7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/1

---

OZNÁMENIE KOMISIE

Pokyny na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu podľa regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 159/01)

1.   ÚVOD

1.1.   Rozsah pôsobnosti a účel

1.

Komisia prijala pokyny na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu (ďalej len „pokyny o VVT“) v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (1), a to na základe verejnej konzultácie, ktorej výsledky boli náležite zohľadnené. Pokyny o VVT sprevádza vysvetľujúca poznámka (2) a musia sa čítať s ohľadom na dodatočné informácie, ktoré obsahuje.

2.

Pokyny o VVT sú určené národným regulačným orgánom (NRO), aby si plnili povinnosti týkajúce sa analýzy trhov podliehajúcich regulácii ex ante a posúdenia významného vplyvu na trhu podľa regulačného rámca EÚ pre elektronickú komunikáciu a služby, ktorý pozostáva zo smernice 2002/21/ES, troch osobitných smerníc 2002/19/ES (3), 2002/20/ES (4), 2002/22/ES (5) a nariadenia (EÚ) č. 531/2012 (6) (ďalej len „rámec“). V súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES musia NRO pri určovaní relevantných trhov na účely regulácie ex ante v čo najväčšej miere zohľadniť odporúčanie Komisie 2014/710/EÚ (7) a tieto pokyny o VVT.

3.

Cieľom pokynov o VVT je v súlade s článkom 8 smernice 2002/21/ES prispievať k rozvoju vnútorného trhu v sektore elektronických komunikácií, a to aj vytvorením konzistentnej regulačnej praxe a konzistentným uplatňovaním rámca.

4.

Pokyny o VVT nijako neobmedzujú práva, ktoré podnikom alebo jednotlivcom udeľuje právo EÚ. Nemajú vplyv na uplatňovanie práva EÚ vo všeobecnosti a konkrétnejšie na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, ani na výklad týchto predpisov zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Pokyny o VVT sa nedotýkajú nijakých krokov, ktoré Komisia môže v budúcnosti prijať, ani usmernení, ktoré môže vydať v súvislosti s uplatňovaním práva hospodárskej súťaže EÚ.

5.

Komisia nahradí pokyny o VVT vždy, keď to bude vhodné, s ohľadom na vyvíjajúcu sa judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ekonomické myslenie a skutočnú trhovú prax s cieľom zabezpečiť ich primeranosť pre rýchlo sa rozvíjajúce trhy.

6.

Pokyny o VVT sa konkrétne zaoberajú otázkami vymedzenia trhu, ako aj individuálnym a kolektívnym významným vplyvom na trhu.

7.

Pokyny o VVT neupravujú koordináciu v rámci zosúladeného postupu podľa článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). Nezaoberajú sa ani štruktúrami trhu s obmedzeným počtom subjektov, kde nie sú splnené kritériá spoločného dominantného postavenia, ako ich uplatňuje Súdny dvor Európskej únie.

1.2.   Úvodné poznámky

8.

Podľa článku 8 smernice 2002/21/ES musia NRO zabezpečiť, aby pri vykonávaní regulačných úloh zakotvených v rámci uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie regulačných cieľov stanovených v smernici, a to aj podporou efektívnych investícií do novej a zdokonaľovanej infraštruktúry a prístupu k nej.

9.

Vymedzenie relevantných trhov a posúdenie významného vplyvu na trhu podľa rámca by malo vychádzať z rovnakej metodiky ako podľa práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Tým sa zabezpečí zohľadnenie príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (ďalej len „oznámenie z roku 1997 o definícii trhu“) (8) a v príslušnom rozsahu aj rozhodovacej praxe Komisie pri uplatňovaní článku 102 zmluvy a článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (9). Ak NRO dôsledne uplatňujú osvedčené metodiky na vymedzovanie trhov a posúdenie významného vplyvu na trhu, prispievajú k predvídateľnosti regulačných opatrení a obmedzujú regulačnú intervenciu na prípady zlyhania trhu identifikované analytickými nástrojmi.

10.

Pri skúmaní podobných problémov za podobných okolností a s ohľadom na rovnaké ciele by NRO a orgány pre hospodársku súťaž mali v zásade dospieť k podobným záverom. Vzhľadom na rozdiely v rozsahu pôsobnosti a cieľoch ich intervencie, a najmä na osobitné zameranie a okolnosti pri posudzovaní zo strany NRO však trhy definované na účely práva hospodárskej súťaže EÚ a trhy definované na účely sektorovo špecifickej regulácie nemusia byť vždy identické.

11.

Podobne platí aj to, že označenie podniku za podnik s významným vplyvom na trhu identifikovanom na účely regulácie ex ante neznamená automaticky, že tento podnik by bol dominantný i na účely článku 102 zmluvy alebo na účely uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (10) alebo podobných vnútroštátnych predpisov. Okrem toho označenie za podnik s významným vplyvom na trhu nemá priamy vplyv na otázku, či tento podnik aj zneužil svoje dominantné postavenie v zmysle článku 102 zmluvy. Znamená to len toľko, že v rámci rozsahu pôsobnosti článku 14 smernice 2002/21/ES zo štrukturálneho hľadiska a v krátkodobom až strednodobom horizonte prevádzkovateľ na relevantnom identifikovanom trhu má a bude mať dostatočnú trhovú silu správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov.

12.

V praxi nemožno vylúčiť, že sa na rôzne druhy problémov súvisiacich s hospodárskou súťažou identifikovaných na základných maloobchodných trhoch môžu uplatňovať paralelné postupy v rámci regulácie ex ante a práva hospodárskej súťaže EÚ. V tejto súvislosti povinnosti ex ante, ktoré NRO uložili podnikom označeným za podniky s významným vplyvom na trhu, majú za cieľ napraviť zistené zlyhania trhu a naplniť osobitné ciele stanovené v rámci. Na druhej strane právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže slúžia na riešenie a odstránenie obáv vo vzťahu k protiprávnym dohodám, zosúladeným postupom alebo jednostrannému zneužívajúcemu správaniu, ktoré obmedzujú alebo narúšajú hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

1.3.   Regulačný prístup k analýze trhu

13.

NRO pri trhovej analýze podľa článku 16 smernice 2002/21/ES vykonajú štrukturálne hodnotenie relevantného trhu za príslušné obdobie so zameraním na budúci vývoj.

14.

Dĺžka príslušného obdobia (nasledujúceho obdobia preskúmania) zodpovedá obdobiu medzi skončením prebiehajúceho preskúmania a skončením nasledujúceho preskúmania trhu (11), pričom NRO by v tomto čase mal posúdiť osobitné charakteristiky trhu a vývoj na trhu.

15.

Východiskovým bodom na identifikáciu veľkoobchodných trhov potenciálne podliehajúcich regulácii ex ante by mala byť vždy analýza zodpovedajúcich maloobchodných trhov.

16.

NRO by mali stanoviť, či na základných maloobchodných trhoch za absencie veľkoobchodnej regulácie založenej na zistení individuálneho alebo kolektívneho významného vplyvu na trhu môže perspektívne existovať hospodárska súťaž, a teda či chýbajúca efektívna hospodárska súťaž je trvalým javom (12).

17.

NRO by na tento účel mali vziať do úvahy existujúce trhové podmienky, ako aj očakávaný alebo predvídateľný vývoj na trhu v priebehu nasledujúceho obdobia preskúmania pri absencii regulácie založenej na významnom vplyve na trhu. Ide o tzv. modified greenfield approach, t. j. obdoba prístupu, pri ktorom sa abstrahuje od existujúcej regulácie na trhu (13). Na druhej strane by sa pri analýze mali zohľadniť účinky iných druhov (sektorovo špecifickej) regulácie, rozhodnutí alebo právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na relevantné maloobchodné a súvisiace veľkoobchodné trhy počas príslušného obdobia.

18.

Ak na základnom maloobchodnom trhu podľa modified greenfield approach perspektívne môže existovať hospodárska súťaž, NRO by mal dospieť k záveru, že regulácia na veľkoobchodnej úrovni už nie je potrebná.

19.

NRO by mali vo svojej analýze zohľadňovať súčasné aj minulé údaje, pokiaľ sú relevantné pre vývoj na danom trhu počas nasledujúceho obdobia preskúmania. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ľahko dostupné dôkazy o minulej praxi nemusia automaticky znamenať, že v takejto praxi sa bude pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcom období preskúmania. Minulá prax je však dôležitá, ak sa charakteristiky trhu zásadne nezmenili alebo sa pravdepodobne v priebehu nasledujúceho obdobia preskúmania nezmenia.

20.

Z uvedeného vyplýva, že NRO by v rámci analýzy trhu mali zohľadňovať statické aj dynamické hľadiská s cieľom riešiť zlyhania trhu zistené na maloobchodnej úrovni zavedením príslušných veľkoobchodných regulačných povinností, ktoré by mali okrem iného podporovať hospodársku súťaž a prispievať k rozvoju vnútorného trhu. Tieto povinnosti by sa mali zakladať na regulačných zásadách stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES, ako sú podpora predvídateľnosti regulácie, efektívnych investícií a inovácie a hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry.

21.

Ak to NRO uznajú za vhodné, analýza by sa mala zakladať na funkčnom chápaní prepojenia medzi relevantnými veľkoobchodnými a základnými maloobchodnými trhmi, ako aj na ďalších súvisiacich trhoch. Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach (14) zdôraznila, že maloobchodné trhové podmienky môžu NRO poskytnúť vedomosti o štruktúre veľkoobchodného trhu, avšak samy osebe nemôžu byť rozhodujúce, pokiaľ ide o zistenie významného vplyvu na trhu na veľkoobchodnej úrovni. Ako sa konštatovalo vo viacerých rozhodnutiach Komisie podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (15), aby bolo možné určiť, že podnik má individuálny alebo kolektívny významný vplyv na relevantných veľkoobchodných trhoch, nie je potrebné dokazovať individuálny alebo kolektívny významný vplyv na trhu na maloobchodnej úrovni. V súlade s odôvodnením 18 odporúčania 2014/710/EÚ by regulácia ex ante na veľkoobchodnej úrovni mala byť dostatočná na vyriešenie problémov v oblasti hospodárskej súťaže na súvisiacich dolných trhoch.

22.

Pri analýze veľkosti a trhovej sily zodpovedajúcich veľkoobchodných trhov s cieľom určiť, či na nich existuje efektívna hospodárska súťaž, by sa mali zohľadniť priame a nepriame obmedzenia hospodárskej súťaže bez ohľadu na to, či tieto obmedzenia vyplývajú z elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb alebo iných druhov služieb alebo aplikácií, ktoré sú porovnateľné z hľadiska koncového používateľa (16).

23.

Podľa odôvodnenia 27 smernice 2002/21/ES vznikajúce trhy, na ktorých je pravdepodobné, že vedúci subjekt na trhu bude mať de facto podstatný trhový podiel, by nemali byť predmetom neprimeranej regulácie ex ante. Predčasné zavedenie regulácie ex ante by totiž mohlo nevhodne ovplyvniť formujúce sa konkurenčné podmienky na novom či vznikajúcom trhu. Zároveň je však potrebné zabrániť ovládnutiu takýchto vznikajúcich trhov vedúcim podnikom.

2.   VYMEDZENIE TRHU

2.1.   Hlavné kritériá pre vymedzenie relevantného trhu

24.

Pri posudzovaní toho, či má podnik významný vplyv na trhu, teda či má „ekonomický vplyv, ktorý mu dovoľuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a koncových spotrebiteľov“ (17), má vymedzenie relevantného trhu (18) zásadný význam, keďže efektívnu hospodársku súťaž možno posúdiť len na základe tohto vymedzenia (19).

25.

Ako je vysvetlené v bode 9, trh musí byť vymedzený v súlade s metodikou opísanou v oznámení z roku 1997 o definícii trhu. Definovanie trhu nie je mechanický či abstraktný proces, ale vyžaduje si analýzu všetkých dostupných dôkazov jeho správania sa v minulosti a všeobecné pochopenie mechanizmov daného sektora. Pri uskutočňovaní výhľadovej alebo na budúcnosť orientovanej analýzy trhu je obzvlášť potrebný skôr dynamický než statický prístup (20).

26.

Východiskovým bodom každej analýzy by malo byť posúdenie relevantných maloobchodných trhov, a to s prihliadnutím na zastupiteľnosť na strane dopytu a strane ponuky z hľadiska koncového používateľa počas nasledujúcich období preskúmania na základe existujúcich trhových podmienok a ich pravdepodobného vývoja. Po identifikácii relevantných maloobchodných trhov a určení toho, či by absencia regulačného zásahu na hornom trhu aj naďalej spôsobovala riziko poškodenia spotrebiteľa z dôvodu nedostatočnej hospodárskej súťaže na maloobchodných trhoch, by NRO mali identifikovať príslušné veľkoobchodné trhy s cieľom posúdiť, či by mali podliehať regulácii ex ante podľa článku 16 smernice 2002/21/ES (21). Mali by začať identifikáciou a analýzou veľkoobchodného trhu, ktorý je najvyššie postavený oproti maloobchodnému trhu, na ktorom sa zistili uvedené problémy v oblasti hospodárskej súťaže, a vymedzením hraníc trhu s prihliadnutím na zastupiteľnosť výrobkov na strane dopytu a pokiaľ je to relevantné aj na strane ponuky.

27.

Miera, do akej ponuka výrobku alebo poskytovanie služieb v danej geografickej oblasti tvorí relevantný trh, závisí od existencie konkurenčných obmedzení v cenotvorbe zo strany príslušných poskytovateľov služieb. Pri posudzovaní správania sa podnikov na trhu je potrebné brať do úvahy predovšetkým dve hlavné konkurenčné obmedzenia, a to i) zastupiteľnosť na strane dopytu a ii) a zastupiteľnosť na strane ponuky (22). Tretím zdrojom konkurenčného obmedzenia pôsobiaceho na správanie prevádzkovateľa, ktorý sa nemá zvažovať v štádiu vymedzovania trhu, ale pri posudzovaní, či je na danom trhu efektívna hospodárska súťaž v zmysle smernice 2002/21/ES, je existencia potenciálnej hospodárskej súťaže (23).

28.

Zastupiteľnosť na strane dopytu sa používa na zistenie miery, do akej sú zákazníci ochotní a pripravení nahradiť iné služby alebo výrobky za danú službu alebo výrobok (24), pričom zastupiteľnosť na strane ponuky udáva, či by iní dodávatelia než tí, ktorí ponúkajú daný výrobok alebo službu, okamžite alebo v krátkodobom časovom horizonte dokázali zmeniť svoj výrobkový rad (25) alebo začať ponúkať výrobky alebo služby bez vynaloženia významných dodatočných nákladov (26). Zastupiteľnosť na strane ponuky je obzvlášť dôležitá pre sieťové odvetvia, ako sú elektronické komunikácie, keďže tá istá sieť sa môže použiť na poskytovanie rôznych druhov služieb (27). Rozdiel medzi potenciálnou konkurenciou a zastupiteľnosťou na strane ponuky spočíva v skutočnosti, že zastupiteľnosť na strane ponuky reaguje na zvýšenie ceny rýchlo, kým potenciálne nové trhové subjekty zrejme potrebujú viac času na to, aby mohli začať dodávať na trh. Zastupiteľnosť na strane ponuky nezahŕňa žiadne významné dodatočné náklady, kým potenciálny vstup na trh si môže vyžadovať značné utopené náklady (28), a preto sa nezohľadňuje v štádiu vymedzenia trhu (29).

29.

Jedným z možných spôsobov posúdenia existencie zastupiteľnosti na strane dopytu alebo na strane ponuky je uplatnenie tzv. testu hypotetického monopolistu, resp. testu SSNIP (30). V rámci tohto testu by si NRO mal položiť otázku, čo by sa stalo, keby došlo k malému, ale významnému a nie prechodnému zvýšeniu ceny daného výrobku alebo služby za predpokladu, že ceny všetkých ostatných výrobkov alebo služieb by zostali nezmenené (tzv. relatívne zvýšenie ceny). Keďže významnosť relatívneho zvýšenia ceny sa od prípadu k prípadu líši, NRO by mali zvážiť reakcie zákazníkov (spotrebiteľov alebo podnikov) na malé, ale nie prechodné zvýšenie ceny v rozmedzí od 5 do 10 %. Reakcie zákazníkov pomôžu zistiť, či existujú zameniteľné výrobky, a ak takéto výrobky existujú, kde treba stanoviť hranice relevantného produktového trhu (31).

30.

Ako východiskový bod by NRO mali najskôr určiť elektronickú komunikačnú službu alebo výrobok, ktorý sa ponúka v danej zemepisnej oblasti a môže byť predmetom zavedenia regulačných povinností. Následne NRO môžu pridať ďalšie produkty alebo oblasti v závislosti od toho, či konkurencia zo strany týchto obmedzuje cenu príslušného hlavného výrobku alebo služby. Keďže relatívne zvýšenie ceny skupiny výrobkov môže viesť k tomu, že niektorí zákazníci sa preorientujú na iné služby alebo výrobky a dôjde tak k strate tržieb, kľúčové je stanoviť, či by takáto strata tržieb bola postačujúca na vyváženie zvýšených ziskov, ktoré by sa inak dosiahli po zvýšení ceny. Posudzovanie zastupiteľnosti na strane dopytu a na strane ponuky predstavuje spôsob merania „kritickej straty“ tržieb (ktorá spôsobí to, že relatívne zvýšenie ceny nie je ziskové) a následne stanovenia rozsahu relevantného trhu. NRO by mal preto uplatňovať tento test až kým sa zistí, že relatívne zvýšenie ceny v rámci vymedzeného geografického a produktového trhu bude ziskové, t. j. už nebude spôsobovať kritickú stratu tržieb spôsobenú prechodom na okamžite dostupné substitúty alebo k dodávateľom pôsobiacim v iných oblastiach.

31.

Test hypotetického monopolistu sa v práve hospodárskej súťaže uplatňuje na výrobky alebo služby, ktorých cena sa stanovuje slobodne a nie je predmetom regulácie. V oblasti regulácie ex ante, t. j. ak sa výrobok alebo služba už ponúkajú za regulované ceny založené na nákladoch, bude sa predpokladať, že regulovaná cena sa stanovila na konkurenčnej úrovni (32), a mala by sa vziať za východisko na účely testu hypotetického monopolistu.

32.

Je pravdepodobné, že test SSNIP sa bude ťažko empiricky uplatňovať tam, kde nie je ľahko dostupný výrobok a cena. Ak takýto výrobok, či už komerčný alebo regulovaný, v rámci siete neexistuje, ale (eventuálne) by bolo technicky a komerčne možné ho ponúkať, NRO by mali pri vymedzovaní trhov vziať do úvahy samozásobovanie v rámci tejto siete a vytvoriť teoretický trh zahŕňajúci samozásobovanie, ak dochádza k poškodeniu spotrebiteľa na maloobchodnom trhu a pre takýto výrobok existuje potenciálny dopyt (33).

2.2.   Vymedzenie produktového trhu

33.

Podľa ustálenej judikatúry relevantný produktový trh zahŕňa všetky výrobky alebo služby, ktoré sú dostatočne zameniteľné alebo nahraditeľné, a to nielen pokiaľ ide o ich objektívne znaky, ceny alebo zamýšľané použitie, ale aj pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže a/alebo o štruktúru dopytu a ponuky na danom trhu (34). Výrobky alebo služby, ktoré sú navzájom zameniteľné iba do určitej malej alebo relatívnej miery, nie sú súčasťou toho istého trhu (35). NRO by preto pri vymedzovaní relevantného trhu výrobkov alebo služieb mali začať zoskupením výrobkov alebo služieb, ktoré spotrebitelia používajú na rovnaký účel (konečné použitie).

34.

Napriek tomu, že konečné použitie výrobku alebo služby je úzko spojené s jeho/jej fyzickými vlastnosťami, rôzne druhy výrobkov alebo služieb sa môžu používať na rovnaké účely.

35.

Zastupiteľnosť výrobkov medzi rozličnými službami môže vzniknúť v dôsledku zbližovania rôznych technológií, ktorá často umožňuje hospodárskym subjektom ponúkať podobné balíky maloobchodných produktov. Napríklad využívanie digitálnych prenosových systémov môže viesť podobnosti vo výkone a vlastnostiach sieťových služieb používajúcich odlišné technológie.

36.

Okrem toho sa objavujú tzv. služby over-the-top (OTT) alebo iné internetové komunikačné kanály, ktoré potenciálne môžu konkurovať maloobchodným komunikačným službám. NRO by preto mali posúdiť, či takéto služby môžu perspektívne predstavovať čiastočné alebo úplné substitúty tradičných telekomunikačných služieb (36).

37.

Preto by NRO okrem zváženia výrobkov či služieb, ktoré sú vzhľadom na svoje objektívne vlastnosti, ceny a zamýšľané použitie dostatočne zameniteľné, mali v prípade potreby pri analýze na účely vymedzenia trhu tiež preskúmať prevládajúce podmienky zastupiteľnosti na strane dopytu a prípadne aj na strane ponuky uplatnením testu hypotetického monopolistu alebo testu SSNIP.

Zastupiteľnosť na strane dopytu

38.

Vďaka zastupiteľnosti na strane dopytu môžu NRO stanoviť navzájom zameniteľné produkty alebo škálu produktov, na ktoré by spotrebitelia mohli ľahko prejsť v reakcii na hypotetické malé, ale významné a nie prechodné relatívne zvýšenie ceny. Pri určovaní existencie zastupiteľnosti na strane dopytu by mali NRO využiť všetky dôkazy o predchádzajúcom správaní spotrebiteľov, ako aj posúdiť pravdepodobnú reakciu zákazníkov a dodávateľov na takéto zvýšenie ceny príslušnej služby.

39.

Zákazníkom by pri prechode z jedného výrobku alebo služby na iný výrobok alebo inú službu z dôvodu malého, ale významného a nie prechodného zvýšenia ceny však okrem iného mohli prekážať aj značné náklady na zmenu. Zákazníci, ktorí investovali do konkrétnej technológie alebo uskutočnili iné potrebné investície, aby mohli dostávať určitú službu alebo používať určitý výrobok, nemusia byť ochotní vynaložiť ďalšie náklady na prechod k inak nahraditeľnej službe či výrobku, resp. môžu považovať náklady na zmenu za privysoké. Rovnako zákazníci existujúcich poskytovateľov môžu byť „uväznení“ dlhodobými zmluvami. V dôsledku toho v situácii, keď zákazníci čelia podstatným nákladom na zmenu, aby mohli nahradiť produkt A produktom B, dané dva produkty nemusia byť súčasťou toho istého relevantného trhu.

40.

Na maloobchodnej úrovni technologický vývoj vo všeobecnosti viedol k hospodárskej súťaži medzi jednotlivými platformami, keďže maloobchodné služby sa považujú za rovnocenné a čoraz viac vzájomne zameniteľné (37). Na určenie toho, či by rozličné veľkoobchodné platformy ako medené, optické a káblové siete mali byť zahrnuté do toho istého veľkoobchodného trhu, by sa mal použiť test SSNIP. Vzhľadom na výhľadový charakter analýzy by takéto posúdenie malo zohľadniť, že potenciálni žiadatelia o prístup, ktorí ešte neposkytujú služby založené na prístupe, nemusia pri výbere svojej prístupovej platformy zvažovať náklady na zmenu. Toto posúdenie by sa malo individuálne zameriavať na význam takéhoto prístupu, pričom treba mať na zreteli, že rozsah budúceho prístupu je vo svojej podstate náročné predvídať. Pri takejto analýze by sa navyše malo rátať s hypotetickým režimom konkurenčného prístupu umožneného reguláciou, a to bez ohľadu na prekážky brániace prechodu, ktoré nie sú objektívne odôvodniteľné a ktoré by mohli umelo nadhodnotiť prevádzkovatelia sietí, aby zabránili prechodu z určitej platformy alebo na ňu.

Zastupiteľnosť na strane ponuky

41.

Pri posudzovaní miery zastupiteľnosti na strane ponuky môžu NRO zohľadniť aj pravdepodobnosť, že sa podniky, ktoré v súčasnosti nepôsobia na relevantnom produktovom trhu, rozhodnú vstúpiť na trh v rámci krátkeho časového horizontu v dôsledku malého, ale významného a nie prechodného zvýšenia ceny. Presný časový rámec, ktorý je potrebné použiť pri posudzovaní pravdepodobných reakcií iných dodávateľov na relatívne zvýšenie ceny, bude nevyhnutne závisieť od vlastností toho ktorého trhu, a preto by sa mal zvoliť zvlášť pre každý jednotlivý prípad. V podmienkach, kde celkové náklady prechodu na výrobu daného výrobku sú relatívne zanedbateľné, môže byť tento výrobok zaradený do definície produktového trhu. NRO sa budú musieť uistiť, či by daný dodávateľ skutočne použil alebo realokoval svoje výrobné aktíva na účely výroby relevantného výrobku alebo ponuky relevantnej služby (napr. ak je celá ich kapacita blokovaná dlhodobými dohodami o dodávkach atď.).

42.

Do úvahy by sa mali brať i akékoľvek existujúce právne alebo iné regulačné požiadavky, ktoré by mohli brániť časovo efektívnemu vstupu na relevantný trh a v dôsledku toho odradiť od zastupiteľnosti na strane ponuky.

Substitučný reťazec

43.

Hranice relevantných trhov sa môžu rozšíriť, aby sa zohľadnili výrobky alebo geografické oblasti, ktoré by mali byť zahrnuté v definícii trhu z dôvodu tzv. reťazovej substitučnosti, hoci aj nie sú priamo zastupiteľné (38). Reťazová substitučnosť sa objavuje vtedy, keď je možné preukázať, že hoci výrobky A a C nie sú priamo zastupiteľné, výrobok B je substitútom ako výrobku A, tak i výrobku C, a preto výrobky A a C môžu byť súčasťou toho istého produktového trhu, keďže ich cenotvorba môže byť obmedzená zastupiteľnosťou výrobku B. Rovnaká argumentácia platí aj pri definovaní geografického trhu. Vzhľadom na existenciu inherentného rizika nadmerného rozšírenia rozsahu relevantného trhu by zistenia týkajúce sa reťazovej substitučnosti mali byť primeraným spôsobom podložené (39).

44.

Ak ceny za predchádzajúce alebo súčasné generácie technológií môžu obmedzovať ceny pre budúce generácie, je pravdepodobné, že tu existuje substitučný reťazec, čo by odôvodňovalo zoskupenie všetkých generácií technológií na tom istom relevantnom trhu výrobkov. Keďže takéto cenové obmedzenia budú zvyčajne pozorovateľné pri rôznych generáciách technológií, vo všeobecnosti sa považujú za súčasť jedného a toho istého trhu.

45.

Po tom, čo väčšina spotrebiteľov prešla na výkonnejšiu infraštruktúru, určitá skupina používateľov môže ešte stále používať staršiu technológiu. V tomto prípade by NRO mali prijať regulačný prístup, ktorý neprimerane neudržiava cyklus „uväznenia“ vymedzením priúzkych trhov.

2.3.   Vymedzenie geografického trhu

46.

Keď je relevantný produktový trh už identifikovaný, ďalším krokom je vymedziť jeho geografický rozmer. Až po vymedzení geografického rozmeru produktového trhu alebo trhu služieb môže NRO náležite posúdiť konkurenčné podmienky na ňom.

47.

Postup ohraničenia geografického trhu je založený na tých istých zásadách, ako sú tie, ktoré sú opísané v predchádzajúcej časti, pokiaľ ide o posudzovanie zastupiteľnosti na strane dopytu i ponuky v reakcii na relatívne zvýšenie ceny.

48.

Podľa ustálenej judikatúry zahŕňa relevantný geografický trh oblasť, v ktorej sú príslušné podniky zapojené do ponuky relevantných výrobkov alebo služieb či dopytu po nich, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno odlíšiť od susedných oblastí, v ktorých sú prevládajúce podmienky hospodárskej súťaže značne odlišné (40). Oblasti, v ktorých sú podmienky hospodárskej súťaže heterogénne, nepredstavujú jednotný trh (41).

49.

So zreteľom na výber zemepisnej jednotky, z ktorej by NRO mal vychádzať na začiatku svojho posudzovania, Komisia opakovane uviedla (42), že NRO by mali zaistiť, aby tieto jednotky: a) mali primeranú veľkosť, t. j. aby boli dostatočne malé na to, aby sa zabránilo významným rozdielom v podmienkach hospodárskej súťaže v rámci každej jednotky, ale dostatočne veľké na to, aby sa zabránilo finančne nákladnej a zaťažujúcej mikroanalýze, ktorá by mohla viesť k roztrieštenosti trhu; b) odzrkadľovali sieťovú štruktúru všetkých dotknutých subjektov a c) mali jasné a stabilné hranice v priebehu času.

50.

Ak sa zistia regionálne rozdiely, ale nepovažujú sa za dostatočné na to, aby odôvodňovali existenciu rôznych geografických trhov alebo záverov o významnom vplyve na trhu, môžu NRO využiť geograficky diferencované nápravné opatrenia (43). Stabilita tejto diferenciácie – konkrétne miera, v akej možno jasne identifikovať hranice oblasti podliehajúcej hospodárskej súťaži a v akej táto hranica zostáva v priebehu času nemenná – je kľúčom k rozlišovaniu medzi geografickou segmentáciou na úrovni vymedzenia trhu a segmentáciou nápravných opatrení.

51.

V sektore elektronickej komunikácie sa geografický rozsah relevantného trhu tradične určuje na základe dvoch hlavných kritérií (44): a) oblasť pokrytá sieťou (45) a b) existencia právnych a iných regulačných nástrojov (46).

3.   POSUDZOVANIE VÝZNAMNÉHO VPLYVU NA TRHU

52.

Podľa článku 14 ods. 2 smernice 2002/21/ES sa podnik považuje za podnik s významným vplyvom na trhu, ak sám alebo spoločne s inými podnikmi má postavenie zodpovedajúce dominancii, t. j. ekonomický vplyv, ktorý mu dovoľuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a koncových spotrebiteľov (47).

3.1.   Individuálny významný vplyv na trhu

53.

K stanoveniu individuálneho významného vplyvu na trhu sa dospieva na základe niekoľkých kritérií, ktorých posudzovanie vzhľadom na požiadavky uvedené v článku 16 smernice 2002/21/ES, ako sa uvádza v bode 13 týchto pokynov, je opísané ďalej v texte.

54.

Pri posudzovaní trhovej sily podniku je dôležité vziať do úvahy trhový podiel podniku (48) a jeho konkurentov, ako aj tlak zo strany potenciálnych konkurentov v strednodobom horizonte. Podiely na trhu môžu NRO poskytnúť prvý užitočný náznak o štruktúre trhu a relatívnom význame rôznych hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu. Komisia však bude interpretovať podiely na trhu na základe relevantných trhových podmienok, a najmä na základe dynamiky trhu a rozsahu, v akom sú výrobky diferencované (49).

55.

Podľa ustálenej judikatúry veľmi veľké trhové podiely, ktorými podnik disponuje určitý čas a ktoré presahujú 50 %, sú samy o sebe, až na výnimočné prípady, dôkazom existencie dominantného postavenia (50). Zo skúseností vyplýva, že čím vyšší je podiel na trhu a čím dlhšie je časové obdobie, počas ktorého trvá, tým je pravdepodobnejšie, že to predstavuje dôležitý predbežný náznak významného vplyvu na trhu (51).

56.

Ani podnik s vysokým podielom na trhu však nemusí dokázať konať v značnom rozsahu nezávisle od zákazníkov s dostatočnou vyjednávacou silou (52). Skutočnosť, že podnik so silným postavením na trhu postupne stráca trhový podiel, navyše môže indikovať, že trh sa stáva konkurenčnejším, avšak nemusí vopred vylučovať záver o významnom vplyve na trhu. Výrazná fluktuácia trhového podielu v čase môže svedčiť o chýbajúcej trhovej sily na relevantnom trhu. Schopnosť nového účastníka rýchlo zvýšiť svoj podiel na trhu môže odrážať aj skutočnosť, že relevantný trh je konkurenčnejší a že je možné prekonať prekážky vstupu na trh (53) v primeranom časovom rámci (54).

57.

Ak je podiel na trhu vysoký (55), ale pod prahovou hodnotou 50 %, NRO by sa pri posudzovaní významného vplyvu na trhu mali opierať o iné kľúčové štrukturálne charakteristiky trhu. Prv než vyvodia závery o existencii významného vplyvu na trhu, mali by vykonať dôkladné štrukturálne hodnotenie hospodárskych vlastností relevantného trhu.

58.

Nižšie sa uvádza neúplný zoznam kritérií, ktoré sú relevantné na meranie trhovej sily podniku, vďaka ktorej sa môže správať do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov (56). — prekážky vstupu na trh, — prekážky rastu, — absolútna a relatívna veľkosť podniku, — kontrola infraštruktúry, ktorú nie je možné jednoducho zduplikovať, — technologické a komerčné výhody alebo prevaha, — neexistencia protiváhy zo strany kúpnej sily alebo nízka protiváha kúpnej sily, — jednoduchý alebo prednostný prístup ku kapitálovým trhom/finančným zdrojom, — diverzifikácia výrobkov/služieb (napr. balíky výrobkov alebo služieb), — úspory z rozsahu, — úspory zo sortimentu, — priame a nepriame sieťové účinky (57), — vertikálna integrácia, — vysoko rozvinutá distribučná a predajná sieť, — dlhodobé a trvalo udržateľné dohody o prístupe, — zmluvné vzťahy s inými účastníkmi trhu, ktoré by mohli viesť k uzavretiu trhu (58), — absencia potenciálnej konkurencie. Ak sa tieto kritériá posudzujú samostatne, nemusia byť rozhodujúce pre zistenie významného vplyvu na trhu. Takéto zistenia musia byť založené na kombinácii faktorov.

59.

Zistenie významného vplyvu na trhu závisí od posúdenia jednoduchosti vstupu na trh. V sektore elektronickej komunikácie sú prekážky vstupu často vysoké najmä z dôvodu existencie technických prekážok, akou je napríklad nedostatok frekvenčného spektra, ktoré môžu obmedzovať dostupný objem frekvenčného spektra, alebo tam, kde si vstup na relevantný trh vyžaduje vysoké investície do infraštruktúry a dlhodobé programovanie kapacít, aby mohol byť ziskový (59).

60.

Vysoké prekážky vstupu však môžu stratiť na relevantnosti na trhoch, ktoré sa vyznačujú nepretržitým technickým pokrokom, najmä vzhľadom na vznik nových technológií umožňujúcich podnikom vstupujúcim na trh poskytovať kvalitatívne odlišné služby, ktoré môžu konkurovať prevádzkovateľovi s významným vplyvom na trhu (60). Na trhu elektronickej komunikácie môžu konkurenčné obmedzenia prameniť z inovačných hrozieb od potenciálnych konkurentov, ktorí v súčasnosti nie sú na trhu.

61.

NRO by preto mali brať do úvahy pravdepodobnosť, že podniky, ktoré v súčasnosti nepôsobia na relevantnom produktovom trhu, sa môžu v strednodobom horizonte rozhodnúť vstúpiť na trh. K podnikom, ktoré v prípade zvýšenia ceny dokážu zmeniť alebo rozšíriť svoj výrobný sortiment alebo rozsah poskytovaných služieb a vstúpiť na trh, by mali NRO pristupovať ako k potenciálnym účastníkom trhu, a to i v prípade, ak v súčasnosti nevyrábajú relevantný výrobok alebo neponúkajú relevantnú službu.

62.

Vstup na trh je pravdepodobnejší, keď potenciálne nové subjekty už sú prítomné na susedných trhoch (61) alebo poskytujú služby, ktoré sú relevantné pre poskytovanie príslušnej maloobchodnej služby alebo súťaž s ňou (62). Pre určenie toho, či je vstup na trh pravdepodobný a udržateľný, môže byť rozhodujúca schopnosť dosiahnuť minimálny nákladovo efektívny rozsah činností (63).

63.

NRO by taktiež mali starostlivo zohľadniť úspory z rozsahu a zo sortimentu, sieťové účinky, význam prístupu k obmedzeným zdrojom a utopené náklady spojené so sprevádzkovaním siete.

64.

NRO by mali takisto zvážiť, či trhová sila etablovaného prevádzkovateľa môže byť (cenovo) obmedzená výrobkami alebo službami mimo relevantného trhu a základných maloobchodných trhov, ako napríklad v prípade aktérov OTT, ktorí pôsobia na základe poskytovania online komunikačných služieb. Preto aj keď sa NRO domnieva, že obmedzenia pochádzajúce z týchto výrobkov a služieb na maloobchodnej úrovni nie sú dostatočne silné na to, aby bol maloobchodný trh efektívne konkurenčný, alebo nie sú dostatočne silné na to, aby predstavovali nepriamu prekážku pri poskytovaní veľkoobchodných služieb (na účely vymedzenia veľkoobchodného trhu), potenciálne obmedzenia by sa stále mali zohľadňovať v etape posudzovania významného vplyvu na trhu (64). Keďže v súčasnosti poskytovatelia služieb OTT sami neposkytujú prístupové služby, vo všeobecnosti nevyvíjajú konkurenčný tlak na prístupové trhy.

3.2.   Kolektívny významný vplyv na trhu

65.

Vymedzenie toho, čo predstavuje spoločné dominantné postavenie v práve hospodárskej súťaže, je stanovené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a v priebehu času sa vyvíja. Koncepcia kolektívneho významného vplyvu na trhu by mala vychádzať z rovnakého základu. Niekoľko podnikov, ktoré sú právne a hospodársky navzájom nezávislé, môže mať dominantné postavenie za predpokladu, že sa z ekonomického hľadiska prezentujú alebo spolu pôsobia na určitom trhu ako kolektívny subjekt (65). Vo veci Gencor (66) Súd skúmal, ako by vhodné vlastnosti trhu mohli viesť k vzťahu vzájomnej závislosti medzi stranami, ktorý by im umožňoval predvídať správanie toho druhého. Ako sa jasne uvádza v rozsudku vo veci Airtours (67), na zistenie kolektívneho dominantného postavenia nie je nevyhnutná existencia dohody alebo iných právnych vzťahov. Takéto zistenie sa môže zakladať aj na iných kolíznych kritériách a závisí od hospodárskeho posúdenia a predovšetkým od posúdenia štruktúry trhu (68).

66.

Kolektívne dominantné postavenie existuje vtedy, keď vzhľadom na skutočné vlastnosti relevantného trhu každý člen dominantného oligopolu po identifikovaní spoločných záujmov považuje za možné, hospodársky opodstatnené, a teda žiaduce prijať trvalú spoločnú politiku, ktorou sa riadi jeho správanie na trhu, s cieľom predávať za vyššie ako konkurenčné ceny, a to bez toho, aby musel pristúpiť k uzatvoreniu dohody alebo zosúladenému postupu v zmysle článku 101 zmluvy, pričom žiaden skutočný alebo potenciálny konkurent, zákazník ani spotrebiteľ nedokáže účinne reagovať (69).

67.

Všeobecný súd rozhodol v rozsudku vo veci Airtours, že na konštatovanie existencie kolektívneho dominantného postavenia sú nevyhnutné tri kumulatívne podmienky, ktoré sú vymedzené takto (70): — po prvé, každý člen dominantného oligopolu musí mať možnosť poznať správanie ostatných členov, aby zistil, či prijímajú spoločnú politiku. Nestačí, aby si každý člen dominantného oligopolu bol vedomý prospechu, ktorý môže mať zo vzájomne závislého správania na trhu, ale musí mať aj možnosť zistiť, či ostatní prevádzkovatelia prijali rovnakú stratégiu a či ju uplatňujú. Preto musí existovať dostatočná transparentnosť trhu pre všetkých členov dominantného oligopolu, aby mohli dostatočne presne a rýchlo vyhodnotiť spôsob, akým sa vyvíja trhové správanie iných členov, — po druhé, situácia tichej koordinácie musí trvať určitý čas, čo znamená, že členovia oligopolu musia mať motiváciu, aby sa neodchýlili od spoločnej politiky na trhu. Všetci môžu mať prospech len vtedy, ak všetci členovia dominantného oligopolu uplatňujú paralelné správanie. Koncept represívnych opatrení v reakcii na správanie, ktoré sa odchyľuje od spoločnej politiky, je tak inherentnou súčasťou tejto situácie. Aby situácia kolektívneho dominantného postavenia bola udržateľná, musia existovať primerané odrádzajúce prostriedky, ktorými sa zabezpečí, že bude pretrvávať motivácia neodchýliť sa od spoločnej politiky, čo znamená, že každý člen dominantného oligopolu si musí uvedomovať, že vysoko konkurenčný postup z jeho strany zameraný na zvýšenie jeho podielu na trhu by vyvolal rovnakú reakciu zo strany ostatných, takže by mu jeho iniciatíva nepriniesla žiadne výhody, — po tretie, aby existencia dominantného postavenia bola dostatočne právne preukázaná, treba tiež preukázať, že predvídateľná reakcia skutočných a potenciálnych konkurentov ani reakcie zákazníkov neohrozia výsledky, ktoré sa očakávajú od spoločnej politiky.

68.

Vo veci Impala II (71) Súdny dvor potvrdil tieto kritériá ako kľúč k určeniu podmienok, za prítomnosti ktorých je pravdepodobnejší vznik tichej koordinácie. Podľa Súdneho dvora je takáto tichá kolúzia pravdepodobnejšia, ak konkurenti môžu ľahko dosiahnuť spoločné vnímanie spôsobu fungovania koordinácie, a najmä parametrov, ktoré sú vhodné na to, aby boli ústredným bodom navrhovanej koordinácie (72). Zároveň poukázal na nutnosť zabrániť mechanickému prístupu, ktorý by zahŕňal samostatné overenie každého z uvedených kritérií jednotlivo bez zohľadnenia celkového hospodárskeho mechanizmu hypotetickej tichej koordinácie (73). Vlastnosti trhu sa musia posudzovať na základe uvedeného mechanizmu hypotetickej koordinácie.

69.

V tejto súvislosti pri určovaní toho, či dva alebo viaceré podniky na relevantnom trhu disponujú kolektívnym významným vplyvom na trhu, aby sa zistilo, či treba uložiť regulačné povinnosti ex ante, NRO musia vykonať analýzu budúceho pravdepodobného vývoja počas nasledujúceho obdobia preskúmania (74). Musia zvážiť, či by vzhľadom na všetky úvahy trhové podmienky viedli k vytvoreniu mechanizmu tichej koordinácie, a to na základe hospodárskeho testu stanoveného Súdnym dvorom. Ako sa uvádza v odôvodnení 26 smernice 2002/21/ES, v prípade dvoch alebo viacerých podnikov môže byť zistené využívanie dominantného postavenia nielen tam, kde existuje štrukturálne alebo iné prepojenie medzi týmito podnikmi ale aj vtedy, keď štruktúra príslušného trhu vedie ku koordinovaným vplyvom.

70.

Výhľadová analýza musí zohľadňovať očakávaný alebo predvídateľný vývoj na trhu v priebehu nasledujúceho obdobia preskúmania s cieľom zistiť, či tichá kolúzia je pravdepodobným výsledkom trhového vývoja. Pravdepodobnosť prvkov hospodárskeho testu stanoveného Súdnym dvorom musí byť určená s ohľadom na štruktúru trhu a všetky dostupné dôkazy o správaní na trhu, ktoré vedú k vytvoreniu hypotetického mechanizmu koordinácie a dosiahnutiu rovnováhy založenej na tichej kolúzii. Postulovaný mechanizmus sa musí analyzovať ako súčasť vierohodnej teórie tichej koordinácie (75), pričom sa musia zohľadniť dostupné dôkazy a údaje, ako aj hypotetické scenáre. Ako možno vyvodiť z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora, nemal by sa používať štýl kontrolného zoznamu.

71.

Podobne, ako sa uvádza aj v usmerneniach Komisie o horizontálnych fúziách (76), pri výhľadovej analýze treba zohľadniť všetky dostupné relevantné informácie o povahe dotknutých trhov vrátane štrukturálnych charakteristík i historického správania účastníkov trhu.

72.

Dosiahnuť spoločnú dohodu na koordinovanom správaní je všeobecne ľahšie v menej komplexnom a stabilnejšom hospodárskom prostredí. Vzhľadom na to, že koordinácia je vo všeobecnosti jednoduchšia pri menšom počte účastníkov, mohlo by byť vhodné preskúmať najmä počet účastníkov trhu. Okrem toho by mohlo byť ľahšie dospieť k dohode o podmienkach koordinácie, ak možno pozorovať relatívnu symetriu, najmä z hľadiska nákladovej štruktúry, trhových podielov, úrovne kapacity vrátane pokrytia, stupňa vertikálnej integrácie a kapacity replikovať balíky.

73.

Transparentnosť cien možno ľahšie predpokladať na maloobchodnom masovom trhu a homogénnosť výrobkov môže zvýšiť úroveň transparentnosti, ale aj komplexnosť výrobkov a taríf na maloobchodnej úrovni možno znížiť zavedením jednoduchších pravidiel cenotvorby, ako je napríklad identifikácia obmedzeného počtu hlavných referenčných výrobkov. Na trhoch elektronických komunikácií s takmer maximálnou mierou penetrácie mobilných a pevných liniek je premenlivosť dopytu zvyčajne skôr nižšia a nových zákazníkov možno získať len od ostatných účastníkov trhu, čím sa zvyšuje transparentnosť, pokiaľ ide o podiel na trhu (77).

74.

Pri odhadoch aktuálnych údajov a najpravdepodobnejších budúcich trendov by NRO mali použiť modified greenfield approach, ako sa uvádza v odseku 17, pri ktorom sa vyžaduje, aby sa z posúdenia vylúčili účinky akejkoľvek regulácie založenej na významnom vplyve na trhu (78).

75.

Druhy dôkazov dostupných NRO na trhoch, ktoré sú regulované v čase analýzy, budú mať odlišný charakter než dôkazy, ktoré sú k dispozícii na neregulovaných trhoch. NRO by však mohli stále dokázať predložiť dôkazy o štruktúre trhu a správaní, napríklad v prípadoch, keď sa existujúcou reguláciou nepodarilo úplne napraviť zistené zlyhania trhu. To neznamená, že úroveň dôkazov by mala byť nižšia, alebo že hypotetický mechanizmus tichej koordinácie by mal byť odlišný.

76.

So zreteľom na odsek 15, pokiaľ ide o posudzovanie existencie kolektívneho významného vplyvu na trhu s cieľom určiť, či sa má pristúpiť k regulácii ex ante, NRO teda môžu vziať do úvahy všetky okolnosti na trhu, aby mohli určiť, že v prípade absencie regulácie ex ante v dôsledku situácie na trhu môže dôjsť k tichej kolúzii, ak i) sú tieto okolnosti v súlade s ekonomikou teórie tichej kolúzie, ktorú obhajujú NRO, a ii) ak sa pri posudzovaní dospelo k záveru, že sú relevantné pri vysvetľovaní toho, že situácia na trhu môže viesť k opísanej hypotetickej tichej kolúzii, a to na základe integrovanej analýzy, ako aj kritérií stanovených vo veci Airtours a neskôr potvrdených a ďalej spresnených vo veciach Impala.

77.

Analýza kolektívneho významného vplyvu na trhu musí zohľadňovať osobitosti sektora elektronických komunikácií, a to najmä skutočnosť, že z dôvodu prepojení, ktoré zvyčajne existujú medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými trhmi, hospodársky mechanizmus tajnej kolúzie nie je obmedzený len na veľkoobchodnú úroveň, ale mal by sa posudzovať s ohľadom na vzájomné pôsobenie na oboch úrovniach. V tejto súvislosti ústredné body možno zistiť buď na maloobchodnej, alebo na veľkoobchodnej úrovni, a represívne opatrenia sa môžu uplatňovať v rámci funkčne prepojených veľkoobchodných a dolných maloobchodných trhov, ako aj na súvisiacich maloobchodných trhoch, alebo dokonca mimo týchto trhov, ak sú na nich prítomné oligopoly a interagujú.

78.

Ako uviedol Súdny dvor vo veci Impala II, štruktúru trhu, ktorá napomáha tichej kolúzii, môže okrem transparentnosti charakterizovať aj koncentrácia trhu a homogénnosť výrobkov (79). Ďalšie charakteristiky, ktoré môžu viesť k rovnakému záveru, možno odvodiť z judikatúry alebo predchádzajúcich regulačných rozhodnutí. Do neúplného zoznamu charakteristík trhu, ktoré NRO môže zvážiť pri posudzovaní jednotlivých prípadov, patria napríklad trhové podiely, elasticita dopytu, vertikálna integrácia, kompatibilita nákladov a výstupov, celkové sieťové pokrytie, úrovne ziskovosti a priemerných príjmov na používateľa, relatívna symetria hospodárskych subjektov a súvisiaca podobnosť maloobchodných operácií. Nenavrhuje sa však nijaký vyčerpávajúci zoznam. Okrem toho by sa relevantnosť týchto parametrov mala stanoviť a posudzovať individuálne a mali by sa zohľadniť vnútroštátne okolnosti. Ak NRO chcú použiť parametre inšpirované praxou hospodárskej súťaže ex post alebo skúmaním fúzií, mali by tak urobiť berúc do úvahy špecifiká regulácie ex ante v odvetví elektronických komunikácií (80) s cieľom určiť za konkrétnych okolností, či sú vlastnosti relevantného trhu takej povahy, že každý člen dominantného oligopolu považuje za možné, hospodársky opodstatnené, a teda žiaduce prijať trvalú spoločnú politiku, ktorou sa riadi jeho správanie na trhu (81).

Transparentnosť

79.

Na základe usmernení uvedených v bodoch 72, 73 a 77 je východiskovým bodom pre určenie kolektívneho významného vplyvu na trhu vytvorenie spoločnej politiky, na základe ktorej sa zladí budúce správanie.

80.

Pri skúmaní toho, či je trh dostatočne transparentný na to, aby umožnil tichú koordináciu, by sa malo skúmať, či účastníci trhu majú silnú motiváciu konvergovať k identifikovateľnému koordinovanému trhovému výsledku a upustiť od spoliehania sa na konkurenčné správanie. Je to tak v prípade, ak dlhodobé prínosy z protisúťažného správania prevažujú nad akýmikoľvek krátkodobými ziskami vyplývajúcimi z konkurenčného správania. Ako sa uvádza v odseku 78, realizáciu a udržiavanie tichej koordinácie uľahčujú určité charakteristiky trhu, v dôsledku ktorých môže byť daný trh náchylnejší na koordináciu.

81.

V konkrétnej osobitnej situácii na trhu elektronickej komunikácie, kde sú vysoké prekážky vstupu na trh a vysoké utopené náklady, majú nové subjekty motiváciu zvýšiť svoj trhový podiel v záujme zabezpečenia návratnosti nákladov. Na druhej strane symetria podielu na trhu nie je potrebná na to, aby boli subjekty motivované ku tajnej kolúzii, pokiaľ sa dosiahol minimálny rozsah (82) alebo sú porovnateľné nákladové štruktúry (83).

82.

Pri posudzovaní existencie kolektívneho významného vplyvu na trhu a bez toho, aby boli dotknuté kritériá opísané v odseku 67, silné prispôsobovanie cien počas dlhého obdobia, najmä ak sú vyššie než konkurenčné ceny, v spojení s ďalšími faktormi charakteristickými pre kolektívne dominantné postavenie môže v prípade neexistencie iného rozumného vysvetlenia postačovať na preukázanie existencie kolektívneho dominantného postavenia, a to aj vtedy, ak nie je k dispozícii jasný priamy dôkaz silnej transparentnosti trhu, keďže za takýchto okolností možno takúto transparentnosť predpokladať (84). Vyšetrovanie takýchto okolností sa musí realizovať opatrne a predovšetkým by sa pri ňom mal využiť prístup založený na analýze pravdepodobných stratégií koordinácie, ktoré môžu existovať za daných podmienok (85). Najmä na účely regulácie ex ante v odvetví elektronických komunikácií zistenie už existujúcej koordinácie, ako sa uvádza vyššie, nie je podmienkou, ale môže byť relevantné najmä vtedy, ak sa vlastnosti trhu podstatne nezmenili a/alebo sa v nasledujúcom období preskúmania pravdepodobne nezmenia.

83.

Tam, kde NRO na základe minulého správania môže výhľadovo posúdiť pravdepodobnú trhovú dynamiku v nasledujúcom období preskúmania, by si NRO mali uvedomovať, že aj v prípade existencie regulácie obyčajné uloženie kontroly cien prístupových produktov na veľkoobchodnej úrovni nemusí byť dostatočné vysvetlenie pozorovaného prispôsobovania cien počas dlhého obdobia na maloobchodnej úrovni. Ak neexistuje iné primerané vysvetlenie, toto prispôsobenie môže byť znakom tajnej kolúzie, ak sú prítomné ostatné faktory typické pre kolektívne dominantné postavenie. Iné primerané vysvetlenia, odhliadnuc od regulačných povinností upravujúcich úrovne cien, môžu mať napríklad ekonomický charakter, ak úroveň cien môže byť odôvodnená vzhľadom na štruktúru nákladov na konkurenčnom trhu.

84.

Okrem toho na účely posúdenia kritéria transparentnosti v prípade osobitných okolností regulácie ex ante na trhoch s elektronickými komunikáciami, kde sú prekážky vstupu pre nových účastníkov zvyčajne vysoké, odmietnutie zo strany vlastníkov sietí poskytovať veľkoobchodný prístup za primeraných podmienok môže predstavovať ústredný bod spoločnej politiky členov oligopolu. Takéto odmietnutie zo strany prevádzkovateľov sietí preto môže poukazovať na existenciu spoločnej politiky, ktorá sa pri vykonávaní analýzy významného vplyvu na trhu berie do úvahy popri iných faktoroch. Ústredný bod založený na odmietnutí prístupu možno pozorovať buď v prípade hospodárskych subjektov, ktoré nepodliehajú povinnostiam prístupu ex ante, alebo sa o ňom môže uvažovať v prípade hospodárskych subjektov, ktoré takýmto povinnostiam v čase analýzy podliehajú, a to za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Medzi tieto podmienky patrí spoločná motivácia udržiavať značné alebo nezvyčajne vysoké zisky na dolných alebo súvisiacich maloobchodných trhoch, ktoré NRO označí za neprimerané vzhľadom na investované prostriedky a podstúpené riziká (86), alebo iné necenové súvisiace druhy spoločnej politiky na trhu, ktorý napomáha tichej koordinácii, v rozpore s dobrým fungovaním maloobchodného trhu, v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci Impala II (87), ktoré tiež možno predložiť ako dôkaz, že odmietnutie prístupu je dôveryhodný ústredný bod. Je tiež dôležité posúdiť to, či daný subjekt má dostatočnú veľkosť na to, aby bolo možné odôvodniť poskytovanie veľkoobchodných služieb tretím stranám.

Udržateľnosť

85.

Ak má byť spoločná politika dlhodobo udržateľná, všetci členovia oligopolu musia mať motiváciu, aby sa neodchýlili od dodržiavania podmienok koordinácie. Vyplýva to zo skutočnosti, že členovia dominantného oligopolu môžu mať prospech iba vtedy, ak budú pokračovať v paralelnom správaní. Existencia vierohodnej hrozby represívnych opatrení, ktorá odrádza od odchyľujúceho správania, je nevyhnutným predpokladom toho, aby si mechanizmus koordinácie zachoval dlhodobú spoľahlivosť.

86.

Pokiaľ ide o potrebu pristúpiť k uloženiu sankcií, Všeobecný súd objasnil, že samotná existencia účinného odstrašujúceho mechanizmu je v zásade postačujúca, pretože ak sa členovia oligopolu prispôsobia spoločnej politike, nie je potrebné pristúpiť k uloženiu sankcií. Najúčinnejším odstrašujúcim mechanizmom je ten, ktorý sa nemusí použiť (88).

87.

Toto spresnenie je mimoriadne dôležité napríklad v prípadoch, keď sa NRO domnieva, že ústredným bodom tajnej kolúzie na veľkoobchodnej úrovni je (nepriame) odmietnutie prístupu na veľkoobchodnej úrovni (89), a keď sú veľkoobchodné transakcie pomerne zriedkavé. V takých prípadoch NRO nemusia usúdiť, že represívne opatrenia pozostávajú z uzavretia inej prístupovej dohody iným hospodárskym subjektom v tichej kolúzii, ale môžu identifikovať iný (90) dôveryhodný represívny mechanizmus na základnom maloobchodnom trhu alebo súvisiacich maloobchodných trhoch (ako napríklad krátkodobé cenové vojny) (91). Závery o prenositeľnosti a miere vypovedaných zmlúv (92) by za konkrétnych okolností mohli ešte viac odôvodniť predpokladanú reaktívnosť spotrebiteľov na zmeny cien a pomôcť NRO predpovedať pravdepodobnosť toho, či represívne opatrenia na maloobchodnej úrovni sú efektívne (93).

88.

Vierohodnosť hrozby sankcie (mechanizmu) a/alebo jej realizácie musia NRO posudzovať jednotlivo.

Vonkajšie faktory

89.

Posúdenie vyrovnávacích faktorov k teórii tichej kolúzie zahŕňa ekonomické otázky, či hospodárske subjekty, ktoré sú v súčasnosti prítomné na danom trhu, ale nie sú súčasťou oligopolu v tichej kolúzii, pôsobia ako okrajoví konkurenti alebo majú potenciál stať sa nekonformnými podnikmi, prípadne či spotrebitelia majú dostatočnú vyvažujúcu kúpnu silu na to, aby sa mechanizmus kolúzie ocitol v ohrození.

90.

V rámci regulácie ex ante v sektore elektronických komunikácií postavenie na trhu a silu rivalov možno posudzovať na základe rôznych faktorov týkajúcich sa prekážok vstupu pre potenciálnych konkurentov a konkurenčnej situácie a prekážok v raste pre existujúcich účastníkov trhu. Relevantné parametre pri tomto posúdení budú zahŕňať trhový podiel na posudzovanom trhu, súvisiace úspory z rozsahu, potenciál poskytovať vstupy pre všetky výrobky, ktoré požadujú zákazníci na maloobchodnej úrovni, relatívnu silu v hlavnej oblasti činnosti, existenciu okrajových alebo nekonformnejších konkurentov atď. V tejto súvislosti by NRO mali začleniť do svojho navrhovaného opatrenia aj posúdenie toho, či okrajoví konkurenti majú možnosť postaviť sa proti výsledku vyplývajúcemu z protisúťažného koordinovaného správania (94).

91.

Ako sa uvádza v odseku 59, trhy pre poskytovanie elektronických komunikačných služieb majú vysoké prekážky vstupu na trh, a to najmä ekonomickej povahy, keďže sprevádzkovanie sietí je za absencie veľkoobchodnej dohody o prístupe nákladné a časovo náročné, ale aj povahy právnej, keďže najmä politika frekvenčného spektra môže obmedziť počet prevádzkovateľov mobilných sietí (95). Preto by hypotetický nový účastník trhu, ktorý by mohol narušiť rovnováhu tichej kolúzie, pravdepodobne musel aspoň sčasti využívať infraštruktúru ostatných. Za absencie regulačného zásahu alebo udržateľných obchodných dohôd či prelomovej technologickej inovácie možno zvyčajne predpokladať, že pravdepodobnosť vstupu na trh s rušivými účinkami je v krátkodobom a strednodobom horizonte vo všeobecnosti nízka.

92.

Pokiaľ ide o zákazníkov, je nepravdepodobné, že by spotrebitelia na masových trhoch mohli individuálne uplatňovať svoju kúpnu silu tak, aby zohrávala akúkoľvek rolu. Na druhej strane niektorí obchodní koncoví používatelia, ktorí si kúpia výrobky určené pre podniky alebo šité na mieru, môžu dokázať uplatniť vyvažujúcu kúpnu silu a ich možná reakcia by sa v prípade potreby mala analyzovať na konkrétnom trhu.

93.

Toto oznámenie je určené členským štátom.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(2)  Vysvetľujúca poznámka k pokynom na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu podľa regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby, SWD(2018) 124.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie, Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/920 zo 17. mája 2017 (Ú. v. EÚ L 147, 9.6.2017, s. 1).

(7)  Odporúčanie Komisie 2014/710/EÚ 9. októbra 2014 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií podliehajúcich regulácii ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 79).

(8)  Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5) („oznámenie z roku 1997 o definícii trhu“). Oznámenie z roku 1997 o definícii trhu na účely uplatnenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži vysvetľuje, že pojem relevantný trh je úzko prepojený s cieľmi, ktoré sledujú príslušné politiky, presadzovaním právnych predpisov podľa článkov 101 a 102 zmluvy ex post alebo posúdením ex ante podľa nariadenia EÚ o fúziách.

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(10)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(11)  V článku 16 ods. 6 rámcovej smernice sa v súčasnosti stanovuje, že NRO informujú Komisiu o nových návrhoch opatrení do troch rokov od prijatia predchádzajúceho opatrenia, ktoré sa vzťahuje na daný trh.

(12)  Odôvodnenie 27 rámcovej smernice.

(13)  Vysvetľujúca poznámka k odporúčaniu Komisie 2014/710/EÚ, SWD(2014) 298, s. 8.

(14)  Veci FI/2004/0082, ES/2005/0330 a NL/2015/1727. Pozri tiež CZ/2012/1322.

(15)  Veci IE/2004/0121, ES/2005/0330, SI/2009/0913 a NL/2015/1727.

(16)  Pozri bod 4 odporúčania Komisie 2014/710/EÚ a jeho vysvetľujúcu poznámku, ako aj vec FR/2014/1670.

(17)  Článok 14 ods. 2 smernice 2002/21/ES.

(18)  Použitie termínu „relevantný trh“ implikuje opis výrobkov alebo služieb, ktoré tvoria daný trh, a posúdenie geografického rozsahu tohto trhu. Pojmy „výrobky“ a „služby“ sa v tomto dokumente používajú vzájomne zameniteľne. Podľa bodu 7 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu „relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“.

(19)  Vec C-209/98, Entreprenørforeningens Affalds, EU:C:2000:279, bod 57, a vec C-242/95, GT-Link, EU:C:1997:376, bod 36. Treba si uvedomiť, že cieľ vymedzenia trhu nie je samoúčelný, ale je súčasťou procesu, konkrétne procesu posudzovania stupňa trhovej sily podniku.

(20)  Spojené veci C-68/94 a C-30/95, Francúzsko a iní/Komisia, EU:C:1998:148. Pozri tiež odsek 12 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu.

(21)  Hlavné trhy s výrobkami a službami, ktorých vlastnosti by mohli v zásade odôvodňovať uloženie regulačných povinností ex ante, sú identifikované v odporúčaní 2014/710/EÚ, ktoré NRO musia v najvyššej možnej miere zohľadňovať pri vymedzovaní relevantných trhov.

(22)  Ako sa uvádza aj v oznámení z roku 1997 o definícii trhu, zastupiteľnosť na strane dopytu predstavuje z ekonomického hľadiska pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávateľov daného výrobku, a to najmä v oblasti cenotvorby.

(23)  Pozri tiež odsek 24 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu.

(24)  Nie je potrebné, aby všetci spotrebitelia prešli na konkurenčný výrobok. Postačuje, aby ich prešlo dosť na to, aby relatívne zvýšenie ceny nebolo ziskové. Táto požiadavka zodpovedá zásade „postačujúcej zameniteľnosti“ zakotvenej v judikatúre Súdneho dvora; pozri poznámku pod čiarou 27.

(25)  Pojem „krátkodobý“ závisí od charakteristík trhu a vnútroštátnych podmienok. Vo veci COMP/39.525, Telekomunikacja Polska, Komisia v bode 580 uviedla, že „zastupiteľnosť na strane ponuky existuje vtedy, ak dodávatelia dokážu prejsť na výrobu relevantných výrobkov a uviesť ich na trh v krátkom čase v reakcii na malé, ale trvalé zmeny cien“. Podľa poznámky pod čiarou 4 v odseku 20 oznámenia o definícii trhu z roku 1997 je príslušné obdobie „také obdobie, ktoré si nevyžaduje výrazné prispôsobovanie existujúcich hmotných a nehmotných aktív“.

(26)  Pozri tiež odsek 20 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu.

(27)  Pozri COMP/39.525, Telekomunikacja Polska, bod 580.

(28)  Pozri tiež odseky 20 až 23 oznámenia o definícii trhu z roku 1997 a vec IV/M.1225, Enso/Stora, Ú. v. ES L 254, 29.9.1999, odsek 39

(29)  Pozri tiež odsek 24 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu.

(30)  Pozri vec T-83/91, Tetra Pak/Komisia, EU:T:1994:246, bod 68. Tento test je tiež známy pod skratkou SSNIP (small but significant non transitory increase in price – malé, ale významné nie prechodné zvýšenie ceny). Hoci test SSNIP je iba jedným z príkladov metód používaných pri definovaní relevantného trhu a napriek jeho formálnej ekonometrickej povahe či jeho chybovému rozpätiu (tzv. celofánový efekt), jeho význam spočíva predovšetkým v jeho použití ako konceptuálneho nástroja na posudzovanie dôkazov konkurenčnosti rôznych výrobkov alebo služieb.

(31)  Inými slovami, pri vysokej krížovej elasticite dopytu medzi dvomi výrobkami možno predpokladať, že spotrebitelia tieto výrobky považujú za blízke substitúty. Ak však výber spotrebiteľov ovplyvňujú iné úvahy než zvýšenie ceny, test SSNIP nemusí byť primeraným nástrojom na meranie zameniteľnosti výrobkov. Pozri vec T-25/99, Colin Arthur Roberts, a Valérie Ann Roberts/Komisia, EU:T:2001:177. Pozri tiež odsek 17 oznámenia z roku 1997 o definícii trhu.

(32)  Tento predpoklad možno vyvrátiť, ak existujú silné náznaky, že prvotne regulovaná cena nebola stanovená na konkurenčnej úrovni. Za takých okolností môže byť vhodné použiť ako východiskový bod cenu vyplývajúcu z aktualizovaného nákladového modelu alebo referenčného porovnávania.

(33)  Vysvetľujúca poznámka k odporúčaniu Komisie 2014/710/EÚ, SWD(2014) 298, s. 18 a vec NL/2015/1727, C(2015) 3078. Pozri tiež vec CZ/2017/1985.

(34)  Vec C-333/94 P, Tetra Pak/Komisia, EU:C:1996:436, bod 13, vec 31/80 L’Oréal, EU:C:1980:289, bod 25, vec 322/81, Michelin/Komisia, EU:C:1983:313, bod 37, vec C-62/86, AkzoChemie/Komisia, EU:C:1991:286, bod 51, vec T-504/93, Tiercé Ladbroke/Komisia, EU:T:1997:84, bod 81, T-65/96, Kish Glass/Komisia, EU:T:2000:93, bod 62, vec C-475/99, Ambulanz Glöckner a Landkreis Südwestpfalz, EU:C:2001:577, bod 33. Test dostatočnej zastupiteľnosti alebo nahraditeľnosti Súdny dvor po prvýkrát stanovil vo veci 6/72, Europemballage a Continental Can/Komisia, EU:C:1973:22, bod 32, a vo veci 85/76, Hoffmann La-Roche/Komisia, EU:C:1979:36, bod 23.

(35)  Vec C-333/94 P, Tetra Pak/Komisia, EU:C:1996:436, bod 13, vec 66/86, Ahmed Saeed, EU:C:1989:140, body 39 a 40, vec 27/76, United Brands/Komisia, EU:C:1978:22, body 22 a 29 a 12, vec T-229/94, Deutsche Bahn/Komisia, EU:T:1997:155, bod 54. V prípade Tetra Pak súd potvrdil, že skutočnosť, že dopyt po kartónoch používaných na obaly na ovocný džús bol nepatrný a stabilný v čase v porovnaní s dopytom po kartónoch používaných na obaly na mlieko, je dôkazom toho, že medzi sektorom obalov na mlieko a obalov na iné výrobky než mlieko je veľmi malá zameniteľnosť; tamže, odseky 13 a 15.

(36)  Ak nemožno identifikovať dostatočné znaky zastupiteľnosti, ktoré by odôvodňovali zahrnutie takýchto služieb založených na OTT do relevantného produktového trhu, NRO by mali vo fáze posudzovania významného vplyvu na trhu aj tak zohľadniť potenciálny konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú tieto služby (pozri tiež veci CZ/2017/1985 a CZ/2012/1322 a ďalej v texte).

(37)  Zatiaľ čo NRO vo všeobecnosti zaradili maloobchodné služby poskytované prostredníctvom pevných sietí do rovnakého maloobchodného trhu bez ohľadu na príslušnú prenosovú platformu (t. j. bez ohľadu na to, či maloobchodná služba bola poskytnutá koaxiálnym káblom, optickým vláknom alebo medeným káblom), maloobchodné služby poskytované prostredníctvom pevných a mobilných sietí zaradili do samostatných trhov.

(38)  Pozri odseky 57 a 58 oznámenia o definícii trhu z roku 1997. Reťazová substitučnosť by mohla vzniknúť napr. tam, kde podnik poskytujúci služby na národnej úrovni obmedzuje ceny, ktoré si účtujú podniky poskytujúce služby na samostatných geografických trhoch. To môže nastať v prípade, že ceny, ktoré si účtujú podniky poskytujúce káblové siete v konkrétnych oblastiach, sú obmedzované dominantným podnikom, ktorý prevádzkuje činnosť na národnej úrovni. Pozri tiež: vec COMP/M.1628 – TotalFina/Elf, bod 188.

(39)  Dôkazy by mali svedčiť o jasnej cenovej závislosti na opačných koncoch reťazca. Stupeň zastupiteľnosti relevantných výrobkov alebo geografických oblastí by mal byť dostatočne vysoký.

(40)  United Brands, op. cit., bod 44, Michelin, op. cit., bod 26, vec 247/86, Alsatel/Novasam, EU:C:1988:469, bod 15; Tiercé Ladbroke/Komisia, op. cit., bod 102.

(41)  Deutsche Bahn/Komisia, op. cit., bod 92. Vec T-139/98, AAMS/Komisia, EU:T:2001:272, bod 39.

(42)  Pozri napríklad bod 2.5 vysvetľujúcej poznámky k odporúčaniu 2014/710/EÚ, SWD(2014) 298.

(43)  Vysvetľujúca poznámka k odporúčaniu Komisie 2014/710/EÚ, SWD(2014) 298, s. 14. Pozri tiež CZ/2012/1322.

(44)  Pozri napr. vec IV/M.1025, Mannesmann/Olivetti/Infostrada, bod 17, a vec COMP/JV.23, Telefónica Portugal Telecom/Médi Telecom.

(45)  V praxi bude táto oblasť zodpovedať hraniciam oblasti, v ktorej má prevádzkovateľ prevádzkové povolenie. Vo veci COMP/M.1650, ACEA/Telefónica, Komisia poukázala na to, že keďže povolenie oznámeného spoločného podniku by bolo obmedzené na oblasť Ríma, geografický trh mohol byť vymedzený ako lokálny; bod 16.

(46)  Mobilní operátori môžu napríklad poskytovať pohyblivé služby iba v geografických oblastiach, v prípade ktorých im boli udelené povolenia na používanie rádiového frekvenčného spektra, čím sa prispieva ku geografickému rozmeru relevantných trhov; pozri vec IV/M.1439, Telia/Telenor, odsek 124, vec IV/M.1430, Vodafone/Airtouch, body 13 – 17, vec COMP/JV.17, Mannesmann/Bell Atlantic/Omnitel, bod 15.

(47)  Toto vymedzenie zodpovedá vymedzeniu, ktoré pripisuje judikatúra Súdneho dvora pojmu dominantné postavenie v článku 102 zmluvy. Pozri United Brands, op. cit., bod 65, a Hoffmann-La Roche/Komisia, op. cit., bod 38.

(48)  Pokiaľ ide o hodnotu, objem, telefónne prípojky, počet predplatiteľov (v závislosti od daného trhu).

(49)  Pozri odsek 13 oznámenia Komisie – Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu.

(50)  AKZO Chemie/Komisia, op. cit., bod 60; vec T-228/97, Irish Sugar/Komisia, EU:T:1999:246, bod 70, Hoffmann-La Roche/Komisia, op. cit, bod 41, AAMS a iní/Komisia, op. cit., bod 51. Veľké trhové podiely však môžu byť presným meradlom iba za predpokladu, že konkurenti nie sú schopní v dostatočnej miere zvýšiť svoju výrobu, aby uspokojili presun dopytu spôsobený zvýšenou cenou konkurenta. Irish Sugar/Komisia, op. cit., body 97 až 104.

(51)  Pozri odsek 15 oznámenia Komisie – Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu.

(52)  Pozri odsek 18 oznámenia Komisie – Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu.

(53)  Prekážky vstupu na trh v tomto odvetví môžu mať štrukturálny, právny alebo regulačný charakter. Štrukturálne prekážky vstupu vyplývajú z prvotných nákladov alebo z podmienok dopytu, ktoré vytvárajú asymetrické podmienky pre súčasných a nových účastníkov, čo znemožňuje alebo bráni novým účastníkom vstúpiť na trh. Právne alebo regulačné prekážky nevyplývajú z ekonomických podmienok, ale sú dôsledkom legislatívnych, administratívnych alebo iných opatrení, ktoré majú priamy účinok na podmienky vstupu a/alebo na postavenie operátorov na relevantnom trhu. Pozri odporúčanie Komisie 2014/710/EÚ.

(54)  Vec COMP/M.5532, Carphone Warehouse/TiscaliUK.

(55)  Skúsenosti Komisie naznačujú, že dominantné postavenie nie je pravdepodobné, ak je podiel podniku na príslušnom trhu nižší ako 40 %. Môžu sa však vyskytnúť osobitné prípady pod týmto prahom, keď konkurenti nedokážu efektívne obmedziť správanie dominantného podniku na trhu. Pozri United Brands, op. cit., a vec COMP/M.1741 – MCI WorldCom/Sprint.

(56)  Veci NL/2017/1958-59 a NL/2017/1960. Pozri vec PT/2017/2023.

(57)  Priame sieťové účinky nastávajú vtedy, keď hodnota tovaru alebo služby pre spotrebiteľa vyplýva z intenzívnejšieho využívania takéhoto tovaru/služby ostatnými spotrebiteľmi. Nepriame sieťové účinky nastávajú vtedy, keď takáto zvýšená hodnota pochádza z intenzívnejšieho využívania doplnkového tovaru alebo služby.

(58)  Najmä roamingové dohody, dohody o spoločnom využívaní siete, ako aj dohody o spoločných investíciách, ktoré nie sú otvorené tretím stranám a ktoré by mohli okrem iného odstrániť nezávislého obchodného partnera, s ktorým by mohol menší operátor obchodovať. Pozri vec COMP/M.7612, Hutchison 3G UK/Telefónica UK.

(59)  Hoffmann-La Roche/Komisia, op. cit., bod 48. Najdôležitejšie druhy prekážok vstupu sú úspory z rozsahu a utopené náklady. Tieto prekážky sú obzvlášť relevantné v sektore elektronickej komunikácie vzhľadom na to, že na vytvorenie napr. efektívnej elektronickej komunikačnej siete na poskytovanie prístupových služieb sú potrebné veľké investície, pričom ak sa nový účastník trhu rozhodne trh opustiť, pravdepodobne sa mu vráti iba veľmi malá časť.

(60)  Vec COMP/M.5532, Carphone Warehouse/Tiscali UK, vec COMP/M.7018, Telefónica Deutschland/E-Plus, a vec COMP/M.7612, Hutchinson 3G UK/Telefónica UK.

(61)  Vec COMP/M.1564, Astrolink JV.

(62)  Vec COMP/M.1564, Astrolink JV.

(63)  Vec COMP/M.1741, MCI WorldCom/Sprint.

(64)  Vec FR/2014/1670.

(65)  Vec C-395/96 P, Compagnie Maritime Belge, EU:C:2000:132, body 35 – 36.

(66)  Vec T-102/96, Gencor Ltd/Komisia, EU:T:1999:65, bod 163.

(67)  Vec T-342/99, Airtours plc/Komisia, EU:T:2002:146.

(68)  Compagnie Maritime Belge, bod 45.

(69)  Vec T-342/99, Airtours plc/Komisia, EU:T:2002:146, bod 61; vec C-413/06, Impala II, EU:C:2008:392, bod 122.

(70)  Tamže, bod 62.

(71)  Impala II, bod 123.

(72)  Rozumie sa ako tichá dohoda na podmienkach koordinácie medzi kolektívne dominantnými podnikmi – riešenie, ktoré hospodárske subjekty vstupujúce do tichej kolúzie budú mať sklon prijímať v konkrétnej trhovej situácii a ktoré si vyžaduje dosiahnutie transparentnosti trhu. Pozri bod 123 rozsudku vo veci Impala II.

(73)  Tamže, bod 125.

(74)  Tamže, bod 123.

(75)  Tamže, bod 130.

(76)  Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2004, s. 5).

(77)  V kontexte fúzií sa tieto otázky podrobne analyzovali vo vzťahu k trhu s elektronickými komunikáciami napríklad vo veci COMP M.7758, Hutchison 3G ITALY/WIND/JV.

(78)  Pozri vec SI/2009/0913, v ktorej Komisia objasnila, že tento prístup je vhodný na posúdenie pravdepodobnosti, že na trhu vzniknú tajné kolúzie aj za existujúcej regulácie na základe individuálneho významného vplyvu na trhu, pričom sa uvádza, že „rozhodujúca v tomto prípade je situácia, ktorá by prevládala v prípade neexistencie regulačných povinností uložených Mobitelu na tomto špecifickom trhu (modified greenfield approach)“.

(79)  Impala II, bod 121.

(80)  Posúdenie na účely regulácie ex ante si vyžaduje v prípade určitých aspektov osobitný rámec analýzy, ako napríklad spomínaná potreba nebrať do úvahy súčasnú reguláciu či potreba brať do úvahy konkrétny časový rámec regulácie alebo nedostatok konkrétnych binárnych kontrafaktuálnych scenárov pri analýze fúzií.

(81)  Airtours plc/Komisia, op. cit., bod 61; vec C-413/06, Impala II, EU:C:2008:392, bod 122.

(82)  To je potrebné posudzovať z hľadiska vnútroštátnych okolností a relevantného trhu s ohľadom na potrebu podporovať efektívny vstup na trh. Pozri napríklad prílohu k odporúčaniu Komisie 2009/396/ES zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 67).

(83)  Vec ES/2005/0330.

(84)  Vec T-464/04, Impala I, EU:T:2006:216, bod 252.

(85)  Impala II, bod 129.

(86)  Vec ES/2005/0330.

(87)  Impala II, bod 121. Pozri tiež oddiel o zlyhaniach trhu na maloobchodnej úrovni vo vysvetľujúcej poznámke.

(88)  Impala I, bod 466.

(89)  Prístup, ktorý by umožnil záujemcovi o prístup efektívne súťažiť na maloobchodnej úrovni.

(90)  Zatiaľ čo druhé kritérium testu v rámci rozsudku vo veci Airtours si vyžaduje rovnaké správanie ostatných, toto sa má chápať ako silne konkurenčné správanie jedného člena dominantného oligopolu v reakcii na silne konkurenčné správanie druhého člena dominantného oligopolu, ktoré však môže mať rôzne formy. Pozri rozsudok vo vec iAirtours, op. cit., bod 62.

(91)  To je dôležité, pretože sankcia voči členovi oligopolu 1 za udelenie prístupu konkurentovi spočívajúca v udelení prístupu ďalším konkurentom zo strany člena oligopolu 2 by mohla mať dlhodobé účinky na trh, čím by sa ešte viac oslabili zisky subjektu, ktorý pristúpil k represívnym opatreniam, a teda nejde o spoľahlivé odradenie od oportunistického správania. Pozri tiež vec ES/2005/0330.

(92)  Prenositeľnosť čísla je možnosť koncových používateľov ponechať si číslo z národného telefónneho číslovacieho plánu nezávisle od podniku poskytujúceho službu a miera vypovedaných zmlúv je percentuálny podiel zákazníkov služby, ktorí zrušili odber danej služby za určité obdobie.

(93)  Vec ES/2005/0330.

(94)  Vec IE/2004/0121.

(95)  Pozri poznámku pod čiarou 52 a vysvetľujúcu poznámka k odporúčaniu Komisie 2014/710/EÚ, SWD(2014) 298, s. 4.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/16

---

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.8824 – Mitsui Rail Capital Europe/Siemens Nederland/JV)

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 159/02)

Dňa 26. apríla 2018 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32018M8824. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/16

---

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.8805 – Panalpina/DFG/PA NL Perishables)

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 159/03)

Dňa 26. apríla 2018 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32018M8805. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/17

---

Výmenný kurz eura (1)

4. mája 2018

(2018/C 159/04)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1969
JPY	Japonský jen	130,37
DKK	Dánska koruna	7,4492
GBP	Britská libra	0,88235
SEK	Švédska koruna	10,5715
CHF	Švajčiarsky frank	1,1950
ISK	Islandská koruna	122,20
NOK	Nórska koruna	9,6440
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,503
HUF	Maďarský forint	313,87
PLN	Poľský zlotý	4,2543
RON	Rumunský lei	4,6620
TRY	Turecká líra	5,0963
AUD	Austrálsky dolár	1,5915
CAD	Kanadský dolár	1,5410
HKD	Hongkongský dolár	9,3952
NZD	Novozélandský dolár	1,7067
SGD	Singapurský dolár	1,5962
KRW	Juhokórejský won	1 288,32
ZAR	Juhoafrický rand	15,1135
CNY	Čínsky juan	7,6113
HRK	Chorvátska kuna	7,4040
IDR	Indonézska rupia	16 729,91
MYR	Malajzijský ringgit	4,7134
PHP	Filipínske peso	61,847
RUB	Ruský rubeľ	75,4816
THB	Thajský baht	38,008
BRL	Brazílsky real	4,2446
MXN	Mexické peso	22,9276
INR	Indická rupia	80,0270

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/18

---

Oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok okrem iného s pôvodom z Ukrajiny

(2018/C 159/05)

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“).

1.   Žiadosť o revízne prešetrovanie

Žiadosť o revízne prešetrovanie podala spoločnosť Interpipe group (ďalej len „žiadateľ“), ktorá je vyvážajúcim výrobcom z Ukrajiny (ďalej len „dotknutá krajina“).

Čiastočné predbežné revízne prešetrovanie sa svojím rozsahom obmedzuje len na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

2.   Prešetrovaný výrobok

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (Carbon Equivalent Value – CEV) podľa výpočtov a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (International Institute of Welding – IIW) nepresahuje 0,86 (2), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (kódy TARIC 7304110010, 7304191020, 7304193020, 7304220020, 7304230020, 7304240020, 7304291020, 7304293020, 7304318030, 7304395830, 7304399230, 7304399320, 7304518930, 7304599230 a 7304599320) a s pôvodom z Ukrajiny (ďalej len „dotknutý výrobok“).

3.   Existujúce opatrenia

V súčasnosti platným opatrením je konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 585/2012 (3), zmeneným vykonávacími nariadeniami (EÚ) č. 795/2012 (4) a (EÚ) č. 1269/2012 (5).

4.   Dôvody revízneho prešetrovania

Žiadosť podľa článku 11 ods. 3 je založená na dôkazoch poskytnutých žiadateľom, z ktorých vyplýva, že pokiaľ ide o žiadateľa, došlo k zmene okolností, na základe ktorých boli uložené existujúce opatrenia, a že tieto zmeny sú trvalého charakteru.

Žiadateľ tvrdí, že štruktúra výroby sa zmenila. Spoločnosť Interpipe zriadila novú prevádzku vyrábajúcu oceľové predvalky, ktoré sú hlavnou vstupnou surovinou použitou pri výrobe dotknutého výrobku. Žiadateľ preto momentálne patrí pod vertikálne integrovanú skupinu so značnou optimalizáciou výrobného procesu a nákladov, pokiaľ ide o produkciu a predaj dotknutého výrobku.

Táto novo vybudovaná prevádzka umožnila rozšírenie portfólia tried ocele a druhov výrobkov v zodpovedajúcom rozsahu. To umožnilo žiadateľovi, aby začal vyrábať špičkové výrobky, napr. potrubné a priemyselné rúry s vyššou pridanou hodnotou. Rozšírenie sortimentu výrobkov znamená výraznú zmenu kvality vyrábaných a vyvážaných druhov výrobkov v porovnaní s posledným revíznym prešetrovaním.

Žiadateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o skupinu vyvážajúceho výrobcu, už nie je potrebné zachovať uložené opatrenia na vyrovnanie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, na súčasnej úrovni. Žiadateľ konkrétne tvrdí, že výrazné zmeny v organizácií výroby a sortimente výrobkov priamo ovplyvnili tak domáci trh, ako aj vývozné trhy. Z porovnania žiadateľovej normálnej hodnoty a jeho vývozných cien do Únie vyplýva, že dumpingové rozpätie sa zdá byť nižšie ako súčasná úroveň opatrení.

Z tohto dôvodu sa zdá, že zachovanie opatrení na súčasnej úrovni, ktorá sa zakladala na predtým stanovenej úrovni dumpingu, už na vyrovnanie dumpingu nie je potrebné.

5.   Postup

Keďže Komisia po informovaní členských štátov dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia čiastočného priebežného revízneho prešetrovania obmedzeného na preskúmanie dumpingu, začína týmto revízne prešetrovanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

V prešetrovaní sa takisto posúdi, či je potrebné zachovať, zrušiť alebo zmeniť existujúce opatrenia v súvislosti so žiadateľom.

5.1.   Dotazníky

S cieľom získať informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na prešetrovanie, Komisia zašle žiadateľovi dotazník. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.2.   Iné písomné podania

V súlade s ustanoveniami tohto oznámenia sa týmto všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.3.   Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Každá žiadosť o vypočutie musí byť podaná písomne a musia sa v nej uvádzať dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

5.4.   Pokyny na predkladanie písomných podaní a zasielanie vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Na informácie predkladané Komisii na účely prešetrovaní na ochranu obchodu sa nesmú vzťahovať autorské práva. Zainteresované strany si musia pred tým, ako Komisii predložia informácie a/alebo údaje, na ktoré sa vzťahujú autorské práva tretej strany, vyžiadať od držiteľa autorských práv osobitné povolenie, v ktorom sa výslovne povoľuje, že: a) Komisia môže používať dané informácie a údaje na účely tohto konania na ochranu obchodu a b) dané informácie a/alebo údaje sa môžu poskytnúť zainteresovaným stranám tohto prešetrovania, a to vo forme, ktorá im umožní uplatniť ich práva na obhajobu.

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytujú ako dôverné, sa označia ako „Limited“. Strany, ktoré predkladajú informácie v rámci tohto prešetrovania, sa vyzývajú, aby odôvodnili svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

Od strán, ktoré poskytujú informácie označené ako „Limited“, sa požaduje, aby v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter a ktorý sa označí ako „For inspection by interested parties“. Tento súhrn by mal byť dostatočne podrobný, aby umožnil primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií.

Ak strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepreukáže dostatočný dôvod na žiadosť o dôverné zaobchádzanie alebo nepredloží súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, Komisia nemusí brať takéto informácie do úvahy, pokiaľ jej nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne.

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby všetky podania a žiadosti vrátane naskenovaných splnomocnení a osvedčení predkladali prostredníctvom e-mailu; výnimku tvoria rozsiahle odpovede, ktoré sa musia predkladať osobne alebo zasielať doporučene na nosičoch CD-R alebo DVD. Použitím e-mailu zainteresované strany vyjadrujú súhlas s pravidlami platnými pre elektronické podania uvedenými v dokumente „KOREŠPONDENCIA S EURÓPSKOU KOMISIOU V PRÍPADOCH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY OBCHODU“ uverejnenom na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2011/june/tradoc_148003.pdf. Zainteresované strany musia uviesť svoje meno (názov), adresu, telefónne číslo a platnú e-mailovú adresu a mali by zabezpečiť, aby bola uvedená e-mailová adresa funkčným oficiálnym pracovným e-mailom, ktorý sa denne kontroluje. Po poskytnutí kontaktných údajov bude Komisia komunikovať so zainteresovanými stranami iba prostredníctvom e-mailu, pokiaľ výslovne nepožiadajú o doručenie všetkých dokumentov Komisie inými komunikačnými prostriedkami alebo ak si povaha dokumentov, ktoré sa majú zaslať, nevyžaduje použitie doporučenej zásielky. Ďalšie pravidlá a informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou vrátane zásad, ktoré sa vzťahujú na podania prostredníctvom e-mailu, nájdu zainteresované strany v už spomínaných pokynoch o komunikácii so zainteresovanými stranami.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: CHAR 04/039

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIUM

E-mail: TRADE-R689-SPT@ec.europa.eu

6.   Nespolupráca

V prípadoch, ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách, alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, možno v súlade s článkom 18 základného nariadenia vypracovať na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne a zistenia sa preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nepovažuje za nespoluprácu, pokiaľ zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by jej spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky. Zainteresovaná strana by sa mala okamžite obrátiť na Komisiu.

7.   Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie je prostredníkom medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o prístup k spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a žiadosti tretích strán o vypočutie. Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutie jednotlivej zainteresovanej strany a pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahe zabezpečiť plné uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu.

Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala predložiť písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/trade-policy-and-you/contacts/hearing-officer/.

8.   Harmonogram prešetrovania

V súlade s článkom 11 ods. 5 základného nariadenia sa prešetrovanie skončí do 15 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

9.   Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi získanými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (6).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Hodnota CEV sa stanovuje v súlade s technickou správou, 1967, IIW dok. IX-535-67, ktorú uverejnil Medzinárodný inštitút zvárania (IIW).

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 4.7.2012, s. 5.

(4)  Ú. v. EÚ L 238, 4.9.2012, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 357, 28.12.2012, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/22

---

Žiadosť o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2018/C 159/06)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE NEPODSTATNEJ ZMENY

Žiadosť o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012  (2)

„CORDERO DE NAVARRA“ alebo „NAFARROAKO ARKUMEA“

EÚ č.: PGI-ES-0212-AM01 – 8.9.2017

CHOP ( ) CHZO ( X ) ZTŠ ( )

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov:	Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida Cordero de Navarra o Nafarroako Arkumea [Riadiaca rada pre „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“]
Adresa:	Avenida Serapio Huici, 22 Edificio Peritos 31610 Villava NAVARRE ESPAÑA
Tel.	+34 948013040
Fax	+34 948013041
E-mail:	info@intiasa.es

Skupina žiadateľov zastupuje kolektívny záujem výrobcov výrobku „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“. Má oprávnený záujem na tejto žiadosti o zmenu špecifikácie výrobku a je to tá istá skupina, ktorá pôvodne žiadala o udelenie štatútu CHZO pre výrobok „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“.

Riadiaca rada pre CHZO „Cordero de Navarra“ je združenie výrobcov, ktorí pracujú s výrobkom „Cordero de Navarra“. Jedným z cieľov rady je pridanie hodnoty výrobku a zlepšenie výkonnosti systému CHZO v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

Rada je na základe platných vnútroštátnych predpisov poverená propagáciou kvality výrobku „Cordero de Navarra“, dohľadom nad jeho dobrou povesťou a obhajovaním tejto povesti. Uvedené aspekty činnosti sú zahrnuté do rokovacieho poriadku rady, ktorý tvorí súčasť dokumentu Pravidlá upravujúce chránené zemepisné označenie „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“ a jeho riadiacu radu vydaného ministerstvom poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a potravinárstva v rámci príkazu APA/1413/2002 z 23. mája 2002.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☒	Opis výrobku
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☐	Súvislosť
—	☐	Označovanie
—	☒	Iné [kontrolný orgán a záväzné vnútroštátne právo]

4.   Typ zmeny (zmien)

—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nie je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).
—	☐	Zmena špecifikácie registrovanej ZTŠ, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

Nepodstatná zmena opísaná v tomto návrhu spočíva v oprave chýb a aktualizácii určitých odkazov na okolnosti, ktoré sa zmenili od prvého schválenia špecifikácie výrobku. Zmenili sa tieto oddiely špecifikácie:

—   B. Opis výrobku – aktualizovali sa odkazy na klasifikáciu jatočných tiel tak, aby boli v súlade s platnými právnymi predpismi. Z tejto aktualizácie nevyplýva žiadna zmena opisu certifikovaného výrobku.

—   D. Dôkaz o pôvode – odstránil sa odkaz na kontrolný orgán, ktorý už neexistuje. Odkaz na kontrolný orgán sa nachádza v oddiele G.

—   E. Spôsob chovu – odstránila sa chyba z pravidiel pre zloženie krmiva, ktoré sa používa na výkrm ľahkých jahniat a odkaz na španielsku vnútroštátnu normu 45011 bol nahradený odkazom na normu ISO/IEC 17065.

—   G. Kontrolný orgán – upravil sa odkaz na kontrolný orgán tak, aby sa zohľadnila zmena názvu orgánu.

—   I. Záväzné vnútroštátne právo – tento oddiel bol aktualizovaný tak, aby obsahoval právne predpisy, ktoré sú v súčasnosti platné v Španielsku.

—   Iné– z titulnej strany bol odstránený odkaz na nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92, ktoré je už zrušené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na základe dôvodov podrobnejšie vysvetlených v tejto žiadosti sa domnievame, že zmeny špecifikácie výrobku „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“ opísané v tejto žiadosti o schválenie nepodstatnej zmeny by sa mali považovať za nepodstatné v súlade s článkom 53 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, lebo:

—	Zmena v oddiele B (Opis výrobku) nemá vplyv na základné charakteristiky výrobku. Ide len o aktualizáciu textu, v ktorom sa odkazuje na platné právne predpisy EÚ.

—	Prepojenie, ktoré je opísané v časti F špecifikácie výrobku, sa nemení.

—	Nedochádza k nijakej zmene názvu ani časti názvu výrobku.

—	Zmena sa netýka vymedzenej zemepisnej oblasti opísanej v oddiele C (Zemepisná oblasť).

—	Nedochádza k sprísneniu obmedzení obchodovania s daným výrobkom alebo surovinami na jeho výrobu.

5.   Zmena (zmeny)

Zmena 1: opis a dôvody

Oddiel B: Opis výrobku

V rámci vykonávania právnych predpisov EÚ boli výslovne zrušené španielske právne predpisy týkajúce sa kvality jatočných tiel oviec uvedené v špecifikácii výrobku (príkaz z 18. septembra 1975 zmenený príkazom z 24. septembra 1987), a to ministerským príkazom ARM/2279/2010 z 20. augusta 2010. Preto boli odkazy na predchádzajúce právne predpisy odstránené.

Text bol aktualizovaný tak, aby odkazoval na klasifikačnú stupnicu EÚ pre jatočné telá jahniat, ktoré vážia menej ako 13 kilogramov, na základe právneho rámca platného od 20. apríla 2017. Z tejto revízie nevyplýva žiadna zmena opisu charakteristík výrobku, lebo jatočné telá jahniat sa naďalej klasifikujú s použitím predchádzajúceho modelu, ktorý je opísaný v špecifikácii výrobku.

Súčasné znenie:

B.   Opis výrobku

a)   Jahňatá kŕmené mliekom:

Jahňatá z kategórií jahniat kŕmených mliekom Extra a Primera podľa normy kvality jatočných tiel oviec (príkaz z 18. septembra 1975 zmenený príkazom z 24. septembra 1987). „Prvá“ kvalitatívna trieda kategórií „A“ alebo „B“ stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ľahkých jahniat [nariadenie Rady (EHS) č. 2137/92 a nariadenie Komisie (EHS) č. 461/93] sa uplatňuje aj na jatočné telá pochádzajúce zo živých jahniat plemien Navarra a Lacho.

Samce alebo samice jahniat plemien Lacho alebo Navarra, dojčené materským mliekom bahníc až do chvíle zabitia, s hmotnosťou jatočného tela (s hlavou a vnútornosťami) od 5 do 8 kg pri plemene Lacho a od 6 do 8 kg pri plemene Navarra, ktoré nie sú staršie ako 45 dní.

Slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ľahkých jahniat stanovenej v nariadení Rady (EHS) č. 2137/92 a nariadení Komisie (EHS) č. 461/93].

Farba mäsa: perleťovo biela a bledoružová.

Vlastnosti mäsa: krehké, vysoká šťavnatosť, jemná svalovina a charakteristická chuť.

b)   Ľahké jahňatá:

Jahňatá z kategórií ľahkých jahniat Extra a Primera podľa normy kvality jatočných tiel oviec (príkaz z 18. septembra 1975 zmenený príkazom z 24. septembra 1987). „Prvá“ kvalitatívna trieda kategórií „B“ alebo „C“ stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ľahkých jahniat [nariadenie Rady (EHS) č. 2137/92 a nariadenie Komisie (EHS) č. 461/93] sa uplatňuje aj na jatočné telá pochádzajúce zo živých jahniat plemena Navarra.

Samce alebo samice jahniat plemena Navarra, dojčené materským mliekom bahníc minimálne 45 dní od narodenia. Keď jahňatá prejdú na vykrmovanie, dojčenie sa nahradí bielou obilnou slamou a koncentrátmi na báze obilnín, strukovín, vitamínov a minerálov. Jahňatá, ktoré neboli odstavené po 45 dňoch, dostávajú okrem už uvedeného prikrmovania aj materské mlieko. Hmotnosť jatočných tiel ľahkých jahniat (bez hlavy alebo vnútorností) dosahuje 9 – 12 kg a jahňatá nie sú staršie ako 110 dní.

Slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ľahkých jahniat stanovenej v nariadení Rady (EHS) č. 2137/92 a nariadení Komisie (EHS) č. 461/93].

Bledoružové mäso.

Mäso je jemne mramorované vnútrosvalovým tukom, krehké a veľmi šťavnaté, s jemnou svalovinou a charakteristickou chuťou.

Navrhované znenie:

a)   Jahňatá kŕmené mliekom:

Jatočné telá „prvej“ kvalitatívnej triedy kategórií „A“ alebo „B“ stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg [delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1182] pochádzajúce zo živých jahniat plemien Navarra a Lacho.

Samce alebo samice jahniat plemien Lacho alebo Navarra, dojčené materským mliekom bahníc až do chvíle zabitia, s hmotnosťou jatočného tela (s hlavou a vnútornosťami) od 5 do 8 kg pri plemene Lacho a od 6 do 8 kg pri plemene Navarra, ktoré nie sú staršie ako 45 dní.

Slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg stanovenej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/1182].

Bledoružové mäso.

Vlastnosti mäsa: krehké, vysoká šťavnatosť, jemná svalovina a charakteristická chuť.

b)   Ľahké jahňatá:

Jatočné telá „prvej“ kvalitatívnej triedy kategórií „B“ alebo „C“ stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg [delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1182] pochádzajúce zo živých jahniat plemena Navarra.

Samce alebo samice jahniat plemena Navarra, dojčené materským mliekom bahníc minimálne 45 dní od narodenia. Keď jahňatá prejdú na vykrmovanie, dojčenie sa nahradí bielou obilnou slamou a koncentrátmi na báze obilnín, strukovín, vitamínov a minerálov. Jahňatá, ktoré neboli odstavené po 45 dňoch, dostávajú okrem už uvedeného prikrmovania aj materské mlieko. Hmotnosť jatočných tiel ľahkých jahniat (bez hlavy alebo vnútorností) dosahuje 9 – 12 kg a jahňatá nie sú staršie ako 110 dní.

Slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg stanovenej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/1182].

Bledoružové mäso.

Mäso je jemne mramorované vnútrosvalovým tukom, krehké a veľmi šťavnaté, s jemnou svalovinou a charakteristickou chuťou.

Zmena 2: opis a dôvody

Oddiel D: Dôkaz o tom, že výrobok pochádza z danej oblasti

Navrhujeme odstránenie odkazu na kontrolný orgán (ktorý už neexistuje) z prvého odseku tohto oddielu. To znamená, že jediný odkaz na kontrolný orgán je uvedený v oddiele G (Kontrolný orgán), čím sa predchádza zdvojeniu.

Súčasné znenie:

D.   Dôkaz o tom, že výrobok pochádza z danej oblasti

Kontrolným orgánom pre toto chránené zemepisné označenie je Instituto de Calidad Agroalimentaria de Navarra (ICAN).

Zodpovedá za riadenie systému certifikácie, a teda aj za vykonávanie kontrol na overenie dvoch hľadísk: po prvé, že sa výrobok vyrába a spracúva alebo pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti a po druhé, že charakteristiky výrobku vyhovujú opisu uvedenému v špecifikácii výrobku.

Navrhované znenie:

Kontrolný orgán pre toto CHZO zodpovedá za riadenie systému certifikácie výrobku, a teda aj za vykonávanie kontrol na overenie dvoch hľadísk: po prvé, že sa výrobok vyrába a spracúva alebo pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti a po druhé, že charakteristiky výrobku vyhovujú opisu uvedenému v špecifikácii výrobku.

Zmena 3: opis a dôvody

Oddiel E: Spôsob chovu

b)   Fáza rastu a vykrmovania:

Zmenil sa druhý odsek tohto pododdielu tak, aby text bol zrozumiteľnejší. V pôvodnom texte nebolo povolené používanie zákonne schválených výrobkov rastlinného pôvodu iných, ako sú výrobky vyrobené z obilnín a strukovín, a to z dôvodu chyby, ktorá bola opravená.

Špecifikácia výrobku pre toto chránené zemepisné označenie bola vypracovaná v období rokov 2002 – 2006, v ktorom prebiehala diskusia o používaní vedľajších produktov v krmive podnietená krízou súvisiacou s bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE). Európska únia preto prijala viacero preventívnych opatrení vrátane zákazu skrmovania múčky z mäsa prežúvavcov, krvnej múčky alebo želatíny (okrem iných látok).

Keďže špecifikácia výrobku bola napísaná v uvedenom období a cieľom bolo zakázať vedľajšie živočíšne produkty, naša obozretnosť nás priviedla k tomu, že sme urobili uvedenú chybu.

Pokiaľ ide o otázku krmív, od uvedeného obdobia došlo k určitým zmenám, krmivá sú regulované a príslušné právne predpisy sa vykonávajú v rámci práva Únie. V súčasnosti existuje súbor pravidiel týkajúcich sa krmív, ktorých cieľom je chrániť ľudské zdravie a zdravie zvierat. Tento súbor obsahuje aj zoznam povolených a zakázaných surovín, prípustných spôsobov spracovania, podmienok použitia a horných hraníc nežiaducich látok.

Vo všeobecnom ustanovení 11 nariadenia Komisie (EÚ) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o Katalógu kŕmnych surovín je uvedené, že namiesto slova „vedľajší produkt“ sa používa slovo „produkt“, aby „sa vystihla situácia na trhu a jazyk, ktorý používajú prevádzkovatelia […] v praxi“. Preto už nie je nutné, aby sme v špecifikácii produktu naďalej používali pojem „vedľajší produkt“.

Keďže používanie vitamínov a minerálov v krmivách určených na výkrm je upravené na začiatku oddielu, ktorého zmenu navrhujeme, zmena spočívajúca v tom, že používanie výrobkov živočíšneho pôvodu (kategórie 9 a 10 Katalógu kŕmnych surovín) v krmive je zakázané, je v súlade s pôvodným úmyslom navrhnutej špecifikácie.

Používanie surovín rastlinného pôvodu – vrátane tých, ktoré patria do kategórií 2 (Semená olejnín, olejnaté plody a z nich získané produkty), 4 (Hľuzy, korene a z nich získané produkty), 5 (Iné semená a plody a z nich získané produkty) – je v krmive pre prežúvavce bežné. Ich zahrnutie do krmiva používaného na výkrm jahniat je potrebné z nutričného hľadiska, ako aj z hľadiska zabezpečenia kvality konečného výrobku.

V záujme chovu zdravých jahniat a výroby vysokokvalitného mäsa musí krmivo podávané zvieratám obsahovať vyvážený podiel všetkých živín, ktoré jahňatá potrebujú, a je potrebné predchádzať prebytkom i nedostatkom nutričných zložiek.

Používanie proteínov z olejnatých semien (ako napríklad šrotu zo slnečnicových semien, šrotu z repkových semien atď.) je nutné v záujme zabezpečenia dostatočného obsahu proteínu v krmive, ktoré sa používa na výkrm jahniat.

Krmivo, ktoré obsahuje len obilniny a strukoviny, nemusí obsahovať požadované množstvo proteínu. Dokonca ani používanie veľkého množstva strukovín a ich dopĺňanie proteínovými plodinami, ako je napríklad bôb obyčajný, nie je vždy zárukou dosiahnutia potrebnej úrovne proteínu. Okrem toho takto poskytovaný proteín je vysoko rozložiteľný a jeho profil z hľadiska aminokyselín nie je príliš vhodný.

Krmivo s veľkým podielom vysoko rozložiteľného proteínu môže spôsobiť zvýšenie obsahu amoniaku v krvi, čo občas vyvoláva choroby pečene pri jahňatách.

Potrava podávaná vo fáze vykrmovania by teda mala byť založená na produktoch rastlinného pôvodu s vyváženým nutričným zložením a v súlade s odporúčaniami a limitmi stanovenými v zložení krmiva uvedenom vo výživových tabuľkách, ktoré pravidelne uverejňujú správne orgány, ako sú napríklad:

—	Národná rada pre výskum (NRC), Rada pre poľnohospodárstvo a prírodné zdroje (USA),

—	Institut National de la Recherche Agronomique (INRA) (Francúzsko),

—	Fundación Española para el Desarrollo de la Nutrición Animal (FEDNA) (Španielsko).

S cieľom zabezpečiť používanie bezpečných a vhodných krmív sa v tabuľke zloženia krmiva zostavenej úradom FEDNA uvádzajú opisy jednotlivých produktov použitých pri príprave krmiva, odporúčania na použitie, výživové hodnoty, a ak je to vhodné, maximálne limity podľa druhov. Ako príklad uvádzame údaje pre rôzne semená olejnatých plodín:

—	šrot zo slnečnicových semien, celkový obsah proteínu 36 %,

—	ľanový extrahovaný šrot,

—	šrot z bavlníkového semena, celkový obsah proteínu 38 %.

Aj v mnohých publikáciách sa presadzuje používanie iných surovín, ako sú obilniny a strukoviny na zabezpečenie potrebných živín vo fáze vykrmovania a udržanie kvality výsledných jatočných tiel:

—

O. Urrutia, J.A. Mendizabal, K. Insausti, B. Soret, A. Purroy, A. Arana, Effect of linseed dietary supplementation on adipose tissue development, fatty acid composition, and lipogenic gene expression in lambs (Vplyv ľanových výživových doplnkov na vytváranie tukového tkaniva, zloženie mastných kyselín a expresia lipogénneho génu pri jahňatách), in Livestock Science, zv. 178, 2015, s. 345 – 356.

—

O. Urrutia, B. Soret, K. Insausti, J.A. Mendizabal, A. Purroy, A. Arana, The effects of linseed or chia seed dietary supplementation on adipose tissue development, fatty acid composition, and lipogenic gene expression in lambs (Vplyv ľanových výživových doplnkov alebo doplnkov z chia semienok na vytváranie tukového tkaniva, zloženie mastných kyselín a expresia lipogénneho génu pri jahňatách), in Small Ruminant Research, zv. 123, 2015, s. 204 – 211.

—

Juan Ignacio Gutiérrez Cabanillas, Efecto de la adición de subproductos derivados del tomate y otras fuentes de antioxidantes durante el cebo de corderos de raza merina sobre la calidad de la canal y de la carne fresca y envasada en atmósferas protectoras [Pridanie vedľajších produktov z paradajok a ďalších zdrojov antioxidantov v priebehu vykrmovania jahniat Merino: vplyv na kvalitu jatočných tiel a čerstvého mäsa v balení v upravenej atmosfére], Univerzita Extremadura, 2015.

Napokon bol nahradený odkaz na španielsku vnútroštátnu normu 45011, uvedený v poslednom odseku pododdielu o zdraví a dobrých životných podmienkach, odkazom na aktuálne platnú normu ISO/IEC 17065:2012.

Súčasné znenie:

b)   Fáza rastu a vykrmovania:

Touto fázou prechádzajú len ľahké jahňatá [ternascos]. Začína sa odstavením (ktoré nie je povinné) jahňaťa vo veku približne 45 dní a končí sa jeho zabitím.

V tejto fáze by sa jahňatá mali kŕmiť bielou slamou a koncentrátmi na báze obilnín, strukovín, vitamínov a minerálov. Ak jahňa nebolo odstavené, uvedené látky by sa mali doplniť materským mliekom. Koncentrovaná strava nesmie obsahovať žiadny vedľajší produkt rastlinného pôvodu, ktorý by nepochádzal z obilnín alebo strukovín, ani močovinu.

Je prísne zakázané používať látky, ktoré by mohli narušiť bežný rytmus rastu a rozvoja zvierat.

Navrhované znenie:

b)   Fáza rastu a vykrmovania:

Touto fázou prechádzajú len ľahké jahňatá [ternascos]. Začína sa odstavením (ktoré nie je povinné) jahňaťa vo veku približne 45 dní a končí sa jeho zabitím.

V tejto fáze by sa jahňatá mali kŕmiť bielou slamou a koncentrátmi prevažne na báze obilnín, strukovín, vitamínov a minerálov. Ak jahňa nebolo odstavené, uvedené látky by sa mali doplniť materským mliekom. Koncentrované krmivá nesmú obsahovať močovinu ani žiadne produkty živočíšneho pôvodu.

Je výslovne zakázané používať látky, ktoré by mohli narušiť bežný rytmus rastu a rozvoja zvierat.

Súčasné znenie:

Ak to riadiaca rada považuje na nutné, môže vypracovať dokumenty, v ktorých stanoví podmienky potrebné na zabezpečenie správneho zaobchádzania so zvieratami v poľnohospodárskych podnikoch, pričom sa vždy dodržia požiadavky stanovené v norme 45011.

Navrhované znenie:

Ak to riadiaca rada považuje na nutné, môže vypracovať dokumenty, v ktorých stanoví podmienky potrebné na zabezpečenie správneho zaobchádzania so zvieratami v poľnohospodárskych podnikoch, pričom sa vždy dodržia požiadavky stanovené v norme ISO/IEC 17065.

Zmena 4: opis a dôvody

Oddiel G: Kontrolný orgán

Aktualizoval sa odkaz na kontrolný orgán, a to tak, že sa použil jeho nový názov. Štátom vlastnené podniky Riegos del Canal de Navarra, S.A.U., Riegos de Navarra, S.A.U., Instituto de Calidad Agroalimentaria de Navarra, S.A.U. (ICAN), Instituto Técnico y de Gestión Ganadera, S.A.U. a Instituto Técnico y de Gestión Agrícola, S.A.U. sa 1. októbra 2011 zlúčili a vytvorili jediný subjekt: Instituto Navarro de Tecnologías e Infraestructuras Agroalimentarias, S.A. (INTIA).

Pri tomto zlúčení nedošlo k nijakej zmene vzťahov s akreditačnou agentúrou, príslušnými orgánmi a certifikovanými prevádzkovateľmi, lebo:

—	dohody a zmluvy podpísané inštitútom ICAN zostávajú v platnosti a subjekt INTIA, S.A. prevzal všetky práva a povinnosti uvedených subjektov,

—	certifikáty vydané certifikačným oddelením inštitútu ICAN sú naďalej platné,

—	celé certifikačné oddelenie inštitútu ICAN bolo presunuté do oddelenia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo nového subjektu, pričom si zachovalo rovnakú štruktúru a rovnaké povinnosti a úlohy uložené jeho zamestnancom,

—	akreditácia 52/C-PR-120, ktorá bola pôvodne udelená ICAN v rámci normy ISO/IEC 17065 pre certifikáciu CHZO „Cordero de Navarra“ (okrem iného), zostáva naďalej platná, pričom akreditovaným subjektom je INTIA.

Súčasné znenie:

Kontrolným orgánom pre chránené zemepisné označenie „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“ je Instituto de Calidad Agroalimentaria de Navarra (ICAN).

Názov a kontaktné údaje kontrolného orgánu sú:

Názov:	Instituto de Calidad Agroalimentaria de Navarra (ICAN)
Adresa:	Avenida Serapio Huici, 22 Edificio Peritos 31610 Villava NAVARRA ESPAÑA
Tel.	+34 948013045
Fax	+34 948071549

Navrhované znenie:

Kontrolným orgánom pre chránené zemepisné označenie „Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“ je Instituto Navarro de Tecnologías e Infraestructuras Agroalimentarias, S.A. (INTIA).

Súčasný názov a kontaktné údaje kontrolného orgánu sú:

Názov:	Instituto Navarro de Tecnologías e Infraestructuras Agroalimentarias, S.A. (INTIA)
Adresa:	Avenida Serapio Huici, 22 Edificio Peritos 31610 Villava NAVARRA ESPAÑA
Tel.	+34 948013045
Fax	+34 948071549

Zmena 5: opis a dôvody

Oddiel I: Záväzné vnútroštátne právo

Aktualizoval sa zoznam záväzných vnútroštátnych právnych predpisov tak, aby obsahoval odkazy na platné právne predpisy.

Súčasné znenie:

Zákon o víne, vinárstve a alkohole (zákon 25/1970 z 2. decembra 1970)

Vykonávacie nariadenia k zákonu 25/1970 (zákonný dekrét 835/1972 z 23. marca 1972)

Príkaz z 25. januára 1994, ktorým sa spresňuje rovnocennosť medzi španielskou právnou úpravou a nariadením Rady (EHS) 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Kráľovský dekrét 1643/99 z 22. októbra 1999, ktorým sa stanovuje postup spracovania žiadostí o zápis do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení Spoločenstva

Navrhované znenie:

Kráľovský dekrét 1335/2011 z 3. októbra 2011, ktorým sa stanovuje postup spracovania žiadostí o registráciu chráneného označenia pôvodu a chráneného zemepisného označenia a námietok proti týmto žiadostiam

Kráľovský dekrét 149/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa mení kráľovský dekrét 1335/2011 z 3. októbra 2011, ktorým sa stanovuje postup spracovania žiadostí o registráciu chráneného označenia pôvodu a chráneného zemepisného označenia a námietok proti týmto žiadostiam

Zmena 6: opis a dôvody

Titulná strana špecifikácie výrobku

Z titulnej strany bol odstránený odkaz na článok európskeho právneho predpisu, ktorým sa stanovuje, aké minimálne informácie musí obsahovať špecifikácia výrobku [nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92]. Vzhľadom na skutočnosť, že toto nariadenie bolo zrušené, sa rozhodlo, že špecifikácia by nemala obsahovať žiadny takýto odkaz.

Súčasné znenie:

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU v súlade s článkom 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92

Navrhované znenie:

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU

6.   Aktualizovaná špecifikácia výrobku (len v prípade CHOP a CHZO)

https://goo.gl/YqXXi6

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„CORDERO DE NAVARRA“ ALEBO „NAFARROAKO ARKUMEA“

EÚ č.: PGI-ES-0212-AM01 – 8.9.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov (názvy) [CHOP alebo CHZO]

„Cordero de Navarra“/„Nafarroako Arkumea“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku [uvedený v prílohe XI]

Trieda 1.1. Čerstvé mäso (a droby)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Toto zemepisné označenie sa vzťahuje na jahňatá čistokrvných plemien Navarra a Lacho, ktoré sa predávajú ako čerstvé mäso.

Rozoznávame dve odlišné kategórie: jahňatá kŕmené mliekom (lechal) a ľahké jahňatá (ternasco).

Jahňatá kŕmené mliekom sú samce alebo samice jahniat plemien Lacho alebo Navarra dojčené materským mliekom bahníc až do zabitia, s hmotnosťou jatočného tela (vrátane hlavy a vnútorností) 5 – 8 kg (plemeno Lacho) alebo 6 – 8 kg (plemeno Navarra).

Ľahké jahňatá sú samce alebo samice plemena Navarra, dojčené materským mliekom bahníc minimálne 45 dní od narodenia, s hmotnosťou jatočného tela 9 – 12 kg (bez hlavy a vnútorností).

Jahňatá kŕmené mliekom musia byť z „prvej“ kvalitatívnej triedy kategórií „A“ alebo „B“ stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg [delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1182] a ľahké jahňatá musia byť z „prvej“ kvalitatívnej triedy kategórií „B“ alebo „C“ tej istej stupnice.

Jatočné telá musia mať okrem iného tieto vlastnosti:

Jahňatá kŕmené mliekom (lechal): slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg stanovenej v prílohe III k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/1182] a krehké a veľmi šťavnaté mäso perleťovo bielej až bledoružovej farby, s jemnou svalovinou a charakteristickou chuťou.

Ľahké jahňatá (ternasco): slabá alebo priemerná vrstva tuku [stupeň 2 alebo 3 stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg stanovenej v prílohe III k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/1182] a bledoružové mäso, mierne mramorované vnútrosvalovým tukom, krehké a veľmi šťavnaté, s jemnou svalovinou a charakteristickou chuťou.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Jahňatá chránené týmto CHZO musia pochádzať od takých oviec, ktoré sú počas reprodukčného cyklu chované v extenzívnom alebo poloextenzívnom režime, pričom sa na ich kŕmenie využívajú pastviny a iné prírodné rastlinné zdroje v závislosti od zaužívanej praxe v príslušnej zemepisnej oblasti.

Jahňatá kŕmené mliekom sú dojčené materským mliekom bahníc až do zabitia, pričom hmotnosť jatočného tela v tom čase dosiahne 5 – 8 kg.

Ľahké jahňatá sa dojčia minimálne do 45. dňa života. Keď prejdú na vykrmovanie, dojčenie sa nahradí bielou obilnou slamou a koncentrátmi na báze (prevažne) obilnín, strukovín, vitamínov a minerálov. Jahňatá, ktoré neboli odstavené po 45 dňoch, dostávajú okrem už uvedeného prikrmovania aj materské mlieko. Hmotnosť jatočného tela pri zabití je 9 – 12 kg. Koncentrované krmivá nesmú obsahovať močovinu ani žiadne produkty živočíšneho pôvodu.

Je prísne zakázané používať výrobky, ktoré by mohli narušiť bežný rytmus rastu a rozvoja zvierat.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Oblasť, v ktorej sa jahňatá plemenia, chovajú a vykrmujú, zahŕňa celú provinciu Navarra. Plemeno Lacho sa vyskytuje v severnej časti provincie a plemeno Navarra sa vyskytuje v celej provincii Navarra s výnimkou severozápadnej časti. Konkrétne obce spojené s jednotlivými plemenami sú uvedené v špecifikácii výrobku.

Oblasť, v ktorej sa vyrába a spracúva jahňacie mäso chránené CHZO, zahŕňa celé autonómne spoločenstvo Navarra.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Jatočné telá oviec chránených týmto CHZO musia mať hlavnú etiketu alebo zadnú etiketu, ktorá je očíslovaná a vydaná riadiacou radou. Musia byť na nej vyznačené slová „Indicación Geográfica Protegida Cordero de Navarra o Nafarroako Arkumea“.

Existujú tri druhy etikiet pre tri druhy chráneného chovu oviec: 1. „raza Navarra ternasco“ [„ľahké jahňa, plemeno Navarra“]; 2. „raza Navarra lechal“ [„jahňa kŕmené mliekom, plemeno Navarra“] a 3. „raza Lacha lechal“ [„jahňa kŕmené mliekom, plemeno Lacho“]. Na každom druhu etikety sa musí uviesť kontrolné číslo a pečať s logom CHZO. Na etiketách „ľahké jahňa, plemeno Navarra“ je modré pozadie, na etiketách „jahňa kŕmené mliekom, plemeno Navarra“ je žlté pozadie a na etiketách „jahňa kŕmené mliekom, plemeno Lacho“ je červené pozadie.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Vymedzená zemepisná oblasť zahŕňa celé územie autonómneho spoločenstva Navarra, ktoré sa nachádza v severnej časti Pyrenejského polostrova na západnej strane Pyrenejí. Rozkladá sa v oblasti medzi 41°55′34″S a 43°18′36″S a 1°11′33″V až 2°56′57″V (na tzv. madridskom poludníku) a jeho rozloha dosahuje 10 421 km2. Oblasť Navarra hraničí na severe s Francúzskom, na juhu s oblasťami La Rioja a Zaragoza, na východe s oblasťami Zaragoza a Huesca a na západe s oblasťami Araba/Álava a Gipuzkoa.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Význam jahniat pre navarrských obyvateľov je nepopierateľný: mäso je jednou z hlavných zložiek miestnej ľudovej kuchyne. Chvály kulinárskych odborníkov a historikov, pokiaľ ide o vlastnosti navarrských jahniat, je možné nájsť v dokumentárnych zdrojoch pochádzajúcich z dávnej minulosti.

V historických dokumentoch sa odkazuje na obľúbenosť jahniat u stredovekých obyvateľov Navarry vrátane kláštorov a kráľovských hostín.

Tradícia je dodnes značne živá. Kulinárski odborníci sa často zmieňujú o navarrských jahňatách a ich výnimočných vlastnostiach po celé dvadsiate storočie. Patrí medzi nich Cristino Álvarez (známy ako „Caius Apicius“), podľa ktorého „sláva navarrskej jahňaciny, a to najmä z oblasti Pamplony, je zaslúžená. Jahňacina je možno najtradičnejšie mäsové jedlo z navarrskej kuchyne. Kvalita jahňacieho mäsa, nevyhnutná podmienka kulinárskeho úspechu, je absolútne zaručená.“

Pokiaľ ide o prepojenie plemien oviec Navarra a Lacho s miestnou oblasťou, bolo preukázané, že obidve plemená existovali v Navarre už od predhistorických čias. Mnohokrát využívali tie isté pasienky a lúky a mnohokrát sa spoločne presúvali do iných oblastí, ktoré sú väčšmi vhodné vzhľadom na ich osobitné vlastnosti.

Od čias Rimanov, cez stredovek až po modernú dobu sa v Navarre zachovali ovčiarske salaše, ktorých sa nedotkli ani krízy a obrovské zmeny ovplyvňujúce vidiecky život v tomto storočí.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://goo.gl/YqXXi6

---

(1)  Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.

(2)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

---

7.5.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 159/32

---

Uverejnenie žiadosti o registráciu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2018/C 159/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„CIOCCOLATO DI MODICA“

č. EÚ: PGI-IT-02314 – 12.6.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov (Názvy)

„Cioccolato di Modica“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 2.2. Čokoláda a odvodené výrobky

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Názov „Cioccolato di Modica“ označuje výlučne výrobok získaný spracovaním horkej kakaovej hmoty s cukrom.

V čase uvedenia na trh má výrobok „Cioccolato di Modica“ tieto vlastnosti:

—	Fyzické vlastnosti Tvar: obdĺžnikový kváder so zúženými stranami tvaru zrezanej pyramídy. Hmotnosť: najviac 100 g. Hmota: hnedej farby so zreteľnou zrnitosťou z dôvodu prítomnosti kryštálov cukru vo výrobku. Prípadne viditeľné kakaové maslo na povrchu na vonkajšom povrchu.

—	Organoleptické vlastnosti Chuť: sladká s nádychom horkosti. Vnímanie obsahu zŕn alebo piesku. Dobrá rozpustnosť v ústach a chrumkavá textúra.

—	Chemické vlastnosti Minimálny obsah kakaovej sušiny: najmenej 50 %; Minimálny obsah kakaového masla: najmenej 25 %. Vlhkosť: najviac 2,5 %. Do čokolády „Cioccolato di Modica“ sa môže pridať jedna alebo viac nepovinných prísad uvedených nasledujúcom bode 3.3.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Pri výrobe čokolády „Cioccolato di Modica“ sa povoľuje používanie týchto prísad v percentuálnom podiele vzhľadom na celkovú hmotnosť výrobku.

Povinné:

—   Horká kakaová hmota: od 50 do 99 %.

—   Cukor, môže byť aj rafinovaný alebo trstinový: od 50 do 1 %.

Nepovinné:

—   Koreniny: škorica minimálne 0,02 %, vanilka minimálne 0,02 %, čili paprika minimálne 0,02 %, muškátový oriešok minimálne 0,01 %.

—   Prírodné arómy: citrusové ovocie minimálne 0,02 %, fenikel minimálne 0,02 %, jazmín minimálne 0,01 %, zázvor minimálne 0,02 %.

—   Plody, aj sušené alebo dehydrované: citrusové ovocie minimálne 2 %, pistácie minimálne 5 %, lieskové oriešky minimálne 5 %, mandle minimálne 5 %.

—   Soľ: minimálne 0,02 %.

Okrem uvedených prísad je povolené používanie iných korenín (minimálny obsah 0,02 %), prírodných aróm (minimálny obsah 0,02 %) a plodov, aj sušených alebo dehydrovaných (minimálny obsah 2 %) podľa uváženia výrobcu.

Zakázané:

—	Farbivá, konzervačné látky, emulgátory, rastlinné tuky, vanilín, mlieko.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky kroky výroby čokolády „Cioccolato di Modica“, od spracovania horkej kakaovej hmoty po získanie konečného výrobku, prebiehajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Výrobok „Cioccolato di Modica“ je uvádzaný na trh v samostatných baleniach alebo v spoločnom balení.

Balenie musí prebehnúť najneskôr do dvanástich hodín po ochladení, vo výrobnej prevádzke alebo k nej pripojených priestoroch. To umožňuje zabrániť možnej kontaminácii baktériami, absorpcii cudzích pachov, ktoré by ohrozili organoleptický profil výrobku, a zaručuje, že čokoláda neabsorbuje vlhkosť z vonkajšieho prostredia, čo by mohlo viesť k riziku vytvorenia plesne počas skladovania a strate charakteristického hnedého sfarbenia vonkajšieho povrchu výrobku.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Balenie musí obsahovať označenie „Cioccolato di Modica“ a symbol CHZO Európskej únie. Povinné sú aj tieto informácie:

—	názov, obchodné meno, adresa výrobného podniku a baliarne;

—	logo výrobku, ktoré sa musí uviesť spolu s chráneným zemepisným označením.

Označenie „chránené zemepisné označenie“ alebo skratka CHZO sú nepovinné.

Na etikete je povolené uviesť aj krajinu pôvodu kakaa, z ktorého sa získava použitá horká kakaová hmota.

Logo výrobku:

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť výroby čokolády „Cioccolato di Modica“ predstavuje celé správne územie obce Modica v provincii Ragusa.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Čokoláda „Cioccolato di Modica“ pochádza z rovnomenného mesta a časom si získala vynikajúce meno spojené s jej jedinečnými vlastnosťami, ako aj s osobitosťou výrobného procesu.

Čokoláda „Cioccolato di Modica“ má organoleptické vlastnosti, ktoré sú výsledkom spôsobu spracovania, v rámci ktorého sa nepridáva kakaové maslo ani iné rastlinné tuky, ani neprebieha konšovanie, t. j. dlhé miešanie a ohrievanie hmoty pri vysokej teplote na účely získania tekutej zmesi a zŕn rozmerov nepostrehnuteľných jazykom.

Absencia konšovania spolu s dôkladnou kontrolou teploty spracovania prísad pri spracovaní čokolády „Cioccolato di Modica“ zabraňuje rozpusteniu kryštálov cukru a dodáva výrobku typickú zrnitosť vnímateľnú na podnebí. Táto vlastnosť odlišuje výrobok „Cioccolato di Modica“ od všetkých ostatných čokolád dostupných na trhu.

Existuje mnoho publikácií a článkov v talianskych i zahraničných časopisoch, ktoré vyzdvihujú jedinečnosť čokolády „Cioccolato di Modica“. Článok publikovaný v časopise Panorama (s. 258, z 31. októbra 1996) opisuje čokoládu „Cioccolato di Modica“ takto: „Po rozlomení tabuľky možno jasne rozoznať kryštály cukru. Čokoláda totiž nie je spracovaná do tekutého stavu ako pri tradičnom spracovaní …“; vo zväzku Le denominazioni comunali: opportunità di sviluppo territoriale sa uvádza článok uverejnený v online denníku, v ktorom sa príprava čokolády „Cioccolato di Modica“ opisuje takto: „jedinečnosť spracovania spočíva v tom, že sa kakaová hmota spracúva surová, a nikdy nedosahuje tekutý stav; vďaka tomu sa kryštály cukru nerozpustia. Chuť tejto čokolády sa považuje za jedinečnú a absolútnu, pretože v nej vyniká tak chuť čokolády, ako aj cukru“ (Le denominazioni comunali: opportunità di sviluppo territoriale – Ed. Giuffrè – Miláno, 2005, s. 241 – 253); článok uverejnený v časopise „The Times“ (s. 20, z 5. novembra 2011): „Čokoláda z obce Modica je tmavá, nie mliečna, a má skôr chrumkavú ako rozpustnú textúru … a vyrába sa podľa stáročného receptu“; v článku „Modica, barocca e granulosa“ (uverejnený v časopise Italo – I viaggi del gusto – s. 107 z decembra 2014) sa píše: „Kryštály cukru sa nerozpustia a zostávajú chrumkavé, čo je jedna z najobľúbenejších vlastností typického výrobku sicílskeho mestečka, jeho čokolády“; v článku „Nasce a Modica il museo storico del cioccolato“ uverejnenom v časopise EMOTIONS (s. 93, z 12. júla 2014) sa o čokoláde „Cioccolato di Modica“ píše, že je „jedinečná vďaka spracovaniu za studena, čo jej dodáva zrnitosť a drobivosť, ktorou si získala maškrtné jazýčky z celého sveta.“

Najnovšie svedectvo o reputácii typických vlastností čokolády „Cioccolato di Modica“ podáva kniha „DIE INSEL DER DOLCI“, ktorej autorom je nemecký spisovateľ, scenárista a germanista Hanns-Josef Ortheil; o svojej návšteve obce Modica píše: „Zažívam veľký úžas, keď ochutnávam čokoládu z obce Modica, pretože náhle cítim na jazyku kryštály cukru: ako vír sa kĺžu po jazyku z jednej strany na druhú …“.

Jedinečnosť metódy výroby čokolády „Cioccolato di Modica“, typický senzorický profil a jej zrnitá štruktúra boli aj predmetom vedeckých štúdií. V tejto súvislosti sa uvádza: štúdia „Microstructural Characterization of Multiphase Chocolate Using X- Ray Microtomography“ uverejnená v časopise „Journal of Food Science“ (zväzok 75, č.7, 2010 – E469-E476); štúdia „Sensory profile of a speciality Sicilian chocolate“ uverejnená v časopise „Italian Journal of Food Science“ (zväzok XXIII, číslo 1 – 2011).

Výroba čokolády „Cioccolato di Modica“ si vyžaduje veľkú zručnosť a osobitné schopnosti, medzi ktoré patrí využívanie schopnej a odbornej pracovnej sily pri dávkovaní zložiek, kontrole teplôt procesu spracovania hmoty, súvisiacom zmiešaní zložiek a „klepaní“ (tzv. battitura; slúži na odstraňovanie vzduchových bubliniek z kakaovej hmoty).

Význam čokolády „Cioccolato di Modica“ v zemepisnej oblasti sa spája nielen s miestnou tradíciou jej výroby, ale aj s úpravou zariadení na jej spracovanie, čo zjavne svedčí o silnom a nepretržitom vzájomnom pôsobení medzi výrobkom a miestnym hospodárstvom.

Výroba čokolády „Cioccolato di Modica“ vždy predstavovala dôležitú pracovnú príležitosť pre miestne obyvateľstvo a dodnes je významnou hospodárskou činnosťou a jedným z najdôležitejších zdrojov zamestnanosti v sicílskej obci Modica. Rozkvet mnohých malých podnikov v posledných tridsiatich rokoch predurčil vznik skutočného „okrsku čokolády z obce Modica“, pre ktorý je typické mimoriadne zanietenie výrobcov; niekoľkí z nich sa začali intenzívne zaoberať vývozom tohto výrobku. Táto jedinečnosť výrobného systému umožnila v priebehu rokov rozvoj a zachovanie znalostí a schopností, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu a ktoré neexistujú nikde inde.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

Správne orgány začali vnútroštátne námietkové konanie uverejnením žiadosti o uznanie CHZO „Cioccolato di Modica“ v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 103 z 5. mája 2017.

Konsolidované znenie špecifikácie výrobku je dostupné na tejto internetovej adrese:

http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo

priamo na domovskej stránke Ministerstva poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej politiky (www.politicheagricole.it) kliknutím na „Prodotti DOP IGP“ (vpravo hore na obrazovke), potom na „Prodotti DOP IGP STG“ (vľavo na obrazovke) a napokon na „Disciplinari di Produzione all’esame dell’UE“.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

---