EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010R0472

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 472/2010 z  31. mája 2010 , ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých polyetyléntereftalátov s pôvodom v Iráne a v Spojených arabských emirátoch

Ú. v. EÚ L 134, 1.6.2010, p. 4–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2010/472/oj

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/4


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 472/2010

z 31. mája 2010,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých polyetyléntereftalátov s pôvodom v Iráne a v Spojených arabských emirátoch

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Dňa 3. septembra 2009 Komisia oznámila zverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozmi určitých polyetyléntereftalátov (ďalej len „PET“) s pôvodom v Iráne, Pakistane a Spojených arabských emirátoch (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Podnet v mene výrobcov, ktorých produkcia predstavuje podstatnú časť celkovej výroby určitých polyetyléntereftalátov v Únii, v tomto prípade viac než 50 %, podal 20. júla 2009 Výbor pre polyetyléntereftalát združenia Plastics Europe (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľovi, iným známym výrobcom z Únie, dovozcom/obchodníkom, príslušným známym používateľom, vyvážajúcim výrobcom a zástupcom príslušných vyvážajúcich krajín. Zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť sa písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov a dovozcov Únie sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky. Na to, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je výber vzoriek potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, boli všetci vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom (podľa špecifikácie v oznámení o začatí konania) počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2008 do 30. júna 2009).

(6)

Štrnásť výrobcov z Únie poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií, ktoré dostali od spolupracujúcich výrobcov z Únie, Komisia vybrala vzorku piatich výrobcov z Únie, ktorá predstavuje 65 % predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov z Únie.

(7)

Osem dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia na základe informácií, ktoré dostala od spolupracujúcich dovozcov, vybrala vzorku dvoch dovozcov, ktorí predstavujú 83 % dovozov všetkých spolupracujúcich dovozcov a 48 % všetkých dovozov zo SAE, Iránu a Pakistanu.

(8)

Komisia poslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, výrobcom z Únie vo vzorke, dovozcom vo vzorke a všetkým príslušným používateľom a dodávateľom, o ktorých vedela, ako aj tým, ktorí sa jej prihlásili v čase určenom v oznámení o začatí konania.

(9)

Vyplnené dotazníky zaslali piati výrobcovia z Únie vo vzorke, jeden dovozca vo vzorke, desiati používatelia v Únii, traja dodávatelia surovín, jeden vyvážajúci výrobca v Iráne a jeho prepojený obchodník, jeden vyvážajúci výrobca v Pakistane a jeden vyvážajúci výrobca v Spojených arabských emirátoch. Okrem toho sedem spolupracujúcich výrobcov z Únie poskytlo všeobecné údaje na analýzu ujmy.

(10)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia z Únie

Novapet SA, Španielsko,

Equipolymers srl, Taliansko,

UAB Orion Global PET (Indorama), Litva,

UAB Neo Group, Litva;

b)

Vyvážajúci výrobca v Iráne

Shahid Tondguyan Petrochemical Co. a prepojené spoločnosti, Bandar Imam Khomeini a Tehran;

c)

Vyvážajúci výrobca v Pakistane

Novatex Limited, Karáči;

d)

Vyvážajúci výrobca v Spojených arabských emirátoch

JBF RAK LLC, Ras Al Khaimah.

1.3.   Obdobie prešetrovania

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(12)

Príslušný výrobok je polyetyléntereftalát s viskozitným číslom 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v Iráne, Pakistane a Spojených arabských emirátoch (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorý je v súčasnosti zaradený pod kód KN 3907 60 20.

(13)

PET je chemický výrobok, ktorý sa bežne používa v odvetví spracovania plastov na výrobu fliaš a fólií. Keďže tento stupeň PET je homogénny výrobok, nerozdeľuje sa ďalej na rôzne typy výrobkov.

2.2.   Podobný výrobok

(14)

Prešetrovaním sa ukázalo, že PET vyrobený a predaný v Únii výrobným odvetvím Únie, ako aj PET vyrobený a predaný na domácich trhoch v Iráne, Pakistane a Spojených arabských emirátoch a vyvezený do Únie, majú v podstate rovnaké chemické a fyzické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Predbežne sa preto považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

(15)

Na základe pozorovania značnej fluktuácie nákladov na suroviny a trhovej ceny PET počas OP považovalo sa za vhodné použiť na stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny štvrťročné údaje. Táto metodika sa však nemohla uplatniť v prípade Iránu, keďže jediný iránsky výrobca nemohol poskytnúť úplné štvrťročné údaje o nákladoch.

3.1.   Irán

3.1.1.   Normálna hodnota

(16)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv stanovila, či predaj jediného výrobcu v Iráne bol na domácom trhu dostatočne reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie. Domáci predaj jediného výrobcu v Iráne bol počas obdobia prešetrovania dostatočne reprezentatívny.

(17)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj podobného výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Urobila to stanovením podielu ziskového domáceho predaja podobného výrobku na trhu v Iráne nezávislým zákazníkom počas OP.

(18)

Keďže objem ziskových predajov podobného výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja podobného výrobku, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu a vypočítala sa ako vážený priemer ziskových predajov.

3.1.2.   Vývozná cena

(19)

Keďže vývozný predaj do Únie sa uskutočnil cez prepojenú obchodnú spoločnosť so sídlom v Iráne, vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien tohto prepojeného obchodníka pre nezávislých zákazníkov v Únii.

3.1.3.   Porovnanie

(20)

Normálne hodnoty a vývozné ceny jediného vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(21)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielnu úroveň nákladov obchodných, dopravných, nákladov na manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov, nákladov na balenie, úvery a iné faktory (bankové poplatky), a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

(22)

Spoločnosť požiadala o úpravy s ohľadom na rozdielnu úroveň obchodu z dôvodu rozdielov pri predaji na jej domácom trhu a na trhu EÚ. Toto sa poskytlo v takej miere, v akej spoločnosť zdôvodnila svoju požiadavku.

(23)

Iránsky vyvážajúci výrobca ďalej predložil aj osobitnú žiadosť, ktorá sa týkala údajného vplyvu medzinárodných sankcií voči Iránu. Spoločnosť vyhlásila, že niektorí veľkí zákazníci PET so sídlom v USA, ako napr. Coca-Cola a Pepsi, nemôžu pre sankcie kupovať PET z Iránu, v dôsledku čoho nevydávajú osvedčenia o kvalite pre PET z Iránu. Toto údajne má vplyv aj na iných európskych zákazníkov, ktorí vyžadujú nižšie ceny za PET bez certifikátu od Coca-Coly alebo Pepsi. Iránsky vyvážajúci výrobca však údajný vplyv sankcií nevedel preukazným spôsobom kvantifikovať. Napokon, spoločnosť čelila rovnakému problému na domácom trhu, kde miestni licencovaní predajcovia Coca-Coly a Pepsi nemohli získavať PET od iránskych výrobcov a museli sa spoliehať na dovoz z iných krajín. V dôsledku tohto sankcie by tiež mali vyvolať tlak na znižovanie domácich cien, a teda nie je zjavný rozdiel na účel cenového porovnania. Dospelo sa teda k záveru, že nie je dôvod na úľavu vo forme úprav s ohľadom na vplyv sankcií na Irán.

3.1.4.   Dumpingové rozpätie

(24)

Podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie za jediného výrobcu v Iráne stanovilo na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(25)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúceho iránskeho vyvážajúceho výrobcu, v Iráne neexistujú žiadni iní známi výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie stanovené pre Irán by sa preto malo rovnať dumpingovému rozpätiu stanovenému pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Iráne.

(26)

Dočasné dumpingové rozpätie pre Irán, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 28,6 %.

3.2.   Pakistan

3.2.1.   Normálna hodnota

(27)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv stanovila, či predaj jediného výrobcu v Pakistane bol na domácom trhu dostatočne reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie. Domáci predaj jediného pakistanského výrobcu počas obdobia prešetrovania sa považoval za dostatočne reprezentatívny.

(28)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj podobného výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa pre podobný výrobok stanovil podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na pakistanskom trhu počas OP.

(29)

Keďže objem ziskových predajov podobného výrobku predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja podobného výrobku na domácom trhu, normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer všetkých domácich predajných cien podobného výrobku.

3.2.2.   Vývozná cena

(30)

Jediný vyvážajúci výrobca v Pakistane vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.3.   Porovnanie

(31)

Normálne hodnoty a vývozné ceny jediného vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(32)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielnu úroveň dovoznej prirážky, zliav, rabatov, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov, nákladov na balenie, úver, popredajné náklady (technická pomoc a servis), provízie a iné faktory (bankové poplatky), a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

3.2.4.   Dumpingové rozpätie

(33)

Podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie v prípade jediného výrobcu v Pakistane zistilo na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(34)

Dočasné dumpingové rozpätie jediného pakistanského vývozného výrobcu, Novatex Limited, ako percentuálne vyjadrenie ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 1,5 %, t. j. pod de minimis v zmysle článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(35)

Keďže v Pakistane nie je žiaden iný výrobca príslušného výrobku, nemali by sa uložiť žiadne dočasné opatrenia.

3.3.   Spojené arabské emiráty

3.3.1.   Normálna hodnota

(36)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv stanovila, či predaj jediného výrobcu v Spojených arabských emirátoch bol na domácom trhu dostatočne reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie. Domáci predaj jediného výrobcu SAE počas obdobia prešetrovania sa považoval za dostatočne reprezentatívny.

(37)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj podobného výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre podobný výrobok stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na trhu SAE počas OP.

(38)

Keďže objem ziskových predajov podobného výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja podobného výrobku, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu a vypočítala sa ako vážený priemer ziskových predajov.

3.3.2.   Vývozná cena

(39)

Jediný vyvážajúci výrobca v Spojených arabských emirátoch vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa preto zakladali na cenách skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.3.3.   Porovnanie

(40)

Normálne hodnoty a vývozné ceny jediného vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(41)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady na dopravu, poistenie manipuláciu, nakladanie a za pomocné náklady, náklady na úver a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

3.3.4.   Dumpingové rozpätie

(42)

Podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie za jediného výrobcu v SAE zistilo na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(43)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v SAE, v Spojených arabských emirátoch neexistujú žiadni iní známi výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie stanovené pre Spojené arabské emiráty by sa preto malo rovnať dumpingovému rozpätiu stanovenému pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Spojených arabských emirátoch.

(44)

Dočasné dumpingové rozpätie pre Spojené arabské emiráty, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 6,6 %.

4.   UJMA

4.1.   Výroba Únie a výrobné odvetvie Únie

(45)

Počas OP vyrábalo v Únii podobný výrobok 17 výrobcov. Výroba týchto výrobcov (stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov a v prípade iných výrobcov z Únie z údajov v podnete) sa preto považuje za takú, ktorá predstavuje výrobu Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(46)

Z týchto 17 výrobcov 12 výrobcov spolupracovalo pri prešetrovaní. Zistilo sa, že týchto 12 výrobcov predstavuje významnú časť celkovej výroby, v tomto prípade viac ako 80 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Týchto dvanásť spolupracujúcich výrobcov preto predstavuje výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a bude sa ďalej uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“. Ostatní výrobcovia z Únie sa budú ďalej uvádzať len ako „ostatní výrobcovia z Únie“. Títo ostatní výrobcovia z Únie aktívne podnet nepodporili, ale ani proti nemu nevzniesli námietky.

(47)

Treba uviesť, že trh Únie pre PET charakterizuje relatívne vysoký počet výrobcov, ktorí zvyčajne patria do väčších skupín so sídlom mimo EÚ. Trh je v procese konsolidácie s vysokým počtom prevzatí firiem alebo ukončení činnosti. Tak napríklad od roku 2009 závody na výrobu PET Tergal Fibers (Francúzsko), Invista (Nemecko) a Artenius (Spojené kráľovstvo) ukončili činnosť, zatiaľ čo Indorama prevzala bývalý závod Eastman plants v Spojenom kráľovstve a Holandsku.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, vybrala sa vzorka piatich individuálnych výrobcov, ktorí predstavujú 65 % predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov z Únie. Jedna spoločnosť nebola schopná poskytnúť všetky požadované údaje, následkom čoho sa vzorka musela zredukovať na štyri spoločnosti, ktoré predstavujú 47 % predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov.

4.2.   Spotreba Únie

(49)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, údaje za objem dovozu na trh Únie sa získali z EUROSTATu a tie, ktoré súvisia s inými výrobcami z Únie, z odhadu na základe podnetu.

(50)

Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii narástla od roku 2006 do OP o 11 %. Konkrétne, dopyt sa zjavne zvýšil o 8 % v roku 2007, o málo poklesol od roku 2007 do 2008 (o 2 percentuálne body) a stúpol o ďalších 5 percentuálnych bodov od roku 2008 do OP.

Tabuľka 1

 

2006

2007

2008

OP

Celková spotreba EÚ (v tonách)

2 709 400

2 936 279

2 868 775

2 996 698

Index (2006 = 100)

100

108

106

111

Zdroj: vyplnené dotazníky, údaje Eurostatu a podnet.

4.3.   Dovoz z príslušných krajín

a)   Súhrnné hodnotenie vplyvu príslušného dovozu

(51)

Komisia skúmala, či by sa dovoz PET s pôvodom v Iráne, Pakistane a Spojených arabských emirátoch mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(52)

Keďže dumpingové rozpätie zistené pre Pakistan je de minimis, usúdilo sa, že účinky tohto dovozu nemožno posudzovať spoločne s dumpingovým dovozom z Iránu a Spojených arabských emirátov.

(53)

Vzhľadom na účinok dovozu s pôvodom v SAE a Iráne prešetrovanie ukázalo, že dumpingové rozpätie bolo nad prahom de minimis podľa definície článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dumpingového dovozu z týchto dvoch krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(54)

Vzhľadom na podmienky súťaže medzi dovozom z Iránu a Spojených arabských emirátov a podobným výrobkom sa prešetrovaním zistilo, že výrobcovia z týchto krajín používajú rovnaké predajné kanály a predávajú podobnej kategórii zákazníkov. Prešetrovaním sa ďalej zistilo aj to, že dovoz z obidvoch týchto krajín mal počas posudzovaného obdobia rastúci trend.

(55)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené a dovoz z Iránu a Spojených arabských emirátov by sa mal posudzovať súhrnne.

b)   Objem príslušného dovozu

(56)

Objem dumpingového dovozu posudzovaného výrobku do EÚ vzrástol od roku 2006 do OP takmer 20-krát a dosiahol 212 198 ton v OP. Konkrétne, dovoz zo SAE a Iránu sa od roku 2006 do 2007 takmer strojnásobil, pričom v roku 2008 sa potom ďalej zvýšil 4-krát voči roku 2007 a takmer sa zdvojnásobil od roku 2008 do OP.

Tabuľka 2

 

2006

2007

2008

OP

Objem dumpingových dovozov zo SAE a Iránu (v tonách)

11 752

33 812

133 389

212 198

Index (2006 = 100)

100

288

1 135

1 806

Podiel dumpingových dovozov zo SAE a Iránu na trhu

0,4 %

1,2 %

4,6 %

7,1 %

Zdroj: Eurostat.

c)   Podiel na trhu príslušného dovozu

(57)

Podiel dumpingových dovozov zo SAE a Iránu na trhu počas roku 2006 predstavoval 0,4 % a v priebehu posudzovaného obdobia sa postupne zvýšil o takmer 7 percentuálnych bodov. Konkrétne, vzrástol o 0,8 percentuálneho bodu od roku 2006 do 2007, o ďalších 3,4 percentuálneho bodu v 2007 a 2008 a o 2,5 percentuálneho bodu od roku 2008 do OP. Počas OP podiel dumpingového dovozu zo SAE a Iránu na trhu bol 7,1 %.

(58)

Treba uviesť, že SAE vstúpili na trh až v roku 2007, podarilo sa im však rýchlo získať významný podiel na trhu.

d)   Ceny

i)   Vývoj cien

(59)

Počas posudzovaného obdobia priemerná dovozná cena klesla o 15 %, pričom najvýraznejší pokles bol v období od roku 2008 do OP. Konkrétnejšie, priemerná cena klesla o 1 % v roku 2007 a o ďalší percentuálny bod v roku 2008, pričom počas OP poklesla o ďalších 13 percentuálnych bodov.

Tabuľka 3

 

2006

2007

2008

OP

Cena dovozu zo SAE a Iránu (EUR/tona)

1 033

1 023

1 010

874

Index

100

99

98

85

Zdroj: Eurostat.

ii)   Cenové podhodnotenie

(60)

So zreteľom na skutočnosť, že ceny a náklady príslušného výrobku sa počas OP značne menili, predajné ceny a náklady sa zozbierali za štvrťroky a výpočty podhodnotenia a predaja pod cenu sa vykonali na štvrťročnom základe.

(61)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa vážené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, porovnali s korešpondujúcimi váženými priemernými cenami dovozu zo SAE a Iránu pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na báze CIF s náležitými úpravami s ohľadom na náklady po dovoze a rozdiely v úrovni obchodu.

(62)

Porovnanie ukázalo, že počas OP príslušný dumpingový výrobok s pôvodom v SAE predaný v Únii podhodnotil ceny vo výrobnom odvetví Únie o 3,9 %. Dumpingové výrobky s pôvodom v Iráne predané v Únii podhodnotili ceny Únie o 3,2 %. Vážené priemerné rozpätie podhodnotenia počas OP je v oboch krajinách 3,8 %.

4.4.   Situácia výrobného odvetvia Únie

(63)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia.

(64)

Ako sa už vysvetlilo, usudzujúc podľa veľkého počtu výrobcov v Únii, vytvorenie vzorky bolo potrebné. Na účely analýzy ujmy sa ukazovatele ujmy stanovili na týchto dvoch úrovniach:

Makroekonomické elementy (výroba, kapacita, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, priemerné jednotkové ceny a veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z vplyvu predchádzajúceho dumpingu) sa posudzovali na úrovni výroby celej Únie, a to na základe informácií zozbieraných od spolupracujúcich výrobcov, pričom v prípade iných výrobcov z Únie sa použil odhad na základe údajov z podnetu.

Analýza mikroekonomických elementov (zásoby, mzdy, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok, schopnosť získavať kapitál a investície) sa vykonala za výrobcov z Únie vo vzorke na základe ich informácií.

4.5.   Makroekonomické prvky

a)   Výroba

(65)

Výroba Únie poklesla o 4 % od roku 2006 do OP. Konkrétnejšie, vzrástla o 5 % v roku 2007 na približne 2 570 000 ton, ale prudko poklesla o 10 percentuálnych bodov v roku 2008 voči 2007 a málo vzrástla o 1 percentuálny bod od roku 2008 do OP, keď dosiahla približne 2 300 000 ton.

Tabuľka 4

 

2006

2007

2008

OP

Výroba (v tonách)

2 439 838

2 570 198

2 327 169

2 338 577

Index (2006 = 100)

100

105

95

96

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

b)   Výrobná kapacita a využitie výrobnej kapacity

(66)

Výrobná kapacita výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia vzrástla o 15 %. Konkrétne, vzrástla o 1 % v roku 2007, o ďalších 5 percentuálnych bodov v roku 2008 a dokonca o ďalších 9 percentuálnych bodov v OP.

Tabuľka 5

 

2006

2007

2008

OP

Výrobná kapacita (v tonách)

2 954 089

2 971 034

3 118 060

3 385 738

Index (2006 = 100)

100

101

106

115

Využitie výrobnej kapacity

83 %

87 %

75 %

69 %

Index (2006 = 100)

100

105

90

84

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

(67)

Využívanie výrobnej kapacity v roku 2006 bolo 83 %, vzrástlo na 87 % v roku 2007, neskôr však v roku 2008 pokleslo na 75 % a na iba 69 % počas OP. Klesajúca miera využitia kapacity v roku 2008 a počas OP odzrkadľuje pokles výroby a nárast výrobnej kapacity v tomto období.

c)   Objem predaja

(68)

Objem predaja výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom na trhu EÚ počas posudzovaného obdobia mierne poklesol. Predaj sa zvýšil o 5 % v roku 2007, v nasledujúcom roku však mierne poklesol pod úroveň roka 2006 a počas OP bol o 3 % nižší ako v roku 2006, na úrovni približne 2 100 000 ton. Ak posudzujeme obmedzený objem zásob, vývoj predaja tak presne odzrkadľuje vývoj výroby.

Tabuľka 6

 

2006

2007

2008

OP

EÚ predaj (v tonách)

2 202 265

2 318 567

2 171 203

2 133 787

Index (2006 = 100)

100

105

99

97

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

d)   Podiel na trhu

(69)

Počas posudzovaného obdobia výrobcovia z Únie stratili 10 percentuálnych bodov z podielu na trhu, ktorý poklesol z 85 % v roku 2006 na 75 % počas OP. Táto strata podielu na trhu odzrkadľuje skutočnosť, že napriek rastu spotreby predaj výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia poklesol o 3 %. Treba uviesť, že tento klesajúci trend bol zistený aj v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

Tabuľka 7

 

2006

2007

2008

OP

Podiel na trhu výrobcov z Únie

84,9 %

83,2 %

79,8 %

75,1 %

Index (2006 = 100)

100

98

94

88

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet, Eurostat.

e)   Rast

(70)

Od roku 2006 do OP, napriek nárastu spotreby Únie o 11 % poklesol objem predaja výrobcov z Únie o 3 % a podiel výrobcov z Únie na trhu poklesol o 10 percentuálnych bodov. Na druhej strane však v rovnakom časovom období podiel dumpingových dovozov na trhu vzrástol z 0,4 % na 7,1 %. Dospelo sa teda k názoru, že výrobcovia z Únie nevedia využiť výhodu trhového rastu.

f)   Zamestnanosť

(71)

Úroveň zamestnanosti výrobcov z Únie ukazuje pokles o 15 % od roku 2006 do OP. Konkrétnejšie, počet zamestnaných osôb významne poklesol z 2 400 v roku 2006 na 2 100 v roku 2007, alebo o 13 %, a zotrval blízko pri tejto úrovni v roku 2008 a počas OP. Pokles v roku 2007 odzrkadľuje reštrukturalizačné úsilie mnohých výrobcov z Únie.

Tabuľka 8

 

2006

2007

2008

OP

Zamestnanosť (osoby)

2 410

2 100

2 060

2 057

Index (2006 = 100)

100

87

85

85

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

g)   Produktivita

(72)

Produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie, meraná ako výkon (v tonách) na zamestnanú osobu za rok, počas posudzovaného obdobia vzrástla o 12 %. Toto odzrkadľuje skutočnosť, že výroba klesala pomalšie ako úroveň zamestnanosti a je indikátorom zvýšenej efektivity výrobcov z Únie. Toto je zjavné najmä v roku 2007, keď pri poklese úrovne zamestnanosti výroba vzrástla a produktivita bola o 21 % vyššia ako v roku 2006.

Tabuľka 9

 

2006

2007

2008

OP

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

1 013

1 224

1 130

1 137

Index (2006 = 100)

100

121

112

112

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

h)   Faktory ovplyvňujúce predajné ceny

(73)

Ročné priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu EÚ pre neprepojených zákazníkov zostali od roku 2006 do roku 2008 stabilné, na úrovni približne 1 100 EUR za tonu. Počas OP ročné priemerné predajné ceny poklesli o 12 % a dosiahli 977 EUR za tonu. Ročná priemerná predajná cena neodzrkadľuje mesačnú alebo dokonca dennú fluktuáciu ceny PET na európskom (a svetovom) trhu, ale považuje sa za dostatočnú na preukázanie trendu počas posudzovaného obdobia. Predajné ceny PET normálne sledujú cenové trendy hlavnej suroviny (najmä PTA a MEG), keďže tieto tvoria až 80 % celkových nákladov na PET.

Tabuľka 10

 

2006

2007

2008

OP

Jednotková cena na trhu EÚ (EUR/tona)

1 110

1 105

1 111

977

Index (2006 = 100)

100

100

100

88

Zdroj: vyplnené dotazníky a podnet.

(74)

Ako sa už uviedlo, predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli podhodnotené dumpingovými dovozmi zo SAE a Iránu.

i)   Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie z vplyvu predchádzajúceho dumpingu

(75)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a cenu dovozu zo SAE a Iránu, vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie nemožno považovať za zanedbateľný. Dôležité je pripomenúť si, že od roku 2000 platia antidumpingové opatrenia proti dovozu PET z Indie, Indonézie, Kórejskej republiky, Malajzie, Taiwanu, Thajska a od roku 2004 proti Čínskej ľudovej republike. Vzhľadom na to, že počas obdobia posudzovaného v tomto prešetrovaní odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a zvýšilo svoje straty, nemožno konštatovať žiadne zotavenie z vplyvu predchádzajúceho dumpingu a usudzuje sa, že výroba Únie zostáva zraniteľná voči poškodzujúcemu vplyvu každého dumpingového dovozu na trh Únie.

4.6.   Mikroekonomické prvky

a)   Zásoby

(76)

Úroveň konečných zásob výrobcov vo vzorke poklesla od roku 2006 do obdobia OP o 22 %. Treba uviesť, že zásoby predstavujú menej než 5 % ročnej výroby a pri analýze ujmy je relevantnosť tohto ukazovateľa obmedzená.

Tabuľka 11

Vzorka

2006

2007

2008

OP

Konečné zásoby (v tonách)

61 374

57 920

46 951

47 582

Index (2006 = 100)

100

94

77

78

Zdroj: vyplnené dotazníky.

b)   Mzdy

(77)

Ročné náklady práce od roku 2006 do roku 2007 vzrástli o 11 %, pred poklesom o 2 percentuálne body v roku 2008 voči roku 2007 a o ďalších 9 percentuálnych bodov v OP voči 2008, keď dosiahli rovnakú úroveň ako v roku 2006. Celkovo tak náklady práce zostali stabilné.

Tabuľka 12

Vzorka

2006

2007

2008

OP

Ročné náklady práce (EUR)

27 671 771

30 818 299

30 077 380

27 723 396

Index (2006 = 100)

100

111

109

100

Zdroj: vyplnené dotazníky.

c)   Ziskovosť a návratnosť investícií

(78)

Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobcov vo vzorke pri predaji podobného výrobku na trhu EÚ neprepojeným zákazníkom, vyjadrená ako percento čistých predajov, zostala záporná alebo dokonca klesla z – 6,9 % na – 7,5 %. Konkrétnejšie, ziskovosť výrobcov vo vzorke sa zlepšila v roku 2007, keď čistá strata predstavovala iba – 1,5 % čistých predajov, straty však prudko vzrástli na – 9,3 % v roku 2008. Situácia sa mierne zlepšila počas OP.

Tabuľka 13

Vzorka

2006

2007

2008

OP

Ziskovosť EÚ (% z čistého predaja)

–6,9 %

–1,5 %

–9,3 %

–7,5 %

Index (2006 = – 100)

– 100

–22

– 134

– 108

ROI (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií)

–9,6 %

–3,1 %

–16,8 %

–12,3 %

Index (2006 = – 100)

– 100

–32

– 175

– 127

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(79)

Návratnosť investícií (ďalej len „ROI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, vo všeobecnosti sledovala trend ziskovosti. Vzrástla z úrovne – 9,6 % v roku 2006 na – 3,1 % v roku 2007. Poklesla na – 16,8 % v roku 2008 a znova vzrástla počas OP na – 12,3 %. Celkovo návratnosť investícií zostala záporná a počas posudzovaného obdobia sa zhoršila o 2,7 percentuálneho bodu.

d)   Peňažný tok a schopnosť získavať kapitál

(80)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností bol záporný a v roku 2006 predstavoval – 18,5 mil. EUR. Významne sa zlepšil v roku 2007, keď sa stal kladným na úrovni 19,5 mil. EUR, avšak v roku 2008 sa masívne zhoršil (– 42 mil. EUR) pred dosiahnutím zápornej hodnoty – 11 mil. EUR počas OP. Celkovo sa peňažný tok počas posudzovaného obdobia zlepšil, aj keď zostal záporný.

(81)

Neboli žiadne náznaky toho, že by výrobné odvetvie Únie malo ťažkosti so získavaním kapitálu, a to najmä vďaka skutočnosti, že niektorí výrobcovia sa združujú vo väčších skupinách.

Tabuľka 14

Vzorka

2006

2007

2008

OP

Peňažný tok (EUR)

–18 453 130

19 478 426

–42 321 103

–11 038 129

Index (2006 = 100)

– 100

206

– 229

–60

Zdroj: vyplnené dotazníky.

e)   Investície

(82)

Ročné investície spoločností vo vzorke do výroby podobného výrobku od roku 2006 do roku 2007 poklesli o 34 %, o ďalších 59 percentuálnych bodov od roku 2007 do roku 2008 a potom počas OP voči roku 2008 o málo poklesli. Celkovo sa investície počas posudzovaného obdobia znížili o 96 %. Tento prudký pokles investícií je možné čiastočne vysvetliť tým, že v rokoch 2006 a 2007 sa získali nové výrobné linky na zvýšenie kapacity.

Tabuľka15

Vzorka

2006

2007

2008

OP

Čisté investície (EUR)

98 398 284

64 607 801

6 537 577

4 298 208

Index (2006 = 100)

100

66

7

4

Zdroj: vyplnené dotazníky.

4.7.   Záver o ujme

(83)

Analýza makroekonomických údajov ukazuje, že výrobcovia z Únie počas posudzovaného obdobia znížili výrobu a predaj. Napriek tomu, že pozorovaný pokles nebol dramatický, je potrebné posudzovať ho v kontexte vyššieho dopytu v období od roku 2006 a OP a výsledného poklesu podielu výrobcov z Únie na trhu o 10 percentuálnych bodov na 75 %.

(84)

Relevantné mikroekonomické ukazovatele zároveň jasne ukazujú zhoršenie hospodárskej situácie výrobcov z Únie vo vzorke. Ziskovosť a návratnosť investícií zostali záporné a ďalej celkovo poklesli v období od 2006 do OP. Napriek celkovo kladnému vývoju aj peňažný tok zostal počas OP záporný.

(85)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

5.1.   Úvod

(86)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz s pôvodom v Iráne a v Spojených arabských emirátoch spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Skúmali sa tiež známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, aby sa tým zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

5.2.   Vplyv dumpingového dovozu

(87)

V období od roku 2006 do OP objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v SAE a Iráne vzrástol takmer 20-krát na 212 200 ton a ich podiel na trhu vzrástol takmer o 7 percentuálnych bodov (z 0,4 % na 7,1 %). Výrobné odvetvie Únie zároveň stratilo asi 10 percentuálnych bodov podielu na trhu (z 84,9 % na 75,1 %). Od roku 2006 do OP sa priemerná cena tohto dovozu znížila a zostala na nižšej úrovni než priemerná cena výrobcov z Únie.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodnení 62, cenové podhodnotenie dumpingového dovozu bolo v prípade SAE 3,9 % a v prípade Iránu 3,2 %. Ak aj cenové podhodnotenie bolo pod 4 %, nemožno ho považovať za nedôležité vzhľadom na to, že PET je komodita a hospodárska súťaž sa realizuje hlavne cez cenu.

(89)

Iránsky vývozca tvrdil, že dovoz PET z Iránu nemohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu vzhľadom na to, že táto úroveň dovozu len mierne prevyšovala prah de minimis stanovený pre dovoz. Počas OP však dovoz z Iránu, ktorého podiel na trhu predstavoval 1,9 %, presiahol prah de minimis stanovený v základnom nariadení. Okrem toho iránske dovozné ceny predstavovali podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa tvrdenie iránskeho vývozcu zamieta.

(90)

Usudzuje sa, že vzhľadom na podhodnocovanie cien výrobného odvetvia Únie pri dovozoch zo Spojených arabských emirátov a Iránu tento dumpingový dovoz vyvíjal tlak na zníženie cien, čím sa zabraňovalo výrobnému odvetviu Únie udržať predajné ceny na takej úrovni, ktorá je nevyhnutná na pokrytie nákladov a na dosiahnutie zisku. Usudzuje sa preto, že existuje príčinná súvislosť medzi týmito dovozmi a ujmou výrobného odvetvia Únie.

5.3.   Vplyv ostatných faktorov

5.3.1.   Vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie

(91)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že k ujme došlo najmä pre zlú vývoznú činnosť výrobcov z Únie. Ako možno vidieť v nižšie uvedenej tabuľke, objem vývozu výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 11 %. Počas rovnakého obdobia poklesla úroveň vývozných cien o 10 %, dôsledkom čoho bola stabilná hodnota vývozného predaja počas celého posudzovaného obdobia. V dôsledku toho žiadne fakty nenaznačujú, že by konanie pri vývoze prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka 16

Výrobné odvetvie Únie

2006

2007

2008

OP

Vývozný predaj (v tonách)

25 677

24 103

23 414

28 504

Index (2006 = 100)

100

94

91

111

Vývozný predaj (EUR)

28 473 679

27 176 204

25 109 209

28 564 676

Index (2006 = 100)

100

95

88

100

Cena vývozu (EUR/tona)

1 109

1 128

1 072

1 002

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(92)

Iná zainteresovaná strana uviedla, že ceny výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ boli nadhodnotené. Podľa tejto zainteresovanej strany je dôkazom tohto tvrdenia skutočnosť, že ceny na trhu EÚ zostali stabilné, hoci vývozné predajné ceny klesli. Prešetrovanie však ukázalo, že priemerné ročné predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ sa v priebehu posudzovaného obdobia znížili o 12 %, v súlade so znížením vývozných cien počas toho istého obdobia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

5.3.2.   Dovoz z tretích krajín

a)   Pakistan

(93)

Ak uvažujeme, že pri dovoze z Pakistanu sa dumping nezistil, treba analyzovať, či napriek tomu neprispel k ujme, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Objem dovozu z Pakistanu sa počas posudzovaného obdobia dvojnásobne zvýšil. Konkrétnejšie, poklesol o 25 % v období od roku 2006 do roku 2007, potom však v roku 2008 voči roku 2007 významne vzrástol o 117 percentuálnych bodov a v OP oproti roku 2008 o ďalších 16 percentuálnych bodov na hodnotu 92 000 ton. Zodpovedajúci podiel na trhu tohto dovozu vzrástol z 1,6 % v 2006 na 3,1 % v OP.

Tabuľka 17

 

2006

2007

2008

OP

Objem dovozu z Pakistanu (v tonách)

44 187

33 255

84 859

92 004

Index (2006 = 100)

100

75

192

208

Podiel na trhu dovozu z Pakistanu

1,6 %

1,1 %

3,0 %

3,1 %

Cena dovozu (EUR/tona)

1 030

1 022

1 023

900

Zdroj: Eurostat.

(94)

Priemerná cena pakistanského dovozu zostala vo všeobecnosti pod priemernou cenou výrobcov z Únie. Podrobná analýza cenovej informácie, ktorú poskytol spolupracujúci vývozca v Pakistane, však ukázala, že jeho ceny podhodnotili ceny Únie o menej než 1,5 %, t. j. menej než o polovicu podhodnotenia stanoveného pre dumpingový dovoz z Iránu a SAE. V dôsledku toho, hoci nemožno vylúčiť, že dovoz z Pakistanu prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, tento príspevok bol iba obmedzený a nemohol prerušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie.

b)   Kórejská republika

(95)

Na Kórejskú republiku sa antidumpingové clo uplatňuje od roku 2000. Na dve kórejské spoločnosti sa však uplatňuje nulové clo a prešetrovanie stanovilo, že dovoz z Kórejskej republiky zostal na vysokej úrovni a významne vzrástol počas posudzovaného obdobia. V období od roku 2006 do OP kórejský dovoz vzrástol o takmer 150 % a jeho zodpovedajúci podiel na trhu vzrástol z 3,5 % v roku 2006 na 7,7 % v OP.

Tabuľka 18

 

2006

2007

2008

OP

Objem dovozu z Južnej Kórey (v tonách)

94 023

130 994

177 341

231 107

Index (2006 = 100)

100

139

189

246

Podiel na trhu dovozu z Južnej Kórey

3,5 %

4,5 %

6,2 %

7,7 %

Cena dovozu (EUR/tona)

1 084

1 071

1 063

914

Zdroj: Eurostat.

(96)

Priemerná cena kórejského dovozu zostala vo všeobecnosti mierne pod priemernou cenou výrobcov z Únie. Kórejská cena však bola vyššia než priemerná cena zo SAE a Iránu a bola tiež vyššia než priemerná cena Pakistanu. V dôsledku toho, hoci nemožno vylúčiť, že dovoz z Kórejskej republiky prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, tento príspevok bol iba obmedzený a nepovažuje sa za prerušenie príčinnej súvislosti, ako je to pri dumpingovom dovoze zo SAE a Iránu.

(97)

Iránsky vývozca uviedol, že k nárastu iránskeho dovozu došlo v dôsledku zníženia juhokórejského dovozu, a teda nie na úkor európskych výrobcov. Z údajov Eurostatu však vyplýva, že v posudzovanom období narastal objem dovozu z oboch krajín kontinuálne a paralelne. Preto nemožno dospieť k záveru, že dovoz z Iránu iba nahradil dovoz z Južnej Kórey.

c)   Iné krajiny

(98)

Dovoz z iných krajín bol v priemere za cenu podstatne vyššiu než bola priemerná predajná cena výrobcov z Únie. Počas posudzovaného obdobia tento dovoz okrem toho stratil aj podiel na trhu. Na tomto základe sa tento dovoz nepokladá za možnú príčinu ujmy výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 19

 

2006

2007

2008

OP

Objem dovozu zo všetkých ostatných krajín (v tonách)

259 438

296 418

185 286

210 772

Index (2006 = 100)

100

114

71

81

Podiel na trhu dovozu z iných krajín

9,6 %

10,1 %

6,5 %

7,0 %

Cena dovozu (EUR/tona)

1 176

1 144

1 194

1 043

Zdroj: Eurostat.

5.3.3.   Hospodárska súťaž nespolupracujúcich výrobcov v Únii

(99)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že k ujme, ktorú odvetvie Únie utrpelo, došlo kvôli forme hospodárskej súťaže nespolupracujúcich výrobcov v Únii. Päť výrobcov z Únie nespolupracovalo v tomto konaní. Jeden z nich ukončil výrobu už počas OP, pričom ďalší dvaja tak urobili o málo neskôr. Objem predaja nespolupracujúcich výrobcov sa odhadol na základe informácií v podnete. Na základe dostupných informácií sa zdá, že títo výrobcovia počas posudzovaného obdobia stratili svoj podiel na trhu, a to z 20,5 % v roku 2006 na 16 % počas OP. Prešetrovanie neprinieslo žiaden dôkaz o tom, že by správanie týchto výrobcov prerušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou stanovenou pre odvetvie Únie.

Tabuľka 20

Nespolupracujúci výrobcovia v EÚ

2006

2007

2008

OP

Predaj v EÚ (v tonách)

554 329

493 363

356 581

478 282

Index (2006 = 100)

100

89

64

86

Podiel na trhu

20,5 %

16,8 %

12,4 %

16,0 %

Zdroj: Eurostat.

5.3.4.   Hospodársky pokles

(100)

Finančná a hospodárska kríza v roku 2008 viedla k pomalšiemu trhovému rastu, ako sa očakávalo, a bol nezvyčajný v porovnaní s rastom v prvých rokoch po roku 2000, keď bolo možné pozorovať ročné tempo rastu okolo 10 %. Zníženie dopytu po PET nastalo prvýkrát v roku 2008. Toto malo zrejmý vplyv na celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(101)

Záporný účinok hospodárskeho poklesu a zníženie dopytu však ešte zhoršil aj nárast dumpingového dovozu z Iránu a SAE, ktorý podhodnotil ceny odvetvia Únie. Ak by sa aj mohlo uvažovať, že hospodársky pokles prispel k ujme v období začínajúcom v poslednom štvrťroku 2008, nemôže to v žiadnom prípade znížiť škodlivé účinky dumpingových dovozov na trh EÚ za nízke ceny počas celého posudzovaného obdobia. Dokonca aj v situácii klesajúceho predaja výrobné odvetvie Únie by malo byť schopné udržať prijateľnú úroveň cien a obmedziť záporné účinky poklesu rastu spotreby, ak by na trhu nedochádzalo k nekalej súťaži nízkych cien dumpingového dovozu.

(102)

Hospodársky pokles nemal žiaden vplyv ani na ujmu spôsobenú a pozorovanú už pred posledným štvrťrokom 2008.

(103)

Následne sa musí hospodársky pokles považovať iba za prvok, ktorý prispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie od posledného štvrťroka 2008 a, keďže má globálny charakter, nie je možné považovať ho za možnú príčinu prerušenia príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie a dumpingovým dovozom zo SAE a Iránu.

5.3.5.   Geografická lokalita

(104)

Niektoré zainteresované strany uvádzali, že ujma, ktorú utrpelo odvetvie Únie, mohla v prvom rade zapríčiniť zlá lokalizácia prinajmenšom niektorých výrobcov z Únie (t. j. vzdialenosť od prístavu vyvoláva ďalšie zbytočné náklady na dopravu surovín a aj konečného výrobku).

(105)

V súvislosti s týmto argumentom sa uznáva, že v prípade lokalizácie v mieste, ktoré nie je ľahko prístupné relatívne lacnejšími dopravnými prostriedkami sú isté nevýhody, pokiaľ ide o náklady na dodávku surovín od dodávateľa a konečného výrobku zákazníkovi. Prešetrenie a overenie údajov od výrobcov z Únie vo vzorke (dvaja z nich lokalizovaní blízko pri prístave a dvaja ďalej vo vnútrozemí) však neukázalo významnú koreláciu medzi geografickou lokalizáciou a ekonomickou výkonnosťou výrobcov z Únie. V skutočnosti sa zistilo, že ujma sa týka aj výrobcov, ktorí sú lokalizovaní blízko prístavu.

(106)

Následne sa dospelo k záveru, že geografická lokalizácia podstatnou mierou neprispela k ujme, ktorú utrpelo odvetvie Únie.

5.3.6.   Vertikálna integrácia

(107)

Niektoré zainteresované strany uvádzali, že ujma, ktorú utrpelo odvetvie Únie, by mohla byť spôsobená skutočnosťou, že mnohí výrobcovia z Únie nie sú vertikálne integrovaní (pokiaľ ide o výrobu PTA) a sú tak pri nákladoch významne znevýhodnení voči integrovaným exportérom. Overené údaje od výrobcov z Únie vo vzorke nepreukázali žiadnu významnú koreláciu medzi vertikálnou integráciou výroby PTA a ekonomickou výkonnosťou výrobcov z Únie.

(108)

Následne sa dospelo k záveru, že chýbajúca vertikálna integrácia výroby PTA neprispela k ujme, ktorú utrpelo odvetvie Únie.

5.4.   Záver týkajúci sa príčinných súvislostí

(109)

Časová zhoda medzi nárastom dumpingového dovozu zo SAE a Iránu, zvýšením podielu na trhu a zisteným podhodnotením na jednej strane a zhoršením situácie výrobcov z Únie na strane druhej vedie k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(110)

Analyzovali sa ďalšie faktory, nezistilo sa však porušenie príčinnej súvislosti medzi účinkami dumpingových dovozov a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide o Pakistan, keďže podhodnotenie je veľmi nízke, usudzuje sa, že jeho dovoz v podstatnej miere neprispel k ujme odvetvia Únie. Dovoz z Kórejskej republiky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo odvetvie Únie, ale keďže cenový rozdiel medzi týmto dovozom a trhom Únie bol malý, usudzuje sa, že nedošlo k porušeniu príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi zo SAE a Iránu. Vzhľadom na znižujúci sa podiel na trhu a ich vyššiu cenovú úroveň, neexistuje dôkaz, že dovoz z ďalších tretích krajín prispel k ujme, ktorú utrpelo odvetvie Únie. Okrem toho, žiaden iný známy faktor, t. j. vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, konkurencia iných výrobcov z Únie, hospodársky pokles, geografická lokalizácia či chýbajúca vertikálna integrácia neprispel k ujme výrobného odvetvia Únie do tej miery, že by porušil príčinnú súvislosť.

(111)

Na základe uvedenej analýzy, ktorá dôkladne rozpoznala a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, dospelo sa predbežne k záveru, že dovoz zo SAE a Iránu spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(112)

Komisia podľa článku 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o dumpingu, ujme a príčinných súvislostiach neexistujú závažné dôvody na rozhodnutie, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

(113)

Komisia poslala dotazníky nezávislým dovozcom, dodávateľom surovín, používateľom a ich asociáciám. Spolu poslala vyše 50 dotazníkov, avšak vyplnených sa v stanovenom čase vrátilo iba 13. Okrem toho sa 22 používateľov ozvalo neskôr počas konania a listami vyjadrilo nesúhlas s prípadnými opatreniami v tomto prípade.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie a iných výrobcov z Únie

(114)

Očakáva sa, že uloženie opatrení na dovoz zo SAE a Iránu by mohlo zabrániť ďalšiemu narušeniu trhu, stláčaniu cien a obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Toto by zasa mohlo odvetviu Únie poskytnúť príležitosť na zlepšenie situácie vďaka vyšším cenám, vyšším objemom predaja a vyššiemu podielu na trhu.

(115)

V prípade neexistencie opatrení sa očakáva, že dovoz zo SAE a Iránu by mohol ďalej rásť pri nízkych cenách, ktoré podhodnocujú ceny v odvetví Únie. V takom prípade by výrobné odvetvie Únie nemalo príležitosť na zlepšenie situácie. Vzhľadom na zlý finančný stav výrobného odvetvia Únie by sa dalo očakávať, že dôjde k ukončeniu činnosti a následnému poklesu zamestnanosti.

(116)

Nič nenasvedčuje tomu, že by bol záujem ostatných výrobcov z Únie, ktorí nespolupracujú aktívne na prešetrovaní, odlišný od záujmu, ktorý uviedlo výrobné odvetvie Únie.

(117)

Iránska spoločnosť tvrdila, že uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie nepomohlo, pretože by iba viedlo k novým investíciám v iných vyvážajúcich krajinách. Toto tvrdenie nemožno prijať, pretože logicky by to znamenalo, že antidumpingové opatrenia nemožno nikdy uložiť na výrobky, v prípade ktorých možno investície presunúť do iných krajín. Takisto by to znamenalo odmietnuť ochranu proti nekalým obchodným praktikám iba z dôvodu možnej novej konkurencie zo strany iných tretích krajín.

(118)

Tá istá zainteresovaná strana uviedla, že žiadne opatrenia nemôžu napraviť štrukturálne konkurenčné znevýhodnenie výrobného odvetvia EÚ vyrábajúceho PET v porovnaní s výrobným odvetvím vyrábajúcim PET v Ázii a na Strednom východe. Toto tvrdenie však nebolo dostatočne podložené. Je potrebné poznamenať, že niektorí výrobcovia z Únie vo vzorke, ktorí sú vertikálne integrovaní, sú takisto v ťažkej finančnej situácii. Okrem toho, ak aj existovali prípadné konkurenčné výhody (napríklad v podobe lacnejšieho prístupu k surovinám), možno konštatovať, že vyvážajúci výrobcovia sa aj tak uchýlili k dumpingu.

(119)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že prijatie antidumpingových opatrení by bolo celkom iste v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov v Únii

(120)

Ako sa už uviedlo, do vzorky boli zahrnutí neprepojení dovozcovia a z dvoch spoločností vo vzorke iba jeden dovozný agent (Global Services International, „G.S.I.“) v tomto prešetrovaní plne spolupracoval odovzdaním vyplneného dotazníka. Dovoz prihlásený spolupracujúcim agentom predstavuje významnú časť celého dovozu z príslušných krajín počas OP. Dovoz PET za provízie predstavuje hlavnú činnosť podnikania G.S.I. Keďže agent pracuje na báze sprostredkovania, neočakáva sa, že uloženie cla by malo významný vplyv na výkon jeho činnosti, keďže každé zvýšenie dovoznej ceny by pravdepodobne prešlo na jeho klientov.

(121)

Žiadny iný dovozca nepredložil relevantné informácie. Vzhľadom na to, že dovoz z iných krajín, v ktorých sa v súčasnosti uplatňujú antidumpingové opatrenia, pokračuje a že dovoz je dostupný z krajín bez uplatňovania antidumpingových opatrení (napr. Oman, USA, Brazília), usudzuje sa, že dovozcovia môžu dovážať z týchto krajín.

(122)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení vo významnej miere záporne neovplyvní záujmy dovozcov Únie.

6.3.   Záujem dodávateľov surovín v Únii

(123)

Traja dodávatelia surovín (dvaja PTA a jeden MEG) spolupracovali s prešetrovaním a poskytli v požadovanom čase vyplnené dotazníky. Počet zamestnancov v ich európskych podnikoch na výrobu PTA/MEG bol okolo 700.

(124)

Spolupracujúci výrobcovia PTA predstavujú okolo 50 % nákupov PTA vo vzorke výrobcov z Únie. Výrobcovia PTA sú veľmi závislí od stavu výrobcov PET, ktorí predstavujú väčšinu ich klientov. Nízke ceny PET prenášajú do nižších cien PTA a nižších rozpätí výrobcov PTA. Treba uviesť, že prebiehajú antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania dovozov PTA s pôvodom v Thajsku, čo znamená, že výrobcovia PTA v Únii možno čelia aj nespravodlivej súťaži thajského dovozu. Následne sa uvažuje, že uloženie opatrení na dumpingové dovozy PET prospejú výrobcom PTA.

(125)

Pre spolupracujúceho dodávateľa MEG predstavuje MEG menej než 10 % jeho celkového obratu. Treba uviesť, že pokiaľ ide o MEG, PET nie je jediným alebo dokonca najvýznamnejším uplatnením a výrobcovia MEG sú od situácie v odvetví PET menej závislí. Napriek tomu problémy v odvetví PET môžu mať istý limitovaný vplyv na dodávateľov MEG, a to prinajmenšom v krátkom alebo strednom horizonte.

(126)

Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie opatrení na dumpingové dovozy zo SAE a Iránu by bolo v záujme dodávateľov surovín.

6.4.   Záujem používateľov

(127)

PET, ktorý je predmetom tohto konania (t. j. s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, takzvaný „fľaškový stupeň“) sa používa najmä na výrobu fliaš na vodu alebo iné nápoje. Jeho používanie na iné balenie (tuhé potraviny alebo čistiace prostriedky) a na výrobu fólií je vo vývoji, ale zostáva relatívne obmedzené. Fľaše z PET sa vyrábajú v dvoch stupňoch: i) najprv sa urobí predlisok vstreknutím PET do formy a ii) potom sa predlisok zahreje a vyfúkne do fľaše. Výroba fliaš môže byť integrovaný proces (t. j. jedna a tá istá spoločnosť kupuje PET, vyrába predlisky a vyfukuje ich do fliaš) alebo proces limitovaný (vyfúknutie predlisku do fľaše). Predlisky možno relatívne ľahko dopravovať, pretože sú malé a tuhé, kým prázdne fľaše sú nestabilné a vzhľadom na ich veľkosť je ich preprava veľmi drahá.

(128)

Fľaše PET plnia vodou a/alebo inými nápojmi spoločnosti plniace fľašky (ďalej len „fľaškujúce spoločnosti“). Spoločnosti plniace fľašky sa často zúčastňujú na podnikaní s PET prostredníctvom integrovaných činností na výrobu fliaš alebo cez colné dohody so subdodávajúcimi spracovateľmi a/alebo výrobcami fliaš, pre ktorých vyjednávajú cenu PET s výrobcami (mäkké clo) alebo dokonca kupujú PET na vlastné fľaše (tvrdé clo).

(129)

V dôsledku toho možno rozpoznať dve skupiny používateľov:

spracovatelia a/alebo výrobcovia fliaš – kupujú PET priamo od výrobcov, spracujú ho na predlisky (alebo fľašky) a ďalej predávajú na ďalšie spracovanie (alebo plnenie), a

fľaškujúce spoločnosti – ktoré kupujú PET pre svojich subdodávajúcich výrobcov fliaš /spracovateľov (tvrdé clo) alebo vyjednávajú cenu, za ktorú subdodávajúci spracovateľ a/alebo výrobca fliaš dostane PET (mäkké clo).

a)   Spracovatelia

(130)

Výrobcovia predliskov sú hlavní používatelia fľaškového stupňa PET. Štyria spracovatelia, ktorí predstavujú 16 % spotreby Únie počas OP, plne spolupracovali s prešetrovaním (t. j. v časovej lehote odovzdali úplne vyplnené dotazníky). Ako sa už uviedlo, významný počet spracovateľov neskôr počas konania vznieslo námietky, ale títo neposkytli overiteľné údaje o svojej spotrebe. Spolupracujúci dovozný agent počas vypočutia uviedol, že viac než 80 % používateľov v Únii namieta voči opatreniam. Táto informácia však nebola dostatočne podložená a nemohla sa overiť.

(131)

Združenie reprezentujúce európskych spracovateľov plastov (EuPC) počas vypočutia vyhlásilo, že zaujíma neutrálny postoj voči konaniu. Hoci by niektorí jej členovia namietali voči opatreniam, súčasná úroveň PET na európskom trhu nie je pre spoločnosti recyklujúce PET udržateľná. Spoločnosti recyklujúce PET (ktoré takisto reprezentuje EuPC) by boli za opatrenia. V neskoršom štádiu prešetrovania však združenie zmenilo svoj postoj a vyjadrilo nesúhlas s uložením opatrení. Združenie uviedlo, že uloženie opatrení by spôsobilo nadmerné náklady výrobnému odvetviu EÚ, ktoré sa zaoberá spracovaním plastov a ktoré tvoria najmä malé a stredné podniky (MSP). Združenie tvrdilo, že tieto malé a stredné podniky nie sú schopné absorbovať vyššie ceny PET, čo by ich prinútilo ukončiť svoju činnosť alebo by ich to podnietilo k premiestneniu mimo EÚ. Tieto tvrdenia neboli v tomto štádiu ďalej podložené.

(132)

Celkový počet zamestnancov spolupracujúcich spracovateľov je 1 300 osôb, pričom počet zamestnancov tých spracovateľov, ktorí sa prihlásili neskôr počas konania, je ďalších 6 000 osôb. Dovozný agent a jeho zákazníci počas vypočutia oznámili, že pre spracovateľov pracuje okolo 20 000 osôb. Informácia o zamestnanosti sa má ešte verifikovať.

(133)

Na základe dostupnej informácie PET používaný na výrobu predliskov predstavuje od 70 % do 80 % celkových nákladov spracovateľov. Pre tieto spoločnosti je to preto najdôležitejšia nákladová zložka. Doterajšie prešetrovanie ukazuje, že spolupracujúci spracovatelia už teraz v priemere zaznamenali stratu. Vzhľadom na to, že väčšina spracovateľov sú malé a stredné miestne spoločnosti, v krátkodobom a strednodobom horizonte môžu mať iba obmedzené možnosti presunúť nárast svojich nákladov, a to najmä v prípade, ak ich zákazník (fľaškujúca spoločnosť) je pomerne veľký hráč s oveľa lepšou vyjednávacou pozíciou. Zmluvy (zvyčajne dohadované každý rok) na predávanie predliskov a/alebo fliaš však často obsahujú aj mechanizmus odzrkadľujúci zmeny cien PET.

(134)

Spracovatelia a spolupracujúci dovozný agent zdôvodňovali, že na opatrenia zareagujú niektorí väčší výrobcovia predliskov presunutím svojich štandardizovaných výrobných liniek do krajín susediacich s EÚ. Vzhľadom na to, že náklady na prepravu predliskov nad limitovanú vzdialenosť sú relatívne nízke, do istej miery sa toto už deje. Ešte stále sa však zdá, že úvahy o blízkosti ku zákazníkovi alebo flexibilita dodávok kompenzujú výhody, ktoré môžu ponúknuť susediace krajiny. Vzhľadom na to, že navrhovaná úroveň opatrení je mierna, predbežne sa uvažuje, že výhody výroby predliskov mimo EÚ nevyvážia súčasné nevýhody. Okrem toho, vzhľadom na dopravné náklady sa očakáva, že delokalizácia bude alternatívou iba pre tie spoločnosti, zákazníci ktorých sú blízko hraníc EÚ, nie však pre tých spracovateľov, ktorí majú zákazníkov v iných častiach EÚ.

(135)

Spracovatelia a spolupracujúci dovozný agent tiež namietali, že opatrenia prinesú výrobcom PET iba krátkodobú úľavu. Uviedli, že v strednodobom a dlhodobom horizonte, keď výrobcovia predliskov odídu z EÚ, bude pre výrobcov PET na trhu EÚ nedostatočný dopyt a klesajúca cena by napokon donútila výrobcov PET ukončiť činnosť alebo odísť z EÚ. Vzhľadom na úvahy v predchádzajúcom odôvodnení a vzhľadom na skutočnosť, že podľa predbežných úvah zatiaľ ešte nie je pre výrobcov predliskov ekonomicky nutné odísť z EÚ, tento scenár sa pravdepodobne nenaplní.

(136)

Nemožno tak predbežne vylúčiť, že uloženie opatrení bude mať významný vplyv na výrobné náklady spracovateľov. Vzhľadom na neistotu, pokiaľ ide o možnosť výrobcov predliskov/fliaš preniesť zvýšené náklady na ich zákazníkov, nie je možné v tomto predbežnom období presne vyjadriť vplyv na ziskovosť spracovateľov a ich celkový výkon.

b)   Fľaškujúce spoločnosti

(137)

Šesť fľaškujúcich spoločností vrátane Coca-Cola Co., Nestle Waters, Danone a Orangina spolupracovali pri prešetrovaní, t. j. odovzdali úplne vyplnené dotazníky v časovej lehote. V Únii predstavujú približne 11 % spotreby PET počas OP. Formát poskytnutých informácií neumožňuje jednoducho identifikovať počet zamestnancov priamo zapojených do výroby, ktorá využíva PET. Predbežný odhad je však 6 000 osôb. Na základe dostupných informácií sa odhaduje, že celkovo je v Únii v odvetví plnenia fliaš pri výrobe využívajúcej PET zamestnaných 40 000 až 60 000 osôb.

(138)

Na základe dostupných informácií náklady na PET z celkových nákladov spolupracujúcich fľaškujúcich spoločností sa pohybujú od 1 % do 14 %, a to v závislosti od nákladov na iné komponenty používané pri výrobe ich výrobkov. Dostupné informácie naznačujú, že PET je dôležitou nákladovou položkou pre výrobcov minerálnej vody (najmä neznačkovej), zatiaľ čo pre niektoré spoločnosti fľaškujúce nealkoholické nápoje môžu byť marginálnou položkou. Dostupné informácie ukazujú, že v niektorých prípadoch môžu náklady na PET predstavovať pre zákazníkov až 20 % konečnej ceny minerálnej vody. Odhaduje sa, že v priemere predstavuje náklad na PET až 10 % celkových nákladov fľaškujúcej spoločnosti.

(139)

Vzhľadom na uvedené sa uvažuje, že po uložení navrhovaných opatrení bude mať akýkoľvek rast cien PET iba limitovaný (nižší než 2 % rast nákladov) vplyv na celkovú situáciu fľaškujúcich spoločností, a to aj ak, ako sa uviedlo, budú mať ťažkosti pri prenesení zvýšených nákladov na svojich zákazníkov, čo je v každom prípade minimálne v strednodobom horizonte nepravdepodobné.

6.5.   Nedostatočná ponuka PET

(140)

Niekoľko zainteresovaných strán namietalo, že uloženie opatrení by mohlo mať za následok nedostatok PET na trhu EÚ a že výrobcovia z Únie nebudú mať dostatok kapacít na uspokojenie existujúceho dopytu.

(141)

Treba uviesť, že v tomto smere výrobcovia z Únie počas OP využívali svoje kapacity iba na 69 % a majú dostatok voľnej kapacity na nahradenie dovozu zo SAE a Iránu, ak by to bolo potrebné. Úlohou cla však nie je odradiť od dovozu, ale iba obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. Okrem toho, dostupné sú aj iné zdroje dodávky.

(142)

Okrem toho sa očakáva, že odvetvie recyklujúce PET by mohlo zvýšiť výrobu, ak cena panenského PET v EÚ sa udrží na primeranej úrovni a neklesne pre nespravodlivú hospodársku súťaž.

6.6.   Ďalšie tvrdenia

(143)

Iránsky vývozca tvrdil, že uloženie opatrení proti PET z Iránu by malo neprimerane negatívny účinok, pokiaľ ide o status Iránu ako rozvojovej krajiny a pokiaľ ide o skutočnosť, že iránski vývozcovia už čelia značným znevýhodneniam v dôsledku medzinárodných transakcií. Je obvyklou praxou Komisie prijímať antidumpingové opatrenia proti rozvojovým i rozvinutým krajinám, kedykoľvek právne požiadavky odôvodňujú takéto opatrenia. Okrem toho skutočnosť, že sú zavedené sankcie proti Iránu, je podľa existujúcich antidumpingových pravidiel irelevantným aspektom.

6.7.   Záver o záujme Únie

(144)

Záverom sa očakáva, že uloženie opatrení na dovoz zo SAE a Iránu by poskytlo príležitosť výrobnému odvetviu Únie, ako aj ďalším výrobcom z Únie vylepšiť ich situáciu zvýšením objemu predaja, predajnej ceny a podielu na trhu. Zatiaľ čo isté záporné účinky sa môžu vyskytnúť vo forme zvýšených nákladov pre používateľov (hlavne spracovateľov), tieto pravdepodobne budú vyvážené očakávanými výhodami pre výrobcov a ich dodávateľov.

(145)

Obnovením spravodlivej súťaže a udržaním primeranej cenovej úrovne sa v EÚ povzbudí recyklácia PET, čím sa bude napomáhať ochranu životného prostredia. Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na neuloženie opatrení v tomto prípade. Toto predbežné hodnotenie bude možno potrebné v konečnom stupni revidovať, a to po overení vyplnených dotazníkov používateľov a ďalšom prešetrení.

7.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(146)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, ku ktorým sa dospelo, mali by sa prijať dočasné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Iráne a Spojených arabských emirátoch s cieľom zabrániť ďalšej ujme výrobnému odvetviu Únie v dôsledku dumpingového dovozu.

(147)

Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Pakistane, na základe uvedeného sa predbežne nezistil žiadny dumping. Z tohto dôvodu by nemali byť uložené žiadne dočasné opatrenia.

7.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(148)

Dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v SAE a Iráne by mali byť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Únie dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zisteného dumpingového rozpätia. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Únie mohlo pokryť svoje výrobné náklady a celkovo dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by bolo možné dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(149)

Únia uviedla ako cieľový zisk 7,5 %, aký sa použil aj v konaní proti Čínskej ľudovej republike. Počas posudzovaného obdobia však výrobné odvetvie Únie nikdy nedosiahlo taký zisk (v skutočnosti nikdy nebolo ziskové) a všeobecne sa vyjadrilo, že zvyčajne pracuje s pomerne nízkym rozpätím. Najvyšší profit, aký dosiahli dve spoločnosti zo vzorky počas jedného roka posudzovaného obdobia bol 3 %. Za týchto okolností sa 5 % predbežne považuje za najvhodnejší cieľový zisk.

(150)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Nepoškodzujúca cena sa stanovila odpočítaním skutočného ziskového rozpätia z ceny zo závodu a pripočítaním uvedeného rozpätia cieľového zisku k takto vypočítanej rovnovážnej cene.

(151)

Keďže počas OP ceny surovín a následne aj PET na trhu Únie zaznamenali významné zmeny, považovalo sa za primerané použiť na výpočet odstránenia ujmy štvrťročné údaje.

Krajina

Úroveň odstránenia ujmy

Irán

17,0 %

Pakistan

15,2 %

SAE

18,5 %

7.2.   Predbežné opatrenia

(152)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz výrobkov s pôvodom v Iráne a Spojených arabských emirátoch na úrovni najnižšieho zisteného rozpätia dumpingu a úrovne odstránenia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(153)

Na základe uvedeného a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa uvažuje, že colná sadzba navrhovaná na odstránenie ujmy by pri výrobku s pôvodom v Iráne mala byť na úrovni 17 %. Ďalej, pri výrobku s pôvodom v Spojených arabských emirátoch navrhovaná colná sadzba na dumping by mala byť 6,6 %. Žiadne dočasné opatrenia by sa nemali uplatniť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Pakistane.

(154)

Treba uviesť, že antisubvenčné prešetrovanie sa vykonalo súčasne s antidumpingovým prešetrovaním dovozov PET z Iránu, Pakistanu a Spojených arabských emirátov. Keďže v súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia na žiadny výrobok nemožno súčasne uložiť antidumpingové a vyrovnávacie clo, aby sa napravila tá istá situácia, ktorá vznikla v dôsledku dumpingu alebo vývozného subvencovania, je potrebné určiť, či a v akej miere majú výška subvencií a dumpingové rozpätie pôvod v jednej a tej istej situácii.

(155)

Pokiaľ ide o schémy subvencií, ktoré tvorili vývozné subvencie v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (3), dočasné dumpingové rozpätie stanovené pre vyvážajúcich výrobcov v Iráne je čiastočne dôsledkom existencie vyrovnávacích vývozných subvencií. Vzhľadom na to, že rovnaká úroveň odstránenia ujmy sa uplatňuje pri antidumpingovom a aj antisubvenčnom prešetrovaní, sa však voči Iránu sa nenavrhuje žiadne dočasné antidumpingové clo.

(156)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 15, náklady a ceny PET podliehajú značným zmenám počas relatívne krátkych období. Usúdilo sa preto, že je primerané uložiť clo vo forme istej sumy za tonu. Táto suma vychádza z uplatnenia antidumpingovej miery k vývozným cenám CIF, ktoré sa použili pri výpočte dumpingového rozpätia.

(157)

Na základe uvedeného a pri zohľadnení zistení uvedených v nariadení, ktorým sa ukladá dočasné vyrovnávacie clo (nariadenie Komisie (EÚ) č. 473/2010/EÚ) (4), sumy navrhnutého antidumpingového cla, vyjadreného v cene CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú predbežne takéto:

Krajina

Celkové rozpätie subvencií

Z toho vývozná subvencia

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy (na štvrťročnom základe)

Dočasné vyrovnávacie clo

Dočasné antidumpingové clo

 

 

 

 

 

%

Suma

(EUR/t)

%

Suma

(EUR/t)

Irán

53 %

2 %

28,6 %

17,0 %

17,0 %

142,97

0 %

0

SAE

5,1 %

0 %

6,6 %

18,5 %

5,1 %

42,34

6,6 %

54,80

7.3.   Záverečné ustanovenie

(158)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátu s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou podľa normy ISO 1628-5, v súčasnosti zaradeného pod kód KN 3907 60 20 a s pôvodom v Iráne a Spojených arabských emirátoch.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla, uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 je:

Krajina

Sadzba antidumpingového cla (EUR/tona)

Irán: všetky spoločnosti

0

Spojené arabské emiráty: všetky spoločnosti

54,80

3.   V prípadoch, keď došlo k poškodeniu tovaru pred prepustením do režimu voľný obeh a preto cena skutočne zaplatená alebo splatná je na účely stanovenia colnej hodnoty pomerne upravená v súlade s článkom 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5), znižuje sa výška antidumpingového cla, vypočítaná na základe vyššie stanovených súm, o percentuálnu hodnotu, ktorá zodpovedá pomernej úprave skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

5.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, predložiť písomné stanoviská a požiadať Komisiu o vypočutie do jedného mesiaca od nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. mája 2010.

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú.v. EÚ C 208, 3.9.2009, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(4)  Pozri stranu 25 tohto úradného vestníka.

(5)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.


Top