29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/3

(1)

Komisia dostala žiadosť podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia o prešetrenie možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených na dovoz kumarínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(2)

Žiadosť podala 13. februára 2006 Európska rada chemického priemyslu (European Chemical Industry Council, CEFIC) v mene jediného výrobcu, ktorý predstavuje 100 % výroby kumarínu v Spoločenstve.

(3)

Výrobkom, ktorého sa týka možné obchádzanie, je kumarín s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, obvykle deklarovaný pod kódom KN ex 2932 21 00 (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento kód sa uvádza len pre informáciu.

(4)

Výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, je kumarín odosielaný z Indonézie a Malajzie (ďalej len „výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania“), obvykle deklarovaný pod tými istými kódmi ako príslušný výrobok.

(5)

Opatreniami, ktoré sú platné v súčasnosti a ktoré sú možno obchádzané, sú antidumpingové opatrenia uložené nariadením Rady (ES) č. 769/2002 (2).

(6)

Žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy prima facie o tom, že antidumpingové opatrenia na dovoz kumarínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa obchádzajú prostredníctvom prekládky kumarínu cez Indonéziu a Malajziu.

(7)

Predložené dôkazy sú tieto:

(8)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia prešetrovania podľa článku 13 základného nariadenia a na to, aby dovoz kumarínu odosielaného z Indonézie a Malajzie, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Indonézii a Malajzii, podliehal registrácii, v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(9)

S cieľom získať informácie nevyhnutné na prešetrovanie zašle Komisia dotazníky vývozcom/výrobcom a združeniam vývozcov/výrobcov v Indonézii a Malajzii, vývozcom/výrobcom a združeniam vývozcov/výrobcov v Čínskej ľudovej republike, dovozcom a združeniam dovozcov v Spoločenstve spolupracujúcim pri prešetrovaní, ktoré viedlo k zavedeniu existujúcich opatrení, alebo uvedeným v žiadosti a orgánom Čínskej ľudovej republiky, Indonézie a Malajzie. Podľa potreby môže byť o informácie požiadané aj výrobné odvetvie Spoločenstva.

(10)

V každom prípade by sa mali všetky zainteresované strany bezodkladne spojiť s Komisiou, najneskôr však v lehote stanovenej v článku 3 tohto nariadenia, aby zistili, či sú uvedené v žiadosti a v prípade potreby požiadali o dotazník v rámci lehoty stanovenej v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, keďže lehota stanovená v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňuje na všetky zainteresované strany.

(11)

Orgánom Čínskej ľudovej republiky, Indonézie a Malajzie bude oznámené začatie prešetrovania.

(12)

Všetky zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská a aby poskytli podporné dôkazy. Navyše, Komisia môže vypočuť zúčastnené strany za predpokladu, že predložia písomnú žiadosť a preukážu, že na ich vypočutie existujú konkrétne dôvody.

(13)

V súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia môže byť dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, oslobodený od registrácie alebo opatrení, ak tento dovoz nepredstavuje obchádzanie.

(14)

Vzhľadom na to, že možné obchádzanie sa uskutočňuje mimo Spoločenstva, v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia možno udeliť oslobodenia tým výrobcom príslušného výrobku, ktorí preukážu, že nie sú prepojení so žiadnym výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia, a o ktorých sa zistilo, že nie sú zapojení do praktík obchádzania, ako je stanovené v článkoch 13 ods. 1 a 13 ods. 2 základného nariadenia. Výrobcovia, ktorí majú záujem o takého oslobodenie, by mali predložiť žiadosť náležite podloženú dôkazmi v rámci lehoty uvedenej v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia.

(15)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, by mal podliehať registrácii s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že prešetrovanie povedie k zisteniam o obchádzaní, bolo možné vybrať antidumpingové clá v príslušnej výške spätne od dátumu registrácie takéhoto dovozu odoslaného z Indonézie a Malajzie.

(16)

V záujme dobrého riadenia by mali byť uvedené lehoty, v rámci ktorých:

(17)

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uplatňovanie väčšiny procesných práv stanovených v základnom nariadení závisí od prihlásenia sa strany v rámci lehôt uvedených v článku 3 tohto nariadenia.

(18)

V prípadoch, ak ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne sprístupniť alebo neposkytne potrebné informácie v rámci lehôt alebo významnou mierou prekáža v prešetrovaní, môžu sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia vypracovať dočasné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, na základe dostupných skutočností.

(19)

Ak sa zistí, že ktorákoľvek strana poskytla nesprávne alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nezohľadňujú a môžu sa použiť len dostupné skutočnosti. Ak niektorá zo zainteresovaných strán nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne a zistenia sa preto zakladajú na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, než by tomu bolo v prípade jej spolupráce,

European Commission

Directorate General for Trade

Directorate B

Office: J-79 5/16

B-1049 Brussels

Fax (+32 2) 295 65 05

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/6

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2005/2006 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1011/2005 (3). Tieto ceny a clá boli naposledy zmenené a doplnené v nariadení Komisie (ES) č. 494/2006 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 1423/95,

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/8

(1)

Náhrady uplatniteľné za vývoz bieleho cukru a surového cukru bez ďalšieho spracovania boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 446/2006 (2)

(2)

Vzhľadom na to, že údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, sa odlišujú od údajov z obdobia prijatia nariadenia (ES) č. 446/2006, je potrebné tieto náhrady zmeniť a doplniť,

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/10

—

4 163 hláv pre poradové číslo 09.0001,

—

3 458 hláv pre poradové číslo 09.0003.

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/11

(1)

Listom z 27. júla 2001, zaprotokolovaným 1. augusta 2001, Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii pomoc na nákup zariadení určených na zaručenie pôvodu a kvality hovädzieho mäsa.

(2)

Listom z 15. októbra 2001 (zaprotokolovaným 16. októbra 2001) a listom z 26. februára 2002 (zaprotokolovaným 27. februára 2002) Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii dodatočné informácie, ktoré Komisia požadovala od talianskych orgánov v listoch z 12. septembra 2001 a z 28. novembra 2001.

(3)

Listom z 24. apríla 2001 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedenej pomoci.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (1) z 18. júna 2002. Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnej pomoci/opatreniu.

(5)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od zúčastnených tretích strán.

(6)

Listom z 25. júna 2002, zaprotokolovaným 27. júna 2002, Taliansko oznámilo Komisii ďalšie informácie o plánovanom opatrení.

(7)

Pomoc na nákup zariadení určených na zaručenie pôvodu a kvality hovädzieho mäsa.

(8)

Predpokladaný rozpočet pomoci je 103 291,38 EUR (200 miliónov ITL) a poskytuje ho Obchodná komora mesta Brescia.

(9)

Do konca roku 2001.

(10)

Malé a stredné obchodné podniky s najviac 20 zamestnancami, ktoré majú právne a prevádzkové sídlo v provincii Brescia, nemajú neukončené spory s orgánmi sociálneho zabezpečenia, majú splatené členské príspevky v obchodnej komore, nie sú predmetom nútenej správy a nenachádzajú sa vo fáze predbežného vyrovnania alebo v konkurze.

(11)

Cieľom pomoci je poskytnúť príspevok na kúpu váh pripojených k počítačovému systému (hardvér a softvér), ktorý umožňuje osvedčiť pôvod hovädzieho mäsa a príslušnú kontrolu zo strany Centra na zlepšenie kvality mlieka a hovädzieho mäsa v Brescia.

(12)

V pôvodnej verzii opatrenia boli prijímateľmi pomoci malé a stredné podniky v terciárnom sektore, ktoré predávajú mäso, a v oveľa menšej miere hospodárstva, ktoré vykonávajú priamy predaj mäsa spotrebiteľom. Podľa informácií predložených talianskymi orgánmi v liste z 25. júna 2002 boli tieto podniky z opatrenia vylúčené. V konečnej verzii môžu pomoc prijímať len malé a stredné obchodné podniky (mäsiarstva), ktoré predávajú hovädzie mäso vybavené osvedčením.

(13)

V pôvodnej verzii opatrenia bola pomoc rozdelená nasledovne:

(14)

Príspevok udelený jednému podniku nesmie presiahnuť maximálnu čiastku 1 291,15 EUR (2,5 milióna ITL).

(15)

Túto pomoc nie je možné kumulovať s iným druhom pomoci poskytovanej štátom alebo inými verejnými inštitúciami.

(16)

Žiadosti o príspevok podané pred dátumom uverejnenia výzvy o vyjadrenie záujmu nebudú zahrnuté do tejto pomoci. Udelenie pomoci je okrem toho podmienené schválením tohto opatrenia Komisiou.

(17)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy, pretože existovali pochybnosti o zlučiteľnosti schémy so spoločným trhom.

(18)

Komisia má pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom najmä kvôli nedostatkom v informáciách oznámených Talianskom.

(19)

Po prvé, talianske orgány neposkytli žiadne informácie o dodržiavaní minimálnych noriem v oblasti životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá. Obchodná komora sa obmedzila na oznámenie, že dodržiavanie vyššie uvedených noriem nie je v jej kompetencii.

(20)

Po druhé, obchodná komora nevyjadrila žiadnu pripomienku v súvislosti s odbytom uvedených výrobkov na trhu.

(21)

Tieto nedostatky priviedli Komisiu k pochybnostiam týkajúcim sa dodržiavania podmienok uvedených v bodoch 4.2 a 4.3 usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore.

(22)

Ďalším problémom, ktorý sa objavil počas predbežného vyšetrovania, je kontrola nekumulovania príspevkov. Vzhľadom na organizáciu schémy pomoci Komisia navrhla zriadiť v spolupráci s orgánmi regiónu Lombardia systém na kontrolu kumulovania pomoci. V doplňujúcich informáciách predložených Komisii obchodná komora vyhlásila, že je ochotná vykonať kontrolu na vzorke 10 % predložených žiadostí. Táto kontrola sa zdá byť v očiach Komisie nedostatočná, pretože nedovoľuje vylúčiť možnosť, že prijímatelia využívajú príspevky pochádzajúce z viacerých zdrojov, čo predstavuje riziko prekročenia povolených čiastok.

(23)

Listom z 25. júna 2002, zaprotokolovanom 26. júna 2002, sa Taliansko zaviazalo udeliť pomoc výlučne mäsiarstvam, ktoré predávajú osvedčené hovädzie mäso v súlade so špecifikáciami schválenými Ministerstvom poľnohospodárskych a lesných politík. Tieto podniky boli vopred podrobené kontrole podľa noriem v oblasti životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá.

(24)

Taliansko okrem toho uviedlo, že odbyt na trhu zabezpečuje skutočnosť, že príjemcami sú podniky pôsobiace v oblasti maloobchodného predaja.

(25)

Pokiaľ ide o dodržiavanie kritérií kumulovateľnosti pomoci, talianske orgány ubezpečili Komisiu, že skontrolujú normy o kumulácii pomoci pre všetkých prijímateľov, v spolupráci s orgánmi regiónu Lombardia.

(26)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy ES je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Opatrenia uvedené v predmetnom rozhodnutí zodpovedajú tejto definícii z nasledujúcich dôvodov.

(27)

Financovanie poskytované obchodnými komorami sa považuje za verejné financovanie v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy, pretože členstvo podnikov v týchto inštitúciách spravovaných podľa verejného práva je povinné, rovnako ako sú povinné členské príspevky. Okrem toho Komisia už v minulosti považovala za štátnu pomoc opatrenia prijaté talianskymi obchodnými komorami (2).

(28)

Opatrenia uprednostňujú niektoré podniky a niektorých operátorov (malé a stredné podniky sektora predaja poľnohospodárskych výrobkov).

(29)

Opatrenia môžu mať vplyv na obchod vzhľadom na význam predaja spracovaných výrobkov (ktoré prestavujú podstatnú časť obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami: napríklad v roku 1998 Taliansko doviezlo poľnohospodárske výrobky v hodnote 15,222 miliardy ecu a vyviezlo výrobky v hodnote 9,679 miliardy ecu; v tom istom roku obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci EÚ predstavoval čiastku 128,526 miliardy ecu pre dovoz a 132,458 miliardy ecu pre vývoz).

(30)

V prípadoch ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy však môžu byť niektoré opatrenia výnimočne považované za zlučiteľné so spoločným trhom.

(31)

V tomto prípade je vzhľadom na charakter vyššie popísaných opatrení jedinou uplatniteľnou výnimkou ustanovenie článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, podľa ktorého je možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(32)

Aby sa mohla využiť výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, pomoc pre investície v sektore spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (3). Ak sa toto nariadenie neuplatňuje alebo v prípade nesplnenia všetkých požiadaviek je potrebné pomoc prehodnotiť na základe príslušných ustanovení usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (4) (ďalej len „usmernenia spoločenstva“).

(33)

Keďže predmetná schéma je obmedzená len na malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti predaja, uplatňuje sa na ňu nariadenie (ES) č, 1/2004. Hodnotenie zlučiteľnosti pomoci musí byť vykonané na základe článku 7 uvedeného nariadenia najmä ak ide o investičnú pomoc v sektore spracovania a/alebo predaja poľnohospodárskych výrobkov.

(34)

V zmysle s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1/2004 je možné investičnú pomoc v sektore spracovania a/alebo predaja poľnohospodárskych výrobkov udeliť za predpokladu splnenia týchto podmienok:

(35)

Z popisu pomoci je však zjavné, že napriek ustanoveniam uvedeným v predchádzajúcim písmene f) sú predmetné investície obmedzené na sektor hovädzieho mäsa. Preto nie sú splnené všetky kritériá ustanovené v nariadení (ES) č. 1/2004 a pomoc musí byť preto hodnotená vo svetle usmernení.

(36)

V informáciách predložených v liste z 25. júna 2002 talianske orgány uviedli, že pomoc bude udeľovaná výlučne predajným podnikom (mäsiarstvam), ktoré predávajú osvedčené hovädzie mäso. Pri zohľadnení tejto zmeny a za účelom uplatnenia výnimky ustanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy je potrebné dodržiavať ustanovenia uvedené v bode 4.2 usmernení („Investičná pomoc v sektore spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov“).

(37)

V súlade s bodom 4.2 usmernení je možné povoliť investičnú pomoc v sektore spracovania a/alebo predaja v prípade splnenia týchto podmienok:

(38)

Pokiaľ ide o kritérium ekonomickej životaschopnosti, majú podmienky prijateľnosti na získanie pomoci, najmä vylúčenie podnikov nachádzajúcich sa v nútenej správe alebo vo fáze predbežného vyrovnania alebo v konkurze, zabezpečiť dodržiavanie kritéria uvedeného v písmene a).

(39)

Pokiaľ ide o podmienku dodržiavania minimálnych noriem v oblasti životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá, ktorá bola jedným z dôvodov, pre ktoré Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy, talianske orgány sa vo svojom liste z 25. júna 2002 zaviazali udeliť pomoc len mäsiarstvam, ktoré predávajú osvedčené hovädzie mäso v súlade so špecifikáciami schválenými Ministerstvom poľnohospodárstva a lesníctva. Tieto podniky boli vopred podrobené kontrole podľa noriem v oblasti životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá. Preto je možné kritérium uvedené v písmene b) považovať za dodržané.

(40)

Keďže túto pomoc už môžu využívať len predajné podniky, jej výška je stanovená na 40 % oprávnených výdavkov bez možnosti upravovať túto výšku. Táto výška je v súlade s uvedeným kritériom c).

(41)

Pomoc je určená na nákup váh alebo zariadení, ktoré patria do definície oprávnených výdavkov uvedených v písmene d).

(42)

Pokiaľ ide o odbyt na trhu, v liste z 25. júna 2002 talianske orgány doplnili nedostatky informácií, ktoré spôsobili pochybnosti Komisie v súvislosti so zlučiteľnosťou pomoci so spoločným trhom. Keďže príjemcami sú obchodné podniky, ktoré sú ekonomicky životaschopné, a keďže plánované investície neobsahujú zvýšenie výrobnej kapacity, je možné považovať kritérium uvedené v písmene e) za splnené.

(43)

Ďalší bod, ktorý priviedol Komisiu k začatiu konania uvedeného v článku 88 ods. 2 Zmluvy, spočíval v mechanizme kontroly kumulácie pomoci, ktorý bol zdanlivo nedostatočný. V liste z 25. júna 2002 sa však talianske orgány zaviazali skontrolovať všetky žiadosti o pomoc v spolupráci s regiónom Lombardia. Pochybnosti Komisie preto pominuli.

(44)

Na základe vyššie uvedeného Komisia dospela k záveru, že pomoc na nákup váh, ktorú plánuje udeliť Obchodná komora Brescia v prospech podnikov predávajúcich hovädzie mäso, je zlučiteľná so spoločným trhom, pretože spĺňa ustanovenia bodu 4.2 usmernení v poľnohospodárskom sektore. Preto môže byť pomoci udelená výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy ES,

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/16

1.

Listom z 25. novembra 2003, ktorý bol zaevidovaný v Komisii 26. novembra 2003, orgány Spojeného kráľovstva oznámili Komisii podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES uvedené opatrenie.

2.

Listom D/58191 z 19. decembra 2003 Komisia požiadala o ďalšie informácie týkajúce sa oznámeného opatrenia.

3.

Listom z 30. januára 2004, ktorý bol zaevidovaný v Komisii 3. februára 2004, a listom z 19. marca 2004, ktorý bol zaevidovaný v Komisii 25. marca 2004, poskytli orgány Spojeného kráľovstva požadované informácie.

4.

Listom zo 7. mája 2004 Komisia upovedomila Spojené kráľovstvo o svojom rozhodnutí začať postup ustanovený v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s uvedeným opatrením.

5.

Rozhodnutie Komisie začať postup bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

6.

Listom z 11. júna 2004, ktorý bol zaevidovaný v Komisii 16. júna 2004, poskytlo Spojené kráľovstvo odpoveď na rozhodnutie Komisie začať postup.

7.

Komisia prijala postrehy od 20 zainteresovaných strán:

8.

Listom D/57629 z 25. októbra 2004 Komisia postúpila tieto postrehy Spojenému kráľovstvu, aby mu dala možnosť reagovať na ne.

9.

Stanovisko Spojeného kráľovstva v reakcii na pripomienky tretích strán Komisia prijala listom z 23. novembra 2004, ktorý bol zaevidovaný v Komisii 24. novembra 2004.

10.

Cieľom opatrenia je zvýšiť sumu financovania vlastným kapitálom pre malé a stredné podniky (MSP) v Spojenom kráľovstve, ktoré sa snažia získať vlastný kapitál v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR).

11.

Opatrenie poskytne kapitálové prostriedky licencovaným podnikovým kapitálovým fondom (PKF) (Enterprise Capital Funds). Každý PKF musí splatiť poskytnutý kapitál, úroky z tohto kapitálu, ako i podiel na zisku.

12.

PKF musia poskytnutý kapitál investovať do MSP prostredníctvom nástrojov vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu.

13.

Právnym základom schémy pomoci je oddiel 8 „Zákona o priemyselnej rozvojovej pomoci z roku 1982“ (Industrial Development Assistance Act).

14.

Keďže PKF musia poskytnutý kapitál splatiť, opatrenie v strednodobom časovom horizonte dosiahne samofinancovanie.

15.

Pokiaľ ide o financovanie počiatočnej fázy schémy, Spojené kráľovstvo poskytlo 44 miliónov GBP (63,8 milióna EUR) na krytie hotovostného toku nákladov počiatočnej fázy.

16.

Spojené kráľovstvo žiada o schválenie na obdobie 10 rokov.

17.

Zákonnú zodpovednosť za opatrenie bude mať ministerstvo obchodu a priemyslu (MOP) (Department of Trade and Industry) prostredníctvom vlastnej výkonnej agentúry pre služby malého podnikania (SMP) (Small Business Service).

18.

SMP bude dohliadať na uplatňovanie statusu PKF.

19.

SMP bude monitorovať prebiehajúce investície uskutočňované PKF bez priamej kontroly nad jednotlivými investičnými rozhodnutiami PKF.

20.

SMP bude tiež zabezpečovať, aby každý PKF plnil svoj podnikateľský plán a dodržiaval podmienky svojej úspešnej ponuky.

21.

Schéma je zameraná výlučne na nekótované malé a stredné podniky (3) v Spojenom kráľovstve.

22.

Z investovania sú vylúčené podniky v ťažkostiach v zmysle definície v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (4).

23.

PKF nebudú investovať do citlivých sektorov podľa obmedzení štátnej pomoci alebo do sektorov, na ktoré sa nevzťahuje oznámenie Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále (5). Sektory s nízkou mierou rizika, vrátane realitných, pozemkových, finančných a investičných spoločností alebo leasingových spoločností finančného typu, nemajú nárok na investície v rámci tejto schémy.

24.

PKF rovnako nesmú investovať do iných PKF.

25.

PKF investujú do prijímajúcich MSP kapitál v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) na jedno investičné kolo.

26.

Dodatočné investície do MSP presahujúce hranicu 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) nie sú povolené v prípade, ak PKF investuje za menej výhodných podmienok ako iní komerční investori.

27.

Následné investície sú povolené iba v prípade, ak celkové financovanie vlastného kapitálu, ktoré prijímajúci MSP dostane od PKF alebo od iných investorov vlastného kapitálu, nepresiahne hranicu 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR).

28.

Vo výnimočných prípadoch po uplynutí aspoň 6 mesiacov od počiatočnej investície PKF do prijímajúceho MSP sú povolené následné investície presahujúce hranicu 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) v prípade, ak je to potrebné s cieľom predísť zriedeniu. Tieto investície podliehajú hornej hranici 10 percent upísaného kapitálu príslušného PKF, ktoré je možné investovať do jedného prijímajúceho MSP.

29.

Podnikové kapitálové fondy zriadené v rámci opatrenia budú zlučovať súkromné a verejné peňažné prostriedky na účely investovania do MSP.

30.

Fond v procese udelenia licencie získa status PKF, na základe ktorého je oprávnený dostať verejný kapitál pri úrokovej miere zodpovedajúcej alebo blížiacej sa úrokovej miere desaťročných štátnych dlhopisov.

31.

Poskytnutie verejného kapitálu licencovaným podnikovým kapitálovým fondom bude obmedzené najviac na dvojnásobok súkromného kapitálu, ktorý fond nahromadí.

32.

Podnikové kapitálové fondy musia splatiť poskytnutý kapitál, úroky z tohto kapitálu, ako i podiel na zisku spadajúci na verejný príspevok. Tým sa zabezpečí, že schéma dosiahne v strednodobom časovom horizonte samofinancovanie.

33.

Presná výška verejného kapitálu, podielu na zisku a priority splácania sa stanovia v procese predkladania konkurenčných ponúk s cieľom zabezpečiť minimalizovanie verejnej podpory.

34.

Otvorené pozvánky na podanie žiadosti prostredníctvom uverejnenia schémy v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnej obchodnej tlači zabezpečia, aby výška verejnej podpory neprekročila minimum potrebné na dosiahnutie zamýšľaných cieľov.

35.

Pri podávaní žiadosti o status PKF budú musieť potenciálne fondy uviesť požadovanú výšku verejného kapitálu (do výšky hornej hranice dvojnásobku súkromného kapitálu), rozdelenie podielu na zisku medzi verejných a súkromných investorov, ako aj prioritizáciu splátok:

36.

Potenciálni prevádzkovatelia PKF predložia dôkladný podnikateľský plán, ktorý bude obsahovať:

37.

Od PKF sa vyžaduje, aby dodržiavali usmernenia o účtovných štandardoch, ktoré vydalo združenie British Venture Capital Association) (BVCA).

38.

Ponuky, pri ktorých je verejný kapitál vystavený väčšiemu riziku ako súkromný kapitál, sa nebudú akceptovať.

39.

Súkromní investori do PKF však môžu byť vystavení väčšiemu riziku poklesu ako verejní investori, čím sa odstráni možnosť morálneho hazardu pri ovplyvňovaní rozhodnutí prevádzkovateľov PKF a zabezpečí sa najlepšia komerčná prax pri činnosti a rozhodovaní PKF.

40.

Keď PKF zabezpečí upísanie dohodnutej úrovne súkromného kapitálu, bude oprávnený čerpať verejný kapitál.

41.

Každý PKF bude môcť slobodne čerpať toľko verejného kapitálu, koľko bude chcieť, pri dodržaní celkového obmedzenia stanoveného maximálnym pomerom verejného kapitálu voči súkromnému kapitálu dohodnutým pri schválení PKF.

42.

Maximálny nárok na verejný kapitál sa v každom okamihu stanovuje uplatnením tohto pomeru na výšku súkromného kapitálu, ktorý už fond nahromadil.

43.

V prípade všetkých PKF bude platiť maximálny pomer verejného kapitálu k súkromnému kapitálu 2:1 (ohraničenie verejného kapitálu na úrovni dvojnásobku súkromného kapitálu).

44.

Oznámenie Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále (6) (ďalej len „oznámenie“) uznáva úlohu verejného financovania nástrojov rizikového kapitálu, len pokiaľ ide o riešenie identifikovateľných zlyhaní trhu.

45.

V oznámení sa uvádza, že špecifické faktory s negatívnym vplyvom na prístup MSP ku kapitálu, ako napr. nedokonalá alebo asymetrická informovanosť alebo vysoké transakčné náklady, môžu spôsobiť vznik zlyhania trhu, ktoré opodstatňuje štátnu pomoc.

46.

V oznámení sa ďalej uvádza, že v Spoločenstve neexistujú všeobecné zlyhania trhu rizikového kapitálu, ale skôr ide o medzery na trhu v prípade niektorých typov investícií v určitých štádiách životného cyklu podnikov, ako aj o konkrétne ťažkosti v regiónoch kvalifikovaných na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES („oblasti kvalifikované na pomoc“).

47.

V oznámení sa ďalej vysvetľuje, že Komisia vo všeobecnosti bude požadovať predloženie dôkazov o existencii zlyhania trhu predtým, ako schváli opatrenia rizikového kapitálu.

48.

Komisia však môže byť ochotná uznať existenciu zlyhania trhu bez ďalšieho predloženia dôkazov v prípadoch, kde každá tranža financií pre podnik z opatrení rizikového kapitálu, ktoré sú plne alebo čiastočne financované zo štátnej pomoci, bude obsahovať najviac 500 000 EUR v oblastiach, ktoré nie sú kvalifikované na pomoc, 750 000 EUR v oblastiach spadajúcich pod článok 87 ods. 3 písm. c), alebo 1 milión EUR v oblastiach spadajúcich pod článok 87 ods. 3 písm. a).

49.

Z toho vyplýva, že v prípadoch, kde dochádza k prekročeniu uvedených tranží, bude Komisia požadovať preukázanie existencie zlyhania trhu opodstatňujúceho navrhované opatrenie rizikového kapitálu skôr, ako posúdi zlučiteľnosť opatrenia v súlade s pozitívnymi a negatívnymi kritériami uvedenými v bode VIII.3 oznámenia.

50.

Schéma Podnikových kapitálových fondov, ktorý navrhuje Spojené kráľovstvo, predpokladá investície rizikového kapitálu v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) pripadajúcich na investičnú tranžu pre MSP v Spojenom kráľovstve.

51.

Podľa „Mapy regionálnej pomoci 2000 – 2006“ pre Spojené kráľovstvo pozostáva Spojené kráľovstvo z regiónov, ktoré sa v súčasnosti klasifikujú ako oblasti kvalifikované na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, ako oblasti kvalifikované na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. c) tejto Zmluvy, ako aj ako oblasti, ktoré nie sú kvalifikované na pomoc (7).

52.

V súlade s bodom VI.5 oznámenia by Komisia bola ochotná uznať existenciu zlyhania trhu bez predloženia ďalších dôkazov v prípade, keby sa financovanie rizikovým kapitálom pre MSP v Spojenom kráľovstve, ktoré je plne alebo čiastočne financované zo štátnej pomoci, obmedzovalo najviac na výšku 1 milióna EUR v prípade oblastí kvalifikovaných na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, 750 000 EUR v prípade oblastí kvalifikovaných na pomoc podľa článku 87 ods. 3 (c) Zmluvy o ES a 500 000 EUR v prípade oblastí, ktoré nie sú kvalifikované na pomoc.

53.

Podľa oznámenia by pre investície rizikového kapitálu navrhované v rámci schémy Podnikových kapitálových fondov presahujúce uvedené prahy bolo potrebné, aby Spojené kráľovstvo predložilo dôkazy o existencii zlyhania trhu.

54.

S cieľom preukázať existenciu zlyhania trhu predložilo Spojené kráľovstvo dve štúdie (8), ktoré konštatujú, že v poskytovaní rizikového kapitálu pre MSP v Spojenom kráľovstve existuje medzera na trhu pre investície v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR), a to z týchto dôvodov:

55.

Listom zo 7. mája 2004 Komisia upovedomila Spojené kráľovstvo o svojom rozhodnutí začať v súvislosti so schémou Podnikových kapitálových fondov postup ustanovený v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

56.

Vo svojom liste Komisia uviedla, že má pochybnosti o tom, či argumenty predložené Spojeným kráľovstvom s cieľom preukázať existenciu zlyhania trhu dostatočne opodstatňujú poskytovanie investičných tranží rizikového kapitálu, ktoré značne presahujú maximálne sumy predpokladané v oznámení.

57.

Komisia ďalej vysvetlila, že považuje za potrebnú hlbšiu analýzu tejto problematiky. Takáto analýza bude musieť obsahovať postrehy zainteresovaných strán. Až po posúdení pripomienok tretích strán bude Komisia môcť rozhodnúť, či opatrenie navrhované Spojeným kráľovstvom má vplyv na podmienky obchodovania do takej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom.

58.

V reakcii na uverejnenie rozhodnutia Komisie začať formálny postup v Úradnom vestníku Európskej únie Komisia dostala postrehy od týchto zainteresovaných strán:

59.

Všetky pripomienky boli kladné a podčiarkovali dôležitosť opatrenia, ako aj náležitosť navrhovanej maximálnej výšky investícií.

60.

Argumenty predložené uvedenými zainteresovanými stranami je možné klasifikovať a zhrnúť takto.

61.

Nemecko vo svojich pripomienkach k začatiu formálneho postupu vyšetrovania zdôraznilo tieto skutočnosti:

62.

Holandsko vo svojich pripomienkach k začatiu formálneho postupu vyšetrovania zdôraznilo tieto dôkazy:

63.

Maďarsko vo svojich pripomienkach k začatiu formálneho postupu vyšetrovania zdôraznilo tieto skutočnosti:

64.

Litva vo svojich pripomienkach k začatiu formálneho postupu vyšetrovania zdôraznila tieto skúsenosti:

65.

Konfederácia britského priemyslu (Confederation of British Industry) (KBP) v plnej miere podporuje návrh Spojeného kráľovstva zriadiť PKF. KBP identifikovala trhovú medzeru siahajúcu od 250 000 GBP (357 000 EUR) do 3 miliónov GBP (4,3 milióna EUR). Preto sa domnieva, že PKF riešia jasne definovanú trhovú medzeru vo financovaní rastových spoločností.

66.

Nederlandse Vereniging van Participatiemaatschappijen (NVP) uvádza, že v spodnej časti trhu do 2,5 milióna EUR jednoznačne existuje medzera vlastného kapitálu. Hoci sa táto medzera môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, tieto rozdiely nie sú podstatné.

67.

Konfederácia holandského priemyslu a zamestnávateľov VNO-NCW podporuje postrehy KBP a NVP, najmä pokiaľ ide o veľkosť medzery vlastného kapitálu.

68.

Inštitút autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese (Institute of Chartered Accountants in England and Wales) sa domnieva, že by mohla existovať medzera vlastného kapitálu vo výške do 5 miliónov GBP (7 miliónov EUR), a to z týchto dôvodov:

Inštitút sa domnieva, že navrhovaná schéma PKF poskytne cenný zdroj financovania pre podniky, ktoré sa snažia získať relatívne skromnú výšku vlastného kapitálu, a bude stimulovať iných investorov k tomu, aby sa zúčastňovali na investíciách menších súm v prípade, ak môžu nasledovať fond zameraný na tento sektor na rozdiel od oportunistického občasného investovania.

69.

Agentúry pre regionálny rozvoj v Anglicku uvádzajú, že nedávna štúdia Advantage West Midlands RDA ukazuje, že prekážka v prístupe k rastovému financovaniu je najakútnejšia pre podniky, ktoré sa snažia získať zdroje v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR), čo preukazujú tieto skutočnosti:

70.

Northwest Regional Development Agency uviedla tieto postrehy:

71.

Univerzita Warwick sa po osobných rozhovoroch s odborníkmi na transfer technológií z viac ako 50 univerzít v Spojenom kráľovstve vyjadrila k trhu rizikového kapitálu v počiatočnom štádiu a najmä k otázkam, s ktorými sa musia vysporiadať spoločnosti nadväzujúce na výsledky univerzitného sektora, pričom zdôraznila tieto aspekty:

72.

Northern Enterprise Limited (Nelfunding) sa domnieva, že v prípade investícií rizikového kapitálu do 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) existuje v Spojenom kráľovstve zlyhanie trhu, ktoré má za následok negatívny vplyv na rozvoj MSP.

73.

Stonesfield Capital Limited aktívne investuje v medzere vlastného kapitálu v rozpätí 500 000 GBP (700 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR), na ktorú je zameraná schéma Podnikových kapitálových fondov, a predložila tieto pripomienky:

74.

Skupina YFM predložila tieto pripomienky:

75.

Spoločnosť Close Venture Management Limited zdôraznila tieto skutočnosti:

76.

Snahy Enterprise Corporate Finance Limited získať pre svoje klientské spoločnosti kapitál v rozmedzí od 500 000 GBP (700 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) boli neúspešné:

77.

Spoločnosť 3i vo svojej pripomienke zdôraznila toto:

3i v súčasnosti odhaduje, že medzera vlastného kapitálu sa zväčšila z rozpätia 500 000 GBP (700 000 EUR) až 1 milión GBP (1,4 milióna EUR) až na 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR).

Spoločnosť 3i výrazne znížila svoje vlastné investície do tohto trhového segmentu. Kým v roku 2001 investovala do príležitostí rizikového kapitálu ranného štádia po celej Európe 1,1 miliardy EUR, jej investície do podobných spoločností sa výrazne znížili, pričom v roku 2004 spoločnosť 3i investovala do tohto trhového segmentu len asi 150 miliónov EUR.

78.

Cavendish Asset Management Limited podporuje pripomienky Inštitútu autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese uvedené v bode 68.

79.

Pripomienky Spojeného kráľovstva k rozhodnutiu Komisie začať formálny postup podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ako aj k pripomienkam tretích strán sú zhrnuté v bodoch 80 až 96.

80.

Kým prístup k dlhovému financovaniu sa pre väčšinu podnikov v Spojenom kráľovstve od polovice 90. rokov 20. storočia zlepšil, dôležitá menšina MSP s vysokým rastovým potenciálom má stále problémy prilákať financovanie vlastným kapitálom.

81.

Financovanie vlastným kapitálom je vhodné pre podniky v rannom štádiu vývoja, ktoré ešte nevytvárajú dostatočné toky výnosov na krytie úrokových platieb z dlhov. Je tiež vhodné pre podniky, ktoré vyvíjajú nové technológie, produkty alebo trhy, ktoré ponúkajú potenciál na dosiahnutie podstatných mier rastu, ale zároveň obsahujú značné riziko zlyhania.

82.

Verejná diskusia o prístupe k rastovému kapitálu pre malé podniky, agregované údaje BVCA a akademický výskum poukazujú na medzeru vlastného kapitálu v Spojenom kráľovstve, ktorá sa týka podnikov, ktoré sa snažia získať vlastný kapitál v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR).

83.

Medzera vlastného kapitálu sa za posledné roky rozšírila smerom nahor, a to najmä od roku 1999, čiastočne v dôsledku úspechov odvetvia súkromného vlastného kapitálu pri prechode k investíciám väčších objemov. Priemerný objem investícií sa výrazne zvýšil, keďže spoločnosti rizikového kapitálu sa snažia profitovať zo zvýšených úspor z rozsahu.

84.

Medzera vlastného kapitálu pre MSP v rannom štádiu sa v posledných rokoch ešte zvýraznila v dôsledku zmien v typoch investícií, ktoré poskytovatelia rizikového kapitálu na trhu uskutočňujú. Podľa dôkazov sa investície rizikového kapitálu presúvajú smerom k investíciám do podnikov v neskorších štádiách, do management buy outs (MBO) a management buy ins (MBI).

85.

Najnovšie dostupné údaje BVCA za rok 2003 ukazujú, že naďalej sa dôraz kladie na investície do neskorších štádií, a to najmä do veľkých buy-outs. Investície do ranného štádia predstavovali v roku 2003 iba 6,5 % investícií rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve alebo menej ako 0,02 % HDP, na rozdiel od v priemere 0,05 % HDP investovaných do ranného štádia v rokoch 1998 – 2001.

86.

Očakávané využitie novozískaných prostriedkov rizikového kapitálu sa čoraz viac zameriava na investície väčších objemov do etablovaných spoločností. Najnovšie údaje BVCA poukazujú na to, že sa očakáva, že iba 4 % získaných prostriedkov sa použijú na investície do podnikov v rannom štádiu, 3 % na investície na expanziu a 1 % na MBO do 10 miliónov GBP. Očakáva sa, že iba 3 % získaných zdrojov sa použijú na investície do ranného štádia a expanzívnej technológie, v porovnaní s 5 % v roku 2002.

87.

Údaje ďalej poukazujú na to, že z tých investícií, ktoré sa uskutočňujú v rámci medzery vlastného kapitálu v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR), iba 1 zo 4 investícií je počiatočná investícia mimo syndikátu. Z asi 1 000 investícií v rozpätí do 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) v rokoch 2000 – 2002 viac ako 70 % tvorili následné investície.

88.

Keďže poskytovatelia rizikového kapitálu prechádzajú smerom k fondom väčších objemov, je len málo dôkazov o príleve nových tímov uskutočňujúcich investície rizikového kapitálu do spodnej časti trhu. Dôležitosť reputácie v sektore rizikového kapitálu vytvára významnú prekážku vstupu pre potenciálne nové tímy správy fondov do konkurencie na trhu rizikového kapitálu. Tento trend povedie k zhoršeniu nedostatku talentu a skúseností v trhovom segmente medzery vlastného kapitálu, ktorý bude časom čoraz ťažšie odstrániť, keďže sú tu kvalitní manažéri schopní získať viac prostriedkov, a teda aj uskutočňovať investície väčších objemov. Vzhľadom na schopnosti potrebné na úspešnú realizáciu investícií menších objemov a investícií do podnikov v rannom štádiu, zabezpečenie prílevu kvalitných nováčikov je predpokladom dynamického trhu ranného štádia.

89.

Spojené kráľovstvo konštatuje, že všetci respondenti sa v plnej miere zhodujú, že trh rizikového kapitálu vykazuje zlyhanie, ktoré sťažuje MSP s vysokým rastovým potenciálom prístup k finančným prostriedkom. Všetky pripomienky tretích strán podporili názor Spojeného kráľovstva, podľa ktorého na trhu došlo k zmenám a teraz tu existuje kapitálová medzera presahujúca úroveň stanovenú v oznámení.

90.

Spojené kráľovstvo sa snažilo preukázať, že medzera vo financovaní existuje pri investíciách do 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR). Podľa niekoľkých respondentov ide o skromný odhad a medzera v súčasnosti môže dosahovať výšku až 5 miliónov GBP (7 miliónov EUR). Spojené kráľovstvo sa však domnieva, že dôkazy najviac vypovedajú v prospech 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) ako náležitého číselného údaja pre túto medzeru.

91.

Spojené kráľovstvo zdôrazňuje, že odpovede podnikov pôsobiacich v odvetví rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve sú v súlade so skutočnosťami zistenými v jeho vlastných konzultáciách. Respondenti jednotne uznali existenciu medzery vo financovaní rizikovým kapitálom na úrovni 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) alebo nad ňou. Títo respondenti majú praktické skúsenosti na tomto trhu a uskutočnili výskumy z komerčného hľadiska. Ich skúsenosti podporujú vlastný výskum Spojeného kráľovstva, podľa ktorého fondy pôsobiace v tejto oblasti nie sú schopné prilákať súkromných investorov vzhľadom na vnímanie rizika a nákladov investícií menších objemov. Spojené kráľovstvo si je preto spokojné, že schéma Podnikových kapitálových fondov nevytlačí z tohto trhu existujúcich súkromných poskytovateľov.

92.

Spojené kráľovstvo tiež víta úroveň podpory pre praktický návrh modelu PKF. Spojené kráľovstvo víta pochopenie v radoch respondentov, že navrhovaná štruktúra fondu znamená, že nedôjde k deformácii hospodárskej súťaže, ale že ide o stimul pre transparentné komerčné investičné rozhodnutia. Kľúčovým prvkom je, že navrhované PKF neposkytujú súkromným investorom ochranu pred rizikom poklesu. Tým sa posilňujú stimuly pre súkromných investorov vybrať si dobrý manažment fondu, ktorý bude ich prostriedky investovať najvýhodnejším spôsobom. Ak PKF nebude dosahovať pozitívnu návratnosť, súkromný investor príde o svoje peniaze. Spojené kráľovstvo sa domnieva, že ide o silnejší komerčný stimul, než aký by mohol poskytnúť alternatívny model s nižším podielom verejných investícií, v ktorom by však verejné prostriedky boli vystavené vyššiemu riziku ako súkromné investície a súkromní investori by mali možnosť svoje peniaze zo stratových fondov stiahnuť.

93.

Zohľadnením kľúčových aspektov štruktúry každého z fondov v rámci konkurenčného ponukového procesu sa dosiahne, že Spojené kráľovstvo zaplatí čo najmenej na poplatkoch za manažment fondu a podriadenie. Ponukový proces stanoví určité minimálne požiadavky, ako napr. pari passu rozloženie straty a prioritnú návratnosť verejných prostriedkov, zároveň však poskytne žiadateľom flexibilitu pri špecifikácii alternatívnych podmienok v prípade, ak sú výhodnejšie pre verejný kapitál. Tým sa otvára možnosť, že súkromní investori budú vystavení väčšiemu riziku ako verejní alebo že sa bude požadovať menšia ako predpokladaná výška verejného kapitálu v prípade, ak ponúkajúci je schopný preukázať, že takáto situácia bude atraktívna pre investorov do jeho fondu.

94.

Spojené kráľovstvo ďalej poznamenáva, že odpovede ostatných členských štátov zdôrazňujú potrebu aktualizácie súčasného oznámenia. Trh rizikového kapitálu na celom území Európskej únie sa značne zmenil od uverejnenia oznámenia v roku 2001. Vzhľadom na to Spojené kráľovstvo súhlasí s potrebou niektorých základných zmien v oznámení pri jeho revízii v roku 2006. Tieto zmeny takmer určite pôjdu nad rámec veľkosti tranží a zohľadnia aj iné otázky, ako napr. vyváženie rizika súkromného sektoru ako kompenzáciu za väčšie verejné financovanie a širšie využívanie takých nástrojov ako napr. skupinové výnimky.

95.

Spojené kráľovstvo sa domnieva, že schéma PKF bude dôležitým príspevkom k odstráneniu stále dôležitej prekážky v inováciách a podnikaní, ako aj k dosiahnutiu cieľov stanovených v Lisabone a v Akčnom pláne pre podnikanie. Schéma PKF tiež pomôže splniť odporúčania Kokovej správy, podľa ktorej financovanie MSP v Európe je v súčasnosti v prílišnej miere založené na pôžičkách a ktorá vyzýva k širšiemu využívaniu rizikového kapitálu.

96.

Spojené kráľovstvo konštatuje, že podpora zo strany verejného, súkromného sektora, zo strany iných členských štátov, ako aj osôb pôsobiacich na trhu rizikového kapitálu pozitívne odráža potrebu investičného nástroja typu PKF.

97.

Komisia preskúmala schému podľa článku 87 Zmluvy o ES a najmä na základe oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále (9). Výsledky tohto hodnotenia sú zhrnuté v tomto texte.

98.

Oznámením schémy orgány Spojeného kráľovstva splnili svoje povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

99.

Podľa ustanovení oznámenia hodnotenie prítomnosti štátnej pomoci musí zvážiť možnosť, či opatrenie môže priznať pomoc na minimálne troch rôznych úrovniach:

100.

Na úrovni investorov sa Komisia domnieva, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Zapojenie štátnych zdrojov preukazuje skutočnosť, že orgány Spojeného kráľovstva poskytnú podnikovým kapitálovým fondom verejný kapitál. Súkromní investori do podnikových kapitálových fondov, ktorými môžu byť podniky v zmysle Zmluvy o ES, môžu mať nárok na vyššiu návratnosť ako verejní investori, a môžu tak byť zvýhodnení. Hoci žiadna osoba alebo organizácia nie je vylúčená z investovania do fondov, obmedzená veľkosť fondov nezaručuje, že budú prijaté všetky potenciálne investície, a Komisia sa preto domnieva, že ide o selektívne opatrenie. Schéma okrem toho vplýva na obchod medzi členskými štátmi, keďže investícia do kapitálu je aktivita, ktorá je predmetom značného obchodu medzi členskými štátmi.

101.

Na úrovni fondov sa Komisia vo všeobecnosti domnieva, že fond je skôr nástrojom na transfer pomoci investorom a/alebo podnikom, do ktorých sa investuje, než samostatným príjemcom pomoci. V určitých prípadoch, najmä pri opatreniach spojených s transfermi v prospech existujúcich fondov s početnými a rozličnými investormi, môže mať fond povahu nezávislého podniku. V rámci súčasnej schémy dôjde k zriadeniu nových podnikových kapitálových fondov, ktoré sa nebudú môcť diverzifikovať na iné aktivity ako aktivity zamýšľané v schéme. Komisia sa preto domnieva, že podnikové kapitálové fondy nebudú samostatnými príjemcami pomoci. Táto zásada je v súlade s rozhodnutiami Komisie o „Viridian Growth Fund“ (10), „Coalfields Enterprise Fund“ (11) a „Community Development Venture Fund“ (12).

102.

Na úrovni spoločností, do ktorých sa investuje, sa Komisia domnieva, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Ide o zapojenie štátnych zdrojov, keďže investície fondu do prijímajúcich MSP budú zahŕňať verejné financovanie. Opatrenie deformuje hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje prijímajúce MSP, keďže tieto by inak neboli schopné získať financovanie rizikovým kapitálom za rovnakých podmienok a/alebo v rovnakom objeme. Opatrenie je selektívne, keďže je zamerané na špecifické MSP v Spojenom kráľovstve. Opatrenie môže potenciálne vplývať na obchod medzi členskými štátmi, keďže je možné, že cieľové MSP sú alebo budú zapojené do aktivít zahŕňajúcich obchod v rámci Spoločenstva.

103.

Komisia preto konštatuje prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES na úrovni investorov a na úrovni prijímajúcich MSP.

104.

V súlade s ustanoveniami oznámenia môže byť Komisia ochotná uznať existenciu zlyhania trhu bez ďalšieho predloženia dôkazov v prípadoch, kedy každá tranža financií pre podnik z opatrení rizikového kapitálu, ktoré sú plne alebo čiastočne financované zo štátnej pomoci, obsahuje najviac 500 000 EUR v oblastiach, ktoré nie sú kvalifikované na pomoc, 750 000 EUR v oblastiach spadajúcich pod článok 87 ods. 3 písm. c), alebo 1 milión EUR v oblastiach spadajúcich pod článok 87 ods. 3 písm. a).

105.

V opatrení navrhovaným Spojeným kráľovstvom sa predpokladajú investície rizikového kapitálu v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) na investičnú tranžu pre MSP v Spojenom kráľovstve.

106.

Podľa „Mapy regionálnej pomoci 2000 – 2006“ pre Spojené kráľovstvo pozostáva Spojené kráľovstvo z regiónov, ktoré sa v súčasnosti klasifikujú ako oblasti kvalifikované na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, ako oblasti kvalifikované na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. c) tejto Zmluvy, ako aj oblasti, ktoré nie sú kvalifikované na pomoc (13).

107.

V súlade s ustanoveniami oznámenia Komisia upovedomila Spojené kráľovstvo, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhované investície rizikového kapitálu v rámci uvedenej schémy presahujú uvedené prahy predpokladané v oznámení, Spojené kráľovstvo bude musieť predložiť dôkazy o existencii zlyhania trhu.

108.

Argumenty predložené Spojeným kráľovstvom, ako aj postrehy tretích strán, ktoré preukazujú existenciu zlyhania trhu pre investície v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR), sú zhrnuté v tomto texte.

109.

Najdôležitejším jediným zdrojom externého financovania pre MSP sú bankové pôžičky, najmä vo forme prečerpania účtu a pôžičiek s pevnou dobou čerpania, ktoré spolu tvoria asi polovicu všetkých externých financií (14). Bankové pôžičky sú najvhodnejšie, ak podniky tvoria dostatočný hotovostný tok na krytie úrokových platieb. Dostupnosť dlhového financovania sa za ostatné desaťročie podstatne zlepšila. Neexistujú dôkazy o podnikoch, ktoré by mali ťažkosti pri posudzovaní bankového financovania. Napriek tomu veritelia neustále majú značnú neistotu pri posudzovaní perspektív jednotlivých podnikov. Často sa spoliehajú na záruky za pôžičky MSP, najmä ak dlžník nemá etablovanú históriu podnikania. Nie všetci vlastníci sú však schopní ponúknuť dostatočné záruky.

110.

Nedokonalosti trhu na trhu dlhového financovania vznikajú v dôsledku asymetrickej informovanosti, pričom veriteľ je iba čiastočne informovaný o perspektívach podniku. Asymetrická informovanosť znamená, že veritelia nie sú schopní kvantifikovať mieru rizika spojeného s konkrétnym MSP. Je pre nich preto zložité posúdiť kvalitu investičných návrhov a ešte ťažšie vymerať úrokovú mieru, ktorá presne odráža mieru prijatého rizika. Banky obyčajne rozhodujú o poskytnutí pôžičky na základe takých kritérií ako napr. úvery v minulosti, správa bankového účtu v minulosti, podnikateľská história (záznamy) žiadateľa a ochota investovať vlastné peňažné prostriedky do podnikania či informácie svedčiace o schopnosti splatiť pôžičku založené na podnikateľskom pláne. Jednotlivec však nemusí byť schopný preukázať podnikateľskú históriu a nemusí mať ani osobný kapitál, ktorý by mohol investovať do podnikania. V dôsledku toho veritelia kladú značný dôraz na ochotu podnikateľa poskytnúť záruku na zabezpečenie pôžičky. Spoliehanie sa veriteľov na záruku síce umožňuje mnohým podnikom zabezpečiť dlhové financovanie, tento prístup k pôžičkám MSP však môže viesť k vzniku ťažkostí pre podnikateľov, ktorým chýbajú vhodné aktíva, ktoré by mohli poskytnúť ako záruku.

111.

Kým dlhové financovanie a financovanie založené na aktívach sú postačujúce na krytie potrieb väčšiny firiem, dôležitá menšina požaduje financovanie vlastným kapitálom. Investori vlastného kapitálu poskytnú kapitál výmenou za obchodné podiely, čo im umožňuje získať podiel na budúcich ziskoch podniku. Táto forma financovania je vhodná pre podniky v rannom štádiu vývoja, ktoré ešte nevytvárajú dostatočné príjmy na krytie úrokových platieb z dlhov, alebo pre podniky, ktoré vyvíjajú nové technológie, produkty alebo trhy, ktoré ponúkajú potenciál na dosiahnutie podstatných mier rastu, ale zároveň obsahujú značné riziko zlyhania.

112.

Financovanie vlastným kapitálom predstavuje iba 8 % všetkých externých zdrojov financovania pre MSP, avšak táto štatistika podceňuje jeho dôležitosť v modernej podnikovej ekonomike. Podniky, ktoré najviac potrebujú financovanie vlastným kapitálom, sú často vysoko inovatívne a majú potenciál vo významnej miere prispieť k rastu produktivity. Financovanie poskytované rizikovým kapitálom sa okrem toho niekedy spája s manažérskou podporou, poradenstvom a inými formami odbornej expertízy.

113.

Kým financovanie vlastným kapitálom je dôležitým nástrojom pre rast jednotlivých podnikov ako aj celej ekonomiky, existuje množstvo dôkazov o tom, že štrukturálne znaky trhu so súkromným vlastným kapitálom spôsobili vznik značnej a rozširujúcej sa „medzery vlastného kapitálu“, s ktorou sa musia vysporiadať podniky, ktoré sa snažia získať skromné sumy rastového kapitálu. Tieto štrukturálne príčiny súvisia ako so stranou ponuky, tak i zo stranou dopytu na trhu.

114.

Informačné problémy zdôrazňované v prípade dlhového trhu platia rovnako na trhu s vlastným kapitálom. Na strane ponuky bežne pôsobia tri problémy, a to asymetrická informovanosť, transakčné náklady a vnímanie rizika a odmeny.

115.

„Asymetrická informovanosť“ znamená, že investorom vlastného kapitálu môžu pri identifikovaní vhodných investičných príležitostí vznikať značné náklady. Tieto informačné problémy sú väčšinou najväčšie v prípade menších, novších firiem, a osobitne inovatívnych podnikov, ktoré sa snažia vyvinúť nové technológie, produkty a trhy. Informačné ťažkosti predstavujú podstatnú prekážku pre investície vlastného kapitálu menších objemov, pretože výška nákladov nie je v pomere k veľkosti investície. V porovnaní s veľkými spoločnosťami kótovanými na verejných burzách je tok informácií o malých, nekótovaných podnikoch, ktoré sa snažia získať investície, oveľa obmedzenejší. Investori musia preto pri hľadaní vhodných príležitostí vynaložiť značné náklady. Okrem toho je často zložité posúdiť perspektívu podniku, najmä ak manažérsky tím, produkt alebo technológia nie sú osvedčené. Predtým, než investori základného kapitálu sú schopní urobiť informované rozhodnutie, musia uskutočniť postup povinnej starostlivosti. Náklady na zhromažďovanie takýchto informácií sa nelíšia v pomere k veľkosti investície a v prípade investícií menších objemov môže ich veľkosť byť prohibitívna v porovnaní s potenciálnou finančnou odmenou z realizácie investície. Investori okrem toho po tom, čo investovali do podniku, musia monitorovať priebežné výsledky investície. Robia tak často prostredníctvom miesta v predstavenstve alebo dozornej rade, tiež môžu prispievať značným časom a snahami k poskytovaniu podpory manažmentu, najmä v prípade, ak manažment podniku je relatívne neskúsený. Toto môže významne prispieť k výkonnosti prijímajúceho podniku, tieto náklady sa však nelíšia v pomere k veľkosti investície.

116.

S investíciami vlastného kapitálu sa spájajú značné fixné náklady, napríklad na rokovania o podmienkach investície a na prijatie potrebných právnych dohôd (transakčné náklady). Podobne ako ostatné fixné náklady aj transakčné náklady hovoria v neprospech investovania v malých sumách.

117.

Investičné rozhodnutia sa riadia vnímaním rizika a pravdepodobnej finančnej návratnosti. Ak investori majú nesprávne očakávania, výsledkom je neoptimálne pridelenie kapitálu.

118.

Prekážky na strane dopytu majú rovnaký význam pri obmedzení toku financovania vlastným kapitálom od investorov do MSP. Výskum zdôraznil niekoľko problémov, ktoré malé podniky odrádzajú od prijímania vlastného kapitálu. Strata kontroly a obmedzenie slobody pri riadení sú obavy, ktoré MSP vyslovujú najčastejšie, avšak náklady na zabezpečenie financovania vlastným kapitálom a nedostatok poznatkov o externých zdrojoch financovania sú tiež bežnými prekážkami. Mnohé z podnikov, ktoré sa aktívne snažia získať investície vlastného kapitálu, tiež obmedzuje chýbajúca „investičná pripravenosť“. MSP často brzdí obmedzené povedomie a pochopenie rozličných foriem dostupného rizikového financovania a prístupu k nemu, ako aj nedostatočne pripravené alebo chabo prezentované podnikateľské plány. Neprimeraná pripravenosť a nedostatočné plánovanie odrádzajú potenciálnych investorov, v neposlednom rade aj vzhľadom na zvýšené náklady na informácie a povinnú starostlivosť.

119.

Medzera vlastného kapitálu vzniká, ak životaschopné podniky nie sú schopné prilákať investície či už od neformálnych investorov alebo od poskytovateľov rizikového kapitálu, ktorí sú základnými zdrojmi financovania vlastným kapitálom pre MSP. Neformálni investori (podnikoví mecenáši a iní neformálni investori) majú prístup iba k obmedzeným finančným zdrojom, a tak vo všeobecnosti investujú relatívne menšie sumy kapitálu. Naopak formálni investori rizikového kapitálu bežne vynakladajú oveľa vyššie náklady na zhodnotenie potenciálnych investícií. Z vyššie uvedených štrukturálnych dôvodov sú tieto náklady často prohibitívne v prípade, ak sa podnik snaží získať iba skromnú sumu financovania vlastným kapitálom.

120.

Medzera vlastného kapitálu preto vplýva na podniky, ktoré sa snažia získať finančné prostriedky, ktorých výška vysoko presahuje finančné prostriedky väčšiny neformálnych investorov, ale zároveň nedosahuje úroveň prijateľnú pre investície poskytovateľov rizikového kapitálu.

121.

Podľa najnovších údajov BVCA (15) rozsiahle fondy MBO v roku 2003 a z dlhodobého hľadiska vykazovali dobrú návratnosť, pričom priemerná návratnosť fondov ranného štádia a technologických fondov v roku 2003 naďalej klesala.

122.

Pokiaľ ide o všeobecnú výkonnosť podľa investičného štádia, fondy zamerané na investície ranného štádia dosahovali v roku 2003 priemernú návratnosť – 18,1 %, v porovnaní s priemernou 3-ročnou návratnosťou – 25,1 % a priemernou 5-ročnou návratnosťou – 12,5 %.

123.

Fondy špecializované na investície do rozvojového štádia zaznamenali v roku 2003 priemernú návratnosť – 3,4 %, v porovnaní s priemernou 3-ročnou návratnosťou – 8, 2 % a priemernou 5-ročnou návratnosťou 2,7 %.

124.

Fondy zamerané na MBO (management buy outs) v danom období dosahovali o poznanie lepšie výsledky. Pre MBO strednej veľkosti predstavovala priemerná návratnosť v roku 2003 12,2 %, v porovnaní s priemernou 3-ročnou návratnosťou 2,9 % a priemernou 5-ročnou návratnosťou 6,7 %. Rozdiely sú ešte markantnejšie, keď sa pozrieme na veľké MBO s priemernou návratnosťou v roku 2003 vo výške 15,3 %, priemernou 3-ročnou návratnosťou 9,1 % a priemernou návratnosťou 13,6 % pre 5-ročné obdobie.

125.

Uvedené údaje zdôrazňujú súčasný model trhu rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve. Poskytovatelia rizikového kapitálu prechádzajú smerom k investíciám väčších objemov, keďže s nimi spojená návratnosť je vyššia, v dôsledku čoho dochádza k rozširovaniu medzery vlastného kapitálu medzi investíciami menšieho objemu, investíciami ranného štádia, expanzívnymi investíciami a investíciami väčšieho objemu do etablovaných spoločností.

126.

Tento trend smerom k investíciám čoraz väčších objemov ešte zdôrazňujú najnovšie číselné údaje odrážajúce investičnú aktivitu v Spojenom kráľovstve (16). Priemerné financovanie vo všetkých štádiách investovania sa z 3,8 milióna GBP (5,3 milióna EUR) v roku 2002 zvýšilo na 4,3 milióna GBP (6 miliónov EUR) v roku 2003. Tento vývoj vysvetľuje skutočnosť, že investície menších objemov v expanzívnom štádiu sa z 1,2 miliardy GBP (1,7 miliardy EUR) v roku 2002 znížili o 57 % na 477 miliónov GBP (670 miliónov EUR) v roku 2003. Priemerná výška investície, ktorú dostala expandujúca spoločnosť, sa znížila z 2 miliónov GBP (2,9 milióna EUR) v roku 2002 na 800 000 GBP (1,1 milióna EUR) v roku 2003.

127.

Z celkových získaných prostriedkov v roku 2003 prevažná väčšina investícií, t. j. 92 % (8,2 miliardy GBP, resp. 11,5 miliardy EUR), smerovala do MBO a MBI, v porovnaní s 87 % v roku 2002. Správa predpokladá, že iba 3 % (290 miliónov GBP, resp. 406 miliónov EUR) investícií pôjdu do spoločností v štádiu expanzie, v porovnaní so 6 % v roku 2002. Na investície ranného štádia pôjdu 4 % celkových získaných prostriedkov v roku 2003 (368 miliónov GBP, resp. 515 miliónov EUR), v porovnaní s 3 % v roku 2002.

128.

V kategórii MBO/MBI sa očakáva, že 58 % investícií bude pridelených do najväčších MBO/MBI (v celkovej hodnote investície viac ako 100 miliónov GBP, resp. 140 miliónov EUR), v porovnaní s 45 % v roku 2002. 20 % investícií bude pridelených do MBO/MBI v rozpätí 50 miliónov GBP (70 miliónov EUR) až 100 miliónov GBP (140 miliónov EUR), v porovnaní so 17 % v roku 2002, a 13 % investícií bude pridelených do MBO/MBI v rozpätí 10 miliónov GBP (14 miliónov EUR) až 50 miliónov GBP (70 miliónov EUR), v porovnaní s 24 % v roku 2002. Rovnako ako v roku 2002 iba 1 % investícií bude pridelené do MBO/MBI do 10 miliónov GBP (14 miliónov EUR).

129.

Ako zníženie investícií, tak i zníženie výkonnosti uvedené vyššie viedli k vytlačeniu investorov rizikového kapitálu ranného štádia z trhu. Tento vývoj ešte zdôrazňuje skutočnosť, že priemerné financovanie (vo všetkých investičných štádiách) sa neustále pohybuje smerom nahor a v roku dosiahlo 4,3 milióna GBP (6 miliónov EUR). Investori na trhu rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve typicky investujú vyššie peňažné sumy s cieľom znížiť riziko, čím prispievajú k rozširovaniu medzery vlastného kapitálu.

130.

Výška prostriedkov získaných na investovanie do príležitostí ranného štádia sa od roku 2001 do roku 2003 znížila o 73 %. V roku 2001 sa na investície do príležitostí rizikového kapitálu ranného štádia získalo 1,4 miliardy GBP (2 miliardy EUR), v porovnaní s 369 miliónmi GBP (517 miliónov EUR) v roku 2003. Iba 1 % z uvedených 369 miliónov GBP (517 miliónov EUR) získaných v roku 2003 smerovalo do investícií menších ako 10 miliónov GBP (14 miliónov EUR).

131.

Komisia vo svojom rozhodnutí začať postup ustanovený v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s navrhovaným opatrením pomoci uviedla, že vzhľadom na navrhované maximálne výšky investícií navrhované v rámci schémy, ktoré značne prekračujú maximálne výšky investícií predpokladané v oznámení, sú na rozhodnutie o tom, či opatrenie vplýva na podmienky obchodovania v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, potrebné potenciálne postrehy zainteresovaných strán.

132.

Všetky pripomienky, ktoré Komisia dostala od tretích strán, boli kladné a zdôrazňovali dôležitosť opatrenia vo všeobecnosti, ako aj náležitosť navrhovaných maximálnych výšok investícií.

133.

Berúc do úvahy informácie predložené v pôvodnom oznámení, pripomienky predložené tretími stranami, ako aj dodatočné informácie poskytnuté Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na rozhodnutie Komisie začať postup podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia konštatuje, že Spojené kráľovstvo poskytlo dostatočné dôkazy o existencii medzery vlastného kapitálu pre investície v rozpätí 250 000 GBP (357 000 EUR) až 2 milióny GBP (2,9 milióna EUR) na trhu rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve.

134.

PKF sa budú obmedzovať na investície do malých a stredných podnikov v rámci definície Komisie. Túto skutočnosť je potrebné považovať za pozitívnu.

135.

PKF budú musieť investovať kapitál do MSP prostredníctvom nástrojov vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu. Investície zložené v plnej miere z dlhových nástrojov bez znakov vlastného kapitálu nebudú povolené. Komisia to považuje za pozitívny prvok.

136.

Existuje prepojenie medzi výsledkami investície a odmenou komerčných manažérov zodpovedných za investičné rozhodnutia. Verejné orgány nebudú zapojené do výberu investícií a rozhodovania o PKF, okrem stanovenia obmedzení, ktoré zabezpečia, že investície sa budú obmedzovať na MSP. Investičné rozhodnutia budú prijímať komerční manažéri PKF, ktorí budú mať záujem zabezpečiť fondu maximálnu návratnosť. Správny orgán SMP bude iba schvaľovať PKF, ktorých prevádzkovatelia majú jasnú motiváciu maximalizovať návratnosť. Podmienky, za ktorých budú verejné orgány investovať do PKF, poskytnú súkromným investorom veľmi silné stimuly zabezpečujúce zameranie fondov na zisk a ich úspešnú výkonnosť. Tieto stimuly vznikajú z toho dôvodu, že súkromní investori budú musieť platiť z verejného kapitálu úroky a budú tiež musieť splatiť kapitál ako verejným, tak i súkromným investorom skôr, ako bude môcť dôjsť k rozdeleniu ziskov. V dôsledku toho súkromní investori znášajú aspoň pomernú časť akýchkoľvek strát PKF. PKF alebo ich prevádzkovatelia budú musieť konať v súlade so štandardmi odvetvia (usmernenia združenia British Venture Capital Association – BVCA). Všetky tieto prvky je potrebné hodnotiť pozitívne.

137.

Orgány Spojeného kráľovstva zabezpečia uverejnenie schémy PKF a výziev na predloženie žiadostí po celom území EHP prostredníctvom oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie a v relevantnej obchodnej tlači. Žiadne obmedzenia nebudú platiť pokiaľ ide o miesto sídla investora alebo prevádzkovateľa. Táto skutočnosť sa opäť považuje za pozitívny prvok.

138.

Podnikové kapitálové fondy nebudú investovať do citlivých sektorov podľa obmedzení štátnej pomoci, ani do sektorov, na ktoré sa nevzťahuje oznámenie. Sektory s nízkou mierou rizika, vrátane realitných, pozemkových, finančných a investičných spoločností alebo leasingových spoločností finančného typu, nemajú nárok na investície v rámci tejto schémy. Túto skutočnosť je potrebné považovať za pozitívnu.

139.

Všetky investície realizované PKF sa budú uskutočňovať na základe rozsiahlych podnikateľských plánov. Ide o ďalší pozitívny prvok.

140.

Orgány Spojeného kráľovstva sa zaviazali k tomu, že oprávnenosť prijímajúcich MSP získať iné verejne financované granty, pôžičky alebo iné formy investičnej pomoci mimo tohto oznámenia sa zníži o 30 % výšky pomoci, ktorá by bola inak prípustná. Komisia aj to považuje za pozitívny prvok.

141.

Komisia preto konštatuje, že pomoc poskytovaná v rámci schémy Podnikových kapitálových fondov spĺňa podmienky oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále. Komisia preto považuje opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

29.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/33

(1)

Švédsko oznámilo Komisii a ďalším členským štátom prepuknutie vysoko patogénnej vtáčej chrípky spôsobenej vírusom A podtypu H5 u hydiny v určitých častiach územia a, kým sa nestanoví typ neuraminidázy (N), prijalo vhodné opatrenia ustanovené v rozhodnutí Komisie 2006/135/ES z 22. februára 2006 o určitých ochranných opatreniach v Spoločenstve v súvislosti s vysoko patogénnou vtáčou chrípkou (5).

(2)

Po prepuknutí chrípky prijalo Švédsko v súlade s rozhodnutím 2006/135/ES potrebné opatrenia. Po oznámení týchto opatrení ich Komisia preskúmala v spolupráci s príslušnými členskými štátmi a vyjadrila uspokojenie, že oblasti A a B, ktoré tento členský štát zriadil, sú v dostatočnej vzdialenosti od prepuknutia chrípky u hydiny a epidemiologicky príbuzných prípadov u voľne žijúceho vtáctva. Je preto potrebné zriadiť vo Švédsku oblasti A a B a určiť trvanie týchto regionalizačných opatrení.

(3)

Súčasne by sa mali prispôsobiť určité podrobnosti regionalizačných opatrení vo Francúzsku.

(4)

Je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť časti A a B prílohy I k rozhodnutiu 2006/135/ES.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,