1.

Nedostatok odôvodnenia sporných opatrení.

2.

Pokiaľ ide o zrušenie akýchkoľvek súvisiacich aktov a aktov, ktoré použila vyšetrovacia komisia, odvolateľ spochybňuje rozhodnutie o prípustnosti, keďže sa návrh týkal konkrétne všetkých zbytočne vyžiadaných aktov použitých vyšetrovacou komisiou.

3.

Pokiaľ ide o návrh na konštatovanie psychického obťažovania, odvolateľ spochybňuje rozsudok Súdu pre verejnú službu z dôvodu nepresvedčivého odôvodnenia v tom zmysle, že konštatovanie porušenia zmluvnej povinnosti voči odvolateľovi určite nepredstavuje príkaz určený EIB a nie je ani nezáväzným autoritatívnym vyhlásením.

4.

Pokiaľ ide o návrh na uloženie povinnosti skončiť s psychickým obťažovaním, odvolateľ uvádza, že údajný zákaz vydania príkazu nemôže byť absolútny, ale musí nevyhnutne skončiť v prípade správania sa, ktorým sa narušuje dôstojnosť dotyčnej osoby a základné práva.

5.

Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody vzniknutej v dôsledku psychického obťažovania, odvolateľ zdôrazňuje, že Súd pre verejnú službu na jednej strane vzal spať svoje podania určené vyšetrovacej komisii a na strane druhej uviedol, že EIB nemá žiadnu povinnosť konať, pretože nebol na tento účel vydaný odsudzujúci rozsudok a rozhodnutie vyšetrovacej komisie nie je záväzné a nie je ani procesnou požiadavkou.

6.

Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody ako taký, odvolateľ tvrdí, že mu Súd pre verejnú službu neprávom vytýka, že nenamietol žiadne nesprávne právne posúdenia a namieta platbu a odôvodnenie náhrady stanovenej na 3 000 eur.