EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015XC1017(01)

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

Ú. v. EÚ C 344, 17.10.2015, p. 4–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 344/4


Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2015/C 344/05)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

TERNERA DE LOS PIRINEOS CATALANES“/„VEDELLA DELS PIRINEUS CATALANS“/„VEDELL DES PYRÉNÉES CATALANES

EÚ č.: MULTI-PGI-0005-01042 – 23.04.2010

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov

„Ternera de los Pirineos Catalanes“/„Vedella dels Pirineus Catalans“/„Vedell des Pyrénées Catalanes“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.1. Čerstvé mäso (a droby)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Teľacie mäso získané z odolných plemien Bruna de los Pirineos, Aubrac alebo Gasconne alebo krížením samíc týchto odolných plemien so samcami plemien Charolaise, Limousine alebo Blonde d’Aquitaine.

Extenzívne chované teľatá zostávajú v prvých mesiacoch života so svojimi matkami. Zabíjajú sa, keď majú osem až dvanásť mesiacov a minimálnu jatočnú hmotnosť 160 kg.

Mäso sa môže predávať ako celé jatočné telo, polovica tela, štvrtina tela (zadná štvrť/predná štvrť) alebo porciované na kusy (vrátane mletého mäsa).

Schválené jatočné telá sú klasifikované ako trieda E, U, alebo R na stupnici systému EUROP, pričom ich profil je výrazne vyklenutý až rovný a svalovina vyvinutá výnimočne až dobre.

Podľa pretučnenosti je mäso zaradené na stupnici systému EUROP do triedy 2, 3 až 4 a je na ňom pozorovateľný vnútrosvalový tuk.

Farba mäsa je ružová až jasnočervená. Tuk je bielej až smotanovej farby.

Hodnota pH jatočných tiel, ktorá sa meria najneskôr 24 hodín po porážke, musí byť menej ako 6.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Teľatá sa živia materským mliekom a čerstvým krmivom najmenej počas prvých štyroch mesiacov života.

Po odstavení a počas fázy rastu a výkrmu sa zvieratá kŕmia suchým krmivom a dobre vyváženou kombináciou mletých obilnín a strukovín.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Mäso s CHZO pochádza zo zvierat plemien uvedených v bode 3.2, ktoré sa narodili, chovajú sa a vykrmujú v zemepisnej oblasti vymedzenej pre toto chránené zemepisné označenie.

Špecifické kroky produkcie mäsa, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti, sú:

narodenie,

chov: extenzívne pasenie na pasienkoch poľnohospodárskych podnikov alebo letných horských pasienkoch aspoň počas prvých štyroch mesiacov života,

odstavenie: po štyroch mesiacoch života,

rast a výkrm: zariadenia musia byť zastrešené alebo čiastočne zastrešené, pričom každé zviera musí mať k dispozícii plochu minimálne 3 m2 a oddychový priestor oddelený od priestoru na kŕmenie. V ohradách sa nachádza najviac 20 zvierat.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Porážka a polenie sa nemusia vykonávať v danej oblasti.

Zvieratá sa prepravujú v čase obmedzenom na tri hodiny pred porážkou, aby sa u nich čo najviac obmedzil stres, čím sa zaručí kvalita konečného produktu.

Jatočné telá sa musia nechať odstáť a zrieť najmenej šesť dní, kým sa môžu predávať verejnosti.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Názov chráneného zemepisného označenia „Ternera de los Pirineos Catalanes“, „Vedella dels Pirineus Catalans“ alebo „Vedell des Pyrénées Catalanes“ musí byť výrazne uvedený na etiketách spolu so symbolom chráneného zemepisného označenia EÚ a akýmikoľvek ďalšími informáciami, ktoré sa vyžadujú podľa platných právnych predpisov.

Vzhľadom na jazykové osobitosti oblasti sa produkt môže označovať v ktoromkoľvek z troch jazykov, ktoré sa používajú v zemepisnej oblasti vymedzenej pre toto chránené zemepisné označenie (po španielsky, katalánsky alebo francúzsky).

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť chráneného zemepisného označenia, Katalánske Pyreneje, je kultúrne a zemepisne homogénna, i keď patrí do dvoch rôznych štátov.

V Katalánskych Pyrenejach v Španielsku:

Zemepisná oblasť zahŕňa všetky obce v týchto okresoch: Alta Ribagorça, Alt Urgell, Berguedà, Cerdanya, Garrotxa, Pallars Jussà, Pallars Sobirà, Solsonès, Ripollès a Val d’Aran, ako aj obce v okresoch Alt Empordà (Albanyà, Maçanet de Cabrenys a La Vajol), Bages (Aguilar de Segarra, Castellfollit del Boix, L’Estany, Moià, Mura, Sant Feliu Sasserra, Sant Mateu de Bages a Talamanca), Noguera (Àger, Alòs de Balaguer, Les Avellanes i Santa Linya, La Baronia de Rialb, Camarasa, Os de Balaguer a Vilanova de Meià), Osona (Alpens, Balenyà, El Brull, Centelles, Collsuspina, Espinelves, Folgueroles, Lluçà, Montesquiu, Muntanyola, Olost, Orís, Oristà, Perafita, Prats de Lluçanès, Rupit i Pruit, Sant Agustí de Lluçanès, Sant Bartomeu del Grau, Sant Boi de Lluçanès, Sant Julià de Vilatorta, Sant Martí d’Albars, Sant Martí de Centelles, Sant Pere de Torelló, Sant Quirze de Besora, Sant Sadurní d’Osormort, Sant Vicenç de Torelló, Santa Eulàlia de Riuprimer, Santa Maria de Besora, Santa Maria de Corcó, Seva, Sobremunt, Sora, Tavèrnoles, Tavertet, Tona, Vidrà, Viladrau a Vilanova de Sau) a Pla de l’Estany (Sant Miquel de Campmajor).

V Katalánskych Pyrenejach vo Francúzsku:

V departemente Pyrénées-Orientales (Východné Pyreneje) zemepisná oblasť zahŕňa všetky obce, ktoré patria do kantónov Vinça, Sournia, Arles sur Tech, Prats de Mollo, Prades, Olette, Mont Louis a Saillagouse, ako aj niektoré obce v kantónoch Perpignan (Perpignan), Millas (Corbère a Corbère les Cabanes), Thuir (Thuir, Castelnou, Camelas, Caixas, Sainte Colombe de la Commanderie, Fourques, Tordères, Llauro a Passa), Latour de France (Belesta a Caramany), Céret (Montauriol, Calmeilles, Oms, Taillet, Reynes, Céret, Vivès, Saint-Jean-Pla-de-Corts, Maureillas las Illas, Les Cluses, Le Perthus a l’Albère), Argelès (Montesquieu des Albères, Villelongue dels Monts, Laroque des Albères, Sorède a Argelès sur Mer) a Saint Paul de Fenouillet (Vira, Fenouillet, Caudiès de Fenouillèdes, Prugnanes, Fosse a Saint Martin).

V departemente Aude zemepisná oblasť zahŕňa obce, ktoré hraničia s departementom Pyrénées-Orientales a nachádzajú sa v horskom pásme Pyrenejí, konkrétne: všetky obce, ktoré patria do kantónov Axat, Belcaire, Mouthoumet a Quillan, ako aj niektoré obce v kantónoch Couiza (Arques, Bugarach, Camps sur l’Agly, Cassaignes, Couiza, Coustaussa, Cubières sur Cinoble, Fourtou, Luc sur Aude, Missègre, Peyrolles, Rennes le Château, Rennes les Bains, Serres, Sougraigne, Terroles a Valmigère), Lagrasse (Mayronnes a Saint Martin des Puits), Limoux (Alet les Bains, Bouriège, Bourigeole, Castelreng, Festes et Saint André, La Bezole, Saint Couat du Razès a Véraza), Saint Hilaire (Belcastel et Buc, Caunette sur Lauquet, Clermont sur Lauquet, Greffeil, Ladern sur Lauquet, Villardebelle a Villefloure) a Tuchan (Cucugnan, Duilhac sous Peyrepertuse, Maisons, Montgaillard, Padern a Rouffiac des Corbières).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Geografia Katalánskych Pyrenejí je priaznivá pre extenzívny chov dobytka. Vyznačuje sa vysoko a nízko položenými horskými chodníkmi a horskými pasienkami, pričom rozsiahle prírodné pasienky sú pre zvieratá dostupné veľkú časť roka, až kým sa nezhorší počasie. Oblasť ovplyvňuje Stredozemné more (vlhké, submediteránne podnebie), to znamená, že zvieratá môžu stráviť dlhšie obdobie na letných pasienkoch a horských lúkach.

Hojnosť vody a dostatočné vystavenie slnečnému žiareniu napomáhajú rozvoju bohatej a charakteristickej flóry (predovšetkým Festuca pratensis, Festuca alpina, Poa pratensis, Dactylis glomerata, Sesleria caerulea, Bromus erectus a Arrhenatherum elatius), ktorá vytvára vynikajúce pasienky pre dobytok. Uvedené klimatické podmienky takisto umožňujú poľnohospodárom siať na lúkach v stredohorskom pásme kombináciu tráv a strukovín, ktorými kŕmia dobytok počas období, keď sú vysokohorské pasienky neprístupné. Najbežnejšie kŕmne plodiny sú ďatelina, mätonoh, lucerna (alfalfa), vičenec a kostrava.

Osobitý charakter tohto chráneného zemepisného označenia vychádza z používaných plemien (Bruna de los Pirineos, Aubrac a Gasconne), ktoré sú vhodné do tohto prostredia a chované pod holým nebom. Sú to všetko odolné plemená, ktoré sú typické pre región a majú vlastnosti, ktoré sú užitočné vzhľadom na tradičné poľnohospodárske metódy používané v horských oblastiach: odolávajú extrémnym klimatickým podmienkam, vyžadujú na prežitie len málo potravy vďaka svojej schopnosti využiť rezervy, ktoré si vytvorili, keď mali dostatok potravy (sezónny presun zvierat), a sú dobre prispôsobené podnebiu, ako aj reliéfu krajiny.

Krmivo pre teľatá, v spojení so systémom chovu, dodáva mäsu jeho charakteristickú farbu a jemnosť, jatočnému telu mäsitosť a vnútrosvalový tuk. Materské mlieko pomáha teľatám dobre rásť, pretože im dodáva významné množstvo vápnika. To podporuje dobrý vývoj kostry, ktorý teľatám pomáha k dobre vyvinutému telu. Kŕmenie dobytka suchým krmivom a dobre vyváženou kombináciou mletých obilnín a strukovín počas fázy výkrmu pomáha zlepšovať vývoj a mäsitosť tiel.

V priebehu storočí sa pre obyvateľov Katalánskych Pyrenejí stalo obrábanie pôdy a chov hospodárskych zvierat hlavným zdrojom obživy. Chovu dobytka sa v tejto oblasti venovali už v stredoveku, ale až v polovici 19. storočia sa začal rozvíjať na úkor chovu oviec. Dôvodom bola výstavba zavlažovacích kanálov, vďaka ktorým sa podarilo rozšíriť pastviny a následne aj stáda hovädzieho dobytka. História Katalánskych Pyrenejí od začiatku 20. storočia bola nevyhnutne poznamenaná postupným vyľudňovaním, následnými vlnami opúšťania pôdy a zanechávania chovu hospodárskych zvierat alebo zmenami v hospodárskej činnosti. Medzi rokmi 1933 a 1947 sa počet oviec znížil na polovicu (v dôsledku vojny, vyľudňovania vidieka a vysokého podielu manuálnej práce pri chove oviec). Výsledkom bolo, že od konca druhej svetovej vojny začala prevažovať produkcia hovädzieho mäsa.

Na malých farmách v Katalánskych Pyrenejach mali v minulosti iba zopár zvierat (2 až 5). Tie slúžili ako ťažné zvieratá alebo na spotrebu domácností. V lete sa zvieratá pásli na letných pasienkoch spolu s mláďatami, ktoré sa narodili na jar. Vďaka tomu sa mohli zachovať zásoby krmiva v nižších nadmorských výškach a pracovníci na farme mali čas vykonávať iné sezónne práce. V súčasnosti, aj napriek zväčšovaniu rozmerov poľnohospodárskych podnikov, sú podniky stále malé (v 80 % poľnohospodárskych podnikov sa každoročne rodí menej ako 25 teliat) a chovatelia hospodárskych zvierat používajú tradičné metódy chovu, ktorých výsledkom sú jatočné telá s vysokou výnosnosťou, ktorú si pochvaľujú mäsiari, a s farbou, ktorú oceňujú spotrebitelia.

V Katalánskych Pyrenejach sa koná niekoľko festivalov, jarmokov a trhov, na ktorých má chov hospodárskych zvierat poprednú úlohu a dôležitú úlohu zohrávajú teľatá z regiónu. Patria sem napríklad trh Fira de Sant Ermengol de la Seu d’Urgell (ktorého história siaha do 11. storočia), trhy v obciach Olette, Prats-de-Mollo a Vinça, ako aj prechádzky po horských pasienkoch regionálneho prírodného parku Katalánskych Pyrenejí. Veľký príliv turistov do regiónu pomáha propagovať vynikajúce vlastnosti tohto mäsa, vďaka čomu získalo mäso v posledných desaťročiach dobrú povesť medzi spotrebiteľmi a odborníkmi z krajín mimo oblasti produkcie. Z prieskumu uskutočneného pred 15 rokmi vyplynulo, že teľacie mäso produkované v oblasti je známe a vysoko oceňované, keďže až 60 % katalánskych spotrebiteľov ho poznalo (v porovnaní so 16 % spotrebiteľov v celom Španielsku) a 45 % opýtaných vyhlásilo, že hovädzie mäso z tejto zemepisnej oblasti je najlepšie.

Na základe všetkých týchto skutočností vznikli rôzne publikácie, v ktorých sa mäso uvádza, ako napríklad Cuina amb denominació d’origen (Coessetània Edicions, 2014), Regió7 (článok vo vydaní z 3. mája 2009) a Bondia Andorra (článok vo vydaní zo 7. apríla 2014), ako aj odkazy naň v týchto online zdrojoch: http://www.lleidatur.com, http://www.laseu.cat o http://www.gastroteca.cat

Toto chránené zemepisné označenie spojené s tradíciou a čerpaním znalostí chovateľov v tejto oblasti pozná nielen verejnosť, ale schválili ho aj príslušné orgány. Generalitat de Catalunya (autonómna vláda Katalánska) schválila Denominación de Calidad (označenie kvality) „Vedella dels Pirineus Catalans“/„Ternera de los Pirineos Catalanes“ v roku 1994 (Diari Oficial de la Generalitat de Catalunya č. 1999 z 18. 1. 1995) a v roku 2006 ho zaradila do Inventario de Productos de la Tierra (súpisu produktov krajiny), v ktorom sú kodifikované typické a tradičné agropotravinárske produkty Katalánska.

Stručne povedané, náročné životné podmienky v týchto horských oblastiach sú v skutočnosti nesporne výhodné vďaka kvalitnému produktu, ktorý je úzko spätý s krajinou. Odolné plemená sú schopné čo najlepšie využiť vysoko a nízko položené horské oblasti, a to pomáha riadiť prírodné prostredie. Poľnohospodári zarábajú na svojej produkcii (uznanie a dobré meno medzi spotrebiteľmi a distribútormi a vyššie ceny), a to im umožňuje udržať systém chovu (z čoho má prospech aj zvyšok reťazca), zostať v náročných oblastiach a zachovať vidiecky spôsob života v dedinách v horských oblastiach.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.gencat.cat/alimentacio/pliego-ternera-pirineos-catalanes

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDC-Vedell-des-Pyreenes-Catalanes-FR-24-03-2015.pdf


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.


Top