15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 305/8

2.1.

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 12. februára 2013 konanie v zmysle článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 (3) voči UBS AG, UBS Securities Japan Co., Ltd., The Royal Bank of Scotland Group plc, The Royal Bank of Scotland plc, Deutsche Bank Aktiengesellschaft, Citigroup Inc., Citigroup Global Markets Japan Inc., JPMorgan Chase & Co, JPMorgan Chase Bank, National Association, J.P. Morgan Europe Limited, R.P. Martin Holdings Ltd a Martin Brokers (UK) Ltd (ďalej spoločne len „dotknuté strany, ktoré požiadali o urovnanie“).

2.2.

Komisia začala 29. októbra 2013 konanie v zmysle článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 voči ICAP plc, ICAP Management Services Ltd a ICAP New Zealand Ltd (ďalej len „ICAP“).

3.1.

V nadväznosti na rokovania o urovnaní a predloženie návrhov na urovnanie v súlade s článkom 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 (4) Komisia prijala 29. októbra 2013 oznámenie námietok adresované stranám konania, ktoré požiadali o urovnanie.

Tieto dotknuté strany, ktoré požiadali o urovnanie, sa v rokoch 2007 až 2010 údajne podieľali na jednom alebo viacerých zo siedmich rozdielnych a samostatných dvojstranných porušení článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP. Tieto porušenia predpisov sa týkajú úrokových derivátov v japonských jenoch (ďalej len „YIRD“) s referenčnou úrokovou sadzbou LIBOR v japonských jenoch a v prípade jedného porušenia predpisov ide aj o deriváty YIRD s referenčnou úrokovou sadzbou Euroyen TIBOR. Strany sa snažili ovplyvňovať úrovne sadzby LIBOR v jenoch a/alebo sadzby Euroyen TIBOR s cieľom priaznivo ovplyvniť obchodné pozície bánk v prípade úrokových derivátov, ktoré používajú tieto sadzby ako súčasť ich podmienok vyrovnania.

3.2.

Po tom, ako dotknuté strany, ktoré požiadali o urovnanie, potvrdili, že tvrdenia uvedené v oznámení námietok odrážajú obsah ich návrhov na urovnanie, Komisia 4. decembra 2013 prijala rozhodnutie o urovnaní určené všetkým dotknutým stranám, ktoré požiadali o urovnanie, a spoločnostiam Citigroup, DB, JPMorgan, RBS a RP Martin uložila pokuty.

3.3.

Dňa 12. novembra 2013 po jednom stretnutí so skupinou Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž („GR pre hospodársku súťaž“) zaoberajúcou sa danou vecou podnik ICAP vystúpil z konania o urovnaní. Vyšetrovanie voči ICAP sa teda zmenilo a pokračovalo v rámci štandardného postupu (pozri ďalej).

4.1.

Dňa 6. júna 2014 Komisia prijala oznámenie námietok voči ICAP. Komisia tvrdí, že podnik ICAP sa ako sprostredkovateľ podieľal na šiestich samostatných porušeniach článku 101 ZFEÚ vo vzťahu k sektoru YIRD.

4.2.

GR pre hospodársku súťaž pôvodne udelilo podniku ICAP lehotu štyroch týždňov na odpoveď na oznámenie námietok, ktorú na žiadosť ICAP predĺžilo o dva týždne. Na žiadosť ICAP som ďalej predĺžil lehotu na odpoveď na oznámenie námietok o dva ďalšie týždne, do 14. augusta 2014.

4.3.

V odpovedi na oznámenie námietok ICAP predložil viaceré výhrady založené na tvrdeniach, že Komisia porušila prezumpciu neviny, právo ICAP na obhajobu a zásady dobrej správy vecí verejných. Všetkým týmto tvrdeniam sa venovala náležitá pozornosť v návrhu rozhodnutia.

4.4.

Ústne vypočutie sa uskutočnilo 12. septembra 2014.

4.5.

V nadväznosti na ústne vypočutie ICAP požiadal o prístup k rozhodnutiu o urovnaní a tento prístup mu bol udelený. GR pre hospodársku súťaž poskytlo ICAP krátke časové obdobie na predloženie ďalších písomných pripomienok. V odpovedi na žiadosť ICAP o predĺženie lehoty som ICAP informoval, že lehota poskytnutá zo strany GR pre hospodársku súťaž bola dostatočná na to, aby si mohol overiť rozhodnutie o urovnaní, najmä pokiaľ ide o metodiku udeľovania pokút, ktorú Komisia uplatnila na RP Martin ako sprostredkovateľa, a aby vyjadril ďalšie pripomienky v tejto súvislosti.

4.6.

Dňa 9. októbra 2014 ICAP predložil GR pre hospodársku súťaž oneskorenú žiadosť o ďalší prístup k nešpecifikovanému počtu dokumentov týkajúcich sa určitých informácií o obrate, ktoré Komisii predložili dotknuté banky, ktoré požiadali o urovnanie. GR pre hospodársku súťaž túto žiadosť zamietlo, a preto sa podnik ICAP v tejto veci obrátil 17. októbra 2014 na mňa.

4.7.

Dňa 5. novembra 2014 som zamietol žiadosť podniku ICAP, najmä na základe toho, že neexistuje žiadne všeobecné právo účastníka konania na získanie údajov o predaji ostatných strán počas správneho konania, dokonca ani v prípade, že po uložení pokuty v rozhodnutí sa také údaje môžu považovať za nepriamo relevantné pre výpočet pokuty žiadajúcej strany. Okrem toho som v prejednávanej veci usúdil, že informácie uvedené v oznámení námietok neodôvodňujú potrebu podniku ICAP mať, na základe jeho práva na obhajobu, prístup k údajom ostatných strán o predaji.

4.8.

Napokon, v dňoch 8., 9. a 16. októbra 2014 podnik ICAP predložil návrhy, ktoré sa osobitne vzťahovali na tvrdenia Komisie uvedené v oznámení námietok. GR pre hospodársku súťaž zohľadnilo všetky tieto dodatočné návrhy vo svojom návrhu rozhodnutia.

5.1.

Podľa článku 16 rozhodnutia 2011/695/EÚ som preskúmal, či sa návrh rozhodnutia určený podniku ICAP zaoberá iba námietkami, v súvislosti s ktorými dostal podnik ICAP príležitosť vyjadriť svoj názor, a dospel som k záveru, že áno.

5.2.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že sa v tejto veci zabezpečil účinný výkon procesných práv podniku ICAP.