52004DC0636

Brusel, 06.10.2004

KOM(2004)636 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prechod k fázam rozmiestňovania a prevádzky európskeho satelitného rádionavigačného programu

ÚVOD

Po oboznámení sa s oznámením Komisie z 18. februára 2004[1] prijala Rada 9. marca 2004 závery, v ktorých vyzvala Komisiu, aby do konca októbra 2004 predložila oznámenie, na základe ktorého bude môcť prijať, do konca roka, potrebné politické rozhodnutia týkajúce sa začatia fáz rozmiestňovania a prevádzky, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa maximálnej výšky finančného príspevku Európskeho spoločenstva na tieto fázy a definovania služieb. Program je od roku 2002 vo fáze vývoja, po ktorej budú nasledovať fázy rozmiestňovania (2006-2007) a prevádzky (od roku 2008).

Pred začatím fáz rozmiestňovania a prevádzky bolo potrebné vyriešiť štyri otázky:

- potvrdenie, že súkromný sektor významnou mierou prispeje k financovaniu týchto fáz;

- definovanie ponúkaných služieb;

- zriadenie štruktúr riadenia systému;

- uzatvorenie dohody o interoperabilite európskeho a amerického systému so Spojenými štátmi.

Posledné dve otázky sú v súčasnosti vyriešené. Nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a jednotná akcia 2004/552/SZBP o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie, obidve z 12. júla 2004[2], zriaďujú štruktúry riadenia systému. Navyše, úplná interoperabilita európskeho a amerického systému sa explicitne ustanovuje dohodou podpísanou so Spojenými štátmi 26. júna 2004.

Pokiaľ ide o súkromné financovanie, spoločný podnik Galileo, ktorý začal fungovať v lete roku 2003, bol poverený ukončením postupu výberu koncesionára. Prvá fáza, takzvaná fáza užšieho výberu, sa skončila vo februári 2004. Na konci augusta 2004 predložili dve z troch konzorcií zaradených do uzšieho výberu svoje podrobné ponuky v rámci druhej fázy postupu. Spoločný podnik vyhodnotil tieto ponuky v septembri 2004 a vypracoval správu. V súlade so svojím mandátom vyberie spoločný podnik kandidáta na koncesiu a tento návrh bude predložený na schválenie jeho správnej rade.

Cieľom správy spoločného podniku, ktorej prílohou je toto oznámenie, je získať potrebné politické usmernenia vo vzťahu k verejnému financovaniu ďalších fáz programu a k úlohám verejnej služby, najmä definovaniu služieb. Na základe toho bude spoločný podnik môcť začať poslednú fázu udelenia koncesie na systém, rokovania o koncesnej zmluve, ktorá by mala byť podpísaná v priebehu roka 2005. Táto fáza sa bude realizovať v úzkej spolupráci s dozorným orgánom, ktorý ako orgán oprávnený na udelenie koncesie podpíše túto zmluvu a bude dbať o jej vykonávanie v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia (ES) č. 1321/2004.

1. FINANCOVANIE FÁZ ROZMIESTŇOVANIA A PREVÁDZKY

Značný rozvoj trhov v oblasti satelitnej rádionavigácie viedol európske inštitúcie k tomu, že si pre fázy rozmiestňovania a prevádzky programu GALILEO zvolili verejno-súkromné partnerstvo, formou koncesie. Aj keď súkromný sektor deklaruje pripravenosť vo veľkej miere investovať do projektu vzhľadom na komerčné vyhliadky, je finančná účasť Spoločenstva nevyhnutná na zabezpečenie finančnej rovnováhy programu.

1.1. VÝBORNÉ KOMERčNÉ VYHLIADKY

Pozoruhodné vyhliadky rozvoja trhov v oblasti satelitnej rádionavigácie boli zdôraznené rôznymi štúdiami[3], ktorých vypracovanie si Komisia vyžiadala od roku 1999, a s ktorými sa Rada oboznámila. Vývoj zaznamenaný v priebehu posledných rokov potvrdzuje prudký rozvoj trhov s výrobkami a službami v oblasti satelitnej rádionavigácie. Boli prekonané tie najoptimistickejšie odhady.

Svetový trh s výrobkami a službami v oblasti satelitnej rádionavigácie sa v období od roku 2002 do roku 2003 zdvojnásobil; z pôvodných 10 miliárd eur stúpol na 20 miliárd eur. Do roku 2020 dosiahne približne 300 miliárd eur, kedy budú v prevádzke približne 3 miliardy prijímačov. Tieto prijímače zlúčia všetky služby ponúkané systémami GALILEO, EGNOS a GPS.

Inovačné aplikácie sú uvádzané na trh dennodenne. Cena prijímačov sa neustále znižuje. V súčasnosti ich možno získať za menej ako 150 eur. Tak, ako pred niekoľkými rokmi v prípade mobilných telefónov spôsobuje znižovanie cien rýchle šírenie rádionavigačných služieb vo všetkých sektoroch a robí ich používanie takým bežným ako je používanie rozšírených elektronických prístrojov ako sú hodinky, fotoaparáty, mobilné telefóny atď. Satelitná rádionavigácia preniká do všetkých segmentov spoločnosti, čo programu GALILEO dáva rozmer, ktorý by sa dal nazvať "občianskym".

Od začiatku projektu GALILEO si Rada želala veľkú účasť súkromného sektora v programe. Vo svojej rezolúcii z 19. júla 1999 vyzvala Komisiu, aby "vytvorila vhodné a realistické podmienky, ktoré by umožnili zabezpečiť finančné prostriedky pochádzajúce vo veľkej miere zo súkromného sektora, v rámci verejno-súkromného partnerstva."[4]. Toto stanovisko bolo neskôr neustále potvrdzované. Presnejšie, v záveroch, ktoré Rada prijala 26. marca 2002, sa dohodla, že na financovanie fázy rozmiestňovania "sa bude snažiť zaručiť také rozdelenie nákladov, podľa ktorého najviac tretina bude pochádzať z rozpočtu Spoločenstva a najmenej dve tretiny zo súkromného sektora". Okrem toho, v tých istých záveroch, ako aj v záveroch prijatých 9. marca 2004 Rada explicitne počítala s použitím finančných prostriedkov Spoločenstva na financovanie prevádzkovej fázy.

1.2. ZDROJE FINANCOVANIA, KTORÉ SA PONÚKAJÚ SÚKROMNÉMU SEKTORU

Na základe predbežnej správy vypracovanej spoločným podnikom Galileo potvrdzujú ponuky predložené konzorciami zaradenými do užšieho výberu predpoklady vo vzťahu k financovaniu fáz rozmiestňovania a prevádzky, ako ich navrhla Rada: každé z týchto konzorcií sa zaväzuje financovať najmenej dve tretiny nákladov fázy rozmiestňovania, vyhodnotenej na 2,1 miliárd eur a žiada o vyplatenie vyrovnávacej subvencie počas prvých rokov po uvedení systému do prevádzky.

Vo svojom, predtým uvedenom oznámení z 18. februára 2004, Komisia spomenula viaceré možné zdroje financovania fáz rozmiestňovania a prevádzky, ktoré sa súkromnému sektoru ponúkajú.

Príjmy z predaja služieb predstavujú podstatnú časť finančných plánov predložených konzorciami zaradenými do užšieho výberu. Tieto príjmy, ktoré koncesionár získa priamo, mu umožnia získať späť investovaný kapitál a splatiť pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté. Je potrebné poznamenať, že každé z týchto konzorcií zdôrazňuje dôležitosť príjmov očakávaných v súvislosti s predajom verejnej regulovanej služby (tzv. PRS).

Príjmy z práv duševného vlastníctva taktiež predstavujú dôležitý prvok finančných plánov predložených konzorciami zaradenými do užšieho výberu. Predpokladá sa, že ich, tak ako príjmy z predaja služieb, získa priamo koncesionár, ktorému v rámci koncesnej zmluvy dozorný orgán pridelí licencie umožňujúce využívanie práv duševného vlastníctva týkajúce sa prvkov systému a jeho aplikácií. Spoločný podnik Galileo vytvoril v spolupráci s Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou globálny prístup, ktorého cieľom je zabezpečiť právnu ochranu kľúčových prvkov systému, najmä pokiaľ ide o spracovávanie signálov. Tento prístup umožňuje pokryť všetkých užívateľov pri použití akejkoľvek služby. Kandidáti na koncesiu ho schvaľujú a vidia v ňom dôležitý zdroj príjmov. V jeho dôsledku je zbytočné zaviesť daň na prijímače, s ktorou sa počíta aj v uvedenom oznámení z 18. februára 2004.

Nakoniec, finančné plány predložené konzorciami zaradenými do užšieho výberu obsahujú značný záväzok pokiaľ ide o vlastné imanie doplnené o silnú podporu banky. Európska investičná banka, ktorá udržiava úzke kontakty so všetkými kandidátmi na koncesiu, zohrá dôležitú úlohu v tomto finančnom usporiadaní vďaka poskytnutiu dlhodobých pôžičiek s primeranou dobou odkladu.

1.3. POžADOVANÉ FINANCOVANIE ZO STRANY SPOLOčENSTVA

Európsky satelitný rádionavigačný systém predstavuje veľkú verejnú infraštruktúru, ktorej zriadenie ponúka Európskej únii mnohé výhody. Umožňuje zbaviť sa závislosti na systéme tretej strany, ktorý má monopolné postavenie, v kľúčových oblastiach aplikácií, ktorých počet narastá každý deň. Zabezpečuje kontrolu nad získanou technológiou a funkciami rádionavigácie a časového riadenia, ktoré sú životne dôležité pre hospodárstvo. Tento civilný systém určený pre civilných užívateľov reaguje na potreby, ktoré nie sú schopné zabezpečiť existujúce systémy. Je súčasťou rámca európskej vesmírnej politiky, ako je opísaná v Bielej knihe predloženej Komisiou 11. novembra 2003[5]. Toto všetko odôvodňuje zapojenie verejných orgánov do financovania fáz rozmiestňovania a prevádzky programu.

Vzhľadom na rozsah a kvalitu projektu, o ktorý má Európske spoločenstvo záujem, na jednej strane a komerčné príjmy, ktoré prevádzka systému môže zabezpečiť, na strane druhej, budú na uskutočnenie týchto dvoch fáz popri finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov potrebné verejné finančné prostriedky.

Náklady na fázu rozmiestňovania sa odhadujú na 2,1 miliardy eur. Každé z konzorcií zaradených do užšieho výberu sa zaväzuje znášať dve tretiny týchto nákladov, t. j. 1, 4 miliardy eur, pričom na financovanie tejto fázy bude z rozpočtu Spoločenstva potrebných 700 miliónov eur.

Financovanie fázy prevádzky zabezpečí súkromný sektor. Avšak, berúc do úvahy obmedzenia vyplývajúce z povinností verejnej služby vzťahujúcich sa na prevádzku tejto veľkej verejnej infraštuktúry, ktorou je systém GALILEO, na jednej strane a časový priestor potrebný na to, aby súkromný sektor plne rozvinul trh v oblasti satelitnej rádionavigácie a uvedenia na trh svojich služieb, na strane druhej, je potrebné počas prvých rokov fázy prevádzky poskytnúť určité mimoriadne verejné finančné prostriedky.

S cieľom zabezpečiť financovanie príslušnej časti z rozpočtu Spoločenstva predložila Komisia 14. júla 2004 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o realizácii fáz rozmiestňovania a prevádzky európskeho satelitného rádionavigačného programu[6]. Tento návrh vytvára pre program GALILEO osobitný právny nástroj, ktorý je v súlade s budúcim európskym vesmírnym programom. Je vo väčšej miere schopný uspokojiť svoje potreby a zároveň čo najlepšie reagovať na obavy týkajúce sa riadneho finančného hospodárenia. Predpokladá použitie finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva vo výške jednej miliardy eur na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. 500 miliónov eur je pridelených na účely financovania fázy rozmiestňovania, ku ktorým by sa malo taktiež pridať 200 miliónov eur na základe súčasnej finančnej perspektívy na rok 2006 a 500 miliónov eur je vyčlenených na financovanie prvých rokov fázy prevádzky. Posledné číslo je indikatívne a bude prípadne upravené v závislosti od výsledku rokovaní s kandidátmi na koncesiu.

Správu a kontrolu využitia príspevku Spoločenstva na program GALILEO zabezpečí Európsky dozorný orgán GNSS, v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia Rady č. 1321/2004. Predpokladá sa, že dozorný orgán bude zriadený v prvej polovici roku 2005. Nie je vylúčené, že Európska vesmírna agentúra môže, v prípade potreby, prispieť k financovaniu fáz rozmiestňovania a prevádzky programu prostredníctvom príspevku dozorného orgánu.

Je potrebné zdôrazniť, že časť, ktorú predstavuje verejné financovanie, sa môže znížiť v závislosti od komerčných príjmov vytvorených prevádzkou systému v prospech koncesionára. Modality tejto úpravy budú výslovne ustanovené v doložke koncesnej zmluvy.

Komisia bude dbať o využívanie satelitnej rádionavigácie v iniciatívach, ktoré podniká alebo podnikne v najrôznejších oblastiach, najmä v oblasti núdzových volaní, námornej bezpečnosti, rybolovu a poľnohospodárstva v spojení so systémom "Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť" (Global Monitoring for Environment and Security; GMES), interoperability železničných systémov (ERTMS), spravodlivosti a vnútorných záležitostí atď.

1.4. PRÍJMY Z TRETÍCH KRAJÍN

Rozvoj medzinárodnej spolupráce sa potvrdzuje. Viaceré tretie krajiny prejavujú veľký záujem o účasť v programe GALILEO, vrátane oblasti financovania. Dohody o spolupráci boli podpísané s Čínou 30. októbra 2003 a s Izraelom 13. júla 2004. Popri Ruskej federácii, Indii a Ukrajine, s ktorými sú rokovania o dohode na dobrej ceste, boli uskutočnené sľubné kontakty s Južnou Kóreou, Austráliou, Mexikom a Brazíliou. Navyše, členské štáty Európskej vesmírnej agentúry Švajčiarsko a Nórsko a jej pridružený člen Kanada skúmajú možnosť finančnej účasti na ďalších fázach programu. Zo strany rôznych tretích krajín, ktoré prejavujú záujem, sa dá očakávať značný finančný príspevok.

Tretie krajiny pridružené k programu GALILEO predstavujú dobrú príležitosť na rozvoj trhu. Každá z týchto krajín má podniky s veľkou technickou a komerčnou kapacitou v oblasti vesmíru a satelitnej rádionavigácie, ktoré sú schopné oživiť európsky priemysel. V každej z týchto krajín zdôrazňujú všetci prevádzkovatelia a užívatelia potrebu rozvinúť civilný systém satelitnej rádionavigácie, ktorý by bol špecificky vytvorený tak, aby reagoval na potreby prostredníctvom piatich rôznych služieb a mal funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj tejto novej technológie vo veľkom rozsahu: integritu, záruku služieb a prepojenie na telekomunikácie. Oceňujú preto odlišný charakter systému GALILEO od charakteru amerického systému GPS a sú si vedomí dôležitosti dvojstrannej dohody pokrývajúcej celé pole spolupráce a umožňujúcej účasť na budúcnosti rôznych aspektov tak sľubnej technológie.

Program GALILEO, ktorý vytvára priestor pre veľmi veľkú spoluprácu s tretími krajinami, im dáva príležitosť zúčastniť sa na budovaní, vývoji a správe strategickej infraštruktúry. V tomto zmysle je významnou súčasťou vonkajšieho rozmeru politiky Európskeho spoločenstva. Rôznorodosť a rozsah predpokladaných spôsobov účasti, ktoré sa týkajú koncesie, výskumného programu, zmlúv udelených Európskou vesmírnou agentúrou, regulačných aspektov, účasti na spoločnom podniku alebo pridruženia k budúcemu dozornému orgánu, sú určite prínosom pre medzinárodnú spoluprácu.

Spolupráca s tretími krajinami taktiež umožňuje zabezpečiť podporu týchto krajín na medzinárodných fórach zodpovedných za prideľovanie frekvencií alebo definovanie noriem. Zaručuje navyše, že služby ponúkané systémom budú v príslušných krajinách uvedené na trh bez akejkoľvek prekážky.

2. POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA PONÚKANÝCH SLUŽIEB

Systém GALILEO musí ponúknuť rôzne služby s presne stanovenými vlastnosťami a zaručovať vysoký stupeň bezpečnosti.

2.1. PONÚKANÉ SLUžBY

Služby ponúkané systémom GALILEO boli podrobne predstavené v prílohe 1 k oznámeniu Komisie z 24. septembra 2002[7]. Boli definované v dokumente "High-level Definition" vypracovanom v roku 2002 a odvtedy neustále aktualizovanom po konzultácii s rôznymi skupinami užívateľov. Na tomto základe Rada vo svojich záveroch zo 6. decembra 2002 naznačila, že výzvy na predloženie ponúk v rámci programu GALILEO, najmä tá, ktorá sa týka koncesie, by mali pokrývať päť služieb: "verejne prístupnú službu", "komerčnú službu", "službu ochrany ľudského života", "verejne regulovanú službu" (tzv. PRS), pomoc pátracej a záchrannej službe systému COSPAS-SARSAT alebo iné príslušné systémy.

Ponuky, na základe ktorých pokračujú v súčasnosti diskusie s konzorciami zaradenými do užšieho výberu, sú v súlade s požadovanými technickými charakteristikami a každá z nich ponúka päť uvedených služieb.

Je potrebné pripomenúť, že verejná regulovaná služba (PRS) je jedným z kľúčových aspektov programu. Umožní, aby mali verejné orgány k dispozícii vysokovýkonnú zabezpečenú službu. Mnohé ministerstvá sa zúčastnili na technickom definovaní tejto služby a potvrdili potrebu jej zriadenia. Týka sa to najmä služieb poverených dozorom nad hranicami alebo vnútornou bezpečnosťou, ktoré bojujú najmä proti kriminalite, pašovaniu, ilegálnej imigrácii alebo terorizmu a jednotiek civilnej ochrany. Používanie verejnej regulovanej služby však ostane dobrovoľné. Členské štáty a ich správne orgány ich budú môcť, ale nebudú musieť používať. Kandidáti na koncesiu zaradení do uzšieho výberu potvrdzujú vo svojich návrhoch podnikateľských plánov existenciu silného dopytu po tejto službe zo strany mnohých členských štátov a zdôrazňujú dôležitosť príjmov, ktoré v dôsledku jej prevádzky očakávajú. Náklady na používanie verejnej regulovanej služby budú znášať výlučne užívatelia, avšak ostanú v záujme dobrej verejnej správy dostupné.

Navyše, náklady spojené so začlenením verejnej regulovanej služby do architektúry systému predstavujú veľmi malé percento nákladov spojených s celou infraštruktúrou. Táto služba má len malý vplyv na definovanie základných parametrov satelitov, ako sú hmotnosť, výkon a objem zariadenia. Vplyv na náklady spojené s pozemným segmentom je zanedbateľný.

Okrem toho, dvojročné výskumné úsilie a rozhovory so Spojenými štátmi umožnili presne určiť plán frekvencií týkajúci sa piatich ponúkaných služieb. Dohoda podpísaná so Spojenými štátmi 26. júna 2004 odstraňuje posledné prekážky politického charakteru zabraňujúce schváleniu tohto plánu.

Nakoniec, pokiaľ ide o EGNOS, Rada sa vo svojich záveroch z 5. júna 2003 zhodla na tom, "že výhody prípadného začlenenia správy systému EGNOS do budúcej koncesnej zmluvy správy systému GALILEO sa musia vyhodnotiť v spolupráci s možnými koncesionármi systému GALILEO". Spoločný podnik Galileo v dôsledku toho zahrnul EGNOS do rozhovorov vedených s konzorciami zaradenými do užšieho výberu, ktoré vyjadrili pripravenosť prevziať správu systému EGNOS v rámci koncesie systému GALILEO. Touto otázkou sa bude zaoberať návrh Komisie na základe výsledkov rokovaní vedených s konzorciami zaradenými do užšieho výberu, výsledkov rozhovorov vedených s orgánmi členských štátov poverených kontrolou civilného letectva a charakteristík európskeho plánu navigácie, ktorý je v štádiu skúmania.

2.2. DODRžIAVANIE BEZPEčNOSTNÝCH POžIADAVIEK

Ako Rada viackrát zdôraznila, systém GALILEO je citlivou infraštruktúrou, ktorej využívanie vyžaduje osobitné opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany. Je potrebné predísť dvom možným rizikám: na jednej strane je potrebné chrániť systém pred zásahmi do jeho fungovania, či už zásahmi so zlým úmyslom alebo nie; na druhej strane je potrebné zabrániť jeho využívaniu na iné ciele, než tie, ktoré sú v záujme Európskej únie a jej členských štátov.

Bezpečnosť a ochrana systému GALILEO počas fáz rozmiestňovania a prevádzky sa bude zakladať na dvoch uvedených textoch: nariadení (ES) č. 1321/2004 a jednotnej akcii 2004/552/SZBP z 12. júla 2004. Nariadenie zriaďuje dozorný orgán, ktorý má predovšetkým všetky "technické" právomoci týkajúce sa bezpečnosti a ochrany systému; jednotná akcia sa týka zásahov do jeho integrity a do jeho fungovania, ako aj opatrení, ktoré je potrebné prijať v prípade krízy. Výbor pre ochranu a bezpečnosť systému ustanoveného pri dozornom orgáne a zloženého z predstaviteľov členských štátov prevezme činnosť Rady pre bezpečnosť systému Galileo (GSB).

Spoločný podnik sa ubezpečil o tom, že konzorciá, ktoré boli zaradené do užšieho výberu, poskytujú všetky záruky v oblasti bezpečnosti a ochrany. Tímy, ktoré budú systém spravovať, budú zahŕňať osoby oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými dokumentmi a postupmi. Ponuka každého z konzorcií obsahuje dodržiavanie bezpečnostných opatrení vypracovaných súčasnou radou pre bezpečnosť a v budúcnosti dozorným orgánom. Taktiež počíta s možnosťou, že Rada rozhodne o zmene kvality signálu v prípade krízy v určitom regióne sveta.

ZÁVERY

Spoločný podnik Galileo, v súlade so svojím štatútom, úspešne ukončil postup výberu budúceho koncesionára. Zdá sa, že podmienky pre začatie programu GALILEO boli splnené. Predovšetkým boli potvrdené:

- strategické aspekty infraštruktúry, ktorej cieľom je zaručiť nezávislosť Európskej únie a zároveň zabezpečiť komplementaritu s americkým systémom GPS;

- technické definície systému, ktorý dáva Európskej únii kontrolu nad technológiou satelitnej rádionavigácie;

- komerčná životaschopnosť prevádzky systému vďaka získaniu veľkých príjmov;

- komplementarita piatich služieb, s ktorými program počíta, a ktoré sú určené na to, aby reagovali na potreby všetkých civilných užívateľov;

- príležitosť integrovať systém EGNOS, predchodcu globálneho európskeho satelitného rádionavigačného systému, do uplatňovaného prístupu, vrátane do rámca koncesie;

- významný finančný príspevok zo strany súkromného sektora;

- nakoniec, medzinárodný rozmer projektu a rastúca vôľa tretích krajín aktívne sa zúčastniť programu a finančne naň prispieť.

Ostatné podmienky stanovené Radou na prechod k ďalším fázam programu, ktorých cieľom je rozmiestnenie systému a následne začatie jeho prevádzky, sú taktiež splnené.

- uzatvorenie dohody o interoperabilite európskeho a amerického systému so Spojenými štátmi, podpísanej 26. júna 2004;

- definovanie budúcich štruktúr riadenia systému, dozorného orgánu a bezpečnostných podmienok, s prijatím dvoch textov z 12. júla 2004 Radou.

Boli teda splnené všetky podmienky na to, aby Rada potvrdila:

- neodvolateľný prechod k fázam rozmiestňovania a prevádzky programu;

- základné charakteristiky systému, najmä pokiaľ ide o služby;

- záväzok verejných orgánov vo vzťahu k financovaniu fáz rozmiestňovania a prevádzky, ako aj kontroly systému.

Znalosť týchto prvkov je nevyhnutnou na to, aby:

- mohol spoločný podnik ukončiť rokovania o koncesnej zmluve, ktorá bude podpísaná dozorným orgánom v priebehu roku 2005 a

- mohli súkromné subjekty potvrdiť svoje ponuky a svoje finančné záväzky.

Komisia bude pokračovať v pravidelnom informovaní Európskeho parlamentu a Rady o realizácii programu. Dozorná rada spoločného podniku bude pokračovať v sledovaní postupu týkajúceho sa udelenia koncesie. Výsledky tohto postupu predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade po dohode s dozorným orgánom, ktorý od začiatku roku 2005 začne so základnými úlohami na realizáciu fáz rozmiestňovania a prevádzky.

[1] KOM(2004)112 konečná verzia

[2] Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 1 a 30.

[3] Najmä štúdie GALA, Geminus, Pricewaterhouse Coopers a Galilei.

[4] Ú. v. ES C 221, 3.8.1999, s. 1.

[5] KOM(2003)673

[6] KOM(2004)477 konečná verzia

[7] KOM(2002)518 konečná verzia