VÝZVA NA PREDKLADANIE PODKLADOV

NA ÚČELY POSÚDENIA VPLYVU

Cieľom tohto dokumentu je informovať verejnosť a zainteresované strany o budúcej legislatívnej činnosti Komisie, aby sa mohli vyjadriť k tomu, ako daný problém chápe Komisia, a poskytnúť Komisii pripomienky k možným riešeniam, ako aj akékoľvek relevantné informácie, ktoré majú prípadne k dispozícii, vrátane informácií o možnom vplyve jednotlivých možností.

Názov iniciatívy

Akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu – urýchlenie dekarbonizácie

Vedúce GR (zodpovedný útvar)

GR GROW – oddelenie I1

Pravdepodobný druh iniciatívy

Nariadenie

Predbežný harmonogram

4. štvrťrok 2025

Doplňujúce informácie

Dohoda o čistom priemysle 

A. Politický kontext, vymedzenie problému a kontrola subsidiarity

Politický kontext

Priemyselná základňa Európy je ústredným prvkom našej identity a podopiera našu konkurencieschopnosť a odolnosť. Dohoda o čistom priemysle 1  je novou európskou stratégiou rastu na urýchlenie dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Jej cieľom je zvýšiť udržateľnú a odolnú priemyselnú výrobu v Európe a zároveň investovať do dekarbonizácie. Dekarbonizácia energeticky náročných priemyselných odvetví je nevyhnutná na dosiahnutie klimatickej neutrality. To sa však nepodarí bez zabezpečenia konkurencieschopnosti energeticky náročných priemyselných odvetví. Tieto odvetvia majú strategický význam z hľadiska odolnosti, bezpečnosti a hospodárskej prosperity EÚ. Sú kľúčovým východiskovým bodom mnohých hodnotových reťazcov, pričom poskytujú suroviny, spracované materiály a medziprodukty odberateľským odvetviam, ako je automobilový priemysel, stavebníctvo, emisne neutrálne technológie, strojárske výrobky, obranný a letecko-vesmírny priemysel, a tvoria základ zelenej a digitálnej transformácie. Z týchto dôvodov si energeticky náročné priemyselné odvetvia vyžadujú naliehavú podporu na dekarbonizáciu, elektrifikáciu, ako aj na riešenie vysokých nákladov na energiu, nekalej celosvetovej hospodárskej súťaže a zložitých nariadení, ktoré ohrozujú ich podnikateľskú činnosť, poškodzujú ich konkurencieschopnosť a oslabujú odolnosť Európy.

V Dohode o čistom priemysle sa oznamuje akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu s cieľom riešiť prekážky pri vydávaní povolení v súvislosti s dekarbonizáciou priemyslu a prístupom k energii a podporiť vytvorenie vedúcich trhov na účely vývoja európskych čistých a odolných priemyselných technológií a výrobkov.

Problém, ktorý sa má v rámci iniciatívy riešiť

Energeticky náročné priemyselné odvetvia predstavujú 19 % emisií skleníkových plynov v EÚ, pričom zamestnávajú 7,8 milióna ľudí a vytvárajú pridanú hodnotu 549 miliárd EUR.

Konkurencieschopnosť týchto odvetví je oslabená viacerými faktormi: vyššie náklady na energiu než v krajinách mimo EÚ, spomalenie dopytu v niektorých hlavných odberateľských odvetviach (napr. v automobilovom priemysle, stavebníctve) a netrhové nadmerné kapacity spôsobené stratégiami rastu zameranými na vývoz a výrobou dotovanou štátom v krajinách mimo EÚ 2 . Výsledkom je vyšší tlak na ceny vo forme lacného dovozu, ako aj riziko vzniku závislosti v strategických odvetviach.

V záujme prekonania týchto problémov a na základe iných existujúcich alebo prebiehajúcich iniciatív sa táto iniciatíva zameriava na riešenie nasledujúcich osobitných problémov. Po prvé, zdĺhavé postupy vydávania povolení 3 pre projekty dekarbonizácie (niekedy spojené s prístupom k energetickej infraštruktúre) sú pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré chcú pristúpiť k dekarbonizácii, problémom. Po druhé, technológie na dekarbonizáciu energeticky náročných priemyselných odvetví často ešte nie sú nákladovo konkurencieschopné z dôvodu vysokých kapitálových a prevádzkových nákladov, veľmi dlhého času návratnosti a často ešte nie sú zavádzané vo veľkom rozsahu. Po tretie, v porovnaní s konvenčnými alternatívami je dopyt po čistých priemyselných výrobkoch za súčasné ceny nedostatočný. 

Všetky tieto faktory prispievajú k poklesu priemyselnej výroby a k náročnému podnikateľskému prostrediu z hľadiska investícií do dekarbonizácie 4 . Posilnením systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa časom zlepší ekonomické zdôvodnenie, ale ceny uhlíka zostávajú veľmi neisté. Zníženie emisií je v súčasnosti príliš často výsledkom zníženia objemu výroby namiesto zvýšenia efektívnosti, integrácie energetických systémov a dekarbonizácie výrobných procesov, a to najmä v energeticky najnáročnejších odvetviach (napr. v odvetví buničiny a papiera, základných kovov, minerálov a chemikálií 5 ). Investície do čistých technológií sa neuskutočňujú dostatočne rýchlo na to, aby ponúkli životaschopné obchodné cesty na dekarbonizáciu energeticky náročných priemyselných odvetví a splnili európsky cieľ klimatickej neutrality 6 . 

Základ opatrení na úrovni EÚ (právny základ a kontrola subsidiarity)

Právny základ

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) predstavuje vhodný právny základ, pretože sa v ňom umožňuje EÚ prijímať opatrenia, ktorými sa posilňuje harmonizácia a zabezpečujú sa rovnaké podmienky na jednotnom trhu s cieľom zachovať a zvýšiť priemyselnú výrobu podporou investícií do dekarbonizácie. Článok 173 ods. 3 ZFEÚ o priemyselnej politike by takisto mohol predstavovať relevantný právny základ, ktorý by členským štátom pomohol zabezpečiť podmienky potrebné pre priemyselnú konkurencieschopnosť.

Praktická potreba opatrení na úrovni EÚ

Súčasný kontext vytvára podmienky pre intervenciu EÚ na podporu európskeho ekonomického zdôvodnenia v oblasti priemyslu. Daný problém môžu členské štáty riešiť len čiastočne vzhľadom na integrovanú povahu trhu s energeticky náročnými priemyselnými výrobkami a trhov s energiou. Musíme zachovať rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Ak by EÚ neprijala ďalšie opatrenia, zachoval by sa súčasný stav, čím by sa zvýšilo riziko straty európskych strategických odvetví a vzniku nadmernej závislosti od krajín mimo EÚ v súvislosti s cieľmi EÚ v oblasti zelenej, digitálnej, obrannej a hospodárskej bezpečnosti. Opatrenia na úrovni EÚ by priniesli pridanú hodnotu v podobe zjednodušenia regulačného zaťaženia a administratívnych postupov, čím by vznikol rýchlejší a koordinovanejší rámec na uľahčenie investícií do dekarbonizácie a posilnenie európskej odolnosti. Koordinovaným prístupom EÚ by sa takisto zvýšila efektívnosť investícií a podporil by sa rozvoj európskych vedúcich trhov s nízkouhlíkovými výrobkami a zároveň by sa zabránilo fragmentácii vnútorného trhu.

B. Ciele a možnosti politiky

Všeobecným cieľom aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu je zvýšiť udržateľnú a odolnú priemyselnú výrobu v energeticky náročných priemyselných odvetviach v EÚ podporou investícií do dekarbonizácie. Popri základnom scenári (status quo) Komisia posúdi možnosti zamerané na legislatívne a nelegislatívne opatrenia. V akte sa zohľadnia tri špecifické ciele: 1. zrýchliť postupy vydávania povolení na priemyselnú dekarbonizáciu; 2. identifikovať a podporiť prioritné priemyselné projekty a klastre zamerané na dekarbonizáciu; 3. vytvoriť a chrániť európske vedúce trhy s európskymi nízkouhlíkovými výrobkami. Zároveň sa v ňom vyvinie snaha prispieť k šiestej prioritnej oblasti Dohody o čistom priemysle, t. j. zabezpečiť zručnosti, kvalitu pracovných miest a spravodlivú transformáciu, a to stanovením tohto rozmeru vo všetkých cieľoch a opatreniach.

Iniciatíva sa zameria na energeticky náročné priemyselné odvetvia (t. j. chemikálie, oceľ, buničinu a papier, rafinérie, cement, neželezné kovy, sklo a keramiku) a v prípade potreby sa v nej zohľadnia súvisiace odberateľské odvetvia v rámci logiky hodnotového reťazca. V posúdení vplyvu sa posúdi a určí rozsah príslušných odvetví a zvážia sa opatrenia zosúladené so špecifikovanými cieľmi:

1.Zrýchliť postupy vydávania povolení na priemyselný prístup k energii a priemyselnú dekarbonizáciu a zároveň zabezpečiť prísne environmentálne normy: V posúdení vplyvu sa zvážia rôzne opatrenia vrátane opatrení na zlepšenie prístupu k energii (predovšetkým k elektrine, ale aj k vodíku) a prístupu k infraštruktúre na zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého. Tieto opatrenia budú vychádzať zo skúseností získaných prostredníctvom núdzového nariadenia EÚ o vydávaní povolení 7 , smernice o energii z obnoviteľných zdrojov 8 , nariadenia o TEN-E 9 , európskeho aktu o kritických surovinách 10 a aktu o emisne neutrálnom priemysle 11 , pričom sa využije aj digitalizácia. 

2.Identifikovať a podporiť prioritné projekty a klastre: Riziká spojené s investíciami do projektov dekarbonizácie sú vysoké, preto je na pomoc pri znižovaní rizika investícií do čistých technológií často kľúčová verejná intervencia. V posúdení vplyvu sa posúdia príslušné kritériá na identifikáciu prioritných priemyselných projektov alebo klastrov zameraných na dekarbonizáciu a posúdia sa politické opatrenia na ich podporu a propagáciu vrátane uľahčenia prístupu k financovaniu. V rámci možností politiky sa takisto zváži, ako podporiť členské štáty pri plánovaní a vytváraní vhodného podporného prostredia pre priemyselné klastre. 

3.Vytvoriť a chrániť európske vedúce trhy s nízkouhlíkovými výrobkami: V posúdení vplyvu sa zvážia opatrenia na podporu vedúcich trhov vrátane:

·zavedenia kritérií udržateľnosti a odolnosti a minimálnych požiadaviek EÚ na obsah v rámci verejného (a za určitých okolností aj súkromného) obstarávania v strategických odvetviach. Cieľom je vytvoriť vedúce trhy s nízkouhlíkovými priemyselnými výrobkami a zároveň sa zosúladiť s inými legislatívnymi iniciatívami a medzinárodnými záväzkami EÚ;

·podpory priemyselných výrobkov s nízkou uhlíkovou náročnosťou vrátane možností označenia EÚ. Vypracuje sa dobrovoľné označenie pre oceľ na základe údajov ETS a na základe metodiky mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ. V posúdení vplyvu sa zvážia aj stimuly na využívanie čistých uhlíkových surovín vrátane zachytávania a využívania oxidu uhličitého, udržateľnej biomasy a recyklovaného odpadu;

·ochrany európskych vedúcich trhov. V rámci možností politiky sa zvážia opatrenia na zvýšenie prínosov (priamych zahraničných) investícií do inovačných technológií pre jednotný trh a riešenie priemyselných výziev, ktoré v prípade potreby doplnia existujúce nástroje obchodnej politiky.

Daná iniciatíva je v súlade s existujúcou vnútroštátnou politikou a politikou EÚ a bude v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ. Vykonávajú sa v rámci nej politické rozhodnutia oznámené v Dohode o čistom priemysle a dopĺňajú sa ňou existujúce právne predpisy, ako je akt o emisne neutrálnom priemysle, systém EÚ na obchodovanie s emisiami, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ, pravidlá týkajúce sa trhov s energiou a nástroje na ochranu obchodu.

C. Pravdepodobné vplyvy

Pokiaľ ide o hospodársky vplyv, v posúdení vplyvu sa posúdia možnosti z hľadiska ich schopnosti urýchliť dekarbonizáciu priemyslu, a to aj podporou investícií, a zároveň zabezpečiť, aby si Európa zachovala svoje strategické odvetvia a ich konkurencieschopnosť. Opatrenia by pomohli odstrániť regulačné prekážky a prekážky nových a existujúcich investičných projektov v oblasti dekarbonizácie zjednodušením postupov a stimulovaním dopytu po odolných a nízkouhlíkových výrobkoch. Očakáva sa, že sa nimi zlepší konkurencieschopnosť a odolnosť EÚ, pričom sa zachová pridaná hodnota výrobných podnikov a kvalitných pracovných miest. Zároveň by opatrenia, ktoré pomôžu vytvoriť vedúce trhy s nízkouhlíkovými výrobkami alebo podporiť priemyselné odvetvia zo strategických alebo z bezpečnostných dôvodov, mohli mať určitý nepriaznivý vplyv v podobe zvýšenia nákladov na výrobky v ďalších článkoch reťazca a/alebo zvýšenia nákladov konečných spotrebiteľov. Tieto vplyvy sa budú starostlivo posudzovať. Náklady a prínosy rôznych možností sa preskúmajú a podľa možnosti vyčíslia. Vzhľadom na zjednodušujúci rozmer tejto iniciatívy sa zameria na identifikáciu zníženia záťaže. Okrem toho sa osobitná pozornosť bude venovať aj analýze rozmeru malých a stredných podnikov (MSP) a konkurencieschopnosti rôznych možností.

Pokiaľ ide o sociálny vplyv, opatreniami by sa podporili projekty dekarbonizácie priemyslu v EÚ, poskytli by sa príležitosti na regionálny rozvoj, zachovala by sa súčasná úroveň zamestnanosti v energeticky náročných priemyselných odvetviach a prípadne by sa zvýšila, a to aj pomocou zvyšovania úrovne zručností alebo rekvalifikácie.

Z hľadiska vplyvu na životné prostredie by opatrenia pomohli znížiť emisie skleníkových plynov v priemyselných odvetviach a regiónoch a zároveň by sa nimi podporilo zavádzanie čistejších technológií v súlade s ambíciami EÚ v oblasti klímy.

D. Nástroje lepšej právnej regulácie

Posúdenie vplyvu

Komisia vykoná posúdenie vplyvu s cieľom posúdiť rôzne možnosti politiky a ich pravdepodobný vplyv. Analýza sa bude opierať o výsledky otvorenej verejnej konzultácie, cielenej konzultácie, ktorá sa takisto plánuje, internej analýzy a externých štúdií a pomôže pri príprave návrhu Komisie 12 . 

Konzultačná stratégia

Účelom konzultácie je zhromaždiť dôkazy a názory zainteresovaných strán a občanov vrátane tých, ktorých sa táto iniciatíva priamo dotkne. Konzultácia im umožní poskytnúť relevantné informácie o problémoch a možných riešeniach.

Konzultačné činnosti budú zahŕňať i) túto výzvu na predkladanie podkladov a sprievodnú verejnú konzultáciu, ktorá bude dostupná na poskytnutie spätnej väzby počas 12 týždňov na portáli Vyjadrite svoj názor; ii) cielené konzultácie s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi, zainteresovanými stranami a s odborníkmi, a to podľa potreby. Pri týchto činnostiach sa bude venovať osobitná pozornosť MSP, investorom, občanom a spotrebiteľom. Na získanie ďalších dôkazov sa zorganizujú semináre pre zainteresované strany.

Po skončení verejnej konzultácie bude uverejnené vecné zhrnutie. Súhrnná správa o všetkých konzultačných činnostiach bude uverejnená ako príloha k posúdeniu vplyvu.

Účel konzultácie

Cieľom konzultácie je zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany mohli poskytnúť svoje názory, dôkazy a skúsenosti. Konzultáciou sa zlepší aj dôkazová základňa, z ktorej iniciatíva vychádza, a Komisia bude môcť zohľadniť informácie a názory týkajúce sa problémov a možných riešení.

Cieľová skupina

V rámci tejto konzultácie sú vítané názory všetkých občanov a zainteresovaných strán. Žiaduce sú najmä príspevky orgánov na celoštátnej a nižšej úrovni v EÚ, podnikov vrátane MSP, európskych a vnútroštátnych priemyselných združení, mimovládnych organizácií, sociálnych partnerov, think-tankov, spotrebiteľských združení, výskumných inštitúcií a krajín mimo EÚ.