové testovanie orgánom dohľadu

1.   Príslušné orgány vykonávajú podľa potreby, minimálne však aspoň raz ročne, stresové testy dohľadu v inštitúciách, na ktoré dohliadajú, na účely uľahčenia preskúmania a hodnotenia podľa článku 97.

2.   EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vypracuje usmernenia s cieľom zaistiť, aby príslušné orgány pri vykonávaní každoročných stresových testov orgánom dohľadu využívali spoločné metodiky.

Článok 101

Priebežné preskúmanie povolenia používať interné prístupy

1.   Príslušné orgány pravidelne a minimálne však každé tri roky, skúmajú či inštitúcie dodržiavajú požiadavky týkajúce sa prístupov, ktoré si vyžadujú povolenie príslušných orgánov pred použitím takýchto prístupov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s časťou tri nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Osobitnú pozornosť venujú zmenám v obchodných činnostiach inštitúcie a uplatňovaniu týchto prístupov na nové produkty. Ak sa identifikujú závažné nedostatky v zachytávaní rizika v rámci interného prístupu inštitúcie, príslušné orgány zabezpečia ich odstránenie alebo prijať vhodné opatrenia na zmiernenie ich následkov, a to aj zavedením vyšších multiplikačných koeficientov alebo uložením povinnosti navýšiť kapitál, alebo iné vhodné a účinné opatrenia.

2.   Príslušné orgány skúmajú a hodnotia najmä to, či inštitúcia používa pri týchto prístupoch dobre vypracované a aktuálne techniky a postupy.

3.   Ak v prípade interného modelu pre trhové riziko veľký počet prekročení uvedených v článku 366 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 naznačuje, že model nie je alebo už nie je dostatočne presný, príslušné orgány zrušia povolenie používať tento model alebo uložia príslušné opatrenia na zabezpečenie jeho bezodkladného vylepšenia.

4.   Ak inštitúcia získala povolenie na uplatňovanie prístupu, ktorý si vyžaduje povolenie príslušných orgánov pred použitím takéhoto prístupu na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s časťou tri nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ale už nespĺňa požiadavky na uplatňovanie uvedeného prístupu, príslušné orgány požiadajú inštitúciu, aby buď preukázala k spokojnosti príslušných orgánov, že účinok nesúladu s požiadavkami je nepodstatný, ak je to možné v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, alebo predložila plán na včasné dosiahnutie súladu s požiadavkami a určila lehotu na jeho realizáciu. Príslušné orgány budú požadovať zlepšenie tohto plánu, ak je nepravdepodobné, že jeho výsledkom bude úplný súlad, alebo ak je lehota neprimeraná. Ak je nepravdepodobné, že inštitúcia bude schopná dosiahnuť súlad v primeranom termíne a prípadne nepreukázala dostatočne, že účinok nesúladu s požiadavkami je nepodstatný, povolenie používať prístup sa zruší alebo obmedzí na oblasti, v ktorých sa dosiahol súlad alebo v ktorých ho možno dosiahnuť v primeranej lehote.

5.   Na podporu konzistentnej spoľahlivosti interných prístupov v Únii analyzuje EBA interné prístupy v inštitúciách vrátane konzistentného uplatňovania vymedzenia zlyhania a spôsobu, ako dané inštitúcie riešia podobné riziká alebo expozície.

EBA vypracuje usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktoré obsahujú referenčné hodnoty na základe uvedenej analýzy.

Príslušné orgány berú do úvahy uvedenú analýzu a referenčné hodnoty pri preskúmaní povolení, ktoré udeľujú inštitúciám na používanie interných prístupov.

Oddiel IV

Opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu

Článok 102

Opatrenia dohľadu

1.   Príslušné orgány od každej inštitúcie požadujú, aby vo včasnom štádiu prijala potrebné opatrenia na riešenie relevantných problémov v prípade týchto okolností:

a)	inštitúcia nespĺňa požiadavky tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	príslušné orgány majú dôkaz o tom, že inštitúcia počas nasledujúcich 12 mesiacov pravdepodobne nesplní požiadavky tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

2.   Na účely odseku 1 zahŕňajú právomoci príslušných orgánov právomoci uvedené v článku 104.

Článok 103

Uplatňovanie opatrení dohľadu na inštitúcie s podobným rizikovým profilom

1.   V prípade, že príslušné orgány podľa článku 97 určia, že inštitúcie s podobným rizikovým profilom, napríklad s podobným podnikateľským modelom alebo geografickým umiestnením expozícií, sú alebo by mohli byť vystavené podobným rizikám alebo predstavovať podobné riziká pre finančný systém, môžu na tieto inštitúcie podobným alebo rovnakým spôsobom uplatniť postup preskúmania a hodnotenia v oblasti dohľadu uvedený v článku 97. Členské štáty na tieto účely zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné zákonné právomoci na to, aby týmto inštitúciám podobným alebo rovnakým spôsobom ukladali požiadavky podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane najmä výkonu právomocí v oblasti dohľadu podľa článkov 104, 105 a 106.

Typy inštitúcií uvedené v prvom pododseku sa môžu určiť najmä v súlade s kritériami uvedenými v článku 98 ods. 1 písm. j).

2.   Príslušné orgány oznamujú uplatnenie odseku 1 EBA. EBA monitoruje postupy v oblasti dohľadu a vydáva usmernenia, v ktorých sa uvedie, ako by sa mali posudzovať podobné riziká a ako možno zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 v rámci celej Únie. Tieto usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 104

Právomoci v oblasti dohľadu

1.   Na účely článku 97, článku 98 ods. 4, článku 101 ods. 4 a článkov 102 a 103 a na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 575/2013 majú príslušné orgány aspoň tieto právomoci:

a)	požadovať od inštitúcií, aby držali vlastné zdroje vo výške presahujúcej požiadavky ustanovené v kapitole 4 tejto hlavy a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúce sa prvkov rizík a rizík, na ktoré sa nevzťahuje článok 1 uvedeného nariadenia;

b)	požadovať posilnenie opatrení, postupov, mechanizmov a stratégií uplatňovaných v súlade s článkami 73 a 74;

c)	požadovať od inštitúcií, aby predložili plán na obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a stanovili lehotu na jeho realizáciu vrátane jeho vylepšení, pokiaľ ide o rozsah a lehotu;

d)	požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali špecifickú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje;

e)	obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo siete inštitúcií alebo požadovať zastavenie činností, ktoré pre zdravie inštitúcie predstavujú nadmerné riziko;

f)	požadovať zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami inštitúcií;

g)	požadovať od inštitúcií, aby obmedzili pohyblivú odmenu vyjadrenú ako percentuálny podiel z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne;

h)	požadovať od inštitúcií, aby využívali čisté zisky na posilnenie vlastných zdrojov;

i)	obmedziť alebo zakázať, aby inštitúcia rozdeľovala výnosy alebo vyplácala úroky akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, keď tento zákaz nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

j)	uložiť požiadavky na ďalšie alebo častejšie podávanie správ vrátane podávania správ o pozíciách týkajúcich sa kapitálu a likvidity;

k)	uložiť osobitné požiadavky na likviditu vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami;

l)	požadovať dodatočné zverejnenie.

2.   Príslušné orgány ukladajú dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 1 písm. a) aspoň ak:

a)	inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 73 a 74 tejto smernice alebo v článku 393 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	na riziká alebo prvky rizík sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v kapitole 4 tejto hlavy a v nariadení (EÚ) č. 575/2013;

c)	samotné uplatnenie iných správnych opatrení pravdepodobne dostatočne nezlepší opatrenia, postupy, mechanizmy a stratégie v primeranom čase;

d)	z preskúmania uvedeného v článku 98 ods. 4 alebo článku 101 ods. 4 vyplýva, že nesplnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú uplatňovania príslušného prístupu, bude mať pravdepodobne za následok nedostatočné požiadavky na vlastné zdroje;

e)	je pravdepodobné, že sa napriek súladu s príslušnými požiadavkami tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podhodnotia riziká; alebo

f)	inštitúcia podáva príslušnému orgánu v súlade s článkom 377 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 správu, že výsledky stresových testov podľa uvedeného článku výrazne prekročili požiadavku na vlastné zdroje voči korelačnému obchodnému portfóliu.

3.   Na účely stanovenia primeranej úrovne vlastných zdrojov na základe preskúmania a hodnotenia vykonávaného v súlade s oddielom III príslušné orgány posúdia, či je na účely zachytenia rizík, ktorým je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená, nutné uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje nad rámec kapitálovej požiadavky, pričom zohľadnia:

a)	kvantitatívne a kvalitatívne aspekty postupu hodnotenia inštitúcie podľa článku 73;

b)	opatrenia, postupy a mechanizmy inštitúcie uvedené v článku 74;

c)	výsledky preskúmania a hodnotenia vykonaného v súlade s článkom 97 alebo článkom 101;

d)	posúdenie systémového rizika.

Článok 105

Osobitné požiadavky na likviditu

Na účely stanovenia primeranej úrovne požiadaviek na likviditu na základe preskúmania a hodnotenia vykonávaného v súlade s oddielom III príslušné orgány posúdia, či je na účely zachytenia rizík likvidity, ktorým je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená, potrebné uložiť osobitnú požiadavku na likviditu, pričom zohľadnia:

a)	konkrétny podnikateľský model inštitúcie;

b)	opatrenia, postupy a mechanizmy inštitúcie uvedené v oddiele II a najmä v článku 86;

c)	výsledok preskúmania a hodnotenia vykonaného v súlade s článkom 97;

d)	riziko pre systémovú likviditu ohrozujúce integritu finančných trhov dotknutého členského štátu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 67, príslušné orgány zvážia potrebu uplatniť správne sankcie alebo iné správne opatrenia vrátane prudenciálnych poplatkov, ktorých výška by mala vo všeobecnosti súvisieť s rozdielom medzi skutočnou likviditnou pozíciou inštitúcie a akýmikoľvek požiadavkami na likviditu a stabilné financovanie, ktoré sú stanovené na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie.

Článok 106

Špecifické požiadavky na uverejňovanie informácií

1.   Členské štáty poveria príslušné orgány, aby od inštitúcií požadovali:

a)	uverejnenie informácií uvedených v časti osem nariadenia (EÚ) č. 575/2013 častejšie ako raz ročne a aby určili termíny uverejňovania;

b)	používanie konkrétnych médií a umiestnení iných publikácií, ako sú finančné výkazy.

2.   Členské štáty poveria príslušné orgány, aby od materskej spoločnosti požadovali každoročné uverejňovanie opisu ich právnej štruktúry a štruktúry riadenia a organizačnej štruktúry skupiny inštitúcií v súlade s článkami 14 ods. 3, 74 ods. 1 a 109 ods. 2 v úplnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazov na rovnocenné informácie.

Článok 107

Konzistentnosť preskúmaní orgánmi dohľadu, hodnotení a opatrení dohľadu

1.   Príslušné orgány informujú EBA o:

a)	fungovaní ich postupu preskúmania a hodnotenia uvedeného v článku 97;

b)	metodike, z ktorej vychádzajú rozhodnutia uvedené v článkoch 98, 100, 101, 102, 104 a 105 týkajúce sa postupu uvedeného v písmene a).

EBA posúdi informácie, ktoré poskytli príslušné orgány, s cieľom dosiahnuť súlad postupov preskúmania a hodnotenia na účely dohľadu. S cieľom skompletizovať svoje posúdenie môže od príslušných orgánov požadovať dodatočné informácie na proporcionálnom základe v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2.   EBA každoročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o stupni konvergencie uplatňovania ustanovení tejto kapitoly medzi členskými štátmi.

Na účel zvýšenia stupňa konvergencie EBA vykonáva vzájomné hodnotenia podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   EBA vydá usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, spôsobom, ktorý je primeraný veľkosti, štruktúre a vnútornej organizácii inštitúcií a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností, s cieľom podrobnejšie spresniť spoločný postup a metodiku postupu preskúmania a hodnotenia orgánom dohľadu podľa odseku 1 tohto článku a článku 97 a metodiku posudzovania štruktúry a riešenia rizík podľa článkov 76 až 87, najmä v súvislosti s rizikom koncentrácie v súlade s článkom 81.

Oddiel V

Úroveň uplatňovania

Článok 108

Postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu

1.   Príslušné orgány požadujú od každej inštitúcie, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou v členskom štáte, kde jej bolo udelené povolenie a v ktorom podlieha dohľadu, ani materskou spoločnosťou, a od každej inštitúcie, ktorá nie je zahrnutá do konsolidácie podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, aby dodržiavala povinnosti ustanovené v článku 73 tejto smernice na individuálnom základe.

Príslušné orgány môžu oslobodiť úverovú inštitúciu od požiadaviek stanovených v článku 73 tejto smernice v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V prípade, že sa príslušné orgány vzdajú uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky článku 73 tejto smernice sa uplatňujú na individuálnom základe.

2.   Príslušné orgány od materských inštitúcií v členskom štáte požadujú, aby v rozsahu a spôsobom predpísaným v prvej časti hlave II kapitole 2 oddieloch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 plnili povinnosti ustanovené v článku 73 tejto smernice na konsolidovanom základe.

3.   Príslušné orgány od inštitúcií kontrolovaných materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte požadujú, aby v rozsahu a spôsobom predpísaným v prvej časti hlave II kapitole 2 oddieloch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 plnili povinnosti ustanovené v článku 73 tejto smernice na základe konsolidovanej situácie príslušnej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Ak je viac ako jedna inštitúcia kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, prvý pododsek sa uplatňuje iba na inštitúciu, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111.

4.   Príslušné orgány požadujú od inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, aby uplatňovali požiadavky ustanovené v článku 73 na subkonsolidovanom základe, ak tieto inštitúcie alebo materská spoločnosť, ktorá je finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu, alebo správcovskú spoločnosť, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 5 smernice 2002/87/ES ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine, alebo majú v takomto podniku účasť.

Článok 109

Opatrenia, postupy a mechanizmy inštitúcií

1.   Príslušné orgány od inštitúcií požadujú, aby spĺňali povinnosti ustanovené v oddiele II tejto kapitoly na individuálnom základe, pokiaľ príslušné orgány nevyužijú výnimku ustanovenú v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Príslušné orgány požadujú od materských spoločností a dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby spĺňali povinnosti ustanovené v oddiele II tejto kapitoly na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy požadované v oddiele II tejto kapitoly sú konzistentné a dobre integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Musí sa nimi zabezpečiť najmä to, aby materské spoločnosti a dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovali takéto opatrenia, postupy a mechanizmy vo svojich dcérskych spoločnostiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Tieto opatrenia, postupy a mechanizmy sú tiež konzistentné a dobre integrované a tieto dcérske spoločnosti sú schopné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu.

3.   Povinnosti vyplývajúce z oddielu II tejto kapitoly týkajúce sa podnikov dcérskych spoločností, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, sa neuplatňujú, ak materská inštitúcia v EÚ alebo inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ vedia príslušným orgánom preukázať, že uplatňovanie oddielu II je podľa zákonov tretej krajiny, v ktorej je zriadená dcérska spoločnosť, nezákonné.

Článok 110

Preskúmanie a hodnotenie a opatrenia dohľadu

1.   Príslušné orgány uplatňujú postup preskúmania a hodnotenia uvedený v oddiele III tejto kapitoly a opatrenia dohľadu uvedené v oddiele IV tejto kapitoly v súlade s úrovňou uplatňovania požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ustanovených v časti jeden hlavy I uvedeného nariadenia.

2.   V prípade, že sa príslušné orgány vzdajú uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky článku 97 tejto smernice sa uplatňujú na dohľad nad investičnými spoločnosťami na individuálnom základe.

KAPITOLA 3

Dohľad na konsolidovanom základe

Oddiel I

Zásady vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe

Článok 111

Určenie orgánu konsolidovaného dohľadu

1.   Ak je materská spoločnosť materskou inštitúciou v členskom štáte alebo materskou inštitúciou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré jej udelili povolenie.

2.   Ak je materská spoločnosť materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré inštitúcii udelili povolenie.

3.   Ak materskou spoločnosťou inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je tá istá materská finančná holdingová spoločnosť, tá istá materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo tá istá materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená.

Ak materské spoločnosti inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, pozostávajú z viac ako jednej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto štátov je úverová inštitúcia, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou.

4.   Ak viac ako jedna inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v Únii, má rovnakú materskú finančnú holdingovú spoločnosť alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a žiadnej z týchto inštitúcií nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie inštitúcii s najväčšou súvahou, ktorá sa považuje na účely tejto smernice za inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

5.   V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány prostredníctvom spoločnej dohody upustiť od uplatňovania kritérií uvedených v odsekoch 3 a 4, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané, pri zohľadnení inštitúcií a relatívneho významu ich aktivít v rôznych krajinách, a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V takýchto prípadoch poskytnú príslušné orgány pred prijatím rozhodnutia materskej inštitúcii v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo inštitúcii s najväčšou súvahou podľa potreby príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu.

6.   Príslušné orgány oznámia Komisii a EBA každú dohodu patriacu pod odsek 5.

Článok 112

Koordinácia činností dohľadu orgánom konsolidovaného dohľadu

1.   Okrem povinností uložených touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 orgán konsolidovaného dohľadu plní tieto úlohy:

a)	koordináciu zhromažďovania a šírenia relevantných alebo zásadných informácií pri bežnej činnosti a v krízových situáciách;

b)	plánovanie a koordináciu činností dohľadu pri bežnej činnosti, ako aj v súvislosti s činnosťami uvedenými v hlave VII kapitole 3 v spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi;

c)

plánovanie a koordináciu činností dohľadu v spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi, a v prípade potreby s centrálnymi bankami ESCB, pri príprave na krízové situácie a počas nich, a to aj pri nepriaznivom vývoji v inštitúciách alebo na finančných trhoch, pričom sa podľa možnosti využívajú existujúce komunikačné kanály na uľahčenie krízového riadenia.

2.   Ak si orgán konsolidovaného dohľadu neplní úlohy uvedené v odseku 1 alebo ak príslušné orgány nespolupracujú s orgánom konsolidovaného dohľadu v rozsahu, ktorý sa vyžaduje pri plnení úloh uvedených v odseku 1, ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov môže postúpiť danú vec EBA a požiadať o jej pomoc podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA tiež môže príslušným orgánom z vlastného podnetu pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa koordinácie činností dohľadu podľa tohto článku, a to v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

3.   Plánovanie a koordinácia činností dohľadu podľa odseku 1 písm. c) tohto článku zahŕňa výnimočné opatrenia uvedené v článku 117 ods. 1 písm. d) a článku 117 ods. 4 písm. b), prípravu spoločných hodnotení, realizáciu plánov pre nepredvídané udalosti a komunikáciu s verejnosťou.

Článok 113

Spoločné rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia:

a)

o uplatnení článkov 73 a 97 na zistenie primeranosti konsolidovanej úrovne vlastných zdrojov držaných skupinou inštitúcií so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a požadovanej úrovne vlastných zdrojov na uplatnenie článku 104 ods. 1 písm. a) voči každému subjektu v skupine inštitúcií a na konsolidovanom základe;

b)

o opatreniach na riešenie akýchkoľvek podstatných záležitostí a podstatných zistení týkajúcich sa dohľadu nad likviditou vrátane tých, ktoré sa týkajú primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86, a ktoré sa týkajú potreby požiadaviek na likviditu pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 105 tejto smernice.

2.   Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa prijmú:

a)	na účely odseku 1 písm. a) do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkami 73 a 97 a článkom 104 ods. 1 písm. a) ostatným dotknutým príslušným orgánom;

b)	na účely odseku 1 písm. b) do jedného mesiaca po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu hodnotenie profilu rizika likvidity skupiny inštitúcií v súlade s článkami 86 a 105.

V spoločných rozhodnutiach sa takisto náležite uváži posúdenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú dotknuté príslušné orgány podľa článkov 73 a 97.

Spoločné rozhodnutia sú uvedené v dokumentoch, ktoré obsahujú ich plné odôvodnenie a orgán konsolidovaného dohľadu ich doručí materskej inštitúcii v EÚ. V prípade nezhody sa orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov poradí s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu sa môže radiť s EBA z vlastného podnetu.

3.   V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme v lehotách uvedených v odseku 2, rozhodnutie o uplatňovaní článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 105 prijme orgán konsolidovaného dohľadu na konsolidovanom základe po dôkladnom zvážení posúdenia rizík dcérskych spoločností, ktoré vykonali dotknuté príslušné orgány. Ak na konci obdobia uvedeného v odseku 2 ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Lehota uvedená v odseku 2 sa považuje v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Po uplynutí lehoty v dĺžke štyroch mesiacov, prípadne jedného mesiaca, alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec EBA nepostupuje.

Rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 105 prijímajú dotknuté príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe po náležitom uvážení stanovísk a výhrad predložených orgánom konsolidovaného dohľadu. Ak na konci niektorej z lehôt uvedených v odseku 2 ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov predložil vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány odložia prijatie rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, pričom rozhodnutie, ktoré prijmú, bude v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty podľa odseku 2 sa v zmysle uvedeného nariadenia považujú za zmierovacie lehoty. EBA prijme rozhodnutie v lehote jedného mesiaca. Vec sa nepredloží EBA po uplynutí lehoty štyroch mesiacov, prípadne jedného mesiaca, alebo po prijatí spoločného rozhodnutia.

Rozhodnutia sú uvedené v dokumente, ktorý obsahuje ich plné odôvodnenie a v ktorom je zohľadnené posúdenie rizika, stanoviská a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené v lehote uvedenej v odseku 2. Tento dokument predloží orgán konsolidovaného dohľadu všetkým dotknutým príslušným orgánom a materskej inštitúcii v EÚ.

Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, všetky príslušné orgány zvážia jeho odporúčania a vysvetlia akékoľvek významné odchýlky od týchto odporúčaní.

4.   Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 a rozhodnutia, ktoré príslušné orgány prijali v prípade neexistencie spoločného rozhodnutia v súlade s odsekom 3, uznávajú príslušné orgány v dotknutých členských štátoch za rozhodujúce a uplatňujú ich.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, ak neexistuje spoločné rozhodnutie v súlade s odsekom 3, sa aktualizujú každoročne alebo vo výnimočných prípadoch, keď príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ predloží orgánu konsolidovaného dohľadu písomnú a náležite odôvodnenú žiadosť o aktualizáciu rozhodnutia o uplatnení článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 105. V druhom uvedenom prípade môže k aktualizácii dôjsť na dvojstrannom základe medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušným orgánom, ktorý predložil žiadosť.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania spoločného rozhodovania uvedeného v tomto článku EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov so zreteľom na uplatňovanie článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 105, aby sa uľahčilo prijímanie spoločných rozhodnutí.

EBA predloží Komisii návrh týchto vykonávacích technických predpisov do 1. júla 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 114

Požiadavky na poskytovanie informácií v krízových situáciách

1.   Ak nastane krízová situácia vrátane situácie uvedenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo nepriaznivý vývoj na trhoch, čo potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 51, orgán konsolidovaného dohľadu s prihliadnutím na kapitolu 1 oddiel II a prípadne na články 54 a 58 smernice 2004/39/ES na to čo najskôr upozorní EBA a orgány uvedené v článku 58 ods. 4 a v článku 59, a oznámi všetky informácie, ktoré sú zásadné na plnenie ich úloh. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na všetky príslušné orgány.

Ak sa centrálna banka ESCB dozvie o situácii uvedenej v prvom pododseku, čo najskôr na ňu upozorní príslušné orgány uvedené v článku 112 a EBA.

Príslušný orgán a orgán uvedený v článku 58 ods. 4 používajú, ak je to možné, existujúce komunikačné kanály.

2.   Ak potrebuje orgán konsolidovaného dohľadu informácie, ktoré sa už poskytli inému príslušnému orgánu, obráti sa na uvedený orgán vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplikácii vo vykazovaní voči rôznym orgánom podieľajúcim sa na dohľade.

Článok 115

Dohody o koordinácii a spolupráci

1.   S cieľom uľahčiť a zaviesť účinný dohľad majú orgán konsolidovaného dohľadu a ostatné príslušné orgány uzatvorené písomné dohody o koordinácii a spolupráci.

Na základe týchto dohôd možno orgánu konsolidovaného dohľadu zveriť dodatočné úlohy, pričom možno stanoviť postupy pre prijímanie rozhodnutí a spoluprácu s inými príslušnými orgánmi.

2.   Príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti, ktorá je inštitúciou, môžu na základe dvojstrannej dohody v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 delegovať svoju zodpovednosť v oblasti dohľadu na príslušné orgány, ktoré materskej spoločnosti udelili povolenie a ktoré nad ňou vykonávajú dohľad, aby tieto orgány mohli prevziať zodpovednosť za výkon dohľadu nad dcérskou spoločnosťou v súlade s touto smernicou. EBA je informovaný o existencii a obsahu takýchto dohôd. Získané informácie postúpi príslušným orgánom ostatných členských štátov a Európskemu bankovému výboru.

Článok 116

Kolégiá orgánov dohľadu

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu zriadi kolégiá orgánov dohľadu na účely zjednodušenia plnenia úloh uvedených v článkoch 112 a 113 a článku 114 ods. 1 a so zreteľom na požiadavky na dôvernosť podľa odseku 2 tohto článku a právnymi predpismi Únie, zabezpečí podľa potreby primeranú koordináciu a spoluprácu s dotknutými orgánmi dohľadu v tretích krajinách.

EBA prispieva k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Na plnení tohto cieľa sa EBA podieľa vhodným spôsobom, a na tento účel sa považuje za príslušný orgán.

Kolégiá orgánov dohľadu poskytujú orgánu konsolidovaného dohľadu, EBA a ostatným dotknutým príslušným orgánom rámec na plnenie týchto úloh:

a)	vzájomná výmena informácií, ako aj výmena informácií s EBA v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

b)	podľa potreby dosiahnutie dohody o dobrovoľnom zverení úloh a dobrovoľnom delegovaní povinností;

c)	určenie programov previerok v oblasti dohľadu podľa článku 98, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika skupiny podľa článku 99;

d)	zvýšenie účinnosti dohľadu odstránením zbytočnej duplicity požiadaviek dohľadu, a to aj v súvislosti so žiadosťami o informácie uvedenými v článkoch 114 a článku 117 ods. 3;

e)	dôsledné uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo všetkých subjektoch skupiny inštitúcií bez toho, aby boli dotknuté možnosti a právomoci ustanovené v práve Únie;

f)	uplatnenie článku 112 ods. 1 písm. c) so zreteľom na práce ostatných fór, ktoré môžu byť v uvedenej oblasti zriadené.

2.   Príslušné orgány zapojené v kolégiách orgánov dohľadu a EBA úzko spolupracujú. Požiadavky zachovávania dôvernosti podľa kapitoly 1 oddielu II tejto smernice a článkov 54 a 58 smernice 2004/39/ES nebránia príslušným orgánom vo výmene dôverných informácií v rámci kolégií orgánov dohľadu. Zriadenie a fungovanie kolégií orgánov dohľadu nemá vplyv na práva a povinnosti príslušných orgánov podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Kolégiá sa zriaďujú a fungujú na základe písomných dohôd uvedených v článku 115 a po porade orgánu konsolidovaného dohľadu s dotknutými príslušnými orgánmi.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu.

EBA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických predpisov do 31. decembra 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie operačného fungovania kolégií orgánov dohľadu.

EBA predloží Komisii návrh týchto vykonávacích technických predpisov do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   Do kolégií orgánov dohľadu sa môžu zapojiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ a príslušné orgány hostiteľského členského štátu, v ktorom sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 51, prípadne centrálne banky ESCB, a podľa potreby orgány dohľadu tretích krajín pod podmienkou, že sú dodržané požiadavky na dôvernosť, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov rovnocenné požiadavkám uvedeným v kapitole 1 oddiele II tejto smernice a prípadne v článkoch 54 a 58 smernice 2004/39/ES.

7.   Orgán konsolidovaného dohľadu vedie zasadnutia kolégia a rozhoduje, ktoré príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia. Orgán konsolidovaného dohľadu vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia o organizácii takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán konsolidovaného dohľadu včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia o rozhodnutiach prijatých na takýchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

8.   Orgán konsolidovaného dohľadu pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť činnosti dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, pre tieto orgány, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch v zmysle článku 7 a povinnosti uvedené v článku 51 ods. 2.

9.   Pri zachovaní požiadaviek týkajúcich sa dôvernosti informácií podľa kapitoly 1 oddielu II tejto smernice a prípadne článkov 54 a 58 smernice 2004/39/ES orgán konsolidovaného dohľadu informuje EBA o činnosti kolégia orgánov dohľadu vrátane činnosti v krízových situáciách, a oznámi EBA všetky informácie, ktoré majú osobitný význam na účely zbližovania postupov dohľadu.

V prípade sporu medzi príslušnými orgánmi týkajúceho sa fungovania kolégií orgánov dohľadu, môže ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov predložiť vec EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA môže príslušným orgánom aj z vlastného podnetu pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa fungovania kolégií orgánov dohľadu podľa tohto článku, a to v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

Článok 117

Povinnosť spolupráce

1.   Príslušné orgány medzi sebou úzko spolupracujú. Poskytujú si navzájom akékoľvek informácie, ktoré sú zásadné alebo relevantné pre plnenie úloh dohľadu ostatných orgánov podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V tejto súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky zásadné informácie.

Príslušné orgány spolupracujú s EBA na účely tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány poskytnú EBA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností podľa tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a to v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa považujú za zásadné, ak by mohli významne ovplyvniť hodnotenie finančného zdravia inštitúcie alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.

Orgány konsolidovaného dohľadu nad materskými inštitúciami v EÚ a inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ predovšetkým poskytnú príslušným orgánom ostatných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad dcérskymi spoločnosťami týchto materských spoločností, všetky relevantné informácie. Pri určovaní rozsahu relevantných informácií sa zohľadňuje význam týchto dcérskych spoločností v rámci finančného systému v týchto členských štátoch.

Zásadné informácie uvedené v prvom pododseku obsahujú najmä tieto body:

a)

identifikácia právnej štruktúry skupiny a štruktúry riadenia vrátane organizačnej štruktúry, ktoré sa vzťahujú na všetky regulované subjekty, neregulované subjekty, neregulované dcérske spoločnosti a dôležité pobočky patriace do skupiny, materské spoločnosti v súlade s článkom 14 ods. 3, článkom 74 ods. 1 a článkom 109 ods. 2 a príslušných orgánov regulovaných subjektov v skupine;

b)	postupy zhromažďovania informácií od inštitúcií v skupine a kontrola týchto informácií;

c)	nepriaznivý vývoj v inštitúciách alebo v iných subjektoch skupiny, ktorý by mohol vážne ovplyvniť inštitúcie;

d)

závažné sankcie a výnimočné opatrenia prijaté príslušnými orgánmi v súlade s touto smernicou vrátane zavedenia osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 104 a zavedenia akéhokoľvek obmedzenia používania pokročilého prístupu merania na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v zmysle článku 312 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Príslušné orgány sa môžu obrátiť na EBA v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)	v prípade, že príslušný orgán neoznámil zásadné informácie;

b)	v prípade, že sa žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu relevantných informácií, zamietla alebo sa v primeranej lehote nevybavila.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže EBA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA môže príslušným orgánom aj z vlastného podnetu pomôcť pri tvorbe ucelených postupov spolupráce v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

3.   Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad inštitúciami kontrolovanými materskou inštitúciou v EÚ sa obracajú vždy, keď je to možné, na orgán konsolidovaného dohľadu, keď potrebujú informácie týkajúce sa uplatňovania prístupov a metodík uvedených v tejto smernici a nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktoré už môžu byť k dispozícii orgánu konsolidovaného dohľadu.

4.   Dotknuté príslušné orgány sa pred tým, ako prijmú rozhodnutie, v prípade, že je takéto rozhodnutie dôležité pre plnenie úloh dohľadu ostatných príslušných orgánov, navzájom poradia o týchto bodoch:

a)	zmeny v štruktúre akcionárov, organizačnej alebo riadiacej štruktúre úverových inštitúcií v skupine, ktoré si vyžadujú schválenie alebo povolenie príslušných orgánov, a

b)

závažné sankcie alebo výnimočné opatrenia prijaté príslušnými orgánmi vrátane zavedenia osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 104 a zavedenie akéhokoľvek obmedzenia používania pokročilého prístupu merania na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v zmysle článku 312 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účely písmena b) sa príslušný orgán vždy radí s orgánom konsolidovaného dohľadu.

Príslušný orgán sa však môže rozhodnúť neporadiť sa v naliehavých prípadoch s ostatnými príslušnými orgánmi alebo vtedy, keď by to mohlo ohroziť účinnosť jeho rozhodnutia. Príslušný orgán v týchto prípadoch bezodkladne po prijatí svojho rozhodnutia informuje ostatné príslušné orgány.

Článok 118

Kontrola informácií o subjektoch v iných členských štátoch

Ak si pri uplatňovaní tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú skontrolovať informácie o inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, finančnej inštitúcii, podniku pomocných služieb, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 125 alebo dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 119 ods. 3, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, požiadajú príslušné orgány tohto členského štátu, aby túto kontrolu vykonali. Orgány, ktoré takúto žiadosť dostanú, vyhovejú v rámci svojich právomocí žiadosti buď tak, že kontrolu vykonajú sami, alebo tak, že orgánom, ktoré žiadosť podali, povolia vykonať kontrolu, alebo že kontrolu umožnia vykonať audítorovi alebo znalcovi. Ak dožadujúci príslušný orgán chce, môže sa zúčastniť na kontrole, ak ju sám nevykonáva.

Oddiel II

Finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou

Článok 119

Zahrnutie holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu

1.   Členské štáty podľa potreby prijmú všetky potrebné opatrenia na zahrnutie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu.

2.   Ak sa dcérska spoločnosť, ktoré je inštitúciou nezahrnie do dohľadu na konsolidovanom základe v rámci jedného z prípadov ustanovených v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo táto dcérska spoločnosť, môžu požiadať materskú spoločnosť o informácie, ktoré môžu uľahčiť ich dohľad nad touto dcérskou spoločnosťou.

3.   Členské štáty umožnia, aby ich príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe mohli dcérske spoločnosti inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté do dohľadu na konsolidovanom základe, požiadať o informácie uvedené v článku 122. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a kontrolu informácií stanovené v uvedenom článku.

Článok 120

Dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami

1.   V prípade, že sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnocenné ustanovenia podľa tejto smernice a smernice 2002/87/ES, najmä so zreteľom na rizikovo orientovaný dohľad, orgán konsolidovaného dohľadu môže po porade s ostatnými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len smernicu 2002/87/ES.

2.   V prípade, že sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnocenné ustanovenia podľa tejto smernice a smernice 2009/138/ES, najmä so zreteľom na rizikovo orientovaný dohľad, orgán konsolidovaného dohľadu môže po dohode s orgánom dohľadu nad skupinou v sektore poisťovníctva uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len ustanovenia tejto smernice týkajúce sa najvýznamnejšieho finančného sektora podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.

3.   Orgán konsolidovaného dohľadu informuje EBA a EIOPA o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 1 a 2.

4.   EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru uvedeného v článku 54 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 vypracujú usmernenia zamerané na zbližovanie postupov dohľadu a do troch rokov od prijatia týchto usmernení vypracujú návrh regulačných technických predpisov.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 121

Kvalifikácie osôb v riadiacej funkcii

Členské štáty vyžadujú, aby členovia riadiaceho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné vedomosti, znalosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, na plnenie týchto povinností, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Článok 122

Žiadosti o informácie a kontroly

1.   Až do ďalšej koordinácie metód konsolidácie členské štáty stanovia, že v prípade, ak materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia a dohľad nad týmito inštitúciami od nich požadujú poskytovanie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre dohľad nad dcérskymi inštitúciami, pričom sa na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou a jej dcérske spoločnosti obrátia buď priamo, alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami.

2.   Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu vykonať kontroly na mieste, resp. ich vykonaním poveria externých inšpektorov, ktorých cieľom je skontrolovať informácie získané od holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou a ich dcérskych spoločností. Ak je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jedna z jej dcérskych spoločností poisťovňou, potom sa môže použiť aj postup ustanovený v článku 125. Ak sa holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jedna z jej dcérskych spoločností nachádza v inom členskom štáte ako dcérska spoločnosť, ktorá je inštitúcia, kontrola informácií na mieste sa vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 118.

Článok 123

Dohľad

1.   Bez toho, aby bola dotknutá časť štyri nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak je materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad týmito inštitúciami vykonávali všeobecný dohľad nad transakciami medzi inštitúciou a holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami.

2.   Príslušné orgány od inštitúcií požadujú, aby mali zavedené primerané postupy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly vrátane vhodných oznamovacích a účtovných postupov na primeranú identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu transakcií so svojou materskou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami. Príslušné orgány takisto od inštitúcie požadujú, aby oznamovala každú významnú transakciu s týmito subjektmi, ktorá nie je transakciou uvedenou v článku 394 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Tieto postupy a významné transakcie podliehajú kontrole príslušných orgánov.

Článok 124

Výmena informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne právne prekážky, ktoré by podnikom zahrnutým do dohľadu na konsolidovanom základe, holdingovým spoločnostiam so zmiešanou činnosťou a ich dcérskym spoločnostiam, alebo dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 119 ods. 3, bránili vo vzájomnej výmene informácií, ktoré sú relevantné pre výkon dohľadu v súlade s článkom 110 a kapitolou 3.

2.   Ak materská spoločnosť a ktorákoľvek z jej dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, majú sídlo v rôznych členských štátoch, príslušné orgány každého členského štátu si navzájom oznámia všetky relevantné informácie, ktoré umožňujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo pomáhajú jeho výkonu.

Ak príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza materská spoločnosť, samy nevykonávajú dohľad na konsolidovanom základe v zmysle článku 111, iné príslušné orgány zodpovedné za výkon takéhoto dohľadu ich môžu vyzvať, aby materská spoločnosť požiadali o akékoľvek informácie potrebné na účely dohľadu na konsolidovanom základe a aby im tieto informácie odovzdali.

3.   Členské štáty povolia výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi ich príslušnými orgánmi s tým, že zo zhromažďovania či držania takýchto informácií v prípade finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností, finančných inštitúcií alebo podnikov pomocných služieb nevyplýva, že by sa od týchto príslušných orgánov požadovalo plnenie funkcie dohľadu vo vzťahu k týmto inštitúciám alebo samotným podnikom.

Členské štáty podobne povolia svojim príslušným orgánom vymieňať si informácie uvedené v článku 122 s tým, že zo zhromažďovania alebo držania takýchto informácií nevyplýva, že tieto príslušné orgány plnia funkciu dohľadu vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou a tým jej dcérskym spoločnostiam, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, alebo vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 119 ods. 3.

Článok 125

Spolupráca

1.   Ak inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontroluje jednu alebo viac dcérskych spoločností, ktoré sú poisťovňami alebo inými podnikmi poskytujúcimi investičné služby, ktoré podliehajú udeleniu povolenia, príslušné orgány a orgány poverené verejnou úlohou vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo nad inými podnikmi, ktoré poskytujú investičné služby, úzko spolupracujú. Bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné povinnosti, si tieto orgány navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré im môžu uľahčiť plnenie ich úloh a ktoré umožnia výkon dohľadu nad činnosťou a celkovou finančnou situáciou podnikov, nad ktorými vykonávajú dohľad.

2.   V rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe sa na všetky prijaté informácie a najmä na akúkoľvek výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi podľa tejto smernice vzťahujú požiadavky služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v článku 53 ods. 1 tejto smernice pre úverové inštitúcie alebo podľa smernice 2004/39/ES pre investičné spoločnosti.

3.   Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe vytvoria zoznamy finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností uvedených v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Tieto zoznamy sa oznámia príslušným orgánom ostatných členských štátov, EBA a Komisii.

Článok 126

Sankcie

V súlade s hlavou VII kapitolou 1 oddielom IV členské štáty zabezpečia, aby finančným holdingovým spoločnostiam, zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam a holdingovým spoločnostiam so zmiešanou činnosťou alebo ich výkonným manažérom, ktorí porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na transponovanie tejto kapitoly, mohli byť uložené sankcie alebo iné správne opatrenia zamerané na ukončenie zistených porušení alebo ich príčin.

Článok 127

Posúdenie rovnocennosti konsolidovaného dohľadu v tretích krajinách

1.   Ak inštitúcia, ktorej materskou spoločnosťou je inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s ústredím v tretej krajine, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa článku 111, príslušné orgány posúdia, či inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu orgánu dohľadu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný dohľadu, na ktorý sa vzťahujú zásady ustanovené v tejto smernici a požiadavky časti jedna hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Toto posúdenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad, ak by sa uplatnil odsek 3, a to buď na žiadosť materskej spoločnosti alebo akýchkoľvek regulovaných subjektov, ktorým bolo v Únii udelené povolenie, alebo z vlastného podnetu. Tento príslušný orgán sa radí s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.

2.   Komisia môže požiadať Európsky bankový výbor, aby vydal všeobecné usmernenia o tom, či je režim konsolidovaného dohľadu orgánov dohľadu tretích krajín spôsobilý zabezpečovať dosahovanie cieľov konsolidovaného dohľadu vymedzených v tejto kapitole, pokiaľ ide o inštitúcie, ktorých materská spoločnosť má ústredie v tretej krajine. Európsky bankový výbor tieto usmernenia pravidelne skúma a vezme do úvahy všetky zmeny režimu konsolidovaného dohľadu, ktoré tieto príslušné orgány uplatňujú. EBA pomáha Komisii a Európskemu bankovému výboru pri plnení týchto úloh vrátane posúdenia, či by sa mali tieto usmernenia aktualizovať.

Príslušný orgán, ktorý vykonáva posúdenie uvedené v prvom pododseku odseku 1, zohľadní každé takéto usmernenie. Príslušný orgán sa na tento účel pred prijatím rozhodnutia radí s EBA.

3.   Ak takýto rovnocenný dohľad neexistuje, členské štáty uplatňujú analogicky voči inštitúcii túto smernicu a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 alebo umožnia, aby ich príslušné orgány uplatňovali iné primerané techniky dohľadu, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľov dohľadu nad inštitúciami na konsolidovanom základe.

Tieto techniky dohľadu po porade s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi odsúhlasí príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad.

Príslušné orgány môžu predovšetkým vyžadovať založenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v Únii a uplatňovať ustanovenia o konsolidovanom dohľade nad konsolidovanou pozíciou tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo konsolidovanou pozíciou inštitúcií tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Tieto techniky dohľadu sa vypracujú tak, aby zabezpečili dosiahnutie cieľov konsolidovaného dohľadu vymedzené v tejto kapitole, a oznámia sa ostatným dotknutým príslušným orgánom, EBA a Komisii.

KAPITOLA 4

Kapitálové vankúše

Oddiel I

Vankúše

Článok 128

Vymedzenie pojmov

Na účel tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)	„vankúš na zachovanie kapitálu“ sú vlastné zdroje, ktoré musí inštitúcia držať v súlade s článkom 129;

2)	„proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu“ sú vlastné zdroje, ktoré musí inštitúcia držať v súlade s článkom 130;

3)	„vankúš pre G-SII“ sú vlastné zdroje, v prípade ktorých sa požaduje, aby boli udržiavané v súlade s článkom 131 ods. 4;

4)	„vankúš pre O-SII“ sú vlastné zdroje, v prípade ktorých sa požaduje, aby boli udržiavané v súlade s článkom 131 ods. 5;

5)	„vankúš na krytie systémového rizika“ sú vlastné zdroje, v prípade ktorých sa od inštitúcie požaduje alebo môže požadovať, aby ich udržiavala v súlade s článkom 133;

6)

„požiadavka na kombinovaný vankúš“ je celkový vlastný kapitál Tier 1 požadovaný na splnenie požiadavky na vankúš na zachovanie kapitálu rozšírený, podľa potreby, o: a) proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu; b) vankúš pre G-SII; c) vankúš pre O-SII, d) vankúš na krytie systémového rizika.

7)	„miera proticyklického vankúša“ je miera, ktorú musia uplatňovať inštitúcie na výpočet svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu a ktorá je určená podľa článku 136, článku 137 alebo podľa okolností prostredníctvom príslušného orgánu tretej krajiny;

8)	„inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni“ je inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má zodpovednosť za určenie miery proticyklického vankúša konkrétny určený orgán;

9)	„ukazovateľ pre vankúš“ je porovnávacia miera vankúša vypočítaná podľa článku 135 ods. 1.

Táto kapitola sa nevzťahuje na investičné spoločnosti, ktoré nemajú oprávnenie poskytovať investičné služby uvedené v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES.

Článok 129

Požiadavka na udržiavanie vankúša na zachovanie kapitálu

1.   Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby okrem vlastného kapitálu Tier 1, ktorý držia, aby bola splnená požiadavka na vlastné zdroje podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, udržiavali vankúš na zachovanie kapitálu vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 2,5 % ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 87 ods. 3 uvedeného nariadenia na individuálnom a konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s časťou jedna hlavou II uvedeného nariadenia.

2.   Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť malé a stredné investičné spoločnosti od požiadaviek stanovených v uvedenom odseku, ak takéto oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému uvedeného členského štátu.

Rozhodnutie o takomto oslobodení sa plne odôvodní, pričom sa zároveň vysvetlí, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v ňom presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sú oslobodené.

Členský štát, ktorý sa rozhodne uplatniť takéto oslobodenie, oznámi túto skutočnosť Európskej komisii, ESRB, EBA a príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

3.   Členský štát určí na účely odseku 2 orgán poverený uplatňovaním tohto článku. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

4.   Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých alebo stredných spoločností v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (31).

5.   Inštitúcie nesmú používať vlastný kapitál Tier 1, ktorý držia, aby bola splnená požiadavka podľa odseku 1 tohto článku, na účely splnenia akýchkoľvek požiadaviek podľa článku 104.

6.   V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku podľa odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Článok 130

Požiadavka na udržiavanie proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu

1.   Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby udržiavali proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu vo výške ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vynásobenej váženým priemerom mier proticyklického vankúša vypočítaných podľa článku 140 tejto smernice na individuálnom a konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s časťou jeden hlavou II uvedeného nariadenia.

2.   Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť malé a stredné investičné spoločnosti od požiadaviek stanovených v tomto odseku, ak takéto oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému uvedeného členského štátu.

Rozhodnutie o takomto oslobodení sa plne odôvodní, pričom sa zároveň vysvetlí, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v ňom presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sú oslobodené.

Členský štát, ktorý sa rozhodne uplatniť takéto oslobodenie, oznámi túto skutočnosť Európskej komisii, ESRB, EBA a príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

3.   Členský štát určí na účely odseku 2 orgán poverený uplatňovaním tohto článku. Uvedený orgán je príslušný orgán alebo určený orgán.

4.   Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých a stredných spoločností v súlade s odporúčaním 2003/361/ES.

5.   Inštitúcie musia spĺňať požiadavku podľa odseku 1 s vlastným kapitálom Tier 1, ktorý dopĺňa akýkoľvek vlastný kapitál Tier 1, ktorý držia na účely splnenia požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky na udržiavanie vankúša na zachovanie kapitálu podľa článku 129 tejto smernice a akejkoľvek požiadavky podľa článku 104 tejto smernice.

6.   V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku podľa odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania podľa článku 141 ods. 2 a 3.

Článok 131

Globálne a inak systémovo významné inštitúcie

1.   Členské štáty určia orgán poverený určovaním na konsolidovanom základe – globálnych systémovo významných inštitúcií (G-SII) a na individuálnom subkonsolidovanom, prípadne konsolidovanom základe inak systémovo významných inštitúcií (O-SII), ktorým bolo udelené povolenie v ich vlastnej jurisdikcii. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán. Členské štáty môžu určiť viac ako jeden orgán. G-SII je materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo inštitúcia. G-SII nemôže byť inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ. O-SII môže byť materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo inštitúcia.

2.   Metodika určovania G-SII je založená na týchto kategóriách:

a)	veľkosť skupiny;

b)	prepojenie skupiny s finančným systémom;

c)	nahraditeľnosť služieb alebo finančnej infraštruktúry, ktoré poskytuje skupina;

d)	zložitosť skupiny;

e)	cezhraničná činnosť skupiny vrátane cezhraničnej činnosti medzi členskými štátmi a medzi členským štátom a treťou krajinou.

Každá kategória má rovnakú váhu a tvoria ju kvantifikovateľné ukazovatele.

Použitím tejto metodiky sa získa celkové skóre pre každý posudzovaný subjekt uvedený v odseku 1, ktoré umožňuje identifikovanie a zaradenie globálnej systémovo významnej inštitúcie do podkategórie, ako sa uvádza v odseku 9.

3.   O-SII sa určia v súlade s odsekom 1. Systémový význam sa posúdi na základe aspoň jedného z týchto kritérií:

a)

veľkosť;

b)	dôležitosť pre hospodárstvo Únie alebo hospodárstvo relevantného členského štátu;

c)	význam cezhraničných činností;

d)	prepojenie inštitúcie alebo skupiny s finančným systémom.

EBA po porade s ESRB uverejní do 1. januára 2015 usmernenia týkajúce sa kritérií na určenie podmienok uplatnenia tohto odseku v súvislosti s posúdením inak systémovo významných inštitúcií. V týchto usmerneniach sa zohľadnia medzinárodné rámce pre domáce systémovo významné inštitúcie, ako aj špecifiká Únie a vnútroštátne špecifiká.

4.   Každá G-SII udržiava na konsolidovanom základe vankúš pre G-SII, ktorý zodpovedá podkategórii, do ktorej je daná G-SII zaradená. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1 a dopĺňa ho.

5.   Príslušný orgán alebo určený orgán môžu od každej O-SII požadovať, aby na konsolidovanom, prípadne subkonsolidovanom alebo individuálnom základe, udržiavala vankúš pre O-SII do výšky 2 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to so zreteľom na kritériá na určenie inak systémovo významných inštitúcií. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1 a dopĺňa ho.

6.   Pri požadovaní udržiavania vankúša pre O-SII príslušný orgán alebo určený orgán spĺňa tieto podmienky:

a)	vankúš pre O-SII nesmie vytvárať neprimerané negatívne účinky na celý finančný systém alebo časti finančného systému iných členských štátov alebo celej Únie a predstavovať tak prekážku fungovaniu vnútorného trhu;

b)	príslušný orgán alebo určený orgán prehodnotí vankúš pre O-SII najmenej raz za rok.

7.   Príslušný orgán alebo určený orgán pred stanovením alebo úpravou vankúša pre O-SII oznámi tento zámer Komisii, ESRB, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov, a to v lehote jedného mesiaca pred uverejnením rozhodnutia uvedeným v odseku 5. V uvedenom oznámení sa podrobne opíšu:

a)	dôvody, pre ktoré sa vankúš pre O-SII považuje za účinný a primeraný prostriedok, ktorým možno znížiť riziko;

b)	posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša pre O-SII na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

c)	miera vankúša pre O-SII, ktorej uplatňovanie chce členský štát požadovať.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 133 a odsek 5 tohto článku, v prípade, že O-SII je dcérskou spoločnosťou G-SII alebo O-SII, ktorá je materskou inštitúciou v EÚ alebo podlieha vankúšu pre O-SII na konsolidovanom základe, úroveň vankúša, ktorá sa vzťahuje na O-SII na individuálnej alebo subkonsolidovanej úrovni, nepresiahne vyššiu z týchto hodnôt:

a)	1 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; alebo

b)	mieru vankúša pre G-SII alebo O-SII, ktorá sa vzťahuje na skupinu na konsolidovanej úrovni.

9.   Existuje najmenej päť podkategórií G-SII. Najnižšia hraničná úroveň a hraničné úrovne medzi jednotlivými podkategóriami sa určia na základe skóre určenom pomocou metodiky na určovanie. Hraničné skóre medzi susednými podkategóriami sa vymedzí jednoznačne a v súlade so zásadou, že dochádza ku konštantnému lineárnemu zvýšeniu systémového významu medzi jednotlivými podkategóriami, čo vedie k lineárnemu zvýšeniu v rámci požiadavky na dodatočný vlastný kapitál Tier 1, s výnimkou najvyššej podkategórie. Systémový význam je na účely tohto odseku predpokladaný vplyv na celosvetový finančný trh vyvolaný ťažkosťami G-SII. Najnižšej podkategórii sa priradí vankúš pre systémovo významnú inštitúciu na úrovni 1 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a vankúš priradený ku každej podkategórii sa zvýši postupne o 0,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to až do štvrtej podkategórie vrátane. Najvyššia podkategória vankúša pre G-SII sa podriadi vankúšu na úrovni 3,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

10.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 9, príslušný orgán alebo určený orgán môže na základe svojho zdravého úsudku pri výkone dohľadu:

a)	preradiť G-SII z nižšej podkategórie do vyššej podkategórie;

b)	zaradiť subjekt uvedený v odseku 1, ktorý má celkové skóre nižšie ako hraničné skóre najnižšej podkategórie, do tejto podkategórie alebo do vyššej podkategórie, a tým ho určiť ako G-SII.

11.   Ak príslušný orgán alebo určený orgán prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 10 písm. b), oznámia toto rozhodnutie a jeho dôvody EBA.

12.   Príslušný orgán alebo určený orgán oznámi Komisii, ESRB a EBA názvy G-SII a O-SII a príslušné podkategórie, do ktorých sú G-SII zaradené, a ich názvy uverejní názvy systémovo významných inštitúcií. Príslušné orgány alebo určené orgány uverejnia podkategóriu, do ktorej je G-SII zaradená.

Príslušný orgán alebo určený orgán každoročne preskúmajú určenie G-SII a O-SII a zaradenie globálnych systémovo významných inštitúcií do príslušných podkategórií a oznámia výsledok dotknutej systémovo významnej inštitúcii, Komisii, ESRB a EBA, pričom uverejnia aktualizovaný zoznam určených systémovo významných inštitúcií a podkategóriu, do ktorej je každá určená systémovo významná inštitúcia zaradená.

13.   Systémovo významné inštitúcie nepoužívajú vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný na splnenie požiadaviek podľa odsekov 4 a 5 s cieľom splniť akúkoľvek požiadavku podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkov 129 a 130 tejto smernice,, ako aj akúkoľvek požiadavku podľa článkov 102 a 104 tejto smernice.

14.   Prísnejšia z vankúšov sa uplatní v každom z prípadov, ak skupina na konsolidovanom základe podlieha:

a)	vankúšu pre G-SII a vankúšu pre O-SII

b	vankúšu pre G-SII, vankúšu pre O-SII a vankúšu na krytie systémového rizika podľa článku 133.

V prípade, že inštitúcia na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe podlieha vankúšu pre O-SII a vankúšu na krytie systémového rizika podľa článku 133, uplatní sa prísnejšia z týchto dvoch.

15.   Bez ohľadu na odsek 14 v prípade, že sa vankúš na krytie systémového rizika uplatňuje na všetky expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanovuje uvedený vankúš na riešenie makroprudenciálneho rizika tohto členského štátu, neuplatňuje sa však na expozície mimo tohto členského štátu, tento vankúš na krytie systémového rizika doplní vankúš inak systémovo významných inštitúcií a globálnych systémovo významných inštitúcií, ktorá sa uplatňuje v súlade s týmto článkom.

16.   Ak sa uplatňuje odsek 14 a inštitúcia je súčasťou skupiny alebo podskupiny, do ktorej patrí G-SII alebo O-SII, uvedená inštitúcia sa nepovažuje, na individuálnom základe, za podliehajúcu požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorej úroveň je nižšia ako súčet vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša a nižšia ako vankúš pre inak systémovo významnú inštitúciu alebo ako vankúš na krytie systémového rizika – podľa toho, ktorý z týchto dvoch vankúšov je väčší – uplatniteľný na inštitúciu na individuálnom základe.

17.   Ak sa uplatňuje odsek 15 a inštitúcia je súčasťou skupiny alebo podskupiny, do ktorej patrí G-SII alebo O-SII, uvedená inštitúcia sa nepovažuje za, na individuálnom základe, za podliehajúcu požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorej úroveň je nižšia ako súčet vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša a ako súčet vankúša pre O-SII a vankúša na krytie systémového rizika, uplatniteľných na inštitúciu na individuálnom základe.

18.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom na účely tohto článku presne stanoviť metodiku, v súlade s ktorou príslušný orgán alebo určený orgán určí materskú inštitúciu v EÚ, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ ako G-SII, ako aj metodiku na vymedzenie podkategórií a na zaradenie G-SII do podkategórií podľa ich systémového významu, a to pri zohľadnení príslušných medzinárodne dohodnutých noriem.

EBA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických predpisov do 30. júna 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom a druhom pododseku v súlade s postupom podľa článkov 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 132

Predkladanie správ

1.   Komisia do 31. decembra 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade v reakcii na medzinárodný vývoj a na základe stanoviska EBA správu o možnosti rozšírenia rámca pre G-SII na ďalšie typy systémovo významných inštitúcií v rámci Únie doplnenú podľa potreby o legislatívny návrh.

2.   Komisia do 31. decembra 2016 a po porade s ESRB a EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či by sa mali ustanovenia týkajúce G-SII stanovené v článku 131 zmeniť, doplnenú podľa potreby o legislatívny návrh. V každom takomto návrhu sa náležite zohľadní medzinárodný vývoj v oblasti regulácie a podľa potreby preskúmať postup prideľovania vankúšov pre O-SII špecifických pre inštitúcie v rámci skupiny, a to pri zohľadnení možného neprimeraného vplyvu na štrukturálne oddelenie v členských štátoch.

Článok 133

Požiadavka na udržanie vankúša na krytie systémového rizika

1.   Každý členský štát môže zaviesť vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeden alebo viac podsektorov uvedeného sektora s cieľom predísť dlhodobým necyklickým systémovým alebo makroprudenciálnym rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, a zmierniť ich, a to v zmysle rizika narušenia finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný sektor a reálne hospodárstvo v konkrétnom členskom štáte.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty určia orgán zodpovedný za stanovovanie vankúša na krytie systémového rizika a za určenie inštitúcií, na ktoré sa tento vankúš vzťahuje. Tento orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

3.   Na účely odseku 1 možno od inštitúcií požadovať, aby okrem vlastného kapitálu Tier 1, ktorý udržiavajú na účely splnenia požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, udržiavali vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika vo výške najmenej 1 % na základe expozícií, na ktoré sa uplatňuje vankúš na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 8 tohto článku na individuálnom, konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe, a to podľa potreby v súlade s prvou časťou hlavy II uvedeného nariadenia. Dotknutý príslušný orgán alebo určený orgán môže od inštitúcií požadovať, aby udržiavali vankúš na krytie systémového rizika na individuálnej a konsolidovanej úrovni.

4.   Inštitúcie nepoužijú vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný na účely splnenia požiadavky podľa odseku 3, aby splnili ktorúkoľvek požiadavky podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkov 129 a 130 tejto smernice a akýchkoľvek požiadaviek podľa článkov 102 a 104 tejto smernice. V prípade, že skupina, ktorá bola určená za systémovo významnú inštitúciu, ktorá podlieha vankúš pre G-SII alebo vankúšu pre O-SII na konsolidovanom základe podľa článku 131, podlieha zároveň vankúšu na krytie systémového rizika na konsolidovanom základe v súlade s uvedeným článkom, uplatní sa prísnejší z týchto vankúšov. V prípade, že inštitúcia na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe podlieha vankúš pre O-SII podľa článku 131 a vankúšu na krytie systémového rizika v súlade s uvedeným článkom, uplatní sa prísnejší z týchto dvoch.

5.   Bez ohľadu na odsek 4 v prípade, že sa vankúš na krytie systémového rizika uplatňuje na všetky expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanovuje uvedený vankúš na riešenie makroprudenciálneho rizika tohto členského štátu, neuplatňuje sa však na expozície mimo členského štátu, tento vankúš na krytie systémového rizika doplní vankúš pre O-SII alebo G-SII, ktorý sa uplatňuje v súlade s článkom 131.

6.   Ak sa uplatňuje odsek 4 a inštitúcia je súčasťou skupiny alebo podskupiny, do ktorej patrí G-SII alebo O-SII, uvedená inštitúcia sa nepovažuje, na individuálnom základe, za podliehajúcu požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorej úroveň je nižšia ako súčet vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša a nižšia ako vankúš pre O-SII alebo vankúš na krytie systémového rizika – podľa toho, ktorý z týchto dvoch vankúšov je väčší – uplatniteľný na inštitúciu na individuálnom základe.

7.   Ak sa uplatňuje odsek 5 a inštitúcia je súčasťou skupiny alebo podskupiny, do ktorej patrí G-SII alebo O-SII, uvedená inštitúcia sa nepovažuje na individuálnom základe, za podliehajúcu požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorej úroveň je nižšia ako súčet vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša a ako súčet vankúša pre inak systémovo významnú inštitúciu a vankúša na krytie systémového rizika, uplatniteľných na inštitúciu na individuálnom základe.

8.   Vankúš na krytie systémového rizika možno uplatniť na expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanovuje uvedený vankúš, a možno ju uplatniť aj na expozície v tretích krajinách. Vankúš na krytie systémového rizika možno uplatniť aj na expozície nachádzajúce sa inom členskom štáte, a to s výhradou odsekov 15 a 18.

9.   Vankúš na krytie systémového rizika sa vzťahuje na všetky inštitúcie alebo ich jednu či viacero častí, vo vzťahu ku ktorým sú orgány dotknutého členského štátu v súlade s touto smernicou príslušné, pričom sa určí na základe postupných alebo urýchlených úprav o 0,5 percentuálneho bodu. Môžu sa zaviesť rôzne požiadavky pre rôzne podsektory.

10.   Pri požadovaní udržiavania vankúša na krytie systémového rizika, príslušný orgán určený orgán spĺňa tieto podmienky:

a)	vankúš na krytie systémového rizika nesmie spôsobovať neprimerané negatívne účinky na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii a predstavovať alebo vytvárať tak prekážku fungovaniu vnútorného trhu;

b)	príslušný orgán alebo určený orgán musí prehodnotiť vankúš na krytie systémového rizika najmenej raz za dva roky.

11.   Príslušný orgán alebo určený orgán pred stanovením alebo úpravou miery vankúša na krytie systémového rizika do úrovne 3 % oznámi tento zámer Komisii, ESRB, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov, a to v lehote jedného mesiaca pred uverejnením rozhodnutia uvedeným v odseku 16. Ak sa vankúš vzťahuje na expozície umiestnené v tretích krajinách, príslušný orgán alebo určený orgán tiež informujú orgány dohľadu týchto tretích krajín. V uvedenom oznámení sa podrobne opíše:

a)	systémové alebo makroprudenciálne riziko v členskom štáte;

b)	dôvody, pre ktoré rozsah systémového alebo makroprudenciálneho rizika ohrozuje stabilitu finančného systému na vnútroštátnej úrovni a ktoré odôvodňujú mieru vankúša na krytie systémového rizika;

c)	dôvody, pre ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za účinný a primeraný prostriedok, ktorým možno znížiť riziko;

d)	posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša na krytie systémového rizika na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

e)

dôvody, pre ktoré žiadne z existujúcich opatrení stanovených v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článkov 458 a 459 uvedeného nariadenia nebude samo o sebe alebo v kombinácii s inými takýmito opatreniami dostatočné na identifikáciu makroprudenciálneho alebo systémového rizika, a to pri zohľadnení relatívnej účinnosti týchto opatrení;

f)	miera vankúša na krytie systémového rizika, ktorú chce členský štát požadovať.

12.   Príslušný orgán alebo určený orgán pred stanovením alebo úpravou miery vankúša na krytie systémového rizika nad úroveň 3 % oznámi tento zámer Komisii, ESRB, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov. Ak sa vankúš vzťahuje na expozície umiestnené v tretích krajinách, príslušný orgán alebo určený orgán tiež informuje orgány dohľadu týchto tretích krajín. V uvedenom oznámení sa podrobne opíše:

a)	systémové alebo makroprudenciálne riziko v členskom štáte;

b)	dôvody, pre ktoré rozsah systémového alebo makroprudenciálneho rizika ohrozuje stabilitu finančného systému na vnútroštátnej úrovni a ktoré odôvodňujú mieru vankúša na krytie systémového rizika;

c)	dôvody, pre ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za účinný a primeraný prostriedok, ktorým možno znížiť riziko;

d)	posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša na krytie systémového rizika na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

e)

dôvody, pre ktoré žiadne z existujúcich opatrení stanovených v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článkov 458 a 459 uvedeného nariadenia alebo v tejto smernici nebude samo o sebe alebo v kombinácii s inými takýmito opatreniami dostatočné na identifikáciu makroprudenciálneho alebo systémového rizika, a to pri zohľadnení relatívnej účinnosti týchto opatrení;

f)	miera vankúša na krytie systémového rizika, ktorú chce členský štát požadovať.

13.   Príslušný orgán alebo určený orgán môže od 1. januára 2015 stanoviť alebo upraviť mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorý sa vzťahuje na expozície nachádzajúce sa v uvedenom členskom štáte a prípadne aj na expozície v tretích krajinách do celkovej úrovne 5 %, pričom postupuje podľa postupov stanovených v odseku 11. Pri stanovovaní alebo úprave miery vankúša na krytie systémového rizika nad úroveň 5 % sa postupuje podľa postupov stanovených v odseku 12.

14.   Ak sa má miera vankúša na krytie systémového rizika stanoviť na úrovni medzi 3 % a 5 % v súlade s odsekom 13, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš, to vždy oznámi Komisii a pred prijatím predmetných opatrení počká na stanovisko Komisie.

Ak je stanovisko Komisie negatívne, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš, postupuje v súlade s týmto stanoviskom alebo uvedie dôvody, pre ktoré tak neurobí.

Ak je jedna časť finančného sektora dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán to oznámi orgánom tohto členského štátu a Komisii a ESRB. Komisia a ESRB v lehote jedného mesiaca od oznámenia vydajú odporúčanie týkajúce sa opatrení prijatých v súlade s týmto odsekom. V prípade nesúhlasu orgánov a negatívneho odporúčania Komisie, ako aj ESRB sa môže určený orgán obrátiť na EBA a požiadať o jej pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Prijatie rozhodnutia o stanovení vankúša pre tieto expozície sa odloží dovtedy, kým EBA neprijme rozhodnutie.

15.   ESRB v lehote jedného mesiaca od oznámenia podľa odseku 12 predloží Komisii stanovisko k otázke, či sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za primeraný. EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa vankúša v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Komisia v lehote dvoch mesiacov od oznámenia pri zohľadnení stanovísk ESRB a EBA – ak sú relevantné – prijme vykonávajúci akt, ktorým sa príslušný orgán alebo určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia, pokiaľ je presvedčená, že vankúš na krytie systémového rizika nevedie k neprimeraným negatívnym účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii a nepredstavuje ani nevytvára tak prekážku riadneho fungovaniu vnútorného trhu.

16.   Každý príslušný orgán alebo určený orgán oznámi stanovenie vankúša na krytie systémového rizika uverejnením tejto skutočnosti na vhodnej webovej stránke. Oznámenie obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	miera vankúša na krytie systémového rizika;

b)	inštitúcie, na ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika vzťahuje;

c)	odôvodnenie vankúša na krytie systémového rizika;

d)	dátum, od ktorého musia inštitúcie uplatňovať stanovený alebo upravený vankúš na krytie systémového rizika; a

e)	názvy krajín, v ktorých sú expozície, ktoré sa v nich nachádzajú, uznané v rámci vankúša na krytie systémového rizika.

Ak by uverejnenie informácie uvedené v písmene c) mohlo ohroziť stabilitu finančného systému, informácie podľa písmena c) sa do oznámenia nezahrnú.

17.   V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku podľa odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania výnosov podľa článku 141 ods. 2 a 3.

Ak uplatňovanie týchto obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania výnosov nevedie vzhľadom na príslušné systémové riziko k uspokojivému zlepšeniu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, príslušné orgány môžu v súlade s článkom 64 prijať dodatočné opatrenia.

18.   Členské štáty na základe oznámenia uvedeného v odseku 11 môžu uplatniť vankúš na všetky expozície. V prípade, že príslušný orgán alebo určený orgán rozhodnú o stanovení vankúša až do úrovne 3 % na základe expozícií v iných členských štátoch, vankúš sa stanoví rovnako pre všetky expozície nachádzajúce sa v rámci Únie.

Článok 134

Uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika

1.   Iné členské štáty môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú v súlade s článkom 133 a v prípade expozícií nachádzajúcich sa v členskom štáte, ktorý uvedenú mieru vankúša stanovil, môžu túto mieru vankúša uplatňovať na inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

2.   Ak členské štáty uznajú mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, informujú o tom Komisiu,, ESRB, EBA a členský štát stanovujúci mieru vankúša na krytie systémového rizika.

3.   Pri rozhodovaní o tom, či uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika, členský štát zohľadní informácie poskytnuté členským štátom stanovujúcim uvedenú mieru vankúša v súlade s článkami 133 ods. 11, 12 alebo 13.

4.   Členský štát, ktorý stanovil mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133, môže požiadať ESRB, aby jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré môžu uznávať mieru vankúša na krytie systémového rizika, vydal odporúčanie, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

Oddiel II

Stanovenie a výpočet proticyklických kapitálových vankúšov

Článok 135

Usmernenia ESRB týkajúce sa stanovenia mier proticyklického vankúša

1.   ESRB môže prostredníctvom odporúčaní podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 poskytnúť orgánom určeným členskými štátmi podľa článku 136 ods. 1 usmernenia týkajúce sa stanovenia mier proticyklického vankúša vrátane:

a)

zásad, ktorými sa majú riadiť určené orgány pri rozhodovaní, pokiaľ ide o primeranú mieru proticyklického vankúša, s cieľom zaistiť, aby orgány uplatnili vhodný postup v súvislosti s príslušnými makroekonomickými cyklami a prijímali primerané a konzistentné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch;

b)	všeobecných usmernení týkajúcich sa: i) merania a výpočtu odchýlky od dlhodobých trendov pomerov úverov k hrubému domácemu produktu (HDP), ii) výpočtu ukazovateľov pre vankúše podľa požiadaviek v článku 136 ods. 2;

c)

usmernení týkajúcich sa premenných, ktoré naznačujú vytváranie systémového rizika súvisiaceho s obdobiami nadmerného rastu úverov vo finančnom systéme, najmä príslušného pomeru úverov k HDP a jeho odchýlky od dlhodobého trendu, a iných relevantných faktorov vrátane zaoberania sa hospodárskym vývojom v jednotlivých odvetviach hospodárstva, ktoré by sa mali zohľadniť v rozhodnutiach určených orgánov o primeranej miere proticyklického vankúša podľa článku 136;

d)	usmernení týkajúcich sa premenných vrátane kvalitatívnych kritérií, ktoré naznačujú, že vankúš by sa mal zachovať, znížiť alebo úplne rozpustiť.

2.   ESRB pri vydávaní odporúčania podľa odseku 1 náležite zohľadňuje rozdiely medzi členskými štátmi a najmä osobitnosti členských štátov s malými a otvorenými ekonomikami.

3.   V prípade, že ESRB vydal odporúčanie podľa odseku 1, naďalej ho sleduje a v prípade potreby aktualizuje vzhľadom na skúsenosti s určovaním vankúšov podľa tejto smernice alebo na vývoj v oblasti medzinárodne dohodnutých postupov.

Článok 136

Stanovenie mier proticyklického vankúša

1.   Každý členský štát určí orgán verejnej moci (ďalej len „určený orgán“), ktorý je zodpovedný za stanovenie miery proticyklického vankúša pre daný členský štát.

2.   Každý určený orgán musí za každý štvrťrok vypočítať ukazovateľ pre vankúš ako referenčnú hodnotu, na základe ktorej bude usmerňovať svoje rozhodovanie pri stanovovaní miery proticyklického vankúša podľa odseku 3. V ukazovateli pre vankúš sa zmysluplným spôsobom odráža úverový cyklus a riziká, ktoré vyplývajú z nadmerného nárastu úverov v členskom štáte, a náležite sa v ňom zohľadňujú osobitnosti národného hospodárstva. Zakladá sa na odchýlke pomeru úverov k HDP od jeho dlhodobého trendu okrem iného s prihliadnutím na:

a)	ukazovateľ rastu úrovní úverov v rámci danej jurisdikcie, a najmä na ukazovateľ, v ktorom sa odrážajú zmeny pomeru úverov poskytnutých v danom členskom štáte k HDP;

b)	všetky aktuálne usmernenia vydané ESRB podľa článku 135 ods. 1 písm. b).

3.   Každý určený orgán štvrťročne posudzuje a stanovuje primeranú mieru proticyklického vankúša pre svoj členský štát, pričom zohľadňuje:

a)	ukazovateľ pre vankúš vypočítaný v súlade s odsekom 2;

b)	všetky aktuálne usmernenia vydané ESRB podľa článku 135 ods. 1 písm. a), c) a d) a všetky odporúčania vydané ESRB pre stanovovanie miery vankúša;

c)	iné premenné, ktoré určený orgán považuje za relevantné na riešenie cyklického systémového rizika.

4.   Miera proticyklického vankúša vyjadrená ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 inštitúcií, ktoré majú expozície voči kreditným rizikám v danom členskom štáte, musí byť v rozsahu od 0 % do 2,5 %, nastavená v mierke po 0,25 percentuálneho bodu alebo násobkoch 0,25 percentuálneho bodu. V odôvodnených na základe faktorov uvedených v odseku 3 môže určený orgán stanoviť mieru proticyklického vankúša vyššiu ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na účel stanovený v článku 140 ods. 2 tejto smernice.

5.   V prípade, že určený orgán po prvý raz stanoví mieru proticyklického vankúša vyššiu ako nula alebo keď následne určený orgán zvýši prevažujúce stanovenie miery proticyklického vankúša, rozhodne aj o dátume, od ktorého musia inštitúcie uplatňovať uvedený zvýšený vankúš na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu. Tento dátum je maximálne 12 mesiacov po dátume oznámenia o stanovení zvýšeného vankúša v súlade s odsekom 7. Ak je lehota kratšia ako 12 mesiacov po oznámení stanovenia zvýšeného vankúša, táto kratšia lehota na uplatňovanie musí byť odôvodnená na základe výnimočných okolností.

6.   Ak určený orgán zníži existujúcu mieru proticyklického vankúša, bez ohľadu na to, či je znížená na nulu, rozhodne aj o orientačnom období, počas ktorého sa neočakáva zvýšenie vankúša. Toto orientačné obdobie však nie je pre určený orgán záväzné.

7.   Každý určený orgán oznamuje štvrťročné stanovenie miery proticyklického vankúša tak, že ju uverejní na svojej webovej stránke. Oznámenie obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	platnú mieru proticyklického vankúša;

b)	príslušný pomer úverov k HDP a jeho odchýlku od dlhodobého trendu;

c)	ukazovateľ pre vankúš vypočítaný v súlade s odsekom 2;

d)	odôvodnenie danej miery vankúša;

e)	v prípade, že sa miera vankúša zvýši, dátum, od ktorého inštitúcie musia uplatňovať zvýšenú mieru vankúša na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu;

f)	v prípade, že dátum uvedený v písmene e) má nastať pred uplynutím 12 mesiacov po dátume oznámenia podľa tohto odseku, odkaz na výnimočné okolnosti, ktorými sa odôvodňuje kratšia lehota na uplatňovanie;

g)	v prípade, že sa miera vankúša znížila, orientačné obdobie, počas ktorého sa neočakáva zvýšenie miery vankúša, spolu s odôvodnením pre dané obdobie.

Určené orgány prijmú všetky primerané opatrenia na koordináciu načasovania uvedeného oznámenia.

Určené orgány oznamujú ESRB každé štvrťročné stanovenie miery proticyklického vankúša a informácie uvedené v písmenách a) až g). ESRB na svojej webovej stránke uverejňuje všetky oznámené miery vankúša a súvisiace informácie.

Článok 137

Uznanie miery proticyklického vankúša vyššej ako 2,5 %

1.   V prípade, že určený orgán podľa článku 136 ods. 4 alebo príslušný orgán tretej krajiny stanovil mieru proticyklického vankúša vyššiu ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ostatné určené orgány môžu uznať danú mieru vankúša na účely výpočtu proticyklických kapitálových vankúšov špecifických pre inštitúciu, ktorý vykonávajú inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

2.   V prípade, že určený orgán v súlade s odsekom 1 tohto článku uzná mieru vankúša vyššiu ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, oznámenie o tomto uznaní uverejní na svojej webovej stránke. Oznámenie obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	platnú mieru proticyklického vankúša;

b)	členský štát alebo tretiu krajinu, na ktoré sa vzťahuje;

c)	v prípade, že sa miera vankúša zvýši, dátum, od ktorého inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v členskom štáte určeného orgánu, musia uplatňovať zvýšenú mieru vankúša na účely výpočtu svojej proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu;

d)	v prípade, že dátum uvedený v písmene c) má nastať pred uplynutím 12 mesiacov po dátume oznámenia podľa tohto odseku, odkaz na výnimočné okolnosti, ktorými sa odôvodňuje kratšia lehota na uplatňovanie.

Článok 138

Odporúčanie ESRB týkajúce sa mier proticyklického vankúša v tretích krajinách

ESRB môže podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 vydať pre určené orgány odporúčanie týkajúce sa primeranej miery proticyklického vankúša pre expozície voči danej tretej krajine v prípade, že:

a)	mieru proticyklického vankúša nestanovil a neuverejnil príslušný orgán tretej krajiny (ďalej len „príslušný orgán tretej krajiny“) pre tretiu krajinu, voči ktorej má jedna alebo viac inštitúcií v Únii expozície voči kreditným rizikám;

b)

ESRB usúdi, že miera proticyklického vankúša, ktorú stanovil a uverejnil príslušný orgán tretej krajiny pre tretiu krajinu, nie je dostatočná na to, aby primerane chránila inštitúcie v Únii pred rizikami nadmerného rastu úverovej činnosti v danej krajine, alebo určený orgán oznámi ESRB, že považuje mieru vankúša za nedostatočnú na daný účel.

Článok 139

Rozhodnutie určených orgánov o mierach proticyklického vankúša v tretích krajinách

1.   Tento článok sa uplatňuje bez ohľadu na to, či ESRB vydal odporúčanie určeným orgánom uvedeným v článku 138.

2.   Za okolností uvedených v článku 138 písm. a) môžu určené orgány stanoviť mieru proticyklického vankúša, ktorú musia uplatňovať inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu.

3.   V prípade, že mieru proticyklického vankúša stanovil a uverejnil príslušný orgán tretej krajiny pre tretiu krajinu, určený orgán môže stanoviť odlišnú mieru vankúša pre danú tretiu krajinu na účely výpočtu proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu, ktorý vykonávajú inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, ak sa odôvodnene domnieva, že miera vankúša určená príslušným orgánom tretej krajiny nie je dostatočná na primeranú ochranu inštitúcií pred rizikami nadmerného rastu úverovej činnosti v danej krajine.

Pri výkone právomoci podľa prvého pododseku nesmie určený orgán stanoviť mieru proticyklického vankúša pod úrovňou určenou príslušným orgánom tretej krajiny, okrem prípadu, keď daná miera vankúša, vyjadrená ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade inštitúcií, ktoré majú expozície voči kreditným rizikám v danej tretej krajine, prevyšuje 2,5 %.

S cieľom dosiahnuť súlad pri stanovovaní vankúša pre tretie krajiny môže ESRB vydávať odporúčania pre toto stanovovanie vankúša.

4.   V prípade, že určený orgán stanoví mieru proticyklického vankúša pre tretiu krajinu podľa odsekov 2 alebo 3, ktorou sa zvýši existujúca platná miera proticyklického vankúša, určený orgán rozhodne o dátume, od ktorého musia inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, uplatňovať danú mieru vankúša na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu. Tento dátum nesmie nastať pred uplynutím 12 mesiacov po dátume oznámenia miery vankúša v súlade s odsekom 5. Ak je lehota kratšia ako 12 mesiacov po oznámení stanovenia, táto kratšia lehota na uplatňovanie musí byť odôvodnená na základe výnimočných okolností.

5.   Určené orgány uverejňujú každé stanovenie miery proticyklického vankúša pre tretiu krajinu podľa odseku 2 alebo 3 na svojich webových stránkach vrátane týchto informácií:

a)	miera proticyklického vankúša a tretiu krajinu, na ktorú sa vzťahuje;

b)	odôvodnenie danej miery vankúša;

c)	v prípade, že je miera vankúša stanovená po prvý raz na úrovni vyššej ako nula alebo sa zvýši, dátum, od ktorého inštitúcie musia uplatňovať zvýšenú mieru vankúša na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu;

d)	v prípade, že dátum uvedený v písmene c) má nastať pred uplynutím 12 mesiacov po dátume uverejnenia stanovenia miery vankúša podľa tohto odseku, odkaz na výnimočné okolnosti, ktorými sa odôvodňuje kratšia lehota na uplatňovanie.

Článok 140

Výpočet miery proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu

1.   Miera proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu pozostáva z váženého priemeru mier proticyklických vankúšov, ktoré sa uplatňujú v jurisdikciách, v ktorých sa nachádzajú príslušné expozície inštitúcie voči kreditným rizikám, alebo ktoré sa uplatňujú na účely tohto článku v zmysle článku 139 ods. 2 alebo 3.

Členské štáty požadujú od inštitúcií, aby na účel výpočtu váženého priemeru uvedeného v prvom pododseku uplatňovali na každú príslušnú mieru proticyklického vankúša svoje celkové požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko určené podľa časti tri hlavy II nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré súvisí s príslušnými expozíciami voči kreditným rizikám na dotknutom území, vydelené ich celkovými požiadavkami na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ktoré súvisí so všetkými ich relevantnými expozíciami voči kreditným rizikám.

2.   Ak podľa článku 136 ods. 4 určený orgán stanoví mieru proticyklického vankúša vyššiu ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty zaistia, aby sa na príslušné expozície voči kreditným rizikám nachádzajúce sa v členskom štáte daného určeného orgánu (ďalej len „členský štát A“) uplatňovali na účely výpočtu vyžadovaného podľa odseku 1 a v relevantných prípadoch aj na účely výpočtu prvku konsolidovaného kapitálu, ktorý sa týka predmetnej inštitúcie, tieto miery vankúša:

a)	inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, uplatňujú uvedenú mieru vankúša vyššiu ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície;

b)	inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, uplatňujú mieru proticyklického vankúša na úrovni 2,5 % celkovej rizikovej expozície, ak určený orgán v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené povolenie, neuznal mieru vankúša vyššiu ako 2,5 % podľa článku 137 ods. 1;

c)	inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, uplatňujú mieru proticyklického vankúša stanovenú určeným orgánom členského štátu A, ak určený orgán v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené povolenie, uznal mieru vankúša podľa článku 137.

3.   Ak je miera proticyklického vankúša určená príslušným orgánom tretej krajiny pre tretiu krajinu vyššia ako 2,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty zaistia, aby sa na príslušné expozície voči kreditným rizikám nachádzajúce sa v danej tretej krajine uplatňovali na účely výpočtu vyžadovaného podľa odseku 1 a podľa potreby, v relevantných prípadoch aj na účely výpočtu prvku konsolidovaného kapitálu, ktorý sa týka predmetnej inštitúcie, tieto miery vankúša:

a)	inštitúcie uplatňujú mieru proticyklického vankúša na úrovni 2,5 % celkovej rizikovej expozície, ak určený orgán v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené povolenie, neuznal mieru vankúša vyššiu ako 2,5 % podľa článku 137 ods. 1;

b)	inštitúcie uplatňujú mieru proticyklického vankúša stanovenú príslušným orgánom tretej krajiny, ak určený orgán v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené povolenie, uznal mieru vankúša podľa článku 137.

4.   Príslušné expozície voči kreditným rizikám zahŕňajú všetky triedy expozície okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 112 písm. a) až f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré podliehajú:

a)	požiadavkám na vlastné zdroje na kreditné riziko podľa časti tri hlavy II uvedeného nariadenia;

b)	požiadavkám na vlastné zdroje na špecifické riziko podľa časti tri hlavy IV kapitoly 2 uvedeného nariadenia alebo dodatočného rizika zlyhania a migrácie podľa časti tri hlavy IV kapitoly 5 uvedeného nariadenia, keď sa expozícia drží v obchodnej knihe;

c)	požiadavkám na vlastné zdroje podľa časti tri hlavy II kapitoly 5 uvedeného nariadenia, keď je expozícia sekuritizáciou.

5.   Inštitúcie identifikujú geografické umiestnenie relevantnej expozície voči kreditným rizikám v súlade s regulačnými technickými predpismi prijatými v súlade s odsekom 7.

6.   Na účely výpočtu požadovaného podľa odseku 1:

a)	miera proticyklického vankúša pre členský štát sa uplatňuje od dátumu uvedeného v informáciách uverejnených podľa článku 136 ods. 7 písm. e) alebo článku 137 ods. 2 písm. c), ak je následkom daného rozhodnutia zvýšenie miery vankúša;

b)

s výhradou písmena c) sa miera proticyklického vankúša pre tretiu krajinu uplatňuje 12 mesiacov po dátume oznámenia zmeny miery vankúša príslušným orgánom tretej krajiny bez ohľadu na to, či uvedený orgán od inštitúcií založených v danej tretej krajine požaduje, aby uplatňovali túto zmenu v kratšej lehote, ak je následkom daného rozhodnutia zvýšenie miery vankúša;

c)

v prípade, že určený orgán domovského členského štátu inštitúcie stanoví mieru proticyklického vankúša pre tretiu krajinu podľa článku 139 ods. 2 alebo 3 alebo uzná mieru proticyklického vankúša pre tretiu krajinu podľa článku 137, daná miera vankúša sa uplatňuje od dátumu uvedeného v informáciách uverejnených podľa článku 139 ods. 5 písm. c) alebo článku 137 ods. 2 písm. c), ak je následkom daného rozhodnutia zvýšenie miery vankúša;

d)	miera proticyklického vankúša sa uplatňuje ihneď, ak je následkom rozhodnutia zníženie miery vankúša.

Na účely písmena b) sa zmena miery proticyklického vankúša pre tretiu krajinu považuje za oznámenú v deň jej uverejnenia príslušným orgánom tretej krajiny v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi.

7.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metódy identifikácie geografického umiestnenia príslušných expozícií voči kreditným rizikám uvedených v odseku 5.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel III

Opatrenia na zachovanie kapitálu

Článok 141

Obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania

1.   Členské štáty zakážu každej inštitúcii, ktorá spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1 do tej miery, do akej by došlo k zníženiu jej vlastného kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej by už požiadavka kombinovaného vankúša nebola splnená.

2.   Členské štáty požadujú od inštitúcií, ktoré nesplnia požiadavku na kombinovaný vankúš, aby vypočítali maximálnu rozdeliteľnú sumu (ďalej len „MRS“) podľa odseku 4 a aby uvedenú MRS. oznámili príslušnému orgánu.

V prípade, že sa uplatňuje prvý pododsek, členské štáty zakážu každej takejto inštitúcii podnikať ktorýkoľvek z týchto krokov predtým, ako vypočíta MRS:

a)	vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b)	vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú odmenu alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo uhradiť pohyblivú odmenu, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala požiadavky na kombinovaný vankúš;

c)	uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.

3.   Počas obdobia, v ktorom inštitúcia nespĺňa alebo prekračuje svoju požiadavku na kombinovaný vankúš, členské štáty jej zakážu rozdeliť vyššiu sumu ako MRS vypočítanú podľa odseku 4 pomocou niektorého z opatrení uvedených v ods. 2 písm. a), b) a c).

4.   Členské štáty požadujú, aby inštitúcie vypočítali MRS vynásobením sumy vypočítanej v súlade s odsekom 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. Vykonanie ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) má za následok zníženie MRS.

5.   Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 násobiť, je zložená z:

a)

predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré boli vytvorené od najnovšieho rozhodnutia o rozdelení ziskov alebo od vykonania ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; plus

b)

koncoročných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré boli vytvorené od najnovšieho rozhodnutia o rozdelení ziskov alebo od vykonania ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; mínus

c)	súm, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nerozdelili.

6.   Koeficient sa určuje takto:

a)

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 držaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0;

b)

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 držaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v druhom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,2;

c)

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 držaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v treťom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,4;

d)

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 držaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,6;

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa počíta takto:

„Qn“	označuje radovú číslovku príslušného kvartilu.

7.   Obmedzenia uložené v tomto článku sa vzťahujú len na platby, ktorých výsledkom je zníženie vlastného kapitálu Tier 1 alebo zníženie ziskov a v prípade, keď pozastavenie platieb alebo nevykonanie úhrad nepredstavuje zlyhanie ani podmienku na začatie konania v režime platobnej neschopnosti uplatňujúceho sa na inštitúciu.

8.   V prípade, že inštitúcia nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš a plánuje rozdeliť svoj rozdeliteľný zisk alebo vykonať opatrenia uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c), informuje príslušný orgán a poskytne mu tieto informácie:

a)	výšku kapitálu držaného inštitúciou v tomto členení: i) vlastný kapitál Tier 1; ii) dodatočný kapitál Tier 1; iii) kapitál Tier 2;

b)	výšku jej predbežných a koncoročných ziskov;

c)	MRS vypočítanú podľa odseku 4;

d)

sumu rozdeliteľného zisku, ktorú plánuje prideliť na: i) platby dividend; ii) spätné odkupovanie akcií; iii) platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1; iv) platby pohyblivej odmeny alebo dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia z dôvodu vzniku novej povinnosti platby alebo platby na základe povinnosti platiť, ktorá vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala svoje požiadavky na kombinovaný vankúš.

9.   Inštitúcie uplatňujú opatrenia zamerané na zaistenie presného výpočtu výšky rozdeliteľného zisku a MRS a musia byť schopné na požiadanie presnosť tohto výpočtu preukázať príslušnému orgánu.

10.   Na účely odsekov 1 a 2 rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1 zahŕňa tieto prvky:

a)	platenie peňažných dividend;

b)	rozdeľovanie plne alebo čiastočne platených prémiových akcií alebo iných kapitálových nástrojov uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	vyplatenie alebo kúpu svojich vlastných akcií alebo iných kapitálových nástrojov uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia inštitúciou;

d)	splatenie súm zaplatených v spojení s kapitálovými nástrojmi uvedenými v článku 26 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia;

e)	rozdeľovanie položiek uvedených v článku 26 ods. 1 písm. b) až e) uvedeného nariadenia.

Článok 142

Plán na zachovanie kapitálu

1.   V prípade, že inštitúcia nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, vypracuje plán na zachovanie kapitálu a predloží ho príslušnému orgánu najneskôr do piatich pracovných dní po tom, čo zistí, že nespĺňa uvedenú požiadavku, pokiaľ príslušný orgán nepovolil dlhšiu lehotu, a to maximálne 10 dní.

Príslušný orgán udeľuje takéto povolenia len na základe individuálnej situácie úverovej inštitúcie a po zohľadnení rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

2.   Plán na zachovanie kapitálu obsahuje:

a)	odhady príjmov a výdavkov a prognózu súvahy;

b)	opatrenia na zvýšenie pomerov kapitálu inštitúcie;

c)	plán a časový harmonogram na zvýšenie vlastných zdrojov s cieľom splniť v celom rozsahu požiadavku na kombinovaný vankúš;

d)	akékoľvek ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na vykonanie hodnotenia vyžadovaného podľa odseku 3.

3.   Príslušný orgán posúdi plán na zachovanie kapitálu a schváli ho len vtedy, ak sa domnieva, že v prípade realizácie tohto plánu možno odôvodnene očakávať zachovanie alebo získanie dostatočného kapitálu, aby inštitúcia mohla splniť svoje požiadavky na kombinovaný vankúš v lehote, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú.

4.   Ak príslušný orgán neschváli plán na zachovanie kapitálu podľa odseku 3, uloží jedno alebo obe tieto opatrenia:

a)	požaduje od inštitúcie, aby zvýšila vlastné zdroje na stanovené úrovne v určených lehotách;

b)	uplatní svoje právomoci podľa článku 102, t. j. uloží prísnejšie obmedzenia týkajúce sa rozdelení, ako sú tie, ktoré sa vyžadujú v článku 141.

HLAVA VIII

ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Článok 143

Všeobecné požiadavky na zverejnenie

1.   Príslušné orgány uverejňujú tieto informácie:

a)	znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych predpisov a všeobecných usmernení prijatých v ich členských štátoch v oblasti prudenciálnej regulácie;

b)	spôsob využívania možností a právomocí dostupných v práve Únie;

c)	všeobecné kritériá a metodiky, ktoré používajú pri preskúmaní a hodnotení uvedenom v článku 97;

d)

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia hlavy VII kapitoly 1 oddielu II tejto smernice a článkov 54 a 58 smernice 2004/39/ES, súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch vykonávania prudenciálneho rámca v každom členskom štáte vrátane počtu a povahy opatrení dohľadu prijatých v súlade s článkom 102 ods. 1 písm. a) a správnych sankcií uložených v súlade s článkom 65.

2.   Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 sú dostatočné na to, aby sa umožnilo zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Informácie sa uverejňujú v jednotnom formáte a pravidelne sa aktualizujú. Zverejnené informácie sú prístupné na jedinej elektronickej adrese.

3.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť formát, štruktúru, obsah a dátum ročného zverejnenia informácií uvedených v odseku 1.

EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 144

Špecifické požiadavky na zverejnenie informácií

1.   Na účely piatej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány zverejňujú tieto informácie:

a)	všeobecné kritériá a metodiky prijaté na účely preskúmania súladu s článkami 405 až 409 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia hlavy VII kapitoly 1 oddielu II, každoročný súhrnný opis výsledku preskúmania orgánom dohľadu a opis opatrení uložených v prípade nedodržania ustanovení článkov 405 až 409 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Príslušný orgán členského štátu, ktorý využije možnosť ustanovenú v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, uverejní tieto informácie:

a)	kritériá, ktoré uplatňujú na zistenie toho, či v súčasnosti neexistujú a ani sa nepredpokladajú žiadne významné vecné alebo právne prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov;

b)	počet materských inštitúcií, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a z nich počet materských inštitúcií, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretej krajine;

c)

na agregovanom základe za členský štát: i) celkovú výšku vlastných zdrojov na konsolidovanom základe materskej inštitúcie v členskom štáte, ktorý využije možnosť ustanovenú v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; ii) percentuálny podiel z celkových vlastných zdrojov materských inštitúcií na konsolidovanom základe v členskom štáte, ktorý využije možnosť ustanovenú v článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; iii) percentuálny podiel z celkových vlastných zdrojov požadovaných podľa článku 92 uvedeného nariadenia materských inštitúcií na konsolidovanom základe v členskom štáte, ktorý využije možnosť ustanovenú v článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine;

3.   Príslušný orgán, ktorý využije možnosť ustanovenú v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zverejní všetky tieto informácie:

a)	kritériá, ktoré uplatňuje na zistenie toho, či v súčasnosti neexistujú ani sa nepredpokladajú žiadne významné vecné alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov;

b)	počet materských inštitúcií, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a počet takých materských inštitúcií, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretej krajine;

c)

na agregovanom základe za členský štát i) celkovú výšku vlastných zdrojov materských inštitúcií, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; ii) percentuálny podiel z celkových vlastných zdrojov materských inštitúcií, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; iii) percentuálny podiel z celkových vlastných zdrojov materských inštitúcií požadovaných podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine.

HLAVA IX

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 145

Delegované akty

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 148 prijímať delegované akty týkajúce sa týchto aspektov:

a)	objasnenie vymedzení pojmov uvedených v článku 3 a článku 128, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice;

b)	spresnenie vymedzení pojmov uvedených v článku 3 a článku 128, aby sa pri uplatňovaní tejto smernice zohľadnil vývoj na finančných trhoch;

c)	zjednotenie terminológie a formy vymedzení pojmov uvedených v článku 3 v súlade s následnými aktmi týkajúcimi sa inštitúcií a súvisiacich záležitostí;

d)	úprava súm uvedených v článku 31 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien, ktorý zverejňuje Eurostat, a to zároveň a v súlade s úpravami uskutočnenými podľa článku 4 ods. 7 smernice 2002/92/ES;

e)	rozšírenie obsahu zoznamu uvedeného v článkoch 33 a 34 a ustanoveného v prílohe I alebo prispôsobenie terminológie použitej v tomto zozname na účel zohľadnenia vývoja na finančných trhoch;

f)	určenie oblastí, v ktorých si príslušné orgány vymieňajú informácie ustanovené v článku 50;

g)	úprava ustanovení v článkoch 76 až 88 a článku 98, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch (najmä so zreteľom na nové finančné produkty) alebo vývoj účtovných štandardov, alebo požiadaviek, v ktorých sa zohľadňujú právo Únie, alebo vzhľadom na zbližovanie postupov dohľadu;

h)	pozastavenie povinnosti zverejňovania v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom v prípade, ak správa Komisie predložená podľa prvého pododseku uvedeného odseku zistí významné negatívne účinky;

i)	úpravy kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 s cieľom zohľadniť budúci vývoj a zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

Článok 146

Vykonávacie akty

V súlade s postupom preskúmania ustanoveným v článku 147 ods. 2 sa prijímajú tieto opatrenia ako vykonávacie akty:

a)	technické úpravy zoznamu uvedeného v článku 2;

b)	zmena výšky počiatočného kapitálu ustanoveného v článku 12 a hlave IV, aby sa zohľadnil vývoj v hospodárskej a menovej oblasti.

Článok 147

Európsky bankový výbor

1.   Pri prijímaní vykonávacích aktov Komisii pomáha Európsky bankový výbor. Tento výbor je výborom v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 148

Delegovanie právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.   Právomoc uvedená v článku 145 sa deleguje na dobu neurčitú od 17. júla 2013.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 145 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade súčasne.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 145 nadobudne účinnosť len, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 149

Námietky voči regulačným technickým predpisom

Ak Komisia na základe tejto smernice prijme rovnaké regulačné technické predpisy, ako je návrh regulačných technických predpisov predložený zo strany EBA, lehota, v ktorej môžu Európsky parlament a Rada podať voči týmto regulačným technickým predpisom námietky, je jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady možno túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Odchylne od článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 možno lehotu, v ktorej môžu Európsky parlament alebo Rada podať námietky voči týmto regulačným technickým predpisom, predĺžiť v prípade potreby o ďalší jeden mesiac.

HLAVA X

ZMENY SMERNICE 2002/87/ES

Článok 150

Zmeny smernice 2002/87/ES

Článok 21a smernice 2002/87/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

a)	v odseku 2 sa vypúšťa písmeno a).

b)

vkladá sa tento odsek: „3.   Na účel zaistenia konzistentného uplatňovania metód výpočtu uvedených v prílohe I časti II tejto smernice v spojení s článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkom 228 ods. 1 smernice 2009/138/ES, ale bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 4 tejto smernice, ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov so zreteľom na článok 6 ods. 2 tejto smernice. ESA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do päť mesiacov pred dátumom uplatňovania uvedeným v článku 309 ods. 1 smernice 2009/138/ES. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010.“

HLAVA XI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Prechodné ustanovenia o dohľade nad inštitúciami vykonávajúcimi slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby

Článok 151

Rozsah pôsobnosti

1.   Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú namiesto článkov 40, 41, 43, 49, 50 a 51 do dátumu, od ktorého sa začnú uplatňovať v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 požiadavky na krytie likvidity ako záväznej normy.

2.   S cieľom zaistiť, aby zavádzanie opatrení dohľadu v oblasti likvidity bolo plne v súlade s tvorbou jednotných pravidiel likvidity, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 145, ktorými predĺži lehotu uvedenú v odseku 1 tohto článku až na dva roky, ak sa dovtedy v Únii nezaviedli jednotné pravidlá likvidity z dôvodu, že sa v lehote uvedenej v prvom odseku ešte neschválili medzinárodné štandardy v oblasti dohľadu nad likviditou.

Článok 152

Požiadavky na vykazovanie

Hostiteľské členské štáty môžu na štatistické účely požadovať od všetkých úverových inštitúcií, ktoré majú pobočky na ich území, podávali pravidelné správy o svojej činnosti v týchto hostiteľských členských štátoch príslušným orgánom týchto hostiteľských členských štátov.

Pri plnení povinností, ktoré im ukladá článok 156 tejto smernice, môžu hostiteľské členské štáty požadovať, aby pobočky úverových inštitúcií z iných členských štátov predkladali rovnaké informácie, aké na tento účel požadujú od domácich úverových inštitúcií.

Článok 153

Opatrenia prijaté príslušnými orgánmi domovského členského štátu vo vzťahu k činnostiam vykonávaným v hostiteľskom členskom štáte

1.   Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že úverová inštitúcia, ktorá má pobočku alebo poskytuje služby na jeho území, nedodržiava právne predpisy, ktoré tento členský štát prijal v súlade s ustanoveniami tejto smernice o právomociach príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, tieto orgány dotknutej úverovej inštitúcii nariadia odstránenie tohto nedodržiavania.

2.   Ak dotknutá úverová inštitúcia neprijme potrebné opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu oznámia túto skutočnosť príslušným orgánom domovského členského štátu.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu pri najbližšej príležitosti prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutá úverová inštitúcia odstránila toto nedodržiavanie. Charakter týchto opatrení sa oznámi príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

4.   Ak úverová inštitúcia naďalej porušuje predpisy uvedené v odseku 1 platné v hostiteľskom členskom štáte, a to napriek opatreniam domovského členského štátu alebo z dôvodu, že tieto opatrenia nie sú primerané alebo v danom členskom štáte nie sú stanovené, hostiteľský členský štát môže po podaní oznámenia príslušným orgánom domovského členského štátu prijať vhodné opatrenia s cieľom zabrániť porušovaniu predpisov alebo potrestať porušovanie predpisov, prípadne zabrániť tejto úverovej inštitúcii v uskutočňovaní ďalších transakcií na jeho území. Členské štáty zaistia, aby na ich území bolo možné doručovať právne listiny potrebné pri uplatňovaní týchto opatrení na úverové inštitúcie.

Článok 154

Preventívne opatrenia

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu v prípade núdze a predtým, ako začnú postupovať podľa článku 153, prijať akékoľvek preventívne opatrenia potrebné na ochranu záujmov vkladateľov, investorov a iných osôb, ktorým sa služby poskytujú. Komisia a príslušné orgány iných dotknutých členských štátov sú o takýchto opatreniach informované čo najskôr.

Komisia môže po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov rozhodnúť o tom, že dotknutý členský štát má takéto opatrenia zmeniť alebo zrušiť.

Článok 155

Zodpovednosť

1.   Za vykonávanie prudenciálneho dohľadu nad inštitúciou vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkami 33 a 34, sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktoré zakladajú zodpovednosť príslušných orgánov hostiteľského členského štátu.

2.   Odsek 1 nebráni vykonávaniu dohľadu na konsolidovanom základe podľa tejto smernice.

3.   Príslušné orgány v jednom členskom štáte pri plnení svojich všeobecných úloh na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v danom čase, náležite zohľadňujú potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, a to najmä v krízových situáciách.

Článok 156

Dohľad nad likviditou

Až do ďalšej koordinácie sú hostiteľské členské štáty v spolupráci s príslušnými orgánmi domovského členského štátu zodpovedné za dohľad nad likviditou pobočiek úverových inštitúcií.

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia potrebné na posilnenie Európskeho menového systému, hostiteľské členské štáty sú plne zodpovedné za opatrenia, ktoré sú výsledkom uskutočňovania ich menových politík.

Takéto opatrenia nesmú spôsobovať diskrimináciu ani reštriktívne zaobchádzanie z dôvodu, že úverovej inštitúcii bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

Článok 157

Spolupráca v oblasti dohľadu

Príslušné orgány dotknutých členských štátov úzko spolupracujú s cieľom vykonávať dohľad nad činnosťou inštitúcií, ktoré pôsobia, najmä prostredníctvom pobočky, na území jedného alebo viacerých členských štátov, v ktorých nemajú svoje ústredie. Navzájom si poskytujú všetky informácie o riadení a vlastníckej štruktúre takýchto inštitúcií, ktoré im umožnia riadny výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok týkajúcich sa udelenia povolenia týmto úverovým inštitúciám, ako aj všetky informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto inštitúcií, najmä ich likvidity, kapitálovej primeranosti, ochrany vkladov, obmedzovania veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly.

Článok 158

Dôležité pobočky

1.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať orgán konsolidovaného dohľadu, ak sa uplatňuje článok 112 ods. 1, alebo príslušný orgán domovského členského štátu, aby sa pobočka inštitúcie inej než investičnej spoločnosti, ktorá podlieha článku 95 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 považovala za dôležitú.

2.   V žiadosti sa uvedú dôvody, prečo sa má pobočka považovať za dôležitú, pričom sa osobitne prihliada na tieto skutočnosti:

a)	či podiel pobočky na trhu v hostiteľskom členskom štáte z hľadiska vkladov presahuje 2 %;

b)	pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti inštitúcie na systémovú likviditu a na platobný systém, systém zúčtovania a systém vyrovnania v hostiteľskom členskom štáte;

c)	veľkosť a dôležitosť pobočky z hľadiska počtu klientov v rámci bankového alebo finančného systému hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu, a ak sa uplatňuje článok 112 ods. 1, aj orgán konsolidovaného dohľadu, vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie s cieľom prijať spoločné rozhodnutie o označení pobočky za dôležitú.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa prvého pododseku, príslušné orgány hostiteľského členského štátu prijmú do ďalších dvoch mesiacov vlastné rozhodnutie o tom, či je pobočka dôležitá. Pri prijímaní rozhodnutia zohľadnia príslušné orgány hostiteľského členského štátu všetky názory a výhrady orgánu konsolidovaného dohľadu alebo príslušných orgánov domovského členského štátu.

V rozhodnutiach uvedených v druhom a treťom pododseku sa uvedie plné odôvodnenie, pričom sa zašlú dotknutým príslušným orgánom, a príslušné orgány tieto rozhodnutia uznávajú ako rozhodujúce a uplatňujú ich v dotknutých členských štátoch.

Označenie pobočky za dôležitú nemá vplyv na práva a povinnosti príslušných orgánov podľa tejto smernice.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je dôležitá pobočka zriadená, informácie uvedené v článku 117 ods. 1 písm. c) a d) a plnia úlohy uvedené v článku 112 ods. 1 písm. c) v spolupráci s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu.

4.   Ak sa príslušný orgán domovského členského štátu dozvie o krízovej situácii uvedenej v článku 114 ods. 1, čo najskôr upozorní orgány uvedené v článku 58 ods. 4 a v článku 59 ods. 1.

5.   Ak sa článok 116 neuplatňuje, príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad inštitúciou s dôležitými pobočkami v ostatných členských štátoch, zriadia kolégium orgánov dohľadu a predsedajú mu s cieľom uľahčiť dosiahnutie spoločného rozhodnutia o určení pobočky za dôležitú pobočku podľa odseku 2 tohto článku a výmeny informácií podľa článku 60. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomných dohodách určených príslušným orgánom domovského členského štátu po porade s dotknutými príslušnými orgánmi. O tom, ktoré príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia, rozhoduje príslušný orgán domovského členského štátu.

6.   Príslušný orgán domovského členského štátu pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť, ktorú má pre uvedené orgány vykonanie dohľadu, ktorý sa plánuje alebo ktorý sa má koordinovať, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch v zmysle článku 155 ods. 3 a na povinnosti uvedené v odseku 2 tohto článku.

7.   Príslušný orgán domovského členského štátu vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia o organizovaní takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Príslušný orgán domovského členského štátu včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

Článok 159

Kontroly na mieste

1.   Hostiteľské členské štáty stanovia, že ak inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, vykonáva svoju činnosť prostredníctvom pobočky, príslušné orgány domovského členského štátu môžu po informovaní príslušných orgánov hostiteľského členského štátu vykonať samy alebo prostredníctvom poverených osôb, kontrolu informácií uvedených v článku 50 priamo na mieste.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu môžu okrem toho na účely takejto kontroly pobočiek na mieste využiť jeden z ďalších postupov ustanovených v článku 118.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie je dotknuté právo príslušných orgánov hostiteľského členského štátu pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z tejto smernice vykonať kontrolu na mieste v pobočkách založených na ich území.

KAPITOLA 2

Prechodné ustanovenia pre kapitálové vankúše

Článok 160

Prechodné ustanovenia pre kapitálové vankúše

1.   Tento článok mení požiadavky článkov 129 a 130 týkajúce sa prechodného obdobia od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018.

2.   Na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016:

a)	vankúš na zachovanie kapitálu pozostáva z vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 0,625 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítaného v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu nesmie byť vyšší ako 0,625 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017:

a)	vankúš na zachovanie kapitálu pozostáva z vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 1,25 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítaného v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu nesmie byť vyšší ako 1,25 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítaného v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018:

a)	vankúš na zachovanie kapitálu pozostáva z vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 1,875 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítaného v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu nesmie byť vyšší ako 1,875 % daného súčtu s výsledkom, že požiadavka na kombinovaný vankúš je od 1,875 % celkového súčtu rizikovo vážených expozícií inštitúcie vypočítaného v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

5.   Požiadavka na plán zachovania kapitálu a obmedzenia týkajúce sa rozdelení uvedené v článkoch 141 a 142 sa uplatňujú počas prechodného obdobia od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 v prípade, keď inštitúcie nesplnia požiadavky kombinovaného vankúša zohľadňujúce požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

6.   Členské štáty môžu ustanoviť kratšie prechodné obdobie, ako sa ustanovuje v odsekoch 1 až 4 a teda uplatňovať vankúš na zachovanie kapitálu a proticyklický kapitálový vankúš od 31. decembra 2013. Ak členský štát ustanoví takéto kratšie prechodné obdobie, oznámi to príslušným stranám vrátane Komisie, ESRB, EBA a príslušnému kolégiu orgánov dohľadu. Takéto kratšie prechodné obdobie môžu uznať ostatné členské štáty. Ak iný členský štát uzná takéto kratšie prechodné obdobie, oznámi svoje rozhodnutie Komisii, ESRB, EBA a príslušnému kolégiu orgánov dohľadu.

7.   V prípade, že členský štát ustanoví pre proticyklický kapitálový vankúš kratšie prechodné obdobie, toto kratšie obdobie sa uplatňuje len na účely výpočtu proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu, ktorý vykonávajú inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v členskom štáte, vo vzťahu ku ktorému je určený orgán príslušný.

KAPITOLA 3

Záverečné ustanovenia

Článok 161

Preskúmanie a správa

1.   Komisia vykonáva pravidelné preskúmanie vykonávania tejto smernice, aby zabezpečila, že jej vykonávanie nebude viesť k zreteľnej diskriminácii medzi inštitúciami z dôvodu ich právnej štruktúry alebo modelu vlastníctva.

2.   Komisia do 30. júna 2016 predloží, v úzkej spolupráci s EBA, Európskemu parlamentu a Rade správu o ustanoveniach o odmeňovaní v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 po jej preskúmaní, spolu s prípadným legislatívnym návrhom, pričom zohľadní medzinárodný vývoj a osobitne sa zameria na:

a)	efektívnosť uvedených ustanovení, ich vykonávanie a presadzovanie vrátane zistenia medzier vyplývajúcich z uplatňovania zásady proporcionality na tieto ustanovenia.

b)	vplyv dodržiavania zásady v článku 94 ods. 1 písm. g) na: i) konkurencieschopnosť a finančnú stabilitu a ii) akýchkoľvek zamestnancov, ktorí skutočne a osobne pracujú v dcérskych spoločnostiach zriadených mimo EHP, ktorých materské spoločnosti materských inštitúcií boli zriadené v rámci EHP.

V rámci tohto preskúmania sa zváži najmä to, či zásada v článku 94 ods. 1 písm. g) by sa mal naďalej uplatňovať na všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje prvý pododsek písm. b) bod (ii).

3.   Od roku 2014 EBA v spolupráci s EIOPA a ESMA každé dva roky zverejní správu o rozsahu, v akom sa v práve členských štátov odkazuje na externé úverové ratingy na regulačné účely, a o krokoch, ktoré prijali členské štáty na zníženie počtu takýchto odkazov. V týchto správach sa takisto uvádza, ako príslušné orgány plnia svoje povinnosti podľa článku 77 ods. 1 a 3 a článku 79 písm. b). V týchto správach sa uvedie aj informácia o stupni zbližovania postupov dohľadu v tejto súvislosti.

4.   Komisia do 31. decembra 2014 preskúma uplatňovanie článkov 108 a 109 a podá o tom správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Komisia do 31. decembra 2016 preskúma výsledky dosiahnuté na základe článku 91 ods. 11 vrátane primeranosti referenčného porovnávania rozdielnych postupov, pričom zohľadní relevantný vývoj v Únii a medzinárodný vývoj, a predloží o tom správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Komisia do 31. decembra 2015 uskutoční konzultácie s ESRB, EBA, EIOPA, ESMA a ďalšími relevantnými stranami, pokiaľ ide o účinnosť opatrení týkajúcich sa výmeny informácií podľa tejto smernice za normálnych okolností i v záťažových obdobiach.

7.   EBA do 31. decembra 2015 preskúma uplatňovanie ustanovení tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podá Komisii o tom a o spolupráci Únie a členských štátov s tretími krajinami správu. Táto správa identifikuje oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o spoluprácu a výmenu informácií.

8.   EBA na základe poverenia Komisie preskúma, či sú subjekty finančného sektora, ktoré uvedú, že svoju činnosť vykonávajú v súlade s islamskými bankovými zásadami, náležite zahrnuté do tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Komisia preskúma správu vypracovanú EBA a v prípade potreby predloží legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

9.   EBA do 1. júla 2014 predloží Komisii správu o uskutočňovaní dlhodobých operácií centrálnych bánk ESCB zo strany úverových inštitúcií týkajúcich sa refinancovania a podobných podporných opatrení centrálnych bánk týkajúcich sa financovania a o ich prínosoch. Komisia na základe uvedenej správy a po konzultáciách s ECB do 31. decembra 2014 predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uskutočňovaní operácií refinancovania a podobných podporných opatrení centrálnych bánk ESCB týkajúcich sa financovania pre úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a o ich prínosoch, v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom o uskutočňovaní takéhoto refinancovania a podporných opatrení týkajúcich sa financovania.

Článok 162

Transpozícia

1.   Členské štáty do 31. decembra 2013 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 31. decembra 2013.

Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijali v oblasti upravenej touto smernicou. Ak dokumenty pripojené k oznámeniu o transpozícii opatrení prijatých členskými štátmi nepostačujú na úplné posúdenie súladu transponovaných ustanovení s určitými ustanoveniami tejto smernice, Komisia môže na žiadosť EBA s cieľom vykonať svoje úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo z vlastného podnetu od členských štátov požadovať, aby poskytli podrobnejšie informácie o transpozícii a vykonávaní uvedených ustanovení a tejto smernice

2.   Odchylne od odseku 1 sa hlava VII kapitola 4 uplatňuje od 1. januára 2016.

3.   Na základe zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení nevyhnutných na dosiahnutie súladu s článkom 94 ods. 1 písm. g) sa od inštitúcií požaduje, aby uplatňovali zásady v nich ustanovené na odmeňovanie za poskytnuté služby alebo uskutočnené výkony od 1. januára 2014, splatné na základe zmlúv uzavretých buď pred 31. decembra 2013, alebo po tomto dni.

4.   Členské uvedú priamo v ustanoveniach uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto sa v nich uvedú vyhlásenie, podľa ktorého odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a o formulácii uvedeného vyhlásenia upravia členské štáty.

5.   Odchylne od odseku 1 tohto článku sa článok 131 uplatňuje od 1. januára 2016. Členské štáty vykonávajú článok 131 ods. 4 od 1. januára 2016 týmto spôsobom:

a)	25 % vankúša G-SII, stanoveného v súlade s článkom 131 ods. 4, v roku 2016;

b)	50 % vankúša G-SII, stanoveného v súlade s článkom 131 ods. 4, v roku 2017;

c)	75 % vankúša G-SII, stanoveného v súlade s článkom 131 ods. 4, v roku 2018; a

d)	100 % vankúša G-SII, stanoveného v súlade s článkom 131 ods. 4, v roku 2019.

6.   Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 133 uplatňuje od 31. decembra 2013.

Článok 163

Zrušenie

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa zrušujú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II k tejto smernici a v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013.

Článok 164

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 165

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 105, 11.4.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(4)  Pozri stranu 1 Ú. v. EÚ.

(5)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(7)  Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).

(8)  Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).

(9)  Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.

(10)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(12)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(15)  Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.

(16)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(18)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ C 175, 19.6.2012, s. 1.

(20)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(21)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(22)  Ú. v. EÚ L 9, 15.1.2003, s. 3.

(23)  Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 36.

(24)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(25)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(26)  Ú. v. ES L 157, 9.6.2006, s. 87.

(27)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(28)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(29)  Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22.

(30)  Smernica Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26).

(31)  Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36.

---

---

---