EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document E2011J0017
Judgment of the Court of 22 November 2012 in Case E-17/11 — Aresbank SA v Landsbankinn hf., Fjármálaeftirlitið (the Financial Supervisory Authority) and the Icelandic State (Directive 94/19/EC — Directive 2000/12/EC — Directive 2006/48/EC — Admissibility — National legislation adopting provisions of EEA law to regulate purely internal situations — Notion of deposit — Interbank loans — Mutual recognition of an authorisation for the taking up and pursuit of the business of credit institutions — Applicability of decisions of the EEA Joint Committee)
Rozsudok Súdu z 22. novembra 2012 vo veci E-17/11 – Aresbank SA proti Landsbankinn hf., Fjármálaeftirlitið (úrad pre finančný dohľad) a Islandský štát (smernica 94/19/ES – smernica 2000/12/ES – smernica 2006/48/ES – Prípustnosť – Vnútroštátne právne predpisy o prijatí ustanovení práva EHP na účely regulácie výlučne vnútroštátnych situácií – Pojem vklady – Medzibankové úvery – Vzájomné uznávanie povolenia na začatie a vykonávanie činností úverových inštitúcií – Uplatniteľnosť rozhodnutí Spoločného výboru EHP)
Rozsudok Súdu z 22. novembra 2012 vo veci E-17/11 – Aresbank SA proti Landsbankinn hf., Fjármálaeftirlitið (úrad pre finančný dohľad) a Islandský štát (smernica 94/19/ES – smernica 2000/12/ES – smernica 2006/48/ES – Prípustnosť – Vnútroštátne právne predpisy o prijatí ustanovení práva EHP na účely regulácie výlučne vnútroštátnych situácií – Pojem vklady – Medzibankové úvery – Vzájomné uznávanie povolenia na začatie a vykonávanie činností úverových inštitúcií – Uplatniteľnosť rozhodnutí Spoločného výboru EHP)
Ú. v. EÚ C 75, 14.3.2013, p. 13–14
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
14.3.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 75/13 |
ROZSUDOK SÚDU
z 22. novembra 2012
vo veci E-17/11
Aresbank SA proti Landsbankinn hf., Fjármálaeftirlitið (úrad pre finančný dohľad) a Islandský štát
(smernica 94/19/ES – smernica 2000/12/ES – smernica 2006/48/ES – Prípustnosť – Vnútroštátne právne predpisy o prijatí ustanovení práva EHP na účely regulácie výlučne vnútroštátnych situácií – Pojem vklady – Medzibankové úvery – Vzájomné uznávanie povolenia na začatie a vykonávanie činností úverových inštitúcií – Uplatniteľnosť rozhodnutí Spoločného výboru EHP)
2013/C 75/07
Vo veci E-17/11 Aresbank SA proti Landsbankinn hf., Fjármálaeftirlitið (úrad pre finančný dohľad) a Islandský štát – ŽIADOSŤ, ktorú Hæstiréttur Íslands (Najvyšší súd Islandskej republiky) podal na Súd EZVO podľa článku 34 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu o výklad pojmu vklad v článku 1 ods. 1 smernice Rady 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, Súd EZVO v zložení Carl Baudenbacher, predseda, Per Christiansen (sudca – spravodajca) a Páll Hreinsson, sudcovia, vyniesol 22. novembra 2012 rozsudok, ktorého výroková časť znie takto:
|
1. |
Článok 1 ods. 1 smernice Rady 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov sa má vykladať v tom zmysle, že finančné prostriedky, ktoré úverová inštitúcia poskytujúca úver poskytuje úverovej inštitúcii prijímajúcej úver a ktoré sa musia vrátiť k stanovenému dátumu spolu s osobitne dohodnutými úrokmi, sa majú považovať za vklad v zmysle uvedeného ustanovenia. Uvedené platí dokonca aj vtedy, ak prostriedky nie sú uložené na osobitnom účte pod menom úverovej inštitúcie poskytujúcej úver, úverová inštitúcia prijímajúca úver nevydala žiadne osobitné dokumenty potvrdzujúce príjem prostriedkov, nezaplatila za tieto prostriedky žiadne prémie záručnému fondu pre vkladateľov a investorov a tieto prostriedky neboli zaznamenané ako vklad v účtovných knihách úverovej inštitúcie prijímajúcej úver. Takéto prostriedky prevedené z jednej úverovej inštitúcie do druhej podľa zmluvy o úvere však predstavujú vklady, na ktoré sa nevzťahujú systémy ochrany ustanovené smernicou 94/19/ES. V prípade takých prostriedkov teda neexistuje oprávnenie na ich vrátenie na základe uvedenej smernice. Preto je možné rozlišovať medzi funkčnou definíciou vkladov, v prípade ktorých existuje oprávnenie na ich vrátenie na základe smernice 94/19/ES, ktorá sa opiera o článok 1 ods. 1 vykladaný v spojení s článkom 2, a technickou definíciou, ktorá zahŕňa aj vklady, na ktoré sa nevzťahujú systémy ochrany vkladov ustanovené smernicou 94/19/ES, a teda v prípade ktorých oprávnenie na ich vrátenie neexistuje. Je na vnútroštátnom súde, aby zistil, či sa na účely tohto prípadu má uplatniť technická alebo funkčná definícia vkladu. |
|
2. |
Na účely určenia, či úver medzi dvomi úverovými inštitúciami v EHP je vkladom v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 94/19/ES, nemá žiadny význam skutočnosť, že domovský štát banky prijímajúcej úver využil právo stanovené v článku 7 ods. 2 smernice 94/19/ES vyňať vklady finančných inštitúcií z ochrany vkladov. |
|
3. |
Ak má úverová inštitúcia poskytujúca úver na medzibankovom trhu povolenie prijímať vklady od širokej verejnosti, na kvalifikovanie medzibankového úveru tejto inštitúcie, poskytnutého inej úverovej inštitúcii ako vkladu v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 94/19/ES nemá žiadny význam skutočnosť, že táto inštitúcia neprijíma vklady od širokej verejnosti, ale financuje svoje operácie prostredníctvom príspevkov svojho vlastníka a prostredníctvom vydávania finančných nástrojov, pričom tieto peniaze následne opäť požičiava na medzibankovom trhu, pokiaľ nebolo tejto inštitúcii príslušným orgánom odňaté povolenie na začatie a vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie. |