—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2017 o ochrane a posilňovaní schengenského priestoru (COM(2017)0570),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Späť k Schengenu – plán (COM(2016)0120),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (1),

—

so zreteľom na Kódex schengenských hraníc, a najmä na jeho články 14 a 17,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) (3),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0160/2018),

A.

keďže schengenský priestor je jedinečným mechanizmom a jedným z najväčších úspechov Európskej únie a umožňuje voľný pohyb osôb v schengenskom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže sa to umožnilo rôznymi kompenzačnými opatreniami, ako je posilnenie výmeny informácií zriadením Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu na overenie vykonávania schengenského acquis členskými štátmi a na posilnenie vzájomnej dôvery vo fungovanie schengenského priestoru; keďže vzájomná dôvera si vyžaduje aj solidaritu, bezpečnosť, súdnu a policajnú spoluprácu v trestných veciach, spoločnú ochranu vonkajších hraníc, spoločné migračné, vízové a azylové politiky, ako aj dodržiavanie medzinárodného práva a európskeho práva v tejto oblasti;

B.

keďže v uplynulých rokoch viaceré faktory ovplyvnili fungovanie schengenského priestoru; keďže medzi tieto faktory patrí vplyv medzinárodných pohybov a tokov cestovného ruchu, ktoré boli pôvodnou inšpiráciou právnej úpravy tzv. inteligentných hraníc, ako aj významný počet žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov so súvisiacimi sekundárnymi pohybmi a následné opätovné zavedenie a predĺženie kontrol vnútorných hraníc niektorými členskými štátmi od roku 2014; keďže opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach zrejme súvisí s vnímaním hrozieb pre verejnú politiku a vnútornú bezpečnosť v súvislosti s presunmi ľudí a terorizmom, s množstvom osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú medzinárodnú ochranu a prichádzajúcich neregulárnych migrantov, a nie s primeranými dôkazmi o skutočnej existencii vážnej hrozby alebo skutočným počtom prichádzajúcich osôb; keďže medzi ne patrí aj terorizmus a zvýšené ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov;

C.

keďže posilnenie vonkajších hraníc EÚ a zavedenie systematických kontrol príslušných databáz, a to aj pre európskych občanov, boli súčasťou opatrení zavedených s cieľom chrániť schengenský priestor;

D.

keďže niektoré členské štáty reagovali na príchod žiadateľov o azyl a utečencov obnovením kontrol na svojich vnútorných hraniciach kvôli „regulácii“ pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, a to napriek tomu, že v článku 14 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc sa uvádza, že normálny pohraničný postup sa neuplatňuje na žiadateľov o azyl; keďže je potrebné zaviesť do praxe spravodlivý a solidárny systém rozdelenia zodpovednosti v oblasti posudzovania žiadostí o azyl;

E.

keďže od marca 2016 Komisia navrhuje celý rad opatrení s cieľom obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru; keďže riadne fungovanie schengenského priestoru zatiaľ nebolo znovu obnovené a závisí v prvom rade od členských štátov, od dôvery, ktorú majú voči sebe navzájom, solidarity, ktorú preukazujú pri podpore krajín prvého vstupu, prijatia primeraných opatrení a implementácie týchto opatrení, najmä zo strany členských štátov;

F.

keďže motivovanie členských štátov k tomu, aby prijali cielené opatrenia na obnovenie dobrého fungovania schengenského priestoru závisí najmä od neobnovenia žiadostí o kontroly na hraniciach;

G.

keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v Únii alebo opätovné trvalé obnovenie týchto kontrol v schengenskom priestore má vážny vplyv na životy európskych občanov a všetkých tých, ktorí využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a výrazne oslabuje dôveru voči európskym inštitúciám a integráciu; keďže zachovanie alebo obnovenie kontroly vnútorných hraníc vedie k priamym prevádzkovým a investičným nákladom pre cezhraničných pracovníkov, turistov, cestných nákladných prepravcov a verejnú správu, čo mrzačí hospodárstva členských štátov; keďže odhady nákladov spojených s obnovením kontrol na hraniciach sa pohybujú od 0,05 mld. EUR po 20 mld. EUR v jednorazových nákladoch s 2 mld. EUR ročných prevádzkových nákladov (4); keďže sa to osobitne dotýka cezhraničných regiónov;

H.

keďže výstavba múrov a uzatvorených úsekov vonkajších aj vnútorných hraníc EÚ rôznymi členskými štátmi sa rozširuje a využíva sa ako prostriedok na odrádzanie od vstupu a tranzitu, a to aj v prípade žiadateľov o azyl na pôde EÚ; pripomína, že podľa organizácie Transnational Institute (TNI) sa odhaduje, že európske krajiny vybudovali viac než 1 200 kilometrov múrov a hraníc s nákladmi aspoň 500 miliónov EUR, a že od roku 2007 do roku 2010 sa z finančných prostriedkov EÚ prispelo na zavedenie 545 systémov dohľadu nad hranicami pokrývajúcich 8 279 km vonkajších hraníc EÚ a zahŕňajúcich 22 347 zariadení na vykonávanie dohľadu;

I.

keďže schengenský priestor sa nachádza na rázcestí a vyžaduje si rozhodné a spoločné kroky s cieľom v plnej miere obnoviť výhody, ktoré poskytuje občanom; keďže si taktiež vyžaduje vzájomnú dôveru, spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi; keďže by nemal existovať politický diskurz, ktorý by obviňoval schengenský systém;

J.

keďže rozširovanie schengenského priestoru zostáva kľúčovým nástrojom rozširovania hospodárskych a sociálnych prínosov vyplývajúcich z práva na voľný pohyb ľudí, služieb, tovaru a kapitálu na novšie členské štáty, podpory súdržnosti a preklenovania rozdielov medzi krajinami a regiónmi; keďže plnohodnotné uplatňovanie schengenského acquis vo všetkých členských štátoch, ktoré splnili kritériá úspešného dokončenia schengenského hodnotiaceho procesu, je zásadné na vytvorenie koordinovaného a spoľahlivého rámca právnej istoty; keďže predseda Komisie pri viacerých príležitostiach ohlásil pripravenosť Rumunska a Bulharska na vstup do schengenského priestoru a zdôraznil ju aj Európsky parlament vo svojej pozícii z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunskej republike (5), ako aj Rada vo svojich záveroch;

K.

keďže pracovná skupina na kontrolu Schengenu pozorne sledovala vykonávanie schengenského acquis prostredníctvom zistení schengenského hodnotiaceho mechanizmu, metodiky posudzovania zraniteľnosti, vypočutí výborov a služobných ciest do členských štátov a tretích krajín; keďže skupina určila opatrenia, ktoré sa vykonali alebo sa vykonajú, závažné nedostatky vo fungovaní schengenského priestoru a nevyhnutné opatrenia, ktoré sa prijmú v budúcnosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.