This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62012CA0573
Case C-573/12: Judgment of the Court (Grand Chamber) of 1 July 2014 (request for a preliminary ruling from the Förvaltningsrätten i Linköping — Sweden) — Ålands Vindkraft AB v Energimyndigheten (Reference for a preliminary ruling — National support scheme providing for the award of tradable green certificates for installations producing electricity from renewable energy sources — Obligation for electricity suppliers and certain users to surrender annually to the competent authority a certain number of green certificates — Refusal to award green certificates for electricity production installations located outside the Member State in question — Directive 2009/28/EC — Article 2, second paragraph, point (k), and Article 3(3) — Free movement of goods — Article 34 TFEU)
Vec C-573/12: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping – Švédsko) – Ålands Vindkraft AB/Energimyndigheten (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie — Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov — Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu — Smernica 2009/28/ES — Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 — Voľný pohyb tovaru — Článok 34 ZFEÚ)
Vec C-573/12: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping – Švédsko) – Ålands Vindkraft AB/Energimyndigheten (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie — Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov — Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu — Smernica 2009/28/ES — Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 — Voľný pohyb tovaru — Článok 34 ZFEÚ)
Ú. v. EÚ C 292, 1.9.2014, p. 4–4
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
1.9.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 292/4 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping – Švédsko) – Ålands Vindkraft AB/Energimyndigheten
(Vec C-573/12) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie - Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov - Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu - Smernica 2009/28/ES - Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 - Voľný pohyb tovaru - Článok 34 ZFEÚ))
2014/C 292/04
Jazyk konania: švédčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Förvaltningsrätten i Linköping
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Ålands Vindkraft AB
Žalovaný: Energimyndigheten
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že členskému štátu umožňujú, aby zaviedol systém pomoci, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého sa výrobcom zelenej elektrickej energie vydávajú obchodovateľné certifikáty len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu a podľa ktorého majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie. |
|
2. |
Článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že obchodovateľné certifikáty sa vydávajú výrobcom zelenej elektrickej energie len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu, a podľa ktorej majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie, pokiaľ nechcú platiť zvláštny poplatok. |
|
3. |
Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či právna úprava dotknutá vo veci samej spĺňa z hľadiska svojej územnej pôsobnosti požiadavky vyplývajúce zo zásady právnej istoty, pričom zohľadní všetky relevantné skutočnosti, medzi ktoré môže patriť aj normatívny rámec práva Únie, v rámci ktorého bola uvedená právna úprava prijatá. |