Vec C‑543/03

Christine Dodl a Petra Oberhollenzer

proti

Tiroler Gebietskrankenkasse

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Innsbruck)

„Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 – Rodinné dávky – Príspevok na výchovu – Nárok na dávky podobnej povahy v štáte zamestnania a v štáte bydliska“

Návrhy prednesené 24. februára 2005 – generálny advokát L. A. Geelhoed 

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 7. júna 2005 

Abstrakt rozsudku

1.     Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Právna úprava Spoločenstva – Osobná pôsobnosť – Pracovník v zmysle nariadenia č. 1408/71 – Pojem – Osoba poistená v systéme sociálneho zabezpečenia – Posúdenie vnútroštátnym súdom

[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 1 písm. a)]

2.     Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinné dávky – Protisúbehové pravidlá Spoločenstva – Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 – Pracovník majúci nárok na dávky pre člena svojej rodiny v štáte zamestnania a štáte bydliska – Uplatniteľná právna úprava – Právne predpisy štátu zamestnania

[Nariadenie Rady č. 574/72, zmenené a doplnené nariadením č. 410/2002, článok 10 ods. 1 písm. a)]

3.     Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinné dávky – Protisúbehové pravidlá Spoločenstva – Článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia č. 574/72 – Pracovník majúci nárok na dávky na dieťa v štáte zamestnania, ktorému tiež vzniká nárok na dávky v inom členskom štáte, v mieste svojho bydliska a v mieste zamestnania osoby, ktorá ho má v starostlivosti – Pozastavenie nároku na rodinné dávky v štáte zamestnania až do výšky dávok vyplácaných štátom bydliska

[Nariadenie Rady č. 574/72, zmenené a doplnené nariadením č. 410/2002, článok 10 ods. 1 písm. b) a písm. i) ]

1.     Určitá osoba má postavenie zamestnanca v zmysle nariadenia č. 1408/71, ak je poistená, hoci len pre prípad jednej nepredvídanej udalosti, z dôvodu povinného alebo voliteľného systému sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) tohto nariadenia, a to nezávisle od existencie pracovného pomeru. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil skutočnosti potrebné na určenie toho, či oprávnení sú poistení v určitej časti systému sociálneho zabezpečenia a či sa v dôsledku toho na nich vzťahuje pojem „zamestnanca“ v zmysle článku 1 písm. a) tohto nariadenia.

(pozri bod 34, bod 1 výroku)

2.     V prípade, keď tak právne predpisy štátu zamestnania, ako aj právne predpisy štátu bydliska zamestnanca priznávajú zamestnancovi nárok na rodinné dávky za toho istého člena jeho rodiny a na to isté obdobie, členským štátom príslušným pre vyplácanie týchto dávok je na základe článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením č. 410/2002, v zásade štát zamestnania.

(pozri bod 64, bod 2 výroku)

3.     Napriek článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením č. 410/2002, ak osoba starajúca sa o dieťa, najmä manžel alebo druh zamestnanca, vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska, na základe článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) tohto nariadenia musí rodinné dávky vyplácať tento členský štát bez ohľadu na to, kto je priamym poberateľom týchto dávok podľa právnych predpisov tohto štátu. V tomto prípade sa vyplácanie rodinných dávok členským štátom zamestnania pozastaví do výšky rodinných dávok poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu bydliska.

(pozri bod 64, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 7. júna 2005 (*)

„Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 – Rodinné dávky – Príspevok na výchovu – Nárok na dávky podobnej povahy v štáte zamestnania a v štáte bydliska“

Vo veci C‑543/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Innsbruck (Rakúsko) zo 16. decembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2003, ktorý súvisí s konaním:

Christine Dodl,

Petra Oberhollenzer

proti

Tiroler Gebietskrankenkasse,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans a A. Rosas, sudcovia C. Gulmann, J.‑P. Puissochet, K. Schiemann (spravodajca), J. Makarczyk, P. Kūris, E. Juhász, U. Lõhmus, E. Levits a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: L. A. Geelhoed,

tajomník: K. Sztranc, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. decembra 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       pani Dodl a Oberhollenzer, v zastúpení: J. Hobmeier, Rechtsanwalt,

–       Tiroler Gebietskrankenkasse, v zastúpení: A. Bramböck, splnomocnená zástupkyňa,

–       nemecká vláda, v zastúpení: W.-D. Plessing a A. Tiemann, splnomocnení zástupcovia,

–       rakúska vláda, v zastúpení: H. Dossi a G. Hesse, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Holzmann, Rechtsanwältin,

–       fínska vláda, v zastúpení: A. Guimaraes‑Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin, H. Kreppel a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. februára 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v súvislosti so sporom pani Dodl a pani Oberhollenzer proti Tiroler Gebietskrankenkasse, ktorého predmetom je odmietnutie posledného menovaného zaplatiť im príspevok na starostlivosť o dieťa.

2       Tento návrh sa vzťahuje na výklad právnej úpravy Spoločenstva v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Týka sa konkrétne nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001 (Ú. v. ES L 187, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 129, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), ako aj nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením Komisie (ES) č. 410/2002 z 27. februára 2002 (Ú. v. ES L 62, s. 17; Mim. vyd. 05/001, s. 83, ďalej len „nariadenie č. 574/72“).

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

 Nariadenie č. 1408/71

3       Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje toto:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby..., na ktoré sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov..., ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“

4       Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

...

h)      rodinné dávky.“

5       V zmysle článku 13 tohto nariadenia:

„1. ... osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

2.      …

a)      na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu…;

…“

6       Článok 73 nariadenia č. 1408/71 stanovuje v súvislosti so zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, toto:

„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte...“

7       Článok 76 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý upravuje pravidlá priority v prípadoch prekrývania sa nároku na rodinné dávky podľa právnych predpisov príslušného štátu a podľa právnych predpisu členského štátu bydliska rodinných príslušníkov, stanovuje toto:

„Keď počas rovnakého obdobia tým istým rodinným príslušníkom z dôvodu vykonávania povolania právne predpisy členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, priznajú nárok na rodinné dávky, nárok na rodinné dávky, ktoré náležia podľa právnych predpisov iného členského štátu, ak to prichádza do úvahy podľa článkov 73 alebo 74, budú pozastavené do výšky, ktorú priznávajú právne predpisy prvého členského štátu.“

 Nariadenie č. 574/72

8       Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 574/72, ktorý obsahuje pravidlá uplatniteľné v prípade súbehu nárokov na rodinné prídavky pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, stanovuje toto:

„a)      Nárok na dávky alebo rodinné prídavky splatné podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých nadobudnutie nároku na tieto dávky alebo prídavky nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú počas rovnakého obdobia dávky splatné tomu istému rodinnému príslušníkovi len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu alebo pri uplatňovaní článku 73, 74, 77 alebo 78 nariadenia, a to do výšky týchto dávok.

b)      Ak je však zárobková činnosť vykonávaná na území prvého členského štátu:

i)      v prípade dávok splatných buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu, alebo podľa článku 73 alebo 74 nariadenia osobe, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobe, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené, nárok na rodinné dávky splatné buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto druhého členského štátu, alebo podľa týchto článkov sa pozastaví do výšky rodinných prídavkov poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko. Náklady na dávky vyplácané členským štátom, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko, znáša tento členský štát;

ii)      ...“

 Vnútroštátna právna úprava

 Rakúske právne predpisy

9       V zmysle § 2 ods. 1 zákona o vyrovnávaní rodinných nákladov (Familienlastenausgleichsgesetz) z 24. októbra 1967 (BGBl. I, 376/1967) v znení neskorších zmien a doplnení (BGBl. I, 142/2000):

„Na rodinné dávky majú nárok osoby, ktoré majú bydlisko alebo miesto trvalého pobytu na území federácie...“

10     Paragraf 2 zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeldgesetz) z 8. augusta 2001, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002 (BGBl. I, 103/2001), stanovuje toto:

„1.      Rodič... má nárok na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa za svoje dieťa... pod podmienkou,

1.      že má nárok na rodinné prídavky za toto dieťa v súlade so zákonom o vyrovnávaní rodinných nákladov, alebo takýto nárok nemá výlučne z dôvodu, že má nárok na rovnaký druh dávky v zahraničí,

2.      že dieťa žije v spoločnej domácnosti s týmto rodičom, a

3.      že celkový príjem tohto rodiča za zohľadnený kalendárny rok (§ 8) nepresiahne hranicu 14 600,00 eur.

...

4.      Obaja rodičia nemôžu v rovnakom čase poberať príspevok na starostlivosť o dieťa za to isté dieťa. ...“

 Nemecké právne predpisy

11     V zmysle § 1 zákona o poskytovaní príspevku a dovolenky na výchovu (Bundeserziehungsgeldgesetz) zo 7. decembra 2001 (BGB1. 2001 I, č. 65):

„(1)      Nárok na príspevok na výchovu má ten, kto:

1.      má svoje bydlisko v Nemecku, alebo sa tam obvykle zdržiava,

2.      žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, o ktoré sa stará,

3.      sám zabezpečuje starostlivosť o toto dieťa a jeho výchovu,

4.      nevykonáva zárobkovú činnosť, alebo ju nevykonáva na plný úväzok.

...“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12     Žalobkyne vo veci samej, pani Dodl a Oberhollenzer, sú rakúske štátne príslušníčky, ktoré pracujú v Rakúsku, ale bydlisko majú v Nemecku. Jedna žije spolu s manželom, druhá s druhom, pričom obaja sú nemeckí štátni príslušníci a pracujú na plný úväzok v Nemecku.

13     Pracovný pomer pani Dodl trval z dôvodu narodenia jej syna 21. apríla 2002 od 21. júna 2002 do 7. októbra 2002.

14     Pani Oberhollenzer porodila svojho syna 10. septembra 2002 a jej pracovný pomer z tohto dôvodu spočíval od 8. novembra 2002 do 9. septembra 2004.

15     Manžel pani Dodl a druh pani Oberhollenzer poberali ako otcovia v Nemecku rodinné prídavky, ktoré sú podobné rakúskym rodinným prídavkom, ale nedostávali nemecký spolkový príspevok na východu z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti na plný úväzok.

16     Žiadosti smerujúce k vyplateniu spolkového príspevku na výchovu podané žalobkyňami v Nemecku boli zamietnuté, v prípade pani Dodl rozhodnutím Amt für Versorgung und Familienförderung München I (Úrad pre pomoc a podporu rodín Mníchov 1) z 13. mája 2003 a v prípade pani Oberhollenzer rozhodnutiami Amt für Versorgung und Familienförderung Augsburg (Úrad pre pomoc a podporu rodín Augsburg) zo 14. novembra 2002 a z 22. apríla 2003. Dôvodom uvádzaným nemeckými úradmi bola údajná právomoc Rakúskej republiky na vyplácanie požadovaného príspevku. Okrem toho v prípade pani Dodl bolo takisto poukázané na prekročenie hranice príjmov stanovenej nemeckým právnym poriadkom.

17     Žalobkyne sa pokúsili aj o získanie príspevku na starostlivosť o dieťa v Rakúsku.

18     Ich žiadosti boli zamietnuté rozhodnutiami Tiroler Gebietskrankenkasse z 28. apríla a z 5. júna 2003 prijatými na základe článkov 73, 75 a 76 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkom 10 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 574/72.

19     Obe žalobkyne podali žaloby proti týmto rozhodnutiam, ktoré smerovali k zaviazaniu Tiroler Gebietskrankenkasse k priznaniu príspevku na starostlivosť o dieťa od 1. júla 2002 pre pani Dodl a od 30. septembra 2002 pre pani Oberhollenzer vo výške stanovenej zákonom. Žalobkyne na podporu svojich návrhov uviedli, že sa má uplatniť zásada štátu zamestnania, proti čomu Tiroler Gebietskrankenkasse namietla, že ak sú dané dva odlišné štáty zamestnania, vyplácať rodinné dávky musí prioritne štát bydliska. Až potom, čo bude vyplatený nemecký príspevok na výchovu, by bola Rakúska republika prípadne povinná poskytnúť príspevok na účely vyrovnania rozdielu vo vzťahu k príspevku na starostlivosť o dieťa.

20     Landesgericht Innsbruck (krajinský súd v Innsbrucku) zamietol žaloby pani Dodl a pani Oberhollenzer rozsudkami zo 27. júla 2003 a zo 17. septembra 2003. Podľa tohto súdu v prípade, ak rodičia pracujú v odlišných štátoch, má prioritnú povinnosť vyplácať rodinné dávky ten štát, na ktorého území sa dieťa trvalo zdržuje, v danom prípade Nemecko. Rakúska republika je povinná vyplatiť rozdiel iba v prípade, ak by bola nemecká dávka nižšia, ako rakúska.

21     Žalobkyne podali proti týmto rozsudkom odvolanie na Oberlandesgericht Innsbruck (vyšší krajinský súd v Innsbrucku). Na podporu svojich odvolaní uviedli, že by sa mala uplatniť zásada štátu zamestnania, keďže účelom príspevku na starostlivosť o dieťa je zabezpečiť príjem rodičovi, ktorého zárobková činnosť spočíva, lebo sa venuje výchove svojho dieťaťa a z toho dôvodu utrpí stratu príjmu. Pani Dodl a pani Oberhollenzer pripomínajú, že stále majú pracovný pomer, ktorý iba spočíva počas doby ich rodičovskej dovolenky.

22     Tiroler Gebietskrankenkasse odporoval tejto argumentácii a navrhol žaloby zamietnuť.

23     Oberlandesgericht Innsbruck po spojení oboch vecí na spoločné konanie a vyhlásenie rozsudku rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 73 nariadenia (EHS) č. 1408/71... v spojení s článkom 13 [toho istého] nariadenia v znení neskorších zmien a doplnení vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na zamestnancov, ktorých pracovný pomer síce naďalej trvá, ale nezakladá povinnosť vykonávať prácu a vyplácať odmenu (spočíva) a podľa vnútroštátneho práva nezakladá povinné sociálne poistenie?

2.      Ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

Je v takom prípade štát zamestnania príslušný na vyplácanie dávky, aj keď zamestnanec a členovia jeho rodiny, za ktorých mu môže patriť rodinná dávka, akou je rakúsky príspevok na starostlivosť o dieťa, nebývali v štáte zamestnania počas doby spočívania pracovného pomeru?“

 O veci samej

 O prvej prejudiciálnej otázke

24     Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či žalobkyne vo veci samej prestali byť „zamestnankyňami“ v zmysle nariadenia č. 1408/71 z dôvodu spočívania ich pracovného pomeru, počas doby ktorej neboli v zmysle rakúskych právnych predpisov povinné platiť poistné na sociálne zabezpečenie. Vnútroštátny sudca sa konkrétnejšie pýta na dôsledky takého spočívania na uplatňovanie článku 13 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71, a tým aj článku 73 tohto nariadenia.

25     Zdá sa, že prvá otázka odráža hlavne obavu vnútroštátneho sudcu týkajúcu sa rizika, že žalobkyniam v konaní vo veci samej sa nedostane žiadna sociálna ochrana vo forme poskytovania rodinných dávok, ak sa ich pracovný pomer z dôvodu jeho spočívania nebude považovať za zamestnanie.

26     Všetci účastníci, ktorí predložili písomné pripomienky, sa zhodujú v tom, že napriek spočívaniu ich pracovného pomeru sa na žalobkyne vzťahuje pojem „zamestnankyňa“ v zmysle článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71.

27     V tejto súvislosti treba povedať, že význam pojmu zamestnanec v práve Spoločenstva nie je jednotný, ale mení sa podľa oblasti, v ktorej sa má uplatniť (rozsudok z 12. mája 1998, C‑85/96, Martínez Sala, Zb. s. I‑2691, bod 31). Treba si preto pripomenúť význam pojmu „zamestnanec“, ako sa uvádza v rámci nariadenia č. 1408/71.

28     Nariadenie č. 1408/71 vo svojom článku 2 ods. 1 stanovuje, že sa vzťahuje na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, na ktoré sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov.

29     Pojmy „zamestnanec“ a „samostatne zárobkovo činná osoba“ sú definované v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71. Označujú každú osobu poistenú v rámci jedného zo systémov sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) pre prípad nepredvídaných udalostí uvedených v tomto ustanovení za tam uvedených podmienok (rozsudky z 3. mája 1990, Kits van Heijningen, C‑2/89, Zb. s. I‑1755, bod 9, a z 11. júna 1998 Kuusijärvi, C‑275/96, Zb. s. I‑3419, bod 20).

30     Z toho vyplýva, že určitá osoba má postavenie zamestnanca v zmysle nariadenia č. 1408/71, ak je poistená, hoci len pre prípad jednej nepredvídanej udalosti, z titulu povinného alebo voliteľného systému sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, a to nezávisle od existencie pracovného pomeru (rozsudky Martínez Sala, už citovaný, bod 36, a Kuusijärvi, už citovaný, bod 21).

31     Ako uviedol generálny advokát v bode 12 svojich návrhov, podľa judikatúry Súdneho dvora sa otázka, či určitá osoba naďalej spadá do osobného rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, neposudzuje podľa existencie pracovného pomeru alebo podľa skutočnosti, že je poistená pre prípad nepredvídaných udalostí v rámci systému sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že spočívanie podstatných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru na dobu určitú nemôže spôsobiť, že zamestnanec prestane byť zamestnancom v zmysle článku 73 nariadenia č. 1408/71.

32     Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že na žalobkyne vo veci samej sa na základe rakúskych právnych predpisov počas rodičovskej dovolenky nevzťahuje úplné povinné poistenie (vrátane nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia), ktoré sa vzťahuje na zamestnancov na plný úväzok. Podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym sudcom po skončení povinného poistenia majú žalobkyne nárok iba na dávky v rámci nemocenského poistenia, a aj to iba po splnení určitých podmienok. Vnútroštátny sudca teda predpokladá, že žalobkyne vo veci samej by po splnení určitých podmienok mohli mať nárok na dávky z nemocenského poistenia.

33     V každom prípade je úlohou vnútroštátneho sudcu, aby overil skutočnosti potrebné na určenie toho, či žalobkyne vo veci samej boli počas doby, na ktorú boli žiadané sporné príspevky, poistené v nejakej časti rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia a či sa v dôsledku toho na nich vzťahuje pojem „zamestnanec“ v zmysle článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71.

34     Je preto potrebné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že určitá osoba má postavenie zamestnanca v zmysle nariadenia č. 1408/71, ak je poistená, hoci len pre prípad jednej nepredvídanej udalosti, z dôvodu povinného alebo voliteľného systému sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, a to nezávisle od existencie pracovného pomeru. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil skutočnosti potrebné na určenie toho, či žalobkyne vo veci samej počas doby, na ktorú boli žiadané sporné príspevky, boli poistené v určitej časti rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia a či sa v dôsledku toho na nich vzťahuje pojem „zamestnanec“ v zmysle článku 1 písm. a) tohto nariadenia.

 O druhej prejudiciálnej otázke

35     V prípade, že by žalobkyne vo veci samej spadali do osobného rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, vnútroštátny sudca sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou pýta, ktorý členský štát je prioritne príslušný poskytnúť spornú rodinnú dávku, čo predpokladá rozhodnutie Súdneho dvora o prípadnej relevantnosti a prípadnom uplatnení takzvaných „protisúbehových“ ustanovení, t. j. článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72 v situáciách, aká vznikla aj v prejednávanej veci.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

36     Pripomienky predložené Súdnemu dvoru sa rozchádzajú v otázkach výkladu nariadení č. 1408/71 a č. 574/72 a určenia štátu príslušného pre poskytnutie dávok.

37     Podľa Tiroler Gebietskrankenkasse so zreteľom na to, že obaja rodičia vykonávajú zárobkovú činnosť, jeden v Nemecku a druhý v Rakúsku, je potrebné prijať záver, že existujú dva odlišné štáty zamestnania. Z toho vzniknutý súbeh dávok sa má riešiť podľa článku 76 nariadenia č. 1408/71, ktorý stanovuje prioritu štátu bydliska, ktorý má preto povinnosť poskytnúť rodinné dávky, pričom na druhý štát sa berie ohľad iba subsidiárne.

38     Rakúska vláda takisto odporúča toto riešenie a upresňuje, že v súlade s argumentáciou Súdneho dvora v rozsudku z 10. októbra 1996, Hoever a Zachow (C‑245/94 a C‑312/94, Zb. s. I‑4895), v oblasti rodinných dávok nemôže určenie členov rodiny, ktorým vznikne nárok na dávku, závisieť od vnútroštátnej právnej úpravy. Je skôr potrebné zohľadniť rodinu ako celok.

39     Nemecká vláda predkladá dve tvrdenia podporujúce opačný záver. Po prvé tvrdí, že zásada stanovená Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Hoever a Zachow, na ktorú sa odvoláva rakúska vláda, nie je v prejednávanej veci relevantná z dôvodu osobitnej situácie vo veci, v ktorej bol vynesený tento rozsudok. Prístup, ktorý prijal Súdny dvor vo veci Hoever a Zachow, podľa nej platí iba v prípadoch, keď sa dotknuté osoby ocitnú bez nárokov voči štátu zamestnania.

40     Po druhé nemecká vláda usudzuje, že „protisúbehové“ pravidlá obsiahnuté v článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72 nie sú uplatniteľné v prejednávanej veci, keďže neexistuje viacero súčasných nárokov na rodinné dávky za to isté dieťa. Podľa skutkových stavov konaní vo veci samej druhý rodič nemal podobný nárok, keďže otcovia detí nespĺňali podmienky na priznanie nároku na príspevok podľa nemeckého práva.

41     Nemecká vláda preto prichádza k záveru, že na základe článku 73 nariadenia č. 1408/71 má povinnosť poskytovať rodinné dávky výlučne štát zamestnania, v danom prípade Rakúska republika, aj keď poberateľ dávok a jeho rodina tam nemá bydlisko.

42     Tento záver podporila aj Komisia Európskych spoločenstiev vo svojich písomných pripomienkach. Podľa nej, keďže zásada štátu zamestnania je základnou zásadou nariadení č. 1408/71 a č. 574/72, iné riešenie by bolo potrebné hľadať iba v tom prípade, ak by uplatnenie tejto zásady viedlo k neprijateľným dôsledkom, najmä k strate nároku na rodinné dávky.

43     Komisia však na pojednávaní uviedla, že prehodnotila svoje stanovisko v prospech prednostnej príslušnosti štátu bydliska, a navrhla, aby Súdny dvor zohľadnil rodinnú situáciu žalobkýň. Podľa Komisie je pre situáciu v konaní vo veci samej relevantné ustanovenie článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 574/72, ktoré pozastavuje nároky podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71, ak manžel zamestnanca vykonáva zárobkovú činnosť v štáte bydliska. Takýto prístup by bol úplne v súlade s rozsudkom z 9. decembra 1992, McMenamin (C‑119/91, Zb. s. I‑6393), ktorý je priamo relevantný v prejednávanej veci.

 Posúdenie Súdnym dvorom

44     Pre vyriešenie problému výkladu nariadení č. 1408/71 a 574/72, ktorý je pôvodcom negatívneho kompetenčného konfliktu v prejednávanej veci a pre poskytnutie užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu je potrebné v rámci odpovede na druhú prejudiciálnu otázku pripomenúť rozsah pôsobnosti článku 73 nariadenia č. 1408/71, preskúmať vzťah tohto ustanovenia s „protisúbehovými“ pravidlami nariadení č. 1408/71 a 574/72 a určiť, ktoré z nich sa má v prejednávanej veci uplatniť.

45     Zo znenia článku 73 vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje práve na ten prípad, keď zamestnanec má bydlisko v inom členskom štáte, ako v príslušnom štáte, a zaručuje poskytnutie rodinných dávok stanovených príslušnými právnymi predpismi tohto druhého členského štátu tak, ako keby mala rodina zamestnanca bydlisko v tomto štáte.

46     Účelom tohto ustanovenia je zabrániť tomu, aby členský štát mohol stanoviť pre poskytnutie alebo výšku rodinných dávok podmienku, aby členovia rodiny zamestnanca mali bydlisko v členskom štáte, ktorý poskytuje dávky, a tým odrádzať zamestnanca Spoločenstva od vykonávania jeho práva voľného pohybu (pozri najmä rozsudky Hoever a Zachow, už citovaný, bod 34, ako aj zo 7. novembra 2002, Maaheimo, C‑333/00, Zb. s. I‑10087, bod 34).

47     Článok 73 nariadenia č. 1408/71 súvisí s pravidlom obsiahnutým v článku 13 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, v zmysle ktorého na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu. Tento systém vyplýva z účelu nariadenia č. 1408/71, ktorým je zaručenie rovnakého zaobchádzania – so zreteľom na odlišné vnútroštátne právne poriadky – a požívania dávok sociálneho zabezpečenia všetkým zamestnancom, ktorí sú príslušníkmi členských štátov a pohybujú sa v rámci Spoločenstva bez ohľadu na miesto ich zamestnania alebo bydliska, a musí sa vykladať jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch bez ohľadu na štruktúru vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich nadobudnutie nároku na rodinné dávky (rozsudok z 19. februára 1981, Beeck, 104/80, Zb. s. 503, bod 7).

48     Je preto na mieste skonštatovať, že v zmysle ustanovenia článku 73 v spojení s článkom 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 žalobkyne v konaní vo veci samej, ktoré majú spolu so svojimi rodinami bydlisko v inom členskom štáte ako v štáte zamestnania, získavajú v tomto poslednom menovanom štáte nárok na rodinné príspevky na základe práva Spoločenstva.

49     Je však dôležité upresniť, že článok 73 síce predstavuje všeobecné pravidlo, ale nie absolútne pravidlo. Nárok, ktorý majú žalobkyne ako „zamestnankyne“ na základe článkov 13 a 73 nariadenia č. 1408/71, podlieha „protisúbehovým“ pravidlám nariadení č. 1408/71 a č. 574/72, ak existuje riziko súbehu nárokov stanovených právnymi predpismi štátu bydliska a štátu zamestnania.

50     Zdá sa však, že práve o to ide v prejednávanej veci. Podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym sudcom v konaniach vo veci samej vznikajú nároky na rodinné príspevky z narodenia dieťaťa obom žalobkyniam tak v Rakúsku, ako aj v Nemecku. V Rakúsku získava matka nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa ako zamestnaná v tomto štáte na základe článku 73 nariadenia č. 1408/71. V Nemecku má na základe vnútroštátnych právnych predpisov jeden z rodičov nárok na poberanie príspevku na výchovu z dôvodu, že on a jeho dieťa majú v tomto štáte bydlisko.

51     Situácia, aká nastala v prejednávanej veci, môže viesť k nadmernej kompenzácii rodinných nákladov, a preto sa musí posúdiť vo svetle ustanovení brániacich súbehu nárokov, t. j. článku 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72.

52     Je potrebné postupne preskúmať situácie, na ktoré sa tieto ustanovenia vzťahujú.

53     Zo znenia článku 76 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že účelom tohto ustanovenia je vyriešiť súbeh nárokov na rodinné dávky vyplývajúcich jednak z článku 73 tohto nariadenia a jednak z vnútroštátnych právnych predpisov štátu bydliska členov rodiny, na základe ktorých vzniká nárok na rodinné dávky z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti. Je nesporné, že článok 76 nie je v prejednávanej veci relevantný, keďže nemecké právne predpisy priznávajú nárok na rodinné dávky za podmienky, že je bydlisko v Nemecku a nevykonáva sa zárobková činnosť na plný úväzok.

54     Naopak, článok 10 nariadenia č. 574/72 sa použije vtedy, ak existuje riziko súbehu nároku vyplývajúceho z článku 73 nariadenia č. 1408/71 a nároku poberať rodinné dávky na základe vnútroštátneho právneho poriadku štátu bydliska, pre ktorý nie je stanovená takáto podmienka zárobkovej činnosti.

55     Z toho vyplýva, že relevantným „protisúbehovým“ ustanovením v prejednávanej veci je článok 10 nariadenia č. 574/72. Do rozsahu jeho pôsobnosti totiž spadá tak prípad vykonávania zárobkovej činnosti iba jedným rodičom, ako aj vykonávania zárobkovej činnosti oboma rodičmi.

56     Článok 10 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia najmä stanovuje, že nárok na rodinné dávky v štáte bydliska dieťaťa, nezávisle od podmienok poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú splatné dávky podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71.

57     Ak sa však v štáte bydliska dieťaťa vykonáva zárobková činnosť osobou, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobou, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené, článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia stanovuje, že nároky na rodinné dávky v štáte zamestnania na základe článku 73 nariadenia č. 1408/71 sa pozastavia.

58     V už citovanom rozsudku McMenamin, bodoch 24 a 25, Súdny dvor objasnil význam opisného výrazu „osoba, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osoba, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené“. Rozhodol, že pod ním treba chápať okrem manžela najmä osobu, ktorá nie je alebo už nie je v manželskom zväzku s osobou poberajúcou príspevky podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71, alebo túto osobu samotnú v prípade, ak súbeh nárokov na rodinné príspevky je dôsledkom skutočnosti, že táto osoba takisto pracuje v štáte bydliska. Zákonodarca sa rozhodol pre definovanie skupiny týchto osôb prostredníctvom ich spoločnej vlastnosti, t. j. poberania rodinných príspevkov v štáte bydliska namiesto taxatívneho výpočtu.

59     Súdny dvor následne rozhodol, že ak osoba starajúca sa o dieťa, konkrétnejšie manžel poberateľa uvedeného v článku 73 nariadenia č. 1408/71, vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska jej detí, nárok na príspevky podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71 sa pozastaví na základe článku 10 nariadenia č. 574/72 do výšky prídavkov rovnakej povahy skutočne vyplácaných štátom bydliska, a to bez ohľadu na to, kto je priamym poberateľom rodinných príspevkov podľa právnych predpisov štátu bydliska (McMenamin, už citovaný, bod 27).

60     Tento výklad článku 10 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 574/72 sa môže priamo uplatniť na situáciu, aká je predmetom konaní vo veci samej v prípade vykonávania zárobkovej činnosti manželom pani Dodl a druhom pani Oberhollenzer v štáte bydliska. Preto povinnosť poskytnúť predmetné rodinné príspevky má štát bydliska, v danom prípade Nemecko.

61     Je na mieste dodať, že v rozpore s tvrdeniami nemeckej vlády nie je pre otázku uplatnenia článku 10 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 574/72 relevantná skutočnosť, že otcovia detí nespĺňajú podmienky na priznanie nároku na príspevky podľa nemeckého práva z dôvodu, že vykonávajú zárobkovú činnosť na plný úväzok.

62     Pre uplatnenie tohto článku a tým pádom pre obrátenie prednostnej právomoci v prospech štátu bydliska sa nevyžaduje, aby zárobkovú činnosť vykonávala osoba, ktorá má sama nárok na rodinné dávky. Postačuje, ak nárok na príspevky v štáte bydliska vznikne pre jedného z rodičov, v danom prípade pre matku.

63     Je však potrebné upresniť, že keby pani Dodl nemala nárok na nemecký príspevok na výchovu z dôvodu prekročenia hranice príjmov stanovenej nemeckým právom a nemal by ho ani jej manžel z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti na plný úväzok, podľa prípadu spomenutého vnútroštátnym súdom by sa na situáciu pani Dodl vzťahoval výlučne článok 73 nariadenia č. 1408/71 a nebolo by možné použiť „protisúbehové“ pravidlá stanovené v tomto nariadení a v nariadení č. 574/72.

64     Na druhú prejudiciálnu otázku je preto potrebné odpovedať v tom zmysle, že v prípade, keď tak právne predpisy štátu zamestnania, ako aj právne predpisy štátu bydliska zamestnanca priznávajú zamestnancovi nárok na rodinné dávky za toho istého člena jeho rodiny a na to isté obdobie, členským štátom príslušným vyplácať tieto dávky je na základe článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 v zásade štát zamestnania. Ak však osoba starajúca sa o dieťa, najmä manžel alebo druh tohto zamestnanca, vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska, na základe článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 574/72 musí rodinné dávky vyplácať tento členský štát bez ohľadu na to, kto je priamym poberateľom týchto dávok podľa právnych predpisov tohto štátu. V tomto prípade sa vyplácanie rodinných dávok členským štátom zamestnania pozastaví do výšky rodinných dávok poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu bydliska.

 O trovách

65     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Určitá osoba má postavenie zamestnanca v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001, ak je poistená, hoci len pre prípad jednej nepredvídanej udalosti, z dôvodu povinného alebo voliteľného systému sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) tohto nariadenia, a to nezávisle od existencie pracovného pomeru. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil skutočnosti potrebné na určenie toho, či žalobkyne vo veci samej počas doby, na ktorú boli žiadané sporné príspevky, boli poistené v určitej časti rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia a či sa v dôsledku toho na nich vzťahuje pojem „zamestnanca“ v zmysle článku 1 písm. a) tohto nariadenia.

2.      V prípade, keď tak právne predpisy štátu zamestnania, ako aj právne predpisy štátu bydliska zamestnanca priznávajú zamestnancovi nárok na rodinné dávky za toho istého člena jeho rodiny a na to isté obdobie, členským štátom príslušným vyplácať tieto dávky je na základe článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením Komisie (ES) č. 410/2002 z 27. februára 2002, v zásade štát zamestnania.

Ak však osoba starajúca sa o dieťa, najmä manžel alebo druh tohto zamestnanca, vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska, na základe článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 574/72 zmeneného a doplneného nariadením č. 410/2002 musí rodinné dávky vyplácať tento členský štát bez ohľadu na to, kto je priamym poberateľom týchto dávok podľa právnych predpisov tohto štátu. V tomto prípade sa vyplácanie rodinných dávok členským štátom zamestnania pozastaví do výšky rodinných dávok poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu bydliska.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.