(1)

V kontexte Európskej zelenej dohody stanovenej v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 (ďalej len „Európska zelená dohoda“) sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4) stanovil cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality si vyžaduje spravodlivú energetickú transformáciu, pri ktorej sa nezabudne na žiadne územie ani občana, zvýšenie energetickej efektívnosti a výrazne vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v integrovanom energetickom systéme.

(2)

Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva zásadnú úlohu pri dosahovaní uvedených cieľov, keďže na sektor energetiky aktuálne pripadá vyše 75 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Znížením uvedených emisií skleníkových plynov môže energia z obnoviteľných zdrojov prispieť aj k riešeniu výziev súvisiacich so životným prostredím, ako je napríklad strata biodiverzity, a k znižovaniu znečistenia v súlade s cieľmi oznámenia Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“. Zelená transformácia na hospodárstvo založené na energii z obnoviteľných zdrojov pomôže dosiahnuť ciele rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (5), ktorého cieľom je aj ochrana, obnova a zlepšenie stavu životného prostredia okrem iného zastavením a zvrátením straty biodiverzity. Skutočnosť, že energia z obnoviteľných zdrojov znižuje vystavenie cenovým šokom v porovnaní s fosílnymi palivami, môže dať energii z obnoviteľných zdrojov kľúčovú úlohu pri riešení energetickej chudoby. Energia z obnoviteľných zdrojov môže priniesť aj rozsiahle sociálno-ekonomické výhody, vytvárať nové pracovné miesta a podporovať miestne priemyselné odvetvia a zároveň riešiť rastúci domáci a celosvetový dopyt po technológii výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (6) sa stanovuje celkový záväzný cieľ Únie dosiahnuť minimálne 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie do roku 2030. Podľa plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 stanovenom v oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov by podiel energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej energetickej spotrebe musel narásť do roku 2030 na 40 %, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov. V uvedenej súvislosti Komisia v júli 2021 navrhla ako súčasť balíka napĺňajúceho Európsku zelenú dohodu zdvojnásobiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe do roku 2030 v porovnaní s rokom 2020 tak, aby dosiahol aspoň 40 %.

(4)

Celková situácia v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu a dosah pandémie ochorenia COVID-19 viedli k prudkému nárastu cien energie v celej Únii, čím sa zvýraznila potreba urýchliť energetickú efektívnosť a zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na dosiahnutie dlhodobého cieľa, ktorým je energetický systém nezávislý od tretích krajín, by sa Únia mala zamerať na urýchlenie zelenej transformácie a zabezpečenie energetickej politiky znižujúcej emisie, ktorou sa zníži závislosť od dovážaných fosílnych palív a podporia spravodlivé a dostupné ceny pre občanov Únie a podniky vo všetkých odvetviach hospodárstva.

(5)

Cieľom plánu REPowerEU stanovenom v oznámení Komisie z 18. mája 2022 (ďalej len „plán REPowerEU“) je zabezpečiť, aby Únia bola nezávislá od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030. V uvedenom oznámení sa stanovuje predzásobenie veternou a slnečnou energiou, zvýšenie priemernej miery využívania takejto energie, ako aj dodatočná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 s cieľom zohľadniť vyššiu výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Zároveň sa v ňom vyzvali spoluzákonodarcovia, aby zvážili stanovenie vyššieho alebo skoršieho cieľa pre zvýšený podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. V uvedenej súvislosti je vhodné zvýšiť celkový cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na 42,5 %, s cieľom výrazne urýchliť súčasné tempo zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, v dôsledku čoho sa zrýchli postupné odstraňovanie závislosti Únie od ruských fosílnych palív zvýšením dostupnosti cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energie v Únii. Nad rámec uvedenej povinnej úrovne by sa členské štáty mali snažiť spoločne dosiahnuť celkový cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 45 % v súlade s plánom REPowerEU.

(6)

Ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mali ísť ruka v ruke s doplnkovým úsilím o dekarbonizáciu na základe iných nefosílnych zdrojov energie s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Členské štáty by mali mať možnosť kombinovať rôzne nefosílne zdroje energie, aby sa dosiahol cieľ Únie stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, pričom sa zohľadnia ich osobitné vnútroštátne okolnosti a štruktúry dodávok energie. Na dosiahnutie uvedeného cieľa by sa zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v rámci zvýšeného záväzného celkového cieľa Únie malo začleniť do doplnkového úsilia o dekarbonizáciu, ktoré zahŕňa rozvoj iných nefosílnych zdrojov energie, ktoré sa členské štáty rozhodnú realizovať.

(7)

Inovácie sú kľúčom ku konkurencieschopnosti energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom Európskeho strategického plánu pre energetické technológie stanoveného v oznámení Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Príprava Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie premeny európskeho energetického systému (ďalej len „SET plán“) je podporiť prechod na klimaticky neutrálny energetický systém prostredníctvom opatrení v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa zaoberajú celým inovačným reťazcom od výskumu až po uvedenie na trh. Členské štáty vo svojich národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7) stanovia národné zámery a ciele financovania verejného, a, ak je k dispozícii, súkromného výskumu a inovácií v oblasti energetickej únie, vo vhodných prípadoch vrátane harmonogramu, kedy by sa mali zámery dosiahnuť, pričom zohľadnia priority stratégie energetickej únie stanovené v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, a v relevantných prípadoch SET plánu. Na doplnenie svojich národných zámerov a cieľov financovania, na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov z inovačnej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a na zabezpečenie trvalého vedúceho postavenia Únie vo výskume a vývoji inovačnej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov by si každý členský štát mal stanoviť orientačný cieľ pre inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni aspoň 5 % nových inštalovaných kapacít energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

(8)

V súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 (8) a v súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/1749 (9) by mali členské štáty zaujať integrovaný prístup, a to podporou energeticky najefektívnejšieho obnoviteľného zdroja v každom danom odvetví a pri každom danom použití, ako aj podporou efektívnosti systému, aby pre každú hospodársku činnosť bolo potrebné čo najmenšie množstvo energie.

(9)

Zmeny stanovené v tejto smernici sú určené aj na podporu dosiahnutia cieľa Únie, ktorým je ročná produkcia udržateľného biometánu vo výške 35 miliárd kubických metrov do roku 2030 stanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 18. mája 2022 pripojenom k plánu REPowerEU s názvom Vykonávanie akčného plánu REPowerEU: investičné potreby, vodíkový urýchľovač a dosahovanie cieľov v oblasti biometánu, čím sa podporí bezpečnosť dodávok a ambície Únie v oblasti klímy.

(10)

Čoraz viac uznania sa dostáva potrebe zosúladiť politiky v oblasti bioenergie so zásadou kaskádového využívania biomasy. Cieľom uvedenej zásady je dosiahnuť efektívne využívanie zdrojov pri využívaní biomasy tým, že sa vždy, keď je to možné, uprednostní využívanie materiálov biomasy pred jej energetickým využívaním, čím sa zvýši množstvo biomasy dostupnej v rámci systému. Cieľom takéhoto zosúladenia je zabezpečiť spravodlivý prístup na trhy so surovinami z biomasy na vývoj inovačných riešení s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na biologických materiáloch a v záujme udržateľného obehového biohospodárstva. Členské štáty by pri vývoji systémov podpory bioenergie mali preto takisto zohľadňovať dostupné dodávky udržateľnej biomasy na energetické aj iné využitie, udržiavanie vnútroštátnych lesných záchytov uhlíka a ekosystémov, ako aj zásady obehového hospodárstva, zásady kaskádového využívania biomasy a hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (10). V súlade so zásadou kaskádového využívania biomasy by sa drevná biomasa mala používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty v tomto poradí priorít: výrobky na báze dreva, predĺženie životnosti výrobkov na báze dreva, opätovné použitie, recyklácia, bioenergia a likvidácia. Ak nie je ekonomicky životaschopné alebo environmentálne vhodné žiadne iné využitie drevnej biomasy, energetické zhodnocovanie pomáha znižovať výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov. Systémy podpory bioenergie členských štátov by preto mali byť zamerané na také suroviny, pri ktorých existuje len obmedzená súťaž na trhu s odvetviami materiálov a ktorých získavanie sa považuje za pozitívne pre klímu aj biodiverzitu, aby sa zabránilo negatívnym stimulom pre neudržateľné reťazce výroby bioenergie, ako sa určili v správe Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2021 s názvom Využívanie drevnej biomasy na výrobu energie v EÚ.

Zároveň je pri vykonávaní opatrení na zabezpečenie uplatňovania zásady kaskádového využívania biomasy potrebné uznať vnútroštátne osobitosti, na základe ktorých členské štáty koncipujú svoje systémy podpory. Členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od uvedenej zásady za riadne odôvodnených okolností, napríklad ak sa to vyžaduje na účely bezpečnosti dodávok energie, napríklad v prípade mimoriadne nepriaznivých chladných podmienok. Členské štáty by tiež mali mať možnosť odchýliť sa od uvedenej zásady, ak neexistujú žiadne priemyselné odvetvia ani spracovateľské zariadenia, ktoré by mohli využívať určité suroviny s vyššou pridanou hodnotou v rámci geografického priestoru. V takom prípade preprava mimo tohto priestoru na účely takéhoto použitia nemusí byť odôvodnená z hospodárskeho alebo environmentálneho hľadiska. Členské štáty by mali o akýchkoľvek takýchto odchýlkach informovať Komisiu. Členské štáty by nemali udeliť priamu finančnú podporu na výrobu energie z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselného surového dreva, pňov a koreňov. Na účely tejto smernice sa daňové výhody nepovažujú za priamu finančnú podporu. Prioritnou voľbou by malo byť predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a recyklácia odpadu. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Navyše v snahe zabezpečiť efektívnejšie využívanie bioenergie by členské štáty nemali udeliť novú podporu ani obnoviť žiadnu podporu zariadeniam vyrábajúcim výlučne elektrinu, s výnimkou zariadení nachádzajúcich sa v regiónoch s osobitným štatútom, pokiaľ ide o ich prechod z fosílnych palív na iné palivá, alebo v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) alebo zariadení využívajúcich zachytávanie a ukladanie uhlíka.

(11)

Rýchly rast a zvyšovanie nákladovej konkurencieschopnosti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov možno využiť na pokrytie čoraz väčšieho dopytu po energii, napríklad používanie tepelných čerpadiel na vykurovanie priestorov alebo nízkoteplotných priemyselných procesov, elektrických vozidiel v doprave či elektrických pecí v niektorých odvetviach. Elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno využiť aj na výrobu syntetických palív na spotrebu v ťažko dekarbonizovateľných dopravných sektoroch, ako sú letecká a námorná doprava. Potrebujeme rámec elektrifikácie, ktorý umožní spoľahlivú a efektívnu koordináciu a rozšírenie trhových mechanizmov, aby sa zladila ponuka s dopytom v priestore i čase, stimulovali investície do flexibility a pomohlo integrovať veľké podiely elektriny z variabilnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Na uvedený účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov naďalej rástlo primeraným tempom, aby sa pokryl rastúci dopyt. Na to by mali zriadiť rámec zahŕňajúci mechanizmy kompatibilné s trhom na riešenie zostávajúcich prekážok, aby sme mali bezpečné a primerané elektrizačné sústavy vhodné pre vysokú úroveň využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zásobníky plne začlenené do elektrizačnej sústavy. Konkrétne by uvedený rámec mal riešiť zostávajúce bariéry vrátane bariér nefinančnej povahy, ako je nedostatok digitálnych a ľudských zdrojov zo strany orgánov na spracúvanie rastúceho počtu žiadostí o povolenie.

(12)

Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte by sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu mali započítať v odvetví, v ktorom sa spotrebúvajú (elektrina, vykurovanie a chladenie alebo doprava). Elektrina z obnoviteľných zdrojov použitá na výrobu uvedených palív by sa nemala započítať, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. Výsledkom by bola harmonizácia pravidiel započítavania uvedených palív v celej smernici (EÚ) 2018/2001, bez ohľadu na to, či sa započítavajú vzhľadom na celkový cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo k jednému z čiastkových cieľov. Tento postup by takisto umožnil započítať skutočne spotrebovanú energiu pri zohľadnení energetických strát v procese výroby daných palív. Okrem toho by umožnil aj započítavanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa do Únie dovážajú a spotrebúvajú na jej území. Členské štáty by mali mať možnosť dohodnúť sa prostredníctvom osobitnej dohody o spolupráci na započítaní palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v danom členskom štáte do podielu hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, v ktorom boli vyrobené. Vždy, keď sa takéto dohody o spolupráci uzavrú, pokiaľ nie je dohodnuté inak, členské štáty sa nabádajú k tomu, aby započítali palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa vyrábajú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa spotrebúvajú, takto: do 70 % ich objemu v krajine, v ktorej sa spotrebúvajú, a do 30 % ich objemu v krajine, v ktorej sa vyrábajú. Dohody medzi členskými štátmi môžu mať formu osobitnej dohody o spolupráci uzavretej prostredníctvom platformy Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá bola spustená 29. novembra 2021.

(13)

Spolupráca medzi členskými štátmi pri propagovaní energie z obnoviteľných zdrojov môže mať podobu štatistických transferov, systémov podpory alebo spoločných projektov. Umožňuje nákladovo efektívne zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Európe a prispieva k integrácii trhov. Napriek jej potenciálu je spolupráca medzi členskými štátmi doteraz len obmedzená, čo vedie k suboptimálnym výsledkom z hľadiska efektívnosti pri zvyšovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Členským štátom by sa preto mala uložiť povinnosť do roku 2025 vytvoriť rámec pre spoluprácu na spoločných projektoch. V tomto rámci by sa členské štáty mali vynasnažiť o vytvorenie aspoň dvoch spoločných projektov do roku 2030. Okrem toho by sa členské štáty, ktorých ročná spotreba elektriny presahuje 100 TWh, mali vynasnažiť o vytvorenie tretieho spoločného projektu do roku 2033. Projekty financované z vnútroštátnych príspevkov v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1294 (11) by predstavovali splnenie uvedenej povinnosti zapojených členských štátov.

(14)

Komisia vo svojom oznámení z 19. novembra 2020 s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti zaviedla ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 vo všetkých morských oblastiach Únie výrobu energie z vetra na mori v objeme 300 GW a morskej energie v objeme 40 GW. Pri realizácii uvedenej zásadnej zmeny budú členské štáty musieť rozvinúť cezhraničnú spoluprácu na úrovni morských oblastí. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (12) sa od členských štátov vyžaduje, aby uzatvorili nezáväzné dohody o spolupráci v súvislosti s cieľmi v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ktoré sa majú zaviesť v každej morskej oblasti do roku 2050, s priebežnými krokmi v rokoch 2030 a 2040. Uverejňovaním informácií o objemoch energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ktoré členské štáty plánujú dosiahnuť prostredníctvom verejných súťaží, sa zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov a podporuje sa dosiahnutie cieľov pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori. Námorné priestorové plánovanie je základným nástrojom na zabezpečenie koexistencie rôznych spôsobov využívania mora. V námorných priestorových plánoch je potrebné vyčleniť priestor na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori, aby sa umožnilo dlhodobé plánovanie, posúdil vplyv uvedených projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori a zabezpečilo, aby verejnosť akceptovala ich plánované zavádzanie. Umožnenie účasti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na spoločných projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori poskytuje ďalšie prostriedky na zvýšenie akceptácie zo strany verejnosti.

(15)

Trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov rýchlo rastie a predstavuje ďalšiu cestu k trhu s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov dodatočne k systémom podpory členských štátov alebo k priamemu predaju na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Zároveň je však trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov obmedzený na malý počet členských štátov a veľké podniky, pričom vo veľkých častiach trhu v Únii pretrvávajú výrazné administratívne, technické a finančné prekážky. Existujúce opatrenia stanovené v článku 15 smernice (EÚ) 2018/2001 na podnietenie využívania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa preto mali ďalej posilniť preskúmaním využívania úverových záruk na zníženie finančného rizika pri takýchto zmluvách, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že uvedené záruky by v prípade, že sú verejné, nemali vytláčať súkromné financovanie. Okrem toho by sa opatrenia na podporu zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov mali rozšíriť aj na iné formy zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, v relevantných prípadoch vrátane zmlúv o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov. V uvedenej súvislosti by Komisia mala analyzovať prekážky uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, najmä zavádzania zmlúv o cezhraničnom nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, a vydať usmernenia týkajúce sa odstránenia uvedených prekážok.

(16)

Ďalšie zjednodušenie administratívnych povoľovacích postupov je možno potrebné na odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže na účely vytvárania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich projektov infraštruktúry rozvodnej sústavy. Do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predložených podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 by Komisia mala zvážiť, či sú potrebné dodatočné opatrenia na ďalšiu podporu členských štátov pri vykonávaní ustanovení smernice (EÚ) 2018/2001 upravujúcich postupy udeľovania povolení, a to aj vzhľadom na požiadavku, aby kontaktné miesta zriadené alebo určené podľa článku 16 uvedenej smernice zabezpečili splnenie lehôt pre postupy udeľovania povolení stanovené v tejto smernici. Malo by byť možné, aby takéto dodatočné opatrenia zahŕňali orientačné kľúčové ukazovatele výkonnosti týkajúce sa okrem iného dĺžky postupov udeľovania povolení týkajúcich sa projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov aj mimo nich.

(17)

Budovy majú veľký nevyužitý potenciál účinne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v Únii. Ak chceme naplniť ambíciu stanovenú v nariadení (EÚ) 2021/1119, a tak dosiahnuť cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality, je potrebné dekarbonizovať vykurovanie a chladenie v budovách prostredníctvom vyššieho podielu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. V poslednom desaťročí však pokrok pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie stagnoval, pričom sa do veľkej miery vychádzalo z intenzívnejšieho využívania biomasy. Bez stanovenia orientačných podielov energie z obnoviteľných zdrojov v budovách nebude možné sledovať pokrok a určiť úzke miesta pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov. Zriadenie orientačných podielov energie z obnoviteľných zdrojov v budovách funguje ako dlhodobý signál pre investorov, a to aj v období hneď po roku 2030. Preto by sa mali stanoviť orientačné podiely používania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, ktoré sa vyrábajú na mieste alebo v blízkosti, ako aj energie z obnoviteľných zdrojov získané zo sústavy, ktoré by usmerňovali a podporili úsilie členských štátov využívať potenciál používania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, podnecovať vývoj technológie, ktorá vyrába energiu z obnoviteľných zdrojov a napomáha účinnému začleneniu takejto technológie do energetického systému, pričom poskytuje istotu investorom a iniciatívam na miestnej úrovni, ako aj prispieva k efektívnosti systému. Vo vhodných prípadoch by sa mala podporovať aj inteligentná a inovačná technológia, ktorá prispieva k efektívnosti systému. Na výpočet týchto orientačných podielov, pri určovaní podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov získanej zo sústavy používanej v budovách, by členské štáty mali používať priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dodanej na ich územie v predchádzajúcich dvoch rokoch.

(18)

Orientačný podiel energie z obnoviteľných zdrojov Únie v sektore budov, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030, predstavuje potrebný minimálny míľnik na zabezpečenie dekarbonizácie fondu budov Únie do roku 2050 a dopĺňa regulačný rámec týkajúci sa energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Je to kľúčové na umožnenie plynulého, nákladovo efektívneho postupného vyradenia fosílnych palív z budov s cieľom zabezpečiť ich nahradenie energiou z obnoviteľných zdrojov. Orientačným podielom energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov sa dopĺňa regulačný rámec pre budovy podľa práva Únie o energetickej hospodárnosti budov tým, že sa zabezpečuje, aby sa technológia, spotrebiče a infraštruktúry výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom dostatočne a včas rozšírili s cieľom nahradiť fosílne palivá v budovách a zabezpečiť dostupnosť bezpečných a spoľahlivých dodávok energie z obnoviteľných zdrojov pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2030. Orientačný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov podporuje aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov v dlhodobých vnútroštátnych stratégiách a plánoch obnovy budov, čim sa umožňuje dosiahnutie dekarbonizácie budov. Okrem toho orientačný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov poskytuje dôležitý dodatočný ukazovateľ na rozvoj alebo modernizáciu sietí účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, čím sa dopĺňa orientačný cieľ diaľkového vykurovania a chladenia podľa článku 24 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj požiadavka zabezpečiť, aby energia z obnoviteľných zdrojov a odpadové teplo a chlad zo systémov účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom boli k dispozícii na pokrytie celkovej ročnej spotreby primárnej energie v nových alebo obnovených budovách. Uvedený orientačný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov je potrebný aj na zabezpečenie nákladovo efektívneho dosiahnutia ročného nárastu vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov podľa článku 23 smernice (EÚ) 2018/2001.

(19)

Vzhľadom na veľkú spotrebu energie v obytných, komerčných a verejných budovách by sa pri výpočte vnútroštátneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v budovách mohli použiť existujúce vymedzenia pojmov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (13) s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a zároveň zabezpečiť pokrok pri dosahovaní orientačného podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného na úrovni Únie pre odvetvie budov do roku 2030.

(20)

Zdĺhavé administratívne postupy udeľovania povolení predstavujú jednu z hlavných prekážok pre investície do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a ich súvisiacej infraštruktúry. Medzi uvedené prekážky patrí zložitosť platných pravidiel pre výber lokality a administratívne schvaľovania takýchto projektov, zložitosť a trvanie posudzovania vplyvov takýchto projektov na životné prostredie a súvisiacich energetických sietí, problémy s pripojením do sústavy, obmedzenia týkajúce sa prispôsobenia špecifikácií technológie počas postupu udeľovania povolení, a personálne problémy orgánov udeľujúcich povolenia alebo prevádzkovateľov sústav. Na zrýchlenie tempa zavádzania takýchto projektov je potrebné prijať pravidlá, ktorými sa zjednodušia a skrátia postupy udeľovania povolení, pričom sa zohľadní široká akceptácia zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti.

(21)

Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zefektívňujú administratívne postupy udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zavedením pravidiel o organizácii a maximálnej dĺžke trvania administratívnej časti postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré zahŕňajú všetky príslušné povolenia na výstavbu, modernizáciu a prevádzku zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na pripojenie takýchto zariadení do sústavy.

(22)

Ďalšie zjednodušenie a skrátenie administratívnych postupov udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zariadení na výrobu energie, ktoré kombinujú rôzne obnoviteľné zdroje energie, tepelné čerpadlá, spoločné umiestnenie uskladňovania energie vrátane zariadení na výrobu elektriny a tepelných zariadení, ako aj aktív potrebných na pripojenie takýchto zariadení, tepelných čerpadiel a uskladňovania do sústavy a na začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do sietí vykurovania a chladenia koordinovaným a harmonizovaným spôsobom je potrebné na zabezpečenie toho, aby Únia dosiahla svoje ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, zohľadňujúc zásadu „nespôsobovať škodu“ stanovenú v Európskej zelenej dohode a bez toho, aby bolo dotknuté vnútorné rozdelenie právomocí v rámci členských štátov.

(23)

Zavedením kratších a jasných lehôt na rozhodnutia, ktoré majú prijať orgány príslušné na udeľovanie povolení pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov na základe úplnej žiadosti, sa urýchli zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Čas potrebný na vybudovanie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ich pripojenie do sústavy by sa do týchto lehôt nemal započítavať, s výnimkou prípadov, keď sa zhoduje s inými administratívnymi krokmi v postupe udeľovania povolení. Je však vhodné rozlišovať medzi projektmi nachádzajúcimi sa v oblastiach, ktoré sú na zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov obzvlášť vhodné, pre ktoré môžu byť lehoty zjednodušené, konkrétne oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a projektmi umiestnenými mimo takýchto oblastí. Pri stanovovaní lehôt by sa mali zohľadniť osobitosti projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori.

(24)

Najbežnejšie problémy navrhovateľov projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa týkajú zložitých a zdĺhavých administratívnych konaní o udelenie povolenia a pripojení do sústavy určovaných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a nedostatočného počtu zamestnancov a technických odborných znalostí povoľujúcich orgánov na vyhodnotenie vplyvov navrhovaných projektov na životné prostredie. Preto je pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vhodné zjednodušiť určité environmentálne aspekty postupov udeľovania povolení.

(25)

Členské štáty by mali podporovať rýchlejšie zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom koordinovaného mapovania zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry na ich území v koordinácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Členské štáty by mali určiť pozemné, povrchové, podpovrchové a morské alebo vnútrozemské vodné oblasti potrebné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry, aby splnili aspoň svoje vnútroštátne príspevky k revidovanému celkovému cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 stanovenému v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, a aby podporili dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119. Členské štáty by mali mať možnosť používať na účely identifikácie uvedených oblastí existujúce dokumenty priestorového plánovania. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto oblasti odrážali ich predpokladané trajektórie a celkový plánovaný inštalovaný výkon a mali by určiť konkrétne oblasti pre rôzne druhy technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Pri určovaní požadovaných pozemných, povrchových, podpovrchových a morských alebo vnútrozemských vodných oblastí by sa mala zohľadniť najmä dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov a potenciál, ktorý ponúkajú rôzne pozemné a morské oblasti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov rôznych druhov technológie, predpokladaný dopyt po energii s prihliadnutím na energetickú a systémovú efektívnosť celkovo a v rôznych regiónoch členského štátu a dostupnosť príslušnej energetickej infraštruktúry, uskladňovanie a iné nástroje flexibility so zreteľom na kapacitu potrebnú na zabezpečenie rastúceho množstva energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj citlivosť na životné prostredie v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (14).

(26)

Členské štáty by mali ako podmnožinu týchto oblastí určiť špecifické oblasti na pevnine (vrátane povrchových a podpovrchových plôch), na mori alebo vo vnútrozemských vodách ako oblasti vhodné na urýchlenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Uvedené oblasti by mali byť obzvlášť vhodné na účely rozvoja projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, s rozlíšením podľa druhu technológie, a zavedenie konkrétneho druhu obnoviteľného zdroja energie by nemalo mať podľa očakávaní významný vplyv na životné prostredie. Pri určovaní oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa členské štáty mali vyhýbať chráneným oblastiam a zvážiť plány na obnovu a primerané zmierňujúce opatrenia. Členské štáty by mali mať možnosť určiť oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov konkrétne pre jeden alebo viacero typov zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a mali by uviesť druh alebo druhy energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých výroba je vhodná v takýchto oblastiach. Členské štáty by mali určiť takéto oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň pre jeden druh technológie a mali by rozhodnúť o veľkosti takýchto oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov vzhľadom na osobitosti a požiadavky druhu alebo druhov technológie, pre ktoré zriaďujú oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by sa pritom mali snažiť zabezpečiť, aby bola kombinovaná veľkosť uvedených oblastí významná a aby prispievali k dosiahnutiu cieľov stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001.

(27)

Viacnásobné využitie priestoru na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a iné využitia pôdy, vnútrozemských vôd a morí, ako je potravinárska výroba alebo ochrana alebo obnova prírody, zmierňuje obmedzenia využívania pôdy, vnútrozemských vôd a mora. V uvedenej súvislosti je na identifikáciu a riadenie synergií pri využívaní pôdy, vnútrozemských vôd a mora v počiatočnom štádiu kľúčovým nástrojom priestorové plánovanie. Členské štáty by mali preskúmať, umožniť a uprednostňovať viacnásobné využitie oblastí identifikovaných v dôsledku prijatých opatrení priestorového plánovania. Na uvedený účel by členské štáty mali v prípade potreby uľahčiť zmeny vo využívaní pôdy a mora za predpokladu, že rôzne spôsoby využitia a činnosti sú navzájom zlučiteľné a môžu existovať súbežne.

(28)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (15) sa stanovujú environmentálne posudzovania ako dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania plánov a programov. Na určenie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by členské štáty mali pripraviť jeden alebo viacero plánov, v ktorých sa určia oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a príslušné pravidlá a zmierňujúce opatrenia alebo projekty umiestnené v každej z uvedených oblastí. Členské štáty by mali mať možnosť pripraviť jeden plán pre všetky oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, alebo plány špecifické pre technológiu, v ktorých sa určí jedna alebo viacero oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Každý plán by mal podliehať environmentálnemu posudzovaniu vykonávanému podľa smernice 2001/42/ES s cieľom posúdiť vplyv každej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na príslušné oblasti určené v uvedenom pláne. Vykonanie environmentálneho posudzovania podľa uvedenej smernice na uvedený účel by členským štátom umožnilo mať integrovanejší a efektívnejší prístup k plánovaniu, zabezpečiť verejnú účasť v skorom štádiu a zohľadniť environmentálne aspekty v ranej fáze procesu plánovania na strategickej úrovni. Prispelo by sa tým k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu zavedeniu rôznych obnoviteľných zdrojov energie a zároveň by sa minimalizovali nepriaznivé účinky uvedených projektov na životné prostredie. Uvedené environmentálne posudzovania by mali zahŕňať cezhraničné konzultácie medzi členskými štátmi, ak je pravdepodobné, že plán bude mať významné nepriaznivé účinky na životné prostredie v inom členskom štáte.

(29)

Po prijatí plánov, v ktorých sa určia oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, by členské štáty mali monitorovať akékoľvek významné nepriaznivé účinky vykonávania plánov a programov na životné prostredie, okrem iného s cieľom včas identifikovať nepredvídateľné nepriaznivé účinky a byť schopné vykonať vhodné nápravné opatrenia v súlade so smernicou 2001/42/ES.

(30)

S cieľom zvýšiť akceptáciu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov verejnosťou by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na podporu účasti miestnych komunít na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ustanovenia Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (16) podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998, najmä ustanovenia týkajúce sa účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, zostávajú uplatniteľné.

(31)

S cieľom zefektívniť proces určovania oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zabrániť duplicite environmentálnych posudzovaní jednej oblasti by členské štáty mali mať možnosť vyhlásiť oblasti, ktoré už boli podľa vnútroštátneho práva určené ako vhodné na urýchlené zavedenie technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, za oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Takéto vyhlásenia by mali podliehať určitým environmentálnym podmienkam, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Možnosť určenia oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci existujúceho plánovania by mala byť časovo obmedzená, aby sa zabezpečilo, že neohrozí štandardný proces určovania oblastí na zrýchlenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Projekty umiestnené v existujúcich určených vnútroštátnych oblastiach v chránených oblastiach, ktoré nemožno vyhlásiť za oblasti zrýchlej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, by mali pokračovať v prevádzke za rovnakých podmienok, za akých boli zriadené.

(32)

Oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by spolu s existujúcimi zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, s budúcimi zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mimo takýchto oblastí a s mechanizmami spolupráce mali mať za cieľ zabezpečiť, aby výroba energie z obnoviteľných zdrojov postačovala na dosiahnutie príspevku členských štátov k celkovému cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovenému v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001. Členské štáty by si mali zachovať možnosť udeľovať povolenia na projekty mimo takýchto oblastí.

(33)

V oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa v projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v súlade s pravidlami a opatreniami uvedenými v plánoch pripravených členskými štátmi, malo vychádzať z predpokladu, že na životné prostredie nebudú mať významné účinky. Takéto projekty by preto mali byť vyňaté z povinnosti vykonávať osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie na úrovni projektu v zmysle smernice 2011/92/EÚ, okrem projektov, v prípade ktorých členský štát vo svojom vnútroštátnom povinnom zozname projektov rozhodol vyžadovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a okrem projektov, pri ktorých je pravdepodobné, že budú mať významné účinky na životné prostredie v inom členskom štáte, alebo ak o to požiada členský štát, ktorý bude pravdepodobne významne ovplyvnený. Povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (17) podpísaného v Espoo 25. februára 1991 by mali zostať uplatniteľné na členské štáty, v ktorých je pravdepodobné, že projekt spôsobí významný cezhraničný vplyv v tretej krajine.

(34)

Povinnosti stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (18) sa naďalej uplatňujú na vodné elektrárne, a to aj v prípade, že sa členský štát rozhodne určiť oblasti zrýchlenej výroby energie z obnoviteľných zdrojov súvisiace s vodnou energiou, s cieľom zabezpečiť, aby bol potenciálny nepriaznivý vplyv na dotknutý vodný útvar alebo vodné útvary opodstatnený a aby sa vykonali všetky relevantné zmierňujúce opatrenia.

(35)

Oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali určovať tak, aby zariadeniam na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a spoločnému umiestneniu uskladňovania energie, ako aj pripojeniu takýchto zariadení a uskladňovania do sústavy umožňovali profitovať z predvídateľnosti a zjednodušených administratívnych postupov udeľovania povolení. Najmä projekty nachádzajúce sa v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mali profitovať zo zrýchlených administratívnych postupov vrátane tichého schválenia v prípade, že príslušný orgán neodpovie na sprostredkovateľský administratívny krok do stanovenej lehoty, pokiaľ konkrétny projekt nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie alebo vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu neexistuje zásada tichého administratívneho schválenia. Uvedené projekty by takisto mali mať možnosť využívať jasné lehoty a právnu istotu, pokiaľ ide o očakávaný výsledok postupu udeľovania povolení. Po predložení žiadosti o projekt v oblasti zrýchleného využívania obnoviteľných zdrojov energie by členský štát mal vykonať rýchly proces preverovania s cieľom zistiť, či je vysoko pravdepodobné, že projekt bude mať významné nepredvídané nepriaznivé environmentálne účinky vzhľadom na citlivosť geografickej oblasti, v ktorej sa nachádza, a ktoré neboli identifikované počas environmentálneho posudzovania plánov určujúcich oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov vykonávaného podľa smernice 2001/42/ES, a či projekt patrí do rozsahu pôsobnosti článku 7 smernice 2011/92/EÚ na základe pravdepodobnosti jeho významných účinkov na životné prostredie v inom členskom štáte alebo na základe žiadosti členského štátu, ktorý bude pravdepodobne významne ovplyvnený. Na účely takéhoto procesu preverovania by mal mať príslušný orgán možnosť požiadať žiadateľa, aby poskytol dodatočné dostupné informácie bez toho, aby požadoval nové posúdenie alebo získavanie údajov.

Všetky projekty umiestnené v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v súlade s pravidlami a opatreniami uvedenými v plánoch vypracovaných členskými štátmi, by sa mali považovať za schválené na konci takéhoto procesu preverovania. Za predpokladu, že členské štáty majú jasné dôkazy, na základe ktorých možno usúdiť, že konkrétny projekt s vysokou pravdepodobnosťou spôsobí významné nepredvídané nepriaznivé účinky, by členské štáty po takomto procese preverenia mali podrobiť projekt posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ a v relevantných prípadoch podľa smernice Rady 92/43/EHS (19). Členské štáty by mali uviesť dôvody svojich rozhodnutí podrobiť projekty takým posúdeniam ešte predtým, ako sa uvedené posúdenia vykonajú. Takéto posúdenia by sa mali vykonať do šiestich mesiacov od takýchto rozhodnutí s možnosťou predĺženia uvedenej lehoty z dôvodu mimoriadnych okolností. Je vhodné umožniť členským štátom, aby v odôvodnených prípadoch zaviedli výnimky z povinnosti vykonávať takéto posúdenia pre veterné a solárne fotovoltické projekty za odôvodnených okolností, pretože sa očakáva, že takéto projekty do roku 2030 zabezpečia prevažnú väčšinu elektriny z obnoviteľných zdrojov. V takom prípade by mal navrhovateľ projektu prijať primerané zmierňujúce opatrenia alebo, ak nie sú k dispozícii, kompenzačné opatrenia, ktoré, ak nie sú k dispozícii iné primerané kompenzačné opatrenia, môžu mať formu peňažnej kompenzácie s cieľom riešiť tieto významné nepredvídané nepriaznivé účinky zistené počas procesu preverovania.

(36)

Pokiaľ ide o potrebu urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, určenie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by nemalo brániť prebiehajúcej a budúcej inštalácii projektov energie výroby z obnoviteľných zdrojov vo všetkých oblastiach, ktoré sú k dispozícii na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Na takéto projekty by sa mala aj naďalej vzťahovať povinnosť vykonávať osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ a mali by podliehať postupom udeľovania povolení uplatniteľným na projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. S cieľom urýchliť postupy udeľovanie povolení v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného v smernici (EÚ) 2018/2001 by sa mali zjednodušiť a zefektívniť aj postupy vzťahujúce sa na projekty mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to zavedením jasných maximálnych lehôt pre všetky kroky postupu udeľovanie povolení vrátane osobitných environmentálnych posudzovaní každého projektu.

(37)

Výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov môže viesť k občasnému usmrcovaniu alebo rušeniu vtákov a iných druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (20). Takéto usmrcovanie alebo rušenie chránených druhov by sa však nemalo považovať za úmyselné v zmysle uvedených smerníc, ak sa v projekte výstavby a prevádzky uvedených zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov stanovujú primerané zmierňujúce opatrenia s cieľom predchádzať takémuto usmrcovaniu, zabrániť rušeniu, posúdiť účinnosť takýchto opatrení prostredníctvom primeraného monitorovania a na základe zhromaždených informácií prijať ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nedošlo k žiadnemu významnému nepriaznivému vplyvu na populáciu príslušného druhu.

(38)

Okrem inštalácie nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov má modernizácia existujúcich elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov významný potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Keďže existujúce elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli väčšinou postavené v lokalitách s významným potenciálom obnoviteľných zdrojov energie, modernizácia môže zabezpečiť pokračujúce využívanie uvedených lokalít a zároveň znížiť potrebu určovania nových lokalít na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Modernizácia so sebou prináša ďalšie výhody, ako je existujúce pripojenie do sústavy, pravdepodobne vyššia úroveň prijatia verejnosťou a vedomosti o vplyve na životné prostredie.

(39)

Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zavádzajú zjednodušené postupy udeľovania povolení na modernizáciu. S cieľom reagovať na čoraz vyššiu potrebu modernizácie existujúcich elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a plne využiť jej výhody, je v prípade modernizácie týchto elektrární umiestnených v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov vhodné zaviesť ešte kratší postup udeľovania povolení vrátane kratšieho procesu preverenia. Pri modernizácii existujúcich elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, by členské štáty mali zabezpečiť zjednodušený a rýchly postup udeľovania povolení nepresahujúci jeden rok, pričom by sa mala zohľadniť zásada „nespôsobovať škodu“ zakotvená v Európskej zelenej dohode.

(40)

S cieľom ďalej podporiť a urýchliť modernizáciu existujúcich elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa mal stanoviť zjednodušený postup udeľovania povolení pre pripojenia do sústavy, kde je výsledkom modernizácie obmedzené zvýšenie celkového výkonu v porovnaní s pôvodným projektom. Modernizácia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov znamená zmeny existujúcich projektov alebo ich rozšírenie v rôznej miere. Postup udeľovania povolení vrátane environmentálnych posudzovaní a preverovania na účely modernizácie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa mal obmedziť na potenciálny vplyv vyplývajúci zo zmeny alebo rozšírenia v porovnaní s pôvodným projektom.

(41)

Pri modernizácii solárneho zariadenia možno zvýšiť efektívnosť a kapacitu bez zväčšenia zastavaného priestoru. Zmodernizované zariadenie teda nemá iný vplyv na životné prostredie ako pôvodné zariadenie, pokiaľ sa v procese modernizácie nezväčší použitý priestor a naďalej sa budú dodržiavať pôvodne požadované opatrenia na zmiernenie vplyvov na životné prostredie.

(42)

Inštalácia solárnych zariadení a súvisiaceho spoločného umiestnenia uskladňovania energie, ako aj pripojenie takýchto zariadení a uskladňovania do sústavy v existujúcich alebo budúcich umelých konštrukciách vytvorených na iné účely ako na výrobu slnečnej energie alebo uskladňovanie energie s vylúčením umelých vodných plôch, ako sú strechy, parkovacie plochy, cesty a železnice, zvyčajne nevyvolávajú obavy súvisiace s konkurenčným využívaním priestoru alebo vplyvom na životné prostredie. Uvedené zariadenia by preto mali mať možnosť využívať kratšie postupy udeľovania povolení a byť oslobodené od povinnosti vykonávať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ, pričom sa členským štátom umožní zohľadniť osobitné okolnosti týkajúce sa ochrany kultúrneho alebo historického dedičstva, záujmov národnej obrany alebo bezpečnostných dôvodov. Zariadenia samospotreby, a to aj tých pre kolektívnych samospotrebiteľov, ako sú miestne energetické komunity, takisto prispievajú k zníženiu celkového dopytu po zemnom plyne, k zvýšeniu odolnosti systému a k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Je nepravdepodobné, že by inštalácia solárnych zariadení s výkonom nižším ako 100 kW vrátane zariadení samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov mala významné nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo sústavu a vyvolávala obavy o bezpečnosť. Okrem toho malé zariadenia si vo všeobecnosti nevyžadujú rozšírenie kapacity v mieste pripojenia do sústavy. Vzhľadom na okamžité pozitívne účinky takýchto zariadení na spotrebiteľov a obmedzený vplyv na životné prostredie, ktorý môžu spôsobiť, je vhodné ďalej zefektívniť postup udeľovania povolení, ktorý sa na ne vzťahuje, za predpokladu, že nepresiahnu existujúcu kapacitu pripojenia do distribučnej sústavy, a to zavedením koncepcie tichého administratívneho schválenia v príslušných postupoch udeľovania povolení s cieľom podporiť a urýchliť zavádzanie týchto zariadení a využiť ich výhody v krátkodobom horizonte. Členským štátom by sa na základe ich vnútorných obmedzení malo umožniť uplatňovať prahovú hodnotu nižšiu ako 100 kW za predpokladu, že táto hodnota bude vyššia ako 10,8 kW.

(43)

Technológia tepelného čerpadla je kľúčovou na výrobu tepla a chladu s využitím obnoviteľných zdrojov z okolia, a to aj z čistiarní odpadových vôd a geotermálnej energie. Tepelné čerpadlá umožňujú aj využívanie odpadového tepla a chladu. Rýchle zavádzanie tepelných čerpadiel, pri ktorom sa mobilizujú nedostatočne využívané obnoviteľné zdroje energie, ako je energia z okolia alebo geotermálna energia, ako aj odpadové teplo z priemyselných a terciárnych sektorov vrátane dátových centier, umožňuje nahradiť kotly na zemný plyn a iné fosílne palivá riešením vykurovania z obnoviteľných zdrojov a súčasne zvýšiť energetickú efektívnosť. Tým sa urýchli zníženie využívania plynu na dodávky tepla v budovách, ako aj v priemysle. S cieľom urýchliť inštaláciu a používanie tepelných čerpadiel je vhodné zaviesť cielené kratšie postupy udeľovania povolení pre takéto zariadenia vrátane zjednodušeného postupu pripojenia menších tepelných čerpadiel do elektrizačnej sústavy, keď neexistujú bezpečnostné obavy, nevyžadujú sa ďalšie práce v súvislosti s pripojeniami do sústavy a neexistuje technická nezlučiteľnosť komponentov systému, pokiaľ takýto postup udeľovania povolení nevyžaduje vnútroštátne právo. Vďaka rýchlejšej a jednoduchšej inštalácii tepelných čerpadiel má zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania, ktoré predstavuje takmer polovicu spotreby energie v Únii, prispieť k bezpečnosti dodávok a pomôcť riešiť zložitejšiu situáciu na trhu.

(44)

Na účely príslušného práva Únie v oblasti životného prostredia by členské štáty v potrebných posúdeniach jednotlivých prípadov s cieľom zistiť, či zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pripojenie uvedeného zariadenia do sústavy, samotná súvisiaca sústava alebo skladovacie aktíva majú v konkrétnom prípade nadradený verejný záujem, mali predpokladať, že uvedené zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ich súvisiaca infraštruktúra predstavujú nadradený verejný záujem a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, s výnimkou prípadov, keď existuje jasný dôkaz o tom, že uvedené projekty majú významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť alebo kompenzovať, alebo ak sa členské štáty rozhodnú obmedziť uplatňovanie uvedenej domnienky za riadne odôvodnených a osobitných okolností, ako sú dôvody súvisiace s národnou obranou. Ak by sa takéto zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov považovali za zariadenia nadriadeného verejného záujmu, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, umožnilo by to týmto projektom profitovať zo zjednodušeného posudzovania.

(45)

Aby sa zabezpečilo bezproblémové a účinné vykonávanie ustanovení tejto smernice, Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom nástroja technickej podpory zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (21), ktorým sa poskytujú prispôsobené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane tých, ktorými sa zvyšuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, podporuje sa lepšia integrácia energetického systému, identifikujú sa osobitné oblasti obzvlášť vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zjednodušuje sa rámec pre postupy schvaľovania a udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Technická podpora zahŕňa napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov, ako je umožňovanie a uprednostňovanie viacnásobného využitia.

(46)

Treba zaviesť energetickú infraštruktúru na podporu výrazného rozšírenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť určiť vyhradené oblasti infraštruktúry, ak sa neočakáva, že zavádzanie sietí alebo projektov uskladňovania energie, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, bude mať významný vplyv na životné prostredie, ak takýto vplyv možno náležite zmierniť alebo, ak to nie je možné, kompenzovať. Infraštruktúrne projekty v takýchto oblastiach môžu ťažiť z efektívnejšieho posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak sa členské štáty rozhodnú neurčiť takéto oblasti, naďalej sa uplatňujú posúdenia a pravidlá uplatniteľné podľa práva Únie v oblasti životného prostredia. Na určenie oblastí infraštruktúry by členské štáty mali pripraviť jeden alebo viacero plánov, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov, zahŕňajúce identifikáciu oblastí a platné pravidlá a zmierňujúce opatrenia pre projekty nachádzajúce sa v každej oblasti infraštruktúry. V plánoch by sa mal jasne uviesť rozsah vyhradenej oblasti a typ projektov infraštruktúry, na ktoré sa plány vzťahujú. Každý plán by mal podliehať environmentálnemu posudzovaniu podľa smernice 2001/42/ES s cieľom posúdiť vplyv každého druhu projektu na príslušné vyčlenené oblasti. Projekty sietí v takýchto špecializovaných oblastiach infraštruktúry by sa mali v čo najväčšej miere vyhýbať lokalitám sústavy Natura 2000 a oblastiam určeným v rámci vnútroštátnych systémov ochrany prírody a biodiverzity, pokiaľ vzhľadom na osobitosti projektov sústavy existujú primerané alternatívy zavádzania takýchto projektov. Pri posudzovaní proporcionality by členské štáty mali zohľadniť potrebu zabezpečiť hospodársku životaschopnosť, uskutočniteľnosť a účinnú a urýchlenú realizáciu projektu s cieľom zabezpečiť, aby sa zavedená dodatočná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov mohla urýchlene začleniť do energetického systému, alebo či už v konkrétnej lokalite sústavy Natura 2000 alebo chránenej oblasti existujú rôzne projekty infraštruktúry, ktoré by umožnili spojiť rôzne infraštruktúrne projekty do lokality, čo by viedlo k nižšiemu vplyvu na životné prostredie.

V osobitných plánoch pre projekty uskladňovania energie by sa mali vždy vylúčiť lokality sústavy Natura 2000, keďže je menej obmedzení, kam sa majú umiestniť. V takýchto oblastiach by členské štáty mali mať za odôvodnených okolností vrátane prípadov, keď je to potrebné na urýchlenie rozširovania siete s cieľom podporiť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov, možnosť za určitých podmienok zaviesť výnimky z určitých povinností posudzovania stanovených v práve Únie v oblasti životného prostredia. Ak sa členské štáty rozhodnú využiť takéto výnimky, konkrétne projekty by mali podliehať zjednodušenému procesu preverovania podobnému procesu preverovania stanovenému v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal byť založený na existujúcich údajoch. Žiadosti príslušného orgánu o poskytnutie dodatočných dostupných informácií by si nemali vyžadovať nové posúdenie alebo získavanie údajov. Ak sa pri takomto procese preverovania zistia projekty, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že spôsobia významné nepredvídané nepriaznivé účinky, príslušný orgán by mal zabezpečiť, aby sa uplatnili vhodné a primerané zmierňujúce opatrenia, alebo ak nie sú k dispozícii, kompenzačné opatrenia. V prípade kompenzačných opatrení sa môže realizovať vývoj projektu, kým sa identifikujú kompenzačné opatrenia.

(47)

Nedostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým inštalatérov a dizajnérov vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov spomaľuje nahrádzanie vykurovacích systémov na fosílne palivá systémami na energiu z obnoviteľných zdrojov a je významnou prekážkou zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, priemysle a poľnohospodárstve. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi a komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov, aby vedeli predvídať, aké zručnosti budú potrebné. Dostatočný počet vysokokvalitných a účinných stratégií zvyšovania zručností a rekvalifikácie a programov odbornej prípravy a možností získania osvedčenia, ktoré zabezpečujú správnu inštaláciu a spoľahlivú prevádzku širokej škály vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov a technológie uskladňovania, a nabíjacie body pre elektrické vozidlá by sa mali sprístupniť a skoncipovať tak, aby prilákali účastníkov takýchto programov odbornej prípravy a systémov získavania osvedčenia. Členské štáty by mali zvážiť, aké kroky treba vykonať, aby sa podarilo osloviť skupiny, ktoré nie sú v súčasnosti dostatočne zastúpené v predmetných oblastiach zamestnania. Zoznam vyškolených inštalatérov a inštalatérov s osvedčením by sa mal sprístupniť verejnosti, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov i jednoduchý prístup k inštalatérskym a dizajnérskym zručnostiam presne podľa potreby, ktoré budú zárukou správnej inštalácie a prevádzky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje.

(48)

Potvrdenia o pôvode sú kľúčovým nástrojom informovanosti spotrebiteľov, ako aj predpokladom ďalšieho využívania zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov. Malo by sa preto zabezpečiť, aby sa vydávanie, obchodovanie, prevod a používanie potvrdení o pôvode mohli vykonať v jednotnom systéme s primerane štandardizovanými osvedčeniami, ktoré sa vzájomne uznávajú v celej Únii. Okrem toho by sa s cieľom poskytnúť prístup k primeraným podporným dôkazom osobám uzatvárajúcim zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov malo zabezpečiť, aby sa všetky súvisiace záruky pôvodu mohli preniesť na kupujúceho. V súvislosti s flexibilnejším energetickým systémom a rastúcim dopytom spotrebiteľov je potrebný inovačnejší, digitálnejší, technologicky vyspelejší a spoľahlivejší nástroj na podporu a dokumentovanie rastúcej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. S cieľom uľahčiť digitálnu inováciu v uvedenej oblasti by členské štáty mali vo vhodných prípadoch umožniť vydávanie potvrdení o pôvode v zlomkoch a s časovou pečiatkou, ktorá je bližšie k reálnemu času. Vzhľadom na potrebu zlepšiť posilnenie postavenia spotrebiteľov a prispieť k vyššiemu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na dodávkach plynu by členské štáty mali vyžadovať, aby dodávatelia sieťového plynu, ktorí poskytujú informácie o svojom energetickom mixe koncovým odberateľom, používali potvrdenia o pôvode.

(49)

Vývoj infraštruktúry pre siete diaľkového vykurovania a chladenia by sa mal zintenzívniť a nasmerovať na využívanie širokej škály obnoviteľných zdrojov tepla a chladenia účinným a pružným spôsobom, aby sa zvýšila miera zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a prehĺbila integrácia energetického systému. Preto je vhodné aktualizovať zoznam obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by siete diaľkového vykurovania a chladenia mali čoraz väčšmi využívať, a vyžadovať začlenenie uskladňovania tepelnej energie ako zdroja flexibility, väčšiu energetickú efektívnosť a nákladovo efektívnejšiu prevádzku.

(50)

Očakávaný počet elektrických vozidiel v Únii do roku 2030 je 30 miliónov, a preto je potrebné zabezpečiť, aby mohli plne prispievať k systému integrovania elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo umožní dosiahnuť jej vyššie podiely nákladovo optimálnym spôsobom. Potenciál elektrických vozidiel absorbovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov v čase, keď je jej dostatok, a v prípade nedostatku ju dodávať späť do sústavy, čím sa prispeje k systémovej integrácii elektriny z rôznych obnoviteľných zdrojov a zároveň sa zabezpečia bezpečné a spoľahlivé dodávky elektriny, sa musí plne využívať. Preto je vhodné zaviesť osobitné opatrenia týkajúce sa elektrických vozidiel a informácií o energii z obnoviteľných zdrojov a o tom, ako a kedy k nej získať prístup, ktoré doplnia opatrenia v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 (22) a (EÚ) 2023/1542 (23).

(51)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (24) a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (25) sa od členských štátov vyžaduje, aby umožnili a podporovali účasť riadenia odberu prostredníctvom agregácie, ako aj v náležitých prípadoch zabezpečili zmluvy s dynamickou cenou elektriny pre koncových odberateľov. S cieľom uľahčiť, aby sa riadením odberu ďalej stimulovala absorpcia zelenej elektriny, musí byť založené nielen na dynamických cenách, ale aj na signáloch o skutočnom rozšírení zelenej elektriny v sústave. Preto je potrebné zlepšiť signály, ktoré odberatelia a účastníci trhu dostávajú v súvislosti s podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov a intenzitou emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z dodávanej elektriny, prostredníctvom šírenia cielených informácií. Modely spotreby sa potom môžu upraviť na základe rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov a prítomnosti elektriny s nulovými emisiami uhlíka v spojení s úpravou urobenou na základe cenových signálov. Slúži to cieľu ďalšej podpory zavádzania inovačných obchodných modelov a digitálnych riešení, ktoré majú schopnosť prepojiť spotrebu s úrovňou energie z obnoviteľných zdrojov v elektrizačnej sústave, a tým poskytnúť stimuly pre správne investície do siete na podporu prechodu na čistú energiu.

(52)

Na to, aby bol možný vývoj služieb flexibility a vyrovnávacích služieb z agregácie decentralizovaných uskladňovacích zariadení konkurenčným spôsobom, by sa mal poskytnúť prístup v reálnom čase k základným informáciám o batériách, ako sú informácie o stave batérie, stave nabitia, kapacite a stanovený výkon, a to za nediskriminačných podmienok v súlade s príslušným pravidlami na ochranu údajov a bezodplatne majiteľom alebo používateľom batérií a subjektom konajúcim v ich mene, ako sú správcovia energetických systémov budov, poskytovatelia služieb mobility a iní účastníci trhu s elektrinou. Preto je vhodné zaviesť opatrenia zamerané na potrebu prístupu k takýmto údajom na uľahčenie operácií týkajúcich sa začlenenia batérií do domácností a elektrických vozidiel, ktoré doplnia ustanovenia o prístupe k údajom o batériách týkajúce sa uľahčenia zmeny účelu batérií stanovenej v nariadení (EÚ) 2023/1542. Ustanovenia o prístupe k údajom o batériách elektrických vozidiel by sa mali uplatňovať dodatočne k všetkým ustanoveniam o typovom schválení vozidiel v práve Únie.

(53)

Stúpajúci počet elektrických dopravných prostriedkov v cestnej, železničnej, námornej i inej doprave si bude vyžadovať optimalizáciu operácií nabíjania a ich riadenie takým spôsobom, aby nedochádzalo k preťaženiu a naplno sa využila dostupná elektrina z obnoviteľných zdrojov a nízke ceny elektriny v systéme. Ak by inteligentné a obojsmerné nabíjanie napomohlo ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov v parkoch elektrických dopravných prostriedkov v odvetví dopravy a všeobecne v elektrizačnej sústave, takéto funkcie by sa takisto mali sprístupniť. Vzhľadom na dlhú životnosť nabíjacích bodov by sa požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru mali priebežne aktualizovať tak, aby sa pokryli budúce potreby a nedošlo k negatívnym účinkom odkázanosti na vývoj technológií a služieb.

(54)

Nabíjacie body, kde elektrické vozidlá spravidla parkujú dlhší čas, napríklad keď ľudia parkujú v mieste bydliska alebo pracoviska, sú mimoriadne dôležité pre integráciu energetického systému. Treba preto zabezpečiť inteligentné a vo vhodných prípadoch obojsmerné nabíjacie funkcie. Z tohto hľadiska je pre integráciu elektrických vozidiel do elektrizačnej sústavy mimoriadne dôležitá prevádzka bežnej nabíjacej infraštruktúry, ktorá nie je verejne prístupná, pretože sa nachádza v miestach opakovaného dlhodobejšieho parkovania elektrických vozidiel, napríklad v budovách s obmedzeným prístupom, parkoviskách pre zamestnancov alebo parkovacích zariadeniach prenajímaných fyzickým alebo právnickým osobám.

(55)

Riadenie odberu je kľúčové na umožnenie inteligentného nabíjania elektrických vozidiel, a tým na umožnenie účinnej integrácie elektrických vozidiel do elektrizačnej sústavy, ktorá bude mať zásadný význam pre proces dekarbonizácie dopravy a pre uľahčenie integrácie energetického systému. Okrem toho by členské štáty mali v relevantných prípadoch podporovať iniciatívy na podporu riadenia odberu prostredníctvom interoperability a výmeny údajov pre systémy vykurovania a chladenia, zásobníky tepelnej energie a iné relevantné zariadenia súvisiace s energiou.

(56)

Používatelia elektrických vozidiel uzatvárajúci zmluvné dohody s poskytovateľmi služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by mali mať právo na informácie a objasnenia o tom, ako podmienky zmluvy ovplyvnia používanie ich vozidla a stav jeho batérie. Poskytovatelia služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by používateľom elektrických vozidiel mali jednoznačne vysvetliť systém odmeňovania za služby flexibility, vyrovnávacie služby a služby uskladňovania, ktoré používaním svojho elektrického vozidla poskytujú elektrizačnej sústave a trhu. Používatelia elektrických vozidiel takisto musia mať zabezpečené svoje práva ako spotrebitelia, keď uzatvárajú takéto zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom na ochranu osobných údajov, ako je poloha a jazdné návyky pri používaní svojho vozidla. Ich preferencie vzhľadom na typ elektriny zakúpenej pre ich elektrické vozidlo, ako aj iné preferencie, môžu rovnako byť súčasťou týchto zmlúv. Z uvedených dôvodov je dôležité zabezpečiť, aby sa zavedená infraštruktúra nabíjacích staníc využívala čo najefektívnejšie. V záujme zvýšenia dôvery spotrebiteľov v e-mobilitu je kľúčové, aby používatelia elektrických vozidiel mohli svoje predplatné využiť pri mnohých nabíjacích bodoch. To umožní aj ich poskytovateľom služieb optimálne integrovať elektrické vozidlo do elektrizačnej sústavy pomocou predvídavého plánovania a stimulov na základe preferencií používateľov elektrických vozidiel. Je to v súlade aj so zásadami energetického systému orientovaného na spotrebiteľa a založeného na výrobcoch a spotrebiteľoch v jednej osobe, ako aj s právom používateľov elektrických vozidiel ako koncových odberateľov na výber dodávateľa, ktoré vyplýva z ustanovení smernice (EÚ) 2019/944.

(57)

Decentralizované uskladňovacie zariadenia, ako sú batérie do domácností a batérie elektrických vozidiel majú potenciál poskytovať sústave nezanedbateľné služby flexibility a vyrovnávacie služby prostredníctvom agregácie. S cieľom uľahčiť vývoj takýchto zariadení a služieb by sa regulačné ustanovenia týkajúce sa prepájania a prevádzky uskladňovacích zariadení, ako napríklad tarify, doby viazanosti a špecifikácie pripojenia, mali skoncipovať tak, aby sa neobmedzil potenciál všetkých uskladňovacích zariadení vrátane malých a mobilných a iných zariadení, napríklad tepelných čerpadiel, solárnych panelov a uskladňovania tepla, aby sa mohli poskytovať služby flexibility a vyrovnávacie služby sústave a prispeli k ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov, v porovnaní s väčšími, stacionárnymi uskladňovacími zariadeniam. Okrem všeobecných ustanovení brániacich diskriminácii na trhu stanovených v nariadení (EÚ) 2019/943 a smernici (EÚ) 2019/944 by sa mali zaviesť osobitné požiadavky s cieľom holisticky sa zaoberať účasťou uvedených zariadení a odstrániť všetky zostávajúce obmedzenia a prekážky, ktoré bránia využitiu potenciálu takýchto zariadení napomôcť pri dekarbonizácii elektrizačnej sústavy a posilniť postavenie spotrebiteľov, aby sa aktívne zúčastňovali na energetickej transformácii.

(58)

Vo všeobecnosti by členské štáty mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre malé decentralizované systémy výroby a uskladňovania elektriny, a to aj prostredníctvom batérií a elektrických vozidiel, aby sa mohli zúčastňovať na trhoch s elektrinou vrátane riadenia preťaženia a poskytovania služieb flexibility a vyrovnávacích služieb nediskriminačným spôsobom v porovnaní s inými systémami výroby a uskladňovania elektriny a bez neprimeraného administratívneho alebo regulačného zaťaženia. Členské štáty by mali nabádať samospotrebiteľov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, aby sa aktívne zúčastňovali na týchto trhoch s elektrinou, a to poskytovaním služieb flexibility prostredníctvom riadenia odberu a uskladňovania, a to aj prostredníctvom batérií a elektrických vozidiel.

(59)

Na priemysel pripadá 25 % spotreby energie v Únii a je hlavným spotrebiteľom vykurovania a chladenia, ktoré je v súčasnosti na 91 % pokryté fosílnymi palivami. 50 % dopytu po vykurovaní a chladení sa však orientuje na nízke teploty (< 200 °C), pre ktoré existujú nákladovo efektívne možnosti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane prostredníctvom elektrifikácie a priameho využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Navyše priemysel používa neobnoviteľné zdroje ako surovinu na výrobu napríklad ocele alebo chemikálií. Súčasné priemyselné investičné rozhodnutia určia budúce priemyselné procesy a možnosti v oblasti energetiky, ktoré priemysel môže zvážiť, preto je dôležité, aby dané investičné rozhodnutia boli nadčasové a nevytvárali uviaznuté aktíva. Preto by sa mali zaviesť referenčné hodnoty, aby sa priemyslu poskytli stimuly na prechod na výrobné procesy založené na energii z obnoviteľných zdrojov, ktoré nielen budú fungovať na energiu z obnoviteľných zdrojov, ale takisto využívať obnoviteľné suroviny, ako je obnoviteľný vodík. Členské štáty by mali podporovať elektrifikáciu priemyselných procesov, kde je to možné, napríklad v prípade priemyselného tepla s nízkou teplotou. Okrem toho by členské štáty mali podporovať používanie spoločnej metodiky pri výrobkoch označených ako výrobky čiastočne alebo úplne vyrobené s využitím energie z obnoviteľných zdrojov alebo za použitia palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu ako suroviny, pričom treba zohľadniť existujúce únijné metodiky označovania výrobkov a iniciatívy zamerané na udržateľné výrobky. Zabránilo by sa tak klamlivým praktikám a zvýšila by sa dôvera spotrebiteľov. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že spotrebitelia uprednostňujú výrobky prispievajúce k dosahovaniu cieľov v oblasti životného prostredia a boji proti zmene klímy, stimuloval by sa tak dopyt na trhu po takýchto výrobkoch.

(60)

S cieľom znížiť závislosť Únie od fosílnych palív a dovozu fosílnych palív by Komisia mala vypracovať stratégiu Únie pre dovážaný a domáci vodík na základe údajov nahlásených členskými štátmi.

(61)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu možno využívať na energetické účely, ale rovnako aj na neenergetické účely, a to ako suroviny v priemyselných odvetviach, ako napríklad v oceliarskom alebo chemickom priemysle. Používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na oba účely znamená úplné využitie ich potenciálu nahradiť fosílne palivá používané ako surovina a znížiť emisie skleníkových plynov v priemyselných procesoch, ktoré sa ťažko elektrifikujú, a teda by sa malo začleniť do cieľa používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Vnútroštátne opatrenia na podporu využívania palív z obnoviteľných nebiologického pôvodu v týchto priemyselných odvetviach, ktoré sa ťažko elektrifikujú, by nemali viesť k čistému nárastu miery znečisťovania v dôsledku zvýšeného dopytu po výrobe elektriny, ktorej potreby uspokojujú najviac znečisťujúce fosílne palivá, ako uhlie, nafta, hnedé uhlie, rašelina a roponosná bridlica. Spotreba vodíka v priemyselných procesoch, pri ktorých sa vodík vyrába ako vedľajší produkt alebo pochádza z vedľajšieho produktu, ktorý sa ťažko nahrádza palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, by sa mala z uvedeného cieľa vylúčiť. Na vodík spotrebovaný na výrobu dopravných palív sa vzťahujú ciele v oblasti dopravy palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.

(62)

Vo vodíkovej stratégii Únie stanovenej v oznámení Komisie z 8. júla 2020 s názvom Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu sa uznáva úloha existujúcich zariadení na výrobu vodíka, ktoré boli modernizované s cieľom znížiť ich emisie skleníkových plynov pri dosahovaní ambicióznejších klimatických cieľov na rok 2030. Vzhľadom na uvedenú stratégiu a v rámci výzvy na predkladanie projektov, ktorú organizuje inovačný fond Únie zriadený článkom 10a ods. 8 smernice Európskeho parlamentu at Rady 2003/87/ES (26), prijali subjekty, ktoré začali realizovať investície, investičné rozhodnutia s cieľom modernizovať už existujúce zariadenia na výrobu vodíka založené na technológii parnej reformácie metánu s cieľom dekarbonizovať výrobu vodíka. Na účely výpočtu menovateľa v príspevku palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle by sa nemal zohľadňovať vodík vyrábaný v modernizovaných výrobných zariadeniach založených na technológii parnej reformácie metánu, v prípade ktorých bolo uverejnené rozhodnutie Komisie o udelení grantu v rámci inovačného fondu pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto smernice a ktoré dosahujú priemerné ročné zníženie emisií skleníkových plynov o 70 %.

(63)

Okrem toho by sa malo uznať, že nahradenie vodíka vyrobeného z procesu parného reformovania metánu by mohlo predstavovať špecifické výzvy pre určité existujúce integrované zariadenia na výrobu amoniaku. To by si vyžadovalo prestavbu takýchto výrobných zariadení, čo by si vyžiadalo značné úsilie členských štátov v závislosti od ich špecifických vnútroštátnych podmienok a štruktúry ich dodávok energie.

(64)

V záujme dosiahnutia cieľa Únie stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a dekarbonizovať priemysel Únie by členské štáty mali mať možnosť kombinovať využívanie nefosílnych zdrojov energie a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v kontexte svojich osobitných vnútroštátnych okolností a energetického mixu. V uvedenej súvislosti by členské štáty mali mať možnosť znížiť cieľovú hodnotu používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v priemyselnom odvetví za predpokladu, že spotrebúvajú obmedzený podiel vodíka alebo jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív a že sú na dobrej ceste k očakávanému národnému príspevku v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.

(65)

Zvýšenie ambícií v odvetví vykurovania a chladenia je predpokladom dosiahnutia celkového cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, vzhľadom na skutočnosť, že na vykurovanie a chladenie pripadá približne polovica spotreby energie Únie, čo zahŕňa širokú škálu konečnej spotreby a technológií v budovách, priemysle a diaľkovom vykurovaní a chladení. V snahe urýchliť zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia by sa mal ako požiadavka pre všetky členské štáty stanoviť záväzný minimálny ročný percentuálny nárast na úrovni členských štátov. Minimálny priemerný ročný záväzný nárast o 0,8 percentuálneho bodu medzi rokmi 2021 a 2025 a o 1,1 percentuálneho bodu medzi rokmi 2026 až 2030 v odvetví vykurovania a chladenia uplatniteľný na všetky členské štáty by sa mal doplniť dodatočnými orientačnými zvýšeniami alebo mierami navýšenia vypočítanými osobitne pre každý členský štát s cieľom dosiahnuť priemerné zvýšenie o 1,8 percentuálneho bodu na úrovni Únie. Cieľom uvedených dodatočných orientačných zvýšení alebo navýšení špecifických pre jednotlivé členské štáty je prerozdeliť dodatočné úsilie potrebné na dosiahnutie žiadanej úrovne podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 medzi členské štáty na základe hrubého domáceho produktu a nákladovej efektívnosti a usmerniť členské štáty, pokiaľ ide o to, aká by mohla byť dostatočná úroveň energie z obnoviteľných zdrojov na zavedenie v uvedenom odvetví. Členské štáty by mali v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti vykonať posúdenie svojho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia a potenciálneho využívania odpadového tepla a chladu. Členské štáty by mali vykonávať dve alebo viaceré opatrenia z daného zoznamu opatrení na uľahčenie zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení. Členské štáty by pri vykonávaní týchto opatrení mali zaručiť, aby boli uvedené opatrenia prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach.

(66)

S cieľom zabezpečiť, aby spolu so zvýšeným významom diaľkového vykurovania a chladenia spotrebitelia dostávali lepšie informácie, je vhodné objasniť a posilniť transparentnosť, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

(67)

Moderné systémy účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov preukázali potenciál poskytovať nákladovo efektívne riešenia na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenú energetickú efektívnosť a integráciu energetického systému, pričom uľahčujú celkovú dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia. Aby sa zaručilo využitie tohto potenciálu, ročný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu využívaných v diaľkovom vykurovaní a chladení by sa mal zvýšiť z 1 percentuálneho bodu na 2,2 percentuálneho bodu bez toho, aby sa zmenila orientačná povaha tohto zvýšenia pri zohľadnení nerovnomerného vývoja uvedeného typu sietí v Únii.

(68)

V snahe zohľadniť zvýšený význam diaľkového vykurovania a chladenia i potrebu orientovať vývoj uvedených sietí na integráciu väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné podporiť prevádzkovateľov systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v prepájaní dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, ktorí sú tretími stranami, k sieťovým systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia s výkonom nad 25 MW.

(69)

Systémy vykurovania a chladenia, najmä systémy diaľkového vykurovania a chladenia, čoraz viac prispievajú k vyváženiu elektrizačnej sústavy poskytovaním dodatočného dopytu po variabilnej elektrine z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná a slnečná energia, keď je dostatok takejto elektriny z obnoviteľných zdrojov, je lacná a inak by sa obmedzila. Takéto vyváženie možno dosiahnuť prostredníctvom používania vysoko účinných elektricky poháňaných zdrojov tepla a chladu, ako sú tepelné čerpadlá, najmä ak sú tieto zariadenia na výrobu tepla a chladu spojené s veľkým tepelným skladovaním, najmä pri diaľkovom vykurovaní a chladení alebo pri individuálnom vykurovaní, ak nie sú k dispozícii úspory z rozsahu a systémová účinnosť diaľkového vykurovania a chladenia. Tepelné čerpadlá majú dvojakú výhodu, po prvé, výrazne zvyšujú energetickú efektívnosť, čím spotrebiteľom prinášajú značné úspory energie a nákladov, a po druhé, integrujú energiu z obnoviteľných zdrojov tým, že umožňujú lepšie využívanie geotermálnej energie a energie z okolia. S cieľom ďalej poskytovať stimuly na využívanie elektriny z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie, chladenie a skladovanie tepla, a to najmä zavádzaním tepelných čerpadiel, je vhodné umožniť členským štátom započítavať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá tieto zdroje tepla a chladu produkuje vrátane tepelných čerpadiel do záväzného a orientačného ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti vykurovania a chladenia a diaľkového vykurovania a chladenia.

(70)

Odpadové teplo a chlad sa nevyužívajú v dostatočnej miere napriek tomu, že sú široko dostupné, dôsledkom čoho je plytvanie zdrojmi, nižšia energetická efektívnosť v národných energetických systémoch a vyššia spotreba energie v Únii, než je potrebná. Za predpokladu, že sa dodáva z účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, je vhodné umožniť, aby sa odpadové teplo a chlad započítavali do čiastočného plnenia cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, priemysle, vykurovaní a chladení a do úplného splnenia cieľov v oblasti diaľkového vykurovania a chladenia. To by umožnilo využiť synergie medzi energiou z obnoviteľných zdrojov a odpadovým teplom a chladom v sieťach diaľkového vykurovania a chladenia tým, že by sa zvýšila ekonomická opodstatnenosť investovania do modernizácie a rozvoja týchto sietí. Konkrétne by zahrnutie odpadového tepla do referenčnej hodnoty pre energiu z obnoviteľných zdrojov v priemysle malo byť prijateľné, len pokiaľ ide o odpadové teplo alebo chlad dodávané prostredníctvom prevádzkovateľa systému diaľkového vykurovania a chladenia z iného priemyselného podniku alebo inej budovy, čím sa zabezpečí, že hlavnou činnosťou takýchto prevádzkovateľov je dodávka tepla alebo chladu a že započítané odpadové teplo sa jasne odlíši od vnútorného odpadového tepla získaného v rámci toho istého alebo prepojeného podniku alebo budovy.

(71)

S cieľom zabezpečiť, aby sa diaľkové vykurovanie a chladenie plne začlenili do integrácie energetického systému, je potrebné rozšíriť spoluprácu s prevádzkovateľmi distribučnej sústavy aj na prevádzkovateľov prenosovej sústavy a rozšíriť rozsah spolupráce aj na plánovanie investícií do sietí a trhov v záujme lepšieho využívania potenciálu diaľkového vykurovania a chladenia na poskytovanie služieb flexibility na trhoch s elektrinou. Mala by sa umožniť aj ďalšia spolupráca s prevádzkovateľmi plynárenskej siete vrátane vodíkovej a iných energetických sietí, aby sa zabezpečila širšia integrácia všetkých energetických nosičov a ich nákladovo čo najefektívnejšie využívanie. Požiadavky na užšiu koordináciu medzi prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia, priemyselnými odvetviami a tretím sektorom a miestnymi orgánmi by mohli ďalej uľahčiť dialóg a spoluprácu potrebné na využívanie potenciálu nákladovo efektívneho odpadového tepla a chladu prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

(72)

Používanie palív a elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy môže prispieť k dekarbonizácii odvetvia dopravy v Únii nákladovo efektívnym spôsobom a zlepšiť, okrem iného, aj diverzifikáciu dodávok energie v tomto odvetví a zároveň podporovať inovácie, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Únii a zároveň znížiť závislosť od dovozu energie. V snahe dosiahnuť zvýšený cieľ úspor emisií skleníkových plynov stanovený v nariadení (EÚ) 2021/1119, by sa mala zvýšiť úroveň energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej všetkým spôsobom dopravy v Únii. Umožnenie členským štátom vybrať si medzi cieľom v oblasti dopravy vyjadreným ako cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov alebo ako podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov poskytuje členským štátom primeranú mieru flexibility pri navrhovaní politík na dekarbonizáciu dopravy. Okrem toho zavedením kombinovaného cieľa založeného na energii pre pokročilé biopalivá a bioplyn a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu vrátane minimálneho podielu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu by sa zaručilo zvýšené používanie palív z obnoviteľných zdrojov s najmenším vplyvom na životné prostredie v spôsoboch dopravy, ktoré sa dajú ťažko elektrifikovať, ako sú námorná doprava a letectvo. S cieľom začať zmenu palív v námornej doprave by sa členské štáty s námornými prístavmi mali usilovať zabezpečiť, aby od roku 2030 podiel palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na celkovom množstve energie dodávanej do odvetvia námornej dopravy predstavoval aspoň 1,2 %. Dosiahnutie uvedených cieľov by sa malo zabezpečiť prostredníctvom povinností uložených dodávateľom palív, ako aj inými opatreniami stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 (27) a (EÚ) 2023/2405 (28). Špecializované povinnosti pre dodávateľov leteckého paliva by sa mali uložiť len podľa nariadenia (EÚ) 2023/2405.

(73)

S cieľom podnietiť využívanie dodávok palív z obnoviteľných zdrojov do odvetvia tankovania v medzinárodnej námornej doprave, ktoré sa ťažko dekarbonizuje, by sa na výpočet cieľov v oblasti dopravy mali palivá z obnoviteľných zdrojov dodávané do tankovacích zásobníkov medzinárodnej námornej dopravy zahrnúť do konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy, a palivá dodávané do tankovacích zásobníkov medzinárodnej námornej dopravy by sa preto mali zahrnúť do konečnej spotreby zdrojov energie v odvetví dopravy. Námorná doprava však v niektorých členských štátoch predstavuje veľký podiel na ich hrubej konečnej energetickej spotrebe. Vzhľadom na súčasné technologické a regulačné obmedzenia, ktoré bránia komerčnému využívaniu biopalív v odvetví námornej dopravy, je na účely výpočtu špecifických cieľov v oblasti dopravy vhodné odchylne od požiadavky zahrnúť všetku energiu dodávanú do odvetvia námornej dopravy, aby sa členským štátom umožnilo obmedziť spotrebu energie dodávanej odvetviu námornej dopravy na 13 % hrubej konečnej energetickej spotreby v členskom štáte. V prípade ostrovných členských štátov, v ktorých je hrubá konečná energetická spotreba v odvetví námornej dopravy neúmerne vysoká, pričom predstavuje viac ako tretinu takej spotreby v odvetví cestnej a železničnej dopravy, by sa mal tento strop stanoviť na 5 %. Pri výpočte celkového cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa však vzhľadom na osobitné charakteristiky medzinárodných tankovacích zásobníkov, pokiaľ ide o palivá, ktoré sa do nich dodávajú, mali tieto palivá zahrnúť do hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu len vtedy, ak sú obnoviteľné.

(74)

Elektromobilita bude zohrávať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia dopravy. Členské štáty by na podporu ďalšieho rozvoja elektromobility mali zriadiť mechanizmus kreditov, ktorý prevádzkovateľom nabíjacích bodov dostupných pre verejnosť umožní dodávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, a prispieť tak k plneniu povinnosti, ktorú členské štáty uložili dodávateľom palív. Členské štáty by mali mať možnosť do uvedeného mechanizmu kreditov zahrnúť súkromné nabíjacie body, ak je možné preukázať, že elektrina z obnoviteľných zdrojov dodávaná týmto súkromným nabíjacím bodom sa poskytuje výlučne elektrickým vozidlám. Pri podporovaní elektriny v odvetví dopravy pomocou takéhoto mechanizmu kreditov je dôležité, aby členské štáty aj naďalej vytyčovali vysokú úroveň ambícií v dekarbonizácii svojho mixu kvapalných palív, najmä v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach dopravy, ako sú námorná doprava a letectvo, v ktorých je priama elektrifikácia oveľa zložitejšia.

(75)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu vrátane obnoviteľného vodíka sa môžu používať ako surovina alebo zdroj energie v priemyselných a chemických procesoch a v námornej doprave a letectve, dekarbonizujúc odvetvia, v ktorých priama elektrifikácia nie je technologicky možná alebo konkurencieschopná. Môžu sa používať aj pri uskladňovaní energie na vyváženie energetického systému, ak je to potrebné, čím zohrávajú významnú úlohu v integrácii energetického systému.

(76)

Politika Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je zameraná na prispievanie k dosahovaniu cieľov zmiernenia zmeny klímy Únie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov. Pri napĺňaní uvedeného cieľa je mimoriadne dôležité prispievať aj k širším environmentálnym cieľom, a predovšetkým k prevencii straty biodiverzity, na ktorú má nepriama zmena využívania pôdy spojená s výrobou určitých biopalív, biokvapalín a palív z biomasy negatívny vplyv. Prínos k týmto cieľom v oblasti klímy a životného prostredia predstavuje silné a dlhodobé medzigeneračné znepokojenie pre občanov Únie i zákonodarcov Únie. Únia by tak mala podporovať uvedené palivá v množstvách, ktoré vyvažujú potrebné ambície s potrebou zabrániť tomu, aby prispievali k priamej a nepriamej zmene vo využívaní pôdy. Spôsob výpočtu cieľa v oblasti dopravy by nemal ovplyvniť limity, ktoré platia vtedy, keď sa určité palivá vyrábané z potravinárskych a krmovinárskych plodín na jednej strane a na druhej strane palivá s vysokým rizikom vyplývajúcim z nepriamej zmeny využívania pôdy započítavajú do tohto cieľa. Navyše by členské štáty v snahe nestimulovať používanie biopalív a bioplynu vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín v doprave a s prihliadnutím na dôsledky vojny na Ukrajine na dodávky potravín a krmovín mali aj naďalej mať možnosť vybrať si, či budú biopalivá a bioplyn vyrábané z potravinárskych a krmovinárskych plodín započítavať do cieľa v oblasti dopravy. Ak ich započítavať nebudú, členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa znížiť cieľ založený na energii alebo zodpovedajúcim spôsobom znížiť cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov, pričom sa vychádza z predpokladu, že s biopalivom vyrábaným z potravinárskych a krmovinárskych plodín sa dosahuje 50 % úspora emisií skleníkových plynov, čo zodpovedá typickým hodnotám stanoveným v prílohe k tejto smernici vzhľadom na úspory emisií skleníkových plynov najrelevantnejších postupov výroby biopalív vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín, ako aj minimálnu prahovú hodnotu úspor emisií skleníkových plynov, ktorá sa uplatňuje na väčšinu zariadení vyrábajúcich takéto biopalivá.

(77)

S cieľom zabezpečiť, aby sa pri používaní biopalív, biokvapalín a palív z biomasy ušetrilo čoraz väčšie množstvo emisií skleníkových plynov, a s cieľom riešiť potenciálne nepriame účinky podpory takýchto palív, ako je napríklad odlesňovanie, by Komisia mala na základe objektívnych a vedeckých kritérií preskúmať úroveň maximálneho podielu priemerného ročného rozšírenia globálnej výrobnej oblasti s vysokými zásobami uhlíka, pričom by mala zohľadniť ciele a záväzky Únie v oblasti klímy a v prípade potreby by mala navrhnúť novú prahovú hodnotu na základe výsledkov jej preskúmania. Komisia by okrem toho mala posúdiť možnosť navrhnúť urýchlenú trajektóriu postupného ukončenia príspevku takýchto palív k cieľom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom maximalizovať objem úspor emisií skleníkových plynov.

(78)

Stanovenie cieľa v oblasti dopravy ako cieľa zníženia intenzity skleníkových plynov si vyžaduje stanovenie metodiky, v ktorej sa zohľadní, že rôzne druhy energie z obnoviteľných zdrojov ušetria rôzne množstvá emisií skleníkových plynov, a preto k danému cieľu prispievajú odlišne. Malo by sa vychádzať z predpokladu, že elektrina z obnoviteľných zdrojov má nulové emisie skleníkových plynov, čo znamená, že šetrí 100 % emisií skleníkových plynov v porovnaní s elektrinou vyrábanou z fosílnych palív. Vytvorí sa tak podnet na používanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, pretože nie je pravdepodobné, že by palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu dosiahli taký vysoký percentuálny podiel úspor emisií skleníkových plynov. Elektrifikácia založená na obnoviteľných zdrojoch energie by sa teda stala najefektívnejším spôsobom dekarbonizácie cestnej dopravy. Navyše s cieľom podporovať používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v letectve a námornej doprave, ktoré sa dajú len ťažko elektrifikovať, je vhodné zaviesť multiplikátor pri palivách dodávaných týmto spôsobom dopravy v prípade, že sa započítavajú do osobitných cieľov stanovených pre tieto palivá.

(79)

Priama elektrifikácia odvetví koncovej spotreby prispieva k efektívnosti systému a uľahčuje prechod na energetický systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov. Preto už samotná predstavuje účinný spôsob znižovania emisií skleníkových plynov. Preto sa nevyžaduje vytvorenie rámca pre doplnkovosť, ktorý sa uplatňuje konkrétne na elektrinu z obnoviteľných zdrojov dodávanú elektrickým vozidlám v odvetví dopravy. Elektrické vozidlá na slnečnú energiu môžu okrem toho významne prispieť k dekarbonizácii európskeho odvetvia dopravy.

(80)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa majú započítavať ako energia z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú, a preto pravidlá určovania ich povahy obnoviteľnosti, keď sa vyrábajú z elektriny, ktoré sa uplatňovali len pri palivách spotrebúvaných v odvetví dopravy, by sa mali rozšíriť na všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú.

(81)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sú dôležité na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach, pri ktorých sa očakáva, že v dlhodobom horizonte budú využívať plynné a kvapalné palivá vrátane priemyselných aplikácií a ťažkej nákladnej dopravy. Komisia by mala do 1. júla 2028 posúdiť vplyv metodiky, ktorou sa vymedzí, kedy možno elektrinu používanú na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu považovať za plne obnoviteľnú, vrátane vplyvu doplnkovosti a časovej a geografickej korelácie na výrobné náklady, úspory emisií skleníkových plynov a energetický systém, a mala by predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. V správe by sa mal posúdiť najmä vplyv uvedenej metodiky na dostupnosť a cenovú dostupnosť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu pre priemysel a odvetvie dopravy a na schopnosť Únie dosiahnuť ciele týkajúce sa palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, pričom sa zohľadní stratégia Únie pre dovážaný a domáci vodík a zároveň sa minimalizuje nárast emisií skleníkových plynov v odvetví elektriny a v celom energetickom systéme. Ak sa v uvedenej správe dospeje k záveru, že metodika nepostačuje na zabezpečenie dostatočnej dostupnosti a cenovej dostupnosti a výrazne neprispieva k úsporám emisií skleníkových plynov, integrácii energetického systému a dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovených na rok 2030, Komisia by mala preskúmať metodiku Únie a vo vhodných prípadoch prijať delegovaný akt s cieľom zmeniť metodiku, aby sa zabezpečili potrebné úpravy kritérií s cieľom uľahčiť rozmach odvetvia vodíka.

(82)

V snahe zabezpečiť vyššiu environmentálnu účinnosť kritérií Únie v oblasti udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pri tuhých palivách z biomasy v zariadeniach zabezpečujúcich vykurovanie, elektrinu a chladenie by sa minimálna prahová hodnota uplatniteľnosti takýchto kritérií mala znížiť zo súčasných 20 MW na 7,5 MW.

(83)

V smernici (EÚ) 2018/2001 sa stanovili kritériá pre všetky odvetvia koncovej spotreby, čim sa posilnila udržateľnosť bioenergie i rámec úspor emisií skleníkových plynov. Stanovili sa v nej konkrétne pravidlá týkajúce sa biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z lesnej biomasy, ktoré vyžadujú udržateľnosť operácií zberu a ťažby a započítavanie emisií vyplývajúcich zo zmeny využívania pôdy. V súlade s cieľmi zachovania biodiverzity a predchádzania ničeniu biotopov podľa smernice 92/43/EHS, smernice 2000/60/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (29) a smernice 2009/147/ES je potrebné dosiahnuť lepšiu ochranu biotopov mimoriadne bohatých na biodiverzitu a uhlík, ako sú pôvodné lesy a pralesy, lesy s vysokou biodiverzitou, trávne porasty, rašeliniská a vresoviská. Preto by sa mali zaviesť výnimky a obmedzenia na získavanie lesnej biomasy z daných oblastí v súlade s koncepciou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z poľnohospodárskej biomasy s výnimkou prípadov, keď prístup založený na riziku poskytuje potrebné výnimky a obmedzenia a prevádzkovatelia poskytujú potrebné záruky. Navyše by sa v závislosti od príslušných prechodných období na účely bezpečnosti investícií kritériá úspory emisií skleníkových plynov mali postupne uplatňovať na existujúce zariadenia založené na biomase s cieľom zaručiť, aby výroba bioenergie vo všetkých zariadeniach viedla k zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní s energiou vyrábanou z fosílnych palív.

(84)

Kritériá udržateľnosti týkajúce sa ťažby lesnej biomasy by sa mali bližšie špecifikovať v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov. Cieľom uvedených špecifikácií by malo byť posilniť a objasniť prístup k lesnej biomase založený na riziku a zároveň poskytnúť členským štátom primerané ustanovenia, ktoré im umožnia cielené úpravy postupov, ktoré môžu byť vhodné na miestnej úrovni.

(85)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich využívanie lesnej biomasy na výrobu energie bolo v súlade s ich povinnosťami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (30). Na uvedený účel by členské štáty mali vykonávať výhľadové posúdenia a potrebné opatrenia, ktoré dopĺňajú ich povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(86)

Vzhľadom na osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov, ako sa uznáva v článku 349 ZFEÚ a ktoré sa v odvetví energetiky vyznačujú izolovanosťou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, by sa malo stanoviť rozšírenie výnimky, ktorá členským štátom umožní prijať osobitné kritériá s cieľom zabezpečiť oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu určitých palív z biomasy v uvedených regiónoch, aby sa vzťahovala aj na biokvapaliny a biopalivá. Všetky osobitné kritériá by mali byť objektívne odôvodnené energetickou nezávislosťou dotknutého najvzdialenejšieho regiónu a zabezpečením jeho hladkého prechodu k plneniu kritérií udržateľnosti, energetickej efektívnosti a úspor emisií skleníkových plynov v dotknutom najvzdialenejšom regióne v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001.

(87)

Únia sa zaviazala zlepšiť environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť výroby palív z biomasy. Touto smernicou sa dopĺňajú iné legislatívne akty Únie, najmä akýkoľvek legislatívny akt o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, v ktorom sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo životné prostredie.

(88)

V snahe znížiť administratívnu záťaž pre výrobcov palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu i pre členské štáty, v prípadoch, keď Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu uznala, že dobrovoľné alebo vnútroštátne systémy poskytujú dôkazy alebo primerané údaje o dodržiavaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ako aj iných požiadaviek stanovených v pozmeňovacích ustanoveniach stanovených v tejto smernici, členské štáty by mali akceptovať výsledky osvedčení vydaných v rámci týchto systémov v rozsahu pôsobnosti uznania zo strany Komisie. Na zníženie záťaže pre malé zariadenia by členské štáty mali mať možnosť stanoviť mechanizmus zjednodušeného dobrovoľného overovania pre zariadenia s celkovým tepelným príkonom od 7,5 MW do 20 MW.

(89)

S cieľom zmierniť riziká a lepšie predchádzať podvodom v dodávateľských reťazcoch v oblasti bioenergie a fosílnych palív vyrobených z odpadu sa v smernici (EÚ) 2018/2001stanovujú cenné doplnenia, pokiaľ ide o transparentnosť, vysledovateľnosť a dohľad. V tejto súvislosti je účelom databázy Únie, ktorú má zriadiť Komisia, umožniť sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Rozsah databázy by sa mal rozšíriť z dopravy na všetky ostatné odvetvia koncovej spotreby, v ktorých sa spotrebúvajú palivá. Takéto rozšírenie má predstavovať podstatný prínos ku komplexnému monitorovaniu výroby a spotreby daných palív, zmierňovaniu rizík dvojitého započítania alebo nezrovnalostí v dodávateľských reťazcoch zahrnutých v databáze Únie. Okrem toho by sa so zámerom zabrániť akémukoľvek riziku dvojitého započítania toho istého plynu z obnoviteľných zdrojov malo zrušiť potvrdenie o pôvode vydané na akúkoľvek zásielku plynu z obnoviteľných zdrojov zaregistrovanú v databáze. Databáza by mala byť verejne prístupná otvoreným, transparentným a používateľsky ústretovým spôsobom a zároveň by sa mali dodržiavať zásady ochrany citlivých súkromných a obchodných údajov. Komisia by mala uverejňovať výročné správy, ktoré zahŕňajú informácie obsiahnuté v databáze Únie vrátane množstva, geografického pôvodu a druhu surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o vzájomné prepojenie medzi databázou Únie a existujúcimi vnútroštátnymi databázami, čo umožní hladký prechod, ako aj obojsmernosť databáz. Okrem uvedeného posilnenia transparentnosti a vysledovateľnosti jednotlivých dodávok surovín a palív v dodávateľskom reťazci sa nedávno prijatým vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/996 (31) posilnili požiadavky na audit vykonávaný certifikačnými orgánmi a rozšírili právomoci v oblasti verejného dohľadu nad certifikačnými orgánmi vrátane možnosti prístupu príslušných orgánov k dokumentom a do priestorov hospodárskych subjektov pri ich kontrolách zameraných na dohľad. Týmto spôsobom sa výrazne posilnila integrita rámca overovania podľa smernice (EÚ) 2018/2001 tým, že sa audit vykonávaný certifikačnými orgánmi a databáza Únie doplnili o právomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti overovania a dohľadu. Dôrazne sa odporúča, aby členské štáty využili obe možnosti verejného dohľadu.

(90)

Komisia a členské štáty by sa mali neustále prispôsobovať osvedčeným administratívnym postupom a prijímať všetky primerané opatrenia na zjednodušenie vykonávania smernice (EÚ) 2018/2001, a znižovať tak náklady zainteresovaných aktérov a príslušných odvetví na dodržiavanie smernice.

(91)

Musia sa stanoviť primerané ustanovenia proti podvodom, najmä pokiaľ ide o využívanie surovín na báze odpadu alebo biomasy, pri ktorej sa zistilo, že predstavuje vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. Keďže odhaľovanie podvodov a ich prevencia sú nevyhnutné na zabránenie nekalej hospodárskej súťaži a rozsiahlemu odlesňovaniu, a to aj v tretích krajinách, mala by sa zaviesť úplná a certifikovaná vysledovateľnosť uvedených surovín.

(92)

Smernica (EÚ) 2018/2001 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(93)

Nariadenie (EÚ) 2018/1999 sa odvoláva na cieľ záväzný na úrovni Únie dosiahnuť, aby do roku 2030 energia z obnoviteľných zdrojov tvorila minimálne 32 % spotreby v Únii. Daný cieľ treba zvýšiť v snahe účinne prispieť k ambícii znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a preto by sa predmetné odkazy mali zmeniť. Dodatočné požiadavky na plánovanie a nahlasovanie neznamenajú vytvorenie nového systému plánovania a nahlasovania, ale mali by byť súčasťou existujúceho rámca plánovania a nahlasovania podľa uvedeného nariadenia.

(94)

Rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (32) by sa mal zmeniť tak, aby sa zamedzilo zdvojeniu regulatívnych požiadaviek vzhľadom na ciele dekarbonizácie paliva v doprave a so zámerom zosúladiť ho so smernicou (EÚ) 2018/2001.

(95)

Vymedzenie pojmov stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali zosúladiť s vymedzeniami pojmov stanovenými v smernici (EÚ) 2018/2001, aby sa zabránilo uplatňovaniu rozličných vymedzení pojmov podľa týchto dvoch aktov.

(96)

Povinnosti vzťahujúce sa na znižovanie emisií skleníkových plynov a používanie biopalív stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť so zámerom zjednodušiť reguláciu a zabrániť dvojitej regulácii vzhľadom na posilnené povinnosti v oblasti dekarbonizácie paliva v doprave stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001.

(97)

Povinnosti vzťahujúce sa na monitorovanie a nahlasovanie znižovania emisií skleníkových plynov stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť, aby sa zabránilo duplicite regulácie podávania správ.

(98)

Smernica Rady (EÚ) 2015/652 (33), v ktorej sa stanovujú podrobné pravidlá jednotného vykonávania článku 7a smernice 98/70/ES, by sa mala zrušiť, pretože v dôsledku zrušenia článku 7a smernice Rady 98/70/ES touto smernicou sa stáva zastaranou.

(99)

Pokiaľ ide o biologické komponenty v motorovej nafte, odkazy na motorovú naftu B7, teda na motorovú naftu obsahujúcu až do 7 % metylesterov mastnej kyseliny (FAME), v smernici 98/70/ES obmedzujú dostupné možnosti dosiahnuť vyššie cieľové hodnoty zapracúvania biopaliva stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001. Dôvodom je skutočnosť, že takmer celý objem dodávok motorovej nafty v Únii už tvorí B7. Preto by sa maximálny podiel biologických komponentov mal zvýšiť zo 7 % na 10 %. Udržanie využívania B10, teda motorovej nafty s obsahom až do 10 % FAME, na trhu si vyžaduje celoúnijný kvalitatívny ochranný stupeň B7 na obsah 7 % FAME v motorovej nafte z dôvodu veľkého podielu vozidiel, ktoré nie sú kompatibilné s B10, očakávaného vo vozovom parku do roku 2030. Táto skutočnosť by sa mala premietnuť do článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice 98/70/ES.

(100)

Prechodné ustanovenia by mali umožňovať riadené pokračovanie získavania údajov a plnenie ohlasovacích povinností vzhľadom na články smernice 98/70/ES, ktoré sa vypúšťajú touto smernicou.

(101)

Keďže ciele tejto smernice, a to zníženie emisií skleníkových plynov, energetickej závislosti a cien energie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu tohto opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(102)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (34) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarcovia domnievajú, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené, predovšetkým na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko (35) (vec C-543/17).

(103)

S cieľom kompenzovať regulačné zaťaženie občanov, orgánov verejnej správy a podnikov spôsobené touto smernicou by Komisia mala preskúmať regulačný rámec v dotknutých odvetviach v súlade so zásadou „rovnováha záťaže“ stanovenou v oznámení Komisie z 29. apríla 2021 s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov,

1.

V článku 2 sa druhý odsek mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

Článok 9 sa mení takto:

5.

Článok 15 sa mení takto:

6.

Vkladajú sa tieto články:

(*12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135)."

(*13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7)."

(*14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7)."

(*15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1)."

(*16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30)."

(*17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).“ "

7.

Článok 16 sa nahrádza takto:

8.

V článku 18 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

9.

Článok 19 sa mení takto:

10.

V článku 20 sa odsek 3 nahrádza takto:

11.

Vkladá sa tento článok:

(*18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).“ "

12.

Vkladajú sa tieto články:

(*19)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 471, 30.12.2021, s. 1).“ "

13.

Článok 23 sa mení takto:

14.

Článok 24 sa mení takto:

15.

Článok 25 sa nahrádza takto:

16.

Článok 26 sa mení takto:

17.

Článok 27 sa nahrádza takto:

18.

Článok 28 sa mení takto:

19.

Článok 29 sa mení takto:

20.

Vkladá sa tento článok:

21.

Článok 30 sa mení takto:

22.

Vkladá sa tento článok:

(*21)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/996 zo 14. júna 2022 o pravidlách overovania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a kritérií nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (Ú. v. EÚ L 168, 27.6.2022, s. 1).“ "

23.

Článok 33 sa mení takto:

24.

Článok 35 sa mení takto:

25.

Prílohy sa menia v súlade s prílohou k tejto smernici.

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

V článku 4 písm. a) sa bod 2 nahrádza takto:

3.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

4.

V článku 29 sa odsek 2 nahrádza takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

2.

V článku 2 sa body 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

(*25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).“ "

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Články 7a až 7e sa vypúšťajú.

5.

Článok 9 sa mení takto:

6.

Prílohy I, II, IV a V sa menia v súlade s prílohou II k tejto smernici.