4.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/27

(1)

Dňa 14. mája 2015 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) na základe podnetu podaného Európskym združením oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, alebo inej legovanej ocele s výnimkou nehrdzavejúcej ocele vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, ktoré sa spracúvajú len valcovaním za studena (úberom za studena) (ďalej len „ploché výrobky z ocele valcované za studena“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) (spoločne uvedené ako „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia).

(2)

Navrhovateľ podal 12. novembra 2015 žiadosť o registráciu podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Komisia svojím vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2325 (2) (ďalej len „registračné nariadenie“) zaviedla registráciu dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii. V článku 1 ods. 2 tohto nariadenia sa vyzvali všetky zainteresované strany, aby písomne oznámili svoje stanoviská, predložili podporné dôkazy alebo požiadali o vypočutie v rámci pevne stanovenej lehoty. Pripomienky týkajúce sa registrácie predložili: navrhovateľ, Čínske združenie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (CISA), Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie, ruskí vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a/alebo používatelia.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/181 (3) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii.

(4)

Konečná analýza Komisie a jej rozhodnutie týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie sú podrobne uvedené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1328 (4) (ďalej len „konečné nariadenie“). Súčasné nariadenie sa zaoberá len otázkou registrácie, pripomienkami predloženými v súvislosti s registráciou a spätným (retroaktívnym) výberom predmetného antidumpingového cla.

(5)

Na účely preskúmania, či retroaktívne uloženie konečného cla bolo opodstatnené, Komisia analyzovala spotrebu, ceny, objemy dovozu a predaja pred začatím a po začatí prešetrovania. V rámci tejto analýzy Komisia poslala takisto dotazníky dovozcom a/alebo neprepojeným dovozcom dotknutého výrobku, ktoré sa týkali objemu dovozu, dovozných cien a zásob v období po období prešetrovania, t. j. od 1. apríla 2015 do 31. januára 2016. Odpovede zaslalo 22 neprepojených a prepojených dovozcov a/alebo používateľov. Okrem toho Komisia zaslala dotazníky aj navrhovateľovi a piatim výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, ktoré sa týkali predaja v období po období prešetrovania, t. j. od 1. apríla 2015 do 31. januára 2016. Odpovede boli doručené od navrhovateľa a všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(6)

Na overenie odpovedí na dotazníky uvedené v odôvodnení 5 bolo vykonané overovanie na mieste, ktoré sa týkalo údajov predložených týmito stranami:

(7)

Dňa 3. mája 2016 sa na žiadosť združenia Eurofer konalo vypočutie pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Toto vypočutie sa uskutočnilo v rámci antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii, pričom jednou zo vznesených otázok bol prípadný spätný výber konečného antidumpingového cla.

(8)

Na žiadosť dovozcov útvary Komisie zorganizovali aj dve vypočutia vo veci spätného výberu antidumpingového cla.

(9)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a východiskách, na základe ktorých zamýšľala vyberať konečné antidumpingové clo z registrovaného dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena („dodatočné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto dodatočného zverejnenia. Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v prípade vhodnosti sa zohľadnili.

(10)

Po dodatočnom zverejnení predložilo niekoľko strán svoje pripomienky. Dňa 15. júna 2016 sa uskutočnilo vypočutie jednej skupiny dovozcov pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Po tomto vypočutí jedna zo zainteresovaných strán predložila ďalšie pripomienky k podaniu.

(11)

V zmysle svojho oznámenia „Oceľ: Zachovanie udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ (5) Komisia zabezpečí, aby odvetvie získalo skutočnú úľavu vo výraznom časovom predstihu pred zavedením predbežných opatrení. Uvedené sa dosiahne registráciou dovozu pred prijatím predbežných opatrení. Vďaka tomu môže Komisia za predpokladu splnenia príslušných právnych podmienok retroaktívne uplatniť konečné antidumpingové clá tri mesiace pred prijatím predbežných opatrení. Tieto právne podmienky sú stanovené v článku 10 ods. 4 a článku 14 ods. 5 základného nariadenia, ktoré vychádzajú z článkov 10.6 a 10.7 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „WTO ADA“).

(12)

Tieto právne podmienky stanovujú dvojstupňový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu nápravného účinku konečného antidumpingového cla, ktoré má byť uplatnené.

(13)

Keďže ide o prvý prípad, pri ktorom sa zistilo, že sú splnené podmienky na spätné uplatnenie antidumpingového cla, Komisia považuje za potrebné podrobne vysvetliť metodiku, ktorú na dosiahnutie uvedeného záveru použila.

(14)

Prvým krokom, ktorý vychádza z myšlienky predchádzať narušeniu nápravných účinkov cla, je registrácia v zmysle článku 14 ods. 5 základného nariadenia a článku 10.7 WTO ADA, ktorou sa okrem registrácie dovozu zároveň zainteresovaným stranám, predovšetkým dovozcom, oznamuje, že v prípade splnenia podstatných podmienok môže dôjsť k spätnému (retroaktívnemu) výberu konečného cla. Druhým krokom, ktorý sa uplatní, ak sa prevenciou nepodarí zachovať nápravný účinok konečného cla, je spätný výber antidumpingového cla na výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najskôr 90 dní pred dňom uplatnenia prechodných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia a článku 10.6 WTO ADA.

(15)

Ktorýkoľvek z týchto dvoch krokov možno uplatniť len po splnení podmienok stanovených v článku 10 ods. 4 základného nariadenia a v článku 10.6 WTO ADA.

(16)

Komisia považuje za vhodné uviesť spôsob, ako pri rozhodovaní o spätnom uložení antidumpingového cla vykladá a uplatňuje podmienky „ďalší podstatný nárast dovozu“ a „pravdepodobnosť vážneho narušenia nápravného účinku konečného antidumpingového cla“, ktoré sú stanovené v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia.

(17)

Druhá z dvoch alternatívnych podmienok stanovených v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia bude vždy splnená okamihom zverejnenia začiatku konania v Úradnom vestníku Európskej únie. Podrobnejšie vysvetlenie článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia preto nie je potrebné.

(18)

V článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia sa uvádza:

„… okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia zisťovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, pri ktorom je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré má byť uplatnené.“

(19)

Podľa výkladu Komisie článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia stanovuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Komisia mohla spätne vyberať konečné antidumpingové clo [navyše k podmienkam stanoveným v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia a v úvode článku 10 ods. 4 v spojení s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia]. Tieto dve podmienky sú:

(20)

Aby bolo možné určiť, či existuje ďalší podstatný náraz dovozu, treba porovnať údaje (6). V tejto súvislosti sa musí určiť, aké časové obdobia treba porovnávať.

(21)

Základné nariadenie na jednej strane odkazuje na úroveň dovozu počas obdobia prešetrovania. Na druhej strane slová ako „ďalší“ a „okrem“ naznačujú, že úroveň dovozu počas obdobia prešetrovania by sa mala porovnať s úrovňou dovozu po období prešetrovania.

(22)

Obdobie, ktoré sa má porovnávať s obdobím prešetrovania, sa zároveň nemôže začínať skôr, ako je splnená jedna z dvoch alternatívnych podmienok uvedených v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia. Preto ak sa dovozcovia dozvedia o pravdepodobnom dumpingu len na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie, za začiatok druhého obdobia by sa mal považovať práve dátum jeho zverejnenia.

(23)

Cieľom celkovej analýzy je posúdiť, či sú podmienky na uplatnenie cla pred dátumom platnosti predbežných opatrení splnené. Preto by sa toto obdobie malo končiť uložením predbežných opatrení, pričom týmto momentom prestáva platiť registrácia dovozu (7).

(24)

Štatistiky dovozu sú dostupné len na mesačnom základe. Pre druhé obdobie by preto Komisia použila údaje za celý kalendárny mesiac nasledujúci po uverejnení oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie v prípade, keď sa dovozcovia o pravdepodobnom dumpingu dozvedia až na základe tohto oznámenia o začatí konania. Ak ich povedomie o dumpingu vychádza z iných skutočností, napríklad z existencie dumpingu počas dlhšieho časového obdobia v minulosti, použijú sa údaje za mesiac nasledujúci po udalosti, na základe ktorej získali povedomie o dumpingu, najskôr však za prvý celý mesiac po období prešetrovania. Pre konečný dátum stanoví Komisia dve hodnoty: jednu, ktorá zahŕňa mesiac, v ktorom začali platiť predbežné opatrenia, a druhú bez tohto mesiaca.

(25)

Komisia zvyčajne určí mesačný priemer úrovne dovozu za celé obdobie prešetrovania, ktoré spravidla trvá 12 mesiacov, a mesačný priemer úrovne dovozu za obdobie od zistenia dumpingu do zavedenia predbežných opatrení. Začiatok a koniec druhého obdobia sa stanoví tak, ako je vysvetlené v predchádzajúcom odseku.

(26)

Okrem toho Komisia tiež stanoví vývoj dovozu v absolútnom vyjadrení, jeho vplyv na vývoj zásob výrobku a na trhový podiel a spotrebu výrobku počas posudzovaného obdobia.

(27)

Mal by sa určiť na základe analýzy jednotlivých prípadov. Okrem porovnania vážených mesačných priemerov Komisia zohľadní aj všetky ďalšie relevantné skutočnosti. Patrí sem predovšetkým vývoj celkovej spotreby dotknutého výrobku v rámci Únie, vývoj stavu zásob a vývoj trhových podielov. Analýza by teda mala obsahovať dvojaké porovnanie: absolútne a relatívne. Porovnanie uvedených dvoch mesačných priemerných hodnôt je teda dôležitým, ale nie nevyhnutne rozhodujúcim prvkom pri určovaní, či ďalší nárast dovozu je možné považovať za „podstatný“.

(28)

Dovoz do Únie pred registráciou nemôže v žiadnom prípade podliehať antidumpingovému clu. Je však relevantný na určenie, či je pravdepodobné, alebo nie, že dovoz do Únie po zavedení registrácie bude narúšať nápravný účinok cla z týchto dôvodov: z dôvodu okrem iného existencie zásob nie je nápravný účinok cla (t. j. zvýšenie ceny dovážaných výrobkov buď z dôvodu cenového zvýšenia, alebo z dôvodu cla) nikdy okamžitý, ale prejaví sa, až keď sú zásoby vypredané. Ďalší podstatný nárast dovozu pred registráciou by obvykle mal viesť k podstatnému zvýšeniu stavu zásob. Znamená to, že nápravný účinok cla sa prejaví ešte neskôr v porovnaní so situáciou pri normálnom stave zásob. Akýkoľvek ďalší dovoz v čase medzi zavedením registrácie a prijatím predbežných opatrení nad rámec zásob, ktoré už podstatne prevyšujú bežnú úroveň, by ešte viac oddialil nápravný účinok.

(29)

V druhom kroku treba určiť, či tento nárast pravdepodobne vážne naruší nápravný účinok konečného cla, ktoré má byť uplatnené. Použitie výrazu „pravdepodobne“ indikuje, že ide výhľadovú analýzu. Analýza sa bude vždy uskutočňovať na individuálnom základe, pričom jej výsledok bude závisieť od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu, keď bola nariadená registrácia na účely retroaktívneho uloženia cla.

(30)

Analýza by okrem iného mala zohľadniť vplyv dovozu do Únie od zavedenia registrácie do uloženia predbežných opatrení. V prípade žiadneho alebo len zanedbateľného dovozu bola registrácia dostatočným opatrením na zabránenie ďalšieho poškodzovania výrobného odvetvia Únie. V takom prípade preto zvyčajne neexistuje dôvod na uplatnenie druhého kroku, ktorým je spätné uloženie cla.

(31)

Pri posudzovaní, či dovoz do Únie od zavedenia registrácie do prijatia predbežných opatrení môže pravdepodobne vážne narušiť nápravný účinok ciel, bude Komisia analyzovať najmä tieto faktory:

(32)

Pri prešetrovaniach, ktoré sa týkajú viacerých dotknutých štátov, bude rozhodnutie o tom, či sa dovoz na účely analýzy podľa vyššie uvedených bodov 1.1 a 1.2 má posudzovať kumulatívne, závisieť od toho, či sa Komisia rozhodla tento dovoz kumulovať v rámci príslušného antidumpingového prešetrovania.

(33)

Registrácia sa týka dovozu v období od 12. decembra 2015 do dňa uloženia predbežných antidumpingových opatrení, t. j. do 12. februára 2016. Počas tohto obdobia bol dovoz z dotknutých krajín približne na úrovni 165 000 ton.

(34)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, informácie predložil navrhovateľ, všetci výrobcovia v Únii zaradení do vzorky a 22 neprepojených a prepojených dovozcov a/alebo používateľov. Počas obdobia, za aké sa zbierali údaje, teda od apríla 2015 do januára 2016, predstavoval ich dovoz 46 % celkového dovozu z dotknutých krajín.

(35)

Aby Komisia rozhodla, či je spätné vyberanie cla opodstatnené, posudzovala kritériá uvedené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

K registrácii dovozu, ako aj k možnému spätnému uplatňovaniu antidumpingových opatrení boli predložené pripomienky, ktoré sú analyzované nižšie.

(37)

V zmysle článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia je potrebné poznať, či „na príslušný výrobok bol zistený dumping už v minulosti, alebo si bol dovozca vedomý, alebo si mal byť vedomý dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu“. V tomto prípade sa Komisia domnieva, že na základe dôvodov uvedených v odôvodnení 17 a ďalej v texte dovozcovia vedeli, resp. mali vedieť o dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu, od dátumu začatia prešetrovania.

(38)

Jeden z dovozcov tvrdil, že dôkazy prima facie o dumpingu uvedené v podnete neboli dostatočné na preukázanie skutočnosti, že si dovozcovia boli vedomí, resp. si mali byť vedomí dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu. Táto strana predovšetkým v prvom rade upozorňovala, že samotný podnet nepredstavuje presvedčivý dôkaz o tom, že k dumpingu skutočne došlo. Po druhé, keby sa pripustilo, že dôkazy uvedené v podnete sú dostatočné na vyvodenie záveru, že dovozcovia si mali byť vedomí dumpingu, clo by bolo možné spätne uplatňovať pri každom jednotlivom prešetrovaní. Daný dovozca na záver uviedol, že tvrdenie združenia Eurofer, podľa ktorého dovozcovia vzhľadom na extrémne nízke ceny dovážaných čínskych a ruských výrobkov nemohli nevedieť o existencii dumpingu, je zavádzajúce, pretože údajné nízke ceny samy osebe nedokazujú, že dochádza k dumpingovému dovozu.

(39)

Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že spoločnosť Eurofer nepredložila tlačové správy ani iné verejne dostupné informácie, ku ktorým by európski dovozcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena mali prístup, ktoré by poukazovali na dumping zo strany čínskych výrobcov konkrétnych plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Táto strana uviedla, že predložené novinové články sa týkali ocele všeobecne, nie konkrétne plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Okrem toho indické a americké tlačové správy, ktoré predložilo združenie Eurofer, boli irelevantné z pohľadu informovanosti dovozcov v Únii.

(40)

Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že informovanosť dovozcov, na ktorú odkazuje článok 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, sa týka rozsahu dumpingu a údajnej alebo zistenej ujmy (podčiarknuté dodatočne). Komisia sa domnieva, že dovozcovia si boli, resp. si mali byť vedomí rozsahu dumpingu a údajnej ujmy na základe objektívnych faktorov, a to nielen na základe podnetu nedôverného charakteru, ale aj na základe oznámenia o začatí tohto konania, ktoré bolo dostupné aj oznámené všetkým známym zainteresovaným stranám vrátane dovozcov, používateľov a ich zastupujúcich združení pri začatí konania. Okrem toho mali zainteresované strany neobmedzený prístup k nedôvernej verzii žiadosti združenia Eurofer o zavedenie registrácie, ktoré bolo vlastne oznámené už v samotnom podaní. Prešetrovanie sa začalo, pretože dôkazy prima facie uvedené v podnete sa považovali za dostatočné na preukázanie pravdepodobného dumpingu dovozu z dotknutých krajín na trhu Únie. Tieto dôkazy prima facie sa týkali obdobia od októbra 2013 do septembra 2014, teda dlhšieho časového obdobia. Navyše bola predbežne zistená a následne tiež definitívne potvrdená existencia dumpingu aj počas obdobia prešetrovania uskutočneného v rámci konania, konkrétne od apríla 2014 do marca 2015. Preto je preukázané, že dovozcovia si boli, resp. si mali byť vedomí dumpingu a údajnej ujmy odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie.

(41)

Zároveň je nevyhnutné upozorniť, že spätné vyberanie antidumpingového cla je povolené len na dovoz, ktorý podliehal registrácii, a len po splnení kritérií stanovených v článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Preto tvrdenie, že retroaktívne uplatňovanie cla je možné „pri každom jednotlivom prešetrovaní“, je nesprávne. Pokiaľ ide o údajnú irelevantnosť tlačových správ predložených združením Eurofer, Komisia uznáva, že tieto články sa netýkali konkrétne plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, poskytli však spoľahlivý obraz o spôsobe tvorby cien, ktorý uplatňujú výrobcovia ocele z dotknutých krajín. Okrem toho tlačové správy by sa mali posudzovať vo svetle ďalších objektívnych skutočností uvedených v odôvodneniach.

(42)

Na základe vyššie uvedeného sa argumenty, ktoré sa týkajú informovanosti dovozcov, zamietajú.

(43)

V reakcii na zverejnenie niektorí dovozcovia uviedli, že na problematiku informovanosti o dumpingu a ujme by sa malo nazerať z pohľadu retroaktivity ako „výnimočného opatrenia“, čo stanovuje vysoké štandardy pre vyšetrujúci orgán, a/alebo že navrhovaný prístup k „informovanosti dovozcov“ v súvislosti s článkom 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia je príliš široký. Preto konštatovali, že oznámenie o začatí konania nepostačuje na to, aby si dovozcovia boli vedomí existencie dumpingu alebo jeho rozsahu. Avšak oznámenie o začatí konania, o ktorom široko informovala odborná oceliarenská tlač, spoločne s otvorenou verziou podania, ktorá bola zaslaná všetkým známym dovozcom a/alebo používateľom a pre všetky zainteresované strany bola prístupná od prvého dňa prešetrovania, jasne (a veľmi podrobne) opisovali použitú metodiku a zdroje použitých informácií a konkretizovali vysoké úrovne dumpingu a ujmy tak pre ČĽR, ako aj pre Rusko. Rozsah dumpingu bol oznámený ako percentuálne vyjadrenie dovoznej ceny CIF. Komisia navyše v odôvodneniach 5 až 11 registračného nariadenia všetkým zainteresovaným stranám pripomenula, že má dostatočné dôkazy o dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu. Komisia preto konštatuje, že dovozcovia si boli, resp. si mali byť vedomí, že dochádza, resp. údajne dochádza k dumpingu a ujme. Skutočnosť, že nie všetky prešetrovania vedú k zavedeniu antidumpingových opatrení, neznamená, že dôkazy o dumpingu a ujme prima facie nie sú sprístupnené dovozcom. Komisia je preto presvedčená, že potrebné štandardy relevantné pre túto problematiku boli splnené.

(44)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia a jeden z dovozcov tvrdili, že zistenie Komisie podľa článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia určite nespĺňalo štandard stanovený článkom 10 ods. 6 písm. i) WTO ADA, ktorý uvádza, že dovozca si mal byť vedomý, že vývozca uplatňuje dumping a že takýto dumping spôsobuje ujmu. Okrem toho tvrdili, že v zmysle výkladu, ktorý uplatňuje Komisia, je podmienka „informovanosti“ splnená v každom prípade, keď je zverejnené oznámenie o začatí konania, čo je neprijateľné. Ďalej tvrdili, že posudzovanie dumpingu je komplikovaný proces, ktorého súčasťou je aj prístup k obchodným tajomstvám, ktoré nemožno zverejniť.

(45)

V prvom rade treba zdôrazniť, že každý člen WTO má právo stanoviť vlastné antidumpingové postupy a praktiky, ktoré vyhovujú jeho vlastným okolnostiam, pokiaľ nie sú v rozpore so štandardmi WTO. Komisia sa domnieva, že na otvorenie prešetrovaní uplatňuje veľmi vysoké štandardy, a ako sa uvádza v odôvodnení 43, v predmetnom prípade boli dumping a ujma na základe dostupných dôkazov veľmi dôkladne preskúmané a výsledky boli sprístupnené zainteresovaným stranám. Tieto údaje obsahujú osobitné domáce a vývozné ceny spoločností, ktoré si dovozcovia mohli porovnať s cenami, za aké nakupovali výrobky z dotknutých krajín, aby zistili, či sú tieto ceny dumpingové a v akom rozsahu. Treba tiež poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 5, niektoré z doručených odpovedí pochádzali od prepojených dovozcov, ktorí mali prístup k relevantným informáciám o domácich a vývozných cenách. Zároveň treba poznamenať, že právo WTO nestanovuje, že dovozcovia by mali byť schopní uskutočniť podrobné kalkulácie týkajúce sa dumpingu, ale že by si mali byť vedomí jeho rozsahu. Navyše bola k dispozícii analýza rôznych ukazovateľov ujmy spolu s výpočtami podhodnotenia a predaja pod cenu, z ktorej vyplývalo, že takýto dumpingový dovoz spôsobí ujmu.

(46)

Jeden z dovozcov tiež tvrdil, že jeho dodávatelia ho ubezpečili, že sa nepodieľajú na dumpingových praktikách, avšak bez predloženia relevantných dôkazov. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(47)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia spochybnili zistenie týkajúce sa dumpingu a uviedli, že dovozcovia sa dozvedeli o uplatnení článku 18 základného nariadenia a o rozsahu dumpingu až 12. februára 2016. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vyššie uvedené informácie v spise, konkrétne oznámenie o začatí konania a nedôverná verzia podania, ktoré boli dovozcom zaslané alebo sprístupnené, jasne uvádzali rozsah dumpingu a že zavedenie predbežných opatrení bolo len potvrdením týchto informácií. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(48)

Komisia preto v tomto konkrétnom prípade potvrdzuje, že dovozcovia jednoznačne mali dôkazy o tom, že čínski a ruskí vývozcovia sa dopúšťali dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

(49)

Podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia musí existovať „ďalší podstatný nárast dovozu okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia zisťovania“.

(50)

Podľa údajov Eurostatu (8) (ktoré v období hodnotenia obsahovali dostupné údaje do marca 2016 vrátane) predstavoval priemerný mesačný objem dovozu z dotknutých krajín počas obdobia prešetrovania 118 912 ton. Priemerný mesačný objem dovozu z dotknutých krajín v období od prvého celého mesiaca po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie až do posledného celého mesiaca pred uložením predbežných opatrení (jún 2015 až január 2016) predstavoval 162 457 ton, t. j. bol o 37 % vyšší než počas obdobia prešetrovania. V tom istom období dosahoval celkový objem dovozu 1 299 658 ton, t. j. 721 386 ton z ČĽR a 578 272 ton z Ruska. Pri porovnaní priemerného mesačného objemu dovozu osobitne za ČĽR a Rusko predstavoval nárast priemerného mesačného objemu dovozu 48 % v prípade z ČĽR a 25 % v prípade Ruska.

(51)

Za obdobie začínajúce sa prvým celým mesiacom po začatí konania a končiace sa mesiacom, v ktorom boli uložené predbežné opatrenia vrátane tohto mesiaca (t. j. jún 2015 – február 2016), priemerný mesačný objem dovozu predstavoval 150 673 ton, t. j. bol o 27 % vyšší v porovnaní s priemernou mesačnou hodnotou počas obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o mesačný objem dovozu osobitne za ČĽR a Rusko, tento nárast predstavuje 34 % v prípade ČĽR a 19 % v prípade Ruska.

(52)

Dovoz od 22 dovozcov a/alebo používateľov, ktorí poskytli informácie o dovozoch počas obdobia po začatí konania (od júna 2015 do januára 2016), mal na celkovom dovoze z dotknutých krajín podiel 46 %. Na základe takto získaných informácií bol v celkovom vyjadrení za týchto spolupracujúcich dovozcov a/alebo používateľov zistený na konci roka 2015 nárast zásob dotknutého výrobku o 22 % v porovnaní s koncom roka 2014. Toto zistenie potvrdzuje nielen výrazný nárast dovozu na základe štatistík, ale naznačuje aj hromadenie zásob.

(53)

Obe analýzy ukazujú, že od začatia konania skutočne došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dovozu.

(54)

Viacerí ruskí vyvážajúci výrobcovia spochybnili záver, že došlo k podstatnému nárastu dovozu, pričom sa odvolávali na „popredných komentátorov a odborníkov“, ktorí tvrdia, že nárast objemu dovozu musí byť skutočne rozsiahly. V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že citovaná literatúra nepredstavuje právne záväzné predpisy a neobsahuje žiadne konkrétne usmernenia týkajúce sa otázky, čo možno považovať za rozsiahle alebo podstatné, pričom táto otázka je aj tak predmetom analýzy od prípadu k prípadu.

(55)

Na základe uvedeného je Komisia presvedčená, že nárast dovozu možno považovať za podstatný, preto sa toto tvrdenie zamieta.

(56)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov z Ruska a jeden dovozca uviedli, že Komisia pri posudzovaní žiadosti o registráciu zo strany združenia Eurofer neposúdila správnym spôsobom dočasný účinok sankcií Únie na obchodovanie s Ruskom. V tejto súvislosti sa v čase zavedenia registrácie nevzťahovali na dotknutý výrobok žiadne „sankcie“ a zároveň sa žiadne takéto sankcie neuplatňovali počas ani po skončení obdobia prešetrovania, a to až do uloženia predbežných opatrení 12. februára 2016. Tento argument sa preto zamieta.

(57)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia sa k tejto problematike vrátili vo svojich pripomienkach k dodatočnému zverejneniu, keď uviedli, že hoci dotknutý výrobok nebol predmetom „sankcií“, prejavil sa „dominový efekt“ spôsobený všeobecnou neochotou európskych zákazníkov nakupovať tovary z Ruska. Toto tvrdenie je nepodložené. Okrem toho je zrejmé, že vývoj dovozu dotknutého výrobku po období prešetrovania bol ovplyvnený okolnosťami súvisiacimi s týmto konaním, nie údajným „dominovým efektom“ spôsobeným sankciami uloženými na iné výrobky. Tovary, ktoré boli predmetom sankcií, boli jasne definované, preto nie je možné tvrdiť, že sankcie mali akýkoľvek významný vplyv na veľké výkyvy v objeme dovozu, ku ktorým došlo v období po prešetrovaní.

(58)

Okrem toho tí istí vyvážajúci výrobcovia z Ruska vrátane ruských orgánov tvrdili, že pri posudzovaní ďalšieho podstatného nárastu dovozu sa argumenty združenia Eurofer zakladali na porovnaní náhodne vybraných období. Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že vzhľadom na mimoriadne výkyvy v objeme dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena medzi jednotlivými mesiacmi môže porovnanie ktoréhokoľvek zvoleného obdobia s iným obdobím viesť k úplne iným výsledkom. Inými slovami, údaje v žiadosti združenia Eurofer neodrážali existenciu „podstatného nárastu dovozu“.

(59)

Časové obdobia porovnávané v podnete, ktorý viedol k zavedeniu registrácie, zahŕňali rozsiahle časové obdobia po období prešetrovania, resp. obdobia, ktoré sa s obdobím prešetrovania prekrývali. Okrem toho rôzne zainteresované strany navrhli iné časové obdobia na účely porovnávacej analýzy týkajúcej sa ďalšieho podstatného nárastu dovozu, pričom záver bol vo všetkých prípadoch rovnaký (t. j. ďalší podstatný nárast dovozu v porovnaní s objemom dovozu počas obdobia prešetrovania). Tento argument sa preto zamieta.

(60)

Podľa argumentácie niekoľkých vyvážajúcich výrobcov z Ruska nedošlo v ich prípade k žiadnemu ďalšiemu podstatnému nárastu dovozu, pričom toto tvrdenie doložili údajmi za január 2016, február 2016 a marec 2016. Komisii nie je jasné, prečo podanie obsahovalo údaje len za niektorých ruských vyvážajúcich výrobcov, a nie údaje o celkovom dovoze z Ruska.

(61)

Je pravda, že v rámci štatistických údajov uvedených v odôvodnení 50 sa vykázali nižšie mesačné objemy dovozu za mesiace január, február a marec 2016, t. j. po zavedení registrácie dovozu, pričom účinok predbežných opatrení nastal čiastočne už vo februári a pokračoval v marci. V tejto súvislosti treba uviesť toto: po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 9 registračného nariadenia, Komisia analyzovala žiadosť o registráciu na základe analýzy obdobia do septembra 2015 vrátane. Táto analýza okrem iného a prima facie preukázala, že aj po začatí konania došlo k výraznému zvýšeniu dovozu, ktoré by mohlo vážne narušiť nápravný účinok antidumpingového cla (odôvodnenie 5 registračného nariadenia). Výrazné zvýšenie, na základe ktorého došlo k registrácii dovozu, sa preto len čiastočne týka toho istého dovozu, na základe ktorého Komisia zisťuje, či je spätný výber cla potrebný. Treba pripomenúť, že druhé z období predstavuje obdobie od prvého celého mesiaca po začatí konania, t. j. jún 2015, až do posledného celého mesiaca pred predbežnými opatreniami vrátane, t. j. január 2016, resp. vrátane mesiaca, v ktorom boli uložené predbežné opatrenia, t. j. február 2016. Avšak aj počas takéhoto výrazne dlhšieho obdobia došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu v porovnaní s obdobím prešetrovania. Skutočnosť, že objemy dovozu z týchto krajín boli v januári, februári a marci 2016 pomerne nízke, na tomto závere nič nemení.

(62)

Po druhé ďaleko najväčší objem dovozu z príslušných krajín bol zaznamenaný v októbri 2015, t. j. po ukončení obdobia analýzy na účely registrácie, pričom aj za november 2015 boli v porovnaní s obdobím prešetrovania vykázané veľmi vysoké objemy. Relatívne mierne úrovne dovozu po zavedení registrácie, na ktoré poukazuje vyvážajúci výrobca, by sa teda mali posudzovať vo vzťahu k maximám, ktoré nastali tesne pred zavedením registrácie a dajú sa vysvetliť len plánovaným zavedením registrácie. Je pravdepodobné, že ak by nebolo požiadané o žiadnu registráciu a nebola by vykonaná, celkový objem by bol rádovo rovnaký, pričom hodnoty priemerných mesačných zvýšení by boli konzistentnejšie a nenastal by prudký nárast v októbri a novembri 2015. V rámci svojej analýzy, či boli splnené podmienky článku 10 ods. 4 písm. d), Komisia nemôže ignorovať výrazné zvýšenie dovozu v tomto období, ktoré nasledovalo po období analýzy na účely registrácie dovozu a predchádzalo samotnému zavedeniu registrácie.

(63)

Ako uviedla jedna zo zainteresovaných strán, aj keď porovnanie hodnôt dovozu medzi obdobím od mája 2014 do septembra 2014 a obdobím od mája 2015 do septembra 2015 skutočne ukazuje na absolútny nárast dovozu, združenie Eurofer nezohľadnilo cyklickú povahu dovozu dotknutého výrobku a vývoj spotreby v Únii. Toto tvrdenie sa v podstate nepreukázalo. Treba povedať, že dotknutý výrobok do určitej miery podlieha ekonomickým okolnostiam, ktoré môžu byť premenlivé. Neznamená to však, že dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena má cyklický priebeh. Tento argument sa zamieta.

(64)

Treba takisto dodať, že z hľadiska vývoja spotreby v Únii, ako je vysvetlené v odôvodneniach 103 až 106 dočasného nariadenia, sa vlastná spotreba mierne zvýšila o 4 %, zatiaľ čo spotreba na voľnom trhu poklesla o 9 %. Vzhľadom na skutočnosť, že dovoz dotknutého výrobku podlieha súťaži na voľnom trhu, Komisia tomuto argumentu nerozumie.

(65)

Čínska asociácia pre železo a oceľ (ďalej len „CISA“) takisto nesúhlasila s obdobiami, ktoré zvolilo združenie Eurofer. Podľa tvrdení CISA obdobie od potvrdenia objednávky až po samotný dovoz výrobkov z ocele z ČĽR trvá najmenej štyri až päť mesiacov. Preto dotknutý výrobok, ktorý bol dovezený v období od mája do septembra 2015, je v skutočnosti predmetom zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte pred začatím konania v tejto veci.

(66)

Podľa základného nariadenia k takémuto ďalšiemu podstatnému nárastu dochádza nad rámec úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania. Preto sa táto otázka posudzuje na základe reprezentatívneho obdobia od začatia konania a uplatnenia predbežných opatrení do obdobia prešetrovania. Zistenie, že v období od mája do septembra 2015 došlo k ďalšiemu podstatnému nárastu dovozu, je ďalej podporené argumentáciou asociácie CISA, podľa ktorej aj napriek časovému oneskoreniu medzi prebiehajúcimi kontraktmi bol počas uvedeného obdobia zaznamenaný ďalší podstatný nárast dovozu. Preto sa tento argument zamieta.

(67)

Viaceré zainteresované strany takisto konštatovali, že ploché výrobky z ocele valcované na studena nie sú výrobkom na skladovanie, ale výrobkom, ktorý sa vyrába na objednávku.

(68)

Dotknutý výrobok sa vzhľadom na svoje vlastnosti zvyčajne skutočne neskladuje na dlhšie obdobie. Na kvalitu výrobku by napríklad mohli mať nepriaznivý vplyv určité poveternostné podmienky. Komisii však nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by mohol poprieť zistenie, že k hromadeniu zásob v tomto prípade skutočne došlo po začatí konania. Treba zdôrazniť, že hromadenie zásob nie je v mnohých prípadoch obvyklou praxou a býva spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a/alebo očakávaniami na trhu, napríklad pokiaľ ide o ceny predmetného výrobku v budúcnosti. Skutočnosť, že výrobok sa zvyčajne neskladuje, neznamená, že k hromadeniu zásob nemôže dôjsť v prípade, ak takéto okolnosti, resp. očakávania nastanú. Na základe údajov, ktoré neprepojení a prepojení dovozcovia a/alebo používatelia predložili po uložení predbežných opatrení, sa zistilo, že objem zásob na konci roka 2015 bol vyšší o 22 % v porovnaní s koncom roka 2014. Tento argument sa preto pri absencii dôkazov proti zisteniu, že ďalší podstatný nárast dovozu môže naznačovať hromadenie zásob, zamieta.

(69)

Vo svojej reakcii na dodatočné zverejnenie zainteresované strany opakovane uviedli, že dotknutý výrobok sa bežne neskladuje, ale nakupuje sa na objednávku. Po prvé ploché výrobky z ocele valcované za studena sa nevyrábajú výlučne na objednávku, a dokonca ani v prípade tých druhov takýchto výrobkov, ktoré sa prevažne vyrábajú na objednávku, dovozcom a/alebo používateľom, ktorí predpokladajú zvýšenie cien v budúcnosti, nič nebráni nakupovať väčšie množstvá týchto výrobkov s cieľom vytvárať si skladové zásoby. Začatie tohto prešetrovania navyše ovplyvnilo správanie dovozcov, pričom podľa dôkazov došlo k podstatnému zvýšeniu hromadenia zásob štandardných, zvyčajne dovážaných výrobkov. Zároveň treba uviesť, že 22 dovozcov a/alebo používateľov, ktorí poskytli informácie o dovoze za obdobie po začatí konania, predstavovalo len 46 % všetkého dovozu z dotknutých krajín. Vzhľadom na to, že dovozcovia a/alebo používatelia, ktorí predstavujú viac ako polovicu dovozu, neposkytli Komisii požadované informácie, a vzhľadom na vysoký objem dovozu do Únie v mesiacoch nasledujúcich po začatí konania sa Komisia môže opierať o dostatočne uspokojivé dôkazy na to, aby konštatovala, že skutočne došlo k podstatnému hromadeniu zásob a že odhad úrovne hromadenia zásob, ktorý vychádza zo získaných a použitých informácií, je skôr konzervatívny.

(70)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že po období prešetrovania došlo k podstatnému nárastu dovozu.

(71)

Vo svojej reakcii na dodatočné zverejnenie zainteresované strany tvrdili, že na porovnanie dovozu počas obdobia prešetrovania s dovozom počas obdobia registrácie existuje ustálená prax Komisie, podľa ktorej k zvýšeniu dovozu nedošlo. Tie isté strany uviedli, že Komisia nezdôvodnila túto údajnú zmenu svojej praxe.

(72)

Po prvé Komisia poznamenáva, že nie je viazaná doterajšou praxou (aj keby takáto prax existovala, quod non, pozri nasledujúce odôvodnenie), ale len objektívnymi normami základných zmlúv a sekundárnej legislatívy. V každom prípade Komisia môže kedykoľvek, napr. na základe konkrétnych okolností, ktoré vyplynuli z prešetrovania, spresniť alebo upraviť svoju analýzu náležitým spôsobom, ak poskytne dostatočné vysvetlenie dôvodov, ktoré ju k tomu viedli. Komisia vo všeobecnom informačnom dokumente uviedla podrobné ekonomické, právne a politické zdôvodnenie, ktoré tvorilo základ jej postupu v predmetnom prípade (pozri odôvodnenia 11 až 32).

(73)

Po druhé dovozca mohol tak či onak poukázať len na dva doterajšie prípady (solárne panely a ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena), ktoré údajne preukazujú takýto postup, pričom v žiadnom z nich nedošlo k spätnému výberu cla. Za týchto okolností sa preto nedajú považovať za ustálenú prax. Okrem toho na rozdiel od tvrdení týchto zainteresovaných strán Komisia vo svojom vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1429 (9) analyzovala obdobia po začatí prešetrovania v rámci posudzovania, či by sa malo antidumpingové clo vyberať spätne. V uvedených prípadoch je navyše celý súbor okolností neporovnateľný s okolnosťami v predmetnom prípade. Napríklad aj keď na priemernej mesačnej báze bola úroveň dovozu počas obdobia registrácie nižšia než v predchádzajúcom období po začatí prešetrovania, v absolútnom vyjadrení bola táto úroveň v predmetnom prípade stále výrazná. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide o prvý prípad, v ktorom Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na okolností predmetného prípadu by sa clo malo vyberať spätne, zásady uvedené odôvodneniach 11 až 32 boli počas tohto prešetrovania prísne dodržané. Preto Komisia neanalyzovala len úroveň dovozu počas obdobia registrácie, ale zobrala do úvahy aj dovoz v období od začatia konania až do registrácie. Uvedené je v súlade s ustanoveniami článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia, ktoré, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 21 až 25, splnomocňuje Komisiu analyzovať obdobie nasledujúce po období prešetrovania, t. j. podľa našej praxe od začatia prešetrovania až do momentu, keď prestane platiť registrácia. Obdobie analýzy, ktoré bolo týmto spôsobom stanovené v plnom súlade s právnymi predpismi, umožňuje v plnom rozsahu posúdiť nárast dovozu a jeho následný vplyv, ako aj možnosť narušenia nápravných účinkov opatrení.

(74)

Vo svojej reakcii na zverejnenie ruskí vyvážajúci výrobcovia a Ministerstvo pre hospodársky rozvoj Ruskej federácie spochybnili prístup Komisie v súvislosti s kumulatívnym hodnotením (ktoré zahŕňa čínsky aj ruský dovoz) v záujme splnenia požiadaviek uvedených v článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Základné nariadenie však nezakazuje kumulatívny výklad článku 10 ods. 4, pričom podmienky kumulácie sa na predmetný prípad jednoznačne vzťahujú. Okrem toho boli v potrebných prípadoch ruský a čínsky dovoz predmetom samostatných analýz, ktoré takisto viedli k záveru, že došlo k ďalšiemu podstatnému nárastu dovozu (pozri odôvodnenie 50), pričom sa nepreukázala nutnosť uplatniť rozdielny prístup v prípade Ruskej federácie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(75)

Pri posudzovaní vplyvu podstatného nárastu dovozu na nápravný účinok konečného antidumpingového cla boli združeniu Eurofer a piatim výrobcom z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky, zaslané dotazníky o obratoch po období prešetrovania. Údaje po období prešetrovania boli vyžiadané za obdobie od apríla 2015 do januára 2016 (v čase odoslania dotazníka po období prešetrovania bolo toto obdobie posledným obdobím).

(76)

Podľa získaných informácií spotreba na voľnom trhu v Únii počas tohto obdobia vzrástla o 14 %, pričom objemy predaja, ktoré dosiahli výrobcovia z Únie, boli pomerne stabilné a zaznamenali len mierny nárast o 3 %. V dôsledku toho sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie ďalej znížil o 7 percentuálnych bodov (zo 71 % na 64 %). Preto je zrejmé, že došlo k ďalšej ujme výrobnému odvetviu Únie.

(77)

Z hľadiska objemov treba jednoznačne uviesť, že dovoz počas obdobia registrácie bol zahrnutý do hodnotenia „ďalšieho nárastu dovozu“, pričom dovoz počas obdobia registrácie, ktorý sa posudzoval samostatne, klesol v porovnaní s úrovňami pred zavedením registrácie, napriek tomu však dosahoval výrazné objemy.

(78)

Niektoré strany tvrdili, že uvedený pokles dovozu počas obdobia registrácie preukazuje úspešnosť uplatnenia registrácie. Značný podiel dovozu počas obdobia registrácie (približne 165 000 ton) však jasne preukazuje, že uplatnenie registrácie dovozcov a/alebo používateľov neodradilo a ako je vysvetlené nižšie, retroaktívne uloženie cla je potrebné, aby sa nenarušili nápravné účinky opatrení.

(79)

Pri porovnávaní priemernej mesačnej dovoznej ceny na základe údajov Eurostatu sa zistilo, že počas 11 mesiacov od skončenia obdobia prešetrovania sa priemerné mesačné dovozné ceny z ČĽR a Ruska znížili v porovnaní s priemernými mesačnými dovoznými cenami počas obdobia prešetrovania o 13 % v prípade ČĽR a 12 % v prípade Ruska.

(80)

Je pravda, že v tom istom období klesli aj ceny surovín. Na základe vykonanej analýzy sa však zistilo, že pokles cien surovín mohol spôsobiť maximálne 4 % pokles predajných cien. Skutočnosť, že tieto výrazne nižšie dovozné ceny narúšajú nápravný účinok antidumpingového cla, je možné znázorniť celkovým porovnaním priemerných dovozných cien z dotknutých krajín s priemernou predajnou cenou z výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania a po období prešetrovania. Na základe tohto porovnania sa zistilo 7 % cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania, pričom po tomto období sa toto podhodnotenie zvýšilo na 14 %.

(81)

Okrem toho dovozné ceny počas obdobia registrácie naďalej klesali výraznejšie než ceny výrobcov z Únie. Priemerná dovozná cena v tomto období (10) predstavovala 408 EUR v prípade Číny (o 19 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou počas obdobia prešetrovania a o 6 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou v období od začatia konania do registrácie (11)) a 371 EUR v prípade Ruska (o 24 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou počas obdobia prešetrovania a o 15 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou v období od začatia konania do registrácie). Spoločne za obe krajiny predstavovala priemerná dovozná cena počas registrácie 386 EUR (o 22 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou počas obdobia prešetrovania a o 11 % menej v porovnaní s priemernou dovoznou cenou v období od začatia konania do registrácie). Z tohto dôvodu sa cenové podhodnotenie počas obdobia registrácie v priemere ďalej zvýšilo takmer na 20 %.

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pri ďalšom podstatnom náraste dovozu je pravdepodobné, že z hľadiska načasovania a objemu, ako aj ďalšieho znižovania priemerných cien dôjde k vážnemu narušeniu nápravného účinku konečného antidumpingového cla.

(83)

Ako sa uvádza v odôvodnení 52, Komisia získala dôkazy o hromadení zásob po začatí prešetrovania. Vzhľadom na skutočnosť, že výrobky, ktoré sú predmetom hromadenia zásob, sa pravdepodobne nakoniec dostanú na trh Únie, Komisia sa domnieva, že takéto hromadenie zásob je ďalším znakom, že dovoz, ktorý sa uskutočňuje aj po registrácii, naruší nápravný účinok cla.

(84)

Niektoré zainteresované strany spochybnili argumentáciu súvisiacu s hromadením zásob a tvrdili, že toto zistenie nebolo podložené dôkazmi. Je však zrejmé, že dovoz po období prešetrovania sa v porovnaní s úrovňami pred začatím konania podstatne zvýšil, pričom spolupracujúci dovozcovia a/alebo používatelia vykázali nárast zásob. Okrem toho trh s výrobkami valcovanými za studena je charakteristický tým, že dovoz uskutočňujú jednak obchodníci, ako aj koneční používatelia. Napriek skutočnosti, že ceny v mesiacoch nasledujúcich po začatí tohto prešetrovania klesali, obchodníci a používatelia mali motiváciu zvyšovať priemerné mesačné úrovne dovozu a zásob, a podľa toho aj konali. Preto je evidentné, že k hromadeniu zásob skutočne došlo.

(85)

Jedna skupina dovozcov uviedla, že poskytla dôkaz o klesajúcom trende úrovne jej zásob a že nakupovanie v období po začatí konania nebolo zamerané na hromadenie zásob. Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že obdobia použité na porovnanie úrovní zásob neboli vhodne zvolené, pretože zásoby na konci roka 2014 boli abnormálne nízke vzhľadom na neochotu bánk financovať zásoby. Nakoniec táto strana tvrdila, že Komisia nepreukázala, že predmetný tovar je stále na sklade, pričom uviedla, že podľa jej očakávaní malo k predaju materiálu nakúpeného počas obdobia registrácie dôjsť ešte pred uložením predbežných opatrení. V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že pri hodnotení úrovne zásob mohli vzniknúť individuálne rozdiely medzi spoločnosťami, ktoré dovážajú dotknutý výrobok. Hodnotenie Komisie sa však neobmedzuje na jednotlivé spoločnosti, pričom informácie v spise, vrátane údajov, ktoré sa týkajú uvedenej skupiny dovozcov, poukazujú na nárast o 22 %. Po druhé treba poznamenať, že toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi, pokiaľ ide o banky alebo objemy skladových zásob. Ak by bolo tvrdenie týkajúce sa dostupnosti financií napriek tomu pravdivé, Komisia si kladie otázku, ako dokázali dovozcovia financovať značný nárast dovozu, ku ktorému došlo po začatí prešetrovania, v situácii, keď financovanie nebolo k dispozícii. Na základe uvedeného sa tieto tvrdenia musia zamietnuť.

(86)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že podstatný nárast dovozu, ktorý nastal po období prešetrovania, vážne narušil nápravný účinok konečného antidumpingového cla.

(87)

Niekoľko ruských vyvážajúcich výrobcov uviedlo, že článok 10 ods. 4 základného nariadenia neobsahuje odkaz na kumulatívne hodnotenie z hľadiska podmienok stanovených v článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru podmienky pre retroaktívne uloženie antidumpingových ciel nie sú splnené v prípade ruského dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Pri absencii odkazu na kumulatívne hodnotenie v článku 10 ods. 4 základného nariadenia neexistuje žiadny právny základ, ktorý by umožnil Komisii spätne uplatňovať konečné antidumpingové clá na dovoz z Ruska. V tejto súvislosti sa odvolali aj na základnú zásadu nediskriminácie.

(88)

Treba opätovne konštatovať, že Komisia nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého nie sú splnené podmienky stanovené v článku 10 ods. 4. V tomto prípade treba zdôrazniť, že tak v prípade kumulatívneho, ako aj individuálneho hodnotenia dotknutých krajín sú pre obe krajiny splnené podmienky článku 10 ods. 4. Tento argument sa preto zamieta.

(89)

Podľa tvrdení viacerých zainteresovaných strán sa vzhľadom na zavedenie registrácie dovozcovia a/alebo používatelia ocitli v situácii právnej neistoty, ktorá má nepriaznivý vplyv na ich obchodnú činnosť. Ďalej uviedli, že retroaktívne uloženie antidumpingových ciel na registrovaný dovoz by ešte viac zhoršilo nepriaznivý vplyv na dovozcov z Únie a/alebo používateľov, ktorí sa odôvodnene spoliehali na svojich dodávateľov, za predpokladu, že sa nezúčastňujú na dumpingu. Podľa ďalších tvrdení by retroaktívne opatrenia poškodili dovozcov a/alebo používateľov, pokiaľ ide o dovoz na základe zmlúv uzavretých pred začatím konania.

(90)

V tejto súvislosti Komisia v prvom rade pripomína, že právo prešetrujúceho orgánu zaregistrovať dovoz pri splnení určitých podmienok je stanovené v základnom nariadení, v zmysle ktorého sa takéto prešetrovanie začalo, a že k registrácii sa pristupuje len vo výnimočných prípadoch vzhľadom na striktný výklad právnych podmienok uvedených v článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Ako už bolo vysvetlené, Komisia sa domnieva, že v tomto prípade boli podmienky registrácie jednoznačne splnené. Po druhé samotná registrácia sa uskutočnila sedem mesiacov po začatí tohto prešetrovania. Preto sa vzťahuje na dovoz, ktorý sa uskutočnil s plným vedomím prebiehajúceho antidumpingového prešetrovania a z neho vyplývajúcej možnosti uloženia antidumpingových ciel. Komisia ďalej zdôrazňuje, že základné nariadenie, ako aj WTO ADA umožňujú prípadné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení, ak sú splnené určité podmienky.

(91)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nepopiera, že registrácia dovozu môže dovozcom a/alebo používateľom spôsobiť určitú právnu neistotu, pretože nemusí automaticky viesť k prípadnému spätnému výberu dočasných ciel. Komisia takisto nenamieta, že v prípade, ak by sa v konečnom dôsledku clá retroaktívne uplatňovali na registrovaný dovoz, táto skutočnosť by mohla mať negatívny vplyv na strany, ktoré doviezli predmetný tovar počas dvojmesačného obdobia registrácie, ktoré sa skončilo uložením dočasných ciel. Komisia však pripomína, že cieľom registrácie je zabrániť narušeniu nápravného účinku ciel, ktoré by mohlo nastať napr. v prípade významného dovozu počas registrácie po tom, ako došlo k podstatnému nárastu dovozu a hromadeniu zásob už pred registráciou. Ak registrácia bola neúčinná z dôvodu, že prevádzkovatelia ignorovali varovanie vo forme registrácie, treba, aby clo bolo uložené spätne, čím sa zabráni ďalšiemu oneskoreniu nápravného účinku ciel v dôsledku dovozu, ktorý sa uskutoční po registrácii. Je pravdepodobné, že v súvislosti s týmto prípadom niekoľkí dovozcovia a/alebo používatelia, ktorí si boli vedomí jednoznačného varovania, že môže dôjsť k spätnému výberu cla, prestali výrobky dovážať, no ostatní sa mohli rozhodnúť riskovať. Komisia je preto presvedčená, že neporušila zásadu právnej istoty.

(92)

Okrem toho, ak po registrácii dôjde k zastaveniu dumpingu, dovozcovia môžu požiadať o vrátenie zaplateného cla.

(93)

Podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia možno antidumpingové clo vyberať spätne za predpokladu, že dovoz bol registrovaný v súlade s článkom 14 ods. 5 a Komisia umožnila príslušným vývozcom vyjadriť svoje pripomienky k tomu, či boli splnené kritériá uvedené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(94)

Po preskúmaní predložených pripomienok Komisia dospela k záveru, že dovozcovia a/alebo používatelia si boli vedomí, resp. mali si byť vedomí údajného dumpingu a ujmy na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania 14. mája 2015. Okrem dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, sa po začatí konania doviezli ďalšie značne zvýšené objemy dotknutého výrobku za ceny, ktoré boli ešte nižšie než počas obdobia prešetrovania. Tieto veľké množstvá dotknutého výrobku za nízke ceny mali ďalší negatívny vplyv na ceny a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Vzhľadom na značný objem dovozu, ktorý v kombinácii s uvedeným cenovým správaním a vývojom z hľadiska podielu na trhu už aj tak ide nad rámec výrazne zvýšených zásob, je pravdepodobné, že dovoz uskutočnený po registrácii vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla.

(95)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že podmienky uvedené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia pre spätné uplatňovanie konečného antidumpingového cla sú splnené. Konečné antidumpingové clo by sa preto malo uložiť na dotknutý výrobok, ktorý podlieha registrácii podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2325.

(96)

V súlade s článkom 10 ods. 3 základného nariadenia by sa výška spätne vyberaného cla mala stanoviť na úrovni dočasného cla uloženého podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/181, pokiaľ je toto clo nižšie než konečné clo v zmysle vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1328.

(97)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

—

ploché výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, ktoré sú spracované len valcovaním za studena, tiež vo zvitkoch, vo všetkých hrúbkach, elektrické,

—

ploché výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, vo zvitkoch s hrúbkou menšou než 0,35 mm, žíhané (známe ako „čierne plechy“),

—

ploché výrobky z inej legovanej ocele vo všetkých šírkach, z kremíkovej elektroocele, a

—

ploché valcované výrobky z legovanej ocele, ktoré sú spracúvané len valcovaním za studena (úberom za studena), z rýchloreznej ocele.