EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005IR0023

Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov na tému: Konkurencieschopnosť a decentralizácia

Ú. v. EÚ C 115, 16.5.2006, p. 10–16 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/10


Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov na tému: „Konkurencieschopnosť a decentralizácia“

(2006/C 115/03)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na rozhodnutie svojho grémia z 21. januára 2005 poveriť v súlade s článkom 265 ods. 5 Zmluvy o založení ES komisiu pre hospodársku a sociálnu politiku vypracovaním stanoviska na túto tému,

so zreteľom na správu odbornej skupiny na vysokej úrovni pod vedením Wima Koka „čeliť výzve: Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť“ (november 2004),

so zreteľom na oznámenie Komisie jarnému summitu Rady Európskej únie „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – Nový začiatok Lisabonskej stratégie“ (KOM(2005) 24, konečné znenie),

so zreteľom na oznámenie Komisie „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“ (KOM(2005) 97, konečné znenie),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Revízia Lisabonskej stratégie v polovici obdobia“ (CdR 152/2004 fin) (1),

so zreteľom na svoje uznesenie k obnove dynamiky Lisabonskej stratégie, prijaté 24. februára 2005 (CdR 518/2004 fin) (2),

so zreteľom na vyhlásenie z Vroclavu, prijaté počas európskeho summitu miest a regiónov v poľskom Vroclave 19. – 20. mája 2005 (CdR 158/2005),

so zreteľom na svoj návrh stanoviska na tému „Integrované usmernenia pre hospodársky rast a zamestnanosť (2005 – 2008) obsahujúce Odporúčanie Komisie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (na základe článku 99 Zmluvy o ES) a Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)“ (CdR 147/2005 fin),

so zreteľom na oznámenie Komisie KOM(2000) 196, konečné znenie, na tému „Miestne aktivity zamerané na zamestnanosť – Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti“,

so zreteľom na oznámenie Komisie KOM(2001) 629, konečné znenie, na tému „Posilňovanie miestneho rozmeru v rámci Európskej stratégie zamestnanosti“,

so zreteľom na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie na tému „Miestne aktivity zamerané na zamestnanosť – Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti“ (CdR 187/2000 fin),

so zreteľom na návrh stanoviska CdR 23/2005 rev. 2 prijaté 23. septembra 2005 komisiou pre hospodársku a sociálnu politiku (spravodajca: pán Andres Gustâv, primátor mesta Solna (SE/EĽS)),

keďže:

(1)

Miestne a regionálne orgány musia mať k dispozícii potrebné administratívne a finančné zdroje a kompetencie, aby mohli plniť svoju prirodzenú úlohu, ktorou je podpora a správa konkurencieschopnosti, inovácie a súdržnosti pre regionálny a miestny rozvoj.

(2)

Decentralizácia prispôsobená danostiam jednotlivých členských štátov posilňuje regionálnu a miestnu samosprávu a demokraciu a predstavuje teda jeden z prostriedkov reagovania na pretrvávajúce obavy obyvateľstva vyplývajúce z globalizácie a celosvetových hospodárskych a sociálnych zmien.

(3)

Trojstranné dohody medzi európskou, národnou a regionálnou úrovňou, príp. so zohľadnením otázky miest, sú vhodným nástrojom pre lepšie zapojenie a rozdelenie úloh medzi všetkých aktérov zapojených do procesu uplatňovania európskej regionálnej politiky.

(4)

Požiadavky globalizovaného hospodárstva, ktoré sú zohľadnené v „Partnerstve pre rast a zamestnanosť“, ktoré bolo uzatvorené na summite Európskej rady 23. marca 2005 v Bruseli, zameranom na obnovenie dynamiky Lisabonskej stratégie, môžu byť úspešnejšie plnené, pokiaľ v prístupe zdola nahor budú regionálne a miestne samosprávy zapojené do vypracovania a uplatňovania národných akčných plánov vypracovaných na tento účel, keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní prostredia podporujúceho rast,

prijal na svojom 62. plenárnom zasadnutí 16. – 17. novembra 2005 (schôdza zo 16. novembra) nasledujúce stanovisko:

1.   Názory Výboru regiónov

1.1   Posilňovanie konkurencieschopnosti v regiónoch, mestách a obciach

VÝBOR REGIÓNOV:

1.1.1

Konštatuje, že Radou a Európskym parlamentom dohodnutým cieľom Lisabonskej stratégie bolo zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu EÚ, vytvorenie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest a zabezpečenie trvalo udržateľného ekologického a sociálneho rozvoja. Do roku 2010 mala byť Európska únia svetovým lídrom. Päť rokov po zasadnutí v Lisabone konštatuje Európska komisia, že sa podarilo dosiahnuť len veľmi málo. Je preto potrebné dodať Lisabonskej stratégii nové impulzy, pričom členské štáty by mali byť vo veľkej miere zodpovedné za jej uplatňovanie.

1.1.2

Začleňuje svoje stanovisko na tému „Konkurencieschopnosť a decentralizácia“ do tohto rámca. V tomto stanovisku chce poukázať na dôležitosť decentralizácie pre rast a vyhľadať kľúčové faktory pôsobiace na zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu na regionálnej a miestnej úrovni. Zvyšovanie konkurencieschopnosti však nesmie byť na úkor trvalo udržateľného rozvoja. Zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj nesú všetky štáty, občania a obce, mestá a regióny. Skutočnosť, že sa toto stanovisko prednostne zaoberá predpokladmi zvýšenia konkurencieschopnosti však v žiadnom prípade neznamená, že snahy o trvalo udržateľný rozvoj nie sú až tak dôležité.

1.1.3

Poukazuje na skutočnosť, že pri kľúčových faktoroch pre rast konkurencieschopnosti, spomínaných v stanovisku, ide o faktory, ktoré môžu samotné obce, mestá, a regióny ovplyvňovať. Do diskusií o konkurencieschopnosti má byť doplnená mikroperspektíva, je potrebné ukázať, aký konkrétny príspevok môže byť v tejto oblasti dosiahnutý na miestnej a regionálnej úrovni. Preto budú v tomto stanovisku uvedené aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by mohli byť zrealizované na zvýšenie konkurencieschopnosti na miestnej a regionálnej úrovni.

1.2   Európa potrebuje viac podnikateľov a rozširujúcich sa malých podnikov

1.2.1

Konštatuje, že Európa zaznamenala počas desaťročí po druhej svetovej vojne pozoruhodný vývoj. Produkcia na osobu v západnej Európe stúpla zo 40 % úrovne USA na konci druhej svetovej vojny na 70 % v roku 1970. Tento pomer sa odvtedy nezmenil. Rast a budovanie sociálnych systémov išlo ruka v ruke a problémy financovania sociálnych systémov, ktoré sa vyskytujú v posledných rokoch, spadajú do obdobia slabého hospodárskeho rastu.

1.2.2

Zdôrazňuje, že z vývoja počas povojnového obdobia vzišli mnohé veľké podniky, ktoré vedú na svetovom trhu s dobrými vyhliadkami do budúcnosti, avšak zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy sa nemôže opierať len o ne. Pre Európu je potrebné nie len to, aby si tieto v súčasnosti konkurencieschopné podniky udržali svoje miesto, ale predovšetkým to, aby boli zakladané nové podniky, schopné rastu, ktoré by nahradili pracovné miesta, ktoré zanikli v podnikoch, vytlačených z trhu, relokovaných do zahraničia alebo znižujúcich produkciu.

1.2.3

Poukazuje na skutočnosť, že väčšina podnikov je zakladaná v malom, na miestnej úrovni. Predpokladaný počet založených firiem a rozširovanie malých podnikov závisia vo veľkej miere od toho, aké je miestne podnikateľské prostredie, ako sa stavia k podnikateľom, od dostupnosti pracovných síl, vedomostí a možností financovania.

1.3   Konkurencieschopnosť vzniká zdola nahor, v procese „bottom-up“

1.3.1

Je toho názoru, že miestne a regionálne orgány ako verejní aktéri a demokratické inštitúcie majú rozsiahly vplyv na živnú pôdu, z ktorej rastú podniky a na klímu, v ktorej sa im darí. Oni sú centrálnym bodom demokracie pre podniky a občanov, diskusie, ktoré sa tu vedú a spolupráca s cieľom vytvárania najbližšieho okolia sú rozhodujúce pre rozvoj v celej Európe. Upozornenie na význam obcí a regiónov pre rast v Európe nemá v ničom zmenšovať podstatnú a rozhodujúcu zodpovednosť členských štátov v tejto oblasti, je však potrebné rozšíriť debatu o konkurencieschopnosti a stratégiách obnovy rastu o perspektívu, ktorá by bola čo najbližšia občanom EÚ, a ktorá by vychádzala od zamestnancov, podnikateľov a tých, ktorí hľadajú prácu. Zvyšovanie konkurencieschopnosti musí byť preto založené na princípe subsidiarity a decentralizácii. Rozhodnutia by mali byť robené po zohľadnení miestnej dynamiky rozvoja a priamo na mieste a čo najbližšie v centre diania.

1.3.2

Pripomína, že úloha miestnej a regionálnej správy pri dosahovaní cieľov konkurencieschopnosti sa medzi členskými štátmi líši. V členských štátoch, v ktorých je decentralizácia na pokročilom stupni a miestna správa má pomerne nezávislé finančné postavenie (hlavná časť miestnych výdavkov je hradená priamo z daní súkromných osôb aj podnikov, ako aj príjmov z poplatkov), existuje zrejme pre miestnu úroveň silná motivácia na zlepšenie zamestnanosti, kvality zamestnania, podnikateľstva a priaznivej obchodnej klímy, školiacich a inovačných služieb a kvality životného prostredia. Toto má účinok na posilnenie angažovania miestnej a regionálnej úrovne pri zavádzaní cieľov konkurencieschopnosti. K väčšiemu „vlastníctvu“ tak, ako to požaduje Rada, dôjde iba prostredníctvom skutočných príležitostí na participáciu a vyvíjanie vplyvu. Fakt, že miestna správa je blízka ľuďom, vedie k väčšej transparentnosti a efektívnosti pri uskutočňovaní cieľov konkurencieschopnosti.

1.3.3

Upozorňuje na skutočnosť, že v Európe vládnuca regionálna rôznorodosť by mala byť viac braná do úvahy. Rozdielne danosti jednotlivých regiónov by mali byť využité ako východiskový bod. Napríklad veľkomestá, regióny rastu, horské oblasti, vidiecke oblasti, regióny v úpadku alebo miesta postihnuté zmenami vykazujú úplne odlišné predpoklady. Neexistuje jednotný európsky model, ktorý by pasoval na všetky oblasti. Regióny rastu majú napríklad veľký význam pre rozvoj v celej EÚ, je potrebné uznať ich potenciál. V otázke rastu bude vždy v Európe viesť niekoľko regiónov, ale v každom prípade, keď budú porovnateľné rozdiely jednotlivých regiónov využívané, môžu vedúce regióny poslúžiť ako motor, a ostatné regióny sa potom môžu rozvíjať z vlastných síl a rozvíjať ostatné regióny podľa svojich vlastných špecifík . Európa si nemôže dovoliť ponechať akékoľvek prekážky rozvoja, a to ani pre slabé, ani pre silné regióny. Konkurencieschopnosť a podnikateľské aktivity môžu byť posilňované len vtedy, pokiaľ budú predpoklady a možnosti európskych regiónov, miest a obcí využívané ako východiskový bod.

1.3.4

Podčiarkuje skutočnosť, že sa európske regióny a obce síce navzájom líšia, ale všetky disponujú vlastným potenciálom a majú záujem o zvyšovanie konkurencieschopnosti a nesú za to aj zodpovednosť.

1.4   Faktory zvyšovania konkurencieschopnosti

1.4.1

Zdôrazňuje, že dynamické hospodárstvo tvorí jadro konkurencieschopnej Európskej únie. Faktory, ktoré prispievajú k vytvoreniu prostredia, ktoré podporuje zakladanie a rozširovanie podnikov boli nájdené v rôznych oblastiach. V správe Wima Koka sa uvádzajú opatrenia na zmenšenie byrokracie, zlepšenie kvality právnych predpisov, zjednodušenie zakladania podnikov a vytvorenie prostredia podporujúceho podnikanie. V pracovnom dokumente Komisie „Benchmarking podnikovej politiky“ (SEK(2004) 1427) sú spomenuté aj faktory ako napríklad prístup k možnostiam financovania a význam inovácií a šírenia poznatkov. V oznámení Komisie „Lepšia tvorba právnych predpisov pre rast a pracovné miesta v Európskej únii“ (KOM(2005) 97) sa okrem iného poukazuje aj na veľký význam právnych predpisov pre oblasť podnikania, preto je odporúčané, aby bolo menej, ale lepšie prispôsobených právnych predpisov.

1.4.2

Je toho názoru, že regióny, mestá a obce by častokrát mohli prispieť k posilneniu faktorov, ktoré majú pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť. Výbor poukazuje najmä na tieto faktory, na ktoré majú miestne a regionálne orgány najväčší priamy vplyv:

a)

Schopnosť spoločnosti, prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám. Schopnosť prispôsobiť sa ako postupným, tak aj náhlym štrukturálnym zmenám, ako napríklad zatváraniu podnikov vo veľkom rozsahu, je rôzne silne vyvinutá. Silné, dobre fungujúce miestne a regionálne vedenie a spoločnosť, ktorá je ochotná sa neustále učiť má najlepšie predpoklady na úspešné zvládnutie štrukturálnych zmien.

b)

Postoj k podnikateľským aktivitám a podnikateľskému sektoru. Niektoré regióny sa vyznačujú silne vyvinutou podnikateľskou kultúrou, ktorá zaručuje ich konkurencieschopnosť. Vytvorenie takejto kultúry si síce vyžaduje čas, ale je možné ju vybudovať a udržiavať.

c)

Účelnosť zákonov a predpisov a ich uplatňovanie. Regulačné prostredie podnikov musí byť vhodne prispôsobené daným podmienkam a najmä účelné. Pri uplatňovaní predpisov by mali byť hlavnými kritériami objektivita a pochopenie problému. Tu je žiadúca schopnosť verejných orgánov prispieť ku zvýšeniu konkurencieschopnosti.

d)

Prístup k inovácii a výsledkom výskumov. Výsledky výskumov je potrebné integrovať do produktov zodpovedajúcich trhu a inovácie musia byť rýchlejšie vyvinuté do formy produktov. Predpokladom pre takéto fungovanie je ale neustále sa vzdelávajúca spoločnosť a miestna a regionálna kultúra, ktorá podporuje podnikateľské aktivity.

e)

Dostupnosť vedomostí a ľudských zdrojov. Spoločnosť, ktorá sa učí musí uľahčovať prístup k vedomostiam. Podnikatelia a ľudia, ktorí hľadajú prácu by si prostredníctvom lepšej dostupnosti pracovných miest a pružnejšieho usporiadania pracovného trhu mali ľahšie nájsť k sebe cestu.

f)

Úloha miestnych a regionálnych trhov. Konkurencieschopnosť nemá byť rozlišovaná podľa rozsahu celosvetovej, európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej hospodárskej súťaže. Štátna správa, ktorá sa usiluje o zvýšenie konkurencieschopnosti musí umožniť vysoký podiel hospodárskej súťaže na miestnych a regionálnych trhoch. Úlohou miestnych a regionálnych orgánov je podporovať efektívne regionálne a miestne trhy.

g)

Prístup k možnostiam financovania. Len veľmi málo finančných inštitúcií sa zameriava na menšie podniky, čo malým podnikom sťažuje prístup k možnostiam financovania a rizikovému kapitálu. Na posilnenie podnikateľskej kultúry sú potrební regionálni sprostredkovatelia a ponuky služieb, ktoré by mali uľahčiť podnikom prístup k možnostiam financovania.

h)

Dosah komunálnych a regionálnych daní na podnikateľov. Štátna správa potrebuje príjmy z daní, aby mohla plniť svoje povinnosti. Daňová sadzba má však zároveň priamy dosah na náklady, resp. na prácu. Vedenie a správa stoja pred problémom stanovenia daňovej sadzby na úrovni, ktorá bude čo možno najmenej zaťažovať hospodárstvo, ale zároveň však zabezpečí potrebné príjmy.

1.4.3

Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy tvoria podstatnú časť hospodárstva Európskej únie. Spôsob, akým sú plnené verejné úlohy financované z daní a odvodov ovplyvňuje aj európsku konkurencieschopnosť. Nasledujúce faktory majú zvlášť výrazný vplyv na konkurencieschopnosť verejnej správy:

a)

Efektivita verejnej správy. Zvýšená produktivita verejného sektoru pozitívne ovplyvňuje aj konkurencieschopnosť. Efektívnym využitím zdrojov je možné zabezpečiť služby vysokej kvality. Snahy o zvýšenie efektívnosti si vyžadujú konkurencieschopnú správu, ktorá ponúka kvalitné služby za nízke ceny.

b)

Kreativita v poskytovaní služieb. V súlade s princípom subsidiarity sú miestne a regionálne orgány oprávnené rozhodnúť o spôsobe, ktorým budú poskytovať verejné služby. Je množstvo alternatívnych spôsobov, ako zabezpečiť dodávku vysoko kvalitných služieb a znakom konkurencieschopnej administratívy je ochota neustále hodnotiť a skúmať kreatívne spôsoby dodávky služieb s cieľom zvýšiť efektívnosť.

1.4.4

Zastáva názor, že pokiaľ chcú miestne a regionálne samosprávy ovplyvňovať faktory, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, musia splniť nasledujúce podmienky: vybudovanie vedúcich štruktúr, vytvorenie podnikateľskej kultúry, vytvorenie konkurencieschopnej správy, vytvorenie spoločnosti, ktorá sa učí a zabezpečiť ľahšiu dostupnosť práce a služieb.

1.4.5

Konštatuje, že stupeň ovplyvňovania faktorov, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť obce, regiónu alebo veľkomesta závisí okrem iného od formálnej kompetencie, rozsahu právnych predpisov jednotlivých členských štátov, hospodárskej štruktúry a mnohých iných predpokladov, ktoré určujú možnosti komunálnej a regionálnej politiky. Napriek veľmi rôznym predpokladom je potrebné zdôrazniť, že všetky miestne aregionálne samosprávy v Európe môžu prijať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti. Aj pokiaľ je zodpovedné iné miesto, vždy existuje možnosť snažiť sa o úzku spoluprácu s príslušným miestom. Výbor regiónov predstaví 26 príkladov konkrétnych opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti.

1.5   Konkrétne opatrenia na zvyšovanie konkurencieschopnosti

Konkurencieschopné vedenie

1.5.1

Vytvorenie vedenia, ktoré dokáže úspešne zvládnuť štrukturálne zmeny. Skúsenosti ukazujú, že otvorený dialóg a rozsiahla spolupráca so všetkými zainteresovanými aktérmi sú nevyhnutné. Pojem „vedenie“ sa pri tom nevzťahuje len na politických predstaviteľov, ale na celý vedúci aparát obce alebo regiónu. Ide o vytvorenie postupnej a dlhodobej spolupráce a pochopenia medzi rozdielnymi aktérmi spoločnosti a poukázanie na úlohy a kompetencie, ktoré im prináležia. Vedenie samozrejme zahŕňa aj občiansku spoločnosť a hospodárstvo. Práve spolupráca je základom strategického rozvoja, čo prispieva k vytvoreniu zásobárne vedomostí, sociálnej siete a dôvery – hlavných znakov úspešných regiónov. Miestne a regionálne vedenie musí mať neustály aktuálny prehľad o celkovom prostredí, aby bolo pripravené na možné štrukturálne zmeny.

1.5.2

Otázky rozvoja musia byť prvými na programe dňa. Je normálne, že sa debaty na komunálnej a regionálnej úrovni zaoberajú najmä otázkou verejne financovaných služieb, ktoré majú byť vykonané. Celkový hospodársky vývoj však nesmie byť pritom zatlačený do úzadia. Politické vedenie je zodpovedné za to, že otázky rozvoja budú vždy v popredí, najmä v súvislosti s miestnou a regionálnou konkurencieschopnosťou a blahobytom v globalizovanom svete. Obchod zabezpečil Európe bohatstvo, dnes však v popredí často stojí strach pred konkurenciou, a ľudia vidia čoraz menej často príležitosti, ktoré sa im ponúkajú. Keď sú na dennom programe prioritou otázky rozvoja a politici hovoria stále viac o existujúcich možnostiach posilnenia verejného blaha, rastie pocit bezpečnosti.

1.5.3

Vypracovanie miestnych a regionálnych akčných plánov pre väčší rast. V rámci Lisabonskej stratégie dochádza vypracovaniu akčných plánov na národnej úrovni. Aj mestá, obce a regióny musia plánovať rast. Nezávisle od rozdielnych miestnych a regionálnych daností musia byť vypracované akčné plány na zvýšenie konkurencieschopnosti a využitie porovnateľných výhod jednotlivých európskych regiónov.

1.5.4

Aktívna a konštruktívna spolupráca v oblasti rozvojovej politiky na úrovni Európskej únie a jednotlivých členských štátov. Pre európske a národné akčné plány je potrebná aktívna účasť zainteresovaných miestnych a regionálnych vedení. Jednotlivé úrovne Európskej únie sú navzájom na sebe závislé a len v rámci konštruktívnej spolupráce môžu Únia, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy aktívne prispieť k plnému rozvoju potenciálu EÚ Toto je dôležité najmä v krajinách, ktoré sú podporované prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie.

1.5.5

Učiť sa od najlepších. Otvorenosť vo vzťahu k stratégiám a postupom, ktoré sú najvhodnejšie pre mesto či región je kľúčovým faktorom pokroku. Vhodnosť vlastných podmienok a stratégií sa dá dobre posúdiť porovnaním s úspešnými stratégiami. Takéto porovnanie je možné vykonať prostredníctvom cielených študijných ciest za účasti hospodárskeho sektora, univerzít a vysokých škôl a miestnych novín. Aj kritické preskúmanie výkonnosti mesta alebo regiónu prostredníctvom benchmarkingu je zmysluplné.

1.5.6

Uznáva, že rozmanitosť a regionálna identita sú dôležitými faktormi pre zvyšovanie regionálnej hospodárskej súťaže. Lokálne a regionálne vedenie by sa malo snažiť o dosiahnutie väčšej miestnej a regionálnej atraktivity, založenej na porovnateľných výhodám príslušného regiónu. Aj rozmanitosť Európy by mala byť využitá ako jedna z výhod v hospodárskej súťaži.

Kultúra podnikateľských aktivít

1.5.7

Zavedenie podnikateľských aktivít v školách. Učiť sa pre život neznamená len učiť sa pre život zamestnanca. Podnikateľské aktivity ako predmet na školách alebo integrovaná súčasť niektorého z predmetov v školách sú dôležité pre moderné školstvo. Prostredníctvom vedomostí o podnikaní a podnikateľskej praxi sa žiaci naučia viac o spoločenských súvislostiach a rozšíria svoju perspektívu zamestnania. Aj dialóg s miestnymi a regionálnymi zamestnávateľmi prispieva k lepšiemu prispôsobeniu vyučovania požiadavkám pracovného trhu.

1.5.8

Rozšírenie ponuky poradenstva pre zakladateľov podnikov, vrátane tých, ktorí sa o to pokúšajú po druhýkrát. Podnikateľom, ktorí majú nápad a vôľu ho realizovať je potrebné poskytnúť ľahko prístupnú a účelnú ponuku poradenských služieb. Okrem toho potrebujú zamestnanci, ktorí sa chcú osamostatniť informácie a poradenstvo. Okrem toho aj skúsenosti získané pri neúspešnom pokuse o podnikanie môžu prispieť k vytvoreniu úspešného podniku.

1.5.9

Zriadenie informačných a poradenských centier (First Stop Shops), ktoré budú poskytovať podnikateľom poradenstvo v oblasti financovania. Ako zakladatelia podnikov, tak aj etablované podniky potrebujú poradenstvo a podporu. Udržanie konkurencieschopnosti etablovaného podniku vyžaduje vysoké úsilie. Profesionálne poradenstvo a podpora sú v takomto prípade veľmi cenné. Aj pri styku s úradmi môže byť žiadúca podpora. V takomto prípade môže informačné a poradenské centrum zastávať funkciu sprostredkovateľa. Rovnako dôležitú úlohu zohráva prístup k financovaniu. Centrum, ktoré by bolo zamerané na otázky prístupu ku kapitálu by mohlo byť veľkou pomocou pre mnohé firmy. Je stále menej miestnych bánk, preto banky vedia čoraz menej o podmienkach na mieste. Problém zaobstarávania kapitálu je síce problémom na úrovni členských štátov resp. EÚ, ale aj napriek tomu môžu regióny a obce prispieť k oslabeniu týchto vplyvov.

1.5.10

Senzibilizácia zamestnanci v štátnej správe pre komplexnú oblasť „podnikania“. Aby komunálna regionálna správa mohli podnikateľské aktivity a podnikanie a nie ich brzdiť, potrebujú lepšie chápať podmienky a predpoklady podnikateľskej činnosti. To však neznamená, že kompetencie úradov alebo určité podmienky budú spochybňované. Zamestnanec v štátnej službe, ktorý vie viac o jednotlivých zložkách spoločnosti, má lepšiu východiskovú pozíciu, aby mohol vyvážene rozhodovať.

1.5.11

Využívanie poradných grémií so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Miestna a regionálna demokracia robí vlastné rozhodnutia, na základe mandátu, ktorý jej bol udelený voličmi. Aby boli tieto rozhodnutia vecne podložené a správne, je potrebný neustály dialóg s rôznymi aktérmi spoločnosti a občanmi. Zabezpečenie zamestnanosti a zvýšenie rastu si vyžadujú dialóg s miestnym a regionálnym hospodárstvom a zamestnávateľmi. Prostredníctvom poradného orgánu, ktorý by zjednocoval politiku, hospodárstvo a zamestnancov, je možné rozšíriť základ pre politické rozhodnutia.

Spoločnosť, ktorá sa učí

1.5.12

Podporovať spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, organizáciami a zamestnancami. Učenie pokračuje aj po čase školskej dochádzky, preto je potrebné podporovať celoživotné vzdelávanie, aby bolo možné reagovať na nové požiadavky kvalifikácie. Ponuky vzdelávania a dopyt je možné lepšie koordinovať napr. prostredníctvom miestnych centier vzdelávania. Ponuky vzdelávania musia byť prispôsobené podnikom a ich pracovníkom. Predovšetkým by malo byť ponúkaných podstatne viac večerných kurzov.

1.5.13

Rozvíjať spoluprácu s univerzitami a vysokými školami. Vysokoškolské vzdelanie by malo byť podporované, rovnako by mal byť zlepšený prístup k akademickému vzdelávaniu a postgraduálnemu vzdelávaniu. Vo všeobecnosti by mala byť zlepšená spolupráca s univerzitami a vysokými školami, aby bolo možné integrovať viac výskumov do praxe a vyjsť v ústrety požiadavkám hospodárstva a verejného sektora. Spolupráce medzi vysokými školami a spoločnosťou podľa amerického vzoru prispieva k rastu, preto by sa mali regióny a obce snažiť o takúto spoluprácu. Zároveň by však mali byť vytvorené aj silnejšie podnety pre spoluprácu medzi univerzitami.

1.5.14

Prispievať k šíreniu výsledkov výskumov. Jednou z výziev pre Európu je potreba viac uplatňovať v praxi výskum, ktorý sa uskutočňuje. Kontaktné body pre šírenie výsledkov výskumov a inovácií by mali byť vytvorené v blízkosti podnikov, ktoré by mohli tieto nové poznatky a myšlienky využívať.

1.5.15

Podporovať priemyselné konzorciá (industry clusters). Podniky z toho istého odvetvia, ktoré ležia priestorovo blízko pri sebe, môžu vytvárať priemyselné konzorciá, v ktorých sa služby, zamestnanci a nápady môžu pohybovať medzi jednotlivými podnikmi. Prostredníctvom takýchto konzorcií je možné rozširovať overené postupy a zvýšiť konkurencieschopnosť, a to prostredníctvom úzkej spolupráce medzi jednotlivcami a podnikmi v rámci rovnakého odvetvia a oblasti. Táto spolupráca by mala byť uľahčená jednoduchším prístupom k overeným postupom a kvalifikovaným pracovníkom. Podpora vytvárania takýchto konzorcií by mala byť dôležitou súčasťou regionálneho a miestneho plánovania.

Konkurencieschopná správa

1.5.16

Využitie územného usporiadania ako prostriedku aktívneho zvyšovania konkurencieschopnosti. Územné plánovanie má veľký vplyv na vytvorenie miestneho trhu. Dostupnosť obchodných priestorov a možností založenia pobočky pre podniky sú ovplyvňované územným plánovaním. Či trh funguje, závisí aj od dostupnosti obchodov a služieb pre zákazníkov. Aj verejná doprava zohráva dôležitú úlohu. V Európe existuje sloboda zakladania podnikov v ktorejkoľvek krajine, zle použité regionálne a miestne plánovanie však môže v praxi založenie sídla firmy skôr sťažiť. Plánovanie na regionálnej a komunálnej úrovni pre mestské a vidiecke oblasti musí byť vo väčšej miere zamerané na rast a rozvoj.

1.5.17

Stanoviť ciele na zvýšenie efektívnosti verejných služieb. Služby financované z verejných prostriedkov, poskytované na komunálnej a regionálnej úrovni, tvoria veľkú časť európskeho hospodárstva. Ako sú tieto zdroje využívané sa odráža nielen na službách a občanoch, ale aj na konkurencieschopnosti. Efektívne využívanie daňových prostriedkov má pozitívny vplyv na celkové hospodárstvo, ako aj na situáciu v oblasti zamestnanosti. Neustále zvyšovanie efektívnosti ponúkaných verejných služieb vedie k rastu produktivity, väčšiemu rozsahu možností pri stanovovaní sadzby daní a vyššej úrovni služieb. Zvyšovanie efektívnosti verejnej ponuky služieb si vyžaduje aj presné pozorovanie a vyhodnocovanie ako aj možnosť porovnať a ďalej rozvíjať príklady osvedčenej praxe.

1.5.18

Zhodnotiť dôsledky rozhodnutia pre podnikateľskú sféru. Štátne orgány musia zohľadniť dôsledky ich rozhodnutí pre rôznych občanov alebo napr. pre životné prostredie. Obdobne k odhadu dosahu na životné prostredie by mali byť odhadované aj dôsledky pre hospodárstvo a zamestnanosť. Aj existujúce predpisy by mali byť preskúmané, aby boli odstránené predpisy, ktoré zapríčiňujú zbytočné náklady a ovplyvňujú konkurencieschopnosť podnikov.

1.5.19

Hodnotiť a skúmať kreatívne spôsoby dodávky služieb. V súlade s princípom subsidiarity by miestne a regionálne orgány mali hľadať spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť poskytovania služieb prostredníctvom hodnotenia a skúmania kreatívnych riešení dodávok služieb, ako napríklad externým zadávaním, ktoré by mohlo potom stimulovať regionálne a miestne trhy.

1.5.20

Zlepšiť systém verejného obstarávania. Systém verejného obstarávania by sa mal stať aktívnym a transparentným prostriedkom pre väčšiu hospodársku súťaž. Verejné obstarávanie musí byť kompetentnejšie, aby bola zlepšená kvalita a predvídateľnosť hodnotenia ponúk. V mnohých prípadoch by bolo možné zriadiť centrálne miesta pre vypisovanie tendrov, na ktorých by sa podieľali viaceré verejné orgány, aby tak bola zabezpečená vysoká kvalita.

1.5.21

Podporovať prostredníctvom verejného obstarávania malé podniky. Tendre by mali byť nielen koordinované na komunálnej úrovni, ale je potrebné venovať pozornosť tomu, aby vypísané verejné obstarávania neboli zhrnuté do tak veľkých zákaziek, že malé podniky nebudú schopné ich zvládnuť. Namiesto toho by mali byť veľké tendre rozdelené na niekoľko menších zákaziek, ktoré by mohli vykonať malé podniky. Administratívne náklady takéhoto verejného obstarávania sú pre malé podniky častokrát jednoducho príliš vysoké. Formuláre pre verejné obstarávanie by mali byť v najväčšom možnom rozsahu štandardizované, na regionálnej, národnej a nakoniec aj na európskej úrovni by mali byť stanovené rovnaké normy. Informačná technológia by mala byť viac využívaná nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj pri menších obstarávaniach.

1.5.22

Viac využívať E-Government. Elektronický styk s úradmi („E-Government“) by mal byť rozšírený, aby boli občanom, podnikom a správe ušetrené zbytočné náklady. Prostredníctvom fungujúceho E-Government je možné dosiahnuť zlepšenie služieb, uvoľnenie zdrojov pre kľúčové úlohy a zjednodušenie rastúcej výmeny elektronických informácií medzi verejnými orgánmi.

1.5.23

Podporovať zamestnanosť a znižovať závislosť na sociálnom zabezpečení. Všetky hospodárske a sociálno-politické opatrenia uskutočnené na miestnej a regionálnej úrovni musia byť viac zamerané na vytváranie pracovných miest, zabezpečenie práce a obživy pre viacerých ľudí a zníženie závislosť na sociálnom zabezpečení. Pracovné miesto je vždy najlepším prostriedkom riešenia sociálnych problémov. Efekt zamestnanosti musí byť v sociálnej politike neustále hodnotený, aby bolo možné vylepšovať príslušné postupy. Taktiež by bolo vhodné v tejto oblasti usporiadať technické stretnutia, kde by si zúčastnení vymieňali skúsenosti týkajúce sa overených postupov.

1.5.24

Zvýšenie zamestnanosti. Príspevkom k zvýšeniu zamestnanosti by mohli byť, okrem iného, zvýšenie možností opatery detí a sociálne opatrenia na lepšiu integráciu nezamestnaných prisťahovalcov do pracovného života alebo podporu ich osamostatnenia sa. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj otázka rovnosti žien a mužov: pokroky v oblasti zrovnoprávnenia žien a mužov sú veľmi podstatné pre rast. Aj starší pracovníci, ktorí už prekročili dôchodkový vek a chcú ďalej pracovať sú dôležitým zdrojom a spoločnosť by im nemala brániť, ale mala by tento trend uvítať.

Dostupné pracovné miesta a služby

1.5.25

Rozšírenie trhu práce prostredníctvom lepšej verejnej dopravy. Hospodársky pokrok veľkomiest je, okrem iného, založený na veľkej ponuke dostupných pracovných síl a pracovných miest, ako aj od malých vzdialeností a dobre rozvinutej sieti verejnej dopravy. Tak si skôr nájdu cestu k sebe ľudia, ktorí hľadajú prácu a voľné pracovné miesta. Význam prístupu k veľkému trhu práce pre jednotlivého zamestnanca nesmie byť podceňovaný. Preto je potrebné rozvíjať infraštruktúru a verejnú dopravu, aby boli pracovné miesta ľahšie dostupné. Navzájom susediace regióny sa musia postarať o to, aby verejná doprava pre dochádzajúcich z bydliska na pracovisko v inom regióne nebola drahšia ako pre dochádzajúcich v rámci jedného regiónu.

1.5.26

Zabezpečiť širokú dostupnosť služieb vysokorýchlostného internetu. Komunálne a regionálne orgány môžu prispieť k vybudovaniu služieb vysokorýchlostného internetu orientovaných na trh. Vysokorýchlostné pripojenie zabezpečuje ľahšiu dostupnosť služieb a zjednodušuje teleprácu.

2.   Odporúčania na zvýšenie miestnej a regionálnej konkurencieschopnosti

VÝBOR REGIÓNOV:

2.1

Chce aj naďalej tematizovať miestnu a regionálnu konkurencieschopnosť a vyzýva európske obce, mestá a regióny, aby ďalej viedli túto diskusiu vo svojich demokratických orgánoch. Konkurencieschopnosť sa vytvára zdola nahor v procese „bottom up“, preto musí byť takáto pre budúcnosť Európy dôležitá debata aj tu vedená priamo na mieste, pretože tu musia byť koncepty uplatnené v praxi.

2.2

Vyzýva európske obce, mestá a regióny, aby preskúmali konkrétne opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, a aby vypracovali miestne a regionálne plány rastu, zamerané na konkurencieschopnosť. Tieto plány by mali obsahovať opatrenia prispôsobené príslušným miestnym a regionálnym danostiam.

2.3

Vyzýva členské štáty, aby uznali úlohu obcí a regiónov v otázke rastu a konkurencieschopnosti a zabezpečili miestnu a regionálnu dynamiku rozvoja prostredníctvom väčšej voľnosti konania na miestnej a regionálnej úrovni v rámci rozvojovej politiky. Prípravné práce pre národné reformné programy by mali zahŕňať zhodnotenie úlohy miestnych a regionálnych úrovní pri implementácii rôznych usmernení hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti. Kohézna politika by mala byť zameraná na dosiahnutie Lisabonských cieľov a obsahovať priame odkazy na konkrétnu úlohu miest a miestnych orgánov.

2.4

Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uznali dôležitú úlohu európskych regiónov rastu a veľkomestských oblastí pre rozvoj celej Únie. Regióny, ktoré zaostávajú v rozvoji potrebujú ťažnú silu hospodárskych motorov Európy.

2.5

Vyzýva Komisiu, aby rozšírila poznatky o regionálnom raste a konkurencieschopnosti v Európe. Na to, aby mohli byť využité úspešné príklady ako z Európy, tak aj z iných častí sveta, je potrebný strategický prístup. Aj tematický benchmarking, ktorý by navzájom porovnával porovnateľné regióny by mal byť podporovaný.

2.6

Vyzýva Komisiu, aby predkladala ročné regionálne správy o konkurencieschopnosti, v ktorých by bola opísaná situácia regiónov s cieľom uľahčiť tematický benchmarking a zbieranie osvedčených postupov. Výbor regiónov ponúka v tejto otázke Komisii svoju podporu.

2.7

Zamýšľa, aktívne sa podieľať na prípravách jarného summitu Európskej rady a vyhodnocovaní národných akčných plánov.

V Bruseli 16. novembra 2005

Predseda

Výboru regiónov

Peter STRAUB


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 18.2.2005, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005, s. 91.


Top