(1)

V júli 2002 Rada nariadením (ES) č. 1339/2002 (2) uložila konečné antidumpingové clo vo výške 21 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Nariadením (ES) č. 1338/2002 (3) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo vo výške 7,1 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(3)

Rozhodnutím 2002/611/ES (4) Komisia prijala cenový záväzok, pokiaľ ide o antidumpingové a antisubvenčné opatrenia na dovoz z Indie, ktorý ponúkol jeden indický vyvážajúci výrobca, konkrétne spoločnosť Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd (ďalej len „Kokan“).

(4)

Vo februári 2004 Rada po opätovnom antiabsorpčnom prešetrovaní nariadením (ES) č. 236/2004 (5) zvýšila sadzbu konečného antidumpingového cla uplatniteľného na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR z 21 % na 33,7 %.

(5)

V marci 2004 Komisia rozhodnutím 2004/255/ES (6) zrušila rozhodnutie 2002/611/ES po tom, ako spoločnosť Kokan dobrovoľne odstúpila od záväzku.

(6)

Rozhodnutím 2006/37/ES (7) Komisia prijala nový záväzok, pokiaľ ide o antidumpingové a antisubvenčné opatrenia na dovoz z Indie, ponúknutý spoločnosťou Kokan. Nariadenia Rady (ES) č. 1338/2002 a (ES) č. 1339/2002 boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené nariadením Rady (ES) č. 123/2006 (8).

(7)

Nariadením (ES) č. 1000/2008 (9) Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení uložila antidumpingové clá na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR a Indii. Nariadením (ES) č. 1010/2008 (10) po prešetrovaní pred uplynutím platnosti a priebežnom revíznom prešetrovaní Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii a zmenila úroveň antidumpingových ciel na dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie.

(8)

Nariadením (EÚ) č. 1346/2014 (11) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR a zrušila konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii. Nariadením (EÚ) č. 1347/2014 (12) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zrušila konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti antidumpingových opatrení (13) uplatniteľných na dovoz z ČĽR bola Komisii 19. septembra 2019 doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť Bondalti Chemicals S.A. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „Bondalti“), ktorá je jediným výrobcom kyseliny sulfanilovej v Únii, a teda predstavuje 100 % výroby v Únii.

(10)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(11)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (14) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) oznámila 18. decembra 2019 začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR a známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(14)

Neprihlásili sa žiadne zainteresované strany.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

Pred Komisiou ani pred úradníkom pre vypočutie sa neuskutočnilo žiadne vypočutie.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Žiadne známe združenie vyvážajúcich výrobcov nebolo známe ani kontaktované.

(18)

Žiadna spoločnosť z ČĽR sa neprihlásila.

(19)

Komisia preto informovala orgány ČĽR (15), že pri skúmaní pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu plánuje pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Orgány ČĽR nereagovali.

(20)

Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov alebo zástupcov konajúcich v ich mene vrátane tých, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní vedúcom k zavedeniu opatrení, ktoré sú predmetom tohto revízneho prešetrovania, aby sa jej prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila.

(21)

Neprihlásil sa žiaden dovozca.

(22)

Komisia sprístupnila online dotazníky pre vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a pre neprepojených dovozcov.

(23)

Vyplnený dotazník zaslal jediný výrobca z Únie.

(24)

Komisia zaslala čínskej vláde dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(25)

Komisia sa usilovala overiť všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(26)

Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa Komisia rozhodla pozastaviť všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, a informovala o tom zainteresované strany (16). Následne sa vykonala krížová kontrola informácií na diaľku, ktoré v dotazníku uviedli nasledujúce zainteresované strany:

výrobca z Únie:

(27)

Keďže výrobné odvetvie Únie pozostáva len z jedného výrobcu, niektoré údaje v tomto nariadení sa z dôvodu zachovania dôvernosti uvádzajú vo forme rozsahu.

(28)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda dotazník nevyplnila a nebolo predložené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(29)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodný zdroj podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia predbežne vybrala Indiu. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie zdroje.

(30)

Komisia 7. mája 2020 formou prvej poznámky (ďalej len „poznámka zo 7. mája“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenej poznámke poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe kyseliny sulfanilovej. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt potvrdila svoj úmysel vybrať ako vhodný zdroj Indiu. Pripomienky k poznámke zo 7. mája predložil len žiadateľ.

(31)

Komisia 25. septembra 2020 formou druhej poznámky (ďalej len „poznámka z 25. septembra“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty, a potvrdila výber Indie ako vhodného zdroja. Ďalej oznámila zainteresovaným stranám, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Aarti, výrobcovi v Indii. Pripomienky, ktoré zaslal žiadateľ sa zohľadnili. V súvislosti s druhou poznámkou neboli predložené žiadne pripomienky.

(32)

Komisia 14. decembra 2020 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať v platnosti antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Žiadateľ predložil pripomienky, ktoré podporili zistenia Komisie.

(33)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania (17), je kyselina sulfanilová a jej soli (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN ex 2921 42 00 (kódy TARIC 2921420040, 2921420060 a 2921420061). Patrí sem:

(34)

Kyselina sulfanilová sa využíva ako surovina pri výrobe optických zjasňovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív, špeciálnych farieb a vo farmaceutickom priemysle.

(35)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní a následných revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia, a ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Komisia preto 27. januára 2020 oznámila čínskym orgánom, že vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR môže na svoje zistenia uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisia takisto zdôraznila, že zistenie založené na dostupných skutočnostiach môže byť pre dotknuté strany menej priaznivé, a vyzvala ČĽR, aby predložila pripomienky. Komisii v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(38)

Komisia 18. decembra 2019 zaslala čínskej vláde antidumpingový dotazník určeným orgánom ČĽR. Uvedený dotazník sa čínskej vláde poskytol, aby mohla vyjadriť svoje stanovisko k dôkazom obsiahnutým v žiadosti, o ktoré sa opiera tvrdenie, že na čínskom domácom trhu existujú výrazné deformácie, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok, ktorými sa odôvodňuje uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Ako sa zdôraznilo v odôvodnení 28, čínska vláda nepredložila vyplnený dotazník ani sa nevyjadrila k dôkazom v spise predloženým žiadateľom vrátane „Pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (ďalej len „správa“).

(39)

Komisia 27. januára 2020 informovala orgány ČĽR o svojom úmysle uplatniť aj článok 18 základného nariadenia a založiť svoje zistenia týkajúce sa uvedených deformácií v ČĽR na dostupných skutočnostiach. Komisia takisto zdôraznila, že zistenie založené na dostupných skutočnostiach môže byť pre dotknutú stranu menej priaznivé, a vyzvala čínsku vládu, aby predložila pripomienky. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky. Vláda ČĽR sa v konaní neprihlásila ako zainteresovaná strana.

(40)

Preto boli v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia zistenia týkajúce sa existencie výrazných deformácií uvedené ďalej založené na dostupných skutočnostiach. Komisia konkrétne vychádzala z údajov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a z ďalších zdrojov verejne dostupných informácií, ako sú relevantné webové sídla.

(41)

V súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené ďalej založené na dostupných skutočnostiach. Komisia konkrétne vychádzala z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a zo štatistík založených na údajoch poskytnutých Komisii členskými štátmi v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a zo štatistík Eurostatu. Komisia navyše použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako je databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) a webové sídla relevantných čínskych výrobcov (18).

(42)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3, čínsky dovoz tvoril viac ako tretinu celkového dovozu prešetrovaného výrobku do Únie. Objem čínskeho dovozu sa ukázal ako reprezentatívny na účely výpočtu dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(43)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(44)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(45)

Ako sa detailnejšie vysvetľuje ďalej v oddiele 3.2.2, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(46)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(47)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(48)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(49)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (19), v ktorej sa preukazuje existencia značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako je pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako je oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(50)

V žiadosti o revízne prešetrovanie boli poskytnuté dodatočné dôkazy o výrazných deformáciách v odvetví kyseliny sulfanilovej v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ktoré dopĺňajú správu. Žiadateľ poskytol dôkazy, že výroba a predaj prešetrovaného výrobku podlieha (aspoň potenciálne) vplyvu deformácií uvedených v správe, najmä vysokej miere zasahovania štátu do chemického priemyslu, a to aj do odvetví súvisiacich s výrobou kyseliny sulfanilovej, hlavne do sektora vstupov a pokiaľ ide o výrobné faktory.

(51)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(52)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (20). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (21).

(53)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (22) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(54)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (23). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(55)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.2.5 ďalej) (24).

(56)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.2.8 ďalej) (25). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (26).

(57)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (27). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (28).

(58)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (29).

(59)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(60)

Komisia má vzhľadom na nespoluprácu ČĽR obmedzené informácie o vlastníckej štruktúre spoločností pôsobiacich v odvetví kyseliny sulfanilovej v ČĽR. Zdá sa, že všetky tri čínske spoločnosti, ktoré žiadateľ označil za hlavných výrobcov, sú v súkromnom vlastníctve. Komisia však zistila, že v prípade jedného z troch výrobcov – spoločnosti Cangzhou Lingang Yueguo Chemical Co., Ltd. – sa výrobná jednotka nachádza v zóne hospodárskeho a technologického rozvoja Cangzhou Lingang, čiže štátnom chemickom parku, ktorý podlieha priamemu vplyvu Komunistickej strany Číny, čomu nasvedčuje aj nasledujúca správa pre médiá: „Ráno 17. júla sa konala schôdza straníckej organizácie projektového útvaru zóny [hospodárskeho a technologického] rozvoja [Lin-kangu], aby sa oslávilo 99. výročie založenia strany, ako aj polročný snem strany v rámci roka 2020. Na stretnutí sa zúčastnil Li Guoqing, člen straníckeho pracovného výboru zóny rozvoja, podpredseda výkonného výboru a tajomník straníckeho výboru podriadených subjektov, ktorý predniesol prejav.“ (30) V prípade ďalšej z uvedených spoločností – spoločnosti Zhejiang Wulong Chemical Industrial Stock Co., Ltd. – Komisia na základe správ vyhotovených Celočínskym zväzom priemyslu a obchodu zistila, že podnik je úzko spätý s Komunistickou stranou Číny, keďže „bol dlhé roky hodnotený ako rozvinutá kmeňová stranícka organizácia na mestskej a okresnej úrovni. Prílev obyvateľstva spôsobil v tejto spoločnosti s vyše 1 000 zamestnancami ťažkosti pri budovaní strany. Stranícka organizácia spoločnosti sa preto usilovala preskúmať nové spôsoby budovania strany v spoločnosti a rozšíriť prácu na budovaní strany na každé oddelenie spoločnosti. […] Song Yunchang uviedol, že mnohí zamestnanci spoločnosti sa zameriavajú iba na prácu vo výrobe a nerozumejú dostatočne práci na budovaní strany. Zamestnanci, a najmä členovia strany môžu teda prispievať k lepšiemu pochopeniu ideológie. […] Stranícka organizácia zvoláva každý štvrťrok organizačný výbor, ktorý za zaoberá prácou na budovaní strany a analyzuje situáciu členov strany. Song Yunchang uviedol, že stranícka organizácia spoločnosti zvážila aj inováciu systému“ (31).

(61)

Ako uviedol žiadateľ, ďalší z troch veľkých čínskych výrobcov kyseliny sulfanilovej – spoločnosť Hebei Honggang Chemical Industry Co., Ltd – vyváža kyselinu sulfanilovú prostredníctvom minimálne dvoch štátnom vlastnených obchodných spoločností (Northeast Pharmaceutical Group Import and Export Trade Co., Ltd. a China Jiangsu International Economic and Technical Cooperation Group Co., Ltd). Navyše podľa žiadateľa traja najväčší obchodníci s kyselinou sulfanilovou (32) sú štátnom vlastnené podniky a za prvých sedem mesiacov v roku 2019 vyviezli viac ako 4 000 ton kyseliny sulfanilovej, čo v tom čase predstavovalo 64 % celkového vývozu z ČĽR.

(62)

Pokiaľ ide o poskytovateľov vstupných materiálov na výrobu prešetrovaného výrobku, v predchádzajúcich prešetrovaniach sa potvrdili údaje predložené žiadateľom, z ktorých vyplýva, že hlavnou surovinou na výrobu kyseliny sulfanilovej je anilín, ktorý predstavuje 35 % výrobných nákladov. Zo žiadosti o revízne prešetrovanie vyplýva, že jedným z hlavných výrobcov anilínu v celosvetovom meradle je čínska spoločnosť Wanhua Chemical (alebo Yantai Wanhua) (33), čo potvrdzujú aj ďalšie zdroje. Podľa špecializovaného online časopisu (34) bola v roku 2019 spoločnosť Wanhua Chemical 37. najväčšou chemickou spoločnosťou na svete. Najväčším akcionárom spoločnosti je spoločnosť Yantai Guofeng Investment Holdings Ltd (ďalej len „Yantai Guofeng“), pričom ide o spoločnosť v úplnom vlastníctve Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“) mestskej samosprávy Yantai (35). Vo výročnej správe spoločnosti Wanhua Chemical za rok 2019 sa spoločnosť Yantai Guofeng uvádza ako hlavný ovládajúci subjekt spoločnosti Wanhua Chemical (36). V tomto ohľade Komisia ďalej zo správ v médiách zistila, že Komunistická strana Číny zohráva poprednú úlohu v činnostiach a rozhodovacích procesoch spoločnosti. „Zástupca tajomníka straníckeho výboru spoločnosti Wanhua Chemical Zhou Zhe dojato vyhlásil: „Za úspechom spoločnosti Wanhua Chemical za posledných 40 rokov stoja bohaté skúsenosti. Tie však možno vyjadriť jednou vetou, a to rozhodne nasledovať stranu a správne využívať každú reformnú politiku, ktorú strana vydá!“. Odkedy sa stal prvým predsedom a tajomníkom strany Li Jiankui, ako aj keď v role predsedu a tajomníka strany akciovej spoločnosti pôsobil Ding Jiansheng, až po súčasného predsedu a tajomníka strany, ktorým je Liao Zengtai, sú tajomník straníckeho výboru spoločnosti Wanhua a predseda rady vždy „jedna osoba“. Tým sa zabezpečuje, že strana zastáva vedúce postavenie a to tak, že udržuje stanovené smerovanie podniku, vykonáva dohľad nad celkovou činnosťou a zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí. Spoločnosť Wanhua zabezpečuje, aby každá výrobná jednotka mala svoju stranícku organizáciu a z týchto organizácií vybudovala pevnú baštu. V kritických chvíľach sú preto vždy na čele všetci komunisti“ (37).

(63)

Možno teda tvrdiť, že spoločnosť Wanhua Chemical, ktorá je významným výrobcom anilínu v ČĽR aj celosvetovo, je ovládaná štátom. Vzhľadom na svoje postavenie sa musí pokladať za dôležitého aktéra aj na čínskom trhu s chemickými látkami, pričom vstupuje do početných obchodných vzťahov v rámci odvetvia, napríklad pri získavaní vstupov (38). Ostatní dodávatelia anilínu sa tiež môžu považovať za aktívnych účastníkov čínskeho petrochemického priemyslu. Pokiaľ ide o toto odvetvie, Komisia zistila, že podľa štátnych štatistík predstavovali v roku 2015 štátom vlastnené podniky v čínskom chemickom priemysle 52 % celkových aktív chemických spoločností (39). Štátom vlastnené podniky, najmä tie veľké, majú dlhodobo dominantné postavenie v petrochemickom priemysle ČĽR z dôvodu ich oligopolného postavenia pokiaľ ide o horný trh/suroviny, jednoduchý prístup k zdrojom prideľovaným vládou (financie, pôžičky, pôda atď.) a výrazný vplyv na rozhodovanie vlády.

(64)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených a štátom kontrolovaných podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu takýmito štátom vlastnenými alebo štátom kontrolovanými spoločnosťami, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a týmito spoločnosťami, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch podnikov a prítomnosti straníckych buniek v štruktúrach spoločností (pozri tiež oddiel 3.2.2.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore (40). Výmenou za to majú štátom vlastnené alebo štátom kontrolované podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva, s čím sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (41). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v hodnotovom reťazci kyseliny sulfanilovej a chemickom priemysle celkove, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.4.

(65)

Vzhľadom na výraznú mieru zasahovania vlády do čínskeho chemického priemyslu, a to aj do hodnotového reťazca kyseliny sulfanilovej, a vzhľadom na významný podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky pôsobiace v čínskom chemickom priemysle vrátane výrobcov kyseliny sulfanilovej a výrobcov vstupov potrebných na jej výrobu takisto podliehajú priamemu alebo nepriamemu politickému dozoru a usmerneniam, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.5.

(66)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Zatiaľ čo právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za odraz zodpovedajúcich vlastníckych práv (42), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) predstavujú ďalší spôsob, ako môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (43)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (44). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (45). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov kyseliny sulfanilovej a dodávateľov ich vstupov.

(67)

Napríklad štruktúry Komunistickej strany Číny sa personálne prekrývajú s riadiacim orgánom v prípade aspoň jednej spoločnosti – Wanhua Chemical –, ktorá, ako už bolo uvedené, vyrába veľké množstvo anilínu (kľúčová vstupná zložka na výrobu kyseliny sulfanilovej). Komisia zistila, že súčasný predseda podniku Liao Zengtai pôsobí zároveň ako tajomník strany. Okrem toho jeden z riaditeľov spoločnosti Wanhua Chemical a predseda jej akciovej a ovládajúcej spoločnosti Yantai Guofeng je členom Komunistickej strany Číny a pôsobí ako tajomník straníckej organizácie spoločnosti Yantai Guofeng. V minulosti bol členom straníckeho výboru SASAC samosprávy Yantai a vedúci sekcie štatistického hodnotenia tohto verejného subjektu (46). Ako ďalší príklad, ktorý ilustruje pôsobenie Komunistickej strany Číny v podnikovej štruktúre chemického priemyslu, možno uviesť štruktúru jedného z hlavných vývozcov kyseliny sulfanilovej v ČĽR – spoločnosti China Jiangsu International Economic and Technical Cooperation Group – všetci členovia jej vrcholového vedenia sú prepojení so stranou (47). Samotná spoločnosť podáva správy aj o vnútorných straníckych činnostiach: „V rámci straníckeho výboru spoločnosti China Jiangsu International Group Company sa 18. januára popoludní konalo výročné preskúmanie práce tajomníka straníckej organizácie na budovaní členskej základne strany za rok 2018 a konferencia o zavádzaní práce na budovaní strany 2019.“ (48) Ďalší významný vývozca kyseliny sulfanilovej uvedený vyššie – spoločnosť Northeast Pharmaceutical Group Import and Export Trade Co., Ltd. – tvrdí, že jednou z podnikových politík je „Počúvať, čo hovorí prezident Si Ťin-pching, a nasledovať stranu“ a jedna z podnikových hodnôt znie „Podnikanie musí byť prospešné pre vládu“ (49).

(68)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.2.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (50). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví kyseliny sulfanilovej a iných súvisiacich sektoroch (ako napr. finančný sektor a sektor vstupov) preto umožňuje vláde ČĽR zasahovať do cien a nákladov.

(69)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (51).

(70)

Čínska vláda považuje chemický priemysel, kam patria výrobcovia kyseliny sulfanilovej a ich dodávatelia vstupov, za dôležité odvetvie. Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov, ktoré sa týkajú chemického priemyslu a ktoré sa vydávajú na štátnej, regionálnej a komunálnej úrovni (52).

(71)

Konkrétne, pokiaľ ide o olefíny – skupinu chemických látok, do ktorej patrí benzén (surovina na výrobu anilínu, ktorý je hlavným vstupným materiálom na výrobu kyseliny sulfanilovej) – osobitný dôraz na výrobu benzénu možno nájsť v 13. celoštátnom päťročnom pláne (53). Na olefíny sa vzťahujú aj ustanovenia 13. päťročného plánu pre petrochemický a chemický priemysel (na roky 2016 – 2020), prostredníctvom ktorého štát stanovuje spôsoby rozvoja pre konkrétne pododvetvia chemického priemyslu vrátane riadenia dodávateľského a hodnotového reťazca, ako aj určenie cieľov industrializácie, ktoré môžu mať priamy vplyv na trhové sily v týchto pododvetviach. V prípade olefínov štát nariaďuje: „Urýchliť podporu výstavby kľúčových petrochemických projektov. […] Pripraviť sa na využívanie medzinárodných aj domácich zdrojov, vhodne vyvíjať proces transformácie metanolu na olefíny, dehydrogenizácie propánu na propylén, zvýšiť podiel objemu výroby etylénových a propylénových výrobkov z iných surovín ako je ropa, zlepšiť kapacitu bezpečnosti dodávok“ (54) a oznamuje, že „riadne podporí výstavbu siedmich významných petrochemických priemyselných základní a významných projektov, zvýši kapacitu zabezpečenia dostupnosti olefínov, arénov a ďalších základných výrobkov a zlepší integráciu rafinácie“ (55).

(72)

V ďalších významných čínskych politických dokumentoch, ako sú usmernenia Štátnej rady o úprave štruktúry, transformácii a raste ziskovosti petrochemického priemyslu, sa ako jeden z hlavných cieľov stanovilo riadenie dodávateľských modelov, pokiaľ ide o olefíny: „Štruktúra výrobnej kapacity sa musí postupne optimalizovať. […] Kapacita zabezpečenia dodávok olefínov, arénov a iných základných surovín sa musí výrazne zvýšiť“ (56).

(73)

Ustanovenia celoštátnych plánov a usmernení sa premietajú do provinčných plánovacích dokumentov, ako je 13. päťročný plán rozvoja chemického priemyslu v provincii Ťiang-su (na roky 2016 – 2020), v ktorom sa nariaďuje najmä to, aké kroky by mal každý región podniknúť, pokiaľ ide o priemyselnú základňu a jej kapacitu, ako aj o zdroje dodávok, najmä v súvislosti s olefínmi: „petrochemická základňa v Nan-ťingu musí zabezpečiť integráciu a vývoj rafinovaných výrobkov, olefínov a aromatických uhľovodíkov, [a] zabezpečiť vysokohodnotný vývoj výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca“ (57). Podobne aj olefíny sú súčasťou 13. plánu petrochemického priemyslu pre provinciu Che-pej, v ktorom sa orgány zameriavajú na riadenie vzorcov štrukturálneho rozvoja pre konkrétne priemyselné segmenty spolu s kontrolou kapacity, pričom nariaďujú najmä nasledovné: „Urýchliť vývoj transformácie uhlia na etylénglykol, postupne rozvíjať transformáciu uhlia (metanol) na olefíny, zvýšiť výrobnú kapacitu olefínov z iných materiálov, ako je ropa, vybudovať na vhodných pobrežných miestach zariadenia na transformáciu uhlia na aromatické uhľovodíky, zvýšiť úroveň koncentrácie a rozširovania priemyslu, […]“ (58).

(74)

Komisia takisto zistila, že verejné politiky v provincii Che-pej v rámci 13. plánu petrochemického priemyslu pre provinciu Che-pej, pokiaľ ide o kontrolu novej výrobnej kapacity, sa vzťahovali na ďalšiu surovinu používanú pri výrobe kyseliny sulfanilovej – kyselinu sírovú: „[Provincia Che-pej] […] musí striktne vykonávať podmienky vstupu do sektora – kontrolovať každý projekt týkajúci sa novej výrobnej kapacity, pokiaľ ide o koks, žieravé alkálie, uhličitan sodný, kyselinu sírovú, karbid vápenatý, PVC, metanol, farbivá atď.“ (59).

(75)

Čínska vláda riadi rozvoj chemického priemyslu v súlade so širokou škálou nástrojov, napríklad poskytovaním štátnych subvencií, najmä výrobcom anilínu – kľúčovej suroviny používanej pri výrobe kyseliny sulfanilovej. Výročné správy spoločnosti Wanhua Chemicals, popredného výrobcu anilínu, potvrdzujú, že spoločnosť dostala štátne subvencie v tejto výške: v roku 2019 – 907 mil. RMB (60), v roku 2018 – 1 mld. RMB, v roku 2017 – 1,3 mld. RMB (61).

(76)

Komisia okrem toho zistila, že spoločnosť Wanhua Chemicals bola ako štátom kontrolovaná spoločnosť nedávno poverená realizáciou projektu celoštátneho rozsahu, čo poukazuje na úzky vzťah so štátom, z ktorého spoločnosť profituje: „V októbri 2019 čínska štátna správa pre normalizáciu oficiálne odpovedala, že schvaľuje spoločnosť Yantai Wanhua Chemical Group Co., Ltd. ako podnik zodpovedný za prípravu a výstavbu celoštátnej inovačnej základne technických noriem (nové chemické materiály).“ (62)

(77)

Okrem toho, pokiaľ ide o benzén, chemickú látku používanú ako vstup na výrobu anilínu, Komisia zistila, že ČĽR naň uplatňuje vývoznú daň vo výške 40 % (63). Neuplatňuje však žiadne vývozné clo na výrobky v ďalšom článku výrobného procesu benzénu vrátane kyseliny sulfanilovej.

(78)

V dôsledku týchto aj ďalších prostriedkov podliehajú suroviny používané na výrobu kyseliny sulfanilovej vládnemu zasahovaniu, pričom čínska vláda riadi a kontroluje prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania chemického priemyslu.

(79)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných priemyselných odvetví vrátane výroby anilínu ako hlavnej suroviny na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(80)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (64).

(81)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (65). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (66). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (67).

(82)

Na výrobcov kyseliny sulfanilovej sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Zdá sa, že tieto úvahy založené na dostupných dôkazoch sa v plnom rozsahu uplatňujú aj v chemickom priemysle vrátane odvetvia kyseliny sulfanilovej a odvetví výroby surovín používaných na výrobu kyseliny sulfanilovej.

(83)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v chemickom priemysle, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(84)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (68). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (69). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (70). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(85)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať chemického priemyslu vrátane výrobcov kyseliny sulfanilovej. Odvetvie kyseliny sulfanilovej teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(86)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(87)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (71), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (72), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (73). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (74).

(88)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(89)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (75).

(90)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (76). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(91)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(92)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(93)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(94)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(95)

Neboli predložené žiadne dôkazy, že uvedené zásahy vlády do finančného systému by sa nemali dotýkať odvetvia kyseliny sulfanilovej. Komisia takisto zistila, že hlavný výrobca anilínu (hlavnej suroviny používanej na výrobu kyseliny sulfanilovej) využíval vládne subvencie (pozri odôvodnenie 75). Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(96)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.2.1 až 3.2.2.5, ako aj v časti A správy sa uplatňujú v celej krajine a vo všetkých odvetviach hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.2.2.6 až 3.2.2.8 a v časti B správy.

(97)

Komisia pripomína, že na výrobu kyseliny sulfanilovej je potrebná široká škála vstupov. V tejto súvislosti je ČĽR jedným z hlavných výrobcov anilínu – kľúčovej suroviny v tomto výrobnom procese (pozri odôvodnenie 62). Keď výrobcovia kyseliny sulfanilovej nakupujú/kontrahujú tieto vstupy v ČĽR, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli uvedené. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(98)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny kyseliny sulfanilovej na domácom trhu, ale ovplyvnené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by preukazovali opak.

(99)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do chemického priemyslu (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(100)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vhodným zdrojom v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(101)

Výber zdroja bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(102)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 30 a 31, Komisia uverejnila dve poznámky do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. prvú poznámku o výrobných faktoroch zo 7. mája a druhú poznámku o výrobných faktoroch z 25. septembra. V týchto poznámkach sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. Prostredníctvom týchto poznámok Komisia oznámila zainteresovaným stranám svoj úmysel považovať Indiu za vhodný zdroj z dôvodov uvedených v odôvodneniach 103, 104 a 105. Komisii v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(103)

V poznámke o výrobných faktoroch zo 7. mája Komisia vysvetlila, že prešetrovaný výrobok sa podľa všetkého vyrába len v Indii a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), (78) pričom ani jedna z týchto krajín nie je krajinou s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou ČĽR v súlade s kritériami uvedenými v odôvodnení 101.

(104)

Keďže Komisia nenašla žiadnu krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, v ktorej by sa vyrábal výrobok z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia prešetrovaného výrobku, v poznámke o výrobných faktoroch zo 7. mája uviedla, že bude hľadať výrobu prešetrovaného výrobku v krajine s inou úrovňou rozvoja ako ČĽR, v ktorej by sa premietali nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) prvého odseku. Komisia poukázala, že úroveň hospodárskeho rozvoja Indie je nižšia než úroveň hospodárskeho rozvoja ČĽR. V prípade, že by bolo potrebné vypočítať presné dumpingové rozpätie, by táto krajina nebola vhodná, keďže má nižšiu úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Keďže však súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, pri ktorom sa skúma, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať alebo sa opakovať bez ohľadu na skutočnú úroveň, Komisia zvážila, či by India mohla v tomto prípade výnimočne predstavovať základ na stanovenie výrobných nákladov a nákladov na predaj. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že už normálna hodnota stanovená na základe tohto veľmi konzervatívneho prístupu poukázala na značný dumping, ako sa uvádza v oddiele 3.2.7. Komisia preto dospela k záveru, že nie je potrebné skúmať iné alternatívy.

(105)

Po predložení žiadosti vyplynulo z informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, že v Indii existuje niekoľko výrobcov prešetrovaného výrobku.

(106)

Komisia následne overila potrebné finančné údaje o týchto výrobcoch, ktoré sú v Indii verejne dostupné. Komisia sa zamerala na spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát s údajmi za obdobie revízneho prešetrovania, ktoré boli v tomto období ziskové. Komisia zistila, že auditované výročné správy za obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019 sú dostupné online pre spoločnosti Aarti Industries Limited (ďalej len „Aarti“) a Daikaffil Chemicals India Limited.

(107)

Spoločnosť Daikaffil India Limited má zmluvu o spolupráci so zahraničnou spoločnosťou. Na webovom sídle spoločnosti Daikaffil (79) sa uvádza, že táto zahraničná spoločnosť priamo dohliadala na kvalitu výroby spoločnosti Daikaffil India Limited a kontrolovala ju na všetkých výrobných linkách, bezplatne poskytla technológiu a súhlasila so zmluvami o spätnom výkupe časti výroby. Vo finančných výkazoch spoločnosti sa uvádzajú podobné údaje. Podľa zistených informácií sa zdá, že za týchto okolností spoločnosti Daikaffil nevznikajú rovnaké výrobné náklady, aké vzniknú inej spoločnosti vyrábajúcej kyselinu sulfanilovú. Táto situácia má vplyv na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Daikaffil.

(108)

Žiadna zainteresovaná strana nespochybnila, že India bola vybraná na stanovenie nedeformovaných výrobných nákladov a nákladov na predaj pre vyvážajúcich výrobcov alebo že spoločnosť Aarti Industries Limited ponúkla vhodné finančné údaje na účely tohto prešetrovania. Spoločnosť Aarti Industries Limited sa zameriava na široké spektrum výrobkov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a synergie, čo je stratégia, ktorú praktizujú výrobcovia kyseliny sulfanilovej v krajinách s vyššou úrovňou rozvoja ako India. Aj keď je spoločnosť Aarti Industries Limited spoločnosťou väčšej skupiny, zistilo sa, že riadenie jej podnikania sa svojou rozmanitosťou a výkonnosťou podnikania podobá riadeniu podnikania žiadateľa.

(109)

Komisia dôkladne analyzovala všetky relevantné údaje dostupné v spise k výrobným faktorom v Indii a skonštatovala tieto skutočnosti:

(110)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch. Ako už bolo uvedené, v súvislosti s indickým vyvážajúcim výrobcom Aarti boli verejne dostupné finančné výkazy, ktoré sa dali použiť ako náhrada na určenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(111)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa India výnimočne považovala za vhodný zdroj nedeformovaných nákladov a cien na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Spoločnosť Aarti bola vybraná na získanie potrebných finančných údajov.

(112)

Ako sa uvádza v poznámke zo 7. mája a v poznámke z 25. septembra, Komisia analyzovala všetky dostupné údaje týkajúce sa identifikovaných výrobných faktorov. Komisia sa rozhodla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia tieto zdroje a jednotky merania:

Tabuľka 1

Výrobné faktory kyseliny sulfanilovej

(113)

Suroviny používané na výrobu prešetrovaného výrobku sú kyselina sírová a anilín (81). Na výrobu solí sa okrem týchto dvoch surovín využíva aj sodík, draslík alebo vápnik. Keďže pri revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti Komisia nemusí vypočítať presné dumpingové rozpätie, rozhodla sa pri výpočte normálnej hodnoty pre soli nezohľadniť dodatočné náklady na tieto materiály. Tento zjednodušený prístup viedol ku konzervatívnejšiemu dumpingovému rozpätiu.

(114)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu vhodného výrobcu Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny CIF do Indie, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na vnútroštátnu dopravu. Dovozná cena CIF v Indii bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (82).

(115)

Komisia vyňala dovoz z ČĽR do Indie, keďže v oddiele 3.2.2 dospela k záveru, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia z dôvodu existencie výrazných deformácií nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie na domácom trhu v Číne nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozné ceny sú týmito deformáciami ovplyvnené. Podobne bol vylúčený aj dovoz do Indie z krajín, ktoré nie sú členmi WTO (83), uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty. Po vyňatí dovozu z ČĽR do Indie zostal objem dovozu kyseliny sírovej z iných tretích krajín reprezentatívny (75,3 % celkového objemu dovozu do Indie). Keďže objem dovozu anilínu do Indie z tretích krajín iných ako ČĽR bol obmedzený, Komisia sa snažila nájsť iné reprezentatívne referenčné hodnoty.

(116)

Komisia nezistila žiadnu nedeformovanú medzinárodnú reprezentatívnu referenčnú cenu anilínu na voľnom trhu. Čína zostáva hlavným svetovým aktérom s takmer 50 % celosvetovej kapacity anilínu, pričom za ňou nasleduje západná Európa a USA (84). Okrem toho je voľný trh s anilínom v Únii a USA obmedzený (85). Približne 90 % anilínu vyrobeného na celom svete sa používa na výrobu MDI (86), ktorý slúži ako izolačný materiál. Žiadateľ je jediným európskym výrobcom anilínu, ktorý nie je súčasťou výroby MDI (87).

(117)

Žiadateľ uviedol, že priemerná cena anilínu dovážaného do Indie za posledných päť rokov bola 1,95 USD/kg a nikdy neklesla pod 1,50 USD/kg (1,32 EUR/kg) (88). Komisia použila ako referenčnú hodnotu najkonzervatívnejšiu cenu za anilín, ktorú poskytol žiadateľ, t. j. 1,32 EUR/kg.

(118)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty podľa metodiky Komisie by sa mali k týmto dovozným cenám pripočítať clá na dovoz výrobných faktorov a materiálov dovezených do Indie, ako aj náklady na vnútroštátnu dopravu. Pokiaľ ide o kyselinu sírovú, Komisia uplatnila dovozné clo Indie, ktoré je k dispozícii vo WITS (z angl. World Integrated Trade Solution – integrované riešenie pre vyhľadávanie v databázach o svetovom obchode Svetovej banky) (89), na príslušných úrovniach v závislosti od krajiny pôvodu dovážaných objemov. Komisia ďalej pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu prepočítané na tonu na základe cenových ponúk na dodávky uvedených v správe Svetovej banky (90). Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu pre anilín, Komisia pripočítala vnútroštátnu dopravu.

(119)

Spotrebným materiálom je aktívne uhlie, demineralizovaná voda a studená voda.

(120)

Pri aktívnom uhlí Komisia uplatnila rovnakú metodiku ako pri kyseline sírovej v oddiele o surovinách. Po vyňatí ČĽR zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny a predstavoval 50,8 % celkového objemu dovozu do Indie. Pokiaľ ide o vnútroštátnu dopravu, Komisia pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu prepočítané na tonu na základe cenových ponúk na dodávky uvedených v správe Svetovej banky, ktorá sa cituje v predchádzajúcom oddiele.

(121)

Pri demineralizovanej vode a studenej vode Komisia siahla po sadzbe za vodu za rok 2018 pre výrobné odvetvia v štáte Maháraštra, ktoré používajú vodu na výrobu alebo ako chladivo (91).

(122)

Pravidelný prieskum o pracovnej sile zo strany indického ministerstva štatistiky (92) ukazuje, že priemerná ročná mzda je vo všeobecnosti dvojnásobkom minimálnej mzdy (93). Komisia použila najnovšiu analýzu údajov o práci v Indii, ktorú vypracoval tamojší úrad práce [t. j. správu Indian Labour Statistics 2017 (Štatistika práce v Indii za rok 2017)] (94), v ktorej sa uvádza minimálna mzda v štáte Maháraštra v chemickom/farmaceutickom priemyselnom odvetví, a ročnú minimálnu mzdu vynásobila dvoma.

(123)

Regulačná komisia pre elektrickú energiu štátu Maháraštra uverejňuje cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v štáte Maháraštra (95). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie z indického finančného roka 2019/2020 (t. j. ceny prevládajúce v druhej polovici obdobia revízneho prešetrovania).

(124)

Indická jednotka pre plánovanie a analýzu ropy v Indii (ktorá je súčasťou indického ministerstva pre ropu a zemný plyn) na svojom webovom sídle (96) pravidelne uverejňuje cenu zemného plynu v Indii. Komisia použila zverejnené ceny vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania (97).

(125)

Keďže neboli k dispozícii žiadne iné údaje, Komisia použila na stanovenie nákladov na paru metodiku použitú v žiadosti, ktorú Komisia overila pri krížovej kontrole informácií na diaľku. Para je „energetický“ prvok a náklady na ňu boli stanovené ako percento určitých variabilných nákladov, ktoré žiadateľovi skutočne vznikli pri výrobe kyseliny sulfanilovej počas obdobia revízneho prešetrovania (98).

(126)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(127)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov o žiadateľovi (99) preto Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(128)

Na účely stanovenia nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa Komisia opierala o finančné údaje spoločnosti Aarti za obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019, získané z audítorsky overených účtov spoločnosti Aarti dostupných na webovom sídle spoločnosti.

(129)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(130)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe kyseliny sulfanilovej, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje o miere spotreby poskytnuté žiadateľom Komisia overila pri krížovej kontrole informácií na diaľku. Komisia vynásobila spotrebu výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Indii.

(131)

Po druhé, vypočítali sa režijné náklady spojené s výrobou. Výpočet týchto režijných nákladov spojených s výrobou sa vysvetľuje v odôvodnení 127. Takto získaný percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(132)

Po tretie, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Určili sa na základe finančných výkazov spoločnosti Aarti (pozri oddiel 3.2.3.3). Komisia do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítala tieto položky:

(133)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(134)

V dôsledku nespolupráce sa vývozné ceny stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia použila pri určení vývozných cien údaje o čínskom dovoze uvedené v databáze podľa článku 14 ods. 6 a údaje Eurostatu.

(135)

Keďže tieto ceny sa uvádzajú na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné), boli upravené na úroveň cien zo závodu odpočítaním príslušnej výšky nákladov na dopravu medzi ČĽR a hranicou Únie (53 EUR/tona) a poistenie (0,2 %). Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia použila údaje, ktoré poskytol žiadateľ (100).

(136)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na základe ceny zo závodu s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu do Únie. Komisia uplatnila konzervatívny prístup a porovnala vytvorenú normálnu hodnotu pre kyselinu sulfanilovú s vývoznými cenami kyseliny sulfanilovej a jej solí (dovoz pod kódmi TARIC 2921420060 a 2921420040). Komisia však nezohľadnila dovoz uskutočnený pod kódom TARIC 2921420090 (deriváty anilínu a ich soli – ostatné), keďže tento kód môže zahŕňať iné výrobky ako prešetrovaný výrobok.

(137)

Zistené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavovalo 41,7 %.

(138)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(139)

V nadväznosti na zistenie o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, vzťah medzi úrovňou cien v Únii a vývoznými cenami do tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie.

(140)

V dôsledku nespolupráce čínskych orgánov a výrobcov/vývozcov v ČĽR Komisia pri svojom posúdení vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(141)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia dospela k záveru, že dostupná kapacita v ČĽR sa pohybovala v rozmedzí 65 500 až 82 000 ton. Voľná kapacita na výrobu kyseliny sulfanilovej v ČĽR sa v tom čase odhadovala v rozsahu 13 100 – 16 400 ton.

(142)

Aktuálna žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti obsahuje zoznam 44 čínskych výrobcov kyseliny sulfanilovej a odhaduje sa v nej, že v roku 2019 sa výrobná kapacita kyseliny sulfanilovej pohybovala v rozsahu 75 000 – 190 000 ton. V roku 2017 sa výrobná kapacita kyseliny sulfanilovej v ČĽR odhadovala na 98 506 ton v prípade 14 čínskych výrobcov (101). Od roku 2017 sa výrobná kapacita navýšila vďaka výrobcom ako sú spoločnosti Hebei Honggang Chemical Co., Ltd. a Cangzhou Lingang Yueguo Chemical Co., Ltd. (102) Okrem toho väčšina výrobného príslušenstva používaného na výrobu farbív, pigmentov a organických chemikálií v ČĽR sa dá použiť aj na výrobu kyseliny sulfanilovej (103).

(143)

Na základe prognóz vychádzajúcich z dopytu a vývozu v minulosti a informácií o trhu týkajúcich sa ČĽR sa voľná kapacita na výrobu kyseliny sulfanilovej v ČĽR v súčasnosti pohybuje v rozpätí 35 000 – 65 000 ton, čo predstavuje už minimálne viac než päťnásobok spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(144)

Komisia extrahovala z databázy GTA hodnoty a objemy vývozu anilínových derivátov a solí (104) z ČĽR (údaje len o kyseline sulfanilovej nie sú k dispozícii) za roky 2015 – 2019 podľa krajiny určenia. Z analýzy vývozných cien vyplýva, že s výnimkou predaja do USA sú ceny najvyššie pri čínskom vývoze anilínových derivátov a solí do Únie. Sortiment výrobkov podľa krajiny určenia nie je známy, ale cenový rozdiel medzi cenami v Únii a inými vývoznými trhmi je značný. V roku 2019 bola priemerná predajná cena anilínových derivátov a solí do Únie 3,2-krát vyššia ako na iných vývozných trhoch. V prípade neexistencie antidumpingových opatrení je teda pravdepodobné, že čínsky predaj do Únie sa zvýši. Očakáva sa, že k takémuto dovozu dôjde za dumpingové ceny, ktoré by boli podhodnotené oproti cenám výrobcu z Únie.

(145)

ČĽR je najväčšou vyvážajúcou krajinou kyseliny sulfanilovej na svete z hľadiska množstva (105). Vzhľadom na plány zavedené čínskou vládou (pozri oddiel 3.2.2) a z webových sídiel príslušných čínskych výrobcov (106) je zrejmé, že čínski výrobcovia kyseliny sulfanilovej v značnej miere vyvážajú.

(146)

Z analýzy údajov extrahovaných z databázy GTA uvedených v odôvodnení 144 vyplynulo, že čínsky vývoz anilínových derivátov a solí predstavoval v roku 2019 približne 82 miliónov ton. Väčšina tohto vývozu smerovala do Ománu, Pakistanu, Brazílie, Indie a Vietnamu. Aj keď sa sortiment vyvážaných výrobkov môže líšiť a údaje sa týkajú širšej kategórie, než je prešetrovaný výrobok, vidno, že priemerná cena čínskeho vývozu anilínových derivátov a solí do krajín mimo EÚ bola výrazne nižšia ako priemerná cena vývozu do Únie. Prešetrovaním sa zistilo, že dopyt po kyseline sulfanilovej sa sústreďoval v USA, Európe, Mexiku, Brazílii a Japonsku (107). Pokiaľ ide o USA, ceny kyseliny sulfanilovej by boli vysoké, zdá sa však, že čínski výrobcovia kyseliny sulfanilovej majú od zavedenia antidumpingových opatrení obmedzený prístup na trh USA (108). Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska dopytu a cien je teda očividná.

(147)

Vzhľadom na značnú výrobnú a voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k zvýšeniu dumpingových objemov.

(148)

Komisia so zreteľom na svoje zistenia v súvislosti s pokračovaním dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania a v súvislosti s pravdepodobným vývojom dovozu v prípade uplynutia platnosti opatrení dospela na základe dostupných skutočností k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(149)

Podobný výrobok vyrábal počas posudzovaného obdobia jeden výrobca z Únie. Táto spoločnosť predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(150)

Na základe informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania stanovila v rozsahu od 1 900 do 2 300 ton. Analýza sa vykonala na základe údajov, ktoré poskytol jediný výrobca podobného výrobku z Únie a ktoré teda predstavujú 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(151)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe:

(152)

Vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie pozostáva len z jedného výrobcu, s cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie je potrebné predložiť informácie v nasledujúcich tabuľkách vo forme indexov.

(153)

V súlade s poznámkou do spisu z 18. novembra 2020 (109) Komisia uplatnila konzervatívny prístup a na analýzu ujmy použila iba dovoz zatriedený pod kódy TARIC 2921420060 (kyselina sulfanilová) a 2921420040 (sulfanilát sodný, čo je soľ kyseliny sulfanilovej vyrobená reakciou kyseliny sulfanilovej s hydroxidom sodným). Komisia však nezohľadnila dovoz uskutočnený pod kódom TARIC 2921420090 (anilínové deriváty a ich soli – ostatné), keďže tento kód môže zahŕňať iné výrobky než prešetrovaný výrobok a na určenie podielu prešetrovaného výrobku v rámci tohto kódu sa nemohla použiť žiadna vhodná metodika.

(154)

Z prešetrovania vyplynulo, že trh Únie s kyselinou sulfanilovou sa prvýkrát rozšíril v druhom roku posudzovaného obdobia. Potom však spotreba klesla, ale počas obdobia revízneho prešetrovania zostala mierne nad úrovňou z roku 2016.

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (objemový index)

(155)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR do Únie na základe údajov Eurostatu a podiel dovozu na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je uvedené v tabuľke 3.

(156)

Celkový objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval. Počas obdobia revízneho prešetrovania bol objem dovozu o 66 % vyšší ako v roku 2016.

(157)

Dovoz z ČĽR neustále rástol a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval viac ako tretinu celkového dovozu.

(158)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia prešetrovala dovoz kyseliny sulfanilovej a jej solí, čo je zrejmé okrem iného z definície dotknutého výrobku v odôvodneniach nariadenia, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia (110). Komisia však opomenutím opísala výrobok, na ktorý sa vzťahujú opatrenia, v normatívnej časti nariadenia len ako kyselinu sulfanilovú. Tento problém sa výraznejšie prejavil v roku 2015.

(159)

Po ukončení predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v roku 2015 sa revíziou nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v Únii zaviedol nový kód TARIC pre sulfanilát sodný (kód TARIC 2921420040). Okrem toho koncom roka 2014 a začiatkom roka 2015 vydali Holandsko (111) a Taliansko (112) rozhodnutia o záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „ZINZ“), ktorými sa soli kyseliny sulfanilovej zatrieďujú pod kód TARIC 2921420090 (anilínové deriváty a ich soli – ostatné).

(160)

Zo štatistík Eurostatu o dovoze vyplýva, že objem dovozu z ČĽR zatriedený pod kód TARIC 2921420090 sa od roku 2010 do obdobia revízneho prešetrovania pohyboval medzi 1 500 tonami a 3 000 tonami (113). Zmeny v nomenklatúrnom zatriedení tovaru z roku 2015 ani dve ZINZ nemali žiadny vplyv na kolísavý trend týkajúci sa tohto kódu TARIC.

(161)

Naopak, objem dovozu z ČĽR pod kódom TARIC 2921420060 (kyselina sulfanilová) sa po roku 2014 jasne znížil. V rokoch 2010 až 2014 sa objem dovozu pohyboval medzi 100 a 800 tonami ročne (114). Od roku 2015 nikdy nepresiahol 65 ton. Okrem toho sa objem dovozu z ČĽR pod kódom TARIC 2921420040 (sulfanilát sodný) zvýšil z približne 35 ton v roku 2015 na vyše 1 000 ton v období revízneho prešetrovania.

(162)

Komisia preto usúdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia využili situáciu vysvetlenú v odôvodneniach 158 a 159 a obnovili dovoz solí kyseliny sulfanilovej pod kódmi TARIC, na ktoré sa počas posudzovaného obdobia výslovne nevzťahovala normatívna časť antidumpingových opatrení.

Tabuľka 3

Dovoz z ČĽR (v tonách, rozpätia)

(163)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 158 až 161, dovoz prešetrovaného výrobku sa zvýšil po roku 2015, keď sa zaviedol kód TARIC pre sulfanilát sodný. V roku 2016 predstavoval čínsky dovoz 14 % trhu Únie. Podiel tohto dovozu na trhu sa v roku 2017 znížil, ale počas zvyšku posudzovaného obdobia sa obnovil a ďalej rástol. Počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol dovoz z ČĽR 22 % podiel na trhu Únie.

Tabuľka 4

Podiel na trhu Únie (v %)

(164)

Komisia stanovila dovozné ceny na základe údajov Eurostatu. Priemerná dovozná cena prešetrovaného výrobku z ČĽR sa v posudzovanom období takmer zdvojnásobila. Dovozná cena kyseliny sulfanilovej, jedinej zložky prešetrovaného výrobku, na ktorú sa momentálne vzťahujú opatrenia, a dovozná cena jej solí sa však vyvíjali podľa odlišných trendov.

(165)

Dovozná cena kyseliny sulfanilovej z ČĽR sa v posudzovanom období znížila. Počas obdobia revízneho prešetrovania dovozná cena klesla takmer o 10 % v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia. Komisia usúdila, že maximálna cena v roku 2018 nebola reprezentatívna, pretože zodpovedala len 4 tonám kyseliny sulfanilovej dovezenej z ČĽR.

(166)

Dovozná cena solí kyseliny sulfanilovej z ČĽR vykazovala opačný trend. Dovozná cena solí neustále rástla a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahla takmer 190 % svojej hodnoty z roku 2016.

Tabuľka 5

Dovozná cena (v EUR/tona)

(167)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, chýba dostatok informácií o presných dovážaných druhoch výrobkov, a preto Komisia určila cenové podhodnotenie na základe dovozu podľa kódu TARIC a predpokladu, že druhy výrobkov dovážaných z ČĽR, na ktoré sa vzťahujú osobitné kódy TARIC, sú podobné tým, ktoré vyrába a predáva jediný výrobca z Únie.

(168)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(169)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento obratu výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(170)

Pri zohľadnení prístupu opísaného v odôvodnení 153 z porovnania v prípade dovozu porovnateľných druhov výrobkov z ČĽR na základe klasifikácie podľa kódov TARIC vyplynulo priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 13,3 %.

(171)

Počas posudzovaného obdobia pochádzala väčšina celkového dovozu do Únie z USA. Dovoz z USA sa od roku 2016 do roku 2017 zvýšil a potom sa neustále znižoval, ale počas obdobia revízneho prešetrovania zostal o 5 % vyšší ako v roku 2016. Podiel tohto dovozu na trhu sa od roku 2016 do roku 2018 zvýšil o 8 percentuálnych bodov a potom počas obdobia revízneho prešetrovania opäť klesol na úroveň 32 %.

(172)

Trend dovozu z iných tretích krajín ako ČĽR bol výrazne ovplyvnený dovozom z USA, a preto sa vyvíjal rovnako z hľadiska objemu dovozu. Podiel dovozu z iných tretích krajín ako ČĽR na trhu zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný. Dovoz z tretích krajín predstavoval 38 – 41 % trhu Únie.

Tabuľka 6

Objem dovozu a podiely iných tretích krajín ako ČĽR na trhu (v tonách, %)

(173)

Dovozné ceny prešetrovaného výrobku s pôvodom v iných tretích krajinách ako ČĽR zostali výrazne nad úrovňou čínskych dovozných cien, pričom sa pohybovali približne od 1 400 EUR/tona v roku 2017 do takmer 1 700 EUR/tona počas obdobia revízneho prešetrovania.

(174)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(175)

Pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, výber vzorky sa neuplatnil. Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia sa teda vykonalo pri jedinom výrobcovi z Únie, ktorý predstavuje 100 % výroby v Únii.

(176)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila ukazovatele na základe údajov predložených výrobcom z Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie a na základe vyplneného dotazníka, ktorý predložil tento výrobca a ktorý bol predmetom krížovej kontroly.

(177)

Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú tieto údaje reprezentatívne.

(178)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(179)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny a faktory ovplyvňujúce ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(180)

Počas posudzovaného obdobia v rokoch 2016 až 2018 sa výroba znížila. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa síce mierne obnovila, ale zostala o 11 % nižšia ako v roku 2016.

(181)

Výrobná kapacita sa nezmenila počas celého posudzovaného obdobia.

(182)

Pri stabilnej výrobnej kapacite sa využitie kapacity vyvíjalo podľa rovnakého trendu ako výroba. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa teda v porovnaní s rokom 2016 znížila o 11 % (alebo 8 percentuálnych bodov). Okrem toho už v roku 2016 bolo využitie kapacity pod optimálnou úrovňou.

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii

(183)

Po zvýšení spotreby v Únii v roku 2017 bol výrobca z Únie schopný zvýšiť aj svoj objem predaja. V druhej časti posudzovaného obdobia však objem predaja klesol a počas obdobia revízneho prešetrovania bol o 11 % nižší ako v roku 2016.

(184)

Okrem toho jedinému výrobcovi z Únie sa počas posudzovaného obdobia zmenšil podiel na trhu. Počas obdobia revízneho prešetrovania bol jeho podiel na trhu o 8 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2016.

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu

(185)

Od roku 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania spotreba v Únii nepretržite rástla. V dôsledku narastajúcej hospodárskej súťaže v podobe dovozu za nízke ceny z ČĽR sa však objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa preto počas posudzovaného obdobia znížil.

(186)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa od roku 2016 do roku 2018 znížila a počas obdobia revízneho prešetrovania sa relatívne zvýšila. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že výrobné odvetvie Únie zamestnáva vo výrobe prešetrovaného výrobku malý počet osôb. Keď sa teda mierny nárast počtu zamestnancov vyjadril ako index na základe roka 2016, javil sa ako prudké zvýšenie. Nárast zamestnanosti počas posudzovaného obdobia preto nemožno interpretovať ako jasný znak oživenia.

(187)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia (v tonách) na ekvivalent plného pracovného času za rok sa v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 zvýšila o 15 %. Počas zvyšku posudzovaného obdobia produktivita klesala. Počas obdobia revízneho prešetrovania viedol nižší objem výroby ako v roku 2016 v spojení s vyšším počtom zamestnancov ako v roku 2016 k produktivite, ktorá dosiahla len 78 % úrovne z roku 2016.

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

(188)

Prešetrovaním sa zistilo, že dumping z ČĽR pokračuje a veľkosť dumpingových rozpätí uvedená v odôvodnení 137 výrazne presahuje úroveň de minimis.

(189)

Okrem toho úroveň dovozu z ČĽR bola počas obdobia revízneho prešetrovania značne vysoká a predstavovala 22 % trhu Únie.

(190)

Z revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyplynulo, že pri platných opatreniach sa výrobné odvetvie Únie nemohlo zotaviť z minulého dumpingu.

(191)

Priemerná jednotková cena výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa od roku 2016 do roku 2017 zvýšila o 8 %. Počas posledných dvoch rokov posudzovaného obdobia však cena klesla a počas obdobia revízneho prešetrovania ostala o 4 % vyššia ako v roku 2016.

(192)

Podobne sa počas posudzovaného obdobia zvýšili aj výrobné náklady. Miera ich rastu značne prevýšila nárast predajných cien. Jednotkové výrobné náklady sa teda v roku 2018 zvýšili o 20 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania síce klesli, ale zostali o 10 % vyššie ako v roku 2016. Tento vývoj v spojení s predajnou cenou vyššou len o 4 % ovplyvnil ziskovosť výrobcu z Únie.

Tabuľka 10

Jednotková cena a jednotkové náklady na trhu Únie

(193)

Priemerné náklady práce sa v rokoch 2016 až 2018 značne zvýšili. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa náklady práce na zamestnanca znížili na úroveň porovnateľnú s rokom 2016.

Tabuľka 11

Náklady práce

(194)

V rokoch 2016 až 2018 sa zásoby vyvíjali pozitívne. Úroveň konečného stavu zásob sa v tomto období znížila o 70 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa však opäť výrazne zvýšila a dosiahla takmer rovnakú hodnotu ako v roku 2016.

Tabuľka 12

Zásoby

(195)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie vyjadrená ako percentuálny podiel čistých výnosov z predaja zvýšila v roku 2017. Po tomto zvýšení došlo k prudkému poklesu a výrobca z Únie zostal počas zvyšku posudzovaného obdobia aj počas obdobia revízneho prešetrovania stratový. Dôvodom bolo najmä to, že výrobné náklady dosiahli v roku 2018 vrchol, ale popri konkurencii narastajúceho dovozu z ČĽR za nízke ceny nedokázal výrobca z Únie zvýšiť svoju predajnú cenu na primeranú úroveň.

(196)

Návratnosť investícií, vyjadrená ako podiel zisku na čistú účtovnú hodnotu investícií, sa vyvíjala podobne ako ziskovosť. V rokoch 2016 až 2017 sa zvýšila. V druhej polovici posudzovaného obdobia sa návratnosť investícií znížila na záporné hodnoty.

Tabuľka 13

Ziskovosť a návratnosť investícií

(197)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok z prevádzkovej činností sa vyvíjal podobne ako ziskovosť. Jeho hodnota sa od roku 2016 do roku 2017 zvýšila viac ako šesťnásobne. V roku 2018 klesol na tretinu svojej hodnoty z roku 2017. Čistý peňažný tok naďalej klesal a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol výrazne záporné hodnoty.

Tabuľka 14

Peňažný tok

(198)

Ročné investície výrobného odvetvia Únie do výroby podobného výrobku počas celého posudzovaného obdobia neustále klesali. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola hodnota čistých investícií o 77 % nižšia ako v roku 2016.

(199)

Výrobca z Únie považoval údaje o svojej schopnosti získať kapitál za citlivé. Komisia preto nemôže zverejniť žiadne zistenia v tejto veci.

Tabuľka 15

Investície

(200)

Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz dumpingových výrobkov z ČĽR za nízke ceny sa od predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti zvýšil. Tento vývoj bol možný najmä pre situáciu opísanú v odôvodneniach 158 a 159 a z nej vyplývajúci dovoz prešetrovaného výrobku pod kódmi TARIC, na ktoré sa výslovne nevzťahovali antidumpingové opatrenia. Pre výrobné odvetvie Únie to znamenalo pokles výroby a objemu predaja, čo sa premietlo do zhoršenia jeho celkovej finančnej situácie.

(201)

Z preskúmaných makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov vyplynulo, že napriek antidumpingovým clám výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej trpelo značnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia.

(202)

V odôvodnení 200 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Okrem tohto záveru Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či je v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobné pokračovanie ujmy z dumpingového dovozu z ČĽR.

(203)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú a voľnú kapacitu v ČĽR, ceny na iných trhoch, atraktívnosť trhu Únie a vplyv dovozu z ČĽR na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

(204)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 141 až 143, čínski vývozcovia majú významnú voľnú kapacitu na rýchle zvýšenie svojho vývozu. Ich voľná kapacita sa odhadovala na 35 000 až 65 000 ton, čo je najmenej päťnásobok spotreby v Únii.

(205)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 144, čínski výrobcovia vyvážali kyselinu sulfanilovú a jej soli do všetkých tretích krajín s výnimkou USA za nižšie ceny, než aké mohli účtovať na trhu Únie. Navyše išlo o značný cenový rozdiel, keďže v roku 2019 priemerná predajná cena anilínových derivátov a solí do Únie viac ako trikrát presahovala priemernú predajnú cenu na iných vývozných trhoch.

(206)

Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s trhmi tretích krajín, ako je opísané v odôvodneniach 145 a 146, je pravdepodobné, že značné množstvo prešetrovaného výrobku, ktoré sa v súčasnosti vyváža do týchto krajín, by bolo v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení presmerované na trh Únie.

(207)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by čínski výrobcovia pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu, za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 164 až 169.

(208)

V prípade uplynutia platnosti opatrení sa očakáva zvýšenie dovozu z ČĽR v dôsledku atraktívnosti trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodneniach 205 a 206. Tento dovoz bude pravdepodobne podhodnocovať ceny výrobného odvetvia Únie alebo aspoň vyvíjať silný tlak na znižovanie cien výrobného odvetvia Únie pod úroveň cien nespôsobujúcich ujmu, ako sa uvádza v odôvodneniach 164 až 169.

(209)

V prípade pravdepodobného príchodu veľkého objemu čínskeho dovozu s dumpingovými cenami by výrobné odvetvie Únie bolo nútené obmedziť svoju výrobu alebo znížiť ceny. Voľná kapacita v ČĽR je taká obrovská, že aj malý posun predaja smerom do Únie by mal na výrobné odvetvie Únie negatívny účinok, najmä ak čínsky vývoz do iných tretích krajín ukazuje, že ceny na trhu Únie možno znížiť, čím by sa ešte viac podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie. Zníženie objemu výroby alebo predajných cien výrobného odvetvia Únie by spôsobilo ešte výraznejšie zhoršenie ziskovosti a ďalších ukazovateľov výkonnosti.

(210)

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania značnej ujmy.

(211)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanovisko v súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia.

(212)

Ako sa uvádza v odôvodnení 208, situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení ešte vážnejšie zhoršila. Pokračovanie opatrení by teda prospelo výrobnému odvetviu Únie, pretože výrobca z Únie by dostal príležitosť zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu, zlepšiť svoju ziskovosť a celkovú hospodársku situáciu.

(213)

Na druhej strane, uplynutie platnosti opatrení by vážne ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, pretože by pravdepodobne došlo k presunu čínskeho dovozu na trh Únie za dumpingové ceny a vo veľkom objeme, čo by spôsobilo pokračovanie značnej ujmy výrobného odvetvia Únie.

(214)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti žiadateľ identifikoval 25 dovozcov a/alebo používateľov v Únii. Všetky spoločnosti boli o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti informované. Ani jedna z nich pri prešetrovaní nespolupracovala, ani sa neprihlásila ako zainteresovaná strana.

(215)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34, kyselina sulfanilová má päť hlavných oblastí použitia: optické zjasňovače, prísady do betónu, potravinárske farbivá, špeciálne farby a farmaceutický priemysel. Pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že prešetrovaný výrobok predstavoval zanedbateľný podiel, približne 1 %, z výrobných nákladov výrobcov liekov a špeciálnych farieb. Pri výrobných nákladoch výrobcov optických zjasňovačov a prísad do betónu však predstavoval 4 až 12 %. Keďže žiadny z používateľov ani dovozcov pri prešetrovaní nespolupracoval, možno dospieť k záveru, že opatrenia ich podstatne negatívne neovplyvnili.

(216)

Okrem toho sa prešetrovaný výrobok v súčasnosti vyrába len v štyroch hospodárstvach na celom svete: v Číne, Indii, Únii a USA. Komisia preto usúdila, že predĺženie platnosti opatrení by pomohlo zachovať už aj tak obmedzenú škálu zdrojov pre používateľov kyseliny sulfanilovej.

(217)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení nebude v rozpore so záujmom dovozcov a používateľov.

(218)

Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR. Zachovanie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie a nebude mať škodlivý účinok na používateľov ani dovozcov v Únii.

(219)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pokračovaním dumpingu a ujmy a so záujmom Únie, by sa mali antidumpingové opatrenia týkajúce sa kyseliny sulfanilovej a jej solí s pôvodom v ČĽR zachovať.

(220)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení.

(221)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (116), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(222)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia. Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 vydal kladné stanovisko,