PRÍLOHA I

Schvaľuje sa táto zmena špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Morbier“:

1.1.   Opis výrobku

Organoleptické vlastnosti

Analyzovali sa všetky charakteristické znaky syra s cieľom vytvoriť presnejší opis skutočného stavu výrobku:

Pri opise čierneho pruhu sa vypúšťa slovo „dosť“ pred slovom „kompaktný“, pretože jeho použitie bolo subjektívne.

Pri opise kôry sa slová „hladká a homogénna“ nahradili presnejším opisom „drsná, pravidelného vzhľadu, mazľavá s odtlačkami formy“. Pri opise farby boli slová „bledosivej až oranžovobéžovej farby“ nahradené presnejšími výrazmi „béžovej až oranžovej farby s nádychom oranžovohnedej, oranžovočervenej a oranžovoružovej“.

Pri opise vnútra syra sa doplnilo, že je „celistvé“ a spresnilo sa, že je mäkké „na dotyk“. Opis otvorov sa väčšmi približuje skutočnosti – namiesto „s prípadným malým otvorom“ sa uvádza „a často obsahuje niekoľko rozptýlených otvorov veľkosti ríbezle alebo malej sploštenej bubliny“. Doplnilo sa, pokiaľ ide o vnútro, že: „veľmi sa nelepí v ústach“, a že má „hladkú“ textúru.

Pri opise chute sa namiesto „s mierne smotanovou chuťou“ a „s pravou trvácnou ovocnou vôňou“ uvádza: „Syr sa vyznačuje pravou mliečnou chuťou s podtónom karamelu, vanilky a ovocia. Škála aróm sa počas zrenia obohacuje o pražené, korenisté a rastlinné vône. Chute sú vyvážené“.

Analytické vlastnosti

Minimálny obsah vody v beztukovej hmote syra sa zvyšuje na 58 %, aby sa zabránilo výskytu príliš suchých atypických syrov.

1.2.   Dôkaz o pôvode

Položka „Dôkaz o tom, že výrobok pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti,“ bola konsolidovaná a zoskupuje najmä povinnosti podávania hlásení a vedenia registra, ktoré sa týkajú vysledovateľnosti výrobku a monitorovania podmienok výroby.

Do tejto položky sa ďalej doplnili viaceré ustanovenia týkajúce sa registrov a hlásení na zaistenie vysledovateľnosti syra.

1.3.   Spôsob výroby

Výroba mlieka

—

Plemená: S cieľom uľahčiť kontrolu sa spresnila plemenná skupina a povinné opatrenie týkajúce sa miestnych plemien sa rozšírilo na „stádo dojníc“ a „všetky dojnice, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskom podniku“. Použitie „krížencov dvoch plemien s overeným pôvodom“ sa takisto povoľuje. Obidve čistokrvné plemená a ich krížené plemená majú historicky miestny pôvod. Kríženie nemá viditeľný vplyv na špecifický charakter výrobku.

—

Trávnatá plocha: Veta „Stádo kráv sa správa podľa miestnych zvyklostí“ sa vypúšťa, pretože bola príliš všeobecná a neumožňovala kontrolu. Vkladá sa veta „Za trávnaté plochy vhodné na výrobu syra Morbier sa považujú plochy pokryté trávou, na ktorých stále rastú najmenej 3 rôzne druhy rastlín, z toho minimálne jeden druh trávy a jeden druh strukovín.“, aby sa uprednostnili prírodné lúky s rozmanitosťou kveteny pasienkov.

—

Správa lúk a zmeny: Doplnilo sa obmedzenie hnojenia minerálnym dusíkom na 50 jednotiek na hektár trávnatej plochy za rok, aby sa zachovala rozmanitosť kveteny na lúkach. S rovnakým cieľom sa povoľuje použitie týchto organických hnojív: hnoj, maštaľný hnoj, močovka a stabilizované kaly. Kŕmna plocha (pastviny alebo seno) sa počas 4 týždňov po rozstrekovaní hnojiva nesmú využívať, aby sa predišlo problémom súvisiacim s kvalitou mlieka.

—	Pastviny: S cieľom zachovať spojitosť výrobku s oblasťou je pastva povinná: „Dojnice sa začínajú pásť po roztopení snehu a hneď, ako to umožňuje únosnosť pôdy. Počas pasienkovej sezóny kravy určené na produkciu potrebujú minimálne 20 árov lúky na dojnicu.“

—

Základná kŕmna dávka dojníc: „Výlučne chlorid sodný je povolený na zlepšenie skladovania krmiva,“ s cieľom predísť zmene charakteristických vlastností krmiva. Zvlhčovanie potravín je zakázané, aby sa zabránilo vzniku nežiaducich mikróbov. „V prípade doplnkového kŕmenia zeleným krmivom sa zelené krmivo podáva do čistých žľabov a musí sa skonzumovať maximálne do 4 hodín po skosení,“ s cieľom zabrániť kvaseniu zeleného krmiva. Rovnako platí, že: „Ak je repa nakrájaná na kúsky, pripravuje sa každý deň.“ S cieľom zachovať spojitosť výrobku s oblasťou „Príjem koncentrátu vo výžive dojníc (vrátane sušených rastlín) je pre stádo obmedzený na najviac 1 800 kg na kravu za rok.“ Zákaz kvasených potravín sa rozširuje z „dojníc“ na „stádo dojníc (kravy určené na produkciu, kravy v období státia nasucho a zvieratá určené na obnovu po odstavení)“. Za určitých podmienok však existuje možnosť kŕmiť takýmto krmivom iné stádo, ktoré je viditeľne oddelené od stáda dojníc. S cieľom zachovať spojitosť výrobku s oblasťou je geneticky modifikované krmivo zakázané. Aby nedochádzalo k poškodeniu kvality mlieka: „Pri kŕmení stáda dojníc sú zakázané: krmivá, ktoré nepriaznivo vplývajú na vôňu alebo chuť mlieka.“

Dojenie

Musí sa zachovať prirodzená flóra mlieka. Zvýšenie počtu dojení za deň poškodzuje prirodzenú flóru mlieka. Každodenné jednorazové dojenie narúša rovnováhu mikroflóry: „Dojí sa dvakrát za deň, ráno a večer. Vynechať jedno dojenie je zakázané. V snahe zachovať prirodzenú flóru mlieka je nutné používať výrobky, ktoré neobsahujú dezinfekčné látky, okrem prípadov anomálie.“

Spracovanie

—

Spracovanie mlieka: Mlieko sa musí zbierať každý deň a musí sa rýchlo začať spracovávať podľa miestnej tradície. Mlieko sa musí oddeliť od ostatného mlieka, aby sa mohla vykonať kontrola. „V priestoroch výroby syra Morbier sa môže nachádzať len mlieko, ktoré zodpovedá danej špecifikácii alebo mlieko určené na výrobu iných výrobkov s označením pôvodu v tomto regióne, a to za predpokladu, že vysledovateľnosť je postačujúca na overenie, či mlieko, ktoré sa skutočne použije na výrobu syra Morbier, zodpovedá tejto špecifikácii.“ Mikrobiálna flóra mlieka, ktorá zodpovedá špecifikáciám iných CHOP v regióne, je kompatibilná s flórou syra Morbier. Výrobcovia mlieka týchto ostatných CHOP sú identifikovaní a na mlieko pochádzajúce z týchto poľnohospodárskych podnikov sa vzťahujú rovnaké základné pravidlá ako v prípade CHOP Morbier – kŕmenie dojníc trávou a senom z okolitých lúk, pasenie, obmedzená dĺžka skladovania mlieka atď. Vo výrobnej hale sa tak môže udržiavať vhodné mikrobiálne prostredie. Iné mlieko, ktoré nezodpovedá špecifikácii CHOP Morbier ani špecifikácii ostatných CHOP, neposkytuje rovnaké záruky. Jednotlivé syry sa vyrábajú, samozrejme, oddelene, či už ide o priestor (rôzne výrobné reťazce), alebo o čas (postupné výroby).

—

Spracovanie: Veta „S výnimkou čiastočného odstreďovania, syrenia, pridávania mliečnych fermentov, soli a vody na umývanie syreniny je zakázané v priebehu výroby z mlieka čokoľvek odstraňovať alebo doň pridávať,“ sa nahrádza vetou: „S výnimkou čiastočného odstreďovania je zakázané počas výroby z mlieka čokoľvek odstraňovať alebo doň pridávať s výnimkou: – soli (chloridu sodného), – syridla, – vybraných kvasov, buď presadením, alebo priamym zasadením, – vody, – rastlinného dreveného uhlia (carbo medicinalis vegetalis).“ Dopĺňa sa, že: „Výroba sa musí uskutočňovať v kadi z nehrdzavejúcej ocele alebo medi,“ z technologických a tradičných dôvodov. Ruší sa veľkosť zŕn syreniny, pretože sa nedá skontrolovať a nie je špecifická pre tento výrobok. Spresňujú sa podmienky odstraňovania laktózy, ako aj teplotné podmienky v kadi. Veta „Bochník sa vytvorí ľahkým stlačením,“ sa vypúšťa, pretože to nie je povinný technologický postup. Spresňuje sa, že rastlinné uhlie sa musí nanášať „ručne“, aby mal syrár možnosť preukázať svoju zručnosť v tejto dôležitej fáze výroby syra „Morbier“. Použitie tradičných drevených foriem a ľanového plátna sa povoľuje, pretože sú to materiály, ktoré sa v tomto sektore tradične používajú. Do špecifikácie sa pridáva, že syr „Morbier“ sa musí soliť nasucho alebo v slanom náleve, a že v prípade nakladania do slaného nálevu je chemická úprava slaného nálevu zakázaná. Na túto dôležitú technologickú fázu sa v predchádzajúcej špecifikácii zabudlo.

Zrenie

Drevo je najvhodnejšie na zretie syra, pretože vynikajúco podporuje výmenu najmä vody a soli tak, že ich reguluje. Drevo takisto zdôrazňuje spojitosť s oblasťou, keďže podporuje povrchovú mikroflóru. Preto sa dopĺňa táto veta: „Zrenie syra sa uskutočňuje na drevených doskách.“ Pôvod dosák nie je predpísaný.

Aby sa však nepokutovali syrári, ktorí v súčasnosti používajú na zrenie nehrdzavejúcu oceľ, navrhuje sa takéto prechodné opatrenie: „Ako mimoriadne opatrenie sa môžu do konca životnosti a najneskôr do 31. decembra 2014 používať podložky z nehrdzavejúcej ocele používané na výrobu syra Morbier pred 1. januárom 2006.“

Doplnilo sa, že minimálna lehota je 45 dní „bez prerušenia cyklu“.

Spresňuje sa, že: „Počas skladovania pred uvedením na trh sa musia vyzreté syry skladovať pri kladnej teplote.“

1.4.   Označovanie

Zrušuje sa povinnosť uviesť vnútroštátne logo „INAO“. Zavádza sa povinnosť uvádzať logo Európskej únie „CHOP“. Povinnosť uvádzať názov a adresu výrobcu nahradila povinnosť uvádzať názov a adresu prevádzky na zretie.

Spresňuje sa, že bez ohľadu na predpísané označenia vzťahujúce sa na všetky syry je zakázané uvádzať akékoľvek prívlastky alebo iné označenia sprevádzajúce označenie pôvodu na označení, v reklame, na faktúrach alebo v obchodných dokumentoch, s výnimkou špeciálnych ochranných známok alebo výrobných značiek.

1.5.   Vnútroštátne požiadavky

V rámci „Vnútroštátnych požiadaviek“ sa považuje za vhodné uviesť „kľúčové kontrolné body“ s odkazom na ich referenčné hodnoty a metódy hodnotenia.

1.6.   Iné

Uvádzajú sa údaje o orgánoch, ktoré sú zapojené do kontroly výroby, a najmä údaje o novom certifikačnom orgáne, ktorý skupina žiadateľov zvolila za kontrolný orgán. Národný inštitút pre osvedčovanie pôvodu a kvality (INAO, z fr. Institut National de l’Origine et de la Qualité) už nie je súčasťou tejto položky.

PRÍLOHA II

KONSOLIDOVANÝ JEDNOTNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)

„MORBIER“

ES č.: FR-PDO-0205-0933-29.12.2011

CHZO ( ) CHOP (X)

1.   Názov

„Morbier“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3.

Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Morbier“ je lisovaný nevarený syr zo surového kravského mlieka v tvare splošteného valca s priemerom 30 až 40 cm, výškou 5 až 8 cm, hmotnosťou 5 až 8 kg, s hladkými podstavcami a s mierne vypuklým obvodom.

Syr má čierny horizontálny pruh, ktorý je kompaktný a rovnomerne prechádza celým stredom bochníka.

Kôra sa tvorí prirodzene, je drsná, pravidelného vzhľadu, mazľavá s odtlačkami formy. Je béžovej až oranžovej farby s nádychom oranžovohnedej, oranžovočervenej a oranžovoružovej. Má celistvé vnútro, slonovinovej až bledožltej farby a často obsahuje niekoľko rozptýlených otvorov veľkosti ríbezle alebo malej sploštenej bubliny. Je mäkké na dotyk, krémové a rozplýva sa na jazyku, veľmi sa nelepí v ústach a má hladkú a jemnú textúru. Syr sa vyznačuje pravou mliečnou chuťou s podtónom karamelu, vanilky a ovocia. Škála aróm sa počas zrenia obohacuje o pražené, korenisté a rastlinné vône. Chute sú vyvážené. Syr obsahuje najmenej 45 gramov tuku na 100 gramov po úplnom vysušení. Obsah vody v beztukovej hmote syra sa musí pohybovať medzi 58 % a 67 %. Syr zreje najmenej 45 dní odo dňa výroby bez prerušenia cyklu.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Mlieko používané na výrobu syra „Morbier“ musí pochádzať výlučne zo stáda dojných kráv Montbéliarde plemennej skupiny 46 alebo kráv francúzsky Simmental plemennej skupiny 35, prípadne krížencami týchto dvoch plemien s overeným pôvodom.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Základná kŕmna dávka dojníc pozostáva z trávy spásanej počas celého vegetačného obdobia a počas zimného obdobia zo sena alebo mládze zozbieranej v danej zemepisnej oblasti.

S cieľom zachovať úzku spojitosť výrobku s oblasťou prostredníctvom špecifického krmiva z danej zemepisnej oblasti, doplnkové krmivo sa obmedzuje na 1 800 kg na kravu za rok. V poľnohospodárskom podniku musí mať skutočne využívaná trávnatá plocha rozlohu najmenej 1 hektár na jednu dojnicu.

V snahe zachovať tradičný spôsob pasenia poľnohospodárske metódy, v rámci ktorých sa všetko krmivo podáva do žľabov, sú zakázané. Dojnice sa začínajú pásť po roztopení snehu a hneď, ako to umožňuje únosnosť pôdy. Počas pasienkovej sezóny potrebujú kravy určené na produkciu minimálne 20 árov lúky na dojnicu. Z týchto obmedzení vyplýva, že minimálne 70 % krmiva pochádza z danej zemepisnej oblasti.

Počas celého roka je zakázané kŕmiť stádo dojníc fermentovanou stravou vo forme siláže alebo v inej forme, aby sa zamedzilo technologickým rizikám pri výrobe a zrení syrov spojených s týmito praktikami.

Stádo dojníc sa môže vykrmovať výlučne surovinami a doplnkovým krmivom, ktoré nie sú geneticky modifikované, aby sa zachoval tradičný charakter krmiva.

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Produkcia mlieka, výroba syra a jeho zrenie sa uskutočňujú v danej zemepisnej oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Na označení syrov s chráneným označením pôvodu „Morbier“ musí byť uvedený názov chráneného označenia, pričom veľkosť písma musí zodpovedať minimálne najväčšiemu písmu na označení.

Na označení sa musí nachádzať symbol CHOP Európskej únie.

Na označení bochníkov syra musí byť zreteľne uvedená prevádzka na zrenie syra (názov alebo obchodný názov a adresa).

Bez ohľadu na predpísané označenia vzťahujúce sa na všetky syry používanie akýchkoľvek prívlastkov alebo iných označení sprevádzajúcich označenie pôvodu je zakázané v označovaní, reklame, na faktúrach alebo obchodných dokumentoch, s výnimkou špeciálnych ochranných známok alebo výrobných značiek.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť sa rozprestiera na území týchto obcí:

Departement Ain: obce Apremont, Bellegarde-sur-Valserine v časti, ktorá zodpovedá bývalej obci Coupy, a obce Belleydoux, Champfromier, Charix, Chézery-Forens, Confort, Echallon, Giron, Lancrans, Leaz, Lelex, Mijoux, Plagne, Montanges a Saint-Germain-de-Joux.

Departement Doubs: všetky obce departementu.

Departement Jura: všetky obce s výnimkou obcí Annoire, Aumur, Champdivers, Chemin, Longwy-sur-le-Doubs, Molay, Peseux, Petit-Noir, Saint-Aubin, Saint-Loup, Tavaux.

Departement Saône a Loire: obce Beaurepaire-en-Bresse, Beauvernois, Bellevesvre, Champagnat, Cuiseaux, Flacey-en-Bresse, Fretterans, Joudes, Mouthier-en-Bresse, Sagy, Saillenard, Savigny-en-Revermont a Torpes.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Prírodné faktory

Danú zemepisnú oblasť tvorí oblúk pohoria Jura, sústava vápenatých plošín a predĺžená časť na malej časti pohraničnej nížiny. Nadmorská výška je často vysoká. Krajinu pokrývajú lúky a lesy. Prirodzená vápencová flóra lúk je veľmi rôznorodá.

Celá oblasť sa vyznačuje kontinentálnym podnebím s veľkými teplotnými rozdielmi medzi zimou a letom a zrážkami, ktoré sú síce rovnomerne rozložené počas celého roka, no najvýdatnejšie sú v lete. Celá oblasť sa zároveň vyznačuje severným podnebím s nízkou priemernou ročnou teplotou (napriek veľkým letným horúčavám) a veľkým počtom dní s teplotou pod bodom mrazu. Ide o horskú alebo podhorskú oblasť s bohatými priemernými ročnými zrážkami, ktoré sú vždy vyše 900 mm a všeobecne vyše 1 000 mm. Zrážky dosahujú vysoké hodnoty už pri nižších nadmorských výškach a zvyšujú sa smerom dovnútra horských masívov. Sezónne rozloženie sa vyznačuje neprítomnosťou suchého obdobia. Toto podnebie veľmi priaznivo vplýva na rast rastlinstva.

Ľudské faktory

V strede a na severe pohoria Jura mal význam pastvy podstatný vplyv na regionálne hospodárstvo, ktoré sa zakladalo predovšetkým na chove dobytka a najmä na výrobe mliečnych výrobkov.

Najstaršia písomnosť o syre „Morbier“ pochádza z roku 1799. V tomto období už syr poznali v Paríži, čo naznačuje, že jeho pôvod je ešte starší.

Pôvodne sa vyrábal v čase, keď bola úroveň mlieka nízka, a najmä vtedy, keď nepostačovala na výrobu bochníka syra „Comté“. Výroba syrov „Morbier“ a „Comté“ je úzko prepojená.

Existuje niekoľko hypotéz o pôvode výroby syra „Morbier“. Podľa jednej z nich sa syr „Morbier“ vyrábal na farmách, ktoré potrebovali použiť mlieko z dvoch po sebe nasledujúcich dojení na výrobu syra s váhou 8 až 10 kg. Na prvý bochník zrazeniny sa naniesla vrstva sadze spod kotlíka, aby nedošlo k vonkajšej kontaminácii a k narušeniu povrchovej vrstvy pred tým, než sa spojí so zrazeninou z nasledujúceho spracovania. Zostatková vrstva naznačovala spojenie medzi dvomi spracovanými hmotami.

Vďaka ručnému nanášaniu rastlinného uhlia sa zaručila správna rovnováha medzi nanášaním na príliš suchú alebo príliš vlhkú zrazeninu. Zachovanie ručnej fázy je zárukou na zachovanie zručností syrárov spojených so syrom „Morbier“ a dôkazom o dodržiavaní tradícií.

Viaceré generácie jurských chovateľov postupne vybrali plemeno kravy „Montbéliarde“, ktorá sa dokáže veľmi dobre prispôsobiť miestnym prírodným podmienkam a ktorej mlieko vyhovuje regionálnym technológiám na výrobu syra. Pre prípad potreby takisto vybrali plemeno „Simmental“, ktoré sa využíva menej.

5.2.   Špecifickosť výrobku

„Morbier“ je syr vyrobený z kravského mlieka s hmotnosťou 5 až 8 kg.

Pre syr „Morbier“ je charakteristický čierny horizontálny pruh, ktorý rovnomerne prechádza celým stredom bochníka a je kompaktný. Čierny pruh sa dosiahne výlučne nanášaním rastlinného dreveného uhlia na vrchnú stranu jedného z bochníkov zrazeniny pred lisovaním. Syr preslávený týmto stredovým čiernym pruhom má celistvé vnútro, slonovinovú až bledožltú farbu a často je na ňom rozptýlených niekoľko otvorov.

Syr sa vyznačuje pravou mliečnou chuťou s podtónom karamelu, vanilky a ovocia. Škála aróm sa počas zrenia obohacuje o pražené, korenisté a rastlinné vône.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Dominantné postavenie trávy v krmive dojníc má vplyv na vlastnosti mlieka, ako aj na špecifické organoleptické vlastnosti syra „Morbier“. Každá zmena v rastlinnom zložení lúk sa odzrkadľuje v zmene aromatických podtónov syra. Výskyt takejto situácie možno počas sezón jednoducho overiť. Cieľom viacerých výrobných podmienok špecifikácie je preto ochrana prírodnej rozmanitosti rastlinného zloženia. Tento zdroj trávy je chránený zákazom pestovania geneticky modifikovaných plodín, ktoré by mohli zmeniť jeho rastlinné zloženie alebo obmedziť jeho rozmanitosť. Bohatstvo kveteny lúk sa takisto zachováva obmedzením používania hnojív.

Tvar syra (valec priemernej veľkosti) bol pôvodne prispôsobený poľnohospodárskej výrobe v horských oblastiach. Dve spracovania, ktoré zodpovedali dvom dojeniam, umožňovali vytvorenie pomerne veľkého formátu, čím sa obmedzili straty počas skladovania. Tento formát neskôr prebrali tzv. fruitières (syrárske družstvá) a umožňoval im vyrábať syry v čase slabej produkcie mlieka. Táto súvislosť s výrobou lisovaných varených syrov, a najmä syra „Comté“, je badateľná v spôsobe natierania kôry syra. Tento druh starostlivosti prispieva okrem vzhľadu k osobitnej chuti syra.

Použitie dreva pri zrení priamo súvisí na jednej strane s technologickými požiadavkami a na druhej strane s výskytom ihličnatých lesov v blízkosti daného prírodného prostredia, ktoré sú s ním prepojené.

Na dosiahnutie jemnej a hladkej textúry a jemných chuťových podtónov syra „Morbier“ je nevyhnutné použiť surové mlieko so špeciálnou mliečnou flórou. Tieto vedľajšie aromatické podtóny sa môžu dosiahnuť vďaka odstráneniu laktózy, ktorá takisto dotvára textúru syra „Morbier“.

Čierny pruh v strede syra pôvodne pochádzal zo sadze z kotla. Tento postup je dôkazom súvislosti s výrobou lisovaných varených syrov z oblasti Franche-Comté.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCMorbier.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).