30.10.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 284/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009

zo 16. septembra 2009,

ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

(Text s významom pre EHP a Švajčiarsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 42 a 308,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1), a najmä na jeho článok 89,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 883/2004 sa modernizujú pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov tým, že sa v ňom spresňujú opatrenia a postupy ich vykonávania a tieto opatrenia a postupy sa zjednodušujú v prospech všetkých zúčastnených aktérov. Je potrebné stanoviť vykonávacie postupy.

(2)	Užšia a efektívnejšia spolupráca medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia je hlavným faktorom, ktorý má poskytnúť osobám, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004, možnosť uplatniť si svoje nároky v čo najkratších lehotách a za optimálnych podmienok.

(3)

Elektronická komunikácia predstavuje vhodný prostriedok na rýchlu a spoľahlivú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov. Elektronické spracovanie údajov by malo prispieť k urýchleniu postupov pre všetky zainteresované strany. Na dotknuté osoby by sa mali vzťahovať všetky záruky ustanovené právnymi predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb, pokiaľ ide o spracovanie a voľný pohyb osobných údajov.

(4)

Dostupnosť údajov (vrátane elektronických údajov) o vnútroštátnych orgánoch, ktoré sa môžu zúčastňovať na vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004, v podobe, ktorá umožní ich aktualizáciu v reálnom čase, by mala uľahčiť výmenu informácií medzi inštitúciami členských štátov. Tento prístup, ktorý sa sústreďuje na relevantnosť čisto faktických informácií a ich okamžitú dostupnosť pre občanov, je dôležitým zjednodušením, ktoré by sa malo zaviesť týmto nariadením.

(5)

Čo najhladšie fungovanie a efektívne riadenie zložitých postupov, ktorými sa vykonávajú pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, si vyžaduje systém pre okamžitú aktualizáciu prílohy 4. Príprava a uplatňovanie ustanovení zameraných na splnenie tohto cieľa si vyžadujú úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou a so zreteľom na následky oneskorení na občanov aj na správne orgány by sa malo ich zavedenie do praxe vykonať rýchlo. Komisia by preto mala byť splnomocnená, aby zriadila a prevádzkovala databázu a zabezpečila jej fungovanie najneskôr odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia by mala prijať najmä potrebné kroky na začlenenie informácií uvedených v prílohe 4 do databázy.

(6)	Posilnenie určitých postupov musí užívateľom nariadenia (ES) č. 883/2004 zabezpečiť väčšiu právnu istotu a transparentnosť. Napríklad stanovenie spoločných lehôt na splnenie určitých záväzkov alebo správnych úloh by malo prispieť k spresneniu a usporiadaniu vzťahov medzi poistencami a inštitúciami.

(7)

Osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali od príslušnej inštitúcie dostať včas odpoveď na svoje žiadosti. Odpoveď by sa mala poskytnúť najneskôr v rámci lehôt stanovených v právnych predpisoch dotknutých členských štátov o sociálnom zabezpečení za predpokladu, že takéto lehoty boli stanovené. Bolo by žiaduce, aby členské štáty, ktorých právne predpisy o sociálnom zabezpečení nestanovujú takéto lehoty, zvážili ich prijatie a podľa potreby ich sprístupnili dotknutým osobám.

(8)

Členské štáty, ich príslušné orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia by mali mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou na zjednodušených postupoch a správnych opatreniach, ktoré považujú za účinnejšie a vyhovujúcejšie podmienkam ich systémov sociálneho zabezpečenia. Takéto dojednania by sa však nemali dotknúť práv osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004.

(9)

Vzhľadom na zložitosť, ktorou sa oblasť sociálneho zabezpečenia vyznačuje, musia všetky inštitúcie členských štátov vynaložiť osobitné úsilie s cieľom pomôcť poistencom, aby sa zabránilo ich znevýhodneniu v prípade, že nepredložili žiadosť ani určité informácie inštitúcii zodpovednej za spracovanie tejto žiadosti v súlade s pravidlami a postupmi ustanovenými v nariadení (ES) č. 883/2004 a v tomto nariadení.

(10)

Aby sa určila príslušná inštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného členského štátu. Aby sa zabezpečila ochrana dotknutej osoby počas obdobia nevyhnutného na komunikáciu medzi inštitúciami, je potrebné zaručiť jej predbežné zaradenie do systému sociálneho zabezpečenia.

(11)

Členské štáty by mali spolupracovať pri určovaní miesta bydliska osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 883/2004, a v prípade sporu by sa mali posudzovať všetky dôležité kritériá, aby sa vec vyriešila. Tieto môžu zahŕňať kritériá uvedené v príslušnom článku tohto nariadenia.

(12)

Mnohé opatrenia a postupy ustanovené v tomto nariadení majú za cieľ zabezpečiť väčšiu transparentnosť kritérií, ktoré musia inštitúcie členských štátov uplatňovať podľa nariadenia (ES) č. 883/2004. Takéto opatrenia a postupy vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, rozhodnutí správnej komisie a viac ako tridsaťročných skúseností s uplatňovaním koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v kontexte základných slobôd zakotvených v zmluve.

(13)

V tomto nariadení sa ustanovujú opatrenia a postupy na podporu mobility zamestnancov a nezamestnaných osôb. Cezhraniční pracovníci, ktorí sa stanú úplne nezamestnanými, sa môžu prihlásiť v službách zamestnanosti v krajine, v ktorej majú bydlisko, ako aj v členskom štáte, kde boli naposledy zamestnaní. Nárok na dávky by však mali mať iba od členského štátu, v ktorom majú bydlisko.

(14)	Na určenie uplatniteľných právnych predpisov na zohľadnenie období, počas ktorých poistenec venoval čas starostlivosti o deti v rôznych členských štátoch, sú potrebné isté osobitné pravidlá a postupy.

(15)

Určité postupy by mali tiež odzrkadľovať potrebu vyváženého rozdelenia nákladov medzi členskými štátmi. Najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie v chorobe, tieto postupy by mali brať do úvahy na jednej strane situáciu členských štátov, ktoré znášajú náklady na poistencov, keďže im umožňujú prístup do svojho systému zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane situáciu členských štátov, ktorých inštitúcie znášajú náklady na vecné dávky poberané ich poistencami v inom členskom štáte, ako je členský štát bydliska.

(16)

V špecifickom kontexte nariadenia (ES) č. 883/2004 je potrebné spresniť podmienky úhrady nákladov spojených s vecnými nemocenskými dávkami v rámci plánovanej liečby, najmä liečby, pri ktorej poistenec odíde do iného členského štátu, v ktorom nie je poistený alebo v ktorom nemá bydlisko. Povinnosti poistenca v súvislosti so žiadosťou o predbežné oprávnenie, ako aj povinnosti inštitúcie voči pacientovi, pokiaľ ide o podmienky oprávnenia, by mali byť presne stanovené. Spresniť by sa mali aj dôsledky účtovateľnosti nákladov na starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte na základe oprávnenia.

(17)	Toto nariadenie, a najmä ustanovenia týkajúce sa pobytu mimo príslušného členského štátu a ustanovenia týkajúce sa naplánovanej liečby, by nemali brániť uplatňovaniu výhodnejších vnútroštátnych ustanovení, najmä pokiaľ ide o náhradu nákladov vzniknutých v inom členskom štáte.

(18)

Záväznejšie postupy na skrátenie lehôt stanovených na splatenie týchto pohľadávok medzi inštitúciami členských štátov sú hlavným faktorom na udržanie dôveryhodnosti výmen a na splnenie požiadavky správneho riadenia systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov. Mali by sa preto posilniť postupy spracovania nárokov, ktoré súvisia s nemocenskými dávkami a dávkami v nezamestnanosti.

(19)

Mali by sa posilniť postupy, ktoré inštitúcie uplatňujú pri vzájomnej pomoci pri spätnom vymáhaní pohľadávok sociálneho zabezpečenia, s cieľom zabezpečiť účinnejšie spätné vymáhanie a bezproblémové fungovanie pravidiel koordinácie. Účinné spätné vymáhanie je tiež prostriedkom na zabránenie zneužívaniu a podvodom a na ich riešenie a predstavuje spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia. To zahŕňa prijatie nových postupov na základe viacerých ustanovení smernice Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (4). Takéto nové postupy spätného vymáhania by sa mali po piatich rokoch vykonávania preskúmať z hľadiska získaných skúseností a podľa potreby by sa mali upraviť, predovšetkým v záujme zaistenia ich plnej funkčnosti.

(20)

Na účely ustanovení o vzájomnej pomoci pri vymáhaní neoprávnene poskytnutých dávok, o vymáhaní predbežných platieb a príspevkov a o kompenzácii a pomoci pri vymáhaní sa právomoc dožiadaného členského štátu obmedzuje na postupy súvisiace s opatreniami na vymáhanie pohľadávky. Všetky ostatné postupy patria do právomoci žiadajúceho členského štátu.

(21)	Prijatie opatrení na vymáhanie pohľadávky v dožiadanom členskom štáte neznamená, že tento členský štát uznáva oprávnenosť pohľadávky alebo jej základ.

(22)

Informovanie dotknutých osôb o ich právach a povinnostiach je základným prvkom vzťahu založeného na dôvere k príslušným orgánom a inštitúciám členských štátov. Informácie by mali zahŕňať usmernenia týkajúce sa správneho konania. Dotknutými osobami môžu byť v závislosti od situácie poistenci, ich rodinní príslušníci a/alebo ich pozostalí a iné osoby.

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prijatie koordinačných opatrení na zaručenie toho, aby sa právo na voľný pohyb osôb mohlo účinne vykonávať, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)	Toto nariadenie by malo nahradiť nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (5),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Vymedzenie pojmov

Článok 1

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia:

a)	„základné nariadenie“ je nariadenie (ES) č. 883/2004;

b)	„vykonávacie nariadenie“ je toto nariadenie a

c)	uplatňujú sa vymedzenia pojmov uvedené v základnom nariadení.

2.   Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1:

a)

„prístupový bod“ je subjekt, ktorý plní funkciu: i) elektronického kontaktného bodu; ii) automatického smerovania na základe adresy a iii) inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie (napr. aplikáciu umelej inteligencie) a/alebo zásah ľudského činiteľa;

b)

„styčný orgán“ je každý subjekt určený príslušným úradom členského štátu pre jednu časť alebo niekoľko častí sociálneho zabezpečenia uvedených v článku 3 základného nariadenia, ktorého úlohou je odpovedať na žiadosti o informácie a pomoc na účely uplatňovania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia a ktorý má plniť úlohy, ktoré sú mu určené podľa hlavy IV vykonávacieho nariadenia;

c)	„dokument“ je súbor údajov, ktorého oznámenie umožní použitie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, na akomkoľvek nosiči s takou štruktúrou, ktorá umožňuje jeho elektronickú výmenu;

d)	„štruktúrovaný elektronický dokument“ je každý štruktúrovaný dokument vo formáte určenom na elektronickú výmenu informácií medzi členskými štátmi;

e)	„zasielanie elektronickými prostriedkami“ je prenos údajov pomocou elektronických zariadení na spracovanie údajov (vrátane digitálnej kompresie), káblovým systémom, rádiovým systémom, optickými technológiami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

f)	„rada audítorov“ je orgán uvedený v článku 74 základného nariadenia.

KAPITOLA II

Ustanovenia o spolupráci a výmene údajov

Článok 2

Rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi inštitúciami

1.   Na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami členských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej dostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

2.   Inštitúcie si bezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov.

3.   V prípade, že osoba omylom predložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského štátu, ako je ten, v ktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto inštitúcia bezodkladne postúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v súlade s vykonávacím nariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum je pre príslušnú inštitúciu záväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa ich nečinnosť nemôže považovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali informácie, dokumenty alebo žiadosti oneskorene.

4.   Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu, keď styčný orgán prijal žiadosť, ako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a inštitúciami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné informácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím nariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby.

2.   Od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú.

3.   Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní alebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného nariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa ochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov.

4.   V rozsahu potrebnom na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám informácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených právnymi predpismi dotknutého členského štátu.

Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež uvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle ďalším zainteresovaným inštitúciám.

Článok 4

Formát a spôsob výmeny údajov

1.   Správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy výmeny dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov.

2.   Zasielanie údajov medzi inštitúciami alebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je schopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov.

3.   Pri komunikácii s dotknutými osobami zodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti maximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické pravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických prostriedkov.

Článok 5

Právna relevantnosť dokumentov a podporných dokladov vystavených v inom členskom štáte

1.   Dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

2.   V prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší.

3.   V prípade pochybností týkajúcich sa informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu.

4.   Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.

Článok 6

Dočasné uplatňovanie právnych predpisov a predbežné priznanie dávok

1.   Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, ak existuje rozdiel medzi stanoviskami inštitúcií alebo úradov dvoch alebo viacerých členských štátov o určení uplatniteľných právnych predpisov, na dotknutú osobu sa dočasne vzťahujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov, pričom poradie priorít sa určí takto:

a)	právne predpisy členského štátu, v ktorom osoba v súčasnosti vykonáva zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť, ak zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva osoba len v jednom členskom štáte;

b)	právne predpisy členského štátu bydliska, ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti/svojich činností alebo ak nevykonáva zamestnanie ani samostatnú zárobkovú činnosť;

c)	v ostatných prípadoch, keď osoba vykonáva činnosť alebo činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právne predpisy členského štátu, v ktorom sa žiadalo o uplatnenie jeho právnych predpisov ako v prvom.

2.   V prípade rozdielnosti stanovísk medzi inštitúciami alebo úradmi dvoch alebo viacerých členských štátov vo veci určenia inštitúcie povinnej vyplácať peňažné dávky alebo poskytovať vecné dávky, dotknutá osoba, ktorá by si mohla uplatniť nárok na dávky, ak by v tejto súvislosti nenastal spor, predbežne poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia miesta bydliska dotknutej osoby, alebo ak táto osoba nemá bydlisko na území niektorého z dotknutých členských štátov, podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia, ktorej sa žiadosť predložila ako prvej.

3.   Ak dotknuté inštitúcie alebo úrady nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii najskôr jeden mesiac od dátumu, keď vznikli rozdiely v stanoviskách v zmysle odsekov 1 alebo 2. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.

4.   Keď sa určí, že uplatniteľnými právnymi predpismi nie sú predpisy členského štátu, v ktorom bola dotknutá osoba dočasne evidovaná, alebo že inštitúcia, ktorá predbežne vyplácala dávky, nebola príslušnou inštitúciou, inštitúcia určená ako príslušná sa považuje za príslušnú so spätnou platnosťou, ako keby daný rozdiel v stanoviskách neexistoval, najneskôr od dátumu dočasnej evidencie alebo od prvého predbežného priznania predmetných dávok.

5.   Inštitúcia určená za príslušnú a inštitúcia, ktorá predbežne vyplácala peňažné dávky alebo predbežne dostávala príspevky, v prípade potreby vyrovnajú finančnú situáciu dotknutej osoby, pokiaľ ide o predbežne prijaté príspevky a predbežne vyplatené peňažné dávky, podľa potreby v súlade s hlavou IV kapitolou III vykonávacieho nariadenia.

Vecné dávky predbežne poskytované inštitúciou v súlade s odsekom 2 nahradí príslušná inštitúcia v súlade s hlavou IV vykonávacieho nariadenia.

Článok 7

Predbežný výpočet dávok a príspevkov

1.   Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, ak je osoba oprávnená na dávku alebo je povinná platiť príspevok v súlade so základným nariadením a príslušná inštitúcia nemá všetky informácie týkajúce sa situácie v inom členskom štáte, ktoré sú potrebné na konečný výpočet výšky dávky alebo príspevku, táto inštitúcia na žiadosť dotknutej osoby prizná dávku alebo vypočíta príspevok na predbežnom základe, ak je takýto výpočet možný na základe informácií, ktoré má táto inštitúcia k dispozícii.

2.   Predmetná dávka alebo príspevok sa prepočítajú, keď sa dotknutej inštitúcii poskytnú všetky potrebné podporné doklady alebo dokumenty.

KAPITOLA III

Iné všeobecné ustanovenia na uplatňovanie základného nariadenia

Článok 8

Správne dojednania medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi

1.   Ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v článku 8 ods. 1 základného nariadenia okrem ustanovení, ktoré sa týkajú dohovorov uvedených v prílohe II k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu.

2.   Členské štáty môžu podľa potreby uzavrieť medzi sebou dojednania o uplatňovaní dohovorov uvedených v článku 8 ods. 2 základného nariadenia, pokiaľ sa tieto dojednania nepriaznivo nedotknú práv a povinností dotknutých osôb a sú obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu.

Článok 9

Ostatné postupy medzi úradmi a inštitúciami

1.   Dva členské štáty alebo viacero členských štátov alebo ich príslušné úrady si môžu dohodnúť iné postupy než tie, ktoré ustanovuje vykonávacie nariadenie, ak tieto postupy negatívne neovplyvnia práva a povinnosti dotknutých osôb.

2.   Dohody uzavreté na tento účel sa oznamujú správnej komisii a uvádzajú sa v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu.

3.   Ustanovenia uvedené vo vykonávacích dohodách uzatvorených medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, ktoré sa týkajú rovnakého účelu alebo sú podobné účelu uvedenému v odseku 2, sú účinné v deň, ktorý predchádza dňu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia, a sú zahrnuté do prílohy 5 k nariadeniu (EHS) č. 574/72, sa budú naďalej uplatňovať na účely vzťahov medzi týmito členskými štátmi, ak sú zároveň zahrnuté do prílohy 1 k vykonávaciemu nariadeniu.

Článok 10

Zamedzenie súbehu dávok

Bez ohľadu na iné ustanovenia základného nariadenia v prípade, že súbeh dávok, na ktoré je nárok podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, má za následok ich vzájomné zníženie, pozastavenie alebo odňatie, sumy, ktoré nebudú vyplatené v prípade prísneho uplatnenia pravidiel zníženia, pozastavenia alebo odňatia stanovených v právnych predpisoch dotknutých členských štátov, sa vydelia počtom dávok, ktoré boli znížené, pozastavené alebo odňaté.

Článok 11

Spôsob určenia bydliska

1.   Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a)	dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b)

situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

2.   Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Článok 12

Sčítanie dôb

1.   Na účely uplatňovania článku 6 základného nariadenia príslušná inštitúcia kontaktuje inštitúcie členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu taktiež vzťahujú, s cieľom zistiť všetky dosiahnuté doby podľa právnych predpisov tohto štátu.

2.   Doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu sa pripočítajú k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, pokiaľ je to potrebné na účely uplatňovania článku 6 základného nariadenia, za predpokladu, že sa tieto doby neprekrývajú.

3.   V prípade, že sa doba povinného poistenia alebo bydliska, dosiahnutá podľa právnych predpisov členského štátu, zhoduje s dobou poistenia dosiahnutou v rámci dobrovoľného alebo nepretržitého nepovinného poistenia podľa právnych predpisov iného členského štátu, započítava sa iba doba dosiahnutá na základe povinného poistenia.

4.   V prípade, že sa iná doba poistenia alebo bydliska ako rovnocenná doba dosiahnutá podľa právnych predpisov členského štátu zhoduje s rovnocennou dobou podľa právnych predpisov iného členského štátu, započítava sa iba iná ako rovnocenná doba.

5.   Každú dobu, ktorá je rovnocenná podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, započíta iba inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu naposledy povinne vzťahovali pred touto dobou. V prípade, že sa na dotknutú osobu povinne nevzťahovali právne predpisy členského štátu pred touto dobou, túto dobu započíta inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu povinne vzťahovali prvýkrát po tejto dobe.

6.   V prípade, že nemožno presne určiť čas, keď sa dosiahli určité doby poistenia alebo bydliska podľa právnych predpisov členského štátu, vychádza sa z predpokladu, že sa tieto doby neprekrývajú s dobami poistenia ani bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iného členského štátu, a započítajú sa v rozsahu, v akom sa môžu započítať výhodnejšie v prospech dotknutej osoby.

Článok 13

Pravidlá prepočítavania dôb

1.   V prípade, že sú doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu vyjadrené v iných jednotkách, ako sú tie, ktoré sa používajú v inom členskom štáte, prepočítanie potrebné na účely zistenia úhrnu dôb poistenia podľa článku 6 základného nariadenia sa uskutoční podľa týchto pravidiel:

a)	dobu, ktorá sa má použiť ako základ prepočítania, oznamuje inštitúcia členského štátu, podľa ktorého právnych predpisov sa doba dosiahla;

b)

v prípade systémov, v ktorých sú doby vyjadrené v dňoch, prepočítanie z dní na iné jednotky a naopak, ako aj prepočítanie medzi rôznymi systémami, ktoré sú založené na dňoch, sa uskutočňuje podľa tejto tabuľky: Systém vychádzajúci z/zo 1 deň zodpovedá 1 týždeň zodpovedá 1 mesiac zodpovedá 1 štvrťrok zodpovedá Maximálny počet dní v jednom kalendárnom roku 5 dní 9 hodinám 5 dňom 22 dňom 66 dňom 264 dní 6 dní 8 hodinám 6 dňom 26 dňom 78 dňom 312 dní 7 dní 6 hodinám 7 dňom 30 dňom 90 dňom 360 dní

c)

v prípade systémov, v ktorých sú doby vyjadrené v iných jednotkách ako v dňoch: i) tri mesiace alebo trinásť týždňov sa rovná jednému štvrťroku a naopak; ii) jeden rok sa rovná štyrom štvrťrokom, 12 mesiacom alebo 52 týždňom a naopak; iii) pri prepočítaní týždňov na mesiace a naopak sa týždne a mesiace prepočítajú na dni podľa prepočítavacích pravidiel pre systémy, ktoré vychádzajú zo šiestich dní podľa tabuľky v písmene b);

d)	v prípade dôb vyjadrených v častiach sa tieto čísla prepočítajú na najbližšiu nižšiu jednotku uplatnením pravidiel uvedených v písmenách b) a c). Časti rokov sa prepočítajú na mesiace, pokiaľ dotknutý systém nevychádza zo štvrťrokov;

e)	ak je výsledkom prepočítania podľa tohto odseku časť jednotky, započíta sa ako výsledok prepočítania podľa tohto odseku najbližšia vyššia celá jednotka.

2.   Uplatňovanie odseku 1 nemôže mať taký účinok, že jeho výsledkom bude celkový úhrn dôb dosiahnutý počas jedného kalendárneho roku, prekračujúci počet dní uvedených v poslednom stĺpci tabuľky v odseku 1 písm. b), alebo 52 týždňov, 12 mesiacov alebo štyri štvrťroky.

Ak doby, ktoré sa majú prepočítať, zodpovedajú maximálnemu ročnému úhrnu dôb podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom boli dosiahnuté, uplatnenie odseku 1 v rámci jedného kalendárneho roku nespôsobí dosiahnutie dôb kratších, ako je možný maximálny ročný úhrn dôb ustanovený podľa dotknutých právnych predpisov.

3.   Prepočítanie sa uskutoční buď ako jednorazová operácia vzťahujúca sa na všetky doby, ktoré boli oznámené ako úhrn, alebo za každý rok, ak boli doby oznámené na ročnom základe.

4.   Keď inštitúcia oznamuje doby vyjadrené v dňoch, oznámi zároveň, či systém, ktorý spravuje, vychádza z piatich dní, šiestich dní alebo siedmich dní.

HLAVA II

URČENIE UPLATNITEĽNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV

Článok 14

Spresnenia týkajúce sa článkov 12 a 13 základného nariadenia

1.   Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia „osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojím zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu“, zahŕňa aj osobu, ktorá je zamestnaná na účely vyslania do iného členského štátu pod podmienkou, že sa na dotknutú osobu už aj bezprostredne pred začatím jej zamestnania vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom je usadený jej zamestnávateľ.

2.   Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia sa slová „ktorá tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý zvyčajne vykonáva svoje podstatné činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, na území členského štátu, v ktorom je usadený, pri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným podnikom. Príslušné kritériá sa musia prispôsobiť osobitným vlastnostiam každého zamestnávateľa a skutočnej povahe vykonávaných činností.

3.   Na účely uplatňovania článku 12 ods. 2 základného nariadenia sa slová „ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba“ vzťahujú na osobu, ktorá zvyčajne vykonáva podstatné činnosti na území členského štátu, v ktorom je usadená. Táto osoba predovšetkým musela vykonávať svoju činnosť určitý čas pred dátumom, ku ktorému si želá využiť ustanovenia uvedeného článku, a počas akejkoľvek doby dočasnej činnosti v inom členskom štáte musí v členskom štáte, v ktorom je usadená, naďalej spĺňať požiadavky na vykonávanie svojej činnosti, aby v tejto činnosti mohla pokračovať po svojom návrate.

4.   Na účely uplatňovania článku 12 ods. 2 základného nariadenia kritériom na určenie, či činnosť, ktorú samostatne zárobkovo činná osoba odíde vykonávať do iného členského štátu, je „podobná“ činnosti, ktorú samostatne zárobkovo činná osoba obvykle vykonáva, je skutočná povaha činnosti, a nie kvalifikácia činnosti týmto iným členským štátom buď ako činnosti zamestnanca, alebo ako činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.

5.   Na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá:

a)	udržiava činnosť v jednom členskom štáte a zároveň vykonáva inú činnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na dĺžku trvania alebo povahu tejto inej činnosti;

b)	nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

6.   Na účely uplatňovania článku 13 ods. 2 základného nariadenia je osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, predovšetkým osoba, ktorá zároveň alebo striedavo vykonáva jednu alebo viacero samostatných činností ako samostatne zárobkovo činná osoba v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na charakter týchto činností.

7.   Na účely odlíšenia činností podľa odsekov 5 a 6 od situácií opísaných v článku 12 ods. 1 a 2 základného nariadenia je rozhodujúce trvanie činnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch (či má stálu povahu, alebo či je činnosťou ad hoc alebo dočasnou činnosťou). Na tieto účely sa vykoná celkové posúdenie všetkých podstatných skutočností vrátane najmä miesta vykonávania práce podľa pracovnej zmluvy v prípade zamestnanej osoby.

8.   Na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 a 2 základného nariadenia formulácia „podstatná časť činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba“ v členskom štáte znamená, že sa kvantitatívne podstatná časť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto členskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností.

Na určenie toho, či sa podstatná časť činností vykonáva v členskom štáte, sa zohľadňujú tieto orientačné kritériá:

a)	v prípade zamestnania pracovný čas a/alebo odmena a

b)	v prípade samostatnej zárobkovej činnosti obrat, pracovný čas, počet poskytovaných služieb a/alebo príjem.

V rámci celkového posúdenia podiel nižší ako 25 %, pokiaľ ide o uvedené kritériá, znamená, že sa podstatná časť činností nevykonáva v príslušnom členskom štáte.

9.   Na účely uplatňovania článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia sa „centrum záujmu“ činností samostatne zárobkovo činnej osoby určí pri zohľadnení všetkých aspektov pracovných činností tejto osoby, konkrétne miesta, ktoré je stálym a trvalým miestom podnikateľskej činnosti osoby, zvyčajnej povahy alebo dĺžky trvania vykonávaných činností, počtu poskytovaných služieb a zámeru dotknutej osoby, ako naň poukazujú všetky tieto okolnosti.

10.   Na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa odsekov 8 a 9 dotknuté inštitúcie zohľadňujú predpokladanú situáciu počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.

11.   V prípade, že osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch pre zamestnávateľa usadeného mimo územia Únie a táto osoba má bydlisko v členskom štáte, v ktorom nevykonáva podstatnú činnosť, vzťahujú sa na ňu právne predpisy členského štátu, v ktorom má bydlisko.

Článok 15

Postupy uplatňovania článku 11 ods. 3 písm. b) a d), článku 11 ods. 4 a článku 12 základného nariadenia (o poskytovaní informácií dotknutým inštitúciám)

1.   Ak sa v článku 16 vykonávacieho nariadenia neustanovuje inak, v prípade, že osoba vykonáva činnosť v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát podľa hlavy II základného nariadenia, zamestnávateľ alebo dotknutá osoba, pokiaľ ide o osobu, ktorá nevykonáva činnosť ako zamestnanec, podľa možnosti vopred informujú o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú. Táto inštitúcia bezodkladne sprostredkuje informácie o právnych predpisoch uplatniteľných na dotknutú osobu v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. b) alebo článkom 12 základného nariadenia dotknutej osobe a inštitúcii, ktorú určil príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

2.   Odsek 1 sa primerane uplatňuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 11 ods. 3 písm. d) základného nariadenia.

3.   V zmysle článku 11 ods. 4 základného nariadenia zamestnávateľ, ktorý má zamestnanca na palube plavidla plaviaceho sa pod vlajkou iného členského štátu, podľa možnosti vopred informuje o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú. Táto inštitúcia bezodkladne sprostredkuje informácie o právnych predpisoch uplatniteľných na dotknutú osobu v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia inštitúcii, ktorú určil príslušný úrad členského štátu, pod ktorého vlajkou sa plaví plavidlo, na ktorom zamestnanec vykonáva túto činnosť.

Článok 16

Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia

1.   Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

2.   Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

3.   Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

4.   Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

5.   Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

6.   Ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

Článok 17

Postup uplatňovania článku 15 základného nariadenia

Zmluvní zamestnanci Európskych spoločenstiev si uplatňujú právo voľby ustanovené v článku 15 základného nariadenia pri uzatvorení pracovnej zmluvy. Úrad splnomocnený na uzatváranie zmluvy informuje určenú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy si zmluvný zamestnanec Európskych spoločenstiev zvolil.

Článok 18

Postup uplatňovania článku 16 základného nariadenia

Zamestnávateľ alebo dotknutá osoba predkladajú žiadosti o výnimky z článkov 11 až 15 základného nariadenia podľa možnosti vopred príslušnému úradu alebo orgánu určenému týmto úradom členského štátu, ktorého právne predpisy si zamestnanec alebo dotknutá osoba žiada uplatniť.

Článok 19

Poskytovanie informácií dotknutým osobám a zamestnávateľom

1.   Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, oznamuje dotknutej osobe a v prípade potreby jej zamestnávateľovi alebo zamestnávateľom povinnosti ustanovené týmito právnymi predpismi. Poskytuje im pomoc potrebnú na splnenie formalít, ktoré tieto právne prepisy požadujú.

2.   Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, na požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné.

Článok 20

Spolupráca medzi inštitúciami

1.   Dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov.

2.   Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali.

Článok 21

Povinnosti zamestnávateľa

1.   Zamestnávateľ, ktorého sídlo alebo miesto podnikania sa nenachádza v príslušnom členskom štáte, splní všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy uplatniteľné na jeho zamestnancov, najmä povinnosť platiť príspevky určené týmito právnymi predpismi, ako keby sa jeho sídlo alebo miesto podnikania nachádzalo v príslušnom členskom štáte.

2.   Zamestnávateľ, ktorý nemá sídlo podnikania v členskom štáte, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec bude vykonávať povinnosti v mene zamestnávateľa, čo sa týka platenia príspevkov, bez toho, aby boli dotknuté základné povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ oznámi takúto dohodu príslušnej inštitúcii tohto členského štátu.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA RÔZNYCH KATEGÓRIÍ DÁVOK

KAPITOLA I

Nemocenské, materské a rovnocenné otcovské dávky

Článok 22

Všeobecné vykonávacie ustanovenia

1.   Príslušné úrady alebo inštitúcie zabezpečia, aby poistenci mali k dispozícii všetky potrebné informácie o postupoch a podmienkach priznávania vecných dávok, ak sa tieto dávky poberajú na území iného členského štátu, ako je štát príslušnej inštitúcie.

2.   Bez ohľadu na článok 5 písm. a) základného nariadenia sa členský štát môže stať zodpovedným za náklady na dávky v súlade s článkom 22 základného nariadenia len vtedy, ak si poistenec buď uplatnil nárok na dôchodok podľa právnych predpisov tohto členského štátu, alebo ak v súlade s článkami 23 až 30 základného nariadenia poberá dôchodok podľa právnych predpisov tohto členského štátu.

Článok 23

Systém uplatniteľný v prípade existencie viac ako jedného systému v členskom štáte bydliska alebo pobytu

Ak právne predpisy členského štátu bydliska alebo pobytu obsahujú viac ako jeden systém nemocenského, materského a otcovského poistenia pre viac ako jednu kategóriu poistencov, ustanoveniami uplatniteľnými podľa článku 17, článku 19 ods. 1 a článkov 20, 22, 24 a 26 základného nariadenia sú ustanovenia právnych predpisov o všeobecnom systéme pre zamestnancov.

Článok 24

Bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Na účely uplatňovania článku 17 základného nariadenia poistenec a/alebo jeho rodinní príslušníci sú povinní zaregistrovať sa v inštitúcii miesta bydliska. Ich právo na vecné dávky v členskom štáte bydliska potvrdzuje dokument, ktorý na žiadosť poistenca alebo na žiadosť inštitúcie miesta bydliska vydáva príslušná inštitúcia.

2.   Platnosť dokumentu uvedeného v odseku 1 trvá, kým príslušná inštitúcia neinformuje inštitúciu miesta bydliska o jeho zrušení.

Inštitúcia miesta bydliska informuje príslušnú inštitúciu o každej registrácii podľa odseku 1 a o každej zmene alebo zrušení tejto registrácie.

3.   Tento článok sa primerane uplatňuje aj na osoby uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 26 základného nariadenia.

Článok 25

Pobyt v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Na účely uplatňovania článku 19 základného nariadenia poistenec predloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte pobytu dokument vydaný príslušnou inštitúciou, ktorý preukazuje nárok tohto poistenca na vecné dávky. Ak poistenec takýto dokument nemá, inštitúcia miesta pobytu sa v prípade potreby alebo na základe žiadosti obráti na príslušnú inštitúciu so žiadosťou o jeho poskytnutie.

2.   Tento dokument preukazuje, že poistenec má nárok na vecné dávky za podmienok stanovených v článku 19 základného nariadenia a za tých istých podmienok, ktoré sa uplatňujú na osoby poistené podľa právnych predpisov členského štátu pobytu.

3.   Vecnými dávkami uvedenými v článku 19 ods. 1 základného nariadenia sú tie vecné dávky, ktoré sa poskytujú v členskom štáte pobytu v súlade s jeho právnymi predpismi a ktoré sú zo zdravotných dôvodov nevyhnutné na to, aby poistenec nebol nútený vrátiť sa do príslušného členského štátu pred koncom plánovaného pobytu pre poskytnutie potrebnej liečby.

4.   Ak poistenec v skutočnosti znáša celé náklady na vecné dávky poskytované podľa článku 19 základného nariadenia alebo ich časť a ak právne predpisy uplatňované inštitúciou miesta pobytu umožňujú preplatenie týchto nákladov poistencovi, môže poistenec poslať žiadosť o preplatenie inštitúcii miesta pobytu. V takom prípade táto inštitúcia preplatí priamo poistencovi sumu nákladov zodpovedajúcu týmto dávkam v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké určujú jej právne predpisy.

5.   Ak žiadosť o preplatenie týchto nákladov nebola podaná priamo inštitúcii miesta pobytu, vynaložené náklady preplatí dotknutej osobe príslušná inštitúcia podľa sadzieb náhrad uplatňovaných inštitúciou miesta pobytu alebo súm, ktoré by sa nahrádzali inštitúcii miesta pobytu, ak by sa v konkrétnom prípade uplatnil článok 62 vykonávacieho nariadenia.

Inštitúcia miesta pobytu poskytne na základe žiadosti príslušnej inštitúcii všetky potrebné informácie o týchto sadzbách alebo sumách.

6.   Odchylne od odseku 5 môže príslušná inštitúcia preplatiť vynaložené náklady v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké stanovujú jej právne predpisy, pod podmienkou, že poistenec súhlasí, aby sa toto ustanovenie naňho uplatňovalo.

7.   Ak v konkrétnom prípade právne predpisy členského štátu pobytu nestanovujú náhradu podľa odsekov 4 a 5, príslušná inštitúcia môže preplatiť náklady v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké stanovujú jej právne predpisy, bez súhlasu poistenca.

8.   Preplatenie nákladov poistenca v žiadnom prípade nesmie presiahnuť sumu skutočne vynaložených nákladov.

9.   Ak ide o značné výdavky, príslušná inštitúcia môže poistencovi vyplatiť primeranú zálohu hneď, ako jej poistenec predloží žiadosť o preplatenie nákladov.

10.   Odseky 1 až 9 sa primerane uplatňujú na rodinných príslušníkov poistenca.

Článok 26

Naplánovaná liečba

1.   Na účely uplatňovania článku 20 ods. 1 základného nariadenia poistenec predloží dokument vydaný príslušnou inštitúciou inštitúcii miesta pobytu. Na účely tohto článku je príslušnou inštitúciou inštitúcia, ktorá znáša náklady na naplánovanú liečbu; v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 4 a článku 27 ods. 5 základného nariadenia, v ktorých sa vecné dávky poskytované v členskom štáte bydliska preplácajú vo výške pevne stanovených súm, sa pod príslušnou inštitúciou rozumie inštitúcia miesta bydliska.

2.   Ak poistenec nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, požiada o oprávnenie inštitúciu miesta bydliska, ktorá toto oprávnenie bezodkladne zašle príslušnej inštitúcii.

V tomto prípade inštitúcia miesta bydliska vydá vyhlásenie o tom, či sú v členskom štáte bydliska splnené podmienky uvedené v článku 20 ods. 2 druhej vete základného nariadenia.

Príslušná inštitúcia môže zamietnuť vydanie požadovaného oprávnenia, len ak v súlade s posúdením vydaným inštitúciou miesta bydliska nie sú v členskom štáte bydliska poistenca splnené podmienky uvedené v článku 20 ods. 2 druhej vete základného nariadenia alebo ak v samotnom príslušnom členskom štáte možno poskytnúť rovnakú liečbu v lehote, ktorá je lekársky prijateľná pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu a prognózy dotknutej osoby.

Príslušná inštitúcia informuje o svojom rozhodnutí inštitúciu členského štátu bydliska.

Ak odpoveď nebola doručená v lehote, ktorú stanovujú vnútroštátne právne predpisy príslušnej inštitúcie, berie sa to tak, že táto inštitúcia oprávnenie vydala.

3.   Ak poistenec, ktorý nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, potrebuje naliehavú a životne dôležitú liečbu a oprávnenie nemožno zamietnuť v súlade s článkom 20 ods. 2 druhou vetou základného nariadenia, oprávnenie vydá v mene príslušnej inštitúcie inštitúcia miesta bydliska, pričom príslušnú inštitúciu o tejto skutočnosti bezodkladne informuje.

Príslušná inštitúcia akceptuje zistenia a zvolené možnosti liečby, pokiaľ ide o potrebu naliehavej a životne dôležitej liečby, o ktorých rozhodli lekári schválení inštitúciou miesta bydliska, ktorá vydáva oprávnenie.

4.   Kedykoľvek v priebehu konania vo veci vydania oprávnenia si príslušná inštitúcia ponecháva právo na preskúmanie zdravotného stavu poistenca lekárom, ktorého si sama zvolí, v členskom štáte pobytu alebo bydliska.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o oprávnení, inštitúcia miesta pobytu informuje príslušnú inštitúciu, ak sa z lekárskeho hľadiska ukáže ako vhodné doplniť liečbu, na ktorú sa vzťahuje existujúce oprávnenie.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, sa primerane uplatňuje článok 25 ods. 4 a 5 vykonávacieho nariadenia.

7.   Ak poistenec v skutočnosti sám znášal celé náklady na liečbu, pre ktorú bolo vydané oprávnenie, alebo ich časť a náklady, ktoré je príslušná inštitúcia povinná preplatiť inštitúcii miesta pobytu alebo poistencovi podľa odseku 6 (reálne náklady), sú nižšie ako náklady, ktoré by musela zaplatiť za rovnakú liečbu v príslušnom členskom štáte (fiktívne náklady), príslušná inštitúcia preplatí na požiadanie náklady na liečbu, ktoré vznikli poistencovi, a to do výšky, o ktorú fiktívne náklady prevyšujú reálne náklady. Suma náhrady však nesmie presiahnuť náklady, ktoré vznikli poistencovi, a môže zohľadňovať sumu, ktorú by poistenec musel zaplatiť, ak by sa mu liečba poskytla v príslušnom členskom štáte.

8.   Ak vnútroštátne právne predpisy, ktoré uplatňuje príslušná inštitúcia, ustanovujú náhradu cestovných nákladov a nákladov na pobyt, ktoré nevyhnutne súvisia s liečbou poistenca, táto inštitúcia prevezme tieto náklady vo vzťahu k dotknutej osobe, prípadne osobe, ktorá ju musí sprevádzať, pri vydávaní oprávnenia v prípade liečby v inom členskom štáte.

9.   Odseky 1 až 8 sa primerane uplatňujú na rodinných príslušníkov poistencov.

Článok 27

Peňažné dávky v súvislosti s práceneschopnosťou v prípade pobytu alebo bydliska v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Ak právne predpisy príslušného členského štátu vyžadujú, aby poistenec predložil potvrdenie na účely získania nároku na peňažné dávky podľa článku 21 ods. 1 základného nariadenia súvisiace s práceneschopnosťou, poistenec požiada lekára v členskom štáte bydliska, ktorý zhodnotil jeho zdravotný stav, aby osvedčil jeho práceneschopnosť a určil pravdepodobnú dĺžku jej trvania.

2.   Poistenec zašle potvrdenie príslušnej inštitúcii v lehote stanovenej v právnych predpisoch príslušného členského štátu.

3.   Ak lekári, ktorí poskytujú liečbu v členskom štáte bydliska, nevydávajú potvrdenie o práceneschopnosti, ale právne predpisy príslušného členského štátu takéto potvrdenie požadujú, dotknutá osoba požiada priamo inštitúciu miesta bydliska o vystavenie potvrdenia. Táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti osoby a vystavenie potvrdenia uvedeného v odseku 1. Toto potvrdenie sa bezodkladne zašle príslušnej inštitúcii.

4.   Zaslanie dokumentu uvedeného v odsekoch 1, 2 a 3 neoslobodzuje poistenca od povinností, ktoré sa ustanovujú v uplatniteľných právnych predpisoch, a to najmä vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi. Zamestnávateľ a/alebo príslušná inštitúcia môžu podľa potreby vyzvať zamestnanca, aby sa zapojil do činností zameraných na podporu a pomoc pri jeho návrate do zamestnania.

5.   Inštitúcia miesta bydliska na základe žiadosti príslušnej inštitúcie vykoná všetky potrebné administratívne overovania alebo lekárske vyšetrenia dotknutej osoby v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Správu vyšetrujúceho lekára, ktorá sa týka najmä pravdepodobnej dĺžky trvania práceneschopnosti, inštitúcia miesta bydliska bezodkladne zašle príslušnej inštitúcii.

6.   Príslušná inštitúcia má právo na preskúmanie zdravotného stavu poistenca lekárom, ktorého si zvolí.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 1 druhá veta základného nariadenia, príslušná inštitúcia vypláca peňažné dávky priamo dotknutej osobe a podľa potreby o tom informuje inštitúciu miesta bydliska.

8.   Na účely uplatňovania článku 21 ods. 1 základného nariadenia údaje v potvrdení o práceneschopnosti poistenca vystavenom v inom členskom štáte na základe lekárskych zistení vyšetrujúceho lekára alebo inštitúcie majú rovnakú právnu záväznosť ako potvrdenie vystavené v príslušnom členskom štáte.

9.   Ak príslušná inštitúcia zamietne peňažné dávky, oznámi toto rozhodnutie poistencovi a zároveň aj inštitúcii miesta bydliska.

10.   Odseky 1 až 9 sa primerane uplatňujú, ak má poistenec miesto pobytu v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát.

Článok 28

Peňažné dávky dlhodobej starostlivosti v prípade pobytu alebo bydliska v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Na získanie nároku na peňažné dávky dlhodobej starostlivosti podľa článku 21 ods. 1 základného nariadenia poistenec podáva žiadosť príslušnej inštitúcii. Príslušná inštitúcia podľa potreby informuje inštitúciu miesta bydliska.

2.   Inštitúcia miesta bydliska na žiadosť príslušnej inštitúcie preskúma stav poistenca, pokiaľ ide o jeho potrebu dlhodobej starostlivosti. Príslušná inštitúcia poskytne inštitúcii miesta bydliska všetky informácie potrebné na toto preskúmanie.

3.   Na účely určenia, do akej miery je potrebná dlhodobá starostlivosť, má príslušná inštitúcia právo dať poistenca vyšetriť lekárom alebo iným odborníkom, ktorého si zvolí.

4.   Článok 27 ods. 7 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje primerane.

5.   Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane uplatňujú, ak má poistenec miesto pobytu v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát.

6.   Odseky 1 až 5 sa primerane uplatňujú na rodinných príslušníkov poistenca.

Článok 29

Uplatňovanie článku 28 základného nariadenia

Ak členský štát, v ktorom bývalý cezhraničný pracovník naposledy vykonával svoju činnosť, už nie je príslušným členským štátom a bývalý cezhraničný pracovník alebo jeho rodinní príslušníci sa dostavia do tohto členského štátu s cieľom získať vecné dávky podľa článku 28 základného nariadenia, táto osoba predloží inštitúcii miesta pobytu dokument vydaný príslušnou inštitúciou.

Článok 30

Príspevky dôchodcov

Ak osoba poberá dôchodok z viac ako jedného členského štátu, suma príspevkov zrazených zo všetkých vyplácaných dôchodkov v žiadnom prípade nepresiahne sumu zrážanú osobe, ktorá poberá z príslušného členského štátu dôchodok v rovnakej sume.

Článok 31

Uplatňovanie článku 34 základného nariadenia

1.   Príslušná inštitúcia informuje dotknutú osobu o ustanovení článku 34 základného nariadenia, ktoré sa týka zamedzenia súbehu dávok. Uplatňovanie takýchto pravidiel musí zaistiť osobe, ktorá nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, nárok na dávky v sume, ktorá sa musí minimálne rovnať celkovej sume alebo hodnote, na ktorú by si mohla uplatniť nárok, keby mala bydlisko v tomto členskom štáte.

2.   Príslušná inštitúcia tiež informuje inštitúciu miesta bydliska alebo pobytu o výplate peňažných dávok dlhodobej starostlivosti, ak právne predpisy, ktoré uplatnila inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu, ustanovujú vecné dávky dlhodobej starostlivosti zahrnuté v zozname podľa článku 34 ods. 2 základného nariadenia.

3.   Inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu, ktorej sa doručili informácie ustanovené v odseku 2, bezodkladne informuje príslušnú inštitúciu o akýchkoľvek vecných dávkach dlhodobej starostlivosti určených na ten istý účel, ktoré dotknutej osobe poskytuje podľa svojich právnych predpisov, a o výške uplatniteľných náhrad.

4.   Správna komisia v prípade potreby stanoví opatrenia na vykonávanie tohto článku.

Článok 32

Osobitné vykonávacie opatrenia

1.   Ak je osobe alebo skupine osôb na základe žiadosti udelená výnimka z povinného nemocenského poistenia a na tieto osoby sa z tohto dôvodu nevzťahuje systém nemocenského poistenia, na ktorý sa vzťahuje základné nariadenie, inštitúcia iného členského štátu nie je výlučne len na základe tejto výnimky zodpovedná za znášanie nákladov na vecné alebo peňažné dávky, ktoré sa poskytujú týmto osobám alebo ich rodinným príslušníkom podľa hlavy III kapitoly I základného nariadenia.

2.   V prípade členských štátov uvedených v prílohe 2 sa ustanovenia hlavy III kapitoly I základného nariadenia, ktoré sa vzťahujú na vecné dávky, uplatňujú na osoby, ktoré majú nárok na vecné dávky, výlučne na základe osobitného systému pre štátnych zamestnancov a len v rozsahu stanovenom týmto systémom.

Inštitúcia iného členského štátu sa nestáva len z tohto dôvodu zodpovedná za znášanie nákladov na vecné alebo peňažné dávky, ktoré sa poskytujú týmto osobám alebo ich rodinným príslušníkom.

3.   Ak osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 a ich rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte, v ktorom nárok na poberanie vecných dávok nevyplýva z účasti na poistení ani zo zamestnania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, sú povinné uhradiť plnú výšku nákladov na vecné dávky poskytované v ich krajine bydliska.

KAPITOLA II

Dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania

Článok 33

Nárok na vecné dávky a peňažné dávky v prípade bydliska alebo pobytu v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Na účely uplatňovania článku 36 základného nariadenia sa postupy ustanovené v článkoch 24 až 27 vykonávacieho nariadenia uplatňujú podobne.

2.   Ak inštitúcia členského štátu poskytuje osobitné vecné dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu pobytu alebo bydliska, bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu.

Článok 34

Postup v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá vznikla v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Ak dôjde k pracovnému úrazu alebo ak lekár prvýkrát diagnostikuje chorobu z povolania v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, vyhlásenie alebo oznámenie o pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ak je takéto vyhlásenie alebo oznámenie ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, sa vypracuje podľa právnych predpisov príslušného členského štátu, ak je to vhodné, bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné právne predpisy platné v členskom štáte, v ktorom došlo k pracovnému úrazu alebo v ktorom bola lekárom prvýkrát diagnostikovaná choroba z povolania, ktoré sú v takom prípade naďalej uplatniteľné. Vyhlásenie alebo oznámenie sa zašle príslušnej inštitúcii.

2.   Inštitúcia členského štátu, na ktorého území došlo k pracovnému úrazu alebo v ktorom bola prvýkrát diagnostikovaná choroba z povolania, upovedomí príslušnú inštitúciu o lekárskych potvrdeniach vystavených na území tohto členského štátu.

3.   V prípade úrazu cestou do zamestnania alebo zo zamestnania, ku ktorému došlo na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, je potrebné na území prvého členského štátu vykonať vyšetrovanie s cieľom určiť nárok na príslušné dávky; vyšetrovateľa môže na tento účel vymenovať príslušná inštitúcia, ktorá o tom informuje úrady prvého členského štátu. Inštitúcie vzájomne spolupracujú s cieľom posúdiť všetky príslušné informácie a zohľadniť správy a všetky ďalšie dokumenty týkajúce sa úrazu.

4.   Po skončení liečby sa príslušnej inštitúcii na požiadanie zašle podrobná správa spolu s lekárskymi potvrdeniami, ktoré sa týkajú trvalých následkov úrazu alebo choroby, a predovšetkým súčasného stavu zranenej osoby a vyliečenia alebo zahojenia poranení. Príslušné poplatky uhradí inštitúcia miesta bydliska, prípadne pobytu podľa sadzby, ktorú táto inštitúcia uplatňuje, na náklady príslušnej inštitúcie.

5.   Príslušná inštitúcia oznámi inštitúcii miesta bydliska, respektíve inštitúcii miesta pobytu na jej žiadosť rozhodnutie, v ktorom sa stanovuje dátum vyliečenia alebo zahojenia poranení a prípadne rozhodnutie o priznaní dôchodku.

Článok 35

Pochybnosti o pracovnom charaktere úrazu alebo choroby

1.   Ak príslušná inštitúcia spochybní uplatnenie právnych predpisov, ktoré sa týkajú pracovných úrazov alebo chorôb z povolania podľa článku 36 ods. 2 základného nariadenia, bezodkladne to oznámi inštitúcii miesta bydliska alebo pobytu, ktorá poskytla vecné dávky, ktoré sa týmto považujú za dávky nemocenského poistenia.

2.   Príslušná inštitúcia bezodkladne oznámi konečné rozhodnutie v tejto veci inštitúcii miesta bydliska alebo pobytu, ktorá poskytla vecné dávky.

Ak nie je uznaný pracovný charakter úrazu alebo choroby, vecné dávky sa budú naďalej poskytovať ako nemocenské dávky, ak má dotknutá osoba na ne nárok.

Ak je uznaný pracovný charakter úrazu alebo choroby, považujú sa nemocenské vecné dávky poskytované dotknutej osobe za dávky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, a to odo dňa, keď došlo k pracovnému úrazu alebo keď bola choroba z povolania prvýkrát diagnostikovaná.

3.   Článok 6 ods. 5 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje primerane.

Článok 36

Postup v prípade vystavenia riziku choroby z povolania vo viacerých členských štátoch

1.   V prípade uvedenom v článku 38 základného nariadenia sa vyhlásenie alebo oznámenie o chorobe z povolania zašle inštitúcii príslušnej pre choroby z povolania v členskom štáte, podľa ktorého právnych predpisov dotknutá osoba naposledy vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila túto chorobu.

Ak inštitúcia, ktorej sa zaslalo vyhlásenie alebo oznámenie, zistí, že činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z povolania, sa naposledy vykonávala podľa právnych predpisov iného členského štátu, zašle vyhlásenie alebo oznámenie a všetky sprievodné potvrdenia príslušnej inštitúcii tohto členského štátu.

2.   Ak inštitúcia členského štátu, podľa ktorého právnych prepisov dotknutá osoba naposledy vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z povolania, zistí, že dotknutá osoba alebo jej pozostalí nespĺňajú podmienky stanovené týmito právnymi predpismi okrem iného napríklad preto, že dotknutá osoba nikdy nevykonávala v tomto členskom štáte činnosť, ktorá spôsobila chorobu z povolania, alebo preto, že tento členský štát neuznáva pracovný charakter choroby, táto inštitúcia bezodkladne zašle inštitúcii členského štátu, podľa právnych predpisov ktorého dotknutá osoba predtým vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z povolania, vyhlásenie alebo oznámenie a všetky sprievodné potvrdenia vrátane lekárskych nálezov a správ, ktoré dala urobiť.

3.   V prípade potreby inštitúcie opakujú rovnaký postup stanovený v odseku 2 až späť k príslušnej inštitúcii členského štátu, podľa ktorého právnych predpisov dotknutá osoba prvýkrát vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z povolania.

Článok 37

Výmena informácií medzi inštitúciami a preddavkové platby v prípade odvolania proti zamietnutiu

1.   V prípade odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí dávok prijatému inštitúciou jedného z členských štátov, podľa právnych predpisov ktorých dotknutá osoba vykonávala činnosť, ktorá pravdepodobne spôsobila danú chorobu z povolania, táto inštitúcia v súlade s postupom ustanoveným v článku 36 ods. 2 vykonávacieho nariadenia informuje inštitúciu, ktorej bolo vyhlásenie alebo oznámenie zaslané, a následne jej oznámi konečné rozhodnutie.

2.   Ak má osoba nárok na dávky podľa právnych predpisov uplatňovaných inštitúciou, ktorej bolo vyhlásenie alebo oznámenie zaslané, táto inštitúcia vyplatí preddavkové platby, ktorých výška sa v prípade potreby určí po porade s inštitúciou, proti ktorej rozhodnutiu bolo podané odvolanie, a to takým spôsobom, aby nedošlo k preplatkom. Druhá uvedená inštitúcia nahradí sumu vyplatených preddavkov, ak je na základe výsledku odvolania povinná poskytovať tieto dávky. Táto suma sa potom odpočíta zo sumy dávok splatných dotknutej osobe v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 72 a 73 vykonávacieho nariadenia.

3.   Článok 6 ods. 5 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje podobne.

Článok 38

Zhoršenie stavu pri chorobe z povolania

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 39 základného nariadenia, musí žiadateľ predložiť inštitúcii členského štátu, v ktorej si uplatňuje nárok na dávky, údaje týkajúce sa dávok, ktoré sa v súvislosti s danou chorobou z povolania už priznali. Táto inštitúcia sa môže obrátiť na akúkoľvek inú inštitúciu, ktorá bola predtým príslušnou inštitúciou, so žiadosťou o informácie, ktoré považuje za potrebné.

Článok 39

Posúdenie stupňa práceneschopnosti v prípade predchádzajúceho alebo následného pracovného úrazu alebo choroby z povolania

Ak predchádzajúcu alebo následnú práceneschopnosť spôsobil úraz, ktorý dotknutá osoba utrpela v čase, keď sa na ňu vzťahovali právne predpisy členského štátu, v ktorých sa nerozlišuje pôvod práceneschopnosti, príslušná inštitúcia alebo orgán určený príslušným úradom dotknutého členského štátu:

a)

na požiadanie príslušnej inštitúcie iného členského štátu poskytne informácie o stupni predchádzajúcej alebo následnej práceneschopnosti, a ak je to možné, informácie, ktoré umožnia určiť, či je práceneschopnosť dôsledkom pracovného úrazu podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia v tomto inom členskom štáte;

b)	v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi zohľadní pri určovaní nároku na dávky a ich výšky stupeň práceneschopnosti spôsobený týmito predchádzajúcimi alebo následnými prípadmi.

Článok 40

Predkladanie a prešetrovanie žiadostí o dôchodky alebo doplnkové prídavky

Aby dotknutá osoba alebo jej pozostalí s bydliskom na území iného členského štátu mohli poberať dôchodok alebo doplnkový prídavok podľa právnych predpisov členského štátu, ak je to potrebné, predložia žiadosť buď príslušnej inštitúcii, alebo inštitúcii miesta bydliska, ktorá ju zašle príslušnej inštitúcii.

Žiadosť musí obsahovať informácie potrebné v súlade s právnymi predpismi uplatňovanými príslušnou inštitúciou.

Článok 41

Osobitné vykonávacie opatrenia

1.   V prípade členských štátov uvedených v prílohe 2 sa ustanovenia hlavy III kapitoly 2 základného nariadenia, ktoré sa vzťahujú na vecné dávky, uplatňujú na osoby, ktoré majú nárok na vecné dávky, výlučne na základe osobitného systému pre štátnych zamestnancov a len v rozsahu stanovenom týmto systémom.

2.   Článok 32 ods. 2 druhý pododsek a ods. 3 vykonávacieho nariadenia sa uplatňujú podobne.

KAPITOLA III

Podpory pri úmrtí

Článok 42

Žiadosť o podpory pri úmrtí

Na účely uplatňovania článkov 42 a 43 základného nariadenia sa žiadosť o podpory pri úmrtí zasiela buď príslušnej inštitúcii alebo inštitúcii miesta bydliska žiadateľa, ktorá ju zašle príslušnej inštitúcii.

Žiadosť musí obsahovať informácie potrebné v súlade s právnymi predpismi uplatňovanými príslušnou inštitúciou.

KAPITOLA IV

Dávky v invalidite a starobné a pozostalostné dôchodky

Článok 43

Dodatočné ustanovenia na výpočet dávky

1.   Na účely výpočtu teoretickej výšky a skutočnej výšky dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 12 ods. 3, 4, 5 a 6 vykonávacieho nariadenia.

2.   Ak doby dobrovoľného alebo nepretržitého nepovinného poistenia neboli zohľadnené podľa článku 12 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, inštitúcia členského štátu, podľa ktorého právnych predpisov sa tieto doby dosiahli, vypočíta sumu zodpovedajúcu týmto dobám podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Skutočná výška dávky vypočítaná podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia sa zvýši o sumu zodpovedajúcu dobám dobrovoľného alebo nepretržitého nepovinného poistenia.

3.   Inštitúcia každého členského štátu podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, vypočíta sumu zodpovedajúcu dobám dobrovoľného alebo nepretržitého nepovinného poistenia, na ktoré sa podľa článku 53 ods. 3 písm. c) základného nariadenia nevzťahujú pravidlá iného členského štátu o odňatí, znížení alebo pozastavení.

Ak právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou neumožňujú priamo určiť túto sumu, pretože pre doby poistenia stanovujú odlišné hodnoty, môže sa určiť fiktívna suma. Správna komisia stanoví podrobné mechanizmy na určenie tejto fiktívnej sumy.

Článok 44

Zohľadnenie dôb starostlivosti o dieťa

1.   Na účely tohto článku sa „doba starostlivosti o dieťa“ vzťahuje na každú dobu, ktorá sa pripočítava podľa právnych predpisov členského štátu v oblasti dôchodkov alebo za ktorú priamo vzniká nárok na doplatok k dôchodku z dôvodu starostlivosti o dieťa bez ohľadu na metódu, ktorá sa používa na výpočet týchto dôb, a bez ohľadu na to, či plynú počas starostlivosti o dieťa alebo sa priznali so spätnou platnosťou.

2.   Ak sa podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý je príslušný podľa hlavy II základného nariadenia, nezohľadňuje žiadna doba starostlivosti o dieťa, inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa podľa hlavy II základného nariadenia vzťahovali na dotknutú osobu na základe toho, že vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k dátumu, keď sa podľa týchto právnych predpisov začala zohľadňovať doba starostlivosti o dotknuté dieťa, je naďalej zodpovedná za zohľadňovanie tejto doby ako doby starostlivosti o dieťa podľa svojich právnych predpisov, ako keby sa takáto starostlivosť o dieťa uskutočňovala na jeho vlastnom území.

3.   Odsek 2 sa neuplatňuje, ak sa na dotknutú osobu vzťahujú alebo začnú vzťahovať právne predpisy iného členského štátu z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

Článok 45

Žiadosť o dávky

1.   Na účely priznania dávok podľa právnych predpisov typu A podľa článku 44 ods. 2 základného nariadenia žiadateľ podáva žiadosť inštitúcii členského štátu, ktorého právne prepisy boli uplatniteľné v čase, keď vznikla práceneschopnosť, po ktorej nasledovala invalidita alebo zvýšenie stupňa invalidity, alebo inštitúcii v mieste bydliska, ktorá túto žiadosť postupuje prvej uvedenej inštitúcii.

2.   Ak boli priznané peňažné dávky v chorobe, dátum uplynutia obdobia poskytovania týchto dávok treba v prípade potreby pokladať za dátum podania žiadosti o dôchodok.

3.   V prípade uvedenom v článku 47 ods. 1 základného nariadenia inštitúcia, v ktorej bola dotknutá osoba naposledy poistená, oznámi inštitúcii, ktorá pôvodne dávky vyplácala, výšku dávok a dátum začatia ich vyplácania podľa uplatniteľných právnych predpisov. Počínajúc týmto dátumom sa dávky splatné pred zvýšením stupňa invalidity odnímu alebo znížia na výšku doplatku uvedeného v článku 47 ods. 2 základného nariadenia.

4.   Okrem situácií, ktoré sú uvedené v odseku 1, žiadateľ predkladá žiadosť inštitúcii v mieste svojho bydliska alebo inštitúcii členského štátu, ktorého právnym predpisom naposledy podliehal. Ak sa na dotknutú osobu nikdy nevzťahovali právne predpisy, ktoré uplatňuje inštitúcia v mieste bydliska, táto inštitúcia postúpi žiadosť inštitúcii členského štátu, ktorého právnym predpisom naposledy podliehal.

5.   Dátum podania žiadosti je záväzný pre všetky zúčastnené inštitúcie.

6.   Odchylne od odseku 5, ak žiadateľ neuvedie, že bol zamestnaný alebo mal bydlisko v iných členských štátoch napriek tomu, že bol o to požiadaný, za dátum podania žiadosti inštitúcii, ktorá uplatňuje predmetné právne predpisy, sa považuje deň, keď žiadateľ doplní svoju pôvodnú žiadosť alebo podá novú žiadosť vzťahujúcu sa na chýbajúce doby zamestnania alebo/a bydliska v členskom štáte, s výnimkou, že by tieto právne predpisy poskytovali priaznivejšie podmienky.

Článok 46

Potvrdenia a údaje, ktoré žiadateľ predkladá so žiadosťou

1.   Žiadateľ podáva žiadosť podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré uplatňuje inštitúcia uvedená v článku 45 ods. 1 alebo 4 vykonávacieho nariadenia, a k žiadosti pripája podporné doklady, ktoré sa vyžadujú podľa týchto právnych predpisov. Žiadateľ poskytuje najmä všetky dôležité dostupné údaje a podporné doklady, ktoré sa týkajú dôb poistenia (inštitúcie, identifikačné čísla), zamestnania (zamestnávatelia) alebo samostatnej zárobkovej činnosti (predmet a miesto činnosti) a bydliska (adresy) a ktoré sa dosiahli podľa iných právnych predpisov, ako aj dĺžku týchto dôb.

2.   Ak v súlade s článkom 50 ods. 1 základného nariadenia žiadateľ žiada o odklad priznania starobných dávok podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, uvedie to vo svojej žiadosti a spresní štát, podľa ktorého právnych predpisov o odklad žiada. S cieľom umožniť žiadateľovi uplatniť si toto právo mu dotknuté inštitúcie na jeho žiadosť poskytnú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, aby mohol posúdiť dôsledky súbežného alebo postupného priznania dávok, na ktoré by si mohol uplatniť nárok.

3.   Ak žiadateľ stiahne žiadosť o dávky ustanovené v právnych predpisoch jedného členského štátu, nebude sa toto stiahnutie považovať za súčasné stiahnutie žiadostí o dávky podľa právnych predpisov iných členských štátov.

Článok 47

Preskúmanie žiadostí dotknutými inštitúciami

1.   Inštitúcia, ktorej bola žiadosť o dávky podaná alebo odstúpená podľa článku 45 ods. 1 alebo 4 vykonávacieho nariadenia, sa ďalej označuje ako „kontaktná inštitúcia“. Inštitúcia v mieste bydliska sa nepovažuje za kontaktnú inštitúciu, ak sa na dotknutú osobu nikdy nevzťahovali právne predpisy, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

Kontaktná inštitúcia okrem preskúmania žiadosti o dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, z dôvodu svojej funkcie kontaktnej inštitúcie pomáha pri výmene údajov, oznamuje rozhodnutia a postupy, ktoré potrebujú dotknuté inštitúcie na preskúmanie žiadosti, a poskytuje žiadateľovi na jeho požiadanie všetky informácie súvisiace s tými aspektmi preskúmania, ktoré sa týkajú Spoločenstva, a priebežne ho informuje o postupe preskúmania.

2.   V prípade uvedenom v článku 44 ods. 3 základného nariadenia kontaktná inštitúcia zašle všetky dokumenty týkajúce sa dotknutej osoby inštitúcii, v ktorej bola dotknutá osoba predtým poistená a ktorá prípad preskúma.

3.   Články 48 až 52 vykonávacieho nariadenia sa neuplatňujú na preskúmanie žiadostí uvedených v článku 44 základného nariadenia.

4.   Okrem situácií uvedených v odseku 2 kontaktná inštitúcia bezodkladne zašle žiadosti o dávky a všetky dokumenty, ktoré má k dispozícii, a prípadne dôležité dokumenty, ktoré jej poskytol žiadateľ, všetkým dotknutým inštitúciám, aby tieto inštitúcie mohli súbežne začať preskúmanie žiadosti. Kontaktná inštitúcia oznámi ostatným inštitúciám doby poistenia alebo bydliska dosiahnuté podľa jej právnych predpisov. Taktiež uvedie, ktoré dokumenty predloží v neskoršom termíne, a žiadosť čo najskôr doplní.

5.   Každá dotknutá inštitúcia čo najskôr oznámi kontaktnej inštitúcii a ďalším dotknutým inštitúciám doby poistenia alebo bydliska dosiahnuté podľa jej právnych predpisov.

6.   Každá dotknutá inštitúcia vypočíta výšku dávok podľa článku 52 základného nariadenia a kontaktnej inštitúcii a ďalším dotknutým inštitúciám oznámi svoje rozhodnutie o výške splatných dávok a akékoľvek ďalšie informácie potrebné na účely článkov 53 až 55 základného nariadenia.

7.   Ak na základe informácií uvedených v odsekoch 4 a 5 tohto článku niektorá inštitúcia zistí, že sa môže uplatňovať článok 46 ods. 2 alebo článok 57 ods. 2 alebo 3 základného nariadenia, informuje o tom kontaktnú inštitúciu a ostatné dotknuté inštitúcie.

Článok 48

Oznámenie rozhodnutí žiadateľovi

1.   Každá inštitúcia oznámi žiadateľovi rozhodnutie, ktoré vydala v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. V každom rozhodnutí sa uvádza poučenie o opravnom prostriedku a o lehote na jeho podanie. Po tom, čo kontaktná inštitúcia dostane oznámenia o rozhodnutiach prijatých všetkými inštitúciami, zašle súhrn týchto rozhodnutí žiadateľovi a ostatným dotknutým inštitúciám. Vzor tohto súhrnu vypracuje správna komisia. Súhrn sa žiadateľovi zasiela v jazyku inštitúcie alebo na požiadanie v ktoromkoľvek jazyku podľa výberu žiadateľa, ktorý je úradným jazykom inštitúcií Spoločenstva podľa článku 290 zmluvy.

2.   Ak na základe zaslaného súhrnu žiadateľ zistí, že jeho nároky boli negatívne ovplyvnené vzájomným pôsobením rozhodnutí, ktoré prijali dve alebo viaceré inštitúcie, má právo žiadať, aby dotknuté inštitúcie tieto rozhodnutia prehodnotili v lehotách stanovených v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. Lehoty začínajú plynúť dňom prijatia súhrnu. Výsledok prehodnotenia sa žiadateľovi oznámi písomne.

Článok 49

Určenie stupňa invalidity

1.   V prípade, že sa uplatňuje článok 46 ods. 3 základného nariadenia, jedinou inštitúciou oprávnenou rozhodnúť o stupni invalidity žiadateľa je kontaktná inštitúcia, ak sú právne predpisy, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, súčasťou prílohy VII k základnému nariadeniu; v prípade, že to nie je možné, je oprávnenou inštitúcia, ktorej právne predpisy sú súčasťou uvedenej prílohy a vzťahovali sa na žiadateľa ako posledné. Táto inštitúcia rozhodne hneď, ako bude môcť určiť, či sú splnené podmienky vzniku nároku stanovené uplatniteľnými právnymi predpismi, v prípade potreby so zreteľom na články 6 a 51 základného nariadenia. Toto rozhodnutie bezodkladne oznámi ostatným dotknutým inštitúciám.

Ak podmienky vzniku nároku, ktoré sa netýkajú stupňa invalidity, ustanovené v uplatniteľných právnych predpisoch, nie sú po zohľadnení článkov 6 a 51 základného nariadenia splnené, kontaktná inštitúcia to bezodkladne oznámi príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sa na žiadateľa vzťahovali ako posledné. Táto inštitúcia je oprávnená rozhodnúť o stupni invalidity žiadateľa, ak sú splnené podmienky vzniku nároku ustanovené v uplatniteľných právnych predpisoch. Toto rozhodnutie bezodkladne oznámi ostatným dotknutým inštitúciám.

Pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku možno v prípade potreby vec za rovnakých podmienok vrátiť príslušnej inštitúcii pre oblasť invalidity v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa na žiadateľa vzťahovali ako prvé.

2.   V prípade, že článok 46 ods. 3 základného nariadenia nie je uplatniteľný, každá inštitúcia v súlade so svojimi právnymi predpismi môže na určenie stupňa invalidity dať žiadateľa vyšetriť lekárom alebo iným odborníkom, ktorého si sama vyberie. Inštitúcia členského štátu však prihliada k dokumentom, lekárskym správam a informáciám administratívnej povahy zhromaždeným inštitúciou ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby boli vystavené v jej vlastnom členskom štáte.

Článok 50

Predbežné výplaty a preddavkové platby na dávky

1.   Bez ohľadu na článok 7 vykonávacieho nariadenia každá inštitúcia, ktorá počas rozhodovania o žiadosti o dávky zistí, že žiadateľ má podľa uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia nárok na nezávislú dávku, bezodkladne túto dávku žiadateľovi vypláca. Táto platba sa považuje za preddavkovú, ak by jej výška mohla byť závislá od výsledku postupu preskúmania žiadosti.

2.   Ak je z dostupných informácií zrejmé, že žiadateľ má od inštitúcie nárok na dávku podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, táto inštitúcia mu vyplatí preddavok, ktorého výška sa podľa možnosti čo najviac približuje sume, ktorá sa pravdepodobne bude vyplácať podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

3.   Každá inštitúcia, ktorá je povinná vyplácať tieto predbežné dávky alebo preddavky podľa odseku 1 alebo 2, o tom bezodkladne informuje žiadateľa, pričom ho výslovne upozorní na predbežný charakter opatrenia a na všetky práva súvisiace s odvolaním sa podľa príslušných právnych predpisov.

Článok 51

Nový výpočet dávok

1.   Ak sa v súlade s článkom 48 ods. 3 a 4, článkom 50 ods. 4 a článkom 59 ods. 1 základného nariadenia uskutoční nový výpočet dávky, primerane sa uplatňuje článok 50 vykonávacieho nariadenia.

2.   Ak sa uskutoční nový výpočet alebo dôjde k odňatiu alebo pozastaveniu vyplácania dávky, inštitúcia, ktorá vydala toto rozhodnutie, o tom bezodkladne informuje dotknutú osobu, ako aj každú inštitúciu, v ktorej je dotknutá osoba oprávnená uplatňovať si nárok.

Článok 52

Opatrenia zamerané na urýchlenie postupu výpočtu dôchodku

1.   S cieľom uľahčiť a urýchliť preskúmanie žiadostí a výplatu dávok inštitúcie, ktorých právne predpisy sa na osobu vzťahujú:

a)

si s inštitúciami ostatných členských štátov vymieňajú alebo týmto inštitúciám sprístupňujú údaje umožňujúce identifikáciu osôb, u ktorých došlo k zmene uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov jedného štátu na uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy iného štátu, a spoločne zabezpečujú zachovanie a súlad týchto identifikačných údajov, alebo ak k výmene alebo sprístupneniu týchto informácií nedôjde, umožňujú týmto osobám priamy prístup k ich identifikačným údajom;

b)

v dostatočnom čase pred dovŕšením minimálneho veku pre nadobudnutie dôchodkových nárokov alebo pred dovŕšením veku stanoveného vnútroštátnymi právnymi predpismi si s dotknutou osobou a s inštitúciami iných členských štátov vymieňajú informácie alebo im sprístupňujú informácie (dosiahnuté doby alebo iné dôležité údaje), ktoré sa týkajú nároku na dôchodok osôb, u ktorých došlo k zmene uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov jedného štátu na uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy iného štátu, alebo ak k výmene alebo sprístupneniu týchto informácií nedôjde, informujú tieto osoby o ich prípadných nárokoch na dávky alebo týmto osobám poskytnú prostriedky na oboznámenie sa s nimi.

2.   Na účely uplatňovania odseku 1 správna komisia určí údaje, ktoré majú obsahovať vymieňané alebo sprístupňované informácie, a stanoví primerané postupy a mechanizmy, zohľadňujúc vlastnosti, správnu a technickú organizáciu a technické prostriedky, ktorými disponujú vnútroštátne dôchodkové systémy. Správna komisia zabezpečuje fungovanie týchto dôchodkových systémov organizovaním nadväznosti na prijaté opatrenia a ich uplatňovaním.

3.   Informácie uvedené v tomto článku by sa na účely uplatňovania odseku 1 mali poskytnúť inštitúcii prvého členského štátu, v ktorom bolo osobe pridelené osobné identifikačné číslo na účely sociálneho zabezpečenia.

Článok 53

Opatrenia na zabezpečenie koordinácie v členských štátoch

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 51 základného nariadenia, v prípade, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú pravidlá na určenie zodpovednej inštitúcie alebo uplatniteľného systému alebo na stanovenie dôb poistenia v rámci osobitného systému, tieto pravidlá sa uplatňujú iba so zreteľom na doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu.

2.   Ak vnútroštátne právne predpisy obsahujú pravidlá koordinácie medzi osobitnými systémami pre štátnych zamestnancov a všeobecným systémom pre zamestnancov, nemajú ustanovenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia vplyv na tieto pravidlá.

KAPITOLA V

Dávky v nezamestnanosti

Článok 54

Sčítanie dôb a výpočet dávok

1.   Na článok 61 základného nariadenia sa primerane uplatňuje článok 12 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Bez toho, aby boli dotknuté súvisiace povinnosti dotknutých inštitúcií, dotknutá osoba môže príslušnej inštitúcii predložiť dokument vydaný inštitúciou členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu vzťahovali, pokiaľ ide o činnosť, ktorú dotknutá osoba naposledy vykonávala ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, s uvedením dôb dosiahnutých podľa týchto právnych predpisov.

2.   Na účely uplatňovania článku 62 ods. 3 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu vzťahovali, pokiaľ ide o činnosť, ktorú dotknutá osoba naposledy vykonávala ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, na požiadanie bezodkladne poskytne inštitúcii miesta bydliska všetky údaje potrebné na výpočet dávok v nezamestnanosti, ktoré môže získať v členskom štáte bydliska, najmä výšku mzdy alebo príjmu zo zárobkovej činnosti.

3.   Na účely uplatňovania článku 62 základného nariadenia a bez ohľadu na jeho článok 63 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok sa mení podľa počtu rodinných príslušníkov, zohľadní aj rodinných príslušníkov dotknutej osoby, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako keby mali bydlisko v príslušnom členskom štáte. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak v členskom štáte bydliska rodinných príslušníkov má iná osoba nárok na dávky v nezamestnanosti, ktoré sa vypočítali na základe počtu rodinných príslušníkov.

Článok 55

Podmienky a obmedzenia pre zachovanie nároku na dávky pre nezamestnané osoby, ktoré odídu do iného členského štátu

1.   Na zabezpečenie toho, aby sa na nezamestnanú osobu, ktorá odíde do iného členského štátu, vzťahoval článok 64 základného nariadenia, musí táto osoba o svojom rozhodnutí odísť vopred informovať príslušnú inštitúciu a žiadať dokument potvrdzujúci, že má naďalej nárok na dávky za podmienok stanovených v článku 64 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

Táto inštitúcia informuje dotknutú osobu o jej povinnostiach a odovzdá jej uvedený dokument, ktorý obsahuje tieto informácie:

a)	dátum, od ktorého nezamestnaná osoba prestala byť k dispozícii službám zamestnanosti príslušného štátu;

b)	lehotu prislúchajúcu podľa článku 64 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, aby sa dotknutá nezamestnaná osoba mohla prihlásiť ako osoba hľadajúca prácu v členskom štáte, do ktorého odišla;

c)	maximálnu dĺžku obdobia, počas ktorého sa nárok na dávky môže zachovať podľa článku 64 ods. 1 písm. c) základného nariadenia;

d)	informácie o okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávky.

2.   Nezamestnaná osoba sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu v službách zamestnanosti členského štátu, do ktorého odišla, podľa článku 64 ods. 1 písm. b) základného nariadenia a inštitúcii tohto členského štátu poskytne dokument uvedený v odseku 1. Ak nezamestnaná osoba v súlade s odsekom 1 informovala príslušnú inštitúciu, ale predmetný dokument neposkytla, inštitúcia členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla, sa obráti na príslušnú inštitúciu so žiadosťou o poskytnutie potrebných informácií.

3.   Služby zamestnanosti členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla hľadať zamestnanie, informujú nezamestnanú osobu o jej povinnostiach.

4.   Inštitúcia členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla, bezodkladne zašle príslušnej inštitúcii dokument uvádzajúci dátum, keď sa nezamestnaná osoba zaevidovala v službách zamestnanosti, a jej novú adresu.

Ak sa v priebehu obdobia, počas ktorého má nezamestnaná osoba nárok na zachovanie dávok, vyskytnú akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávky, inštitúcia členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla, ihneď zašle príslušnej inštitúcii a dotknutej osobe dokument, v ktorom sú uvedené príslušné informácie.

Inštitúcia členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla, na požiadanie príslušnej inštitúcie každý mesiac poskytne informácie týkajúce sa situácie nezamestnanej osoby, a najmä, či nezamestnaná osoba zostáva evidovaná v službách zamestnanosti a či dodržiava organizované kontrolné postupy.

5.   Inštitúcia členského štátu, do ktorého nezamestnaná osoba odišla, vykonáva kontroly alebo zabezpečuje ich vykonanie, ako keby išlo o nezamestnanú osobu, ktorá poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia. V prípade potreby bezodkladne informuje príslušnú inštitúciu, ak sa vyskytnú okolnosti uvedené v odseku 1 písm. d).

6.   Príslušné úrady alebo príslušné inštitúcie dvoch alebo viacerých členských štátov sa môžu medzi sebou dohodnúť na osobitných postupoch a časových obmedzeniach, pokiaľ ide o sledovanie situácie nezamestnanej osoby, ako aj na ďalších opatreniach s cieľom uľahčiť hľadanie zamestnania nezamestnaným osobám, ktoré odídu do niektorého z týchto členských štátov podľa článku 64 základného nariadenia.

Článok 56

Nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát

1.   Ak sa nezamestnaná osoba v súlade s článkom 65 ods. 2 základného nariadenia rozhodne zaevidovať ako osoba hľadajúca prácu, a teda byť k dispozícii službám zamestnanosti, v členskom štáte, v ktorom naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, oznámi túto skutočnosť inštitúcii a službám zamestnanosti v členskom štáte svojho miesta bydliska.

Na žiadosť služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom dotknutá osoba naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, zašlú služby zamestnanosti miesta bydliska príslušné informácie o evidencii a hľadaní zamestnania nezamestnanou osobou.

2.   Ak sa podľa právnych predpisov uplatniteľných v dotknutých členských štátoch požaduje splnenie určitých povinností a/alebo vykonávanie činností predstavujúcich hľadanie zamestnania nezamestnanou osobou, majú prednosť povinnosti a/alebo vykonávanie činností predstavujúcich hľadanie zamestnania nezamestnanou osobou v členskom štáte bydliska.

Skutočnosť, že si nezamestnaná osoba nesplnila všetky povinnosti a/alebo si nehľadala zamestnanie v členskom štáte, v ktorom naposledy vykonávala svoju činnosť, nemá vplyv na poskytovanie dávok v členskom štáte bydliska.

3.   Na účely uplatňovania článku 65 ods. 5 písm. b) základného nariadenia inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa na pracovníka naposledy vzťahovali, oznámi inštitúcii miesta bydliska, či má pracovník nárok na dávky podľa článku 64 základného nariadenia, ak ju o to táto inštitúcia požiada.

Článok 57

Ustanovenia na uplatňovanie článkov 61, 62, 64 a 65 základného nariadenia na osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém pre štátnych zamestnancov

1.   Články 54 a 55 vykonávacieho nariadenia sa primerane vzťahujú na osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém pomoci v nezamestnanosti pre štátnych zamestnancov.

2.   Článok 56 vykonávacieho nariadenia sa neuplatňuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém pomoci v nezamestnanosti pre štátnych zamestnancov. Nezamestnaná osoba, na ktorú sa vzťahuje takýto osobitný systém a ktorá je čiastočne alebo úplne nezamestnaná a počas svojho posledného zamestnania mala bydlisko na území iného členského štátu ako príslušný štát, poberá dávky z osobitného systému pomoci v nezamestnanosti pre štátnych zamestnancov v súlade s ustanoveniami právnych predpisov príslušného členského štátu, ako keby mala bydlisko na území tohto členského štátu. Príslušná inštitúcia poskytuje tieto dávky na vlastné náklady.

KAPITOLA VI

Rodinné dávky

Článok 58

Pravidlá prednosti v prípade súbehu dávok

Na účely uplatňovania článku 68 ods. 1 písm. b) bodov i) a ii) základného nariadenia v prípade, že bydlisko detí neumožňuje určiť poradie prednosti, každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V prípade, že sa uplatňuje článok 68 ods. 1 písm. b) bod i), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu.

Článok 59

Pravidlá uplatniteľné v prípade, že sa menia uplatniteľné právne predpisy a/alebo príslušnosť na priznávanie rodinných dávok

1.   Ak sa uplatniteľné právne predpisy a/alebo príslušnosť na priznávanie rodinných dávok v členských štátoch zmení v priebehu kalendárneho mesiaca bez ohľadu na dátumy splatnosti rodinných dávok podľa právnych predpisov týchto členských štátov, inštitúcia, ktorá platila rodinné dávky podľa právnych predpisov, na ktorých základe sa dávky priznali na začiatku mesiaca, ich naďalej poskytuje do konca daného mesiaca.

2.   Inštitúcia oznámi inštitúcii druhého členského štátu alebo dotknutých členských štátov dátum, od ktorého prestáva vyplácať predmetné rodinné dávky. Druhý členský štát alebo dotknuté členské štáty začínajú vyplácať dávky od tohto dátumu.

Článok 60

Postup uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia

1.   Žiadosť o poskytovanie rodinných dávok sa predkladá príslušnej inštitúcii. Na účely uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy dotknutého členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte, najmä pokiaľ ide o nárok osoby na takéto dávky. Ak si osoba, ktorá má nárok na dávky, svoje právo neuplatní, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, zohľadní žiadosť o priznanie rodinných dávok predloženú druhým rodičom, osobou, ktorá sa za rodiča považuje, alebo osobou alebo inštitúciou, ktorá vystupuje ako opatrovateľ dieťaťa alebo detí.

2.   Inštitúcia, ktorej bola predložená žiadosť podľa odseku 1, preskúma žiadosť na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom zohľadní všetky skutočnosti a právne okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu rodiny žiadateľa.

Ak táto inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva v súlade s článkom 68 ods. 1 a 2 základného nariadenia, poskytne rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje.

Ak táto inštitúcia zistí, že na základe právnych predpisov iného členského štátu v súlade s článkom 68 ods. 2 základného nariadenia môže vzniknúť nárok na rozdielový doplatok, bezodkladne zašle žiadosť príslušnej inštitúcii druhého členského štátu a oznámi to dotknutej osobe; okrem toho oznámi inštitúcii druhého členského štátu svoje rozhodnutie týkajúce sa žiadosti a výšku vyplácaných rodinných dávok.

3.   Ak inštitúcia, v ktorej sa podáva žiadosť, dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné, ale nie na základe prednostného práva podľa článku 68 ods. 1 a 2 základného nariadenia, bezodkladne prijme predbežné rozhodnutie o pravidlách prednosti, ktoré sa majú uplatniť, a v súlade s článkom 68 ods. 3 základného nariadenia postúpi žiadosť inštitúcii druhého členského štátu a oznámi túto skutočnosť aj žiadateľovi. Táto inštitúcia zaujme stanovisko k predbežnému rozhodnutiu do dvoch mesiacov.

Ak inštitúcia, ktorej sa žiadosť postúpila, nezaujme stanovisko do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, uplatní sa uvedené predbežné rozhodnutie a inštitúcia vyplatí dávky podľa jej právnych predpisov a inštitúcii, v ktorej sa žiadosť podala, oznámi výšku vyplácaných dávok.

4.   Ak medzi dotknutými inštitúciami vznikne rozpor o tom, ktoré právne predpisy sa majú na základe prednostného práva uplatniť, uplatňuje sa článok 6 ods. 2 až 5 vykonávacieho nariadenia. Na tento účel je inštitúciou miesta bydliska podľa článku 6 ods. 2 vykonávacieho nariadenia inštitúcia miesta bydliska dieťaťa alebo detí.

5.   Inštitúcia, ktorá predbežne vyplatila dávky v sume vyššej, ako je suma, za ktorú je nakoniec zodpovedná, môže žiadať vrátenie preplatku od inštitúcie s prvotnou zodpovednosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 73 vykonávacieho nariadenia.

Článok 61

Postup uplatňovania článku 69 základného nariadenia

Na účely uplatňovania článku 69 základného nariadenia správna komisia vypracuje zoznam dodatočných alebo osobitných rodinných dávok pre siroty, na ktoré sa vzťahuje tento článok. Ak v právnych predpisoch, ktoré uplatňuje inštitúcia príslušná na základe pravidiel prednosti, neexistuje ustanovenie o poskytovaní takýchto dodatočných alebo osobitných rodinných dávok pre siroty, príslušná inštitúcia bezodkladne postúpi všetky žiadosti o rodinné dávky spoločne so všetkými príslušnými dokumentmi a informáciami inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu vzťahovali najdlhšie, ktorá takéto dodatočné alebo osobitné rodinné dávky pre siroty poskytuje. V niektorých prípadoch to môže znamenať, že sa žiadosť za rovnakých podmienok postúpi späť inštitúcii členského štátu, podľa ktorého právnych predpisov dotknutá osoba dosiahla najkratšiu zo svojich dôb poistenia alebo bydliska.

HLAVA IV

FINANČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Náhrada nákladov na dávky podľa článku 35 a článku 41 základného nariadenia

Oddiel 1

Náhrada na základe skutočných výdavkov

Článok 62

Zásady

1.   Na účely uplatňovania článkov 35 a 41 základného nariadenia príslušná inštitúcia nahrádza skutočnú sumu výdavkov na vecné dávky inštitúcii, ktorá ich poskytla, v rozsahu vykázanom v účtovníctve tejto inštitúcie okrem prípadu, keď sa uplatňuje článok 63 vykonávacieho nariadenia.

2.   Ak celá skutočná suma nákladov na dávky uvedená v odseku 1 alebo jej časť nie je vykázaná v účtovníctve inštitúcie, ktorá ich poskytla, suma, ktorá sa uhradí, sa určuje na základe paušálnej platby vypočítanej zo všetkých vhodných referencií získaných z dostupných údajov. Správna komisia posúdi základy slúžiace na výpočet paušálnych platieb a stanoví ich výšku.

3.   Pri náhrade sa nemôžu zohľadňovať vyššie sadzby ako sadzby uplatniteľné na vecné dávky poskytnuté poistencom, ktorí podliehajú právnym predpisom uplatňovaným inštitúciou, ktorá poskytla dávky uvedené v odseku 1.

Oddiel 2

Náhrada na základe pevne stanovených súm

Článok 63

Identifikácia dotknutých členských štátov

1.   Členské štáty uvedené v článku 35 ods. 2 základného nariadenia, ktorých právne alebo správne štruktúry nie sú vhodné na to, aby sa uplatnili náhrady na základe skutočných výdavkov, sú uvedené v prílohe 3 k vykonávaciemu nariadeniu.

2.   Pokiaľ ide o členské štáty uvedené v prílohe 3 k vykonávaciemu nariadeniu, výdavky na vecné dávky poskytnuté:

a)	rodinným príslušníkom, ktorí nemajú bydlisko v tom istom členskom štáte ako poistenec v zmysle článku 17 základného nariadenia, a

b)	dôchodcom a ich rodinným príslušníkom v zmysle článku 24 ods. 1 a článkov 25 a 26 základného nariadenia

nahradia príslušné inštitúcie inštitúciám, ktoré tieto dávky poskytujú, na základe pevnej sumy stanovenej na každý kalendárny rok. Táto pevná suma sa musí čo najviac približovať skutočným výdavkom.

Článok 64

Metóda výpočtu mesačných pevných súm a celkovej pevnej sumy

1.   Pre každý veriteľský členský štát sa mesačná pevne stanovená suma na osobu (Fi) za kalendárny rok vypočíta vydelením priemerných ročných nákladov na osobu (Yi), rozdelených podľa vekovej kategórie (i), číslom 12 s uplatnením zrážky (X) na výsledok podľa tohto vzorca:

Fi = Yi*1/12*(1-X),

kde:

—	index (i = 1, 2 a 3) predstavuje tri vekové kategórie určené na výpočet pevne stanovených súm: i = 1: osoby do 20 rokov i = 2: osoby od 20 do 64 rokov i = 3: osoby vo veku 65 rokov a staršie,

—	Yi predstavuje priemerné ročné náklady na osobu vekovej kategórie i stanovené podľa odseku 2,

—	koeficient X (0,20 alebo 0,15) predstavuje zrážku stanovenú podľa odseku 3.

2.   Priemerné ročné náklady na osobu (Yi) vo vekovej kategórii i sa vypočítajú tak, že sa ročné výdavky na všetky vecné dávky poskytnuté inštitúciami veriteľského členského štátu všetkým osobám danej vekovej kategórie, ktoré podliehajú jeho právnym predpisom a majú bydlisko na jeho území, vydelia priemerným počtom daných osôb, ktoré v kalendárnom roku patria do uvedenej vekovej kategórie. Výpočet sa zakladá na výdavkoch v rámci systémov uvedených v článku 23 vykonávacieho nariadenia.

3.   Zrážka, ktorá sa uplatní na mesačnú pevne stanovenú sumu, sa v zásade rovná 20 % (X = 0,20). Pre dôchodcov a ich rodinných príslušníkov sa rovná 15 % (X = 0,15), ak príslušný členský štát nie je uvedený v prílohe IV k základnému nariadeniu.

4.   Celková pevne stanovená suma za kalendárny rok sa pre každý dlžnícky členský štát získa vynásobením stanovených mesačných pevných súm na osobu v každej vekovej skupine i počtom mesiacov dosiahnutých dotknutými osobami vo veriteľskom členskom štáte v danej vekovej skupine.

Počet mesiacov dosiahnutých dotknutými osobami vo veriteľskom členskom štáte predstavuje súčet kalendárnych mesiacov v kalendárnom roku, počas ktorých dotknutým osobám z dôvodu ich pobytu na území veriteľského členského štátu vznikol nárok na vecné dávky na tomto území na náklady dlžníckeho členského štátu. Tieto mesiace sa určia na základe registra vedeného na tento účel inštitúciou miesta bydliska, ktorý sa zakladá na dokumentoch poskytnutých príslušnou inštitúciou, ktoré potvrdzujú nárok poberateľov.

5.   Správna komisia predloží najneskôr 1. mája 2015 osobitnú správu o uplatňovaní tohto článku, a najmä o zrážkach uvedených v odseku 3. Správna komisia môže na základe tejto správy predložiť návrh obsahujúci akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sa javia ako dôležité na zabezpečenie toho, aby sa výpočet pevne stanovených súm čo najviac približoval skutočným výdavkom, ktoré vznikli, a aby zrážky uvedené v odseku 3 neviedli k nevyváženým ani zdvojeným platbám členských štátov.

6.   Správna komisia stanoví metódy na určenie údajov na výpočet pevne stanovených súm uvedených v odsekoch 1 až 5.

7.   Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty môžu naďalej uplatňovať na výpočet pevných súm články 94 a 95 nariadenia (EHS) č. 574/72, a to do 1. mája 2015, za predpokladu, že sa uplatňujú zrážky stanovené v odseku 3.

Článok 65

Oznámenie priemerných ročných nákladov

1.   Suma priemerných ročných nákladov na osobu v každej vekovej kategórii za konkrétny rok sa oznamuje rade audítorov najneskôr do konca druhého roka nasledujúceho po danom roku. Ak sa informácie neoznámia v tejto lehote, použije sa suma priemerných ročných nákladov na osobu, ktorú správna komisia stanovila za predchádzajúci rok.

2.   Priemerné ročné náklady stanovené podľa odseku 1 sa každoročne uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Oddiel 3

Spoločné ustanovenia

Článok 66

Postup vyrovnania medzi inštitúciami

1.   Náhrady medzi dotknutými členskými štátmi sa vyrovnávajú čo najrýchlejšie. Každá dotknutá inštitúcia je povinná vyrovnať nároky v lehotách uvedených v tomto oddiele, hneď ako je schopná tak urobiť. Spor týkajúci sa konkrétnej žiadosti nebráni náhrade inej žiadosti alebo ostatných žiadostí.

2.   Náhrady medzi inštitúciami členských štátov ustanovené podľa článkov 35 a 41 základného nariadenia sa uskutočňujú prostredníctvom styčného orgánu. Môžu existovať samostatné styčné orgány pre náhrady podľa článku 35 a podľa článku 41 základného nariadenia.

Článok 67

Lehoty na predkladanie a vyrovnanie nárokov

1.   Nároky, ktoré vychádzajú zo skutočných výdavkov, sa predkladajú styčnému orgánu dlžníckeho členského štátu do dvanástich mesiacov od uplynutia kalendárneho polroka, v ktorom veriteľská inštitúcia tieto nároky zaúčtovala.

2.   Nároky týkajúce sa pevne stanovených súm za kalendárny rok sa predkladajú styčnému orgánu dlžníckeho členského štátu do dvanástich mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom boli priemerné náklady za daný rok uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Registre uvedené v článku 64 ods. 4 vykonávacieho nariadenia sa predkladajú do konca roka nasledujúceho po referenčnom roku.

3.   V prípade uvedenom v článku 6 ods. 5 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia lehota stanovená v odsekoch 1 a 2 tohto článku začína plynúť až po tom, ako sa určí príslušná inštitúcia.

4.   Nároky predložené po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nezohľadňujú.

5.   Dlžnícka inštitúcia zaplatí pohľadávky styčnému orgánu veriteľského členského štátu uvedenému v článku 66 vykonávacieho nariadenia do osemnástich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom sa tieto pohľadávky predložili styčnému orgánu dlžníckeho členského štátu. To sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré dlžnícka inštitúcia v rámci tejto lehoty odôvodnene odmietla.

6.   Akékoľvek spory týkajúce sa pohľadávok sa urovnajú najneskôr do 36 mesiacov od mesiaca, v ktorom sa pohľadávka predložila.

7.   Rada audítorov uľahčí konečné uzavretie účtov v prípadoch, keď nemožno dosiahnuť vyrovnanie v lehote stanovenej v odseku 6, a na základe odôvodnenej žiadosti jednej zo strán poskytne stanovisko k sporu do šiestich mesiacov od mesiaca, v ktorom jej bola vec predložená.

Článok 68

Úroky z omeškania a zálohové platby

1.   Po uplynutí osemnásťmesačnej lehoty stanovenej v článku 67 ods. 5 vykonávacieho nariadenia môže veriteľská inštitúcia účtovať k nesplateným pohľadávkam úrok, pokiaľ dlžnícka inštitúcia v lehote šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom sa pohľadávka predložila, neuskutočnila zálohovú platbu vo výške najmenej 90 % celkovej sumy pohľadávok stanovenej podľa článku 67 ods. 1 alebo 2 vykonávacieho nariadenia. K tým častiam pohľadávok, ktoré zálohová platba nepokryla, možno účtovať úrok až po uplynutí 36-mesačnej lehoty stanovenej v článku 67 ods. 6 vykonávacieho nariadenia.

2.   Úrok sa vypočíta na základe referenčnej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej hlavné refinančné operácie. Uplatniteľná referenčná sadzba je sadzba, ktorá je platná v prvý deň mesiaca, v ktorom je platba splatná.

3.   Žiadny styčný orgán nie je povinný prijať zálohovú platbu stanovenú v odseku 1. Ak však styčný orgán ponuku zálohovej platby odmietne, veriteľská inštitúcia viac nemá nárok na účtovanie úroku za omeškané platby súvisiace s dotknutými pohľadávkami okrem úroku ustanoveného v odseku 1 druhej vete.

Článok 69

Ročné vyúčtovanie

1.   Správna komisia zistí stav pohľadávok za každý kalendárny rok v súlade s článkom 72 písm. g) základného nariadenia na základe správy rady audítorov. Styčné orgány na tento účel oznámia rade audítorov v lehotách a podľa postupov, ktoré stanoví rada audítorov, sumy predložených, vyrovnaných alebo namietaných pohľadávok (pohľadávky veriteľského subjektu) a sumy pohľadávok, ktoré boli prijaté, vyrovnané alebo namietané (záväzky dlžníckeho subjektu).

2.   Správna komisia môže uskutočniť akúkoľvek vhodnú kontrolu štatistických a účtovných údajov, ktoré slúžia na zistenie ročného stavu pohľadávok ustanoveného v odseku 1, najmä aby sa ubezpečila, že sú v súlade s pravidlami stanovenými v tejto hlave.

KAPITOLA II

Náhrada dávok v nezamestnanosti podľa článku 65 základného nariadenia

Článok 70

Náhrada dávok v nezamestnanosti

Ak nedôjde k dohode podľa článku 65 ods. 8 základného nariadenia, inštitúcia miesta bydliska požiada inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa na poberateľa dávok naposledy vzťahovali, o náhradu dávok v nezamestnanosti podľa článku 65 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Táto žiadosť sa podáva do šiestich mesiacov od skončenia kalendárneho polroka, počas ktorého sa vykonala posledná výplata dávky v nezamestnanosti, ktorej náhrada sa požaduje. V žiadosti sa uvedie suma dávok vyplatených počas trojmesačnej alebo päťmesačnej doby uvedenej v článku 65 ods. 6 a 7 základného nariadenia, doba, ktorej sa vyplatené dávky týkali, a identifikačné údaje nezamestnanej osoby. Pohľadávky sa uplatňujú a preplácajú prostredníctvom styčných orgánov dotknutých členských štátov.

Žiadosti podané po uplynutí lehoty uvedenej v prvom odseku sa nemusia zohľadniť.

Článok 66 ods. 1 a článok 67 ods. 5 až 7 vykonávacieho nariadenia sa uplatňujú podobne.

Po uplynutí osemnásťmesačnej lehoty podľa článku 67 ods. 5 vykonávacieho nariadenia si veriteľská inštitúcia k nesplateným pohľadávkam môže účtovať úrok. Úrok sa vypočíta v súlade s článkom 68 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

Maximálna výška náhrady podľa článku 65 ods. 6 tretej vety základného nariadenia sa v každom jednotlivom prípade rovná dávke, na ktorú by dotknutá osoba mala nárok podľa právnych predpisov členského štátu, ktoré sa na ňu naposledy vzťahovali, ak by bola evidovaná v službách zamestnanosti tohto členského štátu. Pokiaľ však ide o vzťahy medzi členskými štátmi uvedenými v prílohe 5 k vykonávaciemu nariadeniu, príslušné inštitúcie jedného z týchto členských štátov, ktorého právne predpisy sa na dotknutú osobu naposledy vzťahovali, určia v každom jednotlivom prípade maximálnu výšku na základe priemernej sumy dávok v nezamestnanosti poskytovaných podľa právnych predpisov tohto členského štátu v predchádzajúcom kalendárnom roku.

KAPITOLA III

Spätné vymáhanie neoprávnene vyplatených dávok, spätné vymáhanie predbežných platieb a príspevkov, vzájomné započítanie a pomoc pri spätnom vymáhaní

Oddiel 1

Zásady

Článok 71

Spoločné ustanovenia

Na účely uplatňovania článku 84 základného nariadenia a v rámci vymedzenom základným nariadením sa spätné vymáhanie dávok uskutočňuje vždy, keď je to možné, formou vzájomného započítania buď medzi dotknutými inštitúciami členských štátov, alebo voči dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe v súlade s článkami 72 až 74 vykonávacieho nariadenia. Ak nemožno spätne vymôcť celú dávku alebo jej časť týmto postupom vzájomného započítania, zostávajúce dlžné sumy sa vymáhajú v súlade s článkami 75 až 85 vykonávacieho nariadenia.

Oddiel 2

Vzájomné započítanie

Článok 72

Neoprávnene vyplatené dávky

1.   Ak inštitúcia členského štátu vyplatila určitej osobe neoprávnené dávky, môže táto inštitúcia za podmienok a v rozsahu stanovenom právnymi predpismi, ktoré uplatňuje, požiadať inštitúciu akéhokoľvek iného členského štátu zodpovedného za vyplácanie dávok dotknutej osobe, aby odpočítala neoprávnene vyplatenú sumu od splatných súm alebo prebiehajúcich platieb, ktoré má dotknutej osobe vyplatiť, bez ohľadu na oblasť sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorej sa dávka vypláca. Inštitúcia členského štátu zodpovedná za vyplácanie dávok odpočíta dotknutú sumu za podmienok a v rozsahu vzťahujúcom sa na tento druh postupu vzájomného započítania podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, rovnako ako keby sama vyplatila preplatky, a odpočítanú sumu prevedie inštitúcii, ktorá neoprávnené dávky vyplatila.

2.   Ak inštitúcia členského štátu pri poskytovaní alebo skúmaní dávok v súvislosti s dávkami v invalidite, starobnými a pozostalostnými dôchodkami podľa hlavy III kapitol 4 a 5 základného nariadenia vyplatila osobe dávky v neoprávnenom rozsahu, môže odchylne od odseku 1 požiadať inštitúciu akéhokoľvek iného členského štátu zodpovednú za vyplácanie zodpovedajúcich dávok dotknutej osobe, aby odpočítala výšku preplatkov od súm splatných dotknutej osobe. Po tom, ako inštitúcia členského štátu zodpovedná za vyplácanie príslušných dávok informovala inštitúciu, ktorá vyplatila neoprávnenú sumu, o svojich splatných sumách, inštitúcia, ktorá vyplatila neoprávnenú sumu, do dvoch mesiacov oznámi výšku neoprávnenej sumy. Ak inštitúcia, ktorá má vyplatiť splatné sumy, dostane toto oznámenie v tejto lehote, prevedie odpočítanú sumu inštitúcii, ktorá neoprávnené sumy vyplatila. Ak lehota uplynie, táto inštitúcia bezodkladne vyplatí splatné sumy dotknutej osobe.

3.   Ak osoba prijala pomoc sociálneho zabezpečenia v jednom členskom štáte počas obdobia, v ktorom mala nárok na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu, orgán, ktorý pomoc poskytol, môže, ak je oprávnený uplatniť nárok na vrátenie dávok vyplatených dotknutej osobe, požiadať inštitúciu akéhokoľvek iného členského štátu zodpovednú za vyplácanie dávok v prospech dotknutej osoby, aby výšku pomoci odpočítala zo súm, ktoré tento členský štát vypláca dotknutej osobe.

Toto ustanovenie sa primerane uplatňuje na každého rodinného príslušníka dotknutej osoby, ktorý prijal pomoc na území členského štátu v období, počas ktorého mal poistenec nárok na dávky na tohto rodinného príslušníka podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Inštitúcia členského štátu, ktorá vyplatila neoprávnenú sumu pomoci, zašle oznámenie o dlžnej sume inštitúcii iného členského štátu, ktorá následne odpočíta sumu za podmienok a v rozsahu stanovenom pre tento druh postupu vzájomného započítania podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a sumu bezodkladne prevedie inštitúcii, ktorá neoprávnenú sumu vyplatila.

Článok 73

Predbežne vyplatené peňažné dávky alebo predbežne prijaté príspevky

1.   Na účely uplatňovania článku 6 vykonávacieho nariadenia a najneskôr do troch mesiacov od určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo určenia inštitúcie zodpovednej za vyplácanie určených dávok inštitúcia, ktorá predbežne vyplácala peňažné dávky, zostaví výkaz predbežne vyplatených dávok a zašle ho inštitúcii, ktorá je určená ako príslušná inštitúcia.

Inštitúcia určená ako príslušná na vyplácanie dávok odpočíta dlžnú sumu v súvislosti s predbežnými platbami od splatných súm zodpovedajúcich dávok, ktoré dlží dotknutej osobe, a bezodkladne prevedie odpočítanú sumu inštitúcii, ktorá peňažné dávky predbežne vyplácala.

Ak je suma predbežne vyplácaných dávok vyššia ako dlžná suma alebo ak dlžné sumy neexistujú, inštitúcia určená ako príslušná odpočíta túto sumu z prebiehajúcich platieb za podmienok a v rozsahu stanovenom pre tento druh postupu vzájomného započítania podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a odpočítanú sumu bezodkladne prevedie inštitúcii, ktorá peňažné dávky predbežne vyplácala.

2.   Inštitúcia, ktorá predbežne dostávala príspevky od právnickej a/alebo fyzickej osoby, vracia predmetné sumy osobám, ktoré ich zaplatili, až keď od inštitúcie určenej ako príslušná inštitúcia zistí výšku súm, ktoré jej patria podľa článku 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Na základe žiadosti, ktorú inštitúcia určená ako príslušná podá najneskôr do troch mesiacov od určenia uplatniteľných právnych predpisov, inštitúcia, ktorá predbežne dostávala príspevky, prevedie sumu týchto príspevkov na príslušnú inštitúciu na účely vyrovnania situácie s príspevkami, ktoré právnická a/alebo fyzická osoba dlhuje inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia za rovnaké obdobie. Prevedené príspevky sa spätne považujú za zaplatené inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia.

Ak výška predbežne prijatých príspevkov prevyšuje sumu, ktorú právnická a/alebo fyzická osoba dlhuje inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia, inštitúcia, ktorá predbežne dostávala príspevky, vráti preplatok dotknutej právnickej a/alebo fyzickej osobe.

Článok 74

Náklady spojené so vzájomným započítaním

V prípade, že sa dlh spätne vymáha postupom vzájomného započítania podľa článkov 72 a 73 vykonávacieho nariadenia, nevznikajú žiadne nároky na preplatenie nákladov.

Oddiel 3

Spätné vymáhanie

Článok 75

Vymedzenie pojmov a spoločné ustanovenia

1.   Na účely tohto oddielu:

—

„pohľadávka“ znamená všetky pohľadávky v súvislosti s neoprávnene prijatými príspevkami alebo neoprávnene vyplatenými dávkami vrátane úrokov, pokút, správnych sankcií a všetkých iných poplatkov a nákladov spojených s pohľadávkou v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktorý si uplatňuje pohľadávku,

—	„žiadajúca strana“ znamená vo vzťahu ku každému členskému štátu akúkoľvek inštitúciu, ktorá požiada o informáciu, oznámenie alebo spätné vymáhanie v súvislosti s pohľadávkou vymedzenou vyššie,

—	„dožiadaná strana“ znamená vo vzťahu ku každému členskému štátu akúkoľvek inštitúciu, ktorej sa môže zaslať žiadosť o informáciu, oznámenie alebo spätné vymáhanie.

2.   Žiadosti a s nimi spojená komunikácia medzi členskými štátmi prebieha vo všeobecnosti prostredníctvom určených inštitúcií.

3.   Praktické vykonávacie opatrenia vrátane opatrení spojených s článkom 4 vykonávacieho nariadenia prijíma správna komisia, ktorá tiež stanovuje minimálne prahové hodnoty pre sumy, v súvislosti s ktorými možno podať žiadosť o spätné vymáhanie.

Článok 76

Žiadosti o informácie

1.   Na žiadosť žiadajúcej strany dožiadaná strana poskytuje všetky informácie, ktoré by mohli byť prospešné pre žiadajúcu stranu pri spätnom vymáhaní jej pohľadávky.

S cieľom získať tieto informácie dožiadaná strana využije právomoci, ktoré má podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení uplatniteľných na spätné vymáhanie podobných pohľadávok vzniknutých v jej členskom štáte.

2.   V žiadosti o informácie sa uvádza meno/obchodné meno, posledná známa adresa a všetky ďalšie relevantné informácie týkajúce sa identifikácie dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej sa poskytované informácie týkajú, ako aj povaha a výška pohľadávky, v súvislosti s ktorou sa žiadosť podala.

3.   Dožiadaná strana nie je povinná poskytovať informácie:

a)	ktoré by nemohla získať na účely spätného vymáhania podobných pohľadávok vzniknutých v jej členskom štáte;

b)	ktorými by sa mohli zverejniť akékoľvek obchodné, priemyselné alebo profesionálne tajomstvá alebo

c)	ktorých zverejnenie by mohlo spôsobiť ohrozenie bezpečnosti alebo by mohlo byť v rozpore s verejným poriadkom členského štátu.

4.   Dožiadaná strana informuje žiadajúcu stranu o dôvodoch zamietnutia jej žiadosti o informáciu.

Článok 77

Oznámenie

1.   Dožiadaná strana na žiadosť žiadajúcej strany a podľa právnych predpisov o oznamovaní podobných exekučných titulov alebo rozhodnutí platných v jej členskom štáte oznamuje adresátovi všetky exekučné tituly a rozhodnutia, aj súdnej povahy, ktoré majú pôvod v členskom štáte žiadajúcej strany a týkajú sa pohľadávky a/alebo jej spätného vymáhania.

2.   V žiadosti o oznámenie sa uvádza meno/obchodné meno, adresa a všetky ďalšie rozhodujúce informácie spojené s identifikáciou dotknutého adresáta, ku ktorým má žiadajúca strana obvyklý prístup, ako aj povaha a predmet exekučného titulu alebo rozhodnutia, ktoré sa majú oznámiť, a prípadne meno, adresa a všetky ďalšie rozhodujúce informácie spojené s identifikáciou dlžníka a pohľadávky, ktorej sa exekučný titul alebo rozhodnutie týka, ako aj všetky ďalšie užitočné informácie.

3.   Dožiadaná strana bezodkladne informuje žiadajúcu stranu o krokoch podniknutých na základe jej žiadosti o oznámenie, a predovšetkým o dátume odoslania rozhodnutia alebo exekučného titulu adresátovi.

Článok 78

Žiadosť o spätné vymáhanie

1.   K žiadosti o spätné vymáhanie pohľadávky, ktorú žiadajúca strana adresuje dožiadanej strane, sa pripojí úradná alebo overená kópia exekučného titulu vydaného v členskom štáte žiadajúcej strany, ktorý umožňuje vynútenie spätného vymáhania, a prípadne originál alebo overená kópia ďalších dokumentov potrebných na spätné vymáhanie.

2.   Žiadajúca strana môže podať žiadosť o spätné vymáhanie, len ak:

a)	pohľadávka a/alebo exekučný titul umožňujúci jej vynútenie nie je v jej členskom štáte predmetom sporu okrem prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 81 ods. 2 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia;

b)	vo svojom členskom štáte uplatnila príslušné postupy spätného vymáhania, ktoré jej poskytuje exekučný titul uvedený v odseku 1, a ak prijaté opatrenia nevedú k úplnej úhrade pohľadávky;

c)	neuplynula premlčacia lehota v súlade s jej právnymi predpismi.

3.   V žiadosti o spätné vymáhanie sa uvádza:

a)	meno/obchodné meno, adresa a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s identifikáciou dotknutej právnickej osoby alebo fyzickej osoby a/alebo tretej strany, ktorá má v držbe jej aktíva;

b)	názov, adresa a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s identifikáciou žiadajúcej strany;

c)	odkaz na exekučný titul, ktorý umožňuje vynútenie spätného vymáhania, vydaný v členskom štáte žiadajúcej strany;

d)	povaha a výška pohľadávky vrátane základnej sumy, úrokov, pokút, správnych sankcií a všetkých iných dlžných poplatkov a nákladov uvedených v menách členských štátov žiadajúcej i dožiadanej strany;

e)	dátum, keď žiadajúca strana a/alebo dožiadaná strana informovala adresáta o exekučnom titule;

f)	dátum, odkedy je vynútenie možné, a obdobie, počas ktorého je vynútenie možné podľa právnych predpisov platných v členskom štáte žiadajúcej strany;

g)	všetky ďalšie rozhodujúce informácie.

4.   Žiadosť o spätné vymáhanie obsahuje aj vyhlásenie, ktorým žiadajúca strana potvrdzuje splnenie podmienok uvedených v odseku 2.

5.   Dožiadaná strana postúpi žiadajúcej strane všetky rozhodujúce informácie vo veci, ktorá bola dôvodom na podanie žiadosti o spätné vymáhanie, ihneď ako sa ich dozvie.

Článok 79

Exekučný titul umožňujúci vynútenie spätného vymáhania

1.   V súlade s článkom 84 ods. 2 základného nariadenia je exekučný titul umožňujúci vynútenie spätného vymáhania pohľadávky priamo uznaný a automaticky sa s ním zaobchádza ako s exekučným titulom, ktorý umožňuje vynútenie pohľadávky členského štátu dožiadanej strany.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa v prípade potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte dožiadanej strany môže exekučný titul umožňujúci vynútenie pohľadávky prijať alebo uznať za exekučný titul, ktorým sa povoľuje vynútenie na území tohto členského štátu, prípadne sa môže tento exekučný titul doplniť alebo nahradiť.

Členské štáty vynaložia úsilie, aby splnili formálne náležitosti súvisiace s potvrdením, uznaním, doplnením alebo nahradením do troch mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o spätné vymáhanie okrem prípadov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tretieho pododseku tohto odseku. Členské štáty nesmú odmietnuť vykonať tieto úkony, ak je exekučný titul umožňujúci vynútenie riadne vypracovaný. Dožiadaná strana informuje žiadajúcu stranu o dôvodoch prekročenia tejto trojmesačnej lehoty.

Ak by pri akomkoľvek z týchto úkonov mal vzniknúť spor v súvislosti s pohľadávkou a/alebo exekučným titulom umožňujúcim jej vynútenie, ktorý vydala žiadajúca strana, uplatňuje sa článok 81 vykonávacieho nariadenia.

Článok 80

Spôsoby platby a lehoty

1.   Pohľadávky sa spätne vymáhajú v peňažnej mene členského štátu dožiadanej strany. Dožiadaná strana postúpi žiadajúcej strane pohľadávku, ktorú vymohla, v celej jej výške.

2.   Dožiadaná strana môže po porade so žiadajúcou stranou poskytnúť dlžníkovi lehotu na zaplatenie alebo mu povoliť splátky, ak to umožňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v jej členskom štáte. Akékoľvek úroky, ktoré dožiadaná strana účtovala v súvislosti s takouto dodatočnou lehotou na platenie, sa takisto postúpia žiadajúcej strane.

Od dátumu, ku ktorému sa exekučný titul umožňujúci spätné vymáhanie pohľadávky priamo uznal v súlade s článkom 79 ods. 1 vykonávacieho nariadenia alebo sa prijal, uznal, doplnil alebo nahradil v súlade s článkom 79 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, sa za omeškanú platbu účtujú úroky podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení platných v členskom štáte dožiadanej strany, ktoré sa takisto postúpia žiadajúcej strane.

Článok 81

Spor o pohľadávku alebo exekučný titul umožňujúci vynútenie jej spätného vymáhania a spor o vynucovacie opatrenia

1.   Ak počas postupu spätného vymáhania zúčastnená strana napadne pohľadávku a/alebo exekučný titul umožňujúci jej vynútenie, vydaný v členskom štáte žiadajúcej strany, táto strana podá návrh na začatie konania príslušným úradom členského štátu žiadajúcej strany v súlade s jeho platnými právnymi predpismi. Žiadajúca strana bezodkladne informuje dožiadanú stranu o takomto konaní. Dožiadanú stranu môže o konaní informovať aj zúčastnená strana.

2.   Hneď ako dožiadaná strana dostane oznámenie alebo informácie uvedené v odseku 1 buď od žiadajúcej strany, alebo od zúčastnenej strany, pozastaví vymáhanie, až kým príslušný úrad neprijme rozhodnutie v tejto veci, ak sa žiadajúca strana nerozhodne inak v súlade s druhým pododsekom tohto odseku. Ak to dožiadaná strana bude považovať za potrebné, môže bez toho, aby bol dotknutý článok 84 vykonávacieho nariadenia, prijať preventívne opatrenia s cieľom zaručiť spätné vymáhanie, pokiaľ zákony alebo iné právne predpisy platné v jej členskom štáte umožňujú takéto konanie pri podobných pohľadávkach.

Bez ohľadu na prvý pododsek žiadajúca strana môže v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi postupmi platnými v jej členskom štáte vyžadovať od dožiadanej strany, aby spätne vymáhala spornú pohľadávku, ak príslušné zákony, iné právne predpisy a správne postupy platné v členskom štáte dožiadanej strany umožňujú takéto konanie. Ak je výsledok sporu následne priaznivý voči dlžníkovi, žiadajúca strana je povinná vrátiť v súlade s právnymi predpismi platnými v členskom štáte dožiadanej strany všetky vymožené sumy spolu s prípadným splatným odškodnením.

3.   Ak sa spor týka vynucovacích opatrení prijatých v členskom štáte dožiadanej strany, návrh na začatie konania sa podáva príslušnému úradu tohto členského štátu v súlade s jeho zákonmi a inými právnymi predpismi.

4.   Ak príslušným úradom, ktorému sa podal návrh na začatie konania v súlade s odsekom 1, je všeobecný alebo správny súd, rozhodnutie tohto súdu, pokiaľ je vynesené v prospech žiadajúcej strany a umožňuje spätné vymáhanie pohľadávky v členskom štáte žiadajúcej strany, sa považuje za „exekučný titul umožňujúci vynútenie“ v zmysle článkov 78 a 79 vykonávacieho nariadenia a spätné vymáhanie pohľadávky sa vykoná na základe tohto rozhodnutia.

Článok 82

Obmedzenie pomoci

1.   Dožiadaná strana nie je povinná:

a)

poskytovať pomoc ustanovenú v článkoch 78 až 81 vykonávacieho nariadenia, ak by spätné vymáhanie pohľadávky vzhľadom na situáciu dlžníka spôsobilo závažné ekonomické alebo sociálne ťažkosti v členskom štáte dožiadanej strany, pokiaľ zákony, iné právne predpisy alebo správne postupy platné v členskom štáte dožiadanej strany umožňujú takéto konanie v prípade podobných vnútroštátnych pohľadávok;

b)

poskytovať pomoc ustanovenú v článkoch 76 až 81 vykonávacieho nariadenia, ak sa pôvodná žiadosť podľa článkov 76 až 78 vykonávacieho nariadenia týka pohľadávok starších ako päť rokov, pričom táto lehota sa počíta od času, keď sa v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi postupmi platnými v členskom štáte žiadajúcej strany stanovil exekučný titul umožňujúci vynútenie, k dátumu podania žiadosti. Ak je však pohľadávka alebo exekučný titul predmetom sporu, lehota začína plynúť od času, keď členský štát žiadajúcej strany stanoví, že pohľadávka alebo exekučný titul umožňujúci jej spätné vymáhanie už nie sú sporné.

2.   Dožiadaná strana informuje žiadajúcu stranu o dôvodoch zamietnutia jej žiadosti o pomoc.

Článok 83

Premlčacie doby

1.   Otázky spojené s premlčacími dobami sa riadia:

a)	právnymi predpismi platnými v členskom štáte žiadajúcej strany, pokiaľ sa týkajú pohľadávky a/alebo exekučného titulu umožňujúceho jej spätné vymáhanie, a

b)	právnymi predpismi platnými v členskom štáte dožiadanej strany, pokiaľ sa týkajú vynucovacích opatrení v dožiadanom členskom štáte.

Premlčacie doby podľa právnych predpisov platných v členskom štáte dožiadanej strany začínajú plynúť dňom priameho uznania alebo dňom prijatia, uznania, doplnenia alebo nahradenia exekučného titulu v súlade s článkom 79 vykonávacieho nariadenia.

2.   Ak by kroky, ktoré dožiadaná strana podniká pri spätnom vymáhaní pohľadávok na základe žiadosti o pomoc, mali v prípade, že by ich vykonala žiadajúca strana, za následok pozastavenie alebo prerušenie premlčacej doby podľa právnych predpisov platných v členskom štáte žiadajúcej strany, považujú sa takéto kroky, pokiaľ ide o ich účinok, za uskutočnené v tomto členskom štáte.

Článok 84

Preventívne opatrenia

Na základe odôvodnenej žiadosti žiadajúcej strany dožiadaná strana prijme preventívne opatrenia, aby zabezpečila spätné vymáhanie pohľadávky, pokiaľ to zákony alebo iné právne predpisy platné v členskom štáte dožiadanej strany umožňujú.

Na účely uplatňovania prvého odseku sa ustanovenia a postupy ustanovené v článkoch 78, 79, 81 a 82 vykonávacieho nariadenia uplatňujú podobne.

Článok 85

Náklady spojené so spätným vymáhaním

1.   Dožiadaná strana si od dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby spätne vymáha akékoľvek náklady, ktoré jej v súvislosti s vymáhaním vzniknú, v súlade so zákonmi alebo inými právnymi predpismi jej členského štátu, ktoré sa vzťahujú na podobné pohľadávky; vymožené sumy si ponechá.

2.   Vzájomná pomoc poskytovaná v rámci tohto oddielu je v zásade bezplatná. Avšak v prípade, že spätné vymáhanie predstavuje osobitný problém alebo si vyžaduje veľmi vysoké náklady, žiadajúca a dožiadaná strana sa môžu dohodnúť na spôsobe náhrady, ktorý je pre dotknutý prípad osobitný.

3.   Členský štát žiadajúcej strany zostáva voči členskému štátu dožiadanej strany zodpovedný za všetky náklady a straty, ktoré tomuto členskému štátu vzniknú v súvislosti s konaniami považovanými za neodôvodnené, pokiaľ ide o podstatu pohľadávky alebo platnosť exekučného titulu vydaného žiadajúcou stranou.

Článok 86

Doložka o preskúmaní

1.   Najneskôr štvrtý celý kalendárny rok od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia správna komisia predloží porovnávaciu správu o lehotách stanovených v článku 67 ods. 2, 5 a 6 vykonávacieho nariadenia.

Na základe tejto správy Európska komisia môže, ak je to vhodné, predložiť návrhy na preskúmanie týchto lehôt na účel ich podstatného skrátenia.

2.   Najneskôr do konca obdobia uvedeného v odseku 1 správna komisia zároveň posúdi aj pravidlá prepočítavania dôb stanovené v článku 13 so zreteľom na možné zjednodušenie týchto pravidiel.

3.   Najneskôr do 1. mája 2015 správna komisia predloží správu, v ktorej osobitne zhodnotí uplatňovanie hlavy IV kapitol I a III vykonávacieho nariadenia, a to najmä v súvislosti s postupmi a lehotami uvedenými v článku 67 ods. 2, 5 a 6 vykonávacieho nariadenia a s postupmi spätného vymáhania uvedenými v článkoch 75 až 85 vykonávacieho nariadenia.

Na základe tejto správy Európska komisia môže v prípade potreby predložiť vhodné návrhy, ako urobiť tieto postupy efektívnejšími a vyváženejšími.

HLAVA V

RÔZNE PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 87

Lekárske vyšetrenie a správne kontroly

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia, v prípade, že poberateľ alebo žiadateľ dávok alebo jeho rodinný príslušník má miesto pobytu alebo bydlisko na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza dlžnícka inštitúcia, lekárske vyšetrenie na žiadosť tejto dlžníckej inštitúcie vykoná inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska poberateľa v súlade s postupmi stanovenými v právnych predpisoch, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

Dlžnícka inštitúcia oznámi inštitúcii miesta pobytu alebo bydliska akékoľvek prípadné osobitné požiadavky, ktoré sa majú splniť, a na čo sa má lekárske vyšetrenie zamerať.

2.   Inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska zašle správu dlžníckej inštitúcii, ktorá si lekárske vyšetrenie vyžiadala. Pre túto inštitúciu sú zistenia inštitúcie miesta pobytu alebo bydliska záväzné.

Právo dlžníckej inštitúcie nechať poberateľa vyšetriť lekárom, ktorého si sama vyberie, zostáva zachované. Poberateľa však môžu vyzvať, aby sa dostavil do členského štátu dlžníckej inštitúcie, iba ak je schopný absolvovať cestu bez toho, aby to ohrozilo jeho zdravie, pričom cestovné náklady a náklady na pobyt hradí dlžnícka inštitúcia.

3.   Ak má poberateľ alebo žiadateľ dávok alebo jeho rodinný príslušník miesto pobytu alebo bydliska na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza dlžnícka inštitúcia, správnu kontrolu na žiadosť dlžníckej inštitúcie vykoná inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska poberateľa.

V tomto prípade sa tiež uplatňuje odsek 2.

4.   Odseky 2 a 3 sa uplatňujú aj pri určení alebo kontrole miery závislosti poberateľa alebo žiadateľa o dávky dlhodobej starostlivosti uvedené v článku 34 základného nariadenia.

5.   Príslušné úrady alebo príslušné inštitúcie dvoch alebo viacerých členských štátov sa môžu dohodnúť na osobitných ustanoveniach a postupoch, ktoré sa budú uplatňovať v záujme celkového alebo čiastočného zlepšenia pripravenosti žiadateľov a poberateľov vstúpiť na trh práce a ich účasti v akýchkoľvek systémoch a programoch, ktoré na tento účel existujú v členských štátoch miesta pobytu alebo bydliska.

6.   Odchylne od zásady bezplatnej vzájomnej správnej spolupráce uvedenej v článku 76 ods. 2 základného nariadenia dlžnícka inštitúcia, ktorá požadovala vykonanie kontrol, nahradí skutočnú sumu výdavkov na kontroly uvedené v odsekoch 1 až 5 inštitúcii, ktorá bola o vykonanie kontrol požiadaná.

Článok 88

Oznámenia

1.   Členské štáty oznámia Európskej komisii údaje o orgánoch uvedených v článku 1 písm. m), q) a r) základného nariadenia a v článku 1 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacieho nariadenia, ako aj o inštitúciách určených v súlade s vykonávacím nariadením.

2.   Orgány uvedené v odseku 1 musia mať elektronickú identitu vo forme identifikačného kódu a elektronickej adresy.

3.   Správna komisia určí štruktúru, obsah a podrobnosti oznamovania údajov uvedených v odseku 1 vrátane spoločného formátu a vzoru oznámení.

4.   Podrobnosti o verejnej databáze, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 1, sú uvedené v prílohe 4 k vykonávaciemu nariadeniu. Databázu zriaďuje a spravuje Európska komisia. Členské štáty sú však zodpovedné za vloženie vlastných vnútroštátnych kontaktných informácií do tejto databázy. Členské štáty okrem toho zabezpečujú, aby vložené vnútroštátne kontaktné informácie požadované podľa odseku 1 boli presné.

5.   Členské štáty sú zodpovedné za aktuálnosť informácií uvedených v odseku 1.

Článok 89

Informácie

1.   Správna komisia vypracuje informačné materiály potrebné na zabezpečenie toho, aby dotknuté strany poznali svoje práva a správne náležitosti, ktoré musia splniť, aby ich mohli uplatňovať. Šírenie informácií sa bude podľa možnosti uskutočňovať elektronicky formou uverejňovania online na verejne prístupných internetových stránkach. Správna komisia zabezpečí pravidelnú aktualizáciu informácií a monitorovanie kvality služieb poskytovaných zákazníkom.

2.   Poradný výbor uvedený v článku 75 základného nariadenia môže vydávať stanoviská a odporúčania týkajúce sa skvalitňovania informácií a ich šírenia.

3.   Príslušné úrady zabezpečia, aby ich inštitúcie poznali a uplatňovali všetky právne a iné ustanovenia Spoločenstva vrátane rozhodnutí správnej komisie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie a vykonávacie nariadenie, a za podmienok v nich ustanovených.

Článok 90

Menový prepočet

Na účely uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia je výmenným kurzom medzi peňažnými menami referenčný kurz uverejnený Európskou centrálnou bankou. Správna komisia stanoví dátum, ku ktorému sa určí výmenný kurz.

Článok 91

Štatistika

Príslušné úrady zhromaždia štatistické údaje týkajúce sa uplatňovania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia a zašlú ich sekretariátu správnej komisie. Tieto údaje sa zbierajú a ukladajú podľa plánu a metódy, ktoré určí správna komisia. Za šírenie informácií je zodpovedná Európska komisia.

Článok 92

Zmena a doplnenie príloh

Prílohy 1, 2, 3, 4 a 5 k vykonávaciemu nariadeniu a prílohy VI, VII, VIII a IX k základnému nariadeniu sa na žiadosť správnej komisie môžu zmeniť a doplniť nariadením Komisie.

Článok 93

Prechodné ustanovenia

Článok 87 základného nariadenia sa uplatňuje na situácie, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie nariadenie.

Článok 94

Prechodné ustanovenia týkajúce sa dôchodkov

1.   Ak udalosť nastane pred dňom nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia na území dotknutého členského štátu, ale dôchodok do tohto dátumu nebol určený, vzniká na základe žiadosti nárok na dvojaké prepočítanie, pokiaľ dávky musia byť priznané vzhľadom na túto udalosť za obdobie pred týmto dátumom:

a)	za obdobie pred dňom nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia na území dotknutého členského štátu v súlade s nariadením (EHS) č. 1408/71 alebo platnými dohodami uzavretými medzi dotknutými členskými štátmi;

b)	za obdobie, ktoré sa začína v deň nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia na území dotknutého členského štátu, v súlade so základným nariadením.

Ak je však suma vypočítaná podľa písmena a) vyššia ako suma vypočítaná podľa písmena b), dotknutá osoba má naďalej nárok na sumu vypočítanú podľa písmena a).

2.   Žiadosť o dávky v invalidite, v starobe alebo o pozostalostné dávky podaná inštitúcii členského štátu od dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia na území dotknutého členského štátu si automaticky vyžaduje prepočítanie dávok, ktoré poskytla na rovnakú udalosť pred týmto dátumom inštitúcia alebo inštitúcie jedného alebo viacerých členských štátov v súlade so základným nariadením; takéto prepočítanie nesmie viesť k zníženiu sumy poskytovaných dávok.

Článok 95

Prechodné obdobie pre elektronickú výmenu údajov

1.   Každý členský štát môže využiť prechodné obdobie na zavedenie výmeny údajov elektronickými prostriedkami, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

Tieto prechodné obdobia nepresiahnu 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia.

Ak však dôjde k výraznému omeškaniu v zabezpečení potrebnej infraštruktúry Spoločenstva (Electronic Exchange of Social Security information – EESSI) vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti vykonávacieho nariadenia, správna komisia sa môže dohodnúť na primeranom predĺžení týchto období.

2.   Praktické podmienky všetkých potrebných prechodných období uvedených v odseku 1 stanoví správna komisia s cieľom zabezpečiť výmenu údajov potrebnú na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia.

Článok 96

Zrušenie

1.   Nariadenie (EHS) č. 574/72 sa zrušuje s účinnosťou od 1. mája 2010.

Nariadenie (EHS) č. 574/72 však zostáva v platnosti a jeho právne účinky zostávajú zachované na účely:

a)

nariadenia Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (6), dovtedy, kým uvedené nariadenie nebude zrušené alebo zmenené a doplnené;

b)	nariadenia Rady (EHS) č. 1661/85 z 13. júna 1985, ktorým sa ustanovujú technické úpravy pravidiel Spoločenstva o sociálnom zabezpečení migrujúcich pracovníkov vzhľadom na Grónsko (7), dovtedy, kým uvedené nariadenie nebude zrušené alebo zmenené a doplnené;

c)

Dohody o Európskom hospodárskom priestore (8), Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (9) a ostatných dohôd, ktoré obsahujú odkaz na nariadenie (EHS) č. 574/72, dovtedy, kým uvedené dohody nebudú zmenené a doplnené na základe vykonávacieho nariadenia.

2.   Odkazy na nariadenie (EHS) č. 574/72 v smernici Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (10) a všeobecne vo všetkých ostatných aktoch Spoločenstva sa považujú za odkazy na vykonávacie nariadenie.

Článok 97

Uverejnenie a nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Účinnosť nadobúda 1. mája 2010.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 59.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 17. decembra 2008 (Ú. v. EÚ C 38 E, 17.2.2009, s. 26) a pozícia Európskeho parlamentu z 22. apríla 2009. Rozhodnutie Rady z 27. júla 2009.

(4)  Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008, s. 28.

(5)  Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 160, 20.6.1985, s. 7.

(8)  Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.

(10)  Ú. v. ES L 209, 25.7.1998, s. 46.

---

---

---

---

---

---