31.1.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 30/16

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 73/2009

z 19. januára 2009,

ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 36 a 37 a článok 299 ods. 2,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1979, a najmä na odsek 6 jeho protokolu č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k tomuto aktu,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) odsúhlasené v rokoch 2003 a 2004 obsahovali ustanovenia na hodnotenie ich účinnosti. V tejto súvislosti Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade 20. novembra 2007 oznámenie s názvom „Príprava na ‚preskúmanie stavu‘ reformy SPP“. Toto oznámenie, ako aj následné diskusie o jeho hlavných prvkoch v Európskom parlamente, Rade, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a Výbore regiónov a početné príspevky vyplývajúce z verejných konzultácií by sa mali vziať do úvahy.

(2)

Skúsenosti z vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (2) konkrétne ukazujú, že určité prvky mechanizmu podpory je potrebné upraviť. Malo by sa najmä rozšíriť oddelenie priamej podpory a zjednodušiť fungovanie režimu jednotnej platby. Okrem toho sa nariadenie (ES) č. 1782/2003 pri viacerých príležitostiach podstatne zmenilo a doplnilo. Z hľadiska tohto vývoja a v záujme jasnosti by sa malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(3)

V nariadení (ES) č. 1782/2003 sa ustanovila zásada, že poľnohospodári, ktorí nedodržiavajú určité požiadavky v oblasti zdravia ľudí, zvierat a rastlín, životného prostredia a životných podmienok zvierat, podliehajú zníženiu priamej podpory alebo vylúčeniu z nároku na ňu. Tento systém „krížového plnenia“ predstavuje neoddeliteľnú súčasť podpory Spoločenstva na základe priamych platieb, a preto by sa mal zachovať. Zo skúseností však vyplynulo, že mnoho požiadaviek v rámci krížového plnenia sa netýka dostatočne poľnohospodárskej činnosti alebo poľnohospodárskej pôdy, alebo sa týka skôr vnútroštátnych orgánov ako poľnohospodárov. Je preto vhodné upraviť rozsah pôsobnosti krížového plnenia.

(4)

Okrem toho s cieľom zabrániť opúšťaniu poľnohospodárskej pôdy a zabezpečiť, aby sa udržiavala v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, sa nariadením (ES) č. 1782/2003 ustanovil rámec Spoločenstva, v ktorom členské štáty prijímajú normy zohľadňujúce osobitné charakteristiky dotknutých oblastí vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov, využívania pôdy, striedania plodín, poľnohospodárskych postupov a štruktúry poľnohospodárskych podnikov. Tento rámec by sa mal zachovať. Skúsenosti však ukazujú, že dôležitosť a prínosy niektorých noriem nie sú dostatočné na to, aby ich vykonávali všetky členské štáty. Takéto normy by preto nemali byť pre členské štáty povinné. Aby sa však zabezpečila čo najväčšia konzistentnosť rámca, norma by nemala byť nepovinnou v prípade, ak členský štát už pred rokom 2009 vymedzil na základe tejto normy minimálnu požiadavku alebo ak existujú vnútroštátne predpisy, ktoré na túto normu odkazujú.

(5)

Zrušenie povinného vyňatia pôdy z produkcie v rámci režimu jednotnej platby v súlade s týmto nariadením by mohlo mať v niektorých prípadoch nepriaznivé účinky na životné prostredie, najmä v súvislosti s niektorými krajinnými prvkami. Je preto vhodné posilniť ustanovenia Spoločenstva zamerané na ochranu stanovených krajinných prvkov. V špecifických situáciách by malo tiež byť možné, aby členské štáty ustanovili vytváranie a/alebo zachovanie biotopov.

(6)

Ochrana vody a hospodárenie s vodou v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou sa v niektorých oblastiach stáva vo zvýšenej miere problémom. Preto by sa mal tiež posilniť rámec Spoločenstva pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav s cieľom chrániť vodu pred znečistením a odtokom a riadiť využívanie vody.

(7)	Nariadenie (ES) č. 1782/2003 uznalo, že trvalé pasienky majú pozitívny účinok na životné prostredie. Opatrenia v uvedenom nariadení, ktorých cieľom je podporiť zachovanie súčasných trvalých pasienkov, aby sa zabránilo ich rozsiahlej premene na ornú pôdu, by sa mali zachovať.

(8)

Na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi nástrojmi politiky určenými na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a nástrojmi určenými na podporu rozvoja vidieka sa nariadením (ES) č. 1782/2003 zaviedol systém povinného postupného znižovania priamych platieb („modulácia“). Tento systém by sa mal zachovať a mal by zahŕňať oslobodenie od priamych platieb vo výške do 5 000 EUR.

(9)

Úspory dosiahnuté moduláciou sa používajú na financovanie opatrení patriacich do politiky rozvoja vidieka. Od prijatia nariadenia (ES) č. 1782/2003 čelí poľnohospodársky sektor mnohým novým a náročným výzvam, akými sú zmena klímy a rastúci význam bioenergie, ako aj potreba lepšieho hospodárenia s vodou a účinnejšia ochrana biodiverzity. Spoločenstvo ako zmluvná strana Kjótskeho protokolu (3) bolo vyzvané, aby upravilo svoje politiky z hľadiska faktorov súvisiacich so zmenou klímy. Vzhľadom na závažné problémy týkajúce sa nedostatku vody a sucha Rada vo svojich záverocch „Nedostatok vody a suchách“ z 30. októbra 2007 uviedla, že otázky hospodárenia s vodou v poľnohospodárstve by sa mali ďalej riešiť. Ďalej Rada vo svojich záveroch „Zastavenie straty biodiverzity“ z 18. decembra 2006 zdôraznila, že ochrana biodiverzity zostáva hlavnou výzvou a hoci sa dosiahol výrazný pokrok, dosiahnutie cieľa Spoločenstva v oblasti biodiverzity na rok 2010 si bude vyžadovať ďalšie úsilie. Okrem toho, keďže inovácia môže prispieť najmä k rozvoju nových technológií, výrobkov a procesov, mala by preto podporiť snahy o vysporiadanie sa s týmito novými výzvami. Ukončenie režimu kvót na mlieko v roku 2015 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (4) si bude vyžadovať osobitné úsilie zo strany poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, aby sa prispôsobili meniacim sa podmienkam, a to najmä v znevýhodnených regiónoch. Preto je vhodné označiť aj túto konkrétnu situáciu ako novú výzvu, ktorej by mali byť členské štáty schopné čeliť s cieľom zabezpečiť „hladké pristátie“ vlastných sektorov mlieka a mliečnych výrobkov po zrušení kvót.

(10)

Spoločenstvo uznáva potrebu zaoberať sa týmito novými výzvami vo svojich politikách. V oblasti poľnohospodárstva predstavujú primeraný nástroj na ich riešenie programy rozvoja vidieka prijaté na základe nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (5). Na to, aby mohli členské štáty zodpovedajúcim spôsobom revidovať svoje programy rozvoja vidieka bez potreby redukovať svoje súčasné činnosti rozvoja vidieka v iných oblastiach, je potrebné sprístupniť dodatočné finančné prostriedky. Finančný výhľad na obdobie rokov 2007 až 2013 však nezabezpečuje finančné prostriedky na potrebné posilnenie politiky rozvoja vidieka Spoločenstva. Za týchto okolností by sa mala mobilizovať veľká časť potrebných finančných zdrojov zabezpečením postupného stále väčšieho znižovania priamych platieb prostredníctvom modulácie.

(11)

Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov je charakterizované prideľovaním veľkého množstva platieb značne malému počtu veľkých príjemcov. Je jasné, že väčší príjemcovia nevyžadujú rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho potenciál na prispôsobenie sa uľahčuje väčším príjemcom fungovanie s nižšou mierou jednotkovej podpory. Je preto spravodlivé očakávať od poľnohospodárov s vysokou podporou, aby dávali osobitný príspevok na financovanie opatrení na rozvoj vidieka určených na riešenie nových výziev. Preto je vhodné vytvoriť mechanizmus zabezpečujúci väčšie zníženie vyšších platieb, ktorého výnosy sa majú použiť na riešenie nových výziev v rámci rozvoja vidieka.

(12)

Osobitná geografická situácia najvzdialenejších regiónov, ako aj ich izolovanosť, malá rozloha, horský terén a podnebie znamenajú dodatočné zaťaženie pre ich poľnohospodárske sektory. Na zmiernenie tohto zaťaženia a obmedzení by sa mala poľnohospodárom v najvzdialenejších regiónoch poskytnúť výnimka z povinnosti uplatňovať modulačné znižovanie.

(13)

Zvýšené sadzby povinnej modulácie musia zohľadniť tie členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať systém dobrovoľnej modulácie. Nariadenie Rady (ES) č. 378/2007 z 27. marca 2007, ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (6) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)

Sumy vyplývajúce z uplatňovania 5 percentuálnych bodov zodpovedajúcich modulačným zníženiam určeným v nariadení (ES) č. 1782/2003 by sa mali rozdeliť medzi členské štáty podľa tých istých kritérií stanovených v uvedenom nariadení, to znamená v súlade s objektívnymi kritériami, pričom by sa malo stanoviť, že určité percento súm má zostať v členských štátoch, v ktorých vznikli. So zreteľom na štrukturálne úpravy vyplývajúce zo zrušenia intervencie na raž by sa pre niektoré regióny produkujúce raž mali zachovať osobitné opatrenia financované časťou súm, ktoré vznikli moduláciou. Okrem toho sumy získané uplatňovaním akéhokoľvek ďalšieho modulačného zníženia by mali zostať k dispozícii tým členským štátom, v ktorých vznikli.

(15)

Na uľahčenie fungovania modulácie, najmä v súvislosti s postupmi poskytovania priamych platieb poľnohospodárom, a prevodov v prospech programov rozvoja vidieka by sa mali určiť čisté stropy pre každý členský štát, aby sa obmedzili platby, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom po uplatnení modulácie. S prihliadnutím na osobitosti podpory SPP v najvzdialenejších regiónoch a na skutočnosť, že modulácia sa nevzťahuje na priame platby, by čisté stropy pre dotknuté členské štáty nemali obsahovať priame platby v týchto regiónoch. Preto by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (7).

(16)

Poľnohospodári v nových členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 alebo po tomto dátume, dostávajú priame platby na základe mechanizmu postupného zavádzania, ktorý je stanovený v ich aktoch o pristúpení. Na dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi nástrojmi politiky určenými na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a nástrojmi určenými na podporu rozvoja vidieka by sa na poľnohospodárov v nových členských štátoch nemal uplatňovať systém modulácie dovtedy, kým sa výška priamych platieb uplatniteľná v týchto členských štátoch nevyrovná výške uplatniteľnej v členských štátoch iných ako sú nové členské štáty.

(17)

Modulácia by nemala znížiť čistú sumu vyplatenú poľnohospodárovi v novom členskom štáte pod sumu, ktorá sa má zaplatiť rovnocennému poľnohospodárovi v členských štátoch iných ako sú nové členské štáty. Keď sa modulácia stane uplatniteľná na poľnohospodárov v nových členských štátoch, miera zníženia by sa preto mala obmedziť na rozdiel medzi úrovňou vyplývajúcou z harmonogramu postupného zavádzania a úrovňou v členských štátoch iných ako sú nové členské štáty po uplatnení modulácie. Okrem toho by sa modulácia mala zohľadniť pri schvaľovaní doplnkových vnútroštátnych priamych platieb poľnohospodárom v nových členských štátoch, na ktorých sa vzťahuje.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby sumy určené na financovanie SPP boli v súlade s ročnými stropmi stanovenými vo finančnom výhľade, by sa mal zachovať finančný mechanizmus v nariadení (ES) č. 1782/2003, ktorým sa upravuje úroveň priamej podpory, ak prognózy naznačujú, že sa podstrop v rámci kapitoly 2 s bezpečnostnou rezervou 300 000 000 EUR v danom rozpočtovom roku prekročí. Berúc do úvahy výšku priamych platieb poľnohospodárom v nových členských štátoch ako dôsledok postupného zavádzania a v rámci uplatňovania mechanizmu postupného zavádzania na všetky priame platby poskytované v nových členských štátoch by sa tento nástroj finančnej disciplíny nemal uplatňovať v uvedených členských štátoch dovtedy, kým sa výška priamych platieb uplatniteľná v uvedených členských štátoch aspoň nevyrovná výške uplatniteľnej v členských štátoch iných ako sú nové členské štáty. Z hľadiska osobitnej závažnosti, ktorú má vo všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev zdroj uvedený v článku 2 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (8), je vhodné umožniť vo výnimočných prípadoch Rade, aby na základe návrhu Komisie prijala potrebné rozhodnutie uplatniť nástroj finančnej disciplíny.

(19)

S cieľom pomôcť poľnohospodárom plniť normy moderného a vysoko kvalitného poľnohospodárstva je nutné, aby v členských štátoch naďalej fungoval komplexný poradenský systém pre poľnohospodárske podniky stanovený v nariadení (ES) č. 1782/2003. Uvedený poľnohospodársky poradenský systém by mal prispieť k tomu, aby si poľnohospodári viac uvedomili toky surovín a poľnohospodárske procesy týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia a životných podmienok zvierat bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval ich povinnosti a zodpovednosti dodržiavať uvedené normy.

(20)

Členské štáty musia v súlade s nariadením (ES) č. 1290/2005 prijať potrebné opatrenia s cieľom zaručiť, že sa transakcie financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) skutočne realizovali a boli vykonané správne a zabrániť nezrovnalostiam a riešiť ich. Na tento účel by mali zriadiť integrovaný administratívny a kontrolný systém pre priame platby. Na zlepšenie účinnosti a kontroly podpory Spoločenstva by mali byť členské štáty oprávnené využívať tento integrovaný systém aj v prípade režimov Spoločenstva, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje.

(21)

Mali by sa zachovať hlavné prvky integrovaného administratívneho a kontrolného systému, a najmä ustanovenia týkajúce sa počítačovej databázy, systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, žiadostí poľnohospodárov o podporu, zosúladeného kontrolného systému, a pokiaľ ide o režim jednotnej platby, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov.

(22)

Spravovanie malých súm je úloha, ktorá zaťažuje príslušné orgány členských štátov. S cieľom zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu by členské štáty vo všeobecnosti nemali poskytovať priame platby, ak by platba bola nižšia ako 100 EUR alebo ak by bola plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, patriaca podniku, ktorý žiada o podporu, menšia ako jeden hektár. Keďže sa však poľnohospodárstva členských štátov podstatne odlišujú a môžu sa významne odlišovať aj od priemernej štruktúry poľnohospodárskych podnikov Spoločenstva, malo by sa vypracovať osobitné ustanovenie, ktoré by umožnilo členským štátom uplatniť minimálne prahové hodnoty, ktoré odrážajú ich konkrétnu situáciu. Pre veľmi osobitnú štruktúru poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch v Egejskom mori by sa na tieto regióny nemali uplatňovať žiadne prahové hodnoty. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia pre uplatňovanie jedného z týchto dvoch typov prahových hodnôt so zreteľom na osobitosti štruktúry ich poľnohospodárskeho sektora. Keďže poľnohospodárom v takzvaných podnikoch „bez pôdy“ sa pridelili osobitné platobné nároky, uplatňovanie prahovej hodnoty založenej na hektároch by nebolo účinné. Na týchto poľnohospodárov by sa preto mala vzťahovať minimálna suma súvisiaca s priemernou podporou. Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorých priame platby podliehajú mechanizmu postupného zavádzania, minimálna prahová hodnota by mala vychádzať z konečnej sumy, ktorá sa pridelí na konci procesu postupného zavádzania.

(23)

Zo skúseností s uplatňovaním režimu jednotnej platby vyplýva, že oddelená podpora príjmov sa v mnohých prípadoch poskytla príjemcom, ktorých poľnohospodárske činnosti predstavovali iba nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo ktorých obchodný účel nebol zameraný alebo bol len okrajovo zameraný na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. S cieľom zabrániť, aby sa poľnohospodárska podpora príjmov prideľovala takýmto príjemcom, a zabezpečiť, aby sa podpora Spoločenstva používala výhradne na zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskej komunity, by členské štáty mali byť oprávnené, ak sa takéto prideľovanie realizuje, odmietnuť poskytnúť takýmto fyzickým a právnickým osobám priame platby podľa tohto nariadenia.

(24)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali príjemcom poskytovať platby v rámci režimov podpory Spoločenstva v plnej výške, s výhradou znížení stanovených v tomto nariadení, a v stanovených lehotách. Na zabezpečenie väčšej pružnosti v spravovaní priamych platieb by sa členským štátom malo umožniť vyplácať priame platby v dvoch splátkach za rok.

(25)

Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje SPP, poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskej komunite primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovaním vidieckych oblastí. Aby sa zabránilo akémukoľvek nesprávnemu prideleniu finančných prostriedkov Spoločenstva, nemala by sa poskytnúť žiadna platba podpory poľnohospodárom, ktorí umelo vytvorili podmienky vyžadované na získanie takýchto platieb.

(26)

Na dosiahnutie cieľov SPP sa spoločné režimy podpory musia upraviť podľa zmien vývoja, v prípade potreby v krátkych lehotách. Príjemcovia tak nemôžu počítať s nemennosťou podmienok na poskytovanie podpory a mali by sa pripraviť na to, že režimy sa môžu prehodnotiť, najmä v závislosti od hospodárskeho vývoja alebo rozpočtovej situácie.

(27)

Nariadením (ES) č. 1782/2003 sa vytvoril režim jednotnej platby, ktorý zlučuje rôzne existujúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Zo skúseností s uplatňovaním režimu jednotnej platby vyplýva, že niektoré jeho prvky možno zjednodušiť v prospech poľnohospodárov a administratívnych úradov. Vzhľadom na to, že režim jednotnej platby medzitým zaviedli všetky členské štáty, od ktorých sa to vyžadovalo, mnoho ustanovení spojených s jeho počiatočnou realizáciou sa stalo zastaranými a mali by sa preto upraviť. V tejto súvislosti bolo v niektorých prípadoch zistené výrazné nedostatočné využitie platobných nárokov. S cieľom zabrániť tejto situácii a zohľadniť skutočnosť, že poľnohospodári sú už oboznámení s fungovaním režimu jednotnej platby, by sa pôvodne stanovené obdobie na vrátenie nevyužitých platobných nárokov do národnej rezervy malo skrátiť na dva roky.

(28)

Hlavné prvky režimu jednotnej platby by sa mali zachovať. Najmä určenie vnútroštátnych stropov by malo zabezpečiť, aby celková výška podpory a nárokov neprekročila súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by mali tiež zriadiť národnú rezervu, ktorú možno použiť na uľahčenie účasti nových poľnohospodárov v režime alebo na zohľadnenie osobitných potrieb v niektorých regiónoch. Mali by sa stanoviť pravidlá prevodu a používania platobných nárokov, aby sa predchádzalo špekulatívnemu prevodu a hromadeniu platobných nárokov bez zodpovedajúceho poľnohospodárskeho základu.

(29)

Postupné začleňovanie ďalších sektorov do režimu jednotnej platby vytvára potrebu prehodnotiť definíciu pôdy, v prípade ktorej možno využívať výhody režimu alebo aktivovať platobné nároky. Malo by sa však stanoviť, že sa vylučuje podpora pre oblasti, v ktorých sa pestuje ovocie a zelenina, v prípade, ak sa členské štáty rozhodli odložiť začlenenie tohto sektoru do režimu jednotnej platby. Je potrebné ďalej stanoviť osobitné opatrenia pre konope, aby sa zabránilo poskytovaniu podpory pre nelegálne plodiny.

(30)

Povinné vyňatie ornej pôdy z produkcie bolo zavedené ako mechanizmus regulácie ponuky. Trhový vývoj v sektore plodín na ornej pôde spolu so zavedením oddelenej podpory už neodôvodňuje potrebu zachovávať tento nástroj, ktorý by sa mal preto zrušiť. Nároky na vyňatie pôdy z produkcie ustanovené v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 by sa preto mali aktivovať na hektáre, na ktoré sa vzťahujú rovnaké podmienky oprávnenosti ako na akékoľvek iné nároky. Zrušenie povinného vyňatia môže spôsobiť stav, že pôda, na ktorú bolo možné poskytnúť podporu na vyňatie z produkcie, už na túto podporu nebude oprávnená. Aby sa toto právo zachovalo, malo by sa ustanoviť, že niektoré zalesnené oblasti vrátane oblastí zalesnených podľa vnútroštátnych systémov v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo oblasti podliehajúce určitým environmentálnym záväzkom sú oprávnené na základe režimu jednotnej platby.

(31)

Po začlenení predtým viazanej trhovej podpory do režimu jednotnej platby sa hodnota platobných nárokov v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre historický model, zakladala na individuálnej výške predchádzajúcej podpory. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od zavedenia režimu jednotnej platby, a po úspešnom začlenení ďalších sektorov do tohto režimu je stále ťažšie zdôvodňovať oprávnenosť výrazných individuálnych rozdielov vo výške podpory, ktoré sa zakladajú len na predchádzajúcej podpore. Z tohto dôvodu by sa členským štátom, ktoré si zvolili historický model, malo za určitých podmienok umožniť prehodnotiť pridelené platobné nároky s cieľom priblížiť ich jednotkové hodnoty a dodržiavať pritom všeobecné zásady práva Spoločenstva a ciele SPP. V tejto súvislosti môžu členské štáty brať pri stanovovaní bližších hodnôt do úvahy špecifiká geografických oblastí. Vyrovnávanie platobných nárokov by sa malo realizovať počas primeraného prechodného obdobia a v rámci obmedzeného okruhu znížení, aby sa poľnohospodári mohli primerane prispôsobiť meniacim sa výškam podpory.

(32)

Podľa nariadenia (ES) č. 1782/2003 mali členské štáty možnosť zvoliť si uplatňovanie režimu jednotnej platby prostredníctvom historického alebo regionálneho modelu. Odvtedy mali členské štáty príležitosť vyhodnotiť účinky svojej voľby z hľadiska jej ekonomickej a administratívnej vhodnosti. Členské štáty by mali preto dostať možnosť prehodnotiť svoju pôvodnú voľbu na základe svojich skúseností. Z tohto dôvodu by členské štáty, ktoré uplatňovali historický model, mali mať okrem možnosti vyrovnať hodnotu platobných nárokov možnosť prejsť na uplatňovanie režimu jednotnej platby na regionálnej úrovni v súlade s možnosťami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1782/2003. Členské štáty by predovšetkým mali mať možnosť upraviť územné rozdelenie priamej podpory postupným prerozdeľovaním medzi jednotlivými regiónmi. Táto možnosť by členským štátom poskytla väčšiu pružnosť pri čo najprimeranejšom adresovaní priamej podpory na základe cieľov stanovených v článku 33 zmluvy a na základe cieľa a nediskriminačných kritérií, akými sú napríklad poľnohospodársky potenciál a environmentálne kritériá. Okrem toho členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať regionálny model, by mali dostať možnosť za určitých podmienok prehodnotiť svoje rozhodnutie s cieľom priblížiť hodnotu platobných nárokov v súlade s vopred stanovenými ročnými krokmi, pričom však budú dodržiavať všeobecné zásady práva Spoločenstva a ciele SPP. Tieto zmeny by sa mali uskutočniť počas primeraného prechodného obdobia a v rámci obmedzeného rozsahu znížení, aby sa poľnohospodári mohli primerane prispôsobiť meniacim sa výškam podpory.

(33)

Nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa zaviedol režim oddelenej jednotnej platby, umožnilo členským štátom úplne alebo čiastočne vylúčiť z tohto režimu niektoré platby. Uvedené nariadenie tiež ustanovilo preskúmanie a možnosť prehodnotiť túto alternatívu z hľadiska trhového a štrukturálneho vývoja. Z analýzy príslušných skúseností vyplýva, že oddelenie prináša výrobcom pružnosť pri výbere produktu, ktorému sa budú venovať, čo im umožňuje prijímať výrobné rozhodnutia na základe ziskovosti a reakcie trhu. To sa týka najmä sektora plodín na ornej pôde a chmeľu a v určitej miere aj sektora hovädzieho a teľacieho mäsa a osív. Čiastočne viazané platby v sektoroch plodín na ornej pôde a chmeľu by sa preto mali do roku 2010 začleniť do režimu jednotnej platby. V prípade chmeľu sa nariadením (ES) č. 1782/2003 členským štátom umožnilo, aby časť platieb na plochu pre chmeľ poskytli uznaným organizáciám výrobcov. S cieľom umožniť organizáciám výrobcov, aby pokračovali vo svojich činnostiach ako predtým, sa v nariadení (ES) č. 1234/2007 v znení nariadenia (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky (9) ustanovuje, že sa v dotknutých členských štátoch môžu na rovnaké činnosti použiť ekvivalentné sumy. Tieto sumy by sa preto mali odpočítať z vnútroštátnych stropov ustanovených pre daný členský štát v tomto nariadení. Na to, aby sa poľnohospodári v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa a osív prispôsobili novému mechanizmu podpory, malo by sa ustanoviť, že sa platby na hovädzie a teľacie mäso a na osivá začlenia najneskôr do roku 2012. Keďže čiastočne viazané platby v sektore ovocia a zeleniny sa zaviedli len nedávno a len ako prechodné opatrenie, malo by sa aj naďalej povoliť vylúčenie týchto platieb z režimu jednotnej platby, zatiaľ čo členským štátom by sa malo povoliť, aby svoje rozhodnutia preskúmali s cieľom zvyšovať úroveň oddelenia.

(34)

Pokiaľ však ide o dojčiace kravy a sektor ovčieho a kozieho mäsa, zdá sa, že udržiavanie minimálnej úrovne poľnohospodárskej výroby môže byť stále potrebné pre poľnohospodárske ekonomiky v určitých regiónoch, najmä ak poľnohospodári nemôžu využiť iné ekonomické alternatívy. Za daných okolností by členské štáty mali mať možnosť zachovať viazanú podporu buď na súčasnej úrovni, alebo na nižšej úrovni. V takomto prípade by sa malo osobitne ustanoviť, aby sa dodržiavali požiadavky identifikácie a registrácie stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (10), a nariadením Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz (11), najmä s cieľom zabezpečiť sledovateľnosť zvierat.

(35)

V jasne stanovených prípadoch by členské štáty mali mať možnosť použiť až do 10 % výšky vnútroštátnych stropov pre režim jednotnej platby na poskytnutie osobitnej podpory. Táto podpora by mala umožniť členským štátom riešiť otázky súvisiace so životným prostredím a životnými podmienkami zvierat a zlepšiť kvalitu poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzanie na trh. Osobitná podpora by sa mala poskytnúť aj na tlmenie dôsledkov postupného rušenia kvót na mlieko a oddelenia podpory v obzvlášť citlivých sektoroch. Vzhľadom na rastúci význam účinného riadenia rizík by členské štáty mali mať možnosť finančne prispievať k poistnému, ktoré poľnohospodári platia za poistenie úrody, zvierat a rastlín, ako aj financovať náhrady za niektoré hospodárske straty v prípade chorôb zvierat alebo rastlín a environmentálnych nehôd. Na účely plnenia medzinárodných záväzkov Spoločenstva by sa zdroje, ktoré možno použiť na akúkoľvek viazanú podporu, mali obmedziť na vhodnú úroveň a zároveň by sa mali umožniť prechodné opatrenia pre členské štáty, ktoré čelia osobitným ťažkostiam. Zodpovedajúcim spôsobom by sa mali stanoviť podmienky uplatniteľné na finančné príspevky na poistenie úrody, zvierat a rastlín a na náhrady súvisiace s chorobami zvierat a rastlín a environmentálnymi nehodami. Okrem toho by sa členským štátom, ktoré využívali článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, malo poskytnúť dostatočné prechodné obdobie na plynulý prechod na uplatňovanie nových pravidiel poskytovania osobitnej podpory.

(36)

V praxi sa ukázalo, že členské štáty v súčasnosti nevyužívajú celú sumu finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v rámci vnútroštátnych stropov pre režim jednotnej platby, najmä v prípade, keď sa neaktivovali platobné nároky. Aby sa finančné prostriedky využívali efektívnejšie, členské štáty by mali mať možnosť poskytovať podporu nad rámec svojich vnútroštátnych stropov do sumy, ktorej úroveň by mala zabezpečiť, že zostane v rozsahu nevyčerpaných prostriedkov v rámci ich vnútroštátnych stropov. Táto suma by sa mala vypočítať na základe rozpočtových prostriedkov, ktoré sa za posledný rok nevyčerpali, a nemalo by sa ňou spochybniť dodržiavanie celkových čistých stropov pre priame platby v jednotlivých členských štátoch. Z tohto dôvodu a v záujme zabezpečenia, aby sa poľnohospodárom neočakávane neznížili platby, by sa výpočet mal uskutočniť v rámci určitých bezpečnostných rezerv. Tieto sumy by sa mali využiť buď na financovanie osobitnej podpory, alebo by sa mali previesť do EPFRV.

(37)

Priame platby v rámci režimu jednotnej platby boli založené na referenčných sumách priamych platieb, ktoré boli prijaté v minulosti, alebo na sumách na hektár vyplatených na regionálnom základe. Poľnohospodári v nových členských štátoch nepoberali priame platby od Spoločenstva a nemali žiadne historické referenčné hodnoty za kalendárne roky 2000, 2001 a 2002. V nariadení (ES) č. 1782/2003 sa preto stanovilo, že režim jednotnej platby v nových členských štátoch sa má zakladať na sumách na hektár vyplatených na regionálnom základe. Niekoľko rokov po pristúpení nových členských štátov do Spoločenstva by sa však mohlo zvážiť použitie referenčných období pre tie nové členské štáty, ktoré ešte neprešli na režim jednotnej platby. S cieľom uľahčiť prechod na režim jednotnej platby, a najmä predchádzať špekulatívnym žiadostiam, nové členské štáty by mali byť oprávnené, aby na účely výpočtu platobných nárokov v rámci režimu jednotnej platby brali do úvahy oblasti, ktorým bola v minulosti poskytnutá podpora v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

(38)	V rámci alternatívy režimu jednotnej platby na regionálnom základe by nové členské štáty mali mať možnosť upraviť hodnotu platobných nárokov na hektár na základe objektívnych kritérií s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k poľnohospodárom a zabrániť narušeniu trhu.

(39)	Nové členské štáty by mali mať rovnaké možnosti ako ostatné členské štáty na čiastočné uplatňovanie režimu jednotnej platby.

(40)

Oddelenie priamej podpory a zavedenie režimu jednotnej platby boli základnými prvkami procesu reformy SPP. Viaceré dôvody si však v roku 2003 vyžadovali zachovanie osobitnej podpory pre viaceré plodiny. Skúsenosti získané z uplatňovania nariadenia (ES) č. 1782/2003 spolu s vývojom trhovej situácie naznačujú, že režimy, ktoré boli v roku 2003 ponechané mimo režimu jednotnej platby, možno v súčasnosti začleniť do tohto režimu, aby sa podporilo viac trhovo orientované a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. To je prípad najmä sektora olivového oleja, kde sa viazaná podpora uplatňovala len okrajovo, ako aj platieb za pšenicu tvrdú, bielkovinové plodiny, ryžu, zemiakový škrob a orechy, kde znižujúca sa účinnosť zostávajúcich viazaných platieb podporuje alternatívu oddelenia. Aj v prípade ľanu a konope, sušeného krmiva a zemiakového škrobu by sa mala podpora na spracovanie oddeliť a príslušné sumy by sa mali začleniť do režimu jednotnej platby. Pokiaľ ide o bielkovinové plodiny, ryžu, zemiakový škrob, orechy a ľan a konope, na to, aby sa výrobcom umožnilo prispôsobiť sa, je vhodné začleniť podporu pre tieto sektory do režimu jednotnej platby od roku 2012, pričom by sa členským štátom zároveň umožnilo, aby s výnimkou podpory na spracovanie, na ktorú sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1234/2007,rozhodli o ich skoršom začlenení. Pokiaľ ide o orechy, členským štátom by sa malo povoliť, aby naďalej vyplácali vnútroštátnu časť podpory spôsobom viazaným na produkciu, s cieľom tlmiť vplyv oddelenia.

(41)

V dôsledku začlenenia ďalších sektorov do režimu jednotnej platby by sa mal stanoviť výpočet novej výšky individuálnej podpory príjmov v rámci tohto režimu. V prípade orechov, zemiakového škrobu, ľanu a konope a sušeného krmiva by sa zvýšenie malo poskytnúť na základe podpory, ktorú poľnohospodári dostali v posledných rokoch. V prípade začlenenia platieb, ktoré boli čiastočne vylúčené z režimu jednotnej platby, by členské štáty mali mať možnosť používať pôvodné referenčné obdobia. V prípade zemiakového škrobu sumy, ktoré sú k dispozícii na rozdelenie v Nemecku a Holandsku, by mali zohľadňovať cezhraničné dodávky zemiakového škrobu vyrobeného v jednom z týchto členských štátov a určeného na spracovanie v druhom členskom štáte. Okrem toho by sa členským štátom malo v rámci určitých obmedzení umožniť použitie prostriedkov, ktoré sa majú začleniť do režimu jednotnej platby, na podporu poľnohospodárov, ktorí v minulosti vykonávali určité poľnohospodárske činnosti v iných sektoroch (napríklad využívanie trávnatých plôch alebo chov zvierat) s cieľom pokryť osobitné potreby ich poľnohospodárskych sektorov a zabezpečiť, aby sa drasticky neznížila podpora, ktorú poľnohospodári v minulosti dostávali.

(42)

Nariadením (ES) č. 1782/2003 sa stanovila osobitná podpora pre energetické plodiny s cieľom pomôcť rozvoju tohto sektora. V dôsledku najnovšieho vývoja v sektore bioenergie a najmä vysokého dopytu po týchto výrobkoch na medzinárodných trhoch a zavedenia záväzných cieľov týkajúcich sa podielu bioenergie na celkovom objeme palív do roku 2020, už neexistuje dostatočný dôvod na poskytovanie osobitnej podpory pre energetické plodiny.

(43)

Pri začlenení sektora bavlny do režimu jednotnej platby sa považovalo za potrebné, aby bola časť podpory naďalej spojená s pestovaním bavlny prostredníctvom osobitnej platby na plodinu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku narušenia produkcie v regiónoch produkujúcich bavlnu. Možnosť tejto voľby by sa mala zachovať v súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k Aktu o pristúpení z roku 1979.

(44)

Na tlmenie účinkov procesu reštrukturalizácie v členských štátoch, ktoré poskytli reštrukturalizačnú podporu stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve (12), by sa mala zachovať pomoc stanovená pre producentov cukrovej repy a cukrovej trstiny na najviac päť po sebe nasledujúcich rokov.

(45)

Pri začlenení sektora ovocia a zeleniny do režimu jednotnej platby sa ustanovila prechodná viazaná pomoc na plochu pre jahody a maliny. Je vhodné túto podporu predĺžiť aj po jej pôvodnom časovom obmedzení a zároveň ustanoviť oddelenie tejto podpory od výroby pričom by sa to malo zohľadniť pri úprave národných stropoch.

(46)

Prechodný zjednodušený režim podpory na poskytovanie priamych platieb v nových členských štátoch na základe plochy, to znamená režim jednotnej platby na plochu, sa osvedčil ako efektívny a jednoduchý systém poskytovania podpory príjmov poľnohospodárom v nových členských štátoch. V záujme zjednodušenia by sa novým členským štátom, ktoré sa rozhodli režim uplatňovať, malo umožniť pokračovať v jeho uplatňovaní do konca roka 2013.

(47)

V nadväznosti na reformu sektora cukru a reformu sektora ovocia a zeleniny a ich začlenenia do režimu jednotnej platby by sa tým členským štátom, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, malo umožniť poskytovať podporu príjmov pestovateľom cukrovej repy, cukrovej trstiny a čakanky a producentom určitých druhov ovocia a zeleniny formou osobitných platieb. Podobne by sa týmto členským štátom malo umožniť vyplácať samostatnú osobitnú podporu za podobných podmienok, aké sa vzťahujú na ostatné členské štáty.

(48)	Ako dôsledok postupného zavádzania priamych platieb v nových členských štátoch, sa novým členským štátom umožnilo vyplácať doplnkové vnútroštátne priame platby. Podmienky poskytovania takýchto platieb by sa mali zachovať.

(49)

Pri počiatočnom prideľovaní platobných nárokov členskými štátmi viedli niektoré omyly k mimoriadne vysokým platbám poľnohospodárom. Tento nesúlad je štandardne predmetom finančnej opravy až dovtedy, kým sa neprijmú nápravné opatrenia. Ak sa však vezme do úvahy čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia platobných nárokov, potrebná oprava by viedla k neprimeraným právnym a administratívnym obmedzeniam pre členské štáty. V záujme právnej istoty by sa preto pridelenie týchto platieb malo zosúladiť s právnymi predpismi.

(50)

V súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 sa Francúzsko, Portugalsko a Španielsko rozhodli vylúčiť z režimu jednotnej platby priame platby realizované vo francúzskych zámorských departmentoch, na Azorách a Madeire a na Kanárskych ostrovoch a poskytovať ich za podmienok ustanovených v hlave IV uvedeného nariadenia. Časť podpory stanovenej v uvedenej hlave bola úplne začlenená do režimu jednotnej platby. V záujme zjednodušenia a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky najvzdialenejších regiónov by sa táto podpora mala riadiť v rámci podporných programov ustanovených nariadením (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (13). Na tento účel by sa príslušné finančné prostriedky mali previesť z vnútroštátnych stropov pre priame platby do finančnej sumy stanovenej v uvedenom nariadení. Takéto prevody by sa mali uskutočniť až v roku 2010, aby dotknuté členské štáty mohli dovtedy upraviť podporné programy. Medzitým sa priame platby budú v najvzdialenejších regiónoch uplatňovať podľa podmienok ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2008. Nariadenie (ES) č. 247/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(51)

Malo by sa stanoviť, že ustanovenia tohto nariadenia, ktoré by mohli viesť členský štát k správaniu, ktoré by mohlo predstavovať štátnu pomoc, sú, ak sa v tomto nariadení nestanoví inak, vylúčené z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci vzhľadom na to, že uvedené ustanovenia obsahujú primerané podmienky poskytovania podpory alebo predpokladajú prijatie takýchto podmienok Komisiou, aby sa predišlo neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(52)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (14).

(53)	Európsky hospodársky a sociálny výbor doručil stanovisko (15) po nepovinnej konzultácii.

(54)	Výbor regiónov doručil stanovisko (16) po nepovinnej konzultácii.

(55)

Aby mohli členské štáty ako aj poľnohospodárska komunita mať osoh z mechanizmov zjednodušovania, ktoré sa zavádzajú týmto nariadením, a najmä zo zrušenia povinnosti vyňať pôdu z produkcie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2009. Ustanovenia, ktoré by mohli obmedziť práva poľnohospodárov alebo vytvoriť nové povinnosti, okrem iného povinnosti v rámci krížového plnenia, ktoré poľnohospodári musia plniť počas roka, by sa mali uplatňovať až od roku 2010, a v prípade normy týkajúcej sa vytvorenia nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov do 1. januára 2012. Členským štátom by sa okrem toho mal poskytnúť dostatok času na zavedenie ustanovení, ktoré umožňujú ďalšie oddelenie priamych platieb, a ustanovení, ktoré im umožňujú prehodnotiť rozhodnutia prijaté v kontexte reformy z roku 2003. Z tohto dôvodu by sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať až od roku 2010 a na režimy podpory, ktoré sa začlenia do režimu jednotnej platby až od roku 2010, by sa malo počas roku 2009 uplatňovať zrušené nariadenie (ES) č. 1782/2003,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ustanovujú:

a)	spoločné pravidlá pre priame platby;

b)	režim podpory príjmov pre poľnohospodárov (ďalej len „režim jednotnej platby“);

c)	prechodný zjednodušený režim podpory príjmov pre poľnohospodárov v nových členských štátoch ako sú vymedzené v článku 2 písm. g) (ďalej len „režim jednotnej platby na plochu“);

d)	režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorí produkujú ryžu, zemiaky na výrobu škrobu, bielkovinové plodiny, orechy, osivá, bavlnu, cukor, ovocie a zeleninu, ovčie a kozie mäso a hovädzie a teľacie mäso;

e)	rámec umožňujúci novým členským štátom, ako sú vymedzené v článku 2 písm. g), dopĺňať priame platby.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza na území Spoločenstva, ako je vymedzené v článku 299 zmluvy, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;

b)	„podnik“ sú všetky výrobné jednotky spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

c)	„poľnohospodárska činnosť“ je produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6;

d)	„priama platba“ je platba poskytnutá priamo poľnohospodárom v rámci jedného z režimov podpory uvedených v prílohe I;

e)	„platby za daný kalendárny rok“ alebo „platby počas reprezentatívneho obdobia“ sú platby, ktoré sa poskytli alebo sa majú poskytnúť za príslušný rok/roky vrátane všetkých platieb týkajúcich sa iných období začínajúcich v uvedenom kalendárnom roku/rokoch;

f)	„poľnohospodárske produkty“ sú produkty uvedené v prílohe I k zmluve s výnimkou produktov rybného hospodárstva, ako aj bavlna;

g)	„nové členské štáty“ sú Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko;

h)	„poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny.

Článok 3

Financovanie priamych platieb

Režimy podpory uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa financujú v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1290/2005.

HLAVA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIAMYCH PLATBÁCH

KAPITOLA 1

Krížové plnenie

Článok 4

Hlavné požiadavky

1.   Poľnohospodár, ktorý dostáva priame platby, musí splniť povinné požiadavky na hospodárenie uvedené v prílohe II a požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu uvedené v článku 6.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku sa uplatňujú len vtedy, ak sa týkajú poľnohospodárskych činností poľnohospodára alebo poľnohospodárskej oblasti v rámci podniku.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán poskytne poľnohospodárovi, okrem iného elektronicky, zoznam základných požiadaviek týkajúcich sa správy a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, ktoré sa majú dodržiavať.

Článok 5

Povinné požiadavky na hospodárenie

1.   Povinné požiadavky na hospodárenie uvedené v prílohe II sa stanovia právnymi predpismi Spoločenstva v týchto oblastiach:

a)	zdravie ľudí, zvierat a rastlín;

b)	životné prostredie;

c)	životné podmienky zvierat.

2.   Akty uvedené v prílohe II sa uplatňujú v znení, ktoré je v účinnosti, a v prípade smerníc v znení vykonávanom členskými štátmi.

Článok 6

Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetka poľnohospodárska pôda, a najmä pôda, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, bola udržovaná v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Na základe rámca stanoveného v prílohe III vymedzia členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni minimálne požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, pričom zohľadnia osobitné charakteristiky dotknutých oblastí vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov, využitia pôdy, striedania plodín, poľnohospodárskych postupov a štruktúry poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty nemôžu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré sa nepredpokladajú v uvedenom rámci.

Normy uvedené v treťom stĺpci prílohy III sú nepovinné, a to okrem prípadov, ak:

a)	členský štát pre takúto normu vymedzil pred 1. januárom 2009 minimálnu požiadavku na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav; a/alebo

b)	sa v členskom štáte uplatňujú vnútroštátne predpisy, ktoré na takúto normu odkazujú.

2.   Členské štáty okrem nových členských štátov zabezpečia, aby sa pôda využívaná na trvalé pasienky k dátumu stanovenému pre žiadosti o podporu na plochu na rok 2003, naďalej využívala na rovnaký účel. Nové členské štáty okrem Bulharska a Rumunska zabezpečia, aby sa pôda využívaná na trvalé pasienky k 1. máju 2004 naďalej využívala na rovnaký účel. Bulharsko a Rumunsko zabezpečia, aby sa pôda využívaná na trvalé pasienky k 1. januáru 2007 naďalej využívala na rovnaký účel.

Členský štát sa však môže v náležite odôvodnených prípadoch odchýliť od prvého pododseku pod podmienkou, že prijme opatrenie na zabránenie významnému zníženiu celkovej plochy trvalých pasienkov.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na pôdu využívanú na trvalé pasienky, ktorá sa má zalesniť, ak je takéto zalesnenie zlučiteľné so životným prostredím s výnimkou pestovania vianočných stromčekov a rýchlo rastúcich druhov pestovaných krátkodobo.

KAPITOLA 2

Modulácia a finančná disciplína

Článok 7

Modulácia

1.   Akékoľvek sumy priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť v danom kalendárnom roku a presahujú 5 000 EUR, sa až do roku 2012 každý rok znižujú o tieto percentá:

a)	v roku 2009 o 7 %,

b)	v roku 2010 o 8 %,

c)	v roku 2011 o 9 %,

d)	v roku 2012 o 10 %.

2.   Zníženia ustanovené v odseku 1 sa pri sumách prevyšujúcich 300 000 EUR zvyšujú o 4 percentuálne body.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na priame platby poskytované poľnohospodárom vo francúzskych zámorských departmánoch, na Azorách a Madeire a na Kanárskych ostrovoch a na ostrovoch v Egejskom mori.

Článok 8

Čisté stropy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 tohto nariadenia, celkové čisté sumy priamych platieb, ktoré sa môžu poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok po uplatnení článkov 7 a 10 tohto nariadenia a článku 1 nariadenia (ES) č. 378/2007, s výnimkou priamych platieb poskytnutých podľa nariadenia (ES) č. 247/2006 a nariadenia (ES) č. 1405/2006 nesmú prekročiť stropy uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu. V prípade potreby členské štáty lineárne znížia výšky priamych platieb, na ktoré sa vzťahuje zníženie ustanovené v článkoch 7 a 10 tohto nariadenia a v článku 1 nariadenia (ES) č. 378/2007, s cieľom dodržať stropy stanovené v uvedenej prílohe.

2.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia prehodnotí stropy uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu s cieľom zohľadniť:

a)	úpravy celkových maximálnych výšok priamych platieb, ktoré možno poskytnúť;

b)	úpravy systému dobrovoľnej modulácie ustanoveného v nariadení (ES) č. 378/2007;

c)	štrukturálne zmeny podnikov;

d)	prevody do EPFRVv súlade s článkom 136 tohto nariadenia.

Článok 9

Sumy vyplývajúce z modulácie

1.   Sumy vyplývajúce z uplatňovania znížení ustanovených v článku 7 tohto nariadenia v ktoromkoľvek členskom štáte okrem nových členských štátov sú k dispozícii ako dodatočná podpora Spoločenstva na opatrenia v rámci programovania rozvoja vidieka financované prostredníctvom EPFRV, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1698/2005, v súlade s podmienkami uvedenými v tomto článku.

2.   Sumy zodpovedajúce jednému percentuálnemu bodu sa pridelia členským štátom, v ktorých zodpovedajúce sumy vznikli. Sumy zodpovedajúce zníženiu o 4 percentuálne body sa rozdelia medzi dotknuté členské štáty v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 na základe týchto kritérií:

a)	poľnohospodárska plocha;

b)	zamestnanosť v poľnohospodárstve;

c)	hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily.

Každý dotknutý členský štát však dostane aspoň 80 % celkových súm uvedených v prvom pododseku, ktoré vznikli v danom členskom štáte.

3.   Odchylne od odseku 2 druhého pododseku platí, že ak presiahne v členskom štáte podiel raže na jeho celkovej produkcii obilnín v priemere 5 % za obdobie 2000 – 2002 a ak jeho produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej produkcie raže Spoločenstva počas toho istého obdobia, najmenej 90 % súm, ktoré vznikli moduláciou v dotknutom členskom štáte, sa znovu pridelí tomuto členskému štátu, a to až do roku 2013 vrátane.

Bez toho, aby boli dotknuté možnosti ustanovené v článku 68, sa v tomto prípade aspoň 10 % sumy pridelenej dotknutému členskému štátu vyčlení na opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku v regiónoch produkujúcich raž.

Na účely tohto odseku sú „obilniny“ produkty uvedené v prílohe V.

4.   Zostávajúca suma vyplývajúca z uplatňovania článku 7 ods. 1 a sumy vyplývajúce z uplatňovania článku 7 ods. 2 sa pridelia členskému štátu, v ktorom príslušné sumy vznikli, v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2. Využijú sa v súlade s článkom 69 ods. 5a nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Článok 10

Osobitné pravidlá pre moduláciu v nových členských štátoch

1.   Článok 7 sa vzťahuje na poľnohospodárov v novom členskom štáte v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku, len ak výška priamych platieb uplatniteľných v uvedenom členskom štáte na daný kalendárny rok podľa článku 121 sa rovná aspoň výške priamych platieb, ktorá je v tom čase uplatniteľná v iných ako nových členských štátoch po zohľadnení akýchkoľvek znížení uplatnených podľa článku 7 ods. 1.

2.   Ak sa článok 7 vzťahuje na poľnohospodárov v novom členskom štáte, percento uplatniteľné podľa článku 7 ods. 1 sa obmedzí na rozdiel medzi výškou priamych platieb uplatniteľnou na tento členský štát podľa článku 121 a výškou priamych platieb v iných ako nových členských štátoch s ohľadom na akékoľvek zníženia uplatnené podľa článku 7 ods. 1.

3.   Akákoľvek suma vyplývajúca z uplatňovania článku 7 ods. 1 a 2 sa pridelí novému členskému štátu, v ktorom zodpovedajúce sumy vznikli, a to v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2. Využijú sa v súlade s článkom 69 ods. 5a nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Článok 11

Finančná disciplína

1.   S cieľom zabezpečiť, aby sumy na financovanie výdavkov súvisiacich s trhom a priamych platieb SPP, ktoré v súčasnosti patria do rozpočtovej položky 2 v prílohe I k Medzinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (17), dodržiavali ročné stropy stanovené v rozhodnutí zástupcov vlád členských štátov 2002/929/ES, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 18. novembra 2002, o záveroch zo zasadnutia Európskej Rady v Bruseli 24. a 25. októbra 2002 (18), úprava priamych platieb sa určí, keď prognózy financovania uvedených opatrení v rámci rozpočtovej položky 2 na daný rozpočtový rok, zvýšené o sumy uvedené v článkoch 134 a 135 tohto nariadenia a pred uplatnením modulácie ustanovenej v článkoch 7 a 10 tohto nariadenia a článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 378/2007, naznačujú, že sa uvedený uplatniteľný ročný strop po zohľadnení rezervy 300 000 000 EUR pod týmto stropom prekročí.

2.   Rada konajúc na návrh Komisie predložený najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, ktorého sa úpravy uvedené v odseku 1 týkajú, určí tieto úpravy najneskôr do 30. júna toho istého kalendárneho roka.

3.   V rámci uplatňovania harmonogramu zvyšovania stanoveného v článku 121 na všetky priame platby poskytované v nových členských štátoch sa odsek 1 tohto článku neuplatňuje na nové členské štáty až do začiatku kalendárneho roka, v ktorom sa výška priamych platieb uplatniteľná v nových členských štátoch rovná aspoň výške týchto platieb, ktorá je v tom čase uplatniteľná v členských štátoch iných ako sú nové členské štáty.

KAPITOLA 3

Poľnohospodársky poradenský systém

Článok 12

Poľnohospodársky poradenský systém

1.   Členské štáty zriadia pre poľnohospodárov poradenský systém o obhospodarovaní pôdy a správe poľnohospodárskych podnikov (ďalej len „poľnohospodársky poradenský systém“), ktorý spravuje jeden alebo viac určených orgánov alebo súkromných subjektov.

2.   Poľnohospodársky poradenský systém zahŕňa aspoň povinné požiadavky na hospodárenie a požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu uvedené v kapitole 1.

3.   Poľnohospodári sa môžu zapojiť do poľnohospodárskeho poradenského systému dobrovoľne.

Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií určiť prioritné kategórie poľnohospodárov, ktorí budú mať prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému.

4.   Komisia do 31. decembra 2010 predloží Rade správu o uplatňovaní poľnohospodárskeho poradenského systému, ku ktorej v prípade potreby pripojí vhodné návrhy.

Článok 13

Povinnosti určených orgánov a súkromných subjektov

Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, členské štáty zabezpečia, aby určené orgány a súkromné subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 neposkytovali žiadne osobné alebo individuálne informácie alebo údaje, ktoré získajú pri svojej poradenskej činnosti, iným osobám ako poľnohospodárovi, ktorý spravuje dotknutý poľnohospodársky podnik, okrem prípadu nezrovnalosti či porušenia zisteného pri ich činnosti, pre ktorý vnútroštátne právo alebo právo Spoločenstva ustanovuje povinnosť informovať verejný orgán, najmä v prípade trestného činu.

KAPITOLA 4

Integrovaný administratívny a kontrolný systém

Článok 14

Rozsah pôsobnosti

Každý členský štát zriadi a prevádzkuje integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len „integrovaný systém“).

Integrovaný systém sa uplatňuje na režimy podpory uvedené v prílohe I.

V potrebnej miere sa použije aj na správu a kontrolu pravidiel stanovených v kapitolách 1 a 2 tejto hlavy.

Článok 15

Prvky integrovaného systému

1.   Integrovaný systém zahrnuje tieto prvky:

a)	počítačovú databázu;

b)	systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov;

c)	systém identifikácie a evidencie platobných nárokov;

d)	žiadosti o podporu;

e)	integrovaný kontrolný systém;

f)	jednotný systém na zaznamenanie totožnosti každého poľnohospodára predkladajúceho žiadosť o podporu.

2.   Ak sa uplatňujú články 52 a 53 tohto nariadenia, integrovaný systém zahŕňa systém identifikácie a registrácie zvierat zriadený v súlade s nariadeniami (ES) č. 1760/2000 a (ES) č. 21/2004.

3.   Členské štáty môžu do systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov zahrnúť geografický informačný systém pre pestovanie olív.

Článok 16

Počítačová databáza

1.   Do počítačovej databázy sa za každý poľnohospodársky podnik zaznamenávajú údaje získané zo žiadostí o podporu.

Táto databáza umožňuje najmä prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom za kalendárne a/alebo hospodárske roky od roku 2000. Umožňuje aj priamy a okamžitý prístup k údajom týkajúcim sa predchádzajúcich štyroch rokov.

2.   Členské štáty môžu vytvárať decentralizované databázy pod podmienkou, že tieto databázy, ako aj administratívne postupy pre zaznamenávanie a sprístupňovanie údajov, sú upravené rovnako na celom území členského štátu a sú vzájomne kompatibilné, aby bolo možné vykonávať krížové kontroly.

Článok 17

Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov

Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov sa vytvorí na základe máp alebo katastrálnych dokumentov alebo iných kartografických zdrojov. Použijú sa počítačové techniky geografického informačného systému vrátane najlepšie leteckého alebo kozmického ortozobrazenia s rovnakými normami, ktoré zaručujú presnosť rovnajúcu sa aspoň presnosti kartografického zobrazenia v mierke 1: 10000.

Článok 18

Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov

1.   Zriadi sa systém identifikácie a evidencie platobných nárokov, ktorý umožní overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o podporu a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.

2.   Systém uvedený v odseku 1 umožní priamy a bezprostredný prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom aspoň za posledné štyri po sebe nasledujúce kalendárne roky.

Článok 19

Žiadosti o podporu

1.   Každý rok poľnohospodár predloží žiadosť o priame platby, v ktorej v príslušných prípadoch uvedie:

a)	všetky poľnohospodárske pozemky podniku a ak členský štát uplatňuje článok 15 ods. 3, počet olivovníkov a ich rozmiestnenie na pozemku;

b)	platobné nároky, ktoré nahlasuje na účely aktivácie,

c)	akékoľvek ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo dotknutým členským štátom.

2.   Členské štáty poskytnú, okrem iného elektronicky, vopred pripravené formuláre, v ktorých sa vychádza z plôch určených v predchádzajúcom roku, ako aj grafické dokumenty uvádzajúce polohu týchto plôch, prípadne rozmiestnenie olivovníkov. Členský štát môže rozhodnúť, že postačí, ak žiadosť o podporu obsahuje len zmeny v porovnaní so žiadosťou o podporu predloženou v predchádzajúcom roku.

3.   Členský štát môže rozhodnúť, že jediná žiadosť o podporu zahrnuje niekoľko režimov podpory alebo všetky režimy podpory, ktoré sú uvedené v prílohe I, alebo iné režimy podpory.

Článok 20

Overovanie podmienok oprávnenosti

1.   Členské štáty vykonávajú administratívne kontroly žiadostí o podporu s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory.

2.   Administratívne kontroly doplňuje systém kontrol na mieste, aby sa overila oprávnenosť na poskytnutie podpory. Na tento účel vypracujú členské štáty plán výberu poľnohospodárskych podnikov na kontrolu.

Členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol poľnohospodárskych pozemkov na mieste využívať techniky diaľkového snímania a globálny satelitný navigačný systém (GNSS).

3.   Každý členský štát určí orgán zodpovedný za koordináciu kontrol ustanovených v tejto kapitole.

Ak členský štát ustanoví zverenie niektorých čiastkových prác, ktoré sa majú vykonať podľa tejto kapitoly, špecializovaným agentúram alebo firmám, určený orgán si ponechá kontrolu nad touto prácou a zodpovednosť za ňu.

Článok 21

Zníženia a vylúčenia v prípade nedodržania podmienok oprávnenosti

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek zníženie alebo vylúčenie ustanovené v článku 23, ak sa zistí, že poľnohospodár nedodržuje podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, platba alebo časť platby, ktorá sa poskytla alebo sa má poskytnúť a pre ktorú boli splnené podmienky oprávnenosti, je predmetom znížení a vylúčení, ktoré sa majú ustanoviť v súlade s postupom uvedeným článku 141 ods. 2.

2.   Percento zníženia je odstupňované podľa závažnosti, rozsahu, trvania a opakovania zisteného nedodržania podmienok a môže viesť až k úplnému vylúčeniu z jedného alebo viacerých režimov podpory na jeden alebo viac kalendárnych rokov.

Článok 22

Kontroly krížového plnenia

1.   Členské štáty vykonávajú kontroly na mieste, aby preverili, či poľnohospodár dodržiava povinnosti uvedené v kapitole 1.

2.   Členské štáty môžu využiť svoje existujúce administratívne a kontrolné systémy na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek podľa právnych predpisov tykajúcich sa hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu.

Tieto systémy a najmä systém identifikácie a registrácie zvierat zriadený v súlade so smernicou Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (19) a nariadeniami (ES) č. 1760/2000 a (ES) č. 21/2004, musia byť v súlade s integrovaným systémom, ako sa ustanovuje v článku 26 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 23

Zníženie platieb alebo vylúčenie z nároku na ne v prípade nedodržania pravidiel krížového plnenia

1.   Ak sa kedykoľvek v danom kalendárnom roku (ďalej len „príslušný kalendárny rok“) nedodržia povinné požiadavky na hospodárenie alebo požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a za toto nedodržanie je svojim konaním alebo opomenutím priamo zodpovedný poľnohospodár, ktorý podal žiadosť o podporu v príslušnom kalendárnom roku, celková suma priamych platieb, ktoré sa po uplatnení článkov 7, 10 a 11 tomuto poľnohospodárovi poskytli alebo sa mu majú poskytnúť, sa zníži alebo vylúči v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v článku 24.

Prvý pododsek sa vzťahuje aj na prípady, keď je za dané nedodržanie požiadaviek svojim konaním alebo opomenutím priamo zodpovedná osoba, na ktorú alebo od ktorej sa poľnohospodárska pôda previedla.

Na účely tohto odseku znamená pojem „prevod“ akýkoľvek druh transakcie, ktorou poľnohospodárska pôda prestáva byť k dispozícii prevádzajúcemu.

Odchylne od druhého pododseku sa v prípade, ak osoba, ktorá je priamo zodpovedná za takéto konanie alebo opomenutie, predložila v príslušnom kalendárnom roku žiadosť o podporu, zníženie alebo vylúčenie od roku 2010 uplatňuje na celkové sumy priamych platieb, ktoré sa tejto osobe poskytli alebo sa jej majú poskytnúť.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 a v súlade s podmienkami stanovenými v podrobných pravidlách uvedených v článku 24 ods. 1 tohto nariadenia sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatňovať zníženie alebo vylúčenie vo výške 100 EUR alebo menej na poľnohospodára a kalendárny rok.

Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť ustanovenú v prvom pododseku, nasledujúci rok prijme príslušný orgán opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby poľnohospodár vykonal nápravy zisteného príslušného nedodržania požiadaviek. Zistenie a povinnosť prijať nápravné opatrenie sa oznámi poľnohospodárovi.

Článok 24

Podrobné pravidlá týkajúce sa znížení a vylúčení v prípade nedodržania pravidiel krížového plnenia

1.   Podrobné pravidlá týkajúce sa znížení a vylúčení uvedených v článku 23 sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2. V tejto súvislosti sa vezme do úvahy závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie zisteného nedodržania pravidiel, ako aj kritériá stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku.

2.   V prípade nedbanlivosti nepresiahne miera zníženia 5 % a v prípade opakovaného nedodržania 15 %.

V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť, že v prípadoch nedodržania pravidiel, ktoré sa pri zohľadnení ich závažnosti, rozsahu a trvania majú považovať za menej závažné, neuplatnia žiadne zníženie. Prípady nedodržania pravidiel, ktoré však predstavujú priame riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat, sa nepovažujú za menej závažné.

Ak poľnohospodár bezodkladne nevykoná nápravné opatrenia odstraňujúce zistené nedodržanie pravidiel, príslušný orgán prijme potrebné opatrenia, ktoré sa prípadne môžu obmedziť na administratívnu kontrolu, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodár napraví zistené príslušné nedodržanie pravidiel. Zistenie menej významného nedodržania pravidiel a povinnosť prijať nápravné opatrenie sa oznámi poľnohospodárovi.

3.   V prípade úmyselného nedodržania pravidiel nie je miera zníženia v zásade nižšia ako 20 % a môže viesť až k úplnému vylúčeniu z jedného alebo viacerých režimov podpory a môže sa uplatňovať jeden alebo viac kalendárnych rokov.

4.   V každom prípade celková výška znížení a vylúčení za jeden kalendárny rok nesmie byť vyššia ako celková suma uvedená v článku 23 ods. 1.

Článok 25

Sumy vyplývajúce z krížového plnenia

Sumy, ktoré vyplývajú z uplatňovania znížení a vylúčení v prípade nedodržania požiadaviek kapitoly 1, sa pripisujú v prospech EPZF. Členské štáty si môžu ponechať 25 % z týchto súm.

Článok 26

Kompatibilita režimov podpory s integrovaným systémom

1.   Na účely uplatňovania režimov podpory uvedených v prílohe VI členské štáty zabezpečia, aby boli administratívne a kontrolné postupy, ktoré sa uplatňujú na tieto režimy, kompatibilné s integrovaným systémom, pokiaľ ide o:

a)	počítačovú databázu;

b)	systémy identifikácie poľnohospodárskych pozemkov;

c)	administratívne kontroly.

Na tento účel musia byť databáza, systémy a kontroly uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku zriadené tak, aby umožnili bezproblémové alebo bezkonfliktné spoločné fungovanie alebo výmenu údajov medzi nimi.

2.   Členské štáty môžu na účely uplatňovania režimov podpory Spoločenstva alebo vnútroštátnych režimov podpory iných, ako sú režimy uvedené v prílohe VI, začleniť do svojich administratívnych a kontrolných postupov jednu alebo viac zložiek integrovaného systému.

Článok 27

Informácie a kontrola

1.   Komisia je pravidelne informovaná o uplatňovaní integrovaného systému.

Na túto tému organizuje výmeny názorov s členskými štátmi.

2.   V súlade s článkom 37 nariadenia (ES) č. 1290/2005 po včasnom informovaní dotknutých príslušných orgánov môžu oprávnení zástupcovia vymenovaní Komisiou vykonať:

a)	akékoľvek skúmanie alebo akúkoľvek kontrolu týkajúcu sa opatrení prijatých na vytvorenie a zavádzanie integrovaného systému;

b)	kontroly v špecializovaných agentúrach a firmách uvedených v článku 20 ods. 3.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté zodpovednosti členských štátov za zavedenie a uplatňovanie integrovaného systému, môže Komisia v záujme uľahčenia zriaďovania, monitorovania a využívania integrovaného systému požiadať o pomoc špecializované orgány alebo osoby, a to najmä s cieľom poskytnúť príslušným orgánom členských štátov technické poradenstvo, ak by oň požiadali.

KAPITOLA 5

Iné všeobecné ustanovenia

Článok 28

Minimálne požiadavky na získanie priamych platieb

1.   Členské štáty neposkytnú od roku 2010 priame platby poľnohospodárovi v jednom z týchto prípadov:

a)	ak celková výška priamych platieb, ktoré sú požadované alebo sa majú poskytnúť pred znížením alebo udelením výnimiek ustanovených v článku 21 a 23 v danom kalendárnom roku, je menej ako 100 EUR, alebo

b)	ak plocha poľnohospodárskeho podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú sa požadujú alebo sa majú poskytnúť priame platby pred znížením alebo udelením výnimiek ustanovených v článku 21, je menej ako jeden hektár.

Aby sa zohľadnila štruktúra ich poľnohospodárskej ekonomiky, môžu členské štáty upraviť prahy uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku tohto odseku v rozsahu uvedenom v prílohe VII.

Na poľnohospodárov s osobitnými nárokmi uvedenými v článku 44 ods. 1 sa vzťahuje podmienka uvedená v písmene a) prvého pododseku tohto odseku.

Dotknuté členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú tento odsek uplatňovať vo francúzskych zámorských departmánoch, na Azorách a Madeire a na Kanárskych ostrovoch a na ostrovoch v Egejskom mori.

Ak sa vyplatená suma zníži v dôsledku postupného zavedenia priamych platieb, ako sa uvádza v článku 121 tohto nariadenia alebo v bode K prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 1782/2003, alebo v bode C prílohy IX k tomuto nariadeniu, požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, sa vypočíta na základe konečnej výšky podpory, ktorú má poľnohospodár dostať.

2.   Členské štáty môžu od roku 2010 vytvoriť primerané objektívne a nediskriminačné kritériá, aby zabezpečili, že sa priame platby neposkytnú fyzickej alebo právnickej osobe:

a)	ktorej poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť jej celkovej hospodárskej činnosti alebo

b)	ktorej hlavné podnikateľské alebo obchodné ciele neobsahujú výkon poľnohospodárskej činnosti.

3.   Platobné nároky, z ktorých v dôsledku uplatňovania odseku 1 a 2 nevyplýva právo na platbu počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, sa prevedú späť do štátnej rezervy.

Článok 29

Platba

1.   Ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak, platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I sa príjemcom vyplácajú v plnej výške.

2.   Platby sa uskutočňujú v maximálne dvoch splátkach za rok v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.

3.   Platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I sa uskutočnia až po ukončení overovania podmienok oprávnenosti na platbu, ktoré má členský štát vykonať podľa článku 20.

4.   Odchylne od odseku 2 tohto článku a v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 môže Komisia:

a)	stanoviť preddavky;

b)	oprávniť členské štáty, aby podľa rozpočtovej situácie vyplatili do 1. decembra preddavky v regiónoch, kde poľnohospodári čelia z dôvodu mimoriadnych podmienok vážnym finančným ťažkostiam: (i) do výšky 50 % platieb, alebo (ii) do výšky 80 % platieb, ak sa už preddavky stanovili.

Článok 30

Doložka o obchádzaní

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia v jednotlivých režimoch podpory, sa žiadna platba nevyplatí príjemcom, u ktorých sa zistí, že umelo vytvorili podmienky vyžadované na poskytnutie takých platieb s cieľom získať výhodu, ktorá je v rozpore s cieľmi daného režimu podpory.

Článok 31

Vyššia moc a mimoriadne okolnosti

Na účely tohto nariadenia uzná príslušný orgán za zásah vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti prípady ako napr.:

a)	úmrtie poľnohospodára;

b)	dlhodobá pracovná neschopnosť poľnohospodára;

c)	vážna prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla poľnohospodársku pôdu podniku;

d)	zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá v dôsledku nehody;

e)	epizootické ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá poľnohospodára alebo časť z nich.

Článok 32

Preskúmanie

Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie realizované kedykoľvek.

HLAVA III

REŽIM JEDNOTNEJ PLATBY

KAPITOLA 1

Všeobecné vykonávanie

Článok 33

Platobné nároky

1.   Podpora v rámci režimu jednotnej platby je poľnohospodárom k dispozícii, ak:

a)	sú držiteľmi platobných nárokov, ktoré získali v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003;

b)	získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia: (i) prevodom, (ii) z národnej rezervy, (iii) podľa prílohy IX, (iv) podľa článku 47 ods. 2, článku 59, článku 64 ods. 2 tretieho pododseku, článku 65 a článku 68 ods. 4 písm. c).

2.   Na účely článku 47 ods. 2, článku 57 ods. 6, článku 64 ods. 2 a článku 65 sa poľnohospodár považuje za poľnohospodára, ktorý je držiteľom platobných nárokov, ak sa tomuto poľnohospodárovi pridelili platobné nároky alebo sa na neho s konečnou platnosťou previedli.

3.   Nároky za vyňatie pôdy z produkcie ustanovené v súlade s článkom 53 ods. 2, článkom 63 ods. 2 a článkom 71j nariadenia (ES) č. 1782/2003 nepodliehajú predchádzajúcej povinnosti vyňať pôdu z produkcie.

Článok 34

Aktivácia platobných nárokov na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu

1.   Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.

2.   Na účely tejto hlavy je „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“:

a)	akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku a plochy, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (kód KN ex 0602 90 41), ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť, a

b)

všetky plochy, z ktorých vyplývalo právo na platby podľa režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu v roku 2008 a ktoré: (i) už nespĺňajú definíciu „na ktorý možno poskytnúť podporu“ v dôsledku vykonávania smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (20), smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (21) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (22), alebo (ii) sú počas trvania príslušného záväzku jednotlivého poľnohospodára zalesnené podľa článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (23) alebo článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo podľa vnútroštátneho systému, ktorého podmienky sú v súlade s článkom 43 ods. 1, 2 a 3 uvedeného nariadenia, alebo (iii) sú počas trvania príslušného záväzku jednotlivého poľnohospodára vyňaté z produkcie v súlade s článkami 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo článku 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 ustanoví podrobné pravidlá využívania hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, na nepoľnohospodárske činnosti.

Okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia hektáre spĺňať podmienku oprávnenosti na podporu počas celého kalendárneho roka.

Článok 35

Nahlásenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu

1.   Poľnohospodár nahlási pozemky zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súvislosti s každým platobným nárokom. Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť tieto pozemky poľnohospodárovi k dispozícii ku dňu stanovenému členským štátom, nie však neskôr ako v deň stanovený členským štátom ako koniec lehoty na zmenu a doplnenie žiadosti o podporu.

2.   Členské štáty môžu v riadne odôvodnených prípadoch povoliť poľnohospodárovi, aby zmenil nahlásenie pod podmienkou, že dodrží počet hektárov zodpovedajúci jeho platobným nárokom a podmienky na poskytnutie jednotnej platby na dotknutú plochu.

Článok 36

Úprava platobných nárokov

Platobné nároky na hektár sa neupravujú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 stanoví podrobné pravidlá na úpravu platobných nárokov od roku 2010, najmä v prípade častí nárokov.

Článok 37

Kumulácia podpory

Plocha zodpovedajúca počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o jednotnú platbu, môže byť predmetom žiadosti o akúkoľvek ďalšiu priamu platbu a akúkoľvek ďalšiu podporu, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak.

Článok 38

Využitie pôdy v prípade odkladu začlenenia sektora ovocia a zeleniny

Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť stanovenú v článku 51 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1782/2003 (ďalej len „odklad začlenenia“), na pozemky v regiónoch dotknutých týmto rozhodnutím nesmie byť do 31. decembra 2010 možné poskytnúť podporu, ak sa využívajú na:

a)	produkciu ovocia a zeleniny;

b)	výrobu konzumných zemiakov alebo

c)	ako škôlky.

V prípade odkladu začlenenia sa členské štáty môžu rozhodnúť, že najviac tri mesiace každý rok od 15. augusta povolia, aby sa na hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, pestovali vedľajšie plodiny. Na žiadosť členského štátu sa však tento dátum môže zmeniť v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 pre regióny, v ktorých sa obilniny vzhľadom na klimatické podmienky bežne zberajú skôr.

Článok 39

Využívanie pôdy na pestovanie konope

1.   Na plochy používané na pestovanie konope možno poskytnúť podporu, len ak majú používané odrody obsah tetrahydrokanabinolu, ktorý nepresahuje 0,2 %. Členské štáty zriadia systém na overovanie obsahu tetrahydrokanabinolu v plodinách pestovaných najmenej na 30 % plôch osiatych konope. Ak však členský štát zavedie systém predchádzajúceho schválenia takéhoto pestovania, minimum je 20 %.

2.   V súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 je poskytnutie platby podmienené použitím certifikovaných osív určitých odrôd.

Článok 40

Vnútroštátne stropy

1.   Pre žiaden členský štát a na žiaden rok nesmie byť celková hodnota všetkých pridelených platobných nárokov a stropov stanovených v súlade s článkom 51 ods. 2 a článkom 69 ods. 3 tohto nariadenia, alebo na rok 2009 v súlade s článkom 64 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003, vyššia ako príslušný vnútroštátny strop určený v prílohe VIII k tomuto nariadeniu.

Keď sa platobné nároky pridelia pestovateľom viniča, Komisia upraví, po zohľadnení najnovších údajov, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s článkom 9 a článkom 102 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (24), a v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia, vnútroštátne stropy stanovené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu v súlade. Do 1. decembra roka predchádzajúceho roku, v ktorom dôjde k úprave vnútroštátnych stropov, oznámia členské štáty Komisii regionálny priemer hodnoty nárokov uvedených v prílohe IX bode B tohto nariadenia.

2.   Členský štát v prípade potreby hodnotu platobných nárokov lineárne zníži, aby zabezpečil dodržanie stropu stanoveného v prílohe VIII.

Článok 41

Národná rezerva

1.   Každý členský štát zriadi národnú rezervu, ktorá zahŕňa rozdiel medzi:

a)	vnútroštátnymi stropmi stanovenými v prílohe VIII k tomuto nariadeniu; a

b)	celkovou hodnotou všetkých pridelených platobných nárokov a stropmi stanovenými v súlade s článkom 51 ods. 2 a článkom 69 ods. 3 tohto nariadenia, alebo na rok 2009 stropmi stanovenými v súlade s článkom 64 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

2.   Členské štáty môžu prednostne a v súlade s objektívnymi kritériami používať národnú rezervu na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť, a takým spôsobom, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

3.   Členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 68 ods. 1 písm. c), môžu použiť národnú rezervu, aby stanovili v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, platobné nároky pre poľnohospodárov v oblastiach podliehajúcich programom reštrukturalizácie a/alebo rozvoja, ktoré sa týkajú niektorej z foriem verejnej intervencie, s cieľom zabezpečiť sa proti opusteniu poľnohospodárskej pôdy a/alebo kompenzovať poľnohospodárom osobitné nevýhody, ktorým musia v týchto oblastiach čeliť.

4.   Členské štáty používajú národnú rezervu, aby podľa objektívnych kritérií a takým spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pridelili platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sa nachádzajú v osobitnej situácii, ktorú vymedzí Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

5.   Členské štáty môžu pri uplatňovaní tohto článku zvýšiť jednotkovú hodnotu a/alebo počet platobných nárokov pridelených poľnohospodárom.

Článok 42

Nevyužité platobné nároky

Akýkoľvek platobný nárok, ktorý nebol aktivovaný v súlade s článkom 34 v období dvoch rokov, sa pridá do národnej rezervy, okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností. Pokiaľ však ide o rok 2009, platobné nároky, ktoré sa neaktivovali na dvojročné obdobie 2007 – 2008, sa do národnej rezervy nepridajú, ak sa aktivovali v roku 2006, a pokiaľ ide o rok 2010, do národnej rezervy sa nepridajú tie platobné nároky, ktoré sa neaktivovali na dvojročné obdobie 2008 – 2009, a aktivovali sa v roku 2007.

Článok 43

Prevod platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa môžu previesť len na poľnohospodára usadeného v tom istom členskom štáte, okrem prípadu prevodu prostredníctvom dedičstva alebo predčasne darovaného dedičstva.

I v prípade dedičstva alebo predčasne darovaného dedičstva sa však môžu platobné nároky použiť len v členskom štáte, kde sa stanovili.

Členský štát môže rozhodnúť, že sa platobné nároky môžu previesť alebo využiť len v rámci jedného a toho istého regiónu.

2.   Platobné nároky sa môžu prevádzať predajom alebo akýmkoľvek iným konečným prevodom s pôdou alebo bez nej. Naopak, prenájom alebo podobné typy transakcií sú povolené len pod podmienkou, že prevod platobných nárokov je spojený s prevodom ekvivalentného počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu.

3.   Ak sa platobné nároky predávajú, či s pôdou alebo bez nej, členské štáty môžu konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva rozhodnúť, že sa časť predaných platobných nárokov vráti späť do národnej rezervy alebo že sa ich jednotková hodnota zníži v prospech národnej rezervy v súlade s kritériami, ktoré stanoví Komisia v súlade s postupom podľa článku 141 ods. 2.

Článok 44

Podmienky pre osobitné nároky

1.   Ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak, platobné nároky stanovené podľa hlavy III kapitoly 3 oddielu 2 a článku 71m nariadenia (ES) č. 1782/2003 ako aj článku 60 a štvrtého pododseku článku 65 tohto nariadenia (ďalej len „osobitné nároky“) podliehajú podmienkam ustanoveným v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Odchylne od článku 34 ods. 1 oprávňuje členský štát poľnohospodára s osobitnými nárokmi odchýliť sa od požiadavky aktivovať svoje platobné nároky ekvivalentným počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, pod podmienkou, že zachováva aspoň:

a)	50 % poľnohospodárskej činnosti vykonávanej v referenčnom období uvedenom v nariadení (ES) č. 1782/2003 vyjadrenej v dobytčích jednotkách (DJ), alebo

b)	v prípade osobitných nárokov podľa článku 60 aspoň 50 % poľnohospodárskej činnosti vykonávanej pred prechodom na režim jednotnej platby vyjadrenej v DJ, alebo

c)	v prípade článku 65 aspoň 50 % poľnohospodárskej činnosti vykonávanej počas uplatňovania článkov 67 a 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003 vyjadrenej v DJ.

Ak sa však poľnohospodárovi pridelili osobitné nároky podľa nariadenia (ES) č. 1782/2003 a aj podľa tohto nariadenia, musí zachovať aspoň 50 % z najvyššej úrovne činnosti uvedenej v prvom pododseku.

Podmienka uvedená v prvom pododseku sa neuplatňuje na Maltu.

3.   V prípade prevodu osobitných nárokov v rokoch 2009, 2010 a 2011 môže mať príjemca nárokov prospech z výnimky len v prípade, ak sa prevedú všetky osobitné nároky. Od roku 2012 nesmie mať príjemca nárokov z tejto odchýlky prospech, len v prípade skutočného dedičstva alebo predčasne darovaného dedičstva.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na Maltu.

Článok 45

Revízia platobných nárokov

1.   V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolami 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003, rozhodnúť v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, že v roku 2010 alebo po ňom začnú približovať hodnoty platobných nárokov.

Ak sa rozhodnutie uplatňuje od roku 2010, prijme sa 1. augusta 2009. V každom inom prípade sa prijme 1. augusta 2010.

2.   Na účely uplatňovania odseku 1 prvého pododseku môžu platobné nároky podliehať postupným ročným úpravám v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Ak úprava vedie k zníženiu hodnoty platobných nárokov, uskutoční sa aspoň v troch vopred stanovených ročných krokoch.

V žiadnom z ročných krokov uvedených v prvom pododseku nesmie byť zníženie hodnoty žiadneho platobného nároku vyššie ako o 50 % rozdielu medzi jeho počiatočnou a konečnou hodnotou. Ak ide o zníženie hodnoty o menej ako 10 % počiatočnej hodnoty, členské štáty môžu postupovať v menej ako troch krokoch.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať tento článok:

a)	na vhodnej geografickej úrovni, ktorá sa určí podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií, akými sú napríklad ich inštitucionálna a administratívna štruktúra a poľnohospodársky potenciál, alebo

b)	v prípade uplatňovania článku 46 ods. 4 v regióne vymedzenom v súlade s článkom 46 ods. 2.

KAPITOLA 2

Regionálne a čiastočné vykonávanie

Oddiel 1

Regionálne vykonávanie

Článok 46

Regionálne pridelenie vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40

1.   Po zavedení režimu jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolami 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa môže členský štát rozhodnúť, že v roku 2010 alebo po ňom bude uplatňovať režim jednotnej platby na regionálnej úrovni za podmienok stanovených v tomto oddieli.

Ak sa takéto rozhodnutie uplatňuje od roku 2010, prijme sa 1. augusta 2009. V každom inom prípade sa prijme 1. augusta 2010.

2.   Členské štáty vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, akými je napríklad ich inštitucionálna a administratívna štruktúra a regionálny poľnohospodársky potenciál.

Členské štáty môžu považovať celé svoje územie za jeden región.

3.   Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 40 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Členské štáty môžu rozhodnúť, že podrobia tieto regionálne stropy postupným ročným úpravám podľa najviac troch vopred určených ročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, akými sú napríklad poľnohospodársky potenciál a environmentálne kritériá.

4.   Ak členský štát uplatňuje odseky 1, 2 a 3 tohto článku a rozhodne sa, že nebude uplatňovať článok 47, v rozsahu potrebnom na dodržanie uplatniteľných regionálnych stropov upraví hodnotu platobných nárokov v každom zo svojich regiónov. Z tohto hľadiska podliehajú platobné nároky lineárnemu zníženiu alebo zvýšeniu svojej hodnoty. Celkové zníženie hodnoty platobných nárokov podľa tohto odseku nesmie prekročiť 10 % ich pôvodnej hodnoty.

5.   Ak sa členský štát rozhodne, že bude uplatňovať článok 45 a zároveň tento článok, pri výpočte limitov stanovených v článku 45 ods. 2 druhom pododseku sa zohľadnia zníženia hodnoty platobných nárokov uvedených v odseku 4 tohto článku.

Článok 47

Regionalizácia režimu jednotnej platby

1.   V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty rozhodnúť, že najviac 50 % regionálneho stropu stanoveného podľa článku 46 rozdelia medzi všetkých poľnohospodárov, ktorých podniky sa nachádzajú v príslušnom regióne, vrátane tých, ktorí nie sú držiteľmi platobných nárokov.

2.   Poľnohospodári dostanú platobné nároky, ktorých jednotková hodnota sa vypočíta vydelením zodpovedajúcej časti regionálneho stropu stanoveného podľa článku 46 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, stanoveným na regionálnej úrovni.

Hodnota týchto platobných nárokov sa zvyšuje v prípadoch, keď je poľnohospodár pred uplatňovaním tohto článku držiteľom platobných nárokov. Na tento účel sa regionálna jednotková hodnota každého z platobných nárokov poľnohospodára zvýši o sumu vypočítanú na základe celkovej hodnoty platobných nárokov, ktorých držiteľom bol tento poľnohospodár k dátumu, ktorý určí príslušný členský štát. Tieto zvýšenia sa počítajú v rozsahu zostávajúcej časti regionálneho stropu po uplatnení odseku 1 tohto článku.

3.   Počet platobných nárokov na poľnohospodára sa rovná počtu hektárov, ktoré poľnohospodár nahlási v súlade s článkom 34 ods. 2 v roku, v ktorom sa režim jednotnej platby začne uplatňovať na regionálnej úrovni, ako sa uvádza v článku 46 ods. 1, okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností.

4.   Platobné nároky, ktorých sú poľnohospodármi držiteľmi pred rozdelením uvedeným v odsekoch 1 a 2, sa zrušia a nahradia novými nárokmi uvedenými v odseku 3.

Článok 48

Revízia platobných nárokov

1.   V riadne odôvodnených prípadoch sa členské štáty, ktoré uplatňujú článok 47, môžu v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva rozhodnúť, že od roku nasledujúceho po začatí uplatňovania režimu jednotnej platby na regionálnej úrovni tak, ako sa uvádza v článku 46 ods. 1, začnú približovať hodnoty platobných nárokov stanovené v tomto oddieli.

Ak sa takéto rozhodnutie uplatňuje od roku 2010, prijme sa do 1. augusta 2009. V každom inom prípade sa prijme do 1. augusta 2010.

Na účely uplatňovania prvého pododseku môžu takéto platobné nároky podliehať postupným ročným úpravám v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Ak úprava vedie k zníženiu hodnoty platobných nárokov, uskutoční sa aspoň v dvoch vopred stanovených ročných krokoch.

2.   V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom 1 alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva rozhodnúť, že v roku 2010 alebo po ňom začnú približovať hodnoty platobných nárokov.

Ak sa takéto rozhodnutie uplatňuje od roku 2010, prijme sa do 1. augusta 2009. V každom inom prípade sa prijme do 1. augusta 2010.

Na účely uplatňovania prvého pododseku platobné nároky podliehajú postupným ročným úpravám v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Ak úprava vedie k zníženiu hodnoty nárokov, uskutoční sa aspoň v troch vopred stanovených ročných krokoch.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté členskými štátmi podľa článku 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Príslušné členské štáty nemusia dodržať minimálny počet krokov ustanovených v prvom pododseku, ani limity ustanovené v odseku 3 tohto článku.

3.   Zníženie hodnoty žiadneho platobného nároku nesmie byť v žiadnom z ročných krokov uvedených v odsekoch 1 a 2 vyššie ako 50 % rozdielu medzi jeho počiatočnou hodnotou a konečnou hodnotou. Ak je zníženie hodnoty menšie ako 10 % počiatočnej hodnoty, členské štáty môžu použiť menej ako tri kroky.

4.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať odseky 1, 2 a 3 na primeranej geografickej úrovni, ktorá sa určí v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, akými je napríklad ich inštitucionálna alebo administratívna štruktúra a/alebo regionálny poľnohospodársky potenciál.

Článok 49

Trávnaté plochy

Pri uplatňovaní článku 47 môžu členské štáty v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami určiť do výšky regionálneho stropu stanoveného podľa článku 46 alebo jeho časti rozdielne jednotkové hodnoty platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárom uvedeným v článku 47 ods. 1:

a)	na hektáre trávnatých plôch k dátumu stanovenému pre žiadosti o podporu na plochu na rok 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, alebo

b)	na hektáre trvalých pasienkov k dátumu stanovenému pre žiadosti o podporu na plochu na rok 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

Článok 50

Podmienky týkajúce sa platobných nárokov stanovených podľa tohto oddielu

1.   Platobné nároky stanovené v súlade s týmto oddielom alebo s kapitolou 5 oddielom 1 alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa môžu prevádzať alebo používať len v rámci toho istého regiónu alebo medzi regiónmi, v ktorých sú rovnaké hodnoty platobných nárokov na hektár.

2.   Ak sa v tomto oddieli neustanovuje inak, uplatňujú sa ostatné ustanovenia tejto hlavy.

Oddiel 2

Čiastočné vykonávanie

Článok 51

Všeobecné ustanovenia

1.   Členské štáty, ktoré podľa hlavy III kapitoly 5 oddielu 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003 poskytli platby v sektoroch ovčieho a kozieho mäsa alebo platby na teľacie a hovädzie mäso, môžu do 1. augusta 2009 rozhodnúť, že budú aj naďalej poskytovať tieto platby podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli. Môžu rozhodnúť aj o tom, že pre časť zložky svojho vnútroštátneho stropu, ktorá sa má používať na tieto platby, stanovia nižšiu mieru ako je miera, o ktorej sa rozhodlo podľa článku 64 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Ak členský štát toto rozhodnutie neprijme, platby sa od roku 2010 v súlade s článkom 66 tohto nariadenia začleňujú do režimu jednotnej platby.

V prípade platieb na teľacie a hovädzie mäso uvedených v článku 53 ods 2 tohto nariadenia môžu členské štáty rozhodnúť do 1. augusta 2010 aj o tom, že tieto platby neposkytnú, ale začlenia ich od roku 2011 v súlade s článkom 66 tohto nariadenia do režimu jednotnej platby.

Ak členský štát vyňal všetky alebo niektoré platby na ovocie a zeleninu z režimu jednotnej platby podľa článku 68b nariadenia (ES) č. 1782/2003, môže:

a)	od roku 2010 poskytovať platby na ovocie a zeleninu za podmienok ustanovených v tomto oddieli a v súlade s rozhodnutím prijatým na základe článku 68b ods. 1 a 2 alebo článku 143bc ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003 alebo

b)	do 1. augusta 2009 rozhodnúť o začlenení platieb na ovocie a zeleninu vyňatých z režimu jednotnej platby podľa článku 68b nariadenia (ES) č. 1782/2008 do režimu jednotnej platby v súlade s článkom 66 tohto nariadenia, alebo

c)	do 1. augusta rozhodnúť o poskytnutí prechodnej platby na zeleninu a ovocie za podmienok stanovených v tomto oddieli a na nižšej úrovni, ako bola rozhodnutá v súlade s článkom 68b nariadenia (ES) č. 1782/2003.

Nové členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu, môžu pri zavádzaní režimu jednotnej platby rozhodnúť, že poskytnú platby uvedené v prvom pododseku podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli. V prípade prechodných platieb na ovocie a zeleninu sa článok 54 tohto nariadenia neuplatňuje na tie nové členské štáty, ktoré neuplatňovali článok 143bc nariadenia (ES) č. 1782/2003. Okrem toho nové členské štáty pri prechodných platbách na ovocie a zeleninu podľa potreby zohľadnia článok 128 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   Na základe voľby každého členského štátu určí Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 strop pre každú z priamych platieb uvedených jednotlivo v článkoch 52, 53 a 54.

Tento strop sa rovná zložke každého typu priamej platby vo vnútroštátnych stropoch uvedených v článku 40 vynásobenej percentami zníženia, ktoré členské štáty použijú v súlade s článkami 52, 53, a 54.

Článok 52

Platby na ovčie a kozie mäso

Členské štáty si môžu ponechať až do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá platbám v sektoroch ovčieho a kozieho mäsa uvedeným v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1782/2003. V takomto prípade vyplácajú poľnohospodárom každoročne dodatočnú platbu.

Táto dodatočná platba sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí chovajú ovce a kozy, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 10 tohto nariadenia a do výšky stropu určeného v súlade s článkom 51 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 53

Platby na hovädzie a teľacie mäso

1.   Tie členské štáty, ktoré uplatňovali článok 68 ods. 2 písm. a) bod (i) nariadenia (ES) č. 1782/2003, a nové členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu, si môžu ponechať celú zložku alebo časť zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá prémii na dojčiace kravy uvedenej v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1782/2003. V takýchto prípadoch vyplácajú poľnohospodárom každoročne dodatočnú platbu.

Táto dodatočná platba sa poskytuje na chov dojčiacich kráv za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 11 tohto nariadenia a do výšky stropu určeného v súlade s článkom 51 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   V rokoch 2010 a 2011 tie členské štáty, ktoré uplatňovali článok 68 ods. 1, článok 68 ods. 2 písm. a) bod (ii) alebo článok 68 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1782/2003, a nové členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu, si môžu ponechať celú zložku alebo časť zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá prémii za zabitie na teľatá, prémii za zabitie na hovädzí dobytok iný ako teľatá alebo osobitnej prémii na samce zvierat. V takýchto prípadoch poskytnú poľnohospodárom dodatočnú platbu. Dodatočné platby sa poskytnú za zabitie teliat, zabitie hovädzieho dobytka iného, ako sú teľatá, a pri chove samcov hovädzieho dobytka za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 11 tohto nariadenia a v rámci stropu určeného v súlade s článkom 51 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 54

Prechodné platby na ovocie a zeleninu

1.   Členské štáty si môžu ponechať do 31. decembra 2011 až do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá podpore na pestovanie rajčiakov.

V tomto prípade a do výšky stropu určeného v súlade s článkom 51 ods. 2 dotknutý členský štát vypláca poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe.

Dodatočná platba sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí pestujú rajčiaky, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 8.

2.   Členské štáty si môžu ponechať:

a)

do 31. decembra 2010 do 100 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 zodpovedajúcej podpore na pestovanie druhov ovocia a zeleniny, okrem jednoročných plodín, uvedeným v treťom pododseku tohto odseku, ktoré sa dodávajú na spracovanie a na ktoré bolo možné poskytnúť podporu v rámci režimov podpory ustanovených v nariadeniach (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 2202/96, a

b)

od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 do 75 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia zodpovedajúcej podpore na pestovanie druhov ovocia a zeleniny, okrem jednoročných plodín, uvedeným v treťom pododseku tohto odseku, ktoré sa dodávajú na spracovanie a na ktoré bolo možné poskytnúť podporu v rámci režimov podpory ustanovených v nariadení Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (25) a v nariadení Rady (ES) č. 2202/96 z 28. októbra 1996, ktorým sa zavádza systém podpory spoločenstva pre výrobcov niektorých druhov citrusového ovocia (26);

V tomto prípade a do výšky stropu určeného v súlade s článkom 51 ods. 2 tohto nariadenia dotknutý členský štát vypláca poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe.

Dodatočná platba sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí pestujú jeden alebo viac nasledujúcich druhov ovocia a zeleniny, ktoré určí dotknutý členský štát, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 8:

a)	čerstvé figy;

b)	čerstvé citrusové plody;

c)	stolové hrozno;

d)

hrušky;

e)	broskyne a nektárinky; a

f)	slivky odrody „d'Ente“.

3.   Zložky vnútroštátnych stropov uvedené v odsekoch 1 a 2 sú stanovené v prílohe X.

KAPITOLA 3

Vykonávanie v nových členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

Článok 55

Zavedenie režimu jednotnej platby v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

1.   Pokiaľ sa v tejto kapitole neustanovuje inak, táto hlava sa uplatňujú na nové členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu stanovený v hlave V kapitole 2.

Článok 41 a kapitola 2 oddiel 1 sa neuplatňujú.

2.   Každý nový členský štát, ktorý uplatňoval režim jednotnej platby na plochu, prijme rozhodnutia uvedené v článku 51 ods. 1 a článku 69 ods. 1 do 1. augusta roku, ktorý predchádza roku, v ktorom tento nový členský štát prvý raz uplatní režim jednotnej platby.

3.   S výnimkou Bulharska a Rumunska môže každý nový členský štát, ktorý uplatňoval režim jednotnej platby na plochu, stanoviť, že okrem podmienok oprávnenosti ustanovených v článku 34 ods. 2 je „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa k 30. júnu 2003 udržiavala v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa v tom čase využívala na pestovanie alebo nie.

Článok 56

Žiadosť o podporu

1.   Poľnohospodári požiadajú o podporu v rámci režimu jednotnej platby do dátumu, ktorý určia nové členské štáty, ale najneskôr do 15. mája.

2.   Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností sa platobné nároky pridelia len tým poľnohospodárom, ktorí požiadali o režim jednotnej platby do 15. mája prvého roka uplatňovania režimu jednotnej platby.

Článok 57

Národná rezerva

1.   Každý nový členský štát uskutoční lineárne percentuálne zníženie svojho vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 s cieľom vytvoriť národnú rezervu.

2.   Nové členské štáty využívajú národnú rezervu na to, aby v súlade s objektívnymi kritériami a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, prideľovali platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sa nachádzajú v osobitnej situácii, ktorú Komisia vymedzí v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

3.   V priebehu prvého roka uplatňovania režimu jednotnej platby môžu nové členské štáty využívať národnú rezervu na to, aby v súlade s objektívnymi kritériami a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, prideľovali platobné nároky v špecifických sektoroch poľnohospodárom, ktorí sa v dôsledku prechodu na režim jednotnej platby nachádzajú v osobitnej situácii.

4.   Nové členské štáty môžu využívať národnú rezervu na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí začali poľnohospodársku činnosť po 1. januári prvého roku uplatňovania režimu jednotnej platby, ale v uvedenom roku nedostali žiadnu priamu platbu, v súlade s objektívnymi kritériami a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

5.   Nové členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 68 ods. 1 písm. c), môžu použiť národnú rezervu, aby pridelili v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, platobné nároky pre poľnohospodárov v oblastiach podliehajúcich programom reštrukturalizácie a/alebo rozvoja, ktoré sa týkajú niektorej z foriem verejnej intervencie, s cieľom zabezpečiť sa proti opusteniu poľnohospodárskej pôdy a kompenzovať poľnohospodárom osobitné nevýhody, ktorým musia v týchto oblastiach čeliť.

6.   Na účely uplatňovania odsekov 2 až 5 môžu nové členské štáty zvýšiť jednotkovú hodnotu platobných nárokov, ktorých držiteľom je dotknutý poľnohospodár, do maximálnej výšky 5 000 EUR alebo môžu dotknutému poľnohospodárovi prideliť nové platobné nároky.

7.   Ak národná rezerva nepostačuje na pokrytie prípadov uvedených v odsekoch 2, 3 a 4, nové členské štáty platobné nároky lineárne znížia.

Článok 58

Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40

1.   Nové členské štáty môžu uplatňovať režim jednotnej platby na regionálnej úrovni.

2.   Nové členské štáty vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

3.   V uplatniteľných prípadoch rozdelí nový členský štát vnútroštátny strop uvedený v článku 40 po znížení ustanovenom v článku 57 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

Článok 59

Prideľovanie platobných nárokov

1.   Poľnohospodári dostanú platobné nároky, ktorých jednotková hodnota sa vypočíta vydelením uplatniteľného vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 po všetkých zníženiach ustanovených v článku 57 počtom platobných nárokov stanoveným na vnútroštátnej úrovni v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2.   Okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností sa počet platobných nárokov na poľnohospodára sa rovná počtu hektárov, ktoré poľnohospodár nahlási v súlade s článkom 35 ods. 1 na účely prvého roku uplatňovania režimu jednotnej platby.

3.   Odchylne od odseku 2, sa nové členské štáty môžu rozhodnúť, okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, že počet platobných nárokov na poľnohospodára sa rovná priemernému ročnému počtu všetkých hektárov, ktoré počas jedného alebo viacerých rokov reprezentatívneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, ale najneskôr v roku 2008 oprávňovali na jednotnú platbu na plochu.

Ak však poľnohospodár začal vykonávať poľnohospodársku činnosť v reprezentatívnom období, priemerný počet hektárov sa zakladá na platbách, ktoré sa mu poskytli v kalendárnom roku alebo rokoch, počas ktorých vykonával poľnohospodársku činnosť.

Článok 60

Poľnohospodári bez hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu

Poľnohospodárovi, ktorý podniká v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, sektore mlieka a mliečnych výrobkov alebo v sektore ovčieho a kozieho mäsa a je oprávnený získať platobné nároky v súlade s článkom 57 ods. 3 a článkom 59, pričom v prvom roku vykonávania režimu jednotnej platby nemá zodpovedajúce hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, sa pridelia osobitné nároky vo výške nepresahujúcej 5 000 EUR podľa článku 44.

Článok 61

Trávnaté plochy

Nové členské štáty môžu tiež v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami určiť do výšky regionálneho stropu stanoveného podľa článku 58 alebo jeho časti rozdielne jednotkové hodnoty platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárom uvedeným v článku 59 ods. 1:

a)	na hektáre trávnatých plôch určené 30. júna 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, alebo

b)	na hektáre trvalých pasienkov určené 30. júna 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

Článok 62

Podmienky pre platobné nároky

1.   Platobné nároky stanovené v súlade s touto kapitolou sa môžu previesť len v rámci toho istého regiónu alebo medzi regiónmi, v ktorých sú nároky na hektár rovnaké.

2.   Nové členské štáty, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, sa môžu rozhodnúť priblížiť hodnoty platobných nárokov ustanovených v súlade s touto kapitolou. Toto rozhodnutie sa prijme do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku uplatňovania režimu jednotnej platby.

Na účely uplatňovania prvého pododseku by platobné nároky mali podliehať každoročným postupným úpravám v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a vopred určenými každoročnými krokmi.

3   Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností môže poľnohospodár previesť svoje platobné nároky bez pôdy až po tom, ako aktivuje v zmysle článku 34 najmenej 80 % svojich platobných nárokov počas aspoň jedného kalendárneho roka, alebo po tom, ako sa v prospech národnej rezervy dobrovoľne zriekne všetkých platobných nárokov, ktoré nevyužil v prvom roku uplatňovania režimu jednotnej platby.

KAPITOLA 4

Začlenenie viazanej podpory do režimu jednotnej platby

Článok 63

Začlenenie viazanej podpory do režimu jednotnej platby

1.   Od roku 2010 členské štáty začlenia podporu dostupnú v rámci režimov viazanej podpory uvedených v prílohe XI do režimu jednotnej platby v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 64, 65, 66, a 67.

2.   Odchylne od odseku 1:

a)

Členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolami 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa môžu rozhodnúť, že celú podporu uvedenú v odseku 1 alebo jej časť využijú na stanovenie platobných nárokov alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov na základe druhu poľnohospodárskych činností, ktoré poľnohospodári vykonávali počas rokov 2005 – 2008 a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, akými sú napríklad poľnohospodársky potenciál a environmentálne kritériá.

b)

Členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom 1 alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003 alebo ktoré využívajú možnosť ustanovenú v článku 47 tohto nariadenia, sa všetky platobné nároky, môžu rozhodnúť, že použijú celú podporu uvedenú v odseku 1 alebo jej časť na zvýšenie hodnoty všetkých platobných nárokov o dodatočnú sumu zodpovedajúcu zvýšeniu regionálneho stropu vydelenému celkovým počtom platobných nárokov. Členské štáty tiež môžu rozlíšiť zvýšenie hodnoty platobných nárokov tým, že zoberú do úvahy kritériá uvedené v článku 64 ods. 1 tohto nariadenia alebo na základe druhu poľnohospodárskych činností, ktoré poľnohospodári vykonávali počas rokov 2005 až 2008 a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, akými sú napríklad poľnohospodársky potenciál a environmentálne kritériá.

3.   Ak členský štát využíva výnimku ustanovenú v odseku 2 písm. a), prijme primerané opatrenia na to, aby zabezpečil, že poľnohospodári, ktorí získali podporu uvedenú v odseku 1, nebudú vylúčení z režimu jednotnej platby. Konkrétne zabezpečí, aby celková podpora, ktorú poľnohospodár získa po začlenení režimov viazanej podpory uvedených v odseku 1 do režimu jednotnej platby, neklesla pod 75 % priemernej ročnej podpory, ktorú poľnohospodár dostával zo všetkých priamych platieb počas príslušných referenčných období uvedených v článkoch 64, 65 a 66.

Článok 64

Začlenenie viazanej podpory vyňatej z režimu jednotnej platby

1.   Sumy uvedené v prílohe XII, ktoré boli k dispozícii pre viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe XI bodoch 1 a 2, rozdelia členské štáty medzi poľnohospodárov v dotknutých sektoroch v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, pričom zohľadnia najmä podporu, ktorú títo poľnohospodári získali priamo alebo nepriamo v rámci príslušných režimov podpory počas jedného alebo viacerých rokov v období rokov 2005 až 2008. V prípade režimov pre zemiakový škrob uvedených v prílohe XI bodoch 1 a 2 môžu členské štáty distribuovať sumy dostupné v rámci tohto režimu s ohľadom na množstvá zemiakov, na ktoré sa vzťahujú pestovateľské zmluvy medzi pestovateľom zemiakov a výrobcom škrobu v rozsahu kvóty pridelenej takému výrobcovi v danom roku, ako sa uvádza v článku 84a nariadenia (ES) č. 1234/2007.

2.   Členské štáty zvýšia hodnotu platobných nárokov, ktorých držiteľmi sú dotknutí poľnohospodári, na základe súm vyplývajúcich z uplatňovania odseku 1.

Zvýšenie hodnoty na platobný nárok na poľnohospodára sa vypočíta vydelením súm uvedených v prvom pododseku počtom platobných nárokov každého dotknutého poľnohospodára.

Ak však poľnohospodár v dotknutom sektore nemá žiadny platobný nárok, pridelia sa mu platobné nároky, ktorých:

a)	počet sa rovná počtu hektárov, ktoré nahlási v súlade s článkom 35 ods. 1 v súvislosti s rokom začlenenia režimu viazanej podpory do režimu jednotnej platby,

b)	hodnota sa stanoví vydelením sumy, ktorá vyplýva z uplatňovania odseku 1, číslom stanoveným podľa písmena a) tohto pododseku.

3.   Ak je však suma pridelená na každý z režimov podpory nižšia než 250 000 EUR, môže sa dotknutý členský štát rozhodnúť, že sumy nerozdelí a pridá ich do štátnej rezervy.

Článok 65

Začlenenie viazanej podpory čiastočne vyňatej z režimu jednotnej platby

Členské štáty rozdelia sumy vyčlenené na viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe XI bode 3 medzi poľnohospodárov v dotknutých sektoroch v zodpovedajúcom pomere k podpore, ktorú títo poľnohospodári dostali v rámci príslušných režimov podpory počas relevantných referenčných období uvedených v nariadení (ES) č. 1782/2003.

Členské štáty si však môžu v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami zvoliť reprezentatívne obdobie bližšie k súčasnosti a ak členský štát zaviedol režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom 1 alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003 alebo ak využíva možnosť ustanovenú v článku 47 tohto nariadenia, v súlade s článkom 63 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia.

Členské štáty zvýšia hodnotu platobných nárokov dotknutých poľnohospodárov alebo pridelia platobné nároky v súlade s článkom 64 ods. 2 tohto nariadenia.

Ak by bol poľnohospodár, ktorý dostával platby podľa článkov 67 a 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003, oprávnený získať platobné nároky v súlade s týmto článkom, pričom v roku začlenenia režimu viazanej podpory do režimu jednotnej platby nemá zodpovedajúce hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, alebo ak jeho platobný nárok na hektár presahuje sumu 5 000 EUR, pridelia sa mu osobitné nároky uvedené v článku 44 vo výške nepresahujúcej 5 000 EUR na nárok.

Článok 66

Nepovinné začlenenie viazanej podpory čiastočne vyňatej z režimu jednotnej platby

Ak členský štát:

a)	neprijme rozhodnutie uvedené v článku 51 ods. 1 prvom pododseku;

b)	sa rozhodne, že od roku 2011 neposkytne platby na hovädzie a teľacie mäso uvedené v článku 53 ods. 2 podľa článku 51 ods. 1 druhého pododseku; alebo

c)	sa rozhodne, že neposkytne platby na ovocie a zeleninu podľa článku 51 ods. 1 tretieho pododseku,

sumy, ktoré boli k dispozícii pre viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe XI bode 4, sa začlenia do režimu jednotnej platby v súlade s článkom 65.

Článok 67

Rozšírené začlenenie viazanej podpory do režimu jednotnej platby

Členské štáty môžu do 1. augusta 2009 rozhodnúť, že v roku 2010 až 2011 začlenia do režimu jednotnej platby podporu na osivo uvedenú v hlave IV oddieli 5 a režimy uvedené v prílohe XI bode 1 (s výnimkou osobitnej prémie na kvalitu pre pšenicu tvrdú). V takomto prípade Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 upraví vnútroštátne stropy uvedené v článku 40, pripočítaním súm uvedených v prílohe XII pre dotknutý režim podpory.

KAPITOLA 5

Osobitná podpora

Článok 68

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu za podmienok ustanovených v tejto kapitole poskytnúť osobitnú podporu poľnohospodárom:

a)

na: (i) osobitné typy hospodárenia, ktoré sú dôležité na ochranu alebo zlepšenie životného prostredia, (ii) zlepšenie kvality poľnohospodárskych výrobkov, (iii) zlepšenie uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh, (iv) uplatňovanie prísnejších noriem týkajúcich sa životných podmienok zvierat, (v) osobitné poľnohospodárske činnosti, ktoré majú ďalší agroenvironmentálny prínos;

b)	na riešenie špecifických nevýhod, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, hovädzieho a teľacieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a ryže v hospodársky alebo environmentálne citlivých oblastiach, alebo na hospodársky citlivé typy hospodárenia v rovnakých sektoroch;

c)	v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie a rozvoja s cieľom zabezpečiť sa proti opusteniu pôdy a/alebo riešiť špecifické nevýhody pre poľnohospodárov v týchto oblastiach;

d)	formou príspevkov na poistné na poistenie úrody, zvierat a rastlín v súlade s podmienkami stanovenými v článku 70;

e)	na choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody prostredníctvom vzájomných fondov v súlade s podmienkami stanovenými v článku 71.

2.   Podporu uvedenú v odseku 1 písm. a) možno poskytnúť, iba ak:

a)

pokiaľ ide o osobitné poľnohospodárske činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) bode (v), (i) rešpektuje požiadavky stanovené v článku 39 ods. 3 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1698/2005, a len na pokrytie skutočne vynaložených dodatočných nákladov a ušlých príjmov s cieľom splniť príslušný cieľ a (ii) ju schválila Komisia;

b)

pokiaľ ide o zlepšenie kvality poľnohospodárskych výrobkov uvedené v odseku 1 písm. a) bode (ii), je v súlade s nariadením Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (27), nariadením Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (28), nariadením Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (29) a časťou II hlavou II kapitolou 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007;

c)

pokiaľ ide o zlepšenie uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh uvedené v odseku 1 písm. a) bode (iii), spĺňa kritériá ustanovené v článkoch 2 až 5 nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (30);

3.   Podpora uvedená v odseku 1 písm. b) tohto článku sa môže poskytnúť len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne výroby.

V sektore ovčieho a kozieho mäsa a sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, ak sa táto podpora uplatňuje spolu s podporou poskytnutou podľa článkov 52 a 53, celková podpora nesmie presiahnuť finančný rámec podpory získanej po uplatnení maximálneho percenta zložky vnútroštátnych stropov, ktoré si členské štáty môžu ponechať a ktoré je stanovené v článkoch 67 a 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

V sektore ryže sa podpora uvedená v odseku 1 písm. b) tohto článku môže poskytovať len od toho kalendárneho roku, v ktorom členský štát začlení osobitnú platbu na ryžu ustanovenú v hlave IV kapitole 1 oddieli 1 do režimu jednotnej platby.

4.   Podpora uvedená:

a)	v odseku 1 písm. a) a d) tohto článku má formu ročných dodatočných platieb;

b)	v odseku 1 písm. b) tohto článku má formu ročných dodatočných platieb, napríklad platieb na počet hospodárskych zvierat alebo prémií na trávnaté plochy;

c)	v odseku 1 písm. c) tohto článku má formu zvýšenia jednotkovej hodnoty a/alebo počtu platobných nárokov poľnohospodára;

d)	v odseku 1 písm. e) tohto článku má formu kompenzačných platieb uvedených v článku 71.

5.   Prevod platobných nárokov so zvýšenou jednotkovou hodnotou a dodatočných platobných nárokov uvedených v odseku 4 písm. c) sa môže povoliť, len ak je s prevádzanými nárokmi spojený prevod zodpovedajúceho počtu hektárov.

6.   Podpora poskytnutá podľa odseku 1 musí byť v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Spoločenstva.

7.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 definuje podmienky na schválenie Komisiou, ktoré sa uvádza v odseku 2 písm. a) bod (ii) tohto článku, a podmienky poskytovania podpory uvedenej v tomto oddieli, najmä s cieľom zabezpečiť súlad s inými opatreniami a politikami Spoločenstva a zabrániť kumulovaniu podpory.

8.   Členské štáty, ktoré prijali rozhodnutie uvedené v článku 69 ods. 1, ho do 1. augusta 2011 môžu preskúmať a rozhodnúť sa, že od roku 2012:

a)	zmenia sumy na financovanie podpory uvedenej v tejto kapitole v rozsahu stanovenom v článku 69; alebo

b)	ukončia uplatňovanie osobitnej podpory podľa tejto kapitoly.

V závislosti od rozhodnutia, ktoré prijme každý členský štát podľa prvého pododseku tohto odseku stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 stropy zodpovedajúce tejto podpore.

Ak sa členský štát rozhodne ukončiť uplatňovanie tejto kapitoly alebo keď zníži sumy použité na financovanie podľa nej, uplatňuje sa článok 72 ods. 2.

Článok 69

Finančné ustanovenia pre osobitnú podporu

1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2009, 1. augusta 2010 alebo 1. augusta 2011 rozhodnúť, že od roku nasledujúceho po roku, v ktorom prijali toto rozhodnutie, budú využívať sumu predstavujúcu až do 10 % vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 alebo v prípade Malty sumu 2 000 000 EUR na osobitnú podporu ustanovenú v článku 68 ods. 1.

2.   Členské štáty si môžu pre jednotlivé sektory ponechať do 10 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktorá zodpovedá ktorémukoľvek zo sektorov uvedených v prílohe VI uvedeného nariadenia. Ponechané finančné prostriedky možno použiť len na uplatňovanie podpory uvedenej v článku 68 ods. 1 tohto nariadenia v sektoroch, ktorých sa ponechanie si prostriedkov týka.

3.   Na základe rozhodnutia každého členského štátu podľa odseku 1 o sume z vnútroštátneho stropu, ktorá sa má použiť, stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 zodpovedajúci strop pre uvedenú podporu.

Sumy použité na podporu uvedenú v článku 68 ods. 1 písm. c) sa len na účely zabezpečenia toho, aby sa dodržiavali vnútroštátne stropy ustanovené v článku 40 ods. 2, odčítajú od vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 ods. 1. Vypočítavajú sa ako pridelené platobné nároky.

4.   Výška podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch (i), (ii), (iii) a (iv) a v článku 68 ods. 1 písm. b) a e) sa obmedzí na 3,5 % vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 alebo v prípade Malty na sumu 2 000 000 EUR uvedenú v článku 69 ods. 1 tohto nariadenia, ktorá sa má použiť najmä na financovanie opatrení uvedených v článku 68 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

Členské štáty môžu stanoviť čiastkové limity pre jednotlivé opatrenia.

5.   Odchylne od odseku 4 sa na kalendárne roky 2010 až 2013 pre členské štáty, ktoré poskytli podporu na dojčiace kravy v súlade s článkom 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, ale nevyužili možnosť ustanovenú v článku 68 ods. 2 písm. a) bode (i) uvedeného nariadenia, limit uvedený v odseku 4 stanovuje na 6 % ich vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40. Okrem toho v členských štátoch, v ktorých sa viac ako 60 % mlieka produkuje severne od 62. rovnobežky, sa tento limit stanovuje na 10 % ich vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40.

Podpora prevyšujúca 3,5 % vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40sa však využíva výlučne na financovanie opatrení uvedených v článku 68 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa.

Komisia predloží Rade správu o uplatňovaní tohto odseku do 31. decembra 2013.

6.   Členské štáty získajú finančné prostriedky na podporu ustanovenú:

a)	v článku 68 ods. 1 využitím sumy, ktorú vypočíta Komisia v súlade s odsekom 7 tohto článku a ktorá sa stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2, a/alebo

b)	v článku 68 ods. 1 písm. a), b), c) a d) lineárnym znížením hodnoty platobných nárokov pridelených poľnohospodárom a/alebo priamych platieb uvedených v článkoch 52 a 53 a/alebo z národnej rezervy;

c)	v článku 68 ods. 1 písm. e) v prípade potreby lineárnym znížením jednej alebo viacerých platieb, ktoré sa majú vyplatiť príjemcom príslušných platieb v súlade s touto hlavou a v rozsahu uvedenom v odsekoch 1 a 4 tohto článku.

V prípade, ak členský štát využíva možnosť ustanovenú v písmene a) prvého pododseku tohto odseku, sa len na účely zabezpečenia toho, aby sa dodržiavali vnútroštátne stropy ustanovené v článku 40 ods. 2, dotknutá suma nepovažuje za časť stropu stanoveného podľa odseku 3 tohto článku.

7.   Sumy uvedené v odseku 6 písm. a) tohto článku sa rovnajú rozdielu medzi:

a)	vnútroštátnymi stropmi stanovenými na rok 2007 v prílohe VIII alebo prílohe VIIIa k nariadeniu (ES) č. 1782/2003 po uplatnení článku 10 ods. 1 uvedeného nariadenia a článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 378/2007 a po znížení o 0,5 %; a

b)	plnením rozpočtu za rozpočtový rok 2008, ktorý bol stanovený pre režim jednotnej platby a pre platby uvedené v hlave III kapitole 5 oddieli 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003, pokiaľ ide o platby so zníženým stropom z roku 2007 uvedeným v písmene a) tohto pododseku.

Táto suma nesmie byť v žiadnom prípade vyššia ako 4 % stropu uvedeného v písmene a) prvého pododseku tohto odseku.

Pre nové členské štáty, ktoré v roku 2007 uplatňovali režim jednotnej platby, sa táto suma vynásobí koeficientom 1,75 v roku 2010, 2 v roku 2011, 2,25 v roku 2012 and 2,5 od roku 2013.

Komisia na žiadosť členského štátu stanovené sumy reviduje v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia a na základe podrobných pravidiel ustanovených v súlade s tým istým postupom.

Členské štáty používajú tieto sumy bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 8 tohto nariadenia.

8.   Rozhodnutím uvedeným v odseku 1 tohto článku, v článku 68 ods. 8 a v článku 131 ods. 1 sa určia opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať, a toto rozhodnutie sa bude vzťahovať na všetky ďalšie vykonávacie dojednania relevantné pre uplatňovanie tejto kapitoly vrátane opisu podmienok oprávnenosti pre opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať, príslušných súm a finančných prostriedkov, ktoré sa majú získať.

9.   Nové členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať odseky 1, 2, 4, 5 a 6 tohto článku a článku 131 ods. 1 na základe svojich vnútroštátnych stropov:

a)	stanovených na rok 2016 v prípade Bulharska a Rumunska;

b)	stanovených na rok 2013 pre ostatné nové členské štáty.

V takom prípade sa článok 132 neuplatňuje na opatrenia prijaté v súlade s týmto článkom.

Článok 70

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

1.   Členské štáty môžu poskytnúť finančné príspevky na poistné na poistenie úrody, zvierat a rastlín proti hospodárskym stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami zvierat alebo rastlín alebo zamorením škodcami.

Na účely tohto článku:

a)	„nepriaznivé poveternostné udalosti“ sú poveternostné podmienky, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, ako napríklad mráz, krupobitie, ľadovec, dážď alebo sucho;

b)	„choroby zvierat“ sú choroby uvedené v zozname chorôb zvierat vytvorenom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat a/alebo uvedenom v prílohe k rozhodnutiu Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úesku (31),

c)	„hospodárske straty“ sú dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárovi vznikli v dôsledku ním prijatých mimoriadnych opatrení s cieľom znížiť dodávky na dotknutý trh, alebo akákoľvek výrazná strata produkcie.

2.   Finančný príspevok možno poskytnúť iba za straty spôsobené nepriaznivou poveternostnou udalosťou alebo chorobou rastlín alebo zvierat alebo zamorením škodcami, v dôsledku ktorých došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju.

3.   Finančný príspevok poskytnutý na poľnohospodára nesmie prekročiť 65 % splatného poistného.

Členské štáty môžu obmedziť výšku poistného, na ktoré možno poskytnúť finančný príspevok, uplatnením primeraných stropov.

4.   Krytie poistenia úrody a/alebo zvierat a/alebo rastlín je k dispozícii, len ak výskyt nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo vypuknutie choroby zvierat alebo rastlín alebo zamorenie škodcami oficiálne uznal ako také príslušný orgán dotknutého členského štátu.

Členské štáty môžu vo vhodných prípadoch stanoviť vopred kritériá, na základe ktorých sa oficiálne uznanie bude môcť považovať za poskytnuté.

5.   Platby poistného kompenzujú najviac všetky náklady na náhradu strát uvedených v odseku 1 a nevyžadujú si ani nešpecifikujú druh ani množstvo budúcej produkcie.

6.   Akýkoľvek finančný príspevok sa vyplatí priamo dotknutému poľnohospodárovi.

7.   Výdavky členských štátov za poskytnutie finančných príspevkov spolufinancuje Spoločenstvo z finančných prostriedkov uvedených v článku 69 ods. 1 vo výške 75 % finančného príspevku.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov kryť ich podiel na financovaní finančných príspevkov a časti poistného, ktorú majú znášať poľnohospodári, v plnej výške alebo čiastočne prostredníctvom povinných systémov kolektívnej zodpovednosti v dotknutých sektoroch. To je možné bez ohľadu na články 125l a 125n nariadenia (ES) č. 1234/2007.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za hospodárske straty, za ktoré sa poskytuje náhrada podľa iných predpisov Spoločenstva vrátane článku 44 nariadenia (ES) č. 1234/2007, a za akékoľvek iné zdravotné a veterinárne alebo rastlinolekárske opatrenia ďalej neposkytovala náhrada v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom.

9.   Finančný príspevok nesmie predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu poisťovacích služieb. Finančný príspevok sa neobmedzuje na poistenie poskytované jednou poisťovňou alebo skupinou poisťovní, ani sa naň nevzťahuje podmienka, že poistná zmluva sa má uzavrieť s poisťovňou, ktorá je zriadená v príslušnom členskom štáte.

Článok 71

Vzájomné fondy pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody

1.   Členské štáty môžu zabezpečiť, aby sa finančná náhrada vyplatila poľnohospodárom za hospodárske straty spôsobené vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín alebo environmentálnou nehodou formou finančných príspevkov do vzájomných fondov.

2.   Na účely tohto článku:

a)

„vzájomný fond“ je systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnym právom pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa,, i pomocou ktorého sa vyplácajú kompenzačné platby týmto poľnohospodárom postihnutým hospodárskymi stratami spôsobenými vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín alebo environmentálnou nehodou;

b)	„hospodárske straty“ sú dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárovi vznikli v dôsledku ním prijatých mimoriadnych opatrení s cieľom znížiť dodávky na dotknutý trh, alebo akákoľvek výrazná strata produkcie;

c)

„environmentálna nehoda“ je špecifické znečistenie, kontaminácia alebo zhoršenie kvality životného prostredia, ktoré súvisí so špecifickou udalosťou a má obmedzený geografický rozsah. Nezahŕňa všeobecné environmentálne riziká, ktoré sa neviažu na špecifickú udalosť, ako sú napríklad zmena klímy a kyslý dážď.

3.   Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada sa môže poskytnúť iba za choroby, ktoré sú uvedené v zozname vytvorenom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat a/alebo uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 90/424/EHS.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za hospodárske straty, za ktoré sa poskytuje finančná náhrada podľa iných predpisov Spoločenstva vrátane článku 44 nariadenia (ES) č. 1234/2007, a za akékoľvek iné zdravotné a veterinárne alebo rastlinolekárske opatrenia ďalej neposkytovala náhrada v súlade s odsekom 1.

5.   Zo vzájomných fondov sa finančná náhrada vypláca priamo združeným poľnohospodárom postihnutým hospodárskymi stratami.

Zdrojom finančnej náhrady vyplácanej zo vzájomných fondov je/sú:

a)	základný kapitál, ktorým do fondu prispeli združení a nepridružení poľnohospodári, alebo iní prevádzkovatelia v poľnohospodárskom reťazci; alebo

b)	úvery, ktoré fondy čerpajú za komerčných podmienok; a

c)	akékoľvek sumy vymožené v súlade s odsekom 11.

Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

6.   Finančné príspevky uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať na:

a)	administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu rozložené najviac na tri roky;

b)	splatenie kapitálu a úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej náhrady poľnohospodárom;

c)	sumy vyplácané zo základného kapitálu vzájomného fondu ako finančná náhrada poľnohospodárom.

Minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov, na ktoré možno poskytnúť finančný príspevok, určí Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Ak sa z fondu vypláca finančná náhrada v súlade s prvým pododsekom písmenom c), verejný finančný príspevok si zachováva rovnakú frekvenciu ako príspevok na komerčný úver s minimálnou dĺžkou trvania.

7.   Žiadny finančný príspevok nepresahuje 65 % nákladov uvedených v odseku 6. Náklady, ktoré nie sú kryté finančnými príspevkami, znášajú združení poľnohospodári.

Členské štáty môžu obmedziť náklady, na ktoré možno poskytnúť finančný príspevok, uplatnením:

a)	stropov na každý fond;

b)	primeraných stropov na jednotku.

8.   Výdavky členských štátov na finančné príspevky spolufinancuje Spoločenstvo z finančných prostriedkov uvedených v článku 69 ods. 1 vo výške 75 %.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov kryť ich podiel a/alebo podiel združených poľnohospodárov na financovaní finančných príspevkov v plnej výške alebo čiastočne prostredníctvom povinných systémov kolektívnej zodpovednosti v dotknutých sektoroch. To je možné bez ohľadu na články 125l a 125n nariadenia (ES) č. 1234/2007.

9.   Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy a pravidlá spravovania a monitorovania súlade s týmito pravidlami.

10.   Členské štáty predložia Komisii výročnú správu o vykonávaní tohto článku. Formu, obsah, načasovanie a lehoty tejto správy stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

11.   Ak sa poľnohospodárovi poskytne podľa tohto článku finančná náhrada zo vzájomného fondu, každý právny nárok na náhradu škôd v súvislosti s kompenzovanými ekonomickými stratami, ktorý môže poľnohospodár mať podľa akýchkoľvek ustanovení Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva voči tretej strane, sa v súlade s pravidlami, ktoré stanoví dotknutý členský štát, prevedie do vzájomného fondu.

Článok 72

Prechodné ustanovenia

1.   Ak členský štát uplatňoval článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, sumy zachované podľa uvedeného článku sa začlenia do režimu jednotnej platby v súlade s článkom 65 tohto nariadenia.

2.   Odchylne od prvého odseku, ak sa členský štát, ktorý uplatňoval článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, rozhodne uplatňovať osobitnú podporu ustanovenú v tejto kapitole, môže sumy zachované podľa článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 použiť na pokrytie finančných potrieb uvedených v článku 69 ods. 6 tohto nariadenia. V prípade, ak sú finančné potreby uvedené v článku 69 ods. 6 nižšie ako sumy zachované podľa článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, rozdiel sa začlení do režimu jednotnej platby v súlade s článkom 65 tohto nariadenia.

3.   Ak členský štát uplatňujúci podľa článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 opatrenia, ktoré nie sú v súlade s touto kapitolou, rozhodne, že uplatní osobitnú podporu ustanovenú v tejto kapitole, môže sa do 1. augusta 2009 rozhodnúť, že bude podľa článku 68 tohto nariadenia v rokoch 2010, 2011 a 2012 uplatňovať opatrenia oznámené Komisii podľa článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 a jeho vykonávacích predpisov. Odchylne od článku 69 ods. 4 možno celkovú podporu podľa opatrení uvedených v článku 68 ods. 1 písm. a), b) a e) obmedziť stropmi stanovenými pre príslušný členský štát na základe uplatňovania článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

V takomto prípade sa členský štát môže do 1. augusta 2009 tiež rozhodnúť, že takéto opatrenia každoročne upraví na účely dosiahnutia súladu s touto kapitolou. Ak sa členský štát rozhodne, že uvedené opatrenia neupraví, dotknuté sumy sa začlenia do režimu jednotnej platby v súlade s článkom 65 tohto nariadenia.

4.   Členské štáty môžu poskytovať podporu ustanovenú v tejto kapitole od roku 2009 pod podmienkou, že odchylne od článku 69 ods. 6 tohto nariadenia financujú podporu uvedenú v článku 68 ods. 1 iba prostredníctvom súm z národnej rezervy a že do konečného termínu, ktorý členský štát stanovil na podanie žiadosti o podporu, zavedú príslušné vnútroštátne ustanovenia.

HLAVA IV

INÉ REŽIMY PODPORY

KAPITOLA 1

Režimy podpory spoločenstva

Oddiel 1

Osobitná platba na ryžu

Článok 73

Rozsah pôsobnosti

Na roky 2009, 2010 a 2011 sa poskytne podpora poľnohospodárom, ktorí pestujú ryžu s kódom KN 1006 10, za podmienok stanovených v tomto oddieli („osobitná platba na ryžu“).

Článok 74

Podmienky a výška podpory

1.   Osobitná platba na ryžu sa poskytuje na hektár pôdy osiatej ryžou a ak sa plodina aspoň do začiatku kvitnutia pestuje v bežných rastových podmienkach.

Na plodiny pestované na plochách, ktoré sú celkom osiate a obrábané v súlade s miestnymi normami, ale ktoré nedosahujú štádium kvitnutia z dôvodu výnimočných poveternostných podmienok uznaných dotknutým členským štátom, však možno naďalej poskytovať podporu pod podmienkou, že príslušné plochy sa do uvedeného štádia rastu nepoužívajú na žiadny iný účel.

2.   Výška osobitnej platby na ryžu je stanovená podľa výnosov v dotknutých členských štátoch takto:

Členský štát	EUR/ha
Bulharsko	345,255
Grécko	561,00
Španielsko	476,25
Francúzsko
— materské územie	411,75
— Francúzska Guyana	563,25
Taliansko	453,00
Maďarsko	232,50
Portugalsko	453,75
Rumunsko	126,075

Článok 75

Plochy

Týmto sa pre každý produkujúci členský štát určuje takáto základná plocha:

Členský štát	základné plochy (ha)
Bulharsko	4 166
Grécko	20 333
Španielsko	104 973
Francúzsko
— materské územie	19 050
— iba pre rok 2009 Francúzska Guyana	4 190
Taliansko	219 588
Maďarsko	3 222
Portugalsko	24 667
Rumunsko	500

Členský štát môže podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií rozdeliť svoju základnú plochu alebo plochy na základné čiastkové plochy.

Článok 76

Prekročenie plôch

1.   Ak v členskom štáte plocha, na ktorej sa pestuje ryža, počas daného roku prekročí základnú plochu stanovenú v článku 75, plocha na poľnohospodára, na ktorú sa žiada osobitná platba na ryžu, sa v danom roku v príslušnom pomere zníži.

2.   Ak členský štát rozdelí svoju základnú plochu na základné čiastkové plochy, uplatní sa zníženie stanovené v odseku 1 len na poľnohospodárov na základných čiastkových plochách, kde sa prekročil limit základnej čiastkovej plochy. Toto zníženie sa uskutoční vtedy, keď sa v dotknutom členskom štáte plochy nachádzajúce sa v základných čiastkových plochách, kde sa nedosiahol limit základnej čiastkovej plochy, znovu rozdelia medzi základné čiastkové plochy, v ktorých sa limity základnej čiastkovej plochy prekročili.

Oddiel 2

Podpora pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu

Článok 77

Rozsah pôsobnosti a výška podpory

Poľnohospodárom, ktorí pestujú zemiaky určené na výrobu zemiakového škrobu, sa na hospodárske roky 2009/2010, 2010/2011 a 2011/2012 poskytuje podpora podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli („podpora pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu“).

Výška podpory predstavuje 66,32 EUR na množstvo zemiakov, ktoré je potrebné na výrobu jednej tony škrobu.

Táto suma sa upravuje podľa obsahu škrobu v zemiakoch.

Článok 78

Podmienky

Podpora pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu sa vyplatí iba na množstvo zemiakov, na ktoré sa vzťahuje pestovateľská zmluva medzi pestovateľom zemiakov a výrobcom zemiakového škrobu v rozsahu kvóty pridelenej tomuto výrobcovi zemiakového škrobu v súlade s článkom 84a ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

Oddiel 3

Prémia na bielkovinové plodiny

Článok 79

Rozsah pôsobnosti

Na roky 2009, 2010 a 2011 sa poľnohospodárom, ktorí produkujú bielkovinové plodiny, udeľuje prémia na bielkovinové plodiny v súlade s podmienkami stanovenými v tomto oddieli („prémia na bielkovinové plodiny“).

Bielkovinové plodiny zahŕňajú:

a)	hrach kód KN 0713 10;

b)	konský bôb kód KN 0713 50;

c)	vlčí bôb kód KN ex 1209 29 50.

Článok 80

Suma a oprávnenosť

Prémia na bielkovinové plodiny predstavuje 55,57 EUR na hektár bielkovinových plodín zberaných po štádiu mliečnej zrelosti.

Pod podmienkou, že predmetné plochy nie sú vyčlenené na iné využitie do uvedeného rastového štádia, však možno naďalej poskytovať prémiu na bielkovinové plodiny pestované na plochách, ktoré sú úplne osiate a obrábané v súlade s miestnymi normami, ale ktoré nedosahujú štádium mliečnej zrelosti z dôvodu mimoriadnych klimatických podmienok uznaných príslušným členským štátom.

Článok 81

Plocha

1.   Týmto sa ustanovuje sa maximálna zaručená plocha 1 648 000 ha, na ktorú možno poskytnúť prémiu na bielkovinové plodiny.

2.   Ak je plocha, na ktorú sa žiada o prémiu na bielkovinové plodiny, väčšia ako maximálna zaručená plocha, plocha na poľnohospodára, na ktorú sa žiada o prémiu na bielkovinové plodiny, sa na príslušný rok pomerne zníži, a to podľa postupu uvedeného v článku 141 ods. 2.

3.   V prípade, že sa členský štát podľa článku 67 rozhodne, že začlení prémiu na bielkovinové plodiny ustanovenú v tomto oddieli do režimu jednotnej platby, Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 zníži maximálnu zaručenú plochu uvedenú v odseku 1 tohto článku úmerne k sume vzťahujúcej sa na bielkovinové plodiny zodpovedajúcej danému členskému štátu v prílohe XII.

Oddiel 4

Platba na plochu na orechy

Článok 82

Platba Spoločenstva na plochu na orechy

1.   Na roky 2009, 2010 a 2011 sa poľnohospodárom, ktorí produkujú orechy, poskytuje podpora Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v tomto oddieli („platba na plochu na orechy“).

Medzi orechy patria:

a)	mandle s kódom KN 0802 11 a 0802 12;

b)	lieskové orechy liesky obyčajnej alebo liesky najväčšej s kódom KN 0802 21 a 0802 22;

c)	vlašské orechy s kódom KN 0802 31 a 0802 32;

d)	pistácie s kódom KN 0802 50;

e)	plody rohovníka obyčajného (svätojánsky chlieb) s kódom 1212 10 10.

2.   Členské štáty môžu rozlišovať platbu na plochu na orechy buď podľa produktov, alebo prostredníctvom zvýšenia či zníženia rozlohy národných zaručených plôch (ďalej len „NZP“) stanovených v článku 83 ods. 3. Celková výška platby na plochu na orechy poskytnutej počas daného roka však nesmie v žiadnom členskom štáte presiahnuť strop stanovený v článku 83 ods. 4.

Článok 83

Plochy

1.   Členské štáty poskytnú platbu Spoločenstva na plochu na orechy v rozsahu stropu vypočítaného vynásobením počtu hektárov zodpovedajúcich ich príslušným NZP, ktoré sú stanovené v odseku 3, priemernou sumou 120,75 EUR.

2.   Týmto sa stanovuje maximálna zaručená plocha 829 229 ha.

3.   Maximálna zaručená plocha uvedená v odseku 2 sa rozdelí na tieto národné zaručené plochy:

Členský štát	NGA (ha)
Belgicko	100
Bulharsko	11 984
Nemecko	1 500
Grécko	41 100
Španielsko	568 200
Francúzsko	17 300
Taliansko	130 100
Cyprus	5 100
Luxembursko	100
Maďarsko	2 900
Holandsko	100
Rakúsko	100
Poľsko	4 200
Portugalsko	41 300
Rumunsko	1 645
Slovinsko	300
Slovensko	3 100
Spojené kráľovstvo	100

4.   Členské štáty môžu svoje príslušné NZP rozdeliť na základné čiastkové plochy v súlade s objektívnymi kritériami, a to najmä na regionálnej úrovni alebo v súvislosti s produkciou.

Článok 84

Prekročenie základných čiastkových plôch

Ak členský štát rozdelí svoju NZP na základné čiastkové plochy a ak dôjde k prekročeniu jednej alebo viacerých limitov základných čiastkových plôch, plocha na jedného poľnohospodára, na ktorú sa žiada o platba Spoločenstva na plochu na orechy, sa na príslušný rok pomerne zníži pre poľnohospodárov na základných čiastkových plochách, kde sa limit prekročil. Toto zníženie sa vykoná vtedy, ak sa plochy nachádzajúce sa v príslušnom členskom štáte v základných čiastkových plochách, kde sa nedosiahli stanovené limity základných čiastkových plôch, znovu rozdelili medzi základné čiastkové plochy, v ktorých sa tieto limity základných čiastkových plôch prekročili.

Článok 85

Podmienky oprávnenosti

1.   Výplata platby na plochu na orechy je podmienená najmä minimálnou veľkosťou pozemku a minimálnou hustotou výsadby.

2.   Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie platby na plochu na orechy poľnohospodárom ich členstvom v organizácii výrobcov uznanej v súlade s článkom 125b nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Ak sa uplatňuje odsek 2, môžu členské štáty rozhodnúť, že platba na plochu na orechy sa vyplatí organizácii výrobcov na meno ich členov. V takom prípade organizácie výrobcov vyplatia získanú sumu svojim členom. Členské štáty však môžu oprávniť organizáciu výrobcov, aby ako náhradu za služby poskytované svojim členom znížila platbu na plochu na orechy o najviac 2 %.

Článok 86

Vnútroštátna podpora

1.   Členské štáty môžu k platbe na plochu na orechy poskytnúť vnútroštátnu podporu až do výšky 120,75 EUR na hektár a rok.

2.   Vnútroštátna podpora sa vyplatí len na plochy, ktoré využívajú platbu na plochu na orechy.

3.   Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie vnútroštátnej podpory poľnohospodárom ich členstvom v organizácii výrobcov uznanej v súlade s článkom 125b nariadenia (ES) č. 1234/2007.

Oddiel 5

Podpora na osivo

Článok 87

Podpora

1.   Členské štáty, ktoré uplatňovali článok 70 nariadenia (ES) č. 1782/2003 a nevyužívajú možnosť ustanovenú v článku 67 tohto článku, poskytnú na roky 2009, 2010 a 2011 ročnú podporu stanovenú v prílohe XIII k tomuto nariadeniu na produkciu základných alebo certifikovaných osív jedného alebo viacerých druhov uvedených v tejto prílohe podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli („podpora na osivo“).

2.   Ak sa pri ploche prijatej na certifikáciu, na ktorú sa žiada o podporu na osivo, žiada aj o podporu podľa režimu jednotnej platby, zníži sa výška podpory na osivo (okrem odrôd uvedených v prílohe XIII bodoch 1 a 2) o výšku podpory podľa režimu jednotnej platby, ktorá sa má poskytnúť počas daného roka na príslušnú plochu, pričom táto operácia nesmie skončiť záporným výsledkom.

3.   Výška požadovanej podpory na osivo nesmie presiahnuť strop, ktorý stanovuje Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia a ktorý zodpovedá zložke podpory na osivo pre príslušné odrody vo vnútroštátnom strope uvedenom v článku 40 tohto nariadenia, ktorý sa stanovuje v súlade s článkom 64 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003 („strop pre podporu na osivo“). V prípade nových členských štátov však tento strop pre podporu na osivo zodpovedá sumám stanoveným v prílohe XIV k tomuto nariadeniu.

Ak celková výška požadovanej podpory na osivo prekročí strop pre podporu na osivo určený Komisiou, podpora na poľnohospodára sa v dotknutom roku v príslušnom pomere zníži.

4.   Odrody konopy (Cannabis sativa L.), na ktoré možno poskytnúť podporu na osivo ustanovenú v tomto článku, sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Oddiel 6

Osobitná platba na bavlnu

Článok 88

Rozsah pôsobnosti

Poľnohospodárom pestujúcim bavlnu s kódom KN 5201 00 sa poskytuje podpora za podmienok stanovených v tomto oddieli („osobitná platba na bavlnu“).

Článok 89

Oprávnenosť

1.   Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu. Na plochu možno poskytnúť podporu, ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata schválenými odrodami a bavlna sa skutočne zbiera za bežných podmienok pestovania.

Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu vhodnej a primeranej predajnej kvality.

2.   Členské štáty povoľujú pôdu a odrody uvedené v odseku 1 tohto článku, podľa podrobných pravidiel a podmienok prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Článok 90

Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy

1.   Týmto sa ustanovujú tieto vnútroštátne základné plochy:

—	Bulharsko: 3 342 ha,

—	Grécko: 250 000 ha,

—	Španielsko: 48 000 ha,

—	Portugalsko: 360 ha,

2.   Týmto sa ustanovujú tieto výnosy v referenčnom období:

—	Bulharsko: 1,2 tony/ha,

—	Grécko: 3,2 tony/ha,

—	Španielsko: 3,5 tony/ha,

—	Portugalsko: 2,2 tony/ha,

3.   Výška pomoci na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, sa stanoví vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

—	Bulharsko: 671,33 EUR,

—	Grécko: 251,75 EUR,

—	Španielsko: 400,00 EUR,

—	Portugalsko: 252,73 EUR.

4.   V prípade, že plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, podpora, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu základnej plochy.

5.   Podrobné pravidlá vykonávania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Článok 91

Schválené medziodvetvové organizácie

1.   Na účely tohto oddielu je „schválená medziodvetvová organizácia“ právnická osoba, ktorú tvoria poľnohospodári pestujúci bavlnu a aspoň jeden čistič bavlny a ktorá vykonáva činnosti ako napr.:

a)	pomoc zameranú na lepšiu koordináciu spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu,

b)	vypracúvanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva,

c)	produkciu zameriava na produkty, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a požiadavkám spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa;

d)	aktualizácia metód a prostriedkov na zlepšenie kvality produktu,

e)	vývoj marketingových stratégií na podporu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality.

2.   Členský štát, kde sú čističi bavlny usadení, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, ktoré sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Článok 92

Vyplácanie podpory

1.   Poľnohospodárom sa osobitná platba na bavlnu poskytuje na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 90.

2.   Poľnohospodárom, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa poskytne osobitná platba na bavlnu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy stanovenej v článku 90 ods. 1 zvýšená o 2 EUR.

Oddiel 7

Podpora pre pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny

Článok 93

Rozsah pôsobnosti

1.   Podpora sa poskytuje pestovateľom cukrovej repy a cukrovej trstiny podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli v členských štátoch, ktoré poskytli reštrukturalizačnú podporu stanovenú v článku 3 nariadenia (ES) č. 320/2006 na aspoň 50 % kvóty na cukor stanovenej 20. februára 2006 v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (32).

2.   Podpora pestovateľom cukrovej repy a cukrovej trstiny sa poskytuje najviac na päť po sebe nasledujúcich rokov od hospodárskeho roku, v ktorom sa dosiahol prah 50 % uvedený v odseku 1, avšak najneskôr na hospodársky rok 2013/2014.

Článok 94

Podmienky

Podpora pestovateľom cukrovej repy a cukrovej trstiny sa poskytuje na množstvo kvótovaného cukru získaného z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny dodanej podľa zmlúv uzatvorených v súlade s článkom 50 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

Článok 95

Výška podpory

Podpora pestovateľom cukrovej repy a cukrovej trstiny sa vyjadruje na tonu bieleho cukru štandardnej kvality. Výška podpory sa rovná polovici sumy získanej vydelením stropu, ktorý je uvedený v prílohe XV k tomuto nariadeniu pre dotknutý členský štát v príslušnom roku, celkovou kvótou na cukor a inulínový sirup, ktorá bola stanovená 20. februára 2006 v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 318/2006.

Okrem Bulharska a Rumunska sa články 121 a 132 tohto nariadenia neuplatňujú na podporu pre pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny.

Oddiel 8

Prechodné platby na ovocie a zeleninu

Článok 96

Prechodná podpora na plochu

1.   Ak sa uplatňuje článok 54 ods. 1 alebo článok 128 ods. 1 počas obdobia stanoveného v uvedených ustanoveniach, poľnohospodárom pestujúcim rajčiaky, ktoré sa dodávajú na spracovanie, sa za podmienok stanovených v tomto oddieli môže poskytnúť prechodná podpora na plochu.

2.   Ak sa uplatňuje článok 54 ods. 2 alebo článok 128 ods. 2 počas obdobia stanoveného v uvedených ustanoveniach, poľnohospodárom pestujúcim jeden alebo viac druhov ovocia a zeleniny uvedených v článku 54 ods. 2 treťom pododseku, ako ich určil členský štát a ktoré sa dodávajú na spracovanie, sa za podmienok stanovených v tomto oddieli môže poskytnúť prechodná podpora na plochu.

Článok 97

Výška podpory a oprávnenosť na získanie podpory

1.   Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia výšku podpory na hektár, na ktorom sa pestujú rajčiaky a všetky druhy ovocia a zeleniny uvedené v článku 54 ods. 2 treťom pododseku.

2.   Celková výška podpory ustanovenej v odseku 1 tohto článku v žiadnom prípade neprekročí strop určený v súlade s článkom 51 ods. 2 alebo článkom 128.

3.   Podpora ustanovená v odseku 1 tohto článku sa poskytuje len na plochy, na ktorých produkciu sa vzťahuje zmluva na spracovanie do podoby jedného z výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 1234/2007.

4.   Členské štáty môžu poskytnutie podpory ustanovenej v odseku 1 tohto článku podmieniť ďalšími objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, vrátane podmienky, aby bol poľnohospodár členom organizácie výrobcov uznanej podľa článku 125b nariadenia (ES) č. 1234/2007 alebo skupiny výrobcov uznanej podľa článku 125e toho istého nariadenia.

Oddiel 9

Prechodná platba na mäkké ovocie

Článok 98

Platba na mäkké ovocie

1.   Pestovateľom jahôd s kódom KN 0810 10 00 a malín s kódom KN 0810 20 10, ktoré sa dodávajú na spracovanie podľa podmienok ustanovených v tomto oddieli, sa počas obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2011, poskytuje prechodná podpora na plochu („prechodná platba na mäkké ovocie“).

2.   Prechodná platba na mäkké ovocie sa poskytuje len na plochy, na ktorých produkciu sa vzťahuje zmluva na spracovanie na jeden z výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Výška prechodnej platby na mäkké ovocie je 230 EUR/ha.

4.   Členské štáty môžu okrem prechodnej platby na mäkké ovocie vyplácať vnútroštátnu podporu. Celková výška podpory Spoločenstva a vnútroštátnej podpory nesmie prekročiť 400 EUR/ha.

5.   Prechodná platba na mäkké ovocie sa vypláca výlučne na maximálne vnútroštátne zaručené plochy pridelené členským štátom takto:

Členský štát	Maximálna vnútroštátna zaručená plocha (ha)
Bulharsko	2 400
Maďarsko	1 700
Lotyšsko	400
Litva	600
Poľsko	48 000

Ak plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, v danom členskom štáte a v danom roku prekročí maximálnu vnútroštátnu zaručenú plochu, výška prechodnej platby na mäkké ovocie uvedená v odseku 3 sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu maximálnej vnútroštátnej zaručenej plochy.

6.   Články 121 a 132 sa nevzťahujú na prechodnú platbu na mäkké ovocie.

Oddiel 10

Prémie v sektoroch ovčieho a kozieho mäsa

Článok 99

Rozsah pôsobnosti

Ak sa uplatňuje článok 52, členské štáty poskytujú na ročnom základe prémie a dodatočné prémie poľnohospodárom, ktorí chovajú ovce a kozy, za podmienok stanovených v tomto oddieli, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

Článok 100

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„bahnica“ je každá samica druhov oviec, ktorá už aspoň raz rodila alebo dosiahla vek najmenej jedného roka;

b)	„koza“ je každá samica druhov kôz, ktorá už aspoň raz rodila alebo dosiahla vek najmenej jedného roku.

Článok 101

Prémia na bahnice a kozy

1.   Poľnohospodárovi, ktorý chová vo svojom podniku bahnice, sa môže na základe žiadosti poskytnúť prémia na chov bahníc (ďalej len „prémia na bahnice“).

2.   Poľnohospodárovi, ktorý chová vo svojom podniku kozy, sa môže na základe žiadosti poskytnúť prémia na chov kôz (ďalej len „prémia na kozy“). Táto prémia sa poskytuje poľnohospodárom vo osobitných oblastiach, v ktorých produkcia spĺňa tieto dve kritériá:

a)	chov kôz je zameraný najmä na produkciu kozieho mäsa;

b)	metódy chovu kôz a oviec sú podobné.

Zoznam týchto oblastí sa stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

3.   Prémie na bahnice a prémie na kozy sa poskytujú do výšky individuálnych stropov formou ročnej platby na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu, na kalendárny rok a na poľnohospodára. Minimálny počet zvierat, pre ktorý sa podáva žiadosť o prémiu, určí členský štát. Toto minimum musí byť najmenej 10 a najviac 50.

4.   Výška prémie na bahnicu je 21 EUR na bahnicu. Pre poľnohospodárov, ktorí uvádzajú na trh ovčie mlieko alebo výrobky z ovčieho mlieka, je však výška prémie na bahnicu 16,8 EUR na bahnicu.

5.   Výška prémie na kozu je 16,8 EUR na kozu.

Článok 102

Doplnková prémia

1.   Doplnková prémia sa vypláca poľnohospodárom v oblastiach, v ktorých chov oviec a kôz predstavuje tradičnú činnosť alebo významne prispieva k vidieckemu hospodárstvu. Tieto oblasti vymedzia členské štáty. V každom prípade sa doplnková prémia poskytuje len poľnohospodárovi, ktorého podnik má najmenej 50 % plochy využívanej na poľnohospodárske účely v znevýhodnených oblastiach vymedzených podľa nariadenia (ES) č. 1257/1999.

2.   Doplnková prémia sa poskytuje aj poľnohospodárovi, ktorý vykonáva sezónny presun zvierat na iné pasienky, pod podmienkou, že:

a)	najmenej 90 % zvierat, pre ktoré sa podala žiadosť o prémiu, sa pasie najmenej 90 po sebe nasledujúcich dní v oblasti, na ktorú možno poskytnúť prémiu v súlade s odsekom 1, a

b)

miesto usadenia poľnohospodárskeho podniku sa nachádza v presne vymedzenej zemepisnej oblasti, pre ktorú členský štát stanovil, že sezónny presun zvierat na iné pasienky je tradičnou metódou chovu oviec a/alebo kôz a že tento presun zvierat je nevyhnutný z dôvodu nedostatku krmiva v čase, keď sa presun uskutočňuje.

3.   Výška doplnkovej prémie sa stanovuje na 7 EUR na bahnicu a na kozu. Doplnková prémia sa poskytuje za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené na poskytovanie prémie na bahnice a prémie na kozy.

Článok 103

Spoločné pravidlá týkajúce sa prémií

1.   Prémie sa vyplácajú prijímajúcim poľnohospodárom na základe počtu bahníc a/alebo kôz, ktoré chovajú vo svojom podniku počas minimálneho obdobia, ktoré sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

2.   Prémie sa poskytnú len na zvieratá, ktoré sú identifikované a registrované v súlade s nariadením (ES) č. 21/2004.

Článok 104

Individuálne obmedzenia

1.   Od 1. januára 2009 sa individuálny strop na každého poľnohospodára uvedený v článku 101 ods. 3 rovná počtu nárokov na prémiu, ktorých bol v súlade s príslušnými pravidlami Spoločenstva držiteľom k 31. decembru 2008.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby súčet nárokov na prémiu na ich území nepresiahol vnútroštátne stropy stanovené v odseku 4 a aby sa zachovala národná rezerva uvedená v článku 106.

Po skončení obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu podľa článku 122 a ak sa uplatňuje článok 52, sa pridelenie individuálnych stropov producentom a vytvorenie národnej rezervy uvedenej v článku 106 uskutoční najneskôr do konca prvého roka uplatňovania režimu jednotnej platby.

3.   Nároky na prémie, ktoré boli odňaté v rámci opatrenia prijatého podľa odseku 2 prvého pododseku, sa zrušia.

4.   Uplatňujú sa tieto vnútroštátne stropy:

Členský štát	Vnútroštátny strop
Bulharsko	2 058 483
Česká republika	66 733
Dánsko	104 000
Estónsko	48 000
Španielsko	19 580 000
Francúzsko	7 842 000
Cyprus	472 401
Lotyšsko	18 437
Litva	17 304
Maďarsko	1 146 000
Poľsko	335 880
Portugalsko	2 690 000
Rumunsko	5 880 620
Slovinsko	84 909
Slovensko	305 756
Fínsko	80 000
Spolu	40 730 523

Článok 105

Prevod nárokov na prémiu

1.   Ak poľnohospodár svoj podnik predá alebo iným spôsobom prevedie, môže všetky svoje nároky na prémiu previesť na osobu, ktorá podnik prevezme.

2.   Poľnohospodár môže takisto celkom alebo sčasti previesť svoje nároky na iných poľnohospodárov bez toho, aby previedol svoj podnik.

V prípade prevodu nárokov bez prevodu podniku sa časť prevádzaných nárokov na prémiu, ktorá nepresahuje 15 %, odovzdá bez akejkoľvek kompenzácie do národnej rezervy členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, aby sa mohla bezplatne znovu rozdeliť.

Členské štáty môžu nadobúdať nároky na prémiu od poľnohospodárov, ktorí dobrovoľne súhlasia s úplným alebo čiastočným odovzdaním svojich nárokov. V tomto prípade možno platby za nadobudnutie týchto nárokov vykonať v prospech týchto poľnohospodárov z národného rozpočtu.

Odchylne od odseku 1 a v riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty stanoviť, že v prípade predaja alebo iného prevodu podniku sa prevod nárokov uskutoční prostredníctvom národnej rezervy.

3.   Členské štáty môžu prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby zabránili prevodu nárokov na prémiu mimo citlivých oblastí alebo regiónov, v ktorých je chov oviec obzvlášť dôležitý pre miestne hospodárstvo.

4.   Členské štáty môžu povoliť, aby sa pred nimi určeným dátumom realizoval dočasný prevod tej časti nárokov na prémiu, ktorú poľnohospodár, ktorý je držiteľom týchto nárokov, nemá v úmysle využiť.

Článok 106

Národná rezerva

1.   Každý členský štát spravuje národnú rezervu nárokov na prémie.

2.   Všetky nároky na prémiu odňaté podľa článku 105 ods. 2 alebo iných ustanovení Spoločenstva sa pridajú do národnej rezervy.

3.   Členské štáty môžu poľnohospodárom prideliť nároky na prémiu v rozsahu svojej národnej rezervy. Pri prideľovaní nárokov dávajú prednosť najmä začínajúcim osobám, mladým poľnohospodárom alebo iným prioritným poľnohospodárom.

Článok 107

Stropy

Súčet výšok každej požadovanej prémie nepresiahne strop, ktorý určí Komisia podľa článku 51 ods. 2.

Ak celková výška požadovanej podpory prekročí stanovený strop, podpora na poľnohospodára sa v danom roku v príslušnom pomere zníži.

Oddiel 11

Platby na hovädzie a teľacie mäso

Článok 108

Rozsah pôsobnosti

Ak sa uplatňuje článok 53, členské štáty poskytujú za podmienok stanovených v tomto oddieli a, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, dodatočnú platbu alebo platby vybrané dotknutým členským štátom v súlade s uvedeným článkom.

Článok 109

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„región“ je členský štát alebo región v členskom štáte podľa výberu dotknutého členského štátu;

b)	„býk“ je nevykastrovaný samec hovädzieho dobytka;

c)	„vôl“ je vykastrovaný samec hovädzieho dobytka;

d)	„dojčiaca krava“ je krava mäsového plemena alebo krava pochádzajúca z kríženia s mäsovým plemenom, ktorá patrí do stáda určeného na chov teliat na výrobu mäsa;

e)	„jalovica“ je samica hovädzieho dobytka vo veku od ôsmich mesiacov, ktorá sa ešte neotelila.

Článok 110

Osobitná prémia

1.   Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom poľnohospodárskom podniku samce hovädzieho dobytka, sa môže na základe žiadosti uchádzať o osobitnú prémiu. Táto prémia sa poskytuje vo forme ročnej prémie na kalendárny rok a na podnik v rozsahu regionálnych stropov najviac pre 90 zvierat každej vekovej skupiny uvedenej v odseku 2.

Na účely tohto článku je „regionálny strop“ počet zvierat, na ktoré sa v danom regióne a na kalendárny rok môže poskytnúť osobitná prémia.

2.   Osobitná prémia sa poskytuje najviac:

a)	raz v živote každého býka od veku deväť mesiacov alebo

b)	dvakrát v živote každého vola: (i) prvýkrát vo veku deväť mesiacov, (ii) druhýkrát po dovŕšení veku 21 mesiacov.

3.   O osobitnú prémiu sa možno uchádzať, ak:

a)	poľnohospodár chová každé zviera, ktoré je predmetom žiadosti o prémiu, na výkrm počas obdobia, ktoré sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2;

b)	má každé zviera do zabitia alebo do vývozu pas zvieraťa uvedený v článku 6 nariadenia (ES) č. 1760/2000, ktorý obsahuje všetky príslušné informácie o jeho nároku na prémiu, alebo v prípade, že pas nie je k dispozícii, rovnocenný úradný doklad.

4.   Ak v danom regióne celkový počet býkov vo veku od deväť mesiacov a volov od deväť do 20 mesiacov, pre ktoré sa podala žiadosť a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie osobitnej prémie, presahuje uplatniteľný regionálny strop stanovený v odseku 8, celkový počet zvierat, na ktoré možno poskytnúť prémiu podľa odseku 2 písm. a) a b), na poľnohospodára v danom roku sa v príslušnom pomere zníži.

5.   Odchylne od odsekov 1 a 4 môžu členské štáty na základe objektívnych kritérií, ktoré sú súčasťou politiky rozvoja vidieka, a len za podmienky, že zohľadňujú aspekty životného prostredia a zamestnanosti, zmeniť obmedzenie počtu 90 zvierat na poľnohospodársky podnik a vekovú skupinu. V tomto prípade sa členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia odsek 4 tak, aby dosiahli úroveň zníženia požadovanú na dodržanie uplatniteľného regionálneho stropu, bez toho, aby uvedené zníženia použili pre malých poľnohospodárov, ktorí pre daný rok nepredložili žiadosti o osobitnú prémiu na viac ako minimálny počet zvierat určený dotknutým členským štátom.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že osobitnú prémiu poskytnú v čase zabitia. V takomto prípade sa podmienka veku uvedená v odseku 2 písm. a) u býkov nahrádza podmienkou jatočnej hmotnosti najmenej 185 kilogramov.

Prémia sa vypláca alebo prevádza späť na poľnohospodárov.

7.   Výška osobitnej prémie sa stanovuje na:

a)	210 EUR na býka, na ktorého možno poskytnúť prémiu;

b)	150 EUR na vola, na ktorého možno poskytnúť prémiu, a vekovú skupinu.

8.   Uplatňujú sa tieto regionálne stropy:

Členský štát	Regionálny strop
Bulharsko	90 343
Česká republika	244 349
Dánsko	277 110
Nemecko	1 782 700
Estónsko	18 800
Cyprus	12 000
Lotyšsko	70 200
Litva	150 000
Poľsko	926 000
Rumunsko	452 000
Slovinsko	92 276
Slovensko	78 348
Fínsko	250 000
Švédsko	250 000

Článok 111

Prémia na dojčiace kravy

1.   Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom podniku dojčiace kravy, sa môže na základe žiadosti uchádzať o prémiu na chov dojčiacich kráv („prémia na dojčiace kravy“). Táto prémia sa poskytuje v rozsahu individuálnych stropov vo forme ročnej prémie na kalendárny rok a na poľnohospodára.

2.   Prémia na dojčiace kravy sa poskytuje každému poľnohospodárovi:

a)	ktorý počas 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti nedodáva mlieko ani mliečne výrobky zo svojho poľnohospodárskeho podniku. Priama dodávka mlieka alebo mliečnych výrobkov z podniku spotrebiteľovi však nebráni poskytnutiu prémie;

b)	ktorý dodáva mlieko alebo mliečne výrobky a ktorého celková individuálna kvóta podľa článku 67 nariadenia (ES) č. 1234/2007 nepresahuje 120 000 kilogramov.

Členské štáty sa však môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré určia, rozhodnúť zmeniť toto kvantitatívne obmedzenie alebo sa od neho odchýliť, ak poľnohospodár chová najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa podania žiadosti dojčiace kravy, ktorých počet je najmenej 60 % a v prípade jalovíc najviac 40 % z počtu, na ktorý sa žiadala prémia.

Na účely určenia počtu zvierat, na ktoré možno podľa prvého pododseku písm. a) a b) poskytnúť prémiu, sa to, či kravy patria k stádu dojčiacich kráv alebo k stádu určenému na produkciu mlieka, stanoví na základe individuálnej kvóty príjemcu na mlieko, ktorú má podnik k dispozícii k 31. marcu príslušného kalendárneho roka, vyjadrenej v tonách a v priemernej dojivosti.

3.   Nárok poľnohospodárov na prémiu sa obmedzuje použitím individuálneho stropu vymedzeného v článku 112.

4.   Výška prémie sa stanovuje na 200 EUR na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu.

5.   Členské štáty môžu poskytovať dodatočnú vnútroštátnu prémiu na dojčiace kravy do maximálnej výšky 50 EUR na jedno zviera pod podmienkou, že tým nedôjde v dotknutom členskom štáte k diskriminácii chovateľov.

Pokiaľ ide o podniky v regióne stanovenom v článkoch 5 a 8 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (33), prvých 24,15 EUR na zviera tejto dodatočnej prémie sa financuje z EPZF.

Pokiaľ ide o podniky na území členského štátu, ak v dotknutom členskom štáte je v populácii hovädzieho dobytka vysoký podiel dojčiacich kráv, ktorý predstavuje najmenej 30 % celkového počtu kráv, a ak najmenej 30 % porazených samcov hovädzieho dobytka patrí do tried mäsitosti S a E, dodatočná prémia sa v plnej výške financuje z EPZF. Akékoľvek prekročenie uvedených percent sa stanovuje na základe priemeru dvoch rokov, ktoré predchádzajú roku, na ktorý sa prémia poskytuje.

6.   Na účely tohto článku sa berú do úvahy len jalovice mäsových plemien alebo jalovice pochádzajúce z kríženia s mäsovým plemenom, ktoré patria do stáda určeného na chov teliat na produkciu mäsa.

Článok 112

Individuálny strop pre dojčiace kravy

1.   Každému poľnohospodárovi, ktorý chová dojčiace kravy, sa poskytuje podpora v rozsahu individuálnych stropov stanovených podľa článku 126 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby súčet nárokov na prémiu na ich území nepresiahol vnútroštátne stropy stanovené v odseku 5 a aby sa zachovala národná rezerva uvedená v článku 114.

Po skončení obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu v súlade s článkom 122 a ak sa uplatňuje článok 53 ods. 1, sa pridelenie individuálnych stropov producentom a vytvorenie národnej rezervy uvedenej v článku 114 uskutoční najneskôr do konca prvého roka uplatňovania režimu jednotnej platby.

3.   Ak si úprava uvedená v odseku 2 vyžaduje zníženie individuálnych stropov poľnohospodárov, toto zníženie sa vykoná bez kompenzačnej platby a rozhodne sa o ňom na základe objektívnych kritérií, ktoré zahŕňajú najmä:

a)	mieru, v akej poľnohospodári využili svoje individuálne stropy počas troch referenčných rokov pred rokom 2000;

b)	realizáciu investičného alebo extenzifikačného programu v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa;

c)	osobitné prírodné podmienky alebo uplatnenie sankcií, ktoré viedli k nevyplateniu prémie alebo k jej zníženiu najmenej v jednom referenčnom roku;

d)	ďalšie mimoriadne okolnosti, v dôsledku ktorých platby za aspoň jeden referenčný rok nezodpovedajú skutočnej situácii, ktorá vznikla v predchádzajúcich rokoch.

4.   Nároky na prémiu, ktoré sa odňali na základe opatrení prijatých podľa odseku 2 prvého pododseku, sa zrušia.

5.   Uplatňujú sa tieto vnútroštátne stropy:

Členský štát	Vnútroštátne stropy
Belgicko	394 253
Bulharsko	16 019
Česká republika	90 300
Estónsko	13 416
Španielsko	1 441 539
Francúzsko	3 779 866
Cyprus	500
Lotyšsko	19 368
Litva	47 232
Maďarsko	117 000
Malta	454
Rakúsko	375 000
Poľsko	325 581
Portugalsko	458 941
Rumunsko	150 000
Slovinsko	86 384
Slovensko	28 080

Článok 113

Prevod nárokov na prémiu na dojčiace kravy

1.   Ak poľnohospodár svoj podnik predá alebo ho iným spôsobom prevedie, môže všetky svoje nároky na prémiu na dojčiace kravy previesť na osobu, ktorá jeho podnik prevezme.

2.   Poľnohospodár uvedený v odseku 1 môže takisto celkom alebo sčasti previesť svoje nároky na iných poľnohospodárov bez toho, aby previedol svoj podnik.

V prípade prevodu nárokov na prémiu bez prevodu podniku sa časť prevádzaných nárokov na prémiu, ktorá nepresahuje 15 %, odovzdá bez akejkoľvek kompenzácie do národnej rezervy členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, aby sa mohla bezplatne znovu rozdeliť.

3.   Členský štát:

a)	prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabránili prevodu nárokov na prémiu mimo citlivé oblasti alebo regióny, v ktorých je produkcia hovädzieho a teľacieho mäsa obzvlášť dôležitá pre miestne hospodárstvo;

b)	môžu stanoviť, že sa prevod nárokov bez prevodu podniku uskutoční buď priamo medzi poľnohospodármi, alebo prostredníctvom národnej rezervy.

4.   Členské štáty môžu povoliť, aby sa pred nimi určeným dátumom realizoval dočasný prevod tej časti nárokov na prémiu, ktorú poľnohospodár, ktorý je držiteľom týchto nárokov, nemá v úmysle využiť.

Článok 114

Národná rezerva nárokov na prémiu na dojčiace kravy

1.   Každý členský štát spravuje národnú rezervu nárokov na prémiu na dojčiace kravy.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 112 ods. 4, sa všetky nároky na prémiu odňaté podľa článku 113 ods. 2 druhého pododseku alebo podľa iných ustanovení Spoločenstva pridajú do národnej rezervy.

3.   Členské štáty využívajú svoju národnú rezervu na prideľovanie nárokov na prémiu, v rámci obmedzení týchto rezerv, najmä začínajúcim poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom a iným uprednostňovaným poľnohospodárom.

Článok 115

Jalovice

1.   Odchylne od článku 111 ods. 3 tohto nariadenia sa môžu členské štáty, v ktorých sa najmenej 60 % dojčiacich kráv a jalovíc chová v horských oblastiach v zmysle článku 50 nariadenia (ES) č. 1698/2005, rozhodnúť, že budú spravovať poskytovanie prémie na dojčiace kravy na jalovice oddelene od prémie na dojčiace kravy v rozsahu samostatného vnútroštátneho stropu, ktorý stanoví dotknutý členský štát.

Tento samostatný vnútroštátny strop neprekročí 40 % vnútroštátneho stropu dotknutého členského štátu stanoveného v článku 112 ods. 5. Tento vnútroštátny strop sa zníži o sumu rovnajúcu sa výške samostatného vnútroštátneho stropu. Ak v členskom štáte, ktorý využije možnosť ustanovenú v tomto odseku, celkový počet jalovíc, na ktoré bola podaná žiadosť a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie prémie na dojčiace kravy, prekročí samostatný vnútroštátny strop, počet jalovíc, na ktoré možno poskytnúť prémiu, na poľnohospodára sa pre daný rok v príslušnom pomere zníži.

2.   Na účely tohto článku sa berú do úvahy len jalovice mäsových plemien alebo jalovice pochádzajúce z kríženia s týmito mäsovými plemenami.

Článok 116

Prémia za zabitie

1.   Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom podniku hovädzí dobytok, sa môže na základe žiadosti uchádzať o prémiu za zabitie. Táto prémia sa poskytuje pri zabití zvierat, na ktoré možno poskytnúť prémiu, alebo pri ich vývoze do tretích krajín, a to v rámci vnútroštátnych stropov, ktoré sa určia.

Prémiu za zabitie možno poskytnúť na tieto zvieratá:

a)	býky, voly, kravy a jalovice vo veku od ôsmich mesiacov;

b)	teľatá staršie ako jeden mesiac a mladšie ako osem mesiacov s jatočnou hmotnosťou do 185 kg.

Na zvieratá uvedené v písmenách a) a b) druhého pododseku možno prémiu za zabitie poskytnúť, ak ich poľnohospodár choval počas obdobia, ktoré sa určí.

2.   Výška prémie sa stanovuje na:

a)	80 EUR na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu podľa odseku 1 písm. a);

b)	50 EUR na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu podľa odseku 1 písm. b).

3.   Vnútroštátne stropy uvedené v odseku 1 sa stanovia pre každý členský štát a samostatne pre obe skupiny zvierat uvedené v písmenách a) a b) uvedeného odseku. Každý strop sa rovná počtu zvierat z každej z týchto dvoch skupín, ktoré boli porazené v dotknutom členskom štáte v roku 1995. Ku každému stropu sa pripočíta počet zvierat vyvezených do tretích krajín podľa údajov Eurostatu alebo podľa akýchkoľvek iných oficiálnych štatistických informácií zverejnených pre uvedený rok, ktoré Komisia akceptovala.

Pre nové členské štáty sa uplatňujú tieto vnútroštátne stropy:

	Býky, voly, kravy a jalovice	Teľatá staršie ako 1 mesiac a mladšie ako 8 mesiacov s jatočnou hmotnosťou do 185 kg
Bulharsko	22 191	101 542
Česká republika	483 382	27 380
Estónsko	107 813	30 000
Cyprus	21 000	—
Lotyšsko	124 320	53 280
Litva	367 484	244 200
Maďarsko	141 559	94 439
Malta	6 002	17
Poľsko	1 815 430	839 518
Rumunsko	1 148 000	85 000
Slovinsko	161 137	35 852
Slovensko	204 062	62 841

4.   Ak v danom členskom štáte celkový počet zvierat, pre ktoré sa podala žiadosť na jednu z dvoch skupín zvierat uvedených v odseku 1 písm. a) a b) a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie prémie za zabitie, presiahne vnútroštátny strop stanovený pre príslušnú skupinu, celkový počet zvierat, na ktoré možno poskytnúť prémiu, v rámci danej skupiny na poľnohospodára a na príslušný rok sa v príslušnom pomere zníži.

Článok 117

Spoločné pravidlá týkajúce sa prémií

Na to, aby zviera spĺňalo podmienky na poskytnutie priamych platieb podľa tohto oddielu, musí byť identifikované a registrované v súlade s nariadením (ES) č. 1760/2000.

Zviera sa však považuje za zviera, na ktoré možno poskytnúť platbu, aj vtedy, ak sa informácie ustanovené v článku 7 ods. 1 druhej zarážke nariadenia (ES) č. 1760/2000 nahlásili príslušnému orgánu v prvý deň retenčného obdobia zvieraťa stanovený v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 118

Stropy

Súčet výšok všetkých platieb požadovaných podľa tohto oddielu nepresiahne strop určený Komisiou v súlade s článkom 51 ods. 2.

Ak celková výška požadovaných platieb prekročí určený strop, platby na poľnohospodára sa pre daný rok v príslušnom pomere znížia.

Článok 119

Zakázané látky podľa smernice 96/22/ES

1.   Ak sa u zvieraťa zo stáda hovädzieho dobytka patriaceho poľnohospodárovi zistia v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch (34) rezíduá látok zakázaných smernicou Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka (35) alebo rezíduá látok, ktoré uvedená smernica povoľuje, ale boli použité nezákonne, alebo ak sa v podniku poľnohospodára nájde nepovolená látka alebo produkt alebo látka alebo produkt, ktoré smernica 96/22/ES povoľuje, ale poľnohospodár ich drží nezákonne, neposkytnú sa tomuto poľnohospodárovi platby stanovené v tomto oddieli na kalendárny rok, v ktorom sa uvedené porušenie predpisov zistilo.

V prípade, že sa priestupok zopakuje, doba vylúčenia sa v závislosti od závažnosti priestupku môže predĺžiť na päť rokov počínajúc rokom, v ktorom sa opakovaný priestupok zistil.

2.   Ak vlastník alebo chovateľ zvierat bráni vykonávaniu kontroly a odoberaniu vzoriek, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie vnútroštátnych plánov monitorovania rezíduí, alebo bráni vyšetrovaniu a kontrolám ustanoveným v smernici 96/23/ES, uplatňujú sa sankcie podľa odseku 1 tohto článku.

KAPITOLA 2

Vnútroštátna podpora

Článok 120

Vnútroštátna podpora na orechy

1.   Členské štáty môžu od roku 2012 alebo, ak je podľa článku 67 platba na plochu pri orechoch ustanovená v kapitole 1 oddieli 4 tejto hlavy začlenená do režimu jednotnej platby, poskytovať vnútroštátnu podporu do maximálnej výšky 120,75 EUR na hektár na rok poľnohospodárovi, ktorý produkuje tieto výrobky:

a)	mandle s kódmi KN 0802 11 a 0802 12,

b)	lieskové orechy liesky obyčajnej alebo liesky najväčšej s kódmi KN 0802 21 a 0802 22,

c)	vlašské orechy s kódmi KN 0802 31 a 0802 32,

d)	pistácie s kódom KN 0802 50,

e)	plody rohovníka obyčajného (svätojánsky chlieb) s kódom KN 1212 10 10.

2.   Vnútroštátna podpora sa môže vyplatiť len na tieto maximálne plochy:

Členský štát	Maximálna plocha (ha)
Belgicko	100
Bulharsko	11 984
Nemecko	1 500
Grécko	41 100
Španielsko	568 200
Francúzsko	17 300
Taliansko	130 100
Cyprus	5 100
Luxembursko	100
Maďarsko	2 900
Holandsko	100
Poľsko	4 200
Portugalsko	41 300
Rumunsko	1 645
Slovinsko	300
Slovensko	3 100
Spojené kráľovstvo	100

3.   Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie vnútroštátnej podpory poľnohospodárom ich členstvom v organizácii výrobcov uznanej podľa článku 125b nariadenia (ES) č. 1234/2007.

HLAVA V

REALIZÁCIA PRIAMYCH PLATIEB V NOVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 121

Zavedenie priamych platieb

V nových členských štátoch okrem Bulharska a Rumunska sa priame platby zavádzajú v súlade s nasledujúcim plánom postupného zvyšovania vyjadreným v percentách z výšky platieb, ktorá sa v tom období uplatňuje v iných ako nových členských štátoch:

—	60 % v roku 2009,

—	70 % v roku 2010,

—	80 % v roku 2011,

—	90 % v roku 2012,

—	100 % od roku 2013.

V Bulharsku a Rumunsku sa priame platby zavádzajú v súlade s týmto plánom postupného zvyšovania vyjadreným v percentách z výšky platieb, ktorá sa v tom období uplatňuje v iných ako nových členských štátoch:

—	35 % v roku 2009,

—	40 % v roku 2010,

—	50 % v roku 2011,

—	60 % v roku 2012,

—	70 % v roku 2013,

—	80 % v roku 2014,

—	90 % v roku 2015,

—	100 % od roku 2016.

KAPITOLA 2

Režim jednotnej platby na plochu

Článok 122

Režim jednotnej platby na plochu

1.   Tie nové členské štáty, ktoré sa rozhodli nahradiť priame platby, s výnimkou prechodnej platby na mäkké ovocie na roky 2009, 2010 a 2011 ustanovenej v hlave IV kapitole 1 oddieli 9 tohto nariadenia a s výnimkou platby na energetické plodiny na rok 2009 uvedenej v hlave IV kapitole 5 nariadenia (ES) č. 1782/2003, režimom jednotnej platby na plochu, poskytujú podporu poľnohospodárom v súlade s týmto článkom.

2.   Jednotná platba na plochu sa poskytuje na ročnom základe. Počíta sa vydelením ročného finančného rámca stanoveného v súlade s článkom 123 poľnohospodárskou plochou každého nového členského štátu stanovenou v súlade s článkom 124.

3.   Jednotná platba na plochu je umožnená do 31. decembra 2013. Nové členské štáty oznámia Komisii svoj zámer ukončiť uplatňovanie tohto režimu do 1. augusta posledného roku uplatňovania.

4.   Po skončení obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa priame platby uplatňujú v súlade s príslušnými predpismi Spoločenstva a na základe kvantitatívnych parametrov, ako sú základné plochy, stropy pre prémie a maximálne garantované množstvá, stanovených v aktoch o pristúpení z roku 2003 a 2005 a následných právnych predpisoch Spoločenstva pre každú priamu platbu. Následne sa pre príslušné roky uplatnia percentuálne sadzby stanovené v článku 121 tohto nariadenia.

Článok 123

Ročný finančný rámec

1.   Komisia stanoví pre každý nový členský štát ročný finančný rámec ako súčet finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre príslušný kalendárny rok na poskytovanie priamych platieb v danom novom členskom štáte.

Ročný finančný rámec sa stanoví podľa príslušných predpisov Spoločenstva a na základe kvantitatívnych parametrov, ako sú základné plochy, stropy pre prémie a maximálne garantované množstvá, stanovených v aktoch o pristúpení z roku 2003 a 2005 a následných právnych predpisoch Spoločenstva pre každú priamu platbu.

Ročný finančný rámec sa upraví príslušným percentuálnym podielom stanoveným v článku 121 na postupné zavádzanie priamych platieb, okrem súm, ktoré sú k dispozícii v súlade s prílohou XV alebo v súlade s rozdielom medzi týmito sumami alebo sumami zodpovedajúcimi sektoru ovocia a zeleniny a sumami skutočne uplatnenými, ako sa uvádza v článku 130 ods. 1.

2.   Ak by v danom roku jednotné platby na plochu v novom členskom štáte presiahli jeho ročný finančný rámec, vnútroštátna suma na hektár uplatniteľná v tomto novom členskom štáte sa zníži v príslušnom pomere použitím koeficientu zníženia.

Článok 124

Plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu

1.   Poľnohospodárska plocha nového členského štátu okrem Bulharska a Rumunska, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu, je tá časť jeho využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržiavala v dobrom poľnohospodárskom stave k 30. júnu 2003, bez ohľadu na to, či sa k uvedenému dňu využívala na produkciu alebo nie, prípadne upravená v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví príslušný členský štát po schválení Komisiou.

Na účely tejto hlavy je „využívaná poľnohospodárska plocha“ celková plocha, ktorú zaberajú orná pôda, trvalé trávnaté plochy, trvalé plodiny a záhradky, ako to stanovila Komisia na svoje štatistické účely.

Pre Bulharsko a Rumunsko je poľnohospodárska plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu, tá časť ich využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržuje v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa využíva na produkciu alebo nie, prípadne upravená v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví Bulharsko alebo Rumunsko po schválení Komisiou.

2.   Platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu možno poskytovať na všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, ako aj poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (kód KN ex 0602 90 41), ktoré boli 30. júna 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave. V prípade Bulharska a Rumunska sa však platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu môžu poskytovať na všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, ako aj poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (kód KN ex 0602 90 41).

Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť pozemky uvedené v prvom pododseku k dispozícii poľnohospodárom k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý nie je neskorší ako dátum stanovený týmto členským štátom na zmenu a doplnenie žiadosti o podporu.

Minimálna veľkosť plochy, na ktorú možno poskytnúť platbu, na jeden podnik je 0,3 ha. Každý nový členský štát sa však môže na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou rozhodnúť, že stanoví vyššiu minimálnu plochu, najviac však 1 ha.

3.   Nestanovuje sa žiadna povinnosť vyrábať alebo použiť výrobné faktory. Poľnohospodári však môžu využívať pôdu uvedenú v odseku 4 tohto článku na akýkoľvek poľnohospodársky účel. V prípade produkcie ľanu sa uplatňuje článok 39.

4.   Každá pôda, na ktorú sa poskytujú platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu, sa udržiava v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave v súlade s článkom 6.

5.   Každý poľnohospodár, ktorý dostáva podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, musí rešpektovať povinné požiadavky na hospodárenie uvedené v prílohe II v súlade s týmto harmonogramom:

a)	požiadavky uvedené v prílohe II bode A sa uplatňujú od 1. januára 2009;

b)	požiadavky uvedené v prílohe II bode B sa uplatňujú od 1. januára 2011;

c)	požiadavky uvedené v prílohe II bode C sa uplatňujú od 1. januára 2013.

6.   Bulharsko a Rumunsko je uplatňovanie článkov 4, 5, 23, 24 a 25 nepovinné do 31. decembra 2011, pokiaľ sa tieto ustanovenia vzťahujú na povinné požiadavky na hospodárenie. Od 1. januára 2012 každý poľnohospodár, ktorý dostáva v týchto členských štátoch platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu, musí spĺňať povinné požiadavky na hospodárenie uvedené v prílohe II v súlade s týmto harmonogramom:

a)	požiadavky uvedené v prílohe II bode A sa uplatňujú od 1. januára 2012;

b)	požiadavky uvedené v prílohe II bode B sa uplatňujú od 1. januára 2014;

c)	požiadavky uvedené v prílohe II bode C sa uplatňujú od 1. januára 2016.

7.   Nové členské štáty môžu tiež uplatňovať možnosti ustanovené v odsekoch 5 a 6 tam, kde sa rozhodnú ukončiť uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu pred koncom obdobia uplatňovania uvedeného v článku 122 ods. 3.

8.   Uplatňovaním režimu jednotnej platby na plochu nie sú žiadnym spôsobom dotknuté záväzky žiadneho nového členského štátu, pokiaľ ide o vykonávanie pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa identifikácie a registrácie zvierat ustanovených v nariadení (ES) č. 1760/2000 a nariadení (ES) č. 21/2004.

Článok 125

Oznamovanie

Nové členské štáty podrobne informujú Komisiu o opatreniach prijatých na vykonávanie tejto kapitoly, a najmä o opatreniach prijatých podľa článku 123 ods. 2.

KAPITOLA 3

Osobitné platby a osobitná podpora

Článok 126

Osobitná platba na cukor

1.   Ak nový členský štát využil možnosť stanovenú v článku 143ba nariadenia (ES) č. 1782/2003, poskytne poľnohospodárom, ktorým možno poskytnúť podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, osobitnú platbu na cukor. Táto platba sa poskytuje na základe kritérií, ktoré prijali príslušné členské štáty v roku 2006 a 2007.

2.   Osobitná platba na cukor sa poskytuje v rozsahu stropov stanovených v prílohe XV.

3.   Odchylne od odseku 2 sa každý dotknutý nový členský štát môže do 31. marca roka, na ktorý sa poskytuje osobitná platba na cukor, a na základe objektívnych kritérií rozhodnúť, že na osobitnú platbu na cukor uplatní nižší strop, ako je strop uvedený v prílohe XV. Ak súčet súm určených v súlade s odsekom 1 presahuje strop, o ktorom rozhodol dotknutý členský štát, ročná suma, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárom, sa v príslušnom pomere zníži.

Článok 127

Osobitná platba na ovocie a zeleninu

1.   Ak nový členský štát využil možnosť ustanovenú v článku 143bb nariadenia (ES) č. 1782/2003, poskytne poľnohospodárom, ktorým možno poskytnúť podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, osobitnú platbu na ovocie a zeleninu. Táto platba sa poskytuje v súlade s kritériami, ktoré tento členský štát prijal v roku 2007.

2.   Osobitná platba na ovocie a zeleninu sa poskytuje v rozsahu zložky vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovociu a zelenine, alebo, ak nový členský štát využil možnosť ustanovenú v článku 143bb ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003, v rozsahu nižšieho stropu.

Článok 128

Osobitná prechodná platba na ovocie a zeleninu

1.   Ak nový členský štát využil možnosť ustanovenú v článku 143bc ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003, môže si do 31. decembra 2011 ponechať do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá rajčiakom s kódom KN 0702 00 00, v súlade so svojím rozhodnutím z roku 2007.

V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia vypláca dotknutý členský štát poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe.

Dodatočná platba sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí pestujú rajčiaky, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddieli 8 tohto nariadenia.

2.   Ak nový členský štát využil možnosť ustanovenú v článku 143bc ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003, môže si v súlade so svojim rozhodnutím z roku 2007 ponechať:

a)	do 31. decembra 2010 do 100 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá druhom ovocia a zeleniny, okrem jednoročných plodín, uvedeným v článku 54 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia;

b)	od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 do 75 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá druhom ovocia a zeleniny, okrem jednoročných plodín, uvedeným v článku 54 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia.

V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 tohto nariadenia vypláca dotknutý členský štát poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe.

Táto dodatočná platba sa poskytne poľnohospodárom, ktorí pestujú jeden alebo viac druhov ovocia a zeleniny uvedených v článku 54 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia, ktoré určí dotknutý členský štát.

3.   Nové členské štáty, ktoré využili možnosti ustanovené v článku 143bc nariadenia (ES) č. 1782/2003, môžu do 1. augusta 2009 rozhodnúť o preskúmaní rozhodnutia z roku 2007, a to na účely:

a)	začlenenia všetkých týchto platieb alebo ich časti do režimu jednotnej platby. V tomto prípade sa dotknuté sumy odchylne od článku 130 tohto nariadenia zahrnú do ročného finančného rámca uvedeného v článku 123 ods. 1 tohto nariadenia; alebo

b)

začlenenia všetkých týchto platieb alebo ich časti do osobitnej platby na ovocie a zeleninu uvedenej v článku 127 tohto nariadenia. V takomto prípade sa uvedená nová platba poskytne na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ako napríklad tých, ktoré sú ustanovené v bode A odseku 2 prílohy IX k tomuto nariadeniua s ohľadom na reprezentatívne obdobie končiace v roku 2008.

Článok 129

Osobitná platba na mäkké ovocie

1.   Odchylne od článku 122 sa nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platy na plochu, môžu do 1. augusta 2011 rozhodnúť poskytovať od roku 2012 osobitnú platbu na mäkké ovocie. Táto platba sa poskytuje na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ako napr. v prípade platieb získaných v rámci prechodných platieb na mäkké ovocie ustanovených v článku 98 a poskytuje sa na obdobie, ktoré stanoví príslušný členský štát, najneskôr však na rok 2008.

2.   Osobitná platba na mäkké ovocie sa poskytuje v rozsahu súm uvedených v prílohe XII pre platby na mäkké ovocie.

3.   V roku 2012 môžu členské štáty, ktoré uplatňujú tento článok, poskytnúť k osobitnej platbe na mäkké ovocie aj vnútroštátnu podporu. Celková výška podpory Spoločenstva a vnútroštátnej podpory nesmie prekročiť tieto stropy:

—	Bulharsko: 960 000 EUR

—	Lotyšsko: 160 000 EUR

—	Litva: 240 000 EUR

—	Maďarsko: 680 000 EUR

—	Poľsko: 19 200 000 EUR.

Článok 130

Spoločné ustanovenia pre osobitné platby

1.   Finančné prostriedky vyčlenené na poskytnutie platby uvedenej v článkoch 126, 127, 128 a 129 sa nezahŕňajú do ročného finančného rámca uvedeného v článku 123 ods. 1. Ak sa však uplatňuje článok 126 ods. 3, rozdiel medzi stropom uvedeným v prílohe XV a skutočne uplatneným stropom sa zahrnie do ročného finančného rámca uvedeného v článku 123 ods. 1.

2.   Článok 132 sa nevzťahuje na osobitné platby uvedené v článkoch 127, 128 a 129. Okrem Bulharska a Rumunska sa článok 132 nevzťahuje ani na osobitné platby uvedené v článku 126.

3.   V prípade skutočného alebo predčasne darovaného dedičstva sa osobitná platba na cukor uvedená v článku 126, osobitná platba na ovocie a zeleninu uvedená v článku 127 a osobitná platba na mäkké ovocie uvedená v článku 129 udelí poľnohospodárovi, ktorý zdedil podnik, pod podmienkou, že tomuto poľnohospodárovi možno poskytnúť podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

Článok 131

Osobitná podpora

1.   Nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, sa môžu do 1. augusta 2009, 1. augusta 2010 alebo 1. augusta 2011 rozhodnúť, že od roku nasledujúceho po roku, v ktorom prijali toto rozhodnutie, budú využívať do 10 % svojich vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 na poskytovanie podpory poľnohospodárom, ako sa ustanovuje v článku 68 ods. 1 a v súlade s hlavou III kapitolou 5 ako sa na ne vzťahuje.

2.   Odchylne od článku 68 ods. 4 písm. c) má podpora pre opatrenia uvedené v článku 68 ods. 1 písm. c) formu zvýšenia sumy na hektár poskytovanej v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

Článok 68 ods. 3 druhý pododsek sa neuplatňuje na nové členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu.

3.   Odchylne od článku 69 ods. 6 získajú členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu uvedený v článku 122 finančné prostriedky potrebné na krytie podpory uvedenej v odseku 1 tohto článku:

a)	znížením ročného finančného rámca uvedeného v článku 123, a/alebo

b)	lineárnym znížením priamych platieb iných ako platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

4.   Sumy uvedené v odseku 1 tohto článku stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Tieto sumy sa odpočítajú od ročných finančných rámcov uvedených v článku 123 ods. 1 dotknutých nových členských štátov.

KAPITOLA 4

Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby

Článok 132

Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby

1.   Na účely tohto článku je „vnútroštátny režim porovnateľný s režimom SPP“ akýkoľvek vnútroštátny režim priamych platieb uplatniteľný pred dňom pristúpenia nových členských štátov, v rámci ktorého sa poľnohospodárom udeľovala podpora na výrobu, na ktorú sa vzťahuje jedna z priamych platieb.

2.   Nové členské štáty majú možnosť, ak to Komisia povolí, doplniť akékoľvek priame platby:

a)

ohľadne všetkých priamych platieb do výšky 30 percentuálnych bodov nad uplatniteľnou výškou uvedenou v článku 121 v príslušnom roku. Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko platí toto: 65 % výšky priamych platieb v Spoločenstve stanovených k 30. aprílu 2004 v roku 2009 a od roku 2010 do výšky 50 percentuálnych bodov nad uplatniteľnou výškou uvedenou v článku 121 druhom odseku v príslušnom roku. Česká republika však môže doplniť priame platby v sektore zemiakového škrobu do 100 % výšky uplatniteľnej v iných ako nových členských štátoch. V prípade priamych platieb uvedených v hlave IV kapitole 7 nariadenia (ES) č. 1782/2003 môžu nové členské štáty doplniť priame platby do výšky 100 %. Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, platia tieto maximálne sadzby: 95 % v roku 2009 a 100 % od roku 2010; alebo

b)

(i) pokiaľ ide o priame platby iné ako režim jednotnej platby, do celkovej výšky priamej podpory, ktorú by poľnohospodár mohol získať na jednotlivé produkty v novom členskom štáte v kalendárnom roku 2003 v rámci vnútroštátneho režimu porovnateľného s režimom SPP, zvýšená o 10 percentuálnych bodov. Avšak, pre Litvu je referenčným rokom kalendárny rok 2002, pre Bulharsko a Rumunsko je referenčným rokom kalendárny rok 2006, pre Slovinsko ide o zvýšenie o 25 percentuálnych bodov; (ii) pokiaľ ide o režim jednotnej platby do celkovej výšky doplnkovej vnútroštátnej priamej podpory, ktorú môže nový členský štát udeliť na daný rok, je obmedzená osobitným finančným rámcom. Tento finančný rámec sa rovná rozdielu medzi: — celkovou výškou vnútroštátnej priamej podpory porovnateľnej s režimom SPP, ktorá by bola k dispozícii v príslušnom novom členskom štáte na kalendárny rok 2003 alebo v prípade Litvy na kalendárny rok 2002, zakaždým zvýšená o 10 percentuálnych bodov. V prípade Bulharska a Rumunska je však referenčným rokom kalendárny rok 2006. V prípade Slovinska ide o zvýšenie o 25 percentuálnych bodov, a — vnútroštátnym stropom tohto nového členského štátu uvedeným v prílohe VIII a prípadne upraveným v súlade s článkom 51 ods. 2. Na účely výpočtu celkovej sumy uvedenej v prvej zarážke tohto podbodu sa zahŕňajú vnútroštátne priame platby alebo ich zložky zodpovedajúce priamym platbám Spoločenstva, alebo ich zložky, ktoré sa zohľadnili pri výpočte platného stropu dotknutého nového členského štátu v súlade s článkom 40 a článkom 51 ods. 2. Pre každú príslušnú priamu platbu sa nový členský štát môže rozhodnúť uplatňovať buď písmeno a) alebo b) prvého pododseku. Celková priama podpora, ktorá sa môže udeliť poľnohospodárovi v nových členských štátoch po pristúpení v rámci príslušnej priamej platby, vrátane všetkých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, nesmie prekročiť výšku priamej podpory, na ktorú by mal poľnohospodár nárok v rámci zodpovedajúcej priamej platby uplatňovanej v tom istom čase na členské štáty v iných ako nových členských štátoch, a to od roku 2012, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článku 7 v spojení s článkom 10.

3.   Cyprus môže doplniť priamu podporu vyplatenú poľnohospodárovi v rámci akýchkoľvek priamych platieb v režimoch podpory uvedených v prílohe I až do celkovej výšky podpory, na ktorú by poľnohospodár mal nárok na Cypre v roku 2001.

Cyperské orgány zabezpečia, aby celková priama podpora, ktorá sa poskytne poľnohospodárovi po pristúpení Cypru v rámci príslušnej priamej platby, vrátane všetkých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, v žiadnom prípade neprekročila výšku priamej podpory, na ktorú by poľnohospodár mal nárok v rámci tejto priamej platby v príslušnom roku v iných ako nových členských štátoch.

Celkové sumy doplnkovej vnútroštátnej podpory, ktorá sa má poskytnúť, sú uvedené v prílohe XVI.

Doplnková vnútroštátna podpora, ktorá sa má poskytnúť, podlieha akýmkoľvek úpravám, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v SPP.

Odseky 2 a 5 sa neuplatňujú na Cyprus.

4.   Ak sa nový členský štát rozhodne uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, tento nový členský štát môže poskytnúť doplnkovú vnútroštátnu priamu podporu za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 8.

5.   Celková výška doplnkovej vnútroštátnej podpory poskytnutej v danom roku pri uplatňovaní režimu jednotnej platby na plochu môže byť obmedzená osobitným finančným rámcom pre (pod)sektor za predpokladu, že tento finančný rámec pre daný (pod)sektor sa môže týkať len:

a)	spojených priamych platieb do režimu jednotnej platby a/alebo

b)	na rok 2009 jednej alebo viacerých priamych platieb, ktoré sú vylúčené alebo môžu byť vylúčené z režimu jednotnej platby v súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003, alebo na ktoré sa môže vzťahovať čiastočné vykonávanie podľa článku 64 ods. 2 uvedeného nariadenia;

c)	od roku 2010 jednej alebo viacerých priamych platieb, na ktoré sa môže vzťahovať čiastočné vykonávanie alebo osobitná podpora, ako sa ustanovuje v článku 51 ods. 2 a článku 68 tohto nariadenia.

Tento finančný rámec sa rovná rozdielu medzi:

a)	celkovou výškou podpory na (pod)sektor vyplývajúcou z uplatňovania písmena a) alebo b) prvého pododseku odseku 2 v závislosti od prípadu a

b)	celkovou výškou priamej podpory, ktorá by bola k dispozícii v príslušnom novom členskom štáte pre ten istý (pod)sektor v dotknutom roku v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

6.   Nový členský štát môže na základe objektívnych kritérií a po povolení Komisiou rozhodnúť o výške doplnkovej vnútroštátnej podpory, ktorá sa má poskytnúť.

7.   Povolenie Komisie:

a)	v prípade uplatňovania odseku písmena b) prvého pododseku odseku 2 špecifikuje príslušné režimy vnútroštátnych priamych platieb porovnateľné s režimom SPP;

b)	vymedzí výšku, do ktorej sa môže vyplatiť doplnková vnútroštátna podpora, sadzbu doplnkovej vnútroštátnej podpory a prípadne podmienky jej poskytnutia;

c)	sa udelí po vykonaní akýchkoľvek úprav, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v SPP.

8.   Na poľnohospodárske činnosti, pre ktoré nie sú ustanovené priame platby v iných ako nových členských štátoch, sa neposkytnú žiadne doplnkové vnútroštátne platby ani podpora.

Článok 133

Štátna pomoc na Cypre

Okrem doplnkových vnútroštátnych priamych platieb môže Cyprus poskytovať do konca roku 2012 prechodnú a postupne klesajúcu štátnu pomoc. Táto štátna pomoc sa poskytuje vo forme podobnej podpore Spoločenstva, ako sú napríklad oddelené platby.

So zreteľom na charakter a výšku vnútroštátnej podpory udelenej v roku 2001 môže Cyprus poskytnúť štátnu pomoc (pod)sektorom uvedeným v prílohe XVII a do výšky určenej v uvedenej prílohe.

Štátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, podlieha akýmkoľvek úpravám, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v SPP. Keby sa také úpravy ukázali ako nevyhnutné, výška pomoci alebo podmienky jej poskytovania sa zmenia a doplnia na základe rozhodnutia Komisie.

Cyprus predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní opatrení štátnej pomoci s uvedením foriem pomoci a súm na (pod)sektor.

HLAVA VI

FINANČNÉ PREVODY

Článok 134

Finančný prevod na reštrukturalizáciu bavlnárskych oblastí

Suma 22 000 000 EUR je k dispozícii na kalendárny rok ako dodatočná podpora Spoločenstva na opatrenia v regiónoch produkujúcich bavlnu v rámci programovania rozvoja vidieka financovaného z EPFRV.

Článok 135

Finančný prevod na reštrukturalizáciu tabakových oblastí

Od rozpočtového roku 2011 je k dispozícii suma 484 000 000 EUR ako dodatočná podpora Spoločenstva na opatrenia v regiónoch produkujúcich tabak v rámci programovania rozvoja vidieka financovaného z EPFRV pre tie členské štáty, v ktorých pestovatelia tabaku dostali podporu v súlade nariadením Rady (EHS) č. 2075/92 z 30. júna 1992 o spoločnej organizácii trhu so surovým tabakom (36) v rokoch 2000, 2001 a 2002.

Článok 136

Prevod do EPFRV

Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2009 rozhodnúť, že od rozpočtového roku 2011 vyčlenia sumu, ktorá sa vypočíta v súlade s článkom 69 ods. 7, na podporu Spoločenstva v rámci programovania a financovania rozvoja vidieka v rámci EPFRV namiesto uplatňovania článku 69 ods. 6 písm. a).

HLAVA VII

VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Vykonávacie ustanovenia

Článok 137

Potvrdenie platobných nárokov

1.   Platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2009 sa považujú za zákonné a regulárne od 1. januára 2010.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na platobné nároky pridelené poľnohospodárom na základe vecne nesprávnych žiadostí s výnimkou prípadov, ak poľnohospodár naozaj nemohol chybu zistiť.

3.   Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s výdavkami, ktoré vznikli v prípade platieb udelených na ktorýkoľvek kalendárny rok do roku 2009 vrátane.

Článok 138

Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny

Hlavy III a IV sa neuplatňujú na francúzske zámorske departmány, Azory a Madeiru a na Kanárske ostrovy.

Článok 139

Štátna pomoc

Odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 z 9. októbra 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz peroxysíranov (37) sa články 87, 88 a 89 zmluvy neuplatňujú na platby, ktoré na základe článkov 41, 57, 64, 68, 69, 70 a 71, článku 82 ods. 2, článku 86, článku 98 ods. 4, článku 111 ods. 5, článku 120, článku 129 ods. 3 a článkov 131, 132 a 133 tohto nariadenia uskutočnili členské štáty v súlade s týmto nariadením.

Článok 140

Zasielanie informácií Komisii

Členské štáty podrobne informujú Komisiu o opatreniach prijatých na vykonávanie tohto nariadenia, a najmä o opatreniach týkajúcich sa článkov 6, 12, 28, 41, 45, 46, 47, 48, 51, 57, 58, 68, 69, 70, 71, 72 a 131.

Článok 141

Riadiaci výbor pre priame platby

1.   Komisii pomáha Riadiaci výbor pre priame platby.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

Článok 142

Vykonávacie pravidlá

V súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 sa na vykonávanie tohto nariadenia prijmú podrobné pravidlá. Budú zahŕňať najmä:

a)	podrobné pravidlá týkajúce sa vytvorenia poľnohospodárskeho poradenského systému;

b)	podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií prideľovania súm, ktoré sú k dispozícií na základe uplatňovania modulácie;

c)

podrobné pravidlá týkajúce sa poskytovania podpory ustanovenej v tomto nariadení vrátane podmienok, na základe ktorých možno poskytnúť podporu, dátumov na podanie žiadosti a vyplatenie platieb a kontrolných ustanovení, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa kontroly a stanovenia nárokov na podporu vrátane akejkoľvek nevyhnutnej výmeny údajov s členskými štátmi, podrobné pravidlá týkajúce sa stanovenia prekročenia základných plôch alebo maximálnych zaručených plôch, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa určenia obdobia uchovávania, stiahnutia a prerozdelenia nepoužitých nárokov na prémie stanovených podľa hlavy IV kapitoly 1 oddielov 10 a 11;

d)

pokiaľ ide o režim jednotnej platby, podrobné pravidlá týkajúce sa najmä stanovenia národnej rezervy, prevodu platobných nárokov, vymedzenia trvalých plodín, trvalých pasienkov a trávnatých plôch, možností ustanovených v hlave III kapitolách 2 a 3 a začlenenia viazaných platieb ustanovených v hlave III kapitole 4;

e)	podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania ustanovení v hlave V;

f)	podrobné pravidlá týkajúce sa začlenenia podpory na ovocie a zeleninu, konzumné zemiaky a škôlky do režimu jednotnej platby vrátane postupu podávania žiadostí o podporu v prvom roku vykonávania a podrobné vykonávacie pravidlá týkajúce sa platieb uvedených v hlave IV kapitole 1 oddieloch 8 a 9;

g)	podrobné pravidlá týkajúce sa začlenenia podpory na víno do režimu jednotnej platby vrátane postupu podávania žiadostí o podporu v prvom roku vykonávania v súlade s nariadením (ES) č. 479/2008;

h)	pokiaľ ide o konope, podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných kontrolných opatrení a metód na určovanie hladín tetrahydrokanabinolu;

i)	zmeny a doplnenia v prílohe I, ktoré sa môžu stať potrebnými, so zreteľom na kritériá stanovené v článku 1;

j)	zmeny a doplnenia v prílohách V a IX, ktoré sa môžu stať potrebnými, so zreteľom najmä na nové právne predpisy Spoločenstva;

k)	základné prvky identifikačného systému poľnohospodárskych pozemkov a ich vymedzenie;

l)	akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sa môžu urobiť v žiadosti o podporu a v oslobodení od povinnosti predložiť žiadosť o podporu;

m)	pravidlá týkajúce sa minimálneho množstva informácií, ktoré sa majú uviesť v žiadostiach o podporu;

n)	pravidlá týkajúce sa administratívnych kontrol a kontrol na mieste a kontrol pomocou diaľkového snímania;

o)	pravidlá týkajúce sa uplatňovania znížení platieb a vylúčení z nároku na ne v prípade nedodržiavania povinností uvedených v článkoch 4 a 22 vrátane prípadov neuplatňovania znížení a vylúčení;

p)	zmeny a doplnenia v prílohe VI, ktoré sa môžu stať potrebnými, so zreteľom na kritériá stanovené v článku 26;

q)	oznámenia medzi členskými štátmi a Komisiou;

r)

opatrenia, ktoré sú potrebné a riadne odôvodnené v núdzovej situácii, na vyriešenie praktických a osobitných problémov, najmä tých, ktoré sa týkajú vykonávania hlavy II kapitoly 4 a hlavy III kapitol 2 a 3; takéto opatrenia sa môžu odchyľovať od niektorých častí tohto nariadenia, ale len do takej miery a na také obdobie, ako je striktne nevyhnutné;

s)	pokiaľ ide o bavlnu, podrobné pravidlá týkajúce sa: (i) výpočtu zníženia podpory ustanoveného v článku 90 ods. 4; (ii) schválených medziodvetvových organizácií, najmä ich financovania a systému kontroly a sankcií.

KAPITOLA 2

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 143

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1290/2005

Nariadenie (ES) č. 1290/2005 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 12 ods. 2 sa nahrádza takto: „2.   Komisia stanoví sumy, ktoré sú podľa článku 9, článku 10 ods. 4, článkov 134, 135 a 136 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (38), článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 378/2007 z 27. marca 2007, ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003 (39) a článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (40) k dispozícii EPFRV.

2.	Článok 18 ods. 3 sa nahrádza takto: „3.   Vnútroštátne stropy pre priame platby uvedené v článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 opravené úpravami ustanovenými v článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia sa považujú za finančné stropy v eurách.“

Článok 144

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 247/2006

Nariadenie (ES) č. 247/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 23 ods. 2 sa nahrádza takto: „2.   Spoločenstvo financuje opatrenia ustanovené v hlavách II a III tohto nariadenia do tejto maximálnej ročnej výšky: (v miliónoch EUR)   Finančný rok 2007 Finančný rok 2008 Finančný rok 2009 Finančný rok 2010 Finančný rok 2011 a nasledujúce Francúzske zámorské departmány 126,6 262,6 269,4 273,0 278,41 Azory a Madeira 77,9 86,98 87,08 87,18 106,21 Kanárske ostrovy 127,3 268,4 268,4 268,4 268,42“

2.

Vkladá sa tento článok: „Článok 24b 1.   Do 1. augusta 2009 predložia členské štáty Komisii návrh zmien a doplnení svojich celkových programov, aby zohľadnili zmeny uskutočnené v článku 23 ods. 2 nariadením Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (41). 2.   Komisia vyhodnotí predložené zmeny a doplnenia a rozhodne o ich schválení do štyroch mesiacov od ich predloženia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2. Tieto zmeny a doplnenia sa uplatňujú od 1. januára 2010.

Článok 145

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 378/2007

Nariadenie (ES) č. 378/2007 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto: a) Odsek 3 sa nahrádza takto: „3.   Zníženia v rámci dobrovoľnej modulácie sa vykonajú na tom istom výpočtovom základe, aký je uplatniteľný na moduláciu podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (41) (toto nariadenie). b) dopĺňa sa tento odsek: „5.   Sadzby modulácie uplatniteľné na poľnohospodára a vyplývajúce z uplatňovania článku 7 nariadenia (ES) č. 73/2009 znížené o 5 percentuálnych bodov sa odpočítajú zo sadzby dobrovoľnej modulácie uplatňovanej členskými štátmi podľa odseku 4 tohto článku. Percento, ktoré sa má odpočítať, aj konečná sadzba dobrovoľnej modulácie sú rovné alebo väčšie ako 0.“.

2.

V článku 3 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a) odchylne od článku 1 ods. 3 tohto nariadenia uplatní zníženia v rámci modulácie na základe výpočtu uplatniteľného na moduláciu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 73/2009 bez prihliadnutia na vylúčenie 5 000 EUR ustanovené v odseku 1 uvedeného článku; a/alebo“.

Článok 146

Zrušenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa týmto zrušuje.

Článok 20 ods. 2, článok 64 ods. 2, články 66, 67, 68, 68a, 68b, 69, článok 70 ods. 1 písm. b) a článok 70 ods. 2 a hlava IV kapitola 1 (pšenica tvrdá), kapitola 5 (energetické plodiny), kapitola 7 (prémie na mliečne výrobky), kapitola 10 (platba na plochu pre plodiny na ornej pôde), kapitola 10b (podpora na olivové háje), kapitola 10c (podpora na pestovanie tabaku) a kapitola 10d (platba na plochu pre chmeľ) uvedeného nariadenia sa však ďalej uplatňujú na rok 2009.

2.   Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa považujú za odkazy na uvedené nariadenie v znení, ktoré bolo v účinnosti pred jeho zrušením.

Odkazy v iných aktoch na nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XVIII.

Článok 147

Prechodné pravidlá

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 prijať opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu od opatrení ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003 na opatrenia ustanovené v tomto nariadení.

Článok 148

Prechodné opatrenia pre nové členské štáty

Ak sú potrebné prechodné opatrenia, ktoré novým členským štátom uľahčia prechod od režimu jednotnej platby na plochu k režimu jednotnej platby a iným režimom podpory uvedeným v hlavách III a IV, takéto opatrenia sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

Článok 149

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2009.

Avšak:

a)	článok 138 sa uplatňuje od 1. januára 2010;

b)	normy pre vytváranie alebo zachovanie biotopov, dodržiavanie schvaľovacích postupov v prípade používania vody na zavlažovanie a špecifikáciu krajinných prvkov, ako sa ustanovujú v prílohe III, sa však uplatňujú od 1. januára 2010;

c)	normy na vytváranie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov uvedené v prílohe III sa uplatňujú najskôr od 1. januára 2010 a najneskôr 1. januára 2012.

---

(1)  Stanovisko z 19. novembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.

(3)  Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 63, 23.6.2007, s. 17.

(9)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(10)  Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8.

(12)  Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42.

(13)  Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.

(15)  Stanovisko z 23. októbra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(16)  Stanovisko z 8. októbra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(17)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 323, 28.11.2002, s. 48.

(19)  Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 31.

(20)  Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

(21)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(22)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(23)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

(24)  Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1.

(25)  Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 29.

(26)  Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 49.

(27)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.

(28)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(29)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(30)  Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2008, s. 1.

(31)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19.

(32)  Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1.

(33)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(34)  Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10.

(35)  Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3.

(36)  Ú. v. ES L 215, 30.7.1992, s. 70.

(37)  Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7.

(38)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(39)  Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1.

(40)  Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1.“.

(41)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16“.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---