21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/65

1.

poukazuje na skutočnosť, že internet ako globálny priestor informácií sa stal neodmysliteľnou súčasťou dnešnej spoločnosti a verejným statkom, a preto jeho bezproblémové fungovanie je vecou všeobecného medzinárodného záujmu;

2.

víta úsilie dosiahnuť silnejšie medzinárodné riadenie internetu a najmä kroky americkej vlády, ktorá zohrala významnú úlohu pri zrode internetu, zamerané na podporu prechodu na globálne a celistvé riadenie internetu;

3.

žiada, aby sa Európska únia aktívne zapojila do procesu vytvárania globálneho riadenia internetu, aby sa tak posilnilo a skonsolidovalo to, že na tomto poli je príkladom, pokiaľ ide o zodpovedné konanie. Víta v tejto súvislosti iniciatívu Európskej komisie, ktorá začína práve oznámením o politike a riadení v oblasti internetu a ktorej cieľom je vyjasniť úlohu Európskej únie v celosvetovej politike v oblasti riadenia internetu, ako aj cieľ predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera vytvoriť digitálny vnútorný trh a jednotnú digitálnu agendu;

4.

zdôrazňuje, že rozvoj internetu ako priestoru vzájomnej interakcie ľudí a výmeny dát založeného na technológii je neoddeliteľne spätý s hodnotami, ktoré definujú medziľudské vzťahy, a preto je aj úloha Európskej únie v politike zameranej na zlepšenie internetu neoddeliteľne spätá so základnými hodnotami Spoločenstva;

5.

zdôrazňuje preto, že európsky postoj k budúcnosti internetu musí byť založený na zásadách slobody, otvorenosti a neutrality;

6.

zdôrazňuje význam internetu ako média, ktoré umožňuje udržať a podporovať kultúrnu rozmanitosť, ktorá predstavuje jednu z hlavných hodnôt Európskej únie (1), a preto sa v politike v oblasti riadenia internetu musí aj naďalej zohľadňovať, zachovať a podporovať kultúrna a jazyková rozmanitosť;

7.

víta postoj Európskej komisie, podľa ktorého musia byť procesy viacerých zainteresovaných strán vo vzťahu k internetu zlučiteľné so základnými právami a spĺňať tieto zásady: transparentnosť (možnosť prístupu pre všetky zainteresované strany), začlenenie a rovnováha (povinnosť zodpovedných strán poskytnúť všetkým aktérom všetky možnosti zapojiť sa) a zodpovednosť (povinnosť pravidelne informovať všetky zainteresované strany o vlastnej činnosti) (2);

8.

poukazuje na aktuálne diskusie o otázke, či sa má právo na prístup k internetu uznať ako ľudské právo, na rozhodnutia rôznych krajín, vrátane niekoľkých členských krajín EÚ (3), ako aj na opačné názory, podľa ktorých je internet len technológia, ktorá uľahčuje využívanie základných práv (4). Odporúča, aby bolo právo na používanie internetu vyhlásené za neodňateľné občianske právo, ku ktorého uplatňovaniu by mohli územné samosprávy v rámci svojich právomocí prispieť;

9.

pripomína, že usmernenia pre rozvoj internetu, ktoré boli stanovené v tuniskom programe pre informačnú spoločnosť (5) v roku 2005 a podľa ktorých musia byť do riadenia internetu zapojené vlády, súkromný sektor a občianska spoločnosť (bod 34), sa nesmú v žiadnom prípade vykladať príliš úzko, t. j. nemyslia sa tým len samotné národné vlády, ale tento pojem sa vzťahuje aj na úroveň verejnej správy, ktorá je občanom najbližšie, teda zahŕňa aj miestne a regionálne samosprávy;

10.

poukazuje na to, že týchto viac ako 1 00  000 miestnych a regionálnych samospráv zastupuje verejnú správu 28 krajín Európskej únie na nižšej ako celoštátnej úrovni, ktorá je dôležitým aktérom na poli politiky v oblasti internetu a vytvára nielen internetový obsah, ale stará sa aj o to, aby sa zlepšil prístup k internetu. Preto by mala mať dostatočné možnosti zapojiť sa priamo do procesu, tak na národnej ako aj na európskej úrovni, keď ide o to sformulovať európsky postoj ku globálnym otázkam súvisiacimi s politikou v oblasti internetu;

11.

zdôrazňuje, že politická stratégia EÚ v oblasti riadenia internetu môže byť účinným prostriedkom, ktorý umožní medzinárodne vykresliť atraktívny celkový obraz Európskej únie a ukázať EÚ ako významného aktéra pri tvorbe politiky v oblasti internetu a pri stanovovaní noriem správnych politických postupov na celosvetovej úrovni;

12.

konštatuje, že rozdiely medzi prístupmi v oblasti riadenia internetu, ktoré sú prezentované na medzinárodnej úrovni (vyjadrené v tuniskom programe pre informačnú spoločnosť, záveroch konferencie NETmundial (6), vyhlásení OECD a záveroch svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS) (7)), sú malé, čo poukazuje na to, že sa v otázke riadenia internetu začína vytvárať celosvetový konsenzus;

13.

zdôrazňuje aktuálnosť prístupu k budúcnosti internetu, ktorý bol stanovený v tuniskom programe, dá sa zhrnúť v skratke COMPACT a stanovuje, že internet je priestor občianskej zodpovednosti (Civic responsibilities), jednotného nefragmentovaného zdroja (One unfragmented resource) riadeného prostredníctvom prístupu založeného na viacerých zainteresovaných stranách (Multistakeholder approach) na podporu demokracie a ľudských práv (Promote democracy and Human Rights na základe dobrej technologickej architektúry (sound technological Architecture), ktorá podnecuje dôveru (engenders Confidence) a uľahčuje transparentné riadenie (Transparent governance) základnej internetovej infraštruktúry a služieb, ktorých prevádzka v nej prebieha. Tento prístup by mal byť usmernením pri formulovaní európskeho postoja v tejto otázke;

14.

víta záväzok, ktorý prijala vláda USA, zmeniť systém prideľovania domén najvyššej úrovne (ccTLD) zo súčasného modelu jednostranného prideľovania – prostredníctvom ICANN (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers) a IANA (Internet Assigned Numbers Authority) – na model založený na celosvetovom partnerstve. V súlade so závermi konferencie viacerých zainteresovaných strán o budúcnosti riadenia internetu z apríla 2014 žiada, aby sa táto iniciatíva zrealizovala v plnom rozsahu;

15.

víta iniciatívu Európskej komisie, ktorej cieľom je vytvoriť globálnu platformu, stredisko pre monitorovanie politiky v oblasti internetu (Global Internet Policy Observatory, GIPO), ktorá by fungovala ako spojovací článok medzi zainteresovanými stranami a bola by globálnym online médiom pre rozvoj a reguláciu politiky v oblasti internetu, ako aj pre koordináciu technických noviniek;

16.

víta postoj Komisie, podľa ktorého má byť budúce stredisko GIPO považované za globálny statok, pri ktorom jednotliví aktéri alebo zainteresované strany nebudú mať možnosť vnútiť svoju vôľu iným, a vyzýva všetky zainteresované strany a najmä miestne a regionálne samosprávy, aby sa zapojili do príslušných konzultačných štruktúr k otázkam riadenia internetu;

17.

zdôrazňuje, že v diskusiách o budúcnosti internetu musí zostať nedotknutá hlavná zásada neutrálnosti siete, a to bez ohľadu na to, aké hodnoty zastávajú zainteresované strany;

18.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení COM(2014) 72 final uviedla, že vypracuje analýzu rizík vyplývajúcich zo vzájomne kolidujúcich právnych kompetencií a právnych predpisov v oblasti internetu a vytvorí mechanizmus reakcie Únie;

19.

žiada, aby aj v budúcnosti boli dodržiavané normy, ktoré stanoví súčasná štruktúra technických odborníkov na základe činnosti medzinárodnej pracovnej skupiny Internet Engineering Task Force na tvorbu internetu;

20.

víta úsilie technických kruhov zaviesť koncepcie na stanovenie špecifikácií, v ktorých by sa zohľadnili aktuálne otázky ako ochrana súkromia na úrovni protokolov, zakotvenie možnosti viacjazyčných názvov domén a zlepšenie prístupu pre ľudí s postihnutím, ako aj pokrok, ktorý EÚ dosiahne, ak tieto výdobytky ustanoví vo svojich právnych predpisoch (8);

21.

poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že rôzne štáty sledujú rôzne záujmy a majú rôzne možnosti tieto svoje záujmy presadzovať, bude Európska únia pri rokovaniach o budúcnosti regulácie internetu čeliť výzvam, ktoré s tým súvisia. Zdôrazňuje preto, že počas rokovaní o jednotných ustanoveniach EÚ o budúcnosti internetu sa nesmie zabúdať na zásadu subsidiarity;

22.

zdôrazňuje, že spolupráca verejného a súkromného sektora je dôležitá pre efektívne a bezpečné fungovanie internetu, najmä ak zohľadníme skutočnosť, že väčšina sietí a informačných systémov je prevádzkovaná súkromne, a vyslovuje sa za to, aby z tejto spolupráce nevyplývali žiadne ďalšie náklady pre podniky;

23.

zdôrazňuje význam infraštruktúry siete – predovšetkým širokopásmovej siete – pre zabezpečenie bezproblémového fungovania internetu a vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami, aby sa urýchlilo celoplošné rozšírenie internetu, a to tak z hľadiska územného pokrytia, ako aj z hľadiska ľahkej využiteľnosti pre všetky vrstvy obyvateľstva;

24.

poukazuje na význam rozsiahleho vertikálneho partnerstva pri využívaní možností, ktoré poskytujú súčasné ustanovenia EFRR, konkrétne tie, ktoré sa týkajú zlepšenia dostupnosti, využívania a kvality informačných technológií a komunikácie prostredníctvom rozsiahleho zavedenia širokopásmovej siete a rozšírenia vysokorýchlostných sietí, ako aj podpory zavádzania nových technológií a sietí pre digitálnu ekonomiku, čím sa podporí digitálny potenciál európskych regiónov a EÚ ako celku;

25.

vyslovuje sa rozhodne proti akejkoľvek cenzúre internetu – bez ohľadu na to, aké ciele sa ňou sledujú, poukazuje však zároveň na skutočnosť, že je potrebné koordinovať príslušné úsilie zamerané na to, aby sa internet nestal médiom, ktoré podporuje extrémistické, radikálne alebo zločinecké aktivity, a to s cieľom ochrániť práva obzvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva;

26.

poukazuje na to, že aj verejné inštitúcie, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, môžu a musia byť vzorom, pokiaľ ide o politiku bezpečného a zodpovedného využívania internetu a svojím praktickým konaním ísť príkladom a podnecovať inovatívny technologický rozvoj, ktorý šetrí prírodné zdroje a čo najmenej zaťažuje životné prostredie;

27.

poukazuje na to, že verejné inštitúcie, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, sa môžu a musia stať priekopníkmi rozvoja bezpečného internetu a vzorom zodpovedného využívania internetu: zodpovedajúca ochrana citlivých osobných údajov (to zahŕňa aj mazanie údajov, ak už nie sú potrebné na konkrétny účel), boj proti počítačovej kriminalite a vytváranie predpokladov na to, aby sa jej predchádzalo, a to aj prostredníctvom primeranej ochrany systémov IKT;

28.

poukazuje na možnosti, ktoré ponúka internet ako médium na poskytovanie služieb vo verejnom záujme, a žiada územné samosprávy v EÚ, aby urýchlili presun služieb v rámci verejnej správy do digitálneho priestoru. Okrem toho vyzýva aj členské štáty, aby vytvorili právny základ, ktorý je na to potrebný;

29.

vyzýva územné samosprávy v EÚ, aby vo väčšej miere využívali možnosti internetu na zlepšenie účinnosti a transparentnosti svojej práce a zároveň prehĺbenie blízkosti občanom, a zároveň sa aktívnejšie podieľali na formulácii národných a európskych postojov, pokiaľ ide o budúcnosť internetu;

30.

v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje možnosti, ktoré ponúka bezpečná elektronická identifikácia. Občania by tak napríklad mohli upravovať svoje úradné osobné údaje a regióny v členských štátoch EÚ by mohli zaviesť elektronické hlasovanie;

31.

poukazuje na to, že pre všetky zainteresované strany je dôležité zaistiť bezpečnosť a integritu infraštruktúry, ako aj internetových obsahov, keďže sa stal jedným zo základných súčastí hospodárstva, verejnej správy i súkromného života;

32.

konštatuje, že s rastúcim počtom užívateľov internetu a vznikom nových technológií narastá aj počet prípadov jeho zneužitia a zvyšujú sa s tým spojené straty, a že sa obeťami rôznych útokov prostredníctvom internetu nezriedka stávajú dokonca aj miestne a regionálne orgány, ktoré sa aktívne podieľajú na tvorbe internetového spoločenstva, disponujú skutočne rozvinutou infraštruktúrou a sú zjavnou súčasťou spoločnosti;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ktoré pomáhajú zbližovať ľudí a urýchľovať výmenu informácií, skúseností a poznatkov, sa nezriedka páchajú aj trestné činy. Vyzýva preto členské štáty a medzinárodné organizácie, aby všemožnými spôsobmi bojovali proti kybernetickej kriminalite a spolu s ďalšími zainteresovanými stranami vytvorili všeobecné prostredie, v ktorom sa kybernetická kriminalita netoleruje;

34.

poukazuje na skutočnosť, že elektronické médiá poskytujú aj možnosti vykonávať iné, často anonymné činnosti, ktoré síce nemusia mať kriminálny charakter alebo tak nie sú označené, ale môžu aj tak porušiť ľudskú dôstojnosť iného človeka. Žiada preto, aby sa osobitná pozornosť venovala aj otázke prevencie šikanovania cez internet a iných možných rizík na internete, ktoré zasahujú predovšetkým práva detí a mladistvých, ale aj iných zraniteľných sociálnych skupín;

35.

zdôrazňuje preto, že internet môže byť úspešný len vtedy, keď bude objasnená otázka bezpečnosti, a vyjadruje svoju podporu úsiliu Komisie, ktoré sformulovala pani Neelie Kroes, totiž zaistiť, že EÚ bude ponúkať celosvetovo najbezpečnejšie internetové prostredie (9). Okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa spolu s otázkami riadenia internetu zaoberala aj problematikou internetovej bezpečnosti;

36.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam, ktorý má spolupráca všetkých členských štátov a partnerov mimo EÚ pre boj proti kriminalite páchanej prostredníctvom internetu a pre riešenie problémov v oblasti bezpečnosti siete a informácií, vrátane uplatňovania už prijatých rozhodnutí (10) a začlenenia týchto opatrení do spoločnej politickej stratégie EÚ v oblasti riadenia internetu;

37.

zdôrazňuje, že na úrovni členských štátov sú potrebné účinné vnútroštátne opatrenia na vyšetrovanie prípadov porušenia zákona na internete, ako aj európske mechanizmy podpory pri odstraňovaní takýchto ohrození;

38.

poukazuje na to, že stratégia na celosvetové riadenie internetu musí vo vzťahu k jednému z ľudských práv, konkrétne právu na ochranu súkromia, primerane zohľadňovať medzinárodné ustanovenia týkajúce sa vyžiadania, používania a ukladania osobných údajov, ochrany týchto údajov pred neoprávneným a náhodným zverejnením, ich stratou, výmenou, ako aj vymazania uložených osobných údajov z elektronických databáz, pričom nasledovaniahodné postupy by sa mohli opierať o platné právne predpisy EÚ (11);

39.

odporúča, aby sa EÚ k používaniu osobných údajov na internete jasne vyjadrila a na medzinárodnej úrovni zastávala svoj postoj založený na článku 8 Charty základných práv EÚ (2010/C 83/02) a najmä na zásade, že každý musí mať možnosť sám rozhodnúť, ktoré údaje majú byť verejné a ktoré nie, a že používanie akýchkoľvek osobných údajov na internete sa musí, vzhľadom na globálny charakter internetu a rozsiahle možnosti ich zneužitia, obmedziť a malo by byť prípustné len na konkrétne, vopred známe a jasne definované účely;

40.

poukazuje na to, že sa opakovane stáva, že veľké IT koncerny zneužívajú svoju štrukturálnu moc a protiprávne zbierajú a využívajú osobné údaje užívateľov na komerčné, ako aj politické účely a žiada Komisiu, aby sa zasadila za to, aby sa takémuto zneužívaniu celosvetovo zabránilo;

41.

zároveň zdôrazňuje, že pri vyšetrovaní zodpovednosti za trestné činy súvisiace s používaním internetu je dôležité ukotviť zásadu, že poskytovatelia internetových služieb nesmú byť braní na zodpovednosť za obsah, ktorí sami nevytvorili. Takéto obmedzenie zodpovednosti sa však nesmie využívať na odmietnutie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, pokiaľ tieto orgány o ňu právoplatne požiadali a existujú príslušné sankcie justičných orgánov;

42.

zdôrazňuje, že EÚ je rovnako ako v mnohých iných oblastiach, aj v oblasti riadenia internetu priekopníkom, a teda môže a musí byť vzorom aj pokiaľ ide o celosvetovo zodpovednú kultúru riadenia a využívania internetu, a tým prispieť k vytvoreniu celosvetovej kultúry internetu.